Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-12Csp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120285955
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6120285955.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r.

o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 4.855,33 Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (pôvodne Poštová banka, a.s., Bratislava, neskôr 365.bank, a.s.,
Bratislava) sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 19.04.2020 voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 4.855,33 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.549,85
Eur od 22.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 18.04.2016
uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.000,- Eur. Žalovaná sa v zmysle zmluvy

zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov. Úver riadne a včas neplatila. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, žalobca v
zmysle§565Občianskehozákonníkavspojenís§53ods.9Občianskehozákonníkaupozornilžalovanú
na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala,
vyhlásil dňa 21.05.2018 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná
dlžnú sumu z úveru neuhradila, a to ani len čiastočne. žalobca pred podaním žaloby výzvou zo dňa
01.04.2020 žalovanú opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalobca

špecifikoval uplatnený nárok ako: istina vo výške 4.549,85 Eur, vyčíslený úrok z istiny vo výške 269,48
Eur (súčet zmluvného úroku a zákonného úroku omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu
vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti), zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.549,85
Eur od 22.05.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 36,- Eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala odpor žalovaná, namietajúc,
že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a absenciu zákonom stanovených náležitostí zmluvy.

Namietala výšku ročnej úrokovej sadzby vo výške 17,60 %, nakoľko priemerné úrokové miery z úverov
pre spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou od 5 - 10 rokov v mesiaci 4/2016 boli vo výške
9,26 % a úroková sadzba 17,60 % je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Zároveňnamietala nesprávne uvedenú výšku RPMN, čo robí úver podľa nej bezpoplatkový a bezúročný. Ďalej
namietala, že v žalobnom návrhu nie je uvedené, akým spôsobom bola overená bonita klienta a tiež
poukázala na skutočnosť, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie bolo

fiktívne, nie zákonné, nakoľko je potrebné ho doručiť do vlastných rúk v lehote do 90 dní a zároveň
vyzvať spotrebiteľa s tým, že je potrebné presne uviesť dlžnú sumu a zistiť, čo je dôvodom neplatenia,
prípadne dohodnúť odloženie splátok.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná nepoprela uzavretie zmluvy, naopak, túto

skutočnosť potvrdila. V čase uzavretia zmluvy bola priemerná výška RPMN 10,78% ročne, pričom
zmluva obsahuje aj výšku odplaty 19,04 % ročne. Dvojnásobok priemernej RPMN je 21,56 %,
odplata teda nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku v zmysle nariadenia vlády. Podotkol, že v zmluve
sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Poprel tvrdenie, že by nekonal s odbornou
starostlivosťou, poukazujúc na to, že pred uzatvorením zmluvy sa preveruje platobná schopnosť
žiadateľa a to najmä dopytom do sociálnej poisťovne, bankového registra a spoločnosti EOS KSI. Ďalej

poprel aj fiktívnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, keď podľa neho dostatočne preukázal, že
žalovanú upozornil na vznik oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a to podacími hárkami,
nakoľko zásielky zasielal doporučene. K otázke doručovania poukázal na judikatúru, podľa ktorej
dôjdenie nastane, keď možno za normálnych okolností očakávať vyzdvihnutie zásielky na pošte, čo je
najbližší pracovný deň. Poukázal na znenie bodu 4.3.6 všeobecných obchodných podmienok účinných

v čase uzavretia zmluvy, kde sa uvádza, že pri doručovaní poštovou zásielkou na adresu v SR sa
informácie a dokumenty považujú za doručené tretí deň a na adresu do cudziny v siedmy deň po ich
odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia. To platí, aj keď sa adresát o tejto skutočnosti
nedozvie alebo zásielka sa vráti ako nedoručená.

4. Dňa 13.10.2020 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu čiastočnej úhrady vo výške
300,- Eur, ktoré žalovaná uhradila dňa 06.05.2020, t. j. po podaní žaloby.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2020 poprela skutkové tvrdenia žalobcu v celom
rozsahu, čo dôvodu a výšky. Sumu 4.855,33 Eur s príslušenstvom považovala za spornú. Poukázala na

uzatvorenúzmluvuzodňa18.04.2016,nazákladektorejjejbolaposkytnutápôžičkavovýške5.000,-Eur
na dobu 96 mesiacov, s dohodnutou mesačnou splátkou 103,54 Eur, RPMN 21,50%, priemernou RPMN
na trhu 10,78%. Uviedla, že ročná úroková sadzba 21,50% je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa
priemerných úrokových mier úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské
a ostatné úveru so splatnosťou nad 5 rokov v mesiaci 4/2016 bola vo výške 10,68 % a úroková

sadzba vo výške 21,50 % prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu o viac ako 100 %, preto ju považuje na
neprimeranú, keďže úroková sadzba nemohla prevyšovať dvojnásobok priemerných úrokových mier z
úverov. Ďalej uviedla, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalobca
tiež nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 cit. zákona),

keď pred uzavretím zmluvy neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (skúmanie
príjmu, výdavkov, rodinný stav spotrebiteľa). Žalovaná ďalej namietla, že v zmluve je nesprávne uvedená
celková čiastka, ktorú má zaplatiť (v zmluve je uvedené 9.939,16 Eur, skutočne má podľa výpočtov
zaplatiť 9.939,84 Eur, teda mesačná splátok 103,54 Eur krát 96 splátok), ďalej že na zmluve nie je riadne
vyznačené koľko má zaplatiť, koľko tvorí odplata za poskytnutý úver teda chýba podstatná náležitosť

zmluvy. Taktiež namietla postup pri zosplatnení úveru, keď žalobca nepreukázal doručenie oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovanej, čím neboli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, nakoľko podľa nej nestačí len priložiť podací hárok,
žalobca musí predložiť aj doklad - doručenku. Uviedla, že jej nebola doručená žiadna výzva. Tým, že
došlo k neplatnému zosplatneniu je treba podľa nej riešiť aj premlčanie splátok do podania žaloby. Pokiaľ

ide o náhradu trov žiadala, aby súd aplikoval § 257 C.s.p. s poukazom na nízky príjem. Zároveň žiadala
o povolenie splátok.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nariadením vlády č. 87/1995 bola do
spotrebiteľských zmlúv doplnená "odplata" a "maximálna výška odplaty". Banka podľa tohto nariadenia

nesmie prekračovať maximálnu výšku odplaty. Maximálna výška odplaty je dvojnásobok priemernej
RPMN. Odplata obsahuje výšku úrokovej sadzby + ročné poistné prepočítané na %. Žiadne iné poplatky
do RPMN a odplaty v čase poskytnutia úveru nevstupovali. V danom prípade výške odplaty banky
predstavuje 17,60% + poistné percentuálne vypočítané ako 6x12/5000 x 100 = 1,44 %, odplata je teda17,60 + 1,44 = 19,04% ročne. Dvojnásobok priemernej RPMN k 18.04.2016 bol 10,78% ročne x 2 =
21,56 %. Rozdiel pri výpočte RPMN a odplaty je v spôsobe výpočtu a v období za ktoré sa obidve
hodnoty vypočítavajú. Pri odplate do vzorca vstupujú hodnoty úrokovej sadzby v % ročne, poistného a

poplatkov prepočítaných na percentá na rok, pri výpočte RPMN sa do rovnice kladie celková súčasná
hodnota čerpaných prostriedkov na jednej strane a celková súčasná hodnota splátok a platieb poplatkov
na druhej strane. Preto nemôžu vyjsť rovnaké hodnoty odplaty a RPMN. Odplata teda nepresahuje
najvyššiuprípustnúvýškuvzmyslenariadeniavlády.Knámietkežalovanejohľadomabsencienáležitostí
zmluvy uviedol, že v bode 2.2 zmluvy je jasne uvedená fixná úroková sadzba, ktorá je daná do konečnej

splatnostiúveru.Ďalejpoprel,ženeskúmalbonituklienta,nakoľkopríjemžalovanejoverovaldopytomdo
Sociálnej poisťovne, kde zistil príjem 700,- Eur, výdavky žalovanej boli overené dopytom do úverového
registra a tiež zistil, že žalovaná je rozvedená s jedným vyživovaným dieťaťom. Zároveň súdu predložil
výpisy z databáz. K námietke neuvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uviedol,
že v zmluve je výslovne uvedená celková čiastka úveru, ktorú má dlžník splatiť, obsahuje podrobný
amortizovaný výpis v časti 2.4, z ktorej bolo žalovanej už v čase uzatvorenia zmluvy zrejmé, koľko zaplatí

celkom, vrátane koľko zaplatí na istinu, úroky, poplatky, poistné jednotlivo pre každú splátku.

7. Žalovaná žalobu naďalej považovala za nedôvodnú. Vzniesla námietku premlčania poukazujúc na
§ 103 veda druhá Obč. zákonníka, keď pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie
od omeškania celej zosplatnenie pohľadávky teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od

omeškania splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu. Podľa nej by malo ísť o prvá omeškanú splátku,
ktorá nebola uhradená, resp. bola uhradená len čiastočne. žalovaná bola v omeškaní s platením splátky
splatnej dňa 20.11.2016, a teda od toho momentu začala plynúť premlčacia doba. Keďže žalobca podal
žalobu na súde až dňa 19.04.2020, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalobu mohol podať
do 20.11.2019. Na základe uvedeného žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

8. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že ak žalovaná vzniesla námietku premlčania z
dôvodu, že žalobca zosplatnil úver pre splátku splatnú 10.09.2017 (žalovaná uviedla dňa 20.11.2016),
toto tvrdenie žalovanej poprel a uviedol, že oprávnenie podľa § 565 Obč. zák. nemohol vykonať pre
uvedenú splátku. Žalovaná mala v zmysle zmluvy splácať čerpaný úver formou pravidelných splátok

v anuitnej výške 97,54 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Súdu predložil tabuľku poukazujúc na to, že
aj napriek skutočnosti, že sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou splatnou k 20.02.2017 viac
ako 3 mesiace pre podmienky uvedené v § 54 ods. 9 a zaplatenie omeškania vo výške 383,- Eur zo
dňa 24.05.2020 znemožnilo výkon oprávnenia podľa § 565 v spojení s § 54 ods. 9 Obč. zákonníka.
Následne sa žalovaná dostala opakovane do omeškania so zaplatením, ale najviac dva mesiace po

sebe. Napokon sa opäť dostala do omeškania viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 20.01.2018.
Poznamenal, že ustanovenie § 565 Obč. zákonníka ukladá veriteľom právo na predčasnú splatnosť
úveru a nie povinnosť. Poukázal tiež na to, že ak by sa súd stotožnil s nesprávnym nelogickým výkladom
§ 103 Obč. zákonníka, tak by sa pohľadávka žalobcu bola premlčala najskôr 20.01.2021. Keďže žalobca
podal žalobu na súd dňa 19.04.2020, premlčacia doba z dôvodu priebehu súdneho konania spočíva.

Žalobca tiež uviedol, že podľa § 103 Obč. zákonníka nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o
splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa
v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti

úveru dodávateľom. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v § 565 v spojení s §
53 ods. 9 Obč. zákonníka a po zosplatnení pohľadávky môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz (t.j.
uplatniť na súde) a od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba. Z uvedeného možno vyvodiť,
že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzniká
dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a teda jej nesplnením neplynie ani premlčacia

doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda vznikne mu možnosť
podať na jeho základe žalobu. Preto je pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr,
než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť právo žalobou. Ustanovenie § 103 veta prvá Obč. zákonníka
obsahuje osobitnú úpravu premlčacia (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade,
ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné

plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy samostatne. Uvedené však platí
iba vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle § 565 Obč.
zákonníka, požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade,ak veriteľ využije právo vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane
odlišná situácia.

9. Uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.02.2022 súd pripustil zmenu žalobcu s poukazom
nazmluvuopostúpenípohľadávokzodňa01.01.2021uzatvorenúmedziprávnympredchodcomžalobcu
- 365.bank, a. s. ako postupcom a spoločnosťou R Collectors. s.r.o. ako postupníkom.

10. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.03.2022 okrem opätovne vznesenej námietky

premlčania namietala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že právny predchodca
žalobcu nedodržal ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého je pôvodný veriteľ povinný
písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do 5-tich pracovných dní odo dňa jej
postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 01.10.2021, avšak žalovanej nebolo
poslané oznámenie o postúpení, čím nebol dodržaný zákona č. 129/2010, takže žalobca nie je aktíve
vecne legitimovaný. Navrhla žalobu zamietnuť.

11. Žalobca k námietke aktívnej vecnej legitimácie poukázal na čl. III. bod 2 zmluvy o postúpení
pohľadávok č. II/2021 zo dňa 01.10.2021, podľa ktorého postúpenie pohľadávok nadobúda účinnosť
tretím pracovným dňom od uhradenia odplaty postupníkom postupcovi a po nadobudnutí účinnosti
postúpenia pohľadávok podľa zmluvy sa postupník stane novým veriteľom pohľadávok. Žalobca

zároveň súdu zaslal listinu "Potvrdenie o uhradení odplaty", v zmysle ktorej bola odplata uhradená dňa
18.01.2022, a teda k nadobudnutia účinnosti postúpania pohľadávok došlo dňa 21.01.2022. Zároveň
súdu predložil "Oznámenie postupu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2022, ktoré bolo žalovanej
zaslané dňa 26.01.2022 a doručené dňa 28.01.2022, t. j. v lehote, ktorú uvádza zákon. S poukazom
na uvedené je zrejmé, že tvrdenie žalovanej ohľadne nedoručenia a nezaslania oznámenia o postúpení

pohľadávky sa nezakladajú na pravde.

12. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 24.04.2023 opätovne namietala neplatné zosplatnenie
úveru, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a premlčanie. Uviedla, že výzva na splatenie dlžnej časti
úveru bola predložená iba s podacím hárkom. Mala za to, že jej takáto výzva neprišla, prvý krát sa

s ňou oboznámila až keď jej prišiel platobný rozkaz s prílohami. Poukázala na to, že poštový podací
hárok neobsahuje pečiatku pošty, podpis zamestnanca pošty a takisto jej podpis. Ani Podací hárok
k Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 21.05.2018 nepreukazuje, že jej bol tento list
doručený. Právny predchodca žalobcu neposlal ani tento list. Poukázala na rozhodnutia súdov, v ktorých
konštatovali, že podací hárok preukazuje iba skutočnosť, že určitá zásielka bola odovzdaná na prepravu,

nie je však dôkazom o tom, že táto listová zásielka bola reálne doručená do schránky adresáta, že mu
bola k dispozícii na vyzdvihnutie na príslušnej pošte. Žalovaná poukazujúc na nepredloženie doručeniek
s jej podpismi k výzve na splatenie dlžnej časti úveru a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
tvrdila, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, preto nemôže byť platným ani následné postúpenie
vzniknutej pohľadávky.

13. Žalobca v prílohe vyjadrenia doručenom súdu dňa 20.03.2025 predložil doručenku do vlastných rúk,
z ktorej vyplynulo, že žalovaná prevzala dňa 14.06.2018 zásielku od C. D., E., t. j. právneho predchodcu
žalobcu. Žalobca ďalej v nadväznosti na spochybňovanie a opakované popieranie doručenia listín
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/90/2023 zo dňa 29.11.2023, kedy dovolací súd

konštatoval, že "právny názor odvolacieho súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetné výzvy
žalovanému ne/doručila, keď neakceptoval podacie hárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu
žalovaného, ktorými žalobkyňa doručovanie výziev preukazovala, v tomto prípad nie je správny".

14. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 25.03.2025 doplnila svoju argumentáciu o neplatné

zosplatnnenie úveru z dôvodu, že neobdržala riadnu výzvu, ktorá by obsahovala obligatórnu špecifikáciu
(identifikáciu)splátky,sktoroubola omeškaníaktorázakladádôvodnavyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práv a na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Kvalifikované výzvy
majú spĺňať náležitosti. Výzvy, prezumovaná v § 53 ods. 9 Obč. zák. je jednostranný právny úkon, ktorý

z hľadiska jeho určitosti musí obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v
omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Výzva zo dňa 23.04.2018
podľažalobkynetakútošpecifikáciu(identifikáciu)neobsahuje,nakoľkoniejeuvedené,sktorousplátkou
sa žalovaná omeškala. Z uvedeného dôvodu mala zato, že zosplatnenie úveru je neplatné a žalobamala byť zamietnutá v celom rozsahu. Poukázala na viaceré rozhodnutia prvoinštančných a odvolacích
súdov v obdobnej veci.

15. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a tiež v neprítomnosti
žalovanej, nakoľko svoju neúčasť písomne ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, platobnej histórie, poštových podacích hárkov,

predžalobnej výzvy, upozornenia - výzva na splatenie dlžnej časti úveru, zmlúv o spotrebiteľskom úvere,
písomných vyjadrení strán sporu, dát dopytu, oznámenia o postúpení, potvrdenia o splnení záväzku,
doporučeného listu, podacieho hárku a zistil skutkový stav veci.

17. Dňa 18.04.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaná podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito
dokumentami oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového
úveru určeného na refinancovanie. Úverový rámec bol schválený vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazal splácať v pravidelných 96-tich mesačných splátkach vo výške 103,54 Eur. Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 17,60% ako fixná. RPMN banky predstavovala 21,50 %, priemerná RPMN 10,78

%. Odplata za poskytnutie úveru predstavovala 19,04 %. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú
mala žalovaná ako dlžník zaplatiť sumou 9.939,16 Eur. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. Výzvou
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.04.2018 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na
porušenie zmluvy a obchodných podmienok podstatným spôsobom s tým, že ku dňu 23.04.2018 je viac
ako 3 mesiace po lehote splatnosti s pohľadávkou vo výške 413,03 Eur, pozostávajúcej z omeškanej

splátky vo výške 386,03 Eur a poplatkov vo výške 27,- Eur. Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne platný a žiadať úhradu celej
úverovej pohľadávky. Z podacieho hárku vyplýva, že právny predchodca žalobcu podal zásielku na
poštovú prepravu dňa 24.04.2018. Listom zo dňa 21.05.2018 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že úverová pohľadávka sa k 21.05.2018 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná

suma 4.855,33 Eur pozostáva z dlžnej sumy istiny 4.549,85 Eur, sumy úroku 269,48 Eur, poplatkov za
upomienky 36,- Eur. žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Z podacieho hárku vyplýva, že žalobca podal zásielku na poštovú prepravu dňa 22.05.2018.

18. Podľa § 144 ods. 1 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145, ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

20. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21. Žalobca zobral žalobu podaním doručeným súdu dňa 13.10.2020 späť v časti o zaplatenie 300,-
Eur. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur zastavil, s poukazom na dispozičné oprávnenie
žalobcu v konaní. k čiastočnému späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovanej vychádzajúc z ustanovenia
§ 146 ods. 1 C.s.p..

22. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.24. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Občiansky
zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, (účinného ku dňu postúpenia pohľadávky),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. V danom prípade je možné zmluvný vzťah i napriek tomu, že ide o absolútny obchod, považovať za
spotrebiteľský vzťah a uzatvorená zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 Občianskeho

zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj
vzhľadom na to, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah
zmluvných podmienok, bolo potrebné túto zmluvu posúdiť i z pohľadu spotrebiteľského práva.

32. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s. a žalovanou

vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa
XX.XX.XXXX. Na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako
aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutiefinančných prostriedkov, ktoré sa žalovaná ako spotrebiteľ zaviazala vrátiť veriteľovi. Súd považuje
predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov.

33. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať

bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom
podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo
predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe
verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

34. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo
všeobecnosti môže byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu,
teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka

určitá a existujúca.

35. V prípade bankových úverov však ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú

výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku.

36. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť
postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienok, že a) klient nesplnil riadne

a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b) jeho omeškania trvá
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol
písomne vyzvaný.

37.PôvodnýmveriteľomžalovanejpohľadávkybolaPoštovábanka,a.s.,prektorúakobankovúinštitúciu

platili určité zákonné požiadavky v súvislosti s postupovaním jej pohľadávok na tretie osoby nemajúce
postavenie bankového domu.

38. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

39. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

40. Mimoriadne zosplatnenie úveru musí spĺňať predpoklady ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky, ak je veriteľom zo spotrebiteľského úveru banka,

musí spĺňať podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorého platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu vyžaduje súbežné splnenie nasledovných podmienok: 1)
dlžník je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke, 2) pohľadávka banky je splatná, 3) banka dlžníka preukázateľne písomne vyzvala na úhradu
záväzku.

41. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, súd skúma z úradnej povinnosti, preto sa súd
zaoberal splnením zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedyjeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecnej legitimovaný) a účastník na opačnej procesne strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Žalobca odvodzoval svoj

nárok zo zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom v prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem
ust. § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom
od 01.01.2017 a žalobcu tak v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok
uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia

pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Účelom sprísnenia postúpenia bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožnenia dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky,
aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu. Podmienky obsiahnuté v. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je potrebné považovať
za osobitné hmotnoprávne podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky voči jej klientovi (teda
akémukoľvek klientovi, zahŕňajúc aj spotrebiteľa) bez jeho súhlasu dané špeciálnou úpravou podľa tohto

zákona. Všetky tieto podmienky musia byť kumulatívne naplnené, v opačnom prípade je postúpenie
pohľadávky banky, ako dvojstranný právny úkon banky a postupníka, pre rozpor so zákonom (§ 39
OZ) neplatné (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018)
Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. formuluje osobitné podmienky postúpenia pohľadávky
banky voči klientovi, Jednou z podmienok a základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri

postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie,
ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho
lístka. Výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pritom musí byť kvalifikovaná.
Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu
tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto

výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením, z čoho dlžná
suma pozostáva, teda konkretizovaním splátky/splátok, so zaplatením ktorej/ktorých je v omeškaní a
prípadne ho i upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku
na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 23.04.2018 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na porušenie zmluvy a obchodných

podmienok podstatným spôsobom s tým, že ku dňu 23.04.2018 je viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti s pohľadávkou vo výške 413,03 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 386,03
Eur a poplatkov vo výške 27,- Eur. Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne platný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.
Z podacieho hárku vyplýva, že právny predchodca žalobcu podal zásielku na poštovú prepravu dňa

24.04.2018. Listom zo dňa 21.05.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úverová
pohľadávka sa k 21.05.2018 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma 4.855,33 Eur
pozostáva z dlžnej sumy istiny 4.549,85 Eur, sumy úroku 269,48 Eur, poplatkov za upomienky 36,- Eur.
Banka však v tejto výzve/oznámení nešpecifikovala splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní a pre
nezaplatenie ktorej došlo z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva bola formulovaná

len všeobecne v tom zmysle, že omeškanie s úhradou splatnej pohľadávky trvá viac ako 3 mesiace.
Z obsahu tejto listiny však nebolo možné zistiť, o omeškanie akej splatnej pohľadávky sa má jednať,
keďže banka neuviedla, so zaplatením ktorej konkrétnej splátky bol žalovaný ako dlžník v omeškaní,
čo malo mať za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností
je potrebné predmetný právny úkon posúdiť ako neurčitý, pretože v ňom nie je riadne špecifikovaná

omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru tak, aby bolo
možné preveriť zákonnosť postupu právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu
splatnosti celého úveru a postúpeniu pohľadávky žalobcovi. Ďalšou (predchádzajúcou) výzvou zo dňa
21.05.2018 vyzvala banka žalovanú na zaplatenie pohľadávky a žalovanú upozornila, že ak pohľadávku
v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Banka v

tejto výzve nekonkretizovala, čo tvorí sumu 4.549,85 Eur, Ani v tejto výzve banka nešpecifikovala
splátku, so zaplatením ktorej bola v danom čase žalovaná v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku banka
požadovala od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišla vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, resp. postúpeniu pohľadávky. Uviedla len, že ide o nedoplatok na splátkach zo spotrebiteľského
úveru. Zo žiadnej z týchto výziev nebolo možné ani určiť, či bola žalovaná vôbec v omeškaní s nejakou

splátkou viac ako 90 dní, alebo nie tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Keďže v žiadnej z týchto výziev nebula konkretizovaná splátka, so zaplatením ktorej bola žalovaná v
omeškaní, čo malo mať za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky,
súd konštatuje, že obe tieto výzvy sú nejasné, neurčité a v zmysle ustanovenia § 37 OZ neplatné.V dôsledku toho neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa ust. § 565
OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany banky bolo
neplatné. Nebola naplnená jedna zo základných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a to

kvalifikovaná výzva banky pred postúpením pohľadávky doručená dlžníkovi - žalovanej. Žalobca takú
kvalifikovanú výzvu nepredložil a výzvy, ktoré predložil, boli pre neurčitosť a nejasnosť neplatné, preto
nemohli byť podkladom pre platné postúpenie. Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru,
že v dôsledku nedodržania uvedených zákonných ustanovení pred postúpením pohľadávky banky
žalobcovi, je právny úkon postúpenia absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39

OZ. Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto súd konštatuje,
že v predmetnej veci žalobca nie je aktívne legitimovaný. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž
pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani
konvalidáciou a nepremlčuje sa. Z dôvodu, že súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne
neplatný právny úkon, žalobca nie je nositeľom hmotného nároku, a preto žalobe nebolo možné vyhovieť
a žalobu v celom rozsahu po čiastočnom späťvzatí zamietol.

42. Vzhľadom na zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa súd
ďalej v konaní nezaoberal argumentáciou strán sporu ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných
zmluvných podmienok, či vznesenou námietkou premlčania.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p..

XX. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 C.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zohľadnil pri čiastočnom zastavení

konania, keď nemal preukázanú úhradu žalovanou po začatí konania, túto žalobca len tvrdil, avšak
nepreukázal(napr.výpisomzúčtu).Vtejtočastiprocesnezavinilzastaveniekonaniažalobca.Vozvyšnej
časti žalobu súd zamietol, preto možno konštatovať, že žalovaná je v konaní plne úspešná, preto by jej
patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom ns to, že žalovaná si v konaní náhradu
trov konania neuplatnila a v konaní jej žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd jej ich náhradu proti

žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na nútený
výkon rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom.