Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5820201493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX
C. - D., 1b/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XX, XXX XX D., F. G. H., 1c/ I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. - K., 1d/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J., XX/ K. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. L. XXX/XX, XXX XX J. - M. N., proti žalovanej: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX J. - K., zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Eva Luticová, s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 52 620 751, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo
č. k. 5C/38/2020-246 zo dňa 11. decembra 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 5C/38/2020-288 zo dňa 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/38/2020-246 zo dňa 11. decembra 2023 vo výrokoch
I. až V. v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/38/2020-288 zo dňa 20.
marca 2024 potvrdzuje.

II. Odvolanie žalobkyne 1a/, ako aj odvolanie žalobkyne 1b/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 5C/38/2020-246 zo dňa 11. decembra 2023 vo výroku VI. a VII. odmieta.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol v spore
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM“) tak,
že do dedičstva po nebohom G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. – K. XXX/XX, zomr.

XX.XX.XXXX (pôvodný žalobca), patrí nehnuteľnosť - byt č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí, súp.
č. XXX na pozemku parcela KN-C č. 541/164
a pozemok parcela KN-C č. 541/164 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 348 m2 spolu
s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel pozemku v podiele 6330/213920-ín účasti, zapísané na LV č.
XXXX k. ú. M. N., obec J. v hodnote 46.000,- eur (výrok I.), ďalej
že do dedičstva po nebohom G. B. patrí pohľadávka poručiteľa na splatenie úveru od O. C. E. J. C., a.

s., na základe zmluvy o pôžičke
č. 0110081288261213 zo dňa 17.01.2014 vo výške 4.629,14 eur a pohľadávka poručiteľa
na splatenie úveru od D. G. G., E. poskytnutého na základe zmluvyo medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.08.2020, č. zmluvy 2076533 0 05 vo
výške 1.299,825 eur (výrok II.) a zároveň deklaroval, že pohľadávka veriteľa D. G. G., a. s. v sume
3.262,75 eur určená správcom v návrhu splátkového kalendára na uspokojenie splátkovým kalendárom

v sume 2.246,48 eur s navrhovanou polročnou splátkou 224,65 eur bola určená žalovanej ako dlžníkovi
na uspokojenie splátkovým kalendárom uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. 10OdS/6/2021 zo
dňa 01.08.2022 právoplatným dňa 09.08.2022 (výrok III.). V ďalšom stranám sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania (výrok IV.), štátu priznal proti žalobcom 1a/ až 1e/ nárok
na náhradu trov v rozsahu 100 % (výrok VI.) a proti žalovanej nárok na náhradu trov titulom súdneho

poplatku v rozsahu 50 % (výrok VII.).
2. Následne na základe návrhu žalovanej doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.01.2024 súd prvej
inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20.03.2024 postupom podľa ust. § 225 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol,
že do dedičstva po nebohom G. B. patrí pohľadávka poručiteľa voči žalovanej z titulu podielu na
splatenom úvere od O. C. E. J. C., a. s.,

na základe zmluvy o pôžičke č. 0110081288261213 zo dňa 17.01.2014 vo výške 4.629,14 eur a
pohľadávka poručiteľa voči žalovanej z titulu podielu na splatenom úvere od D. G. G., E. poskytnutého
na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.08.2020, č. zmluvy
2076533 0 05 vo výške 1.299,825 eur a záväzok voči žalovanej z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 23.000,- eur (výrok označený ako

výrok II.).
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého rozvodom, a to k bytu
a k nesplatenému zostatku úveru zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.
2076533 0 05 poskytnutého D. G. G., E.. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo medzi žalobcom

a žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis. zn. 10Pc/8/2016 zo dňa
20.07.2017, pričom počas manželstva nadobudli uvedený byt spolu s podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu
a na pozemku. Hodnotu nehnuteľnosti určil znaleckým posudkom č. 5/2020 na sumu 46.000,- eur. Na
LV č. XXXX boli zapísané poznámky č. P/24/2019 a č. P/73/2019, obe na základe exekučných konaní

vedených proti žalovanej.
4.NazákladeZmluvyomedziúvereastavebnom-spotrebiteľskomúvereč.20765330005bolžalovanej
ako dlžníkovi a jemu ako spoludlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 17.000,- eur, zostatok úveru ku
dňu 29.02.2020 predstavoval sumu 12.726,77 eur. Tento úver splácal ako spoludlžník pôvodný žalobca.
Dňa 17.01.2014 bola medzi spoločnosťou O. C. E., so sídlom Muthgasse 26, 1190, Viedeň, Rakúsko ako

veriteľom a pôvodným žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o pôžičke č. 0110081288261213, na
základe ktorej bol poskytnutý bezúčelový úver 19.700,- eur, pôvodnému žalobcovi však nebolo známe,
na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité alebo kde sa nachádzajú. Všetky záväzky z pôžičky
boli pôvodným žalobcom vyrovnané. K uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM aj napriek
výzve pôvodného žalobcu, ktorú žalovaná prevzala 22.01.2020, nedošlo.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pôvodný žalobca v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrel,
a preto rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami zomretého žalobcu (žalobcami 1a/ až 1e/ ako
jeho dedičmi).
6. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1c/ a 1e/ súhlasili s určením,
že do dedičstva bude patriť nehnuteľnosť - byt a súhlasili aj s tým, že do dedičstva

po poručiteľovi budú patriť aj pohľadávky vo výške 4.629,14 eur a 1.299,825 eur, ktoré vznikli platením
pôžičky a úveru po zániku BSM nad rozsah na poručiteľa pripadajúceho podielu.
7. Žalovaná súhlasila s prikázaním bytu do dedičstva po žalobcovi s tým, že nemá dostatok finančných
prostriedkovnavyplateniededičov.Súhlasilaajsvýškoupohľadávky,ktorábudeprikázanádodedičstva.
Poukázala na to, že bola uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10OdS/6/2021-84 zo dňa 30.11.2021

oddlženáazbavenávšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibasplátkovýmkalendárom.Uznesením
č. k. 10OdS/6/2021-113 zo dňa 01.08.2022 jej bol jej určený splátkový kalendár s tým, že zaplatí,
každému nezabezpečenému veriteľovi počas piatich rokov 68,441 % z pohľadávok. Záväzok na
splatenie úveru, ktorý patrí do BSM voči veriteľovi D. G. G., E. bol určený na sumu 2.246,48 eur s
polročnou splátkou 224,65 eur.

8. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že BSM pôvodného žalobcu a
žalovanej zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10Pc/8/2016-21 zo
dňa20.07.2017,právoplatnéhodňa18.08.2017,pričomkjehovyporiadaniudohodounedošloapôvodný
žalobca v lehote 3 rokov od zániku BSM podalna súd žalobu na jeho vyporiadanie. Žalovanej ako dlžníkovi bola uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 10OdS/6/2021-84 zo dňa 30.11.2021 poskytnutá ochrana pred veriteľmi, bolo začaté hlavné
insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848

z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní a bol ustanovený správca. Uznesením č. k. 10OdS/6/2021-113
zo dňa 01.08.2022 bol žalovanej ako dlžníkovi určený splátkový kalendár tak, že ako dlžník zaplatí
každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov 68,441 % z jeho pohľadávok
a zároveň žalovanú ako dlžníka oddlžil tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú splátkovým kalendárom uspokojené, vrátane

dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2022. Z
obsahu odôvodnenia o určení splátkového kalendára súd prvej inštancie zistil, že zo záväzkov, ktoré
tvoria masu BSM správca zahrnul pohľadávku veriteľa D. G. G., a. s. v sume 3.265,75 eur, ktorá bude
uspokojená splátkovým kalendárom 2.246,48 eur s navrhovanou polročnou splátkou 224,65 eur, čo je
časť (podiel 1/2-ica) nesplateného záväzku z medziúveru poskytnutého D. G. G., E. pripadajúca
na žalovanú. Z informácie od D. G. G., E., súd prvej inštancie zistil,

že žalobca po zániku BSM na zosplatnený úver zaplatil sumu 10.122,96 eur, čiže o 1.299,825 eur viac,
ako bol na neho pripadajúci podiel. Súd prvej inštancie mal potom za to,
že pohľadávka pôvodného žalobcu vo výške 1.299,825 eur patrí do dedičstva. Z informácie od J. C. ako
nástupcu O. C. E. mal súd prvej inštancie preukázané,
že nesplatený úver v sume 9.258,28 eur bol splatený dňa 16.01.2020. Z vykonaných platieb vyplynulo,

že tieto boli hradené z účtu pôvodného žalobcu, ktorý splácal úver aj za žalovanú, na ktorú pripadala
časť (podiel) vo výške 4.629,14 eur, čo predstavuje pohľadávku, ktorá patrí do dedičstva po žalobcovi.
9. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 149 ods. 1 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“) uviedol, že vyporiadanie BSM treba previesť aj v prípade, že jeden z jeho subjektov
zomrel. Dedičia zomrelého manžela sú oprávnení uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM s rozvedeným

pozostalým manželom a ak nedôjde k dohode, musí rozhodnúť o vyporiadaní na návrh súd v sporovom
konaní. Od rozhodnutia potom závisí, čo pripadne z vyporiadaného BSM do dedičstva po poručiteľovi.
10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, pri nespornosti skutkových tvrdení o tom, čo tvorí
masu BSM a aká je jej hodnota a čo pripadne do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, súd prvej
inštancie určil, že do dedičstva po poručiteľovi patrí predmetná nehnuteľnosť v hodnote 46.000,- eur,

pohľadávky poručiteľa na splatenie úveru od O. C. E. J. Banka, a. s., na základe zmluvy o pôžičke č.
0110081288261213 zo dňa 17.01.2014 vo výške 4.629,14 eur a pohľadávka poručiteľa na splatenie
úveru od D. G. G., E. poskytnutého na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom
úverezodňa18.08.2020,č.zmluvy2076533005vovýške1.299,825eur,vzniknutéúhradouvykonanou
poručiteľom

po zániku BSM nad rozsah jeho podielu.. Ďalej konštatoval, že pohľadávka veriteľa D. G. G., E. bola
určená správcom v návrhu splátkového kalendára v prospech žalovanej ako dlžníka v sume 2.246,48
eur s navrhovanou polročnou splátkou 224,65 eur.
11. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že vychádzajúc z ust. § 262 ods. 1 a a § 255 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranám nárok

na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa jednalo o konanie o vyporiadanie BSM, kde podiely oboch
manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Zároveň poukázal, že v konaní o vyporiadanie BSM
nemožnojednoznačneustáliť,ktozavinilsporaktoavakejmierebolúspešný,pričomnerozhoduje,ktorý
z bezpodielových spoluvlastníkov podal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov návrh na
súd.

12. Súd prvej inštancie ďalej priznal štátu voči žalobcom 1a/ až 1e nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli titulom dokazovania - vyžiadaním si informácií od bankových inštitúcií v sume 16,80 eur, ktoré
informácie slúžili na preukázanie tvrdení nebohého žalobcu.
13. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. g), § 6 ods. 1 a § 8 zákonom
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení v spojení

s položkou 6 písm. b) sadzobníka tvoriaceho prílohou tohto zákona, vznikla poplatková povinnosť za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v rozsahu
1 % z masy BSM, čo predstavuje poplatkovú povinnosť vo veci 460,- eur, t. j. pre žalobcov 1a/ až 1e/
sume 230,- eur a pre žalovanú v sume 230,- eur. Na záver doplnil, že v konaní o vyporiadanie BSM
poplatková povinnosť vzniká pri vyporiadaní BSM s rozhodnutím

vo veci samej.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa 1a/ a
1b/ každá samostatným podaním.
15. Žalobkyňa 1a/ v odvolaní namietala zahrnutie jej osoby do konania o vyporiadanie BSM.Od smrti pôvodného žalobcu doposiaľ neboli so žalobkyňou 1b/ nijakým úradným spôsobom, ani len
informovanéojehosmrti.Ojehoúmrtísadozvedelalenzpoštyodsestrynebohého.Ozačatídedičského
konania, ktorého súčasťou je aj spor o vyporiadanie BSM, nedostali ani len oznámenie. Doposiaľ eviduje

len písomnosti zo súdu prvej inštancie, z ktorých má vedomosť, že sa pojednáva vo veci vedenej pod
spis. zn. 5C/38/2020. Nebola im (jej a žalobkyni 1b/) tak adresovaná otázka, či majú alebo nemajú
záujem o dedičstvo po pôvodnom poručiteľovi. Napokon žalobkyňa 1b/ uviedla, že sa odvoláva voči
zahrnutiu jej osoby do dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, resp. odmieta dedičstvo po ňom.
K odvolaniu žalobkyňa 1a/ pripojila vyhlásenie o odmietnutí dedičstva.

16. Žalobkyňa 1b/ v odvolaní rovnako namietala zahrnutie jej osoby do dedičského konania po
pôvodnom žalobcovi G. B.. Zároveň namietala, že sa konalo bez jej vedomia, nebolo jej doručené
predvolanie na súd, nemá žiaden záujem o dedičstvo, či už majetok alebo podlžnosti. K odvolaniu
pripojila prehlásenie o odmietnutí dedičstva.
17.Zvyšnéstranysporukodvolaniamžalobkýň1a/a1b/nepodalivyjadrenieaodvolaciemusúdunebolo
predložené ani žiadne iné podanie strán sporu produkované v rámci odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkýň 1a/ a 1b/ proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až V. v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie
zo dňa 20.03.2024 bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu,ktoréjemožnénapadnúťtakýmtoopravnýmprostriedkom[§355ods.1a2vspojenís§357
písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výrokoch I. až V. viazaný
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. až V. v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil. Zároveň odvolanie žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku súdu prvej inštancie výroku

VI. podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné
nie je, odmietol. Napokon odvolanie žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku súdu prvej inštancie výroku VII.
podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou a podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, odmietol.
19. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný

odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady v procesných

podmienkach súd prvej inštancie nezistil.
20. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia

súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
21. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých napadnuté rozhodnutie
vo výrokoch I. až V. v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe pôvodného žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§220ods.2CSP.OdôvodnenierozsudkusúduprvejinštancievovýrokochI.ažV.avýrokudoplňujúceho
rozsudku je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Vzhľadom na doteraz uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami a námietkami žalobkýň 1a/ a 1b/ uvedenými v ich opravnom prostriedku.
23. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

24. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
25. Podľa ust. § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať ajpred skončením konania o dedičstve.
26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oboch žalobkýň 1a/ a 1b/ odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že ak sa ešte za života bezpodielových spoluvlastníkov začalo súdne konanie

o vysporiadanie zaniknutého BSM, je v tomto konaní aj po smrti jedného z týchto bezpodielových
spoluvlastníkov naďalej daná právomoc súdu, ktorý dokončí konanie (§ 63 ods. 2 CSP) s dedičmi
zomrelého bezpodielového spoluvlastníka. V konaní o dedičstve je potom dedičský súd viazaný
rozhodnutím súdu konajúceho o žalobe o vyporiadanie BSM o tom, čo pripadá z vysporiadaného BSM
do dedičstva po zosnulom bezpodielovom spoluvlastníkovi, a tento majetok (dlhy) zaradí do súpisu

aktív a pasív dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 4Cz/24/1977 zo dňa 21.07.1977
publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 2 - 3. ročník 1980 pod
poradovým č. 4). Bol potom správny postup súdu prvej inštancie, ak tento po smrti pôvodného žalobcu
G. B. (zomr. XX.XX.XXXX) v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného
žalobcu,atosožalobcami1a/až1e/,očomrozhodoluznesenímč.k.5C/38/2020-91zodňa15.02.2022.
V zmysle ust. § 63 ods. 3 CSP potom správne a v súlade s povahou sporu (vyporiadanie BSM poručiteľa

a pozostalého bývalého manžela) súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi
pôvodného žalobcu ešte pred skončením dedičského konania, keďže logicky pred vyporiadaním BSM
v posudzovanom spore nemôže konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi skončiť, pretože práve
v spore o vyporiadanie BSM bude rozhodnuté, čo pripadá z vysporiadaného BSM do dedičstva
po zosnulom pôvodnom žalobcovi G. B.. Ak žalobkyne 1a/ a 1b/ podľa nimi produkovaných listín

v odvolacom konaní odmietli dedičstvo (žalobkyňa 1a/ vyhlásením
zo dňa 17.01.2024 a žalobkyňa 1b/ vyhlásením zo dňa 29.12.2023), bolo tomu tak až
po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2022 podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, pričom
žalobkyne nepreukázali, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva dedičskému súdu doručili a že toto
tak nadobudlo účinnosť. Písomné odmietnutie dedičstva nadobúda totiž právne účinky až doručením

písomného vyhlásenia dediča o tejto skutočnosti dedičskému súdu, pokiaľ k vyhláseniu o odmietnutí
dedičstva nedôjde ústnou formou na dedičskom súde (§ 463 OZ). V konečnom dôsledku napadnutým
rozsudkom v merite veci (vyporiadanie BSM) bolo rozhodnuté z pohľadu dedičov pôvodného žalobcu
len o tom, čo zo zaniknutého BSM ich právneho predchodcu (teda aké aktíva a aké pasíva) pripadá
do dedičstva po ňom. Ak teda v rámci dedičského konania žalobkyne 1a/ a 1b/ odmietnu dedičstvo, z

napadnutého rozsudku vo výrokoch I. až III. v spojení s výrokom dopĺňacieho rozsudku (t. j. vo výrokoch,
ktorými bolo rozhodnuté v merite veci) im nevyplynú žiadne práva a ani povinnosti (neprejde na nich
žiaden majetok ako ani žiadne záväzky poručiteľa - pôvodného žalobcu).
27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobkýň 1a/ a 1b/, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III., ako aj v závislých výrokoch IV. a V. o nároku

na náhradu trov konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. Pokiaľ obe žalobkyne 1a/ a 1b/ podali odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie
vovýrokuVI.,ktorýmbolorozhodnutéoichpoplatkovejpovinnostipodľazákonač.71/1992Zb.vovýroku
VII., ktorým bolo rozhodnuté o rovnakej poplatkovej povinnosti žalovanej, odvolací súd poukazuje na to,

že v zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa. Aj keď o poplatkovej povinnosti strán bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté rozsudkom
(výrokmi VI. a VII.), túto časť rozsudku vo vzťahu k prípustnosti odvolania je potrebné posúdiť ako
uznesenie,keďžepodľaust.§212ods.1CSProzsudkomrozhodujesúdvovecisamej(vdanomprípade
rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo veci samej vo výrokoch I. až IV.). Samotný CSP

pripúšťa podať odvolanie len proti uzneseniam súdu prvej inštancie taxatívne uvedeným v ust. § 357
CSP. Ust. § 357 CSP však prípustnosť podať odvolanie proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok neobsahuje. Ani z osobitného zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu nevyplýva, keď podľa ust.
§ 14 ods. 4 tento zákon stanovuje, že v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny

úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach
proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie
nemusí obsahovať odôvodnenie. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že v posudzovanom
prípade o poplatkovej povinnosti rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník. Ani táto skutočnosť však
prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok

nemôže založiť (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Obo/14/2018 zo dňa 25. júla
2018). Na záver o neprípustnosti odvolania nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku uviedol nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania. Samotné nesprávne
poučenie súdom prvej inštancie o možnosti podať opravný prostriedok jeho prípustnosť nezakladá. Nauvedenom nemení nič ani skutočnosť, že súd prvej inštancie pojmovo o poplatkovej povinnosti rozhodol
ako o nároku štátu na náhradu trov titulom súdneho poplatku, keď aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie (odsek č. 18 a 1 ) je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej

povinnosti strán podľa zákona č. 71/1992 Zb.
29. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku
objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť

odvolania je vymedzená ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých
je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na
osobu konkrétneho odvolateľa (§ 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie
– či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma

dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k
tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).
30. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku

súdu prvej inštancie vo výroku VII. dospel k záveru, že právo podať odvolanie prináleží len tej strane
sporu, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalobkyniam 1a/ a 1b/
napadnutým uznesením súdu prvej inštancie žiadna ujma
na ich dopadajúca na ich pomery nebola, teda nebolo rozhodnuté v ich neprospech. Žalobkyne 1a/ a 1b/
tak neboli subjektívne oprávnené podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie

vo výroku VII. odvolanie (§ 359 CSP).
31. Keďže žalobkyne 1a/ a 1b/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch VI.
a VII. a zákon odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nepripúšťa a zároveň neboli oprávnené podať
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VII., odvolací súd ich odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie výroku VI. podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie prípustné nie je, odmietol. Zároveň odmietol aj ich odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie výroku VII. podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou a podľa ust.
§ 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, odmietol.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 CSP vychádzajúc z toho, že žalovaná ako procesná strana bola v časti odvolacieho konania

o odvolaní žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch I. až V. v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie plne úspešná
(§ 255 ods. 1 CSP), a zároveň odvolací súd odvolanie žalobkýň 1a/ a 1b/ vo zvyšnej časti odmietol. CSP
neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho konania

v rozsahu konania od odvolaní žalobkýň 1a/ a 1b/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch VI.
a VII., vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré
upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí
bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o odvolacej veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej
strany sporu, ktorá ako neoprávnená podala odvolanie – v danom prípade žalobkyne 1a a 1b/. Žalovanej

ako protistrane tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací
súd však žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalovaná nevykonala v odvolacom konaní
žiaden procesný úkon). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní

náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku
na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak,

taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i zuznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].