Uznesenie – Incidenčné spory ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3123212078.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D. E., právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO:
36 837 857, proti žalovanému Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 01 Považská

Bystrica, IČO: 00 317 667, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, so sídlom
Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, o určenie pravosti popretých pohľadávok,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/7/2023-109 zo dňa 21. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/7/2023-109 zo dňa 21. januára 2025 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie zastavil a druhou
výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetom sporu je žaloba o určenie
pravosti popretých pohľadávok podľa § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“, resp. „ZKR“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v predmetnej veci navrhol, aby súd rozsudkom určil, že
pohľadávka žalobcu, ktorá bola uplatnená dňa 02.10.2023 prihláškou podriadenej pohľadávky v celkovej
výške 205.203,93 Eur v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. XXX/XX/
XXXX na majetok úpadcu F., C., so sídlom B. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v zozname
pohľadávok pod por. č. 29, je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu ako vrátenie pôžičiek veriteľa za
obdobie od roku 2008 do roku 2021, čo do výšky 205.203,93 Eur, čo do vymáhateľnosti, poradia ako

podriadená pohľadávka oprávnená a zistená. Žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorý ako veriteľ
úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu. Z obsahu spisu ani zo žaloby súd prvej inštancie nezistil,
že by žalobcom prihlásená pohľadávka bola popretá aj správcom. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka,
určenia ktorej sa žalobca v tomto spore domáha, bola popretá len veriteľom. Za predpokladu, že
pohľadávku uplatnenú v konkurze poprie len veriteľ, ako je tomu v danom prípade, súd prvej inštancie
uviedol, že v zmysle § 32 ods. 11 ZKR podmienkou podania žaloby o určenie popretej pohľadávky je

riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa § 32 ods. 19 ZKR.4. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preukázanie splnenia podmienky predmetného incidenčného
konania spočívajúcej v zložení preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR. Žalobca na uvedenú
výzvu nereagoval, doklad o zložení preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR nepredložil.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezaplatenie preddavku v správnej výške a v zákonom stanovenej
lehote pri podaní incidenčnej žaloby znamená nesplnenie zákonnej povinnosti podľa § 32 ods. 11 ZKR
a s tým je spojená následná povinnosť súdu konanie zastaviť.

6. Súd prvej inštancie považoval za potrebné pre úplnosť uviesť, že pokiaľ ide o povinnosť žalovaného
zaplatiť preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 7 písm. b) ZKR, táto povinnosť mu podľa jeho
právneho názoru, vzhľadom k zneniu ustanovenia § 32 ods. 20 ZKR nevznikla. Podľa právneho názoru
súdu prvej inštancie, vychádzajúc z gramatického i logického výkladu ustanovenia § 32 ods. 20 ZKR
žalovaný ako mesto, a teda subjekt verejnej správy povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm.
b) ZKR nemá. Prípadné nesplnenie podmienky zloženia preddavku na trovy konania zo strany veriteľa

popierajúceho prihlásenú pohľadávku podľa § 7 ZKR by nemal za následok zastavenie konania, ale šlo
by o neúčinné popretie pohľadávky.

7. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal zloženie preddavku na trovy konania v zmysle
§ 32 ods. 11 ZKR, súd prvej inštancie konanie zastavil.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zastavenie konania proti žalovanému zavinil žalobca, keď
spolu s podaním žaloby nepreukázal zaplatenie preddavku na trovy konania. Súd prvej inštancie preto
žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom v takej
miere, že mu odňal právo na spravodlivý proces a naplnil odvolacie dôvody ustanovené v § 365 ods.
1 písm. b), d) a h) CSP. Uviedol, že žalovaný je nesporne subjektom verejnej správy, ktorý sa stal

účastníkom konkurzného konania tým, že bol navrhovateľom konkurzu na dlžníka F., C. a konkurzné
konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XXX/XX/XXXX. Z pozície veriteľa úpadcu
žalovanýpoprelnímprihlásenúpohľadávku,apretoakožalobcamuseliniciovaťtzv.incidenčnékonanie,
ktoré nesprávne skončilo napadnutým uznesením. Vyslovil názor, že pre účinné popretie pohľadávky je
podľa § 32 ods. 7 ZKR potrebné zloženie preddavku, ktorý žalovaný s poukazom na § 32 ods. 7 ZKR

nezložil. Mal za to, že popretie žalovaného bolo neúčinné. Tvrdil, že prihlásená pohľadávka žalovaného,
ktorou odôvodňoval aj návrh na konkurz nesporne nebola pohľadávkou z výkonu verejnej správy
zverenej mestu, ale iba pohľadávkou z komerčného vzťahu. Hoci zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
§ 32 ods. 20 bližšie nešpecifikuje iné podmienky výnimky zo zloženia preddavku za účelom popretia inej
prihlásenej pohľadávky mal za to, že tu je potrebné odmietnuť aplikovaný gramatický výklad a pristúpiť

k aplikácii systematického výkladu v kontexte toho, čo je právnou povahou najbližšie inštitútu preddavku
na trovy popretia, a to sú súdne poplatky. Tvrdil, že obce, či mestá a im podobné subjekty verejnej
správy nemajú mať privilegované postavenie, ktorým by sa poskytoval bez primeraného finančného
podmienenia voľný priestor na voluntaristické popieranie pohľadávok iných veriteľov, ktorí však už
následne pre určenie svojej pohľadávky sú už zaťažení preddavkom na trovy konania podľa § 32 ods.

11 ZKR. Žalovaný sa teda návrhom na konkurz akoby účelovo vymanil z ďalšej finančnej záťaže pri
uplatňovaní svojho nároku, t.j. súdneho poplatku, pričom mu ďalšia ochrana bola nepriamo a nedôvodne
poskytnutá súdom prvej inštancie, keď tento považoval jeho popretie pohľadávky za účinné. Vyslovil
názor, že žalovaný mal zložiť preddavok aj na trovy popretia pohľadávky žalobcu, a to analogicky
s obdobným ustanovením zákona o súdnych poplatkoch, kedy by ho táto povinnosť nezaťažovala iba

v prípade, ak by konal vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme, čo však nebolo predmetom jeho
prihlásenej pohľadávky. Východiskom pre ukončenie tohto konania preto malo byť primárne zistenie, že
veriteľské popretie pohľadávky žalovaným nemalo právne účinky, nakoľko nebolo spojené so vznikom
podmienky zloženia preddavku a procesne by to malo za následok, že by nemusel ani začínať toto
incidenčné konanie a ani zložiť preddavok. Nakoľko týmto postupom dochádza k porušeniu rovnosti

strán sporu vyslovil názor, že bolo namieste pokračovať v incidenčnom konaní aj bez toho, aby zložil
preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR ako spravodlivá protiváha toho, že súd prvej
inštancie skôr akceptoval neúčinné popretie jeho pohľadávky žalovaným, ktorý nezložil preddavok zatoto popretie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konania a rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za právne a skutkovo správne a odôvodnenie rozhodnutie za dostatočné
a zrozumiteľné. Nesúhlasil so skutočnosťami uvedenými žalobcom v odvolaní. Uviedol, že žalobca mal
vedieť o svojej zákonnej povinnosti zaplatiť preddavok, ako aj o sankcii v prípade jeho nezaplatenia,
a to zastavení konania. Pokiaľ žalobca nezaplatil preddavok, súd nemal inú možnosť ako zastaviť

konanie a keďže ide o právne jednoduchý proces porušenia povinnosti a následnej sankcie, nebol
povinný takýto legitímny postup obšírne zdôvodňovať. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní len
zahmlieva nerešpektovanie svojej povinnosti ako žalobcu ničím nepodloženými a nepreukázanými
skutočnosťami týkajúcimi sa právneho hodnotenia jeho pohľadávky v nadväznosti na jeho špecifické
postavenie ako subjektu verejnej správy. Uviedol, že nikdy nebol povinný uhrádzať preddavok, keďže
spĺňa zákonné podmienky na oslobodenie od jeho platenia, pričom pokiaľ má žalobca iný výklad zákona,

tento nepovažoval za právne konformný a ustálený v rámci rozhodovacej činnosti súdov. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil
a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania a navrhol, aby
v prípade jeho úspechu bol žalobca zaviazaný na povinnosť ich náhrady v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci domáha určenia, že jeho

pohľadávka uplatnená dňa 02.10.2023 prihláškou podriadenej pohľadávky v celkovej výške 205.203,93
Eur v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. XXX/XX/XXXX proti úpadcovi
obchodnej spoločnosti F., C. „v konkurze“, so sídlom B. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísaná
v zozname pohľadávok pod por.č. 29, je v celom prihlásenom rozsahu čo do právneho dôvodu
ako vrátenie pôžičiek veriteľa za obdobie od roku 2008 do roku 2021, č do výšky 205.203,93 Eur,

vymáhateľnosti, poradia ako podriadená pohľadávka oprávnená a zistená. Nakoľko žalobca spolu
s podanou žalobou nepredložil doklad o zložení preddavku na účet správcu, výzvou zo dňa 05.11.2024
súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil doklad o splnení
povinnosti riadneho a včasného zloženia preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR. Žalobca
na výzvu súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a potvrdenie o zložení preddavku na trovy

konania nepredložil. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil podľa § 32 ods. 11
ZKR, nakoľko žalobca nepreukázal zloženie preddavku.17. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa § 32 ods. 11 ZKR, podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o
popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške

podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 32 ods. 19 ZKR, výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve
percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo
sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10.000 eur.

20. Podľa § 32 ods. 20 ZKR, povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá
subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu. (poznámka 8c) pod čiarou: § 3 ods. 1 zákona č.
523/2004 Z.z.)

21. Podľa § 32 ods. 21 ZKR, na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr

do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo
v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno
zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá
bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa
odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa

hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

22. Preddavok na trovy konania podľa citovaného ustanovenia § 32 ods. 11 ZKR zabezpečuje
vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle
§ 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii má aj veriteľ, ktorému bola popretá

pohľadávka a ktorý je v právnej pozícii žalobcu. Zloženie preddavku je podmienkou, aby súd rozhodoval
o žalobe, inak konanie zastaví.

23. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že bez zloženia preddavku je popretie pohľadávky
veriteľom právne neúčinné, čo vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 7 písm. b) ZKR v platnom znení, okrem

prípadu, ak popretie pohľadávky uskutočnil veriteľ, ktorý je subjektom verejnej správy podľa § 3 Zákona
č. 523/2004 Z.z., ktorý povinnosť zložiť preddavok podľa § 32 ods. 7 písm. b) a ods. 11 ZKR nemá, čo
vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 20 ZKR. Z uvedeného vyplýva, že keďže žalovaný je subjektom verejnej
správy, nebol povinný zložiť preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 7 písm. b) ZKR. Nakoľko
podľa § 7 ZKR popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak bolo podané na predpísanom tlačive a na

účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo
výške podľa ods. 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu,
žalovanému, ako subjektu verejnej správy pre účinné popretie pohľadávky nevznikla povinnosť zaplatiť
preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 19 ZKR. Nakoľko sám zákonodarca určil výnimku pre
povinnosť zložiť preddavok podľa § 32 ods. 7 písm. b) ZKR pre subjekty verejnej správy ( § 32 ods. 20

ZKR ), odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie tak, ako tvrdí žalobca v podanom odvolaní,
nemohol v záujme dodržiavania princípu spravodlivosti zohľadniť túto skutočnosť pri plnení si zákonných
povinností zo strany žalobcu pri podaní žaloby. Skutočnosť, že žalovaný je oslobodený od povinnosti
zloženia preddavku na trovy konania nezbavuje žalobcu, ako popretého veriteľa pri podaní incidenčnej
žaloby zaplatiť preddavok na trovy konania v súlade s § 32 ods. 11 ZKR.

24. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom žalobcu, že na daný právny prípad je analogicky
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov. Preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR nie je súdnym poplatkom
a jeho právne opodstatnenie je upravené iba v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na znenie § 196 ZKR, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na
začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie a na začatie reštrukturalizačného konania, na
reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, avšak odkaz na aplikáciu zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nevyplýva zo žiadneho ustanovenia
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd zdôrazňuje, že zloženie preddavku na trovy
konania žalobcom je podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ktorá nemá charakter

odstrániteľnej podmienky konania, čo vyplýva zo slovného spojenia „riadne a včas“. Odvolací súd preto
vyslovil názor, že postup súdu prvej inštancie, ktorým zastavil predmetné konanie z dôvodu nezloženého
preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR bol správny.

25. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne

rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP a skúmal, ktorá strana z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania. Žalobca zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
na základe správne zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

28. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).