Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200477
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LLM. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Y. W., nar.: XX.X.XXXX, bytom:.. K. XXXX/XX, XXX
XX Z., právne zast.: Petrasova Legal s. r. o., so sídlom: Kmeťovo námestie 2796/4, 811 07 Bratislava,
IČO: 47 257 245, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom: Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ SEKIER, s.
r. o., so sídlom: Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, právne zast.: Ulianko & partners, s. r.
o., so sídlom: Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, 2/ L. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: U.

XXXX/XX, XXX XX X. X., 3/ T. T., nar.: XX.XX.XXXX., bytom: U. XXXX/XX, XXX XX X. X., obaja právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., so sídlom: Kovačická ulica 15075/4, 974
04 Banská Bystrica, IČO: 52 521 737, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Xo 13/2021
zo dňa 12.10.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.
k. BB-75S/75/2021-271 zo dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. BB-75S/75/2021-271 zo dňa 8. novembra 2023
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti opatrenia žalovaného č. Xo 13/2021 zo dňa 12.10.2021. Opatrením žalovaný oznámil
žalobcovi, že podal oneskorene opravný prostriedok proti rozhodnutiu Okresného úradu Zvolen,
katastrálny odbor č. X - 18/2021 zo dňa 12.07.2021, ktorým prvostupňový správny orgán konanie o

oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku zastavil.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že žalobca na základe zmluvy o nájme užíva byt v
bytovom dome na ulici O.. K. XXXX/XX, XXX XX Z., súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele
č. XXXX s výmerou 214 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres Z., obec Z., katastrálne
územie T.. Žalobca podal návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte a domáhal sa toho, aby Okresný
úrad Zvolen, katastrálny odbor, odstránil chyby v katastrálnom operáte a vymazal dve obmedzujúce
poznámky týkajúce sa predmetného bytu. Konanie, ktoré začalo návrhom žalobcu, bolo prvostupňovým

orgánom verejnej správy zastavené z dôvodu, že prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
žalobcanemápostavenieúčastníkakonania.Protirozhodnutiuprvostupňovéhosprávnehoorgánupodal
žalobca odvolanie, ktoré žalovaný vybavil tak, že žalobcovi oznámil, že odvolanie podal oneskorene,
pričom žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ponechal v platnosti.3. Správny súd ďalej v odôvodnení poukázal na obsah správnej žaloby, keď v bodoch 1 - 18 žalobca
zosumarizoval skutkový stav, v bodoch 19 a 20 žaloby žalobca citoval ustanovenia SSP, v bode 21
žalobyžalobcauviedol,ženapadnutéoznámeniežalovanéhopovažujezanezákonné,atozdôvodov,že

zistenia žalovaného uvedené v napadnutom oznámení vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci(§191ods.1písm.c)SSP),zistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávyjenedostačujúcena
riadne posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia
vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). V bode 22 žaloby žalobca uviedol, že žalovaný napadnutým

opatrením hoci neformálne, ale potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom sa
žalovaný odvolal na argumenty z prvostupňového rozhodnutia. V bode 23 žaloby žalobca uviedol, že
zistil, že v katastri nehnuteľností už nie je zapísaná poznámka o výmaze konania o oprave chýb v katastri
nehnuteľností a bolo zapísané vlastnícke právo v prospech L. T..
4. Poukázal aj na petit, ktorý v závere správnej žaloby žalobca navrhoval.
„Oznámenie číslo Xo 13/2021 Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov zo dňa

12.10.2021 sa zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku a vec sa vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, na ďalšie
konanie.
Rozhodnutie o povolení vkladu Okresného úradu Zvolen, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad
vlastníckeho práva v prospech L. T., rod. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: U. XXXX/XX, XXX XX X. X. sa

zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku a
vec vracia Okresnému úradu Zvolen na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, a to v do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
5. Správny súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti

verejnej správy. Predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v zmysle § 134
ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Okrem všeobecných
náležitostí podania uvedených v § 57 SSP musí správna žaloba podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP
obsahovať dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“). Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo
konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať. Žalobné body teda vymedzujú obsah
a rozsah súdneho prieskumu. Zo žaloby musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné
dôvody uvádza žalobca na podporu svojich tvrdení. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu
nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia, resp.

opatrenia. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie,
resp. opatrenie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a
toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí však iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body
nemožno považovať prostý výpočet paragrafov SSP, ktoré by za ich naplnenia odôvodňovali zrušenie

napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy (§ 191 SSP), ani ich parafrázovanie
bez akejkoľvek špecifikácie.
6. Podľa názoru správneho súdu boli žalobné body nekonkrétne a bližšie nešpecifikované, čo
neumožňovalo súdny prieskum, pričom na neskôr dôvody žaloby správny súd nemohol prihliadnuť.
Správny súd s poukazom na § 183 SSP dodal, že žalobu bolo možné rozšíriť o ďalšie žalobné

body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa § 181 ods. 1 SSP dva mesiace od
oznámenia napadnutého opatrenia. V danom prípade bolo žalobcovi napadnuté opatrenie doručené
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.10.2021, a teda žalobné body mohol rozširovať a
dopĺňať najneskôr do 20.12.2021, takže ďalšími žalobnými bodmi (žalobné dôvody) uvedenými v ďalších
jeho podaniach po 20.12.2021 sa správny súd vecne nezaoberal.

7. K žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáhal aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Zvolen o
povolení vkladu v prospech L. T., správny súd uviedol, že toto rozhodnutie žalobca nešpecifikoval jeho
číslom ani dátumom vydania a na výzvu správneho súdu žalobca uviedol, že zistil, že vlastnícke právo
k bytu, ktorý žalobca ako nájomca užíva, nadobudol L. T. rozhodnutím o príklepe, čo bolo zaevidované
záznamom Okresného úradu Zvolen, pričom žalobca navrhol, aby správny súd rozhodol v časti druhého

žalobného návrhu tak, že „Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, ktorým Okresný úrad Zvolen zapísal
záznam vlastníckeho práva, na základe uznesenia 10Er/308/2016 - 458 zo dňa 10.06.2021, zápisnica
o udelení príklepu zo dňa 05.05.2021, Z-2462/2021 zo dňa 28.07.2021 - 1912/21 v prospech L. T. rod.
T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: U. XXXX/XX, XXX XX X. X. a ako aj ďalších nadobúdateľov vlastníckehopráva sa zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku a vec vracia Okresnému úradu Zvolen na ďalšie konanie.“ Správny súd zistil, že žiadne
rozhodnutie o povolení vkladu v prospech L. T., ktoré navrhol žalobca zrušiť, neexistuje. Vlastnícke

právo L. T. k predmetnému bytu bolo zaevidované záznamom vykonaným Okresným úradom Zvolen na
podklade rozhodnutia o príklepe. Teda žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia
o povolení vkladu v prospech L. T. bola irelevantná z dôvodu neexistencie takéhoto rozhodnutia.
Správnysúddodal,žežalobcaaniktomutodruhémužalobnémunávrhuneuviedolkonkretizované,resp.
špecifikované žalobné body, ktoré by umožňovali súdny prieskum.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica, ktorý v rozsudku zo dňa 24.09.2010, sp. zn. 24S/58/2010 konštatoval, že „zákon o vlastníctve
bytov v § 16 ods. 1 poskytuje nájomníkom bytov v nájomných vzťahoch založených zmluvami na dobu
neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky ku všetkým bytom
v jeho bytovom dome .... každý vlastník bytového domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať, je

zákonom obmedzený pri nakladaní s nimi tak, že tie byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú, nemôže
predať iným osobám ako ich nájomcom.“ Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa
08.06.2011, sp. zn. 10Sžr/1/2011.
10.RovnakosavyjadrilKrajskýsúdBanskáBystricaajvkonanívedenompodsp.zn.12Co/278/2010-60,
keď v uznesení zo dňa 18.11.2010 na str. 4 odstavec 2 uviedol, že „ak sa v danom prípade tak nestalo,

potom nepochybne zmluva, ktorou prešlo vlastnícke právo k bytu na niekoho iného, než na nájomcu s
uzavretým nájomným pomerom na dobu neurčitú, ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý odporuje
zákonu“.
11. Zákon č. 212/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zaviedol
definíciu inej oprávnenej osoby podľa § 3a tak, že ,,iná oprávnená osoba je osoba oprávnená z práva
k nehnuteľnosti, a to nájomca“.
12. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/00 zo 4. apríla 2002, ktorý stanovil,
že ,,obmedzenie vlastníckeho práva (práva scudziť byt komukoľvek mimo nájomcu za trhovú cenu)

je opodstatnené ochranou nájomcov v sprivatizovaných bytových domoch. Spoločenská výnimočnosť
situácie (verejný záujem) si podľa ústavného súdu vyžiadala zo strany zákonodarcu výnimočné zákonné
obmedzenia v podobe kontraktačnej povinnosti (viazanej aj temporálnym ustanovením) a v stanovení
maximálnej ceny, čo možno akceptovať ako legálny postup súladný s Ústavou“. Zriadením exekučného
záložného práva a predajom nehnuteľnosti na dražbe za tzv. trhovú cenu bez možnosti ponúknuť

žalobcovi, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú získať vlastnícke právo k bytu podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov za cenu zodpovedajúcu tomuto právu znamená porušenie § 36 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov.

13. Účastníci správneho konania mali vedomosť o tom, že k predmetu prevodu vlastníckeho práva
existuje zákonné obmedzenie z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy so žalobcom. Priamo vo Vyhláške
o opätovnej dražbe súdneho exekútora zo dňa 24.03.2021 na deň 05.05.2021 o 10:00 hod. sa uvádza,
že ,,uvedená nehnuteľnosť je predmetom nájmu a to na základe zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej dňa
01.03.2000 medzi obchodnou spoločnosťou SEKIER, s.r.o., IČO: 31 692 885 ako prenajímateľom a

žalobcom ako nájomcom, na dobu neurčitú.“
14. V znaleckom posudku č. 61/2010 znalkyňa ohodnotila všeobecnú hodnotu tejto závady (nájomného
práva) spojenej s ohodnocovanou nehnuteľnosťou sumou 3.465,56,- EUR. Sťažovateľ sa preto pôvodne
návrhom na opravu chýb v katastrálnom operáte domáhal vymazania poznámky týkajúcej sa dotknutej
nehnuteľnosti, ku ktorej má žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú.

15. Podľa názoru sťažovateľa už od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 24S/58/2010 zo dňa 24.09.2010 malo byť právo žalobcu zapísané záznamom v
katastrálnom operáte. Ako uviedla Krajská prokuratúra v žalobe zo dňa 17.06.2010, ,,spis č. V 2846/08
nie je žurnalizovaný, je však aspoň chronologicky číslovaný, na základe čoho je možné zistiť, že pod čl.8 sa nenachádza pôvodne k návrhu predložená listina ,,potvrdenie štatutára správcu bytového domu“,
ale iná listina - vyhlásenie vyhotovené až 19.08.2008 (nie je zrejmé kedy a kým do spisu predložené).
Taktiež nie je zrejmé kedy a kým bola do spisu predložená fotokópia Zmluvy o nájme bytu na dobu

neurčitú, uzavretá 1.9.1996 medzi prenajímateľom BUČINA, a. s. a nájomcom Y. W..“
16. Napriek tomu, až dňa 05.05.2021 o 14:14 hod, to znamená až po konaní dražby, ktorú nie je
možné napadnúť podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca zo správy katastrálneho odboru zistil, že
katastrálny odbor nevedie nájomnú zmluvu vo svojej evidencii ako aj nemá vedomosť o protokole o

kontrole č. 3/2009-MA/AK zo dňa 20.02.2009, ktorým správny orgán vyššieho stupňa rozhodol o tom,
že už v roku 2008 Okresnú úrad Zvolen, katastrálny odbor pochybil.
17. V tomto kontexte sťažovateľ uviedol, že lehota ani doba na podanie návrhu na opravu chýb
v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nie je daná. Nemôže byť preto sankcionovaný z dôvodu, že
prvostupňovému správnemu orgánu nie sú známe listiny z jeho vlastného rozhodovania. Rovnako podľa

jeho názoru neobstojí ani argument žalovaného I/, podľa ktorého takéto listiny nepodliehajú archivácii,
keďže ustanovenie § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam stanovuje povinnosť zapísať práva z nájomných zmlúv záznamom od
nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. od 01.01.1996.
18. Sťažovateľ je názoru, že je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o šikanózne konanie najmä

zo strany žalovaného I/ a ďalších osôb, ktoré odmietajú prevziať pravidelné platby zo strany žalobcu
na úhradu pravidelných platieb spojených so správou domu, a iných zálohových platieb, rovnako ako
odmietajú uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve upravujúci zmenu v osobe prenajímateľa. Zároveň
ku dnešnému dňu nie je ani zrejmé či boli z dražby uspokojené aj pravidelné platby súvisiace so
správou bytového domu, ako to bolo aj v roku 2008 kedy absentovalo vyhlásenie že vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle §5 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ tiež predložil súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2022 odborný článok ,,Opatrenia
v konaní o zázname“, ktorý bol vypracovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, z ktorého

vyplýva, že ,,všimnime si teraz najprv príkaz zákonodarcu daný okresnému úradu vo vzťahu k skúmaniu
podmienok na záznam a porovnajme ho s príkazom zákonodarcu daným okresnému úradu vo vzťahu ku
skúmaniu podmienok na vklad. Kým zákonodarca vo vzťahu ku skúmaniu podmienok na vklad ustanovil,
žeaksúpodmienkynavkladsplnené,okresnýúradvkladpovolí,inaknávrhnavkladzamietne,vprípade
skúmania podmienok na záznam bol menej dôsledný - zákonodarca totiž (s výnimkou skutočností

subsumovateľných pod ustanovenie § 36a ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona) ustanovil „iba“ toľko,
že ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad záznam vykoná,
pričom však opomenul slová „inak záznam nevykoná“. Napriek tejto nedôslednosti zákonodarcu je
nesporné,žeustanovenie§36ods.2katastrálnehozákonajepotrebnévykladaťtak,žeakverejnálistina
alebo iná listina nie je spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad záznam nevykoná.“ Ďalej článok

pokračoval tak, že ,,ďalšiu legislatívnu techniku vyjadrenia povinnosti okresného úradu oznámiť dôvod
nevykonania záznamu zákonodarca ustanovuje v ustanovení § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, podľa
ktorého, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej
zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľností, okresný úrad záznam nevykoná,
pričom zároveň popri vyznačení poznámky v katastri nehnuteľností vyzve toho, komu svedčí právo k

nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu
o určenie práva k nehnuteľnosti“.
19. Sťažovateľ ďalej uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore s vyššie uvedeným tak, že záznam
o zákonnom obmedzení titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy so sťažovateľom nevykonal a nesprávny
právny postup žalovaného I/ videl žalobca práve v tom, že mal vykonať záznam o tom, že žalobca je

oprávneným z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, pretože aj podľa ustálenej judikatúry
ide o opatrenie ,,meritórneho“ charakteru, ktoré už raz bolo posúdené ako nezákonné v zmysle rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.09.2010 sp. zn. 24S/58/2010. Podľa žalobcu aj v tomto konaní
ide meritórne o rovnaký rozpor s § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov ako v konaní sp. zn. 24S/58/2010.

20. Protokol správneho orgánu druhého stupňa, s ktorého právnym názorom sa sťažovateľ stotožnil,
získal zo súdneho spisu vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici vedenom pod sp. zn. 23S 70/201,
pričom Protokol o kontrole č. 3/2009-MK/AK nebol súčasťou tohto správneho spisu, aj keď mal byť
keďžekudňupodanianávrhunazačatiesprávnehokonanianedošlokzákonnémuprevoduvlastníckehopráva v zmysle § 16 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov. Ako
uvádza protokol č. 3/2009-MK/AK ,,Predložené vyhlásenie zo dňa 25.9.2008 nie je vyhotovené v súlade
s ustanovením § 5 ods. 2 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov a nie je jednoznačne identifikovaný nájomca, pre ktorého bolo vyhlásenie
vydané, pričom nájomca s uzavretou nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v podmienkach zmluvy (čl.
4 bod 3) nie je uvedený ako kupujúci, ale zostáva ako nájomník, z toho dôvodu kontrolovaný subjekt
nepostupoval v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.“ Touto žalobou napadnuté
rozhodnutie nevychádza zo správne zisteného skutkového stavu a neopiera sa právny názor správneho

orgánu druhého stupňa, ktorý mal byť súčasťou správneho spisu.
21. Sťažovateľ zdôraznil, že na rozdiel od správneho konania z roku 2009 a nadväzujúce súdne konanie
z roku 2010, zákonodarca - Národná rada SR, ani Ústavný súd SR nezmenili a nedoplnili ustanovenie
§ 16 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov, avšak zákonodarca
doplnil § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), tak aby bolo možné navrhovateľovi vyhovieť už v tomto štádiu

katastrálneho konania.
22. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/00 zo 4. apríla 2002, keď tento rozhodol,
že ,,obmedzenie vlastníckeho práva (práva scudziť byt komukoľvek mimo nájomcu za trhovú cenu)
je opodstatnené ochranou nájomcov v sprivatizovaných domoch. Spoločenská výnimočnosť situácie
(verejný záujem) si vyžiadala zo strany zákonodarcu výnimočné zákonné obmedzenia v podobe

kontraktačnej povinnosti (viazanej aj temporálnym ustanovením) a ustanovení maximálnej ceny, čo
možno akceptovať ako legálny postup súladný s ústavou.“ Nevykonaním záznamu Okresným úradom
Zvolen, katastrálnym odborom boli ukrátené práva a právom chránený záujem Žalobcu na pokojné a
ničím nerušené užívanie nehnuteľnosti z titulu nájomnej zmluvy.“
23. Už v roku 2010 Krajský súd Banská Bystrica konštatoval, že ,,žalovaný správny orgán, ktorý má

v kompetencii nehnuteľnosti evidovať, vždy má zo svojej evidencie dostatočné množstvo informácií o
tom, či predávajúci bytu je pôvodným vlastníkom celého bytového domu. V kladnom prípade zo zákona
vyplýva, že takýto predávajúci je obmedzený pri nakladaní s bytom. Žalovaný teda bol podľa § 31
katastrálneho zákona povinný skúmať, či je prevodca oprávnený s bytom nakladať, t. j. či byt prevádza
na nájomníka, alebo či byt prevádza na iného ako nájomníka, avšak ide o byt, ktorý v čase prevodu nie

je prenajatý na dobu neurčitú. Žalovaný sa týmto ustanovením neriadil, pretože ako to vyplýva z jeho
vyjadrenia, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, zakladajúceho sa na jednoduchom a ničím
nepodloženom tvrdení, že § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na predávajúceho“.
24. V tomto kontexte nie je zrejmé, ako sa žalovaný I/ vysporiadal s nasledujúcimi zákonnými
obmedzeniami, právnymi názormi, ktoré sú pre orgán prvého stupňa záväzné: (i) ako rozhodol

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 26/00 zo 4. apríla 2002: ,,Obmedzenie vlastníckeho práva
(práva scudziť byt komukoľvek mimo nájomcu za trhovú cenu) je opodstatnené ochranou nájomcov
v sprivatizovaných domoch. Spoločenská výnimočnosť situácie (verejný záujem) si vyžiadala zo
strany zákonodarcu výnimočné zákonné obmedzenia v podobe kontraktačnej povinnosti (viazanej aj
temporálnym ustanovením) a ustanovení maximálnej ceny, čo možno akceptovať ako legálny postup

súladný s ústavou.“ Ústavný súd SR v citovanom náleze nerozhodol len o výklade maximálnej kúpnej
ceny za takýto byt, ako nevyhnutnej miery obmedzenia vlastníckeho práva, ale aj o účastníkoch konania,
ktorí by boli v správnych konaniach diskriminovaní, (ii) Novelou zákona č. 162/1955 zavedenou zákonom
č. 212/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o
katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vznení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zaviedol definíciu inej oprávnenej
osoby podľa §3a : ,,Iná oprávnená osoba je osoba oprávnená z práva k nehnuteľnosti, a to nájomca“.
(iii) s ustanovením § 30 ods. 1 zákona č. 162/1955 Z. z. katastrálny zákon: ,,Účastníkom konania o
povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“).“ (iv) podľa § 34 ods. 1 ,,Práva k nehnuteľnostiam

uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín

a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o
poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.“ (v) zmena vlastníckeho práva podľa §
16 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov nezabraňuje vykonaniu
exekúcie, oprávňuje však sťažovateľa k uvedeniu správnych údajov v zázname ako aj žiadať o jejvýmaz ak nie je v súlade so zákonom. (vi) Správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie v roku 2009 podľa
názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2010 pri preskúmavaní predchádzajúceho rozhodnutia
v tejto veci: ,,Žalovaný správny orgán, ktorý má v kompetencii nehnuteľnosti evidovať, vždy má zo

svojej evidencie dostatočné množstvo informácií o tom, či predávajúci bytu je pôvodným vlastníkom
celého bytového domu. V kladnom prípade zo zákona vyplýva, že takýto predávajúci je obmedzený
pri nakladaní s bytom. Žalovaný bol podľa § 31 katastrálneho zákona povinný skúmať, či je prevodca
oprávnený s bytom nakladať, t. j. či byt prevádza na nájomníka, alebo či byt prevádza na iného ako
nájomníka, avšak ide o byt, ktorý v čase prevodu nie je prenajatý na dobu neurčitú.“ Zo správneho

spisu ani nevyplýva či správny orgán zisťoval predchádzajúce prevody a či je povinná osoba pôvodným
vlastníkom celého domu alebo nie.
25. Žalobným návrhom sa preto domáhal, aby ,,rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, ktorým Okresný
úrad Zvolen zapísal záznam vlastníckeho práva, na základe uznesenia 10Er/308/2016-458 zo dňa
10.06.2021, zápisnica o udelení príklepu zo dňa 05.05.2021, Z- 2462/2021 zo dňa 28.07.2021 - 1912/21
v prospech L. T. rod. T., nar.: XX.XX.XXXX., bytom: U. XXXX/XX, XXX XX X. X. a ako aj ďalších

nadobúdateľov vlastníckeho práva sa zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku a vec sa vracia Okresnému úradu Zvolen na ďalšie konanie“, pretože
toto rozhodnutie je v rozpore s vyššie citovanými zákonmi a nálezom Ústavného súdu SR a jeho
nezrušením by boli porušené práva žalobcu tak, že v exekučnom konaní bolo popreté a porušené jeho
právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu, ktorý bol predmetom exekučného

konania a žalovaný I/ mal konanie prerušiť a vyzvať súdneho exekútora na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva. Analógiou k vkladovému konaniu, ak je žalovaný I/ povinný skúmať návrh o povolení
vkladu podľa § 30 a 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), je povinný rovnako skúmať aj všetky právne úkony, ktoré
obsahuje listina a podlieha záznamu, či listina obsahuje podstatné náležitosti listiny, či je úkon urobený v

predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
listina neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom podľa § 36, 36a a 37
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon).

26. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi správneho súd, podľa ktorých “správny súd v prvom rade
poukazuje na obsah a štruktúru podanej správnej žaloby. Žalobca prvú časť žaloby nazval “Skutkový
stav”, pričom v bodoch 1 - 18 zosumarizoval skutkový stav. V ďalšej (a poslednej) časti žaloby sa žalobca
zameral na predmet súdneho preskúmania a odôvodnenie nezákonnosti napadnutého oznámenia,
pričom v tejto časti žaloby sú body 19 - 23. V bodoch 19 a 20 žalobca citoval ustanovenia SSP. V bode

21 žalobca uviedol, že napadnuté uznesenie žalovaného považuje za nezákonné, a to z dôvodov, že
zistenia žalovaného uvedené v napadnutom oznámení vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci(§191ods.1písm.c)SSP),zistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávyjenedostačujúcena
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia

vo veci samej ä§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca v bode 22 žaloby uviedol, že žalovaný napadnutým
opatrením hoci neformálne, ale potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom sa
žalobca odvolal na argumenty z prvostupňového rozhodnutia”, pričom zrozumiteľne a určito správnemu
súdu predložil argumenty, na základe ktorých pokladá rozhodnutie žalovaného I/ za nezákonné s
odkazom na konkrétne ustanovenie ako katastrálneho zákona, tak ostatných právnych predpisov a

rozhodnutí všeobecných súdov a ústavného súdu. Závery správneho súdu, podľa ktorých žalobca podal
žalobu bez zákonom stanovených náležitostí (§ 182 SSP), resp. dôvodov žaloby podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP obsahovať dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné je z
tohto hľadiska arbitrárne až nepreskúmateľné.

27. Sťažovateľ uviedol, že v podanej správnej žalobe poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona, neobmedzil sa len na “prostý výpočet paragrafov SSP, ktoré by za ich
naplnenia odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy (§
191 SSP), ani ich parafrázovanie bez akejkoľvek špecifikácie” ako to v odôvodnení rozsudku uvádza
správny súd.

28. Vyjadril názor, že už v podanej správnej žalobe v lehote do 20.12.2021 predložil správnu žalobu,
ktorá mala všetky náležitosti správnej žaloby v zmysle príslušných ustanovení SSP.
29. Pre sťažovateľa je rovnako nezrozumiteľná tá časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu (bod 29/
odôvodnenia rozsudku), podľa ktorej správny súd uviedol, že “považuje za potrebné samostatne uviesťk žalobnému návrhu 2/, že žalobca sa v podanej žalobe domáhal aj zrušenia rozhodnutia Okresného
úradu Zvolen o povolení vkladu v prospech L. T., ktoré rozhodnutie však nešpecifikoval jeho číslom ani
dátumom vydania. Po výzve súdu žalobca uviedol, že zistil, že vlastnícke právo k bytu, ktorý žalobca ako

nájomca užíva, nadobudol L. T. rozhodnutím o príklepe, čo bolo zaevidované záznamom Okresného
úraduZvolen(bližšiepozribod13tohorozsudku).Správnysúdzuvedenéhozistil,žežiadnerozhodnutie
o povolení vkladu v prospech L. T., ktoré navrhuje žalobca zrušiť, neexistuje, keďže vlastnícke právo L.
T. k predmetnému byt bolo zaevidované záznamom vykonaným Okresným úradom Zvolen na podklade
rozhodnutia o príklepe. Teda žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o

povolení vkladu v prospech L. T. je irelevantná z dôvodu neexistencie takéhoto rozhodnutia. Zároveň
správny súd dopĺňa, že žalobca ani k tomuto druhému žalobnému návrhu neuviedol konkretizované,
resp. špecifikované žalobné body, ktoré by umožňovali súdny prieskum. Na základe toho, že správny
súd nemohol preskúmavať neexistujúce rozhodnutie (dokonca bez uvedenia konkrétnych žalobných
bodov), tak správny súd aj v tejto časti žalobu zamietol, čo je uvedené už v prvej výrokovej vete tohto
rozhodnutia”, keď podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie T. zo dňa 23.11.2021 je

ako titul nadobudnutia zapísané „Uznesenie 10Er/308/2016-458 zo dňa 10.06.2021, Zápisnica o udelení
príklepu z 05.05.2021, Z2462/2021 zo dňa 28.07.2021 - 1912/21”, teda presne to rozhodnutie, ktorého
zrušená sa žalobca v podanej žalobe domáhal.“
30. Ďalší účastník v I. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti doručenom správnemu súdu dňa
06.02.2024 poukázal na zmätočnosť kasačnej sťažnosti ako aj celého postupu sťažovateľa pri

uplatňovaní ním tvrdených práv. Vyjadril názor, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a tiež že je
neprípustná v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) a c) SSP, keďže sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ
neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť
mohol a zároveň smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
31. Ostatní účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

III. Relevantná právny úprava

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v spra´vnom su´dnictve poskytuje spra´vny su´d ochranu pra´vam alebo pra
´vom chra´neny´m za´ujmom fyzickej osoby a pra´vnickej osoby v oblasti verejnej spra´vy a rozhoduje

v dˇalsˇi´ch veciach ustanoveny´ch ty´mto za´konom.
33. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na u´cˇely tohto za´kona sa rozumie opatreni´m orga´nu verejnej
spra´vy spra´vny akt vydany´ orga´nom verejnej spra´vy v administrati´vnom konani´, ktory´m su´ alebo
mo^zˇu bytˇ pra´va, pra´vom chra´nene´ za´ujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a pra´vnickej osoby
priamo dotknute´,

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP spra´vnou zˇalobou sa zˇalobca mo^zˇe doma´hatˇ ochrany svojich subjekti
´vnych pra´v proti rozhodnutiu orga´nu verejnej spra´vy alebo opatreniu orga´nu verejnej spra´vy.
35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzicka´ osoba alebo pra´vnicka´ osoba, ktora´ o sebe tvrdi´, zˇe
ako u´cˇastni´k administrati´vneho konania bola rozhodnuti´m orga´nu verejnej spra´vy alebo opatreni
´m orga´nu verejnej spra´vy ukra´tena´ na svojich pra´vach alebo pra´vom chra´neny´ch za´ujmoch.

36. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak spra´vnu zˇalobu poda´ niekto, kto tvrdi´, zˇe mu rozhodnutie orga
´nu verejnej spra´vy alebo opatrenie orga´nu verejnej spra´vy nebolo dorucˇene´, hoci sa s ni´m ako
s u´cˇastni´kom administrati´vneho konania malo konatˇ (dˇalej len „opomenuty´ u´cˇastni´k“), spra´vny
su´d overi´ spra´vnostˇ tohto tvrdenia a skutocˇnostˇ, cˇi od vydania napadnute´ho rozhodnutia alebo
opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak su´ tieto podmienky splnene´, uzneseni´m rozhodne, zˇe orga

´n verejnej spra´vy je povinny´ dorucˇitˇ opomenute´mu u´cˇastni´kovi vo veci vydane´ rozhodnutie alebo
opatrenie.
37. Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku odvolanie treba podatˇ v lehote 15 dni´ odo dnˇa ozna´menia
rozhodnutia, ak inu´ lehotu neustanovuje osobitny´ za´kon.
38. Podľa § 60 správneho odvolaci´ orga´n je povinny´ presku´matˇ i oneskorene´ odvolanie z

toho hlˇadiska, cˇi neodo^vodnˇuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrusˇenie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.
39. Podľa § 182 ods. 1 SSP v spra´vnej zˇalobe sa musi´ okrem vsˇeobecny´ch na´lezˇitosti´ podania
podlˇa § 57 uviestˇ
a) oznacˇenie druhu zˇaloby,

b) oznacˇenie zˇalovane´ho, dˇalsˇi´ch u´cˇastni´kov podlˇa § 32 ods. 3 a oso^b zu´cˇastneny´ch na
konani´ podlˇa § 41 ods. 1,c) oznacˇenie napadnute´ho rozhodnutia alebo opatrenia a denˇ jeho vydania, pri´padne oznacˇenie vy
´rokov, ktore´ zˇalobca napa´da, ak su´ tieto samostatne´ a oddelitelˇne´ a zˇaloba nesmeruje vocˇi cele
´mu rozhodnutiu alebo opatreniu,

d) denˇ ozna´menia napadnute´ho rozhodnutia alebo opatrenia zˇalobcovi podlˇa § 181 ods. 1 alebo
denˇ pra´voplatnosti rozhodnutia o nevyhoveni´ protestu prokura´tora podlˇa § 181 ods. 2 alebo denˇ pra
´voplatnosti napadnute´ho rozhodnutia alebo opatrenia podlˇa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, zˇe zˇalobca
sa povazˇuje za opomenute´ho u´cˇastni´ka, alebo zˇe zˇalovany´ dorucˇoval napadnute´ rozhodnutie
alebo opatrenie verejnou vyhla´sˇkou,

e) do^vody zˇaloby, z ktory´ch musi´ bytˇ zrejme´, z aky´ch konkre´tnych skutkovy´ch a pra´vnych
do^vodov zˇalobca povazˇuje napadnute´ vy´roky rozhodnutia alebo opatrenia za neza´konne´ (dˇalej
len „zˇalobne´ body“),
f) oznacˇenie do^kazov, ak ich zˇalobca navrhuje vykonatˇ,
g)vyjadrenie,cˇizˇalobcazˇiadanariadeniepojedna´vania;naneskorsˇiuzˇiadostˇzˇalobcuonariadenie
pojedna´vania spra´vny su´d neprihliada,

h) na´vrh vy´roku rozhodnutia (dˇalej len „zˇalobny´ na´vrh“).
40. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych
orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa
vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

41. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona za´znam je u´kon okresne´ho u´radu plniaci evidencˇne´
funkcie, ktore´ nemaju´ vplyv na vznik, zmenu ani na za´nik pra´v k nehnutelˇnostiam.
42. Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona okresný úrad opraví
a) u´daje katastra uvedene´ v § 7, ak su´ v rozpore s rozhodnuti´m o povoleni´ vkladu, verejnou listinou
alebo s inou listinou, na za´klade ktorej bol vykonany´ za´pis do katastra; to neplati´, ak boli u´daje zapi

´sane´ podlˇa § 42 ods. 6,
b) chybne zobrazene´ hranice pozemkov v katastra´lnej mape alebo v mape urcˇene´ho opera´tu, ak nie
su´ v su´lade s hranicami vyznacˇeny´mi v tere´ne a vyznacˇenie hrani´c v tere´ne od vykonania origina
´lneho merania nebolo polohovo zmenene´,
c) u´daj o viacna´sobnom vlastni´ctve, ak s ty´m su´hlasia vsˇetky osoby zapi´sane´ v katastri ako vlastni

´ci a ine´ osoby, ktory´m svedcˇi´ vlastni´cke pra´vo k tej istej nehnutelˇnosti podlˇa verejnej listiny alebo
podlˇa inej listiny, a nie su´ zapi´sani´ v katastri ako vlastni´ci tejto nehnutelˇnosti, a nejde o opravu
uvedenu´ v pi´smene a),
d) u´daje zapi´sane´ do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedosˇlo od za´pisu do
katastra za´znamom k zmene vlastni´ckeho pra´va,

e) u´daje katastra zapi´sane´ na za´klade rozhodnutia o schva´leni´ registra obnovenej evidencie
pozemkov, ak ich nie je mozˇne´ opravitˇ v lehote podlˇa osobitne´ho predpisu,
f) vy´meru parcely registra „C“ zapi´sanu´ v liste vlastni´ctva, ak nevyhovuje krite´riu na posudzovanie
rozdielov medzi vy´merou parcely vypocˇi´tanou zo su´radni´c lomovy´ch bodov obvodu parcely a vy
´merou vedenou v su´bore popisny´ch informa´cii´,

g) vy´meru parcely registra „E“.
43. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby zacˇne okresny´ u´rad na na´vrh
toho, koho pra´va su´ u´dajmi katastra dotknute´, z vlastne´ho podnetu na za´klade presˇetrovania zmien
u´dajov katastra podlˇa § 57 alebo na za´klade zistenia okresne´ho u´radu v ra´mci svojej cˇinnosti.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

44. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,

že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
45. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
46. Predmetom kasačného konania bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
BB-75S/75/2021-271 zo dňa 8. novembra 2023, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu.47. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť o opravu chyby v katastrálnom
operáte, pričom žiadal aby správny orgán z listu vlastníctva č. XXXX vymazal dve poznámky k bytu
č. XX v bytovom dome na ulici O. K. XXXX/XX, XXX XX Z., orientačné číslo XXXX, postavenom na

parcele č. XXXX s výmerou 214 m2, katastrálne územie T., ktorý sťažovateľ užíva na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 01.03.2000 uzavretej medzi vlastníkom bytu obchodnou spoločnosťou SEKIER, s.r.o. ako
prenajímateľom a sťažovateľom ako nájomcom. Poznámky sa týkali exekučného príkazu EX 2523/16
na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti povinného a rozhodnutie o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti daňového dlžníka. Prvostupňový správny orgán konanie zastavil z dôvodu, že sťažovateľ

nemal postavenie účastníka konania. V rozhodnutí správny orgán sťažovateľa poučil, že proti jeho
rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dni´ odo dňa oznámenia rozhodnutia.
48. Prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) doručené
dňa 16.07.2021. Lehota na podanie odvolania uplynula dňom 30.07.2021 (piatok). Sťažovateľ podal
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 16.08.2021. Proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu podal sťažovateľ odvolanie po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Žalovaný

sťažovateľovi oznámil, že odvolanie podal oneskorene a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy ponechal v platnosti.
49. Sťažovateľ v správnej žalobe nesúhlasil s tým, že by odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v prvom
stupni podal oneskorene, keď uviedol, že „Dňa 27.10.221 adresovala právna zástupkyňa Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, oznámila spolu s predložením výpisu z

elektronickej schránky. Podľa príloh je zrejmé, že žalobca podal opravný prostriedok na orgán verejnej
správy v lehote, a teda žalovaný druhostupňový správny orgán v prejednávanej veci nepostupoval
správne...“ Sťažovateľ svoje tvrdenie ďalej nerozvinul a nekonkretizoval z hľadiska časového prečo
považoval podanie odvolania za včasné. K žalobe priložil výpis z elektronickej schránky, ktorá však
potvrdzuje závery žalovaného o oneskorenom podaní odvolania.

50. Z výpisu rovnako ako z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo
do elektronickej schránky zasielané dňa 15.07.2021 (notifikácia o doručení), právna zástupkyňa
sťažovateľa rozhodnutie prevzala dňa 16.07.2021 (elektronická doručenka). Pokiaľ sťažovateľ (hoci
priamo neuviedol) naznačoval, že odvolanie podal skôr, kasačný súd dodáva, že z podkladu pod
názvom „Návod k používaniu správy Výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí pre orgány

verejnej moci“ vydaným Ústredným portálom verejnej správy (ÚPVS), ktorý zabezpečuje centrálny
a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy (slovensko.sk) vyplýva, že
„Deklarovaný dátum a čas podpisu“ obsahuje nedôveryhodný dátum a čas podpisu, ktorý manuálne
uviedla podpisujúca osoba alebo automatizovane podpisová aplikácia. „Dátum a čas overenia“ obsahuje
čas, kedy bolo vykonané overenie podpisov v centrálnej elektronickej podateľni. „Správa“ obsahuje

jedinečný identifikátor elektronickej správy (MessageId), ku ktorej je vytvorený výsledok overenia
podpisov v zmysle Vyhlášky č. 385/2022 Z. z. o jednotnom formáte elektronických správ. Zo „správy“ o
výsledku elektronického overenia ZEP (zaručený elektronický podpis) vyplýva, že hoci sťažovateľ mohol
dať na doručenie odvolanie dňa 24.07.2021, k overeniu elektronického podpisu jeho právnej zástupkyne
z dôvodov, ktoré sťažovateľ nevysvetlil a ani netvrdil, že chybou na strane prevádzkovateľa ÚPVS,

došlo až dňa 16.08.2021 a toho dňa došlo aj k doručeniu odvolania správnemu orgánu. Zo „správy“ tiež
vyplýva, že nejde o predbežne platné ale o úplné overenie výsledku doručovania, ktoré je za daných
okolností pre posúdenie dátumov vykonania jednotlivých úkonov právne relevantné.
51. Ako ďalej vyplýva z obsahu napadnutého opatrenia, žalovaný zrozumiteľne vysvetlil, prečo
považuje odvolanie za oneskorene podané. V opatrení žalovaný tiež vysvetlil, že má v zmysle § 60

správneho poriadku povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu
konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a preto Z uvedeného
dôvodu žalovaný oneskorene podané odvolanie posudzoval ako podnet na prešetrenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že listiny, na základe ktorých boli urobené zápisy
na LV č. XXXX vo vzťahu k bytu č. 12 a ktorých odstránenia sa sťažovateľ domáhal sú tzv. verejnými

listinami, za ktoré zodpovedá ten kto ich vyhotovil. Ak doručené listiny sú zápisu schopné, tak orgán
verejnej správy ich zapíše. Opravu chyby v katastri nehnuteľností by bolo možné vykonať, ak by zápis
bol v rozpore s údajmi listiny, na základe ktorej k zápisu došlo. Táto skutočnosť však nenastala a zápisy
poznámoksúvykonanévsúladespredloženýmilistinami,apretoniejedôvod,abyorgánverejnejsprávy
začal konanie o oprave chyby z vlastného podnetu. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového

materiálu týkajúceho sa veci neboli zistené pochybenia či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní
prvostupňového orgánu verejnej správy a námietky uvedené v oneskorenom odvolaní neboli dôvodom
na povolenie obnovy konania ani na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.52. Pokiaľ sťažovateľ podal žalobu proti opatreniu žalovaného, ktorého zmyslom bolo oznámenie, že
sa žalovaný z dôvodu oneskorene podaného odvolania nebude o tomto odvolaní rozhodovať a že
žalovaný nevidel ani dôvod pre zrušenie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm.

a) správneho poriadku, podstata správnej žaloby mala argumentačne atakovať závery žalovaného
uvedené v napadnutom v opatrení. Sťažovateľ nemôže byť v konaní pred správnym súdom úspešný,
pokiaľ neuvedenie, z aky´ch konkre´tnych skutkovy´ch a pra´vnych do^vodov povazˇuje napadnute
´ vy´roky rozhodnutia alebo opatrenia za neza´konne´. Ako vyplýva z obsahu správnej žaloby,
žalobca (sťažovateľ) formuloval žalobné body všeobecne a obsahovo nekonkrétne pre podstatu

právnych záverov správnych orgánov. Nie je povinnosťou správneho súdu domýšľať miesto účastníka
dôvody nekonkrétnych tvrdení bez adekvátneho obsahu alebo (len) tvrdení o nezákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia.
53. Vo vzťahu k posudzovanej kasačnej sťažnosti je nevyhnutné konštatovať, že sa jej obsah nijako
nedotýkal zákonnosti záverov o oneskorenom odvolaní a nedôvodnosti postupu žalobou napadnutého
opatrenia a záverov správneho súdu o nedôvodnosti prvého žalobného návrhu napádajúceho opatrenie

žalovaného. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom
prostriedku proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Účelom kasačného konania je primárne
posúdenie zákonnosti postupu a rozsudku správneho súdu, nie v druhom stupni súdnictva od úplného
začiatku preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. Kasačná sťažnosť by preto mala
obsahovať čo najpresnejšie pomenovanie nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu,

tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou
rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s
právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu správnemu
súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru.
54.Prvostupňovésúdnerozhodnutiejeposudzovanézhľadiskaadekvátnostijehoargumentačnejkvality

a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny
súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností kasačného súdu hľadať v kasačnej sťažnosti
nevyslovenú spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho zo súdneho spisu alebo pripojeného spisu
správneho orgánu so závermi správneho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí. Preto pokiaľ sťažovateľ
žiadal zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP

kasačný súd stotožňujúc sa s argumentáciou správneho súdu opísanou v ods. 3 až 7 odôvodnenia tohto
rozhodnutia nepresvedčil tvrdeniu o nezákonnosti žalobou napadnutého opatrenia.
55. Druhý žalobný návrh sťažovateľ v správnej žalobe formuloval: „Rozhodnutie Okresného úradu
Zvolen, ktorým Okresný úrad Zvolen zapísal záznam vlastníckeho práva, na základe uznesenia
10Er/308/2016 - 458 zo dňa 10.06.2021, zápisnica o udelení príklepu zo dňa 05.05.2021, Z-2462/2021

zo dňa 28.07.2021 - 1912/21 v prospech L., nar.: XX.XX.XXXX., bytom: U. a ako aj ďalších
nadobúdateľov vlastníckeho práva sa zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku a vec vracia Okresnému úradu Zvolen na ďalšie konanie.“
56. Aj vo vzťahu k tomuto žalobnému návrhu možno konštatovať, že sťažovateľ v správnej žalobe riadne
skutkovo a právne nevymedzil ním tvrdenú nezákonnosť opatrenia, nezdôvodnil rozpor napádaného

záznamu s právom a ako bol týmto opatrením orgánu verejnej správy sťažovateľ ukrátený na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch.
57. Do katastra sa zapisuju´ za´znamom pra´va k nehnutelˇnostiam, ktore´ vznikli, zmenili sa alebo
zanikli zo za´kona, rozhodnuti´m sˇta´tneho orga´nu, pri´klepom licita´tora na verejnej drazˇbe, vydrzˇani
´m, pri´rastkom a spracovani´m, pra´va k nehnutelˇnostiam osvedcˇene´ nota´rom, ako aj pra´va k

nehnutelˇnostiam vyply´vaju´ce z na´jomny´ch zmlu´v, zo zmlu´v o prevode spra´vy majetku sˇta´tu alebo
z iny´ch skutocˇnosti´ svedcˇiacich o zvereni´ spra´vy majetku obce alebo spra´vy majetku vysˇsˇieho u
´zemne´ho celku, a to na za´klade verejny´ch listi´n a iny´ch listi´n (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona).
Za´znam je u´kon okresne´ho u´radu plniaci evidencˇne´ funkcie a nemá právotvorný charakter (§ 5
ods. 2 katastrálneho zákona). Právo k nehnuteľnosti zapisované záznamom nie je závislé od tohto úkon

okresného úradu. Inými slovami, samotný záznam nemá vplyv na vznik, zmenu ani na za´nik pra´v k
nehnutelˇnostiam a vyhotovuje sa na základe verejnej listiny alebo inej listiny, ktora´ je právnym titulom
(potvrdením) pra´va k nehnutelˇnosti. Pokiaľ je verejna´ listina alebo ina´ listina spo^sobila´ na vykonanie
za´znamu, okresny´ u´rad vykona´ za´znam do katastra.
58. Právny poriadok za situácie, kedy je hodnovernosť údajov o vlastníkoch a ich právach k

nehnuteľnostiam na listoch vlastníctva spochybnená, dáva možnosť viacerých riešení tejto právnej
neistoty. Dotknutým osobám je daná možnosť dohody, je možnosť domáhať sa určenia vlastníctva
žalobou na súd a tiež je možnosť opravy nesprávneho zápisu v katastrálnom operáte, ktorej podmienky
sú ustanovené v § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Ide o konanie, ktoré správny orgán začne ex officio.Môže sa týkať aj údaju o vlastníkovi nehnuteľnosti. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na
základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
59.Vdanomprípadevykonanýzáznamniejemožnépovažovaťzarozhodnutietak,akotvrdilsťažovateľ,

ale za záznam vychádzajúci zo súdom schváleného príklepu exekútora prideleného vydražiteľovi. Zápis
nebol v rozpore s údajmi listiny, na základe ktorej k záznamu došlo.
60. Sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania o predmetnom zápise a ani netvrdil
že bol opomenutým účastníkom v zmysle § 179 SSP. Zo záznamu nevyplýva sťažovateľovi žiadna
podstatná zmena jeho doterajších právnych povinností ako nájomcu bytu. Bolo by nad rámec

potrebný pre preskúmateľné rozhodnutie súdu, keby jeho odôvodnenie fabulovalo možnú argumentáciu
súvisiacu s tvrdeniami o nezákonnosti úkonu správneho orgánu formulovanými bez právne relevantného
zdôvodnenia.
61. Kasačný súd dodáva, že sa nestotožnil s tvrdením ďalšieho účastníka v 1) rade, že kasačná sťažnosť
je neprípustná v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) a c) SSP. Nemožno tvrdiť, že tvrdenia v kasačnej
sťažnosti boli také, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom. Rozhodujúcim dôvodom

je skutočnosť, že žalobné body boli v správnej žalobe formulované natoľko všeobecne, že tvrdenia
uvedenévkasačnejsťažnostivporovnanísnimibolivnímanéakoichindividualizácia.Niejeanipravdou,
žesťažovateľkasačnousťažnosťounapadolvýrokrozsudkusprávnehosúdu,svojepodanienesmeroval
len proti dôvodom napadnutého rozsudku, ale žiadal zrušiť rozsudok.
62. Kasačný súd nezistil žiadne sťažovateľom namietané porušenia zásad administratívneho konania,

správne orgány náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom opatrení prihliadol na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté opatrenie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti
a je riadne odôvodnené. Takisto správny súd sa v napadnutom rozsudku adekvátne vyrovnal s
námietkami uvedenými v správnej žalobe, podrobne sa rozobral skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z
administratívneho konania a správne ich po právnej stránke vyhodnotil. Na základe uvedených zistení

kasačný súd nepovažoval sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461
SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorá
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal
a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším

účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle §
169 SSP priznané.
64. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.