Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/156/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121488979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121488979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o.,
so sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 36 754 404, zastúpeného
advokátskou kanceláriou M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Opletalova 1603/57, Praha
110 00, IČO: 04 329 724, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 04 329 724, proti žalovaným, v 1. rade: A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E. – D., zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI advokátska

kancelárias.r.o.,sosídlomul.Floriánska19,Košice-mestskáčasťStaréMesto04001,IČO:45946868,
v 2. rade: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX I., o zaplatenie 16.038,75 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II (teraz Mestský súd Košice),
č.k. 35Cb/2/2022-565 zo dňa 22. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok č.k. 35Cb/2/2022-565 zo dňa 22. marca 2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice) rozsudkom č.k. 35Cb/2/2022-565 zo dňa 22.
marca 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 16.038,75 € s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2018 do zaplatenia, spoločne a
nerozdielne so žalovaným v 2. rade, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobca
má voči žalovanému v l. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom žalovaný v l. rade
je povinný plniť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade (výrok II.).

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 16.038,75 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.
Dôvodil, že pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 28.05.2013 so spoločnosťou VABO
TRADE s.r.o., miesto podnikania Jarmočná 2, 040 01 Košice, IČO: 36 608 181 (ďalej len „Dlžník“)
Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 447008164 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom Zmluvy o
úvere bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 15.000,00 eur. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere
bola v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka zabezpečená pristúpením k záväzku žalovaného v 1.

rade a žalovaného v 2. rade na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo Zmluvy. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky banky. Zo strany dlžníka došlo k
porušeniu zmluvných podmienok pre poskytovanie bankových produktov a pôvodný veriteľ pristúpil k
výpovedi Zmluvy o úvere. Uvedená skutočnosť bola dlžníkovi oznámená výpoveďou zmluvy zo dňa21.09.2018. Výpovedná doba bola dva mesiace a uplynula 30.11.2018. Zo strany žalovaných nedošlo
k dobrovoľnému splneniu povinnosti a tak pristúpil pôvodný veriteľ k odstúpeniu od zmluvy, na základe
ktorej poskytnutý a vedený účet J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uzavrel. Žalovaným bolo oznámené,

že pohľadávku banky, ktorá zahŕňa aj pohľadávku z povoleného prečerpania, je potrebné uhradiť na
nové číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ide o tzv. technický účet vytvorený bankou pre účely
vysporiadania splatnej pohľadávky, nakoľko pôvodný účet bol odstúpením od zmluvy uzavretý. Výzvou
zo dňa 18.03.2021 oznámil pôvodný veriteľ žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky
banky viac ako tri mesiace. Žalovaní boli upozornení, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku

tretej osobe. Zásielka sa pôvodnému veriteľovi vrátila ako nedoručená z dôvodu „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“. Odoslaním výzvy zo dňa 18.03.2021 došlo zo strany pôvodného veriteľa k splneniu
zákonnej podmienky vyžadovanej v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0475/2021/CE zo dňa 22.06.2021 došlo k zmene v osobe veriteľa Slovenská sporiteľňa,
a.s. na M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, IČO 36 754 404. O vyššie
uvedených skutočnostiach bolo žalovaným expedované v zmysle ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964

Z.z. oznámenie o postúpení pohľadávky. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru
sumu 16.038,75 EUR, čo preukazuje výpis z úverového účtu. S poukazom na článok I bod 1 Zmluvy o
povolenom prečerpaní si nárokuje priznanie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej istiny vo
výške 16.038,75 EUR, ktorý žalobca požaduje priznať od 1.12.2018 t.j. deň po uplynutí výpovednej doby.

3. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo k
jednoznačnej identifikácii tvrdenej dlžnej sumy. Spochybňuje výšku istiny, nakoľko zo strany žalobcu
nedošlo k špecifikácii namietanej istiny, pričom táto bola uvedená na jednotlivých dokumentoch
predložených žalobcom v rozdielnych finančných sumách. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu
vyplýva, že žalobca svoj nárok zakladá na Výpise z úveru obchodnej spoločnosti VABO Trade, s.r.o.

vyhotoveného dňa 12. júla 2021. Z predloženého výpisu nie je výška istiny objektívne určiteľná, nakoľko
v tomto úplne absentuje špecifikácia rozsahu, v akom zo strany dlžníka dochádzalo k splácaniu úveru
poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., resp. akým spôsobom boli predmetné platby započítavané.
Poukázal aj na zmätočnosť predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok a k nej pripojených príloh č.
1 a č. 2. V prílohe č. 1 notársky spojenej s uvádzanou Zmluvou o postúpení pohľadávok absentujú

akékoľvek údaje preukazujúce postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a. s. voči obchodnej
spoločnosti VABO Trade, s.r.o. Tieto údaje sa majú nachádzať až na osobitne vyhotovenom listinnom
dokumente, ktorý bol zo strany žalobcu označený názvom: P0009-Priloha_k_zmluve_o_post_peni.pdf.
Tento dokument bol zjavne vyhotovený dodatočne a naviac ani z tohto nie je možné pre neúplnosť
uvedenýchúdajovjednoznačnekonštatovaťexistenciunárokunaúhraduistinyvovýške16.038,75EUR.

Zmluvu o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu považuje za absolútne
neplatnú. Aj v prípade, ak by údaje o dátume a výške poslednej úhrady boli v predloženej tabuľke
obsiahnuté úplne, z týchto by rovnako nebolo možné nárok žalobcu na úhradu uplatnenej finančnej
sumy určiť. Od roku 2017 nie je štatutárnym orgánom dlžníka, vzhľadom na čo nie je v jeho moci
jednoznačne preukázať pravdivosť tvrdení týkajúcich sa rozsahu splatenia záväzku spoločnosti voči

Slovenskej sporiteľni, a.s. Poukázal aj na zmätočnosť uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania, nakoľko podľa listu zaslaného zo strany žalobcu s názvom „Predžalobná upomienka –
posledný pokus o zmier“ zo dňa 16. júla 2021 bol úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 16. júlu 2021 na
0,00EUR.Uplatňovaniesitohtonárokuvinejvýškevsúdnomkonaníjevrozporespoctivýmobchodným
stykom. Z predloženého Výpisu z úveru zo dňa 12. júla 2021 súčasne vyplýva, že omeškaných splátok

bolo: 0,00. V kontraste s uvedeným, z namietanej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva
počet dní omeškania celkovo 998. Z Výpisu z úveru zo dňa 12. júla 2021 vyhotoveného Slovenskou
sporiteľňou, a. s. vyplýva, že úrok z omeškania nie je vo výške 10 % ale len 5 %. Žalobca doručenie
predmetnej výpovede, ako okolnosti rozhodnej pre začatie plynutia výpovednej doby nepreukázal,
preto žalovaný v 1. rade vyjadril pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobcu týkajúceho sa uplynutia

výpovednej doby dňa 31. novembra 2018. Podľa Prílohy č. 1 bol dátum zosplatnenia úveru určený až ku
dňu 13. februára 2021. Z uvedeného vyplýva, že dátum, od ktorého sa žalobca domáha priznania úrokov
z omeškania sa rovnako ako samotná výška týchto úrokov vyznačuje nejasnosťou a rozpornosťou.
Nárok z prečerpania podnikateľského účtu je osobitným typom nároku, pričom od tohto zmluvného
vzťahu treba odlišovať vzťah založený zmluvou o samotnom vedení podnikateľského účtu. V tomto

smere je relevantné, kedy bol vzťah založený prečerpaním ukončený. Tieto nároky žaloba v žiadnom
smere nerozlišuje. Zmätočnosť žaloby videl aj v tom, že pasívnu legitimáciu má žalovaný v 1. rade popri
obchodnej spoločnosti – dlžníkovi.4. Žalovaný v 2. rade proti platobnému rozkazu sp. zn. 14Up/1553/2021 zo dňa 12. októbra 2021 odpor
nepodal a voči nemu nadobudol právoplatnosť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že špecifikáciu pohľadávky
obsahuje príloha č. 1 Zmluvy o postúpení, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia
bola pohľadávka v celkovej výške 26.935,98 EUR, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 16.038,75 EUR
a z príslušenstva pohľadávky vo výške 10.897,23 EUR. Podanou žalobou si žalobca uplatňuje len
dlžnú istinu úveru. V prílohe podania priložil pôvodnú prílohu, v ktorej je dotknutá pohľadávka označená

pod poradovým číslom 16. K žalobe bola priložená elektronická verzia prílohy. Zmluva o postúpení
pohľadávok s prílohou č. 1 obsahuje zákonom vyžadované podstatné náležitosti a žalovaný v 1. rade
nešpecifikoval, z akého dôvodu sa domnieva, že je zmluva absolútne neplatná. Žalobca mal záujem
nárok vysporiadať mimosúdne uhradením sumy vo výške 5.000 EUR (v splátkach), avšak žalovaný
v 1. rade dohodu nepodpísal. Dôvod, pre ktorý je vo výpise z účtu pri omeškaných splátkach uvedená
hodnota 0,00 EUR je ten, že predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo

forme povoleného prečerpania na účte dlžníka. Nejednalo sa o poskytnutie splátkového úveru. Tak
ako si žalobca podanou žalobou uplatňuje len dlžnú istinu a neuplatňuje si riadny úrok z úveru ani
ostatné príslušenstvo, ktorého legitímny nárok vyplýva zo Zmluvy o úvere, tak si v zmysle Zmluvy o
úvere uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške 10 % ročne. Výpoveď zmluvy o úvere nebola
dlžníkovi doručovaná doporučene. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že od 23.12.2017 je jediným

spoločníkom spoločnosti VABO Trade s.r.o., občan maďarskej republiky s trvalým pobytom v Maďarskej
republike. Z výpisu ďalej vyplýva, že spoločnosť VABO Trade s.r.o. nemá od 11.5.2017 štatutárny
orgán a je zrejmé, že ak by aj zásielka bola doručovaná doporučene, tak by ju nemal kto prevziať.
Dlžník podľa portálu K. zverejnil poslednú riadnu účtovnú závierku za obdobie 1.1.2016 - 31.12.2016.
Zásielky zasielané dlžníkovi doporučene sa pôvodnému veriteľovi vrátili ako nedoručené z dôvodu

adresát neznámy. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že v prílohe č. 1 zmluvy o úvere je ako dátum
splatnosti uvedený dátum 13.2.2021, čo je v rozpore so skutočnosťami tvrdenými žalobcom, uviedol,
že výpoveďou z 21.9.2018 došlo k vypovedaniu zmluvy o úvere, na základe ktorej bolo poskytnuté
povolené prečerpanie. Dňa 13.2.2021 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, na základe ktorej banka viedla
podnikateľský účet dlžníka.

6. Vo vyjadrení zo dňa 14.2.2022 žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, nakoľko sa dlžník
dostal do omeškania minimálne 998 dní pred dňom 13.2.2021 (deň zosplatnenia). Návrh bol podaný po
3 rokoch a je premlčaný. Žalovaným v tomto konaní má byť nielen pristupujúci dlžník (ktorý je dlžníkom
popri dlžníkovi), ale aj pôvodný dlžník (§ 533 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal postúpenie

pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, ale len voči obchodnej spoločnosti VABO Trade s.r.o. a preto
žalobca nesplnil podmienku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nepreukázal doručenie
výpovede do dispozičnej sféry spoločnosti VABO Trade s.r.o. ani žalovaného v 1. rade. Vzťah medzi
žalobcom a žalovaným sa spravuje Občianskym zákonníkom. Oznámenie o postúpení pohľadávky
nebolo žalovanému v 1. rade doručené.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.3.2022 uviedol, že z dikcie § 533 OZ vyplýva, že pristúpením k
záväzku sa stáva pristupujúci dlžník dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne. V danom prípade ide o pasívnu solidaritu. Každý dlžník je zaviazaný na to isté plnenie
tak, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že len čo ktorýkoľvek

dlžník plnil, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov. Je v dispozícii veriteľa zvoliť subjekty, ktoré
v žalobe označí ako žalovaných. Žalobca sa rozhodol zažalovať len pristupujúcich dlžníkov. V danom
prípade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, ale samostatné. K ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona
o bankách uviedol, že výzvou zo dňa 18.3.2021 oznámil pôvodný veriteľ dlžníkovi, že je pohľadávka
banky splatná v celom rozsahu a omeškanie so splácaním je viac ako tri mesiace. Odoslaním tejto

výzvy si žalobca splnil svoju povinnosť. Výzva zasielaná dlžníkovi sa pôvodnému veriteľovi vrátila
dňa 23.3.2021 z dôvodu „adresát je neznámy“, čo však nezakladá neplatnosť splnenia podmienky
vyžadovanej v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle čl. 10.3 Všeobecných obchodných
podmienok banky sa zásielka považuje za doručenú 3 dni po odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Na uvedené poukázal aj v súvislosti

s doručovaním výpovede. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, v zmysle
ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená
aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby
skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Žalovaný v 1. rade sao postúpení pohľadávky musel dozvedieť jednak na základe predžalobnej upomienky. Poukázal na čl.
III. bod 5 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na aplikácii ObZ na ich právne
vzťahy. Premlčanie sa spravuje Obchodným zákonníkom.

8. Vykonaným dokazovaním (oboznámením listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu):
odstúpenie od zmluvy z 13.2.2021, oznámenie o postúpení pohľadávky z 29.6.2021, predžalobná
upomienka z 16.7.2021, úverové podmienky pre poskytovanie úverov klientom v skupine „MIKRO“,
vrátené zásielky, výpisy z úveru, výpoveď zo zmluvy z 21.9.2018, výzva z 18.3.2021, zmluva o

podnikateľskom účte z 22.6.2021, prílohy ku zmluve o postúpení pohľadávky, zmluva o povolenom
prečerpaní a dohoda o pristúpení k záväzku z 28.5.2013, snímka obrazovky z portálu K., výzva z
16.12.2020, dohoda o splatení pohľadávky č. 5290040058 (návrh), obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom, správy o stave exekučného konania, produktové obchodné podmienky pre úvery,
bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, výpisy z účtu za

obdobie 1.5.2013-31.12.2018, výpis z účtu za mesiac december 2016, zistil súd prvej inštancie
následovný skutkový stav, podľa ktorého:
Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka uzatvorila so spoločnosťou VABO
TRADE s.r.o., IČO: 36 608 181 zmluvu o povolenom prečerpaní č. 447008164 a dohodu o pristúpení
k záväzku zo zmluvy, ktorej neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné obchodné podmienky banky (ďalej

len „zmluva o úvere“).
Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 15.000 €. Úrok z
omeškania bol dohodnutý na 10% ročne. Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola v zmysle ust. § 533
OZ zabezpečená pristúpením k záväzku žalovaných na základe dohody o pristúpení k záväzku zo
zmluvy. Nakoľko zo strany dlžníka došlo k porušeniu zmluvných podmienok pre poskytovanie bankových

produktov, právny predchodca žalobcu 21.9.2018 vypovedal zmluvu. Dvojmesačná výpovedná lehota
uplynula 30.11.2018. Zásielka obsahujúca oznámenie o výpovedi zo zmluvy sa žalobcovi vrátila s
poznámkou „adresát neznámy“. Nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k plneniu, právny predchodca
žalobcu 13.2.2021 odstúpil od zmluvy o úvere. Zásielka sa žalobcovi vrátila s poznámkou „neprevzatá v
odbernej lehote“; právny predchodca žalobcu listom z 18.3.2021 žalovaným oznámil, že sú v omeškaní

so splácaním pohľadávky banky viac ako tri mesiace. Žalovaní boli upozornení, že banka je oprávnená
postúpiťpohľadávkutretejosobe.Zásielkasavšakvrátilaako„neprevzatávodbernejlehote“;nazáklade
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0475/2021/CE z 22.6.2021 nastala skutočnosť majúca za následok
zmenu v osobe veriteľa Slovenska sporiteľňa, a.s. na žalobcu; Oznámenie o postúpení pohľadávky z
29.6.2021 bolo žalovaným oznámené.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 7, § 262 ods. 1 až 3, § 392
prvej vety, § 397, § § 497, § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“), § 526 ods. 1 a 2 a § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dospel k záveru o dôvodnosti
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy zo strany žalovaného v 1. rade.

10. Súd prvej inštancie mal za základe vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe Zmluvy
o úvere z 28.5.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľnou, a.s. a spoločnosťou

VABO Trade s.r.o. vznikol obchodnoprávny vzťah. Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola v zmysle ust.
§ 533 OZ zabezpečená pristúpením k záväzku žalovaných na základe dohody o pristúpení k záväzku
zo zmluvy z 28.5.2013, ktorej neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné obchodné podmienky banky.
Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie povoleného prečerpania
vo výške 15.000 eur. Rovnako nebolo sporné, že zo strany dlžníka došlo ku porušeniu zmluvných

podmienok, v dôsledku čoho žalobca 21.9.2018 zmluvu vypovedal.

10. 1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zhrnul tvrdenia, na ktorých žalovaný v 1. rade
založil svoju obranu: 1. žalobca špekulatívne žaloval len sumu tvoriacu predmet tohto konania, pričom
postúpená bola suma 26.935,98 eur, 2. žalovaná suma je objektívne neurčiteľná z dôvodu absencie

špecifikácie rozsahu, v akom zo strany VABO Trade s.r.o. dochádzalo ku splácaniu úveru, 3. nedostatku
pasívnej legitimácie, keď žalobca nežaloval aj spoločnosť VABO Trade s.r.o., 4. žalobca pri splácaní
dlžnej sumy a určení poradia splácania postupoval v rozpore s obchodnými úverovými podmienkami,
5. na inštitút premlčania sa majú aplikovať ustanovenia OZ, 6. žiadané úroky z omeškania sú v rozporeso zásadou poctivého obchodného styku a s predloženými dôkazmi 7. výpoveď zo zmluvy nebola
správnedoručenáspoločnostiVABOTrades.r.o.anižalovanémuv1.rade,odstúpenieodzmluvynebolo
žalovanému v 1. rade doručené, 8. nie je zrejmý dátum, kedy sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania

s platením prvej splátky, 9. oznámenie o postúpení pohľadávky v rozpore s ust. § 92 ods. 8 o bankách
nebolo doručované žalovanému v 1. rade a 10. zmluva o postúpení pohľadávky nemá požadovanú
kvalitu.

10.2 K uvedeným tvrdeniam súd konštatoval, že na základe výpisu z účtu z 15.6.2021 mal súd

preukázanú výšku dlžnej istiny. Žalobca má výlučné právo disponovať so žalobou, ktoré zahŕňa aj právo
rozhodnúťsaovýškesumy,akúbudežalovať.Dohadyžalovanéhov1.radeopohnútkach,ktoréžalobcu
viedli k žalovaniu sumy nižšej akou je suma postúpenej pohľadávky, vyhodnotil súd prvej inštancie
ako právne bezvýznamné. Uvedené takisto platí aj vo vzťahu ku žalovaným subjektom. S poukazom
na skutočnosť, že v danom prípade ide o samostatné spoločenstvo, podmienkou úspechu žalobcu v
konaní nie je označiť ako žalovaného aj spoločnosť VABO Trade s.r.o. V prípade pristúpenia k záväzku

(dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom
a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi
zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať
ustanovenie § 511 OZ o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým
dlžníkom. Pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké (§ 511 ods. 2 OZ) a splnením

záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k
zániku zabezpečenia záväzku (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 3 Cdo 133/2010).
Súd prvej inštancie k výhradám žalovaného v 1. rade voči postupu žalobcu pri splácaní dlžnej sumy
a určení poradia splácania, uviedol, že tieto zostali v rovine všeobecného tvrdenia, keď neuviedol v
čom konkrétnom bol postup žalobcu nesprávny a ako mal žalobca postupovať. Súd prvej inštancie tiež

uzavrel, že záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy sa spravujú
ustanoveniami ObZ. Na toto nemá vplyv ani skutočnosť, že ku záväzku pristúpili v danom prípade fyzické
osoby. Zmluvné strany sa v zmysle čl. III. bod 5 zmluvy o úvere dohodli, že vzájomné právne vzťahy
sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ. Aj inštitút premlčania sa bude
spravovať ustanoveniami ObZ aj vo vzťahu k pristupujúcim dlžníkom a premlčacia doba je štvorročná.

10.3. Vzhľadom na poukaz na rozpor so zásadou poctivého obchodného styku v súvislosti s výškou
úroku z omeškania súd poukázal na základné podmienky (čl. I) zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa
28.5.2013, v zmysle ktorých bol úrok dojednaný vo výške 10 % ročne. Je na vôli žalobcu či a v akej
výške si úrok z omeškania uplatní, pokiaľ je uplatnený v rozpätí zákonnej, resp. zmluvne dohodnutej

výšky, čo v dnom prípade dodržané bolo. Pre konanie vo veci samej nie je významné, že pred začatím
konania na súde si žalobca úrok neuplatňoval, resp. ho uplatňoval odlišne. K argumentu žalovaného
v 1. rade ohľadom vyčíslenia úroku vo výpise z účtu na 0 eur, resp. 5 %, súd poukázal na rozdielny
postup splácania úroku pri povolenom prečerpaní ako pri klasickom úvere. Nakoľko v danom prípade
ide o povolené prečerpanie, obrana žalovaného v 1. rade v tomto smere zostala bez významu pre

rozhodnutie vo veci samej. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný v 1. rade neuniesol
dôkazné bremeno, keď bez ďalšieho namietal, že nie je zrejmý dátum, kedy sa žalovaný v 1. rade dostal
do omeškania s platením prvej splátky. V konaní označil skutkové tvrdenia všeobecného charakteru.
Nakoľko súd ustálil, že v danom prípade sa aplikuje 4-ročná, premlčacia lehota, nárok žalobcu uplatnený
na súde 17.9.2021 nie je premlčaný.

10.4. Pokiaľ ide o nedoručené, resp. vrátené zásielky súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. januára 2011, sp. zn. 5Cdo 129/2010, v zmysle ktorého všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo
možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť.

Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím,
ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom
vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.

10.5. Žalovaný v 1. rade síce namietal, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, avšak toto

jeho tvrdenie žalobca poprel, s tým, že o postúpení pohľadávky žalovaného v 1. rade informoval právny
predchodca žalobcu. OZ neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak postúpenie
pohľadávky je oznámené dokonca aj len ústne. Žalobca hodnoverným spôsobom preukázal ním tvrdenú
skutočnosť, keď minimálne na základe predžalobnej výzvy musel byť o tejto skutočnosti informovaný. Nazáklade uvedeného súd uzavrel, že žalobca je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aktívne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z
dôvodu, že nemá zákonom požadovanú kvalitu súd uviedol, že nakoľko žalovaný v 1. rade nerozvinul

svoju obranu, táto námietka takisto zostala bez právnej relevancie.

10.6. Žalovaný v 1. rade v konaní nepoprel skutočnosť, že poskytnutý úver doposiaľ neuhradil. Súd
uzavrel, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť na svoju obranu dostatočne
určité skutkové tvrdenia a nepredložil v konaní dôkazy, ktoré by ním uvádzané tvrdenia potvrdili alebo

aspoň právne relevantným spôsobom spochybnili žalovaný nárok. Nakoľko žalovaný v 1. rade nie je
jedinýmsubjektom,ktorýjepovinnýpohľadávkužalobcuzaplatiť,pretoženajejzaplateniebolplatobným
rozkazom zaviazaný aj žalovaný v 2. rade, súd o plnení rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný
zaplatiť sumu uvedenú vo výroku I. rozsudku spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade.

11. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 a 369 ods. 2 OBZ

a čl. 1 bodu 1 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky
banky, zaplatením úrokov, poplatkov alebo iných peňažných záväzkov, banka je oprávnená požadovať
od dlžníka okrem úrokov tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, vo výške uvedenej v základných
podmienkach (čl. I) zmluvy o úvere z 28.5.2013, t.j. vo výške 10 % ročne. Úrok z omeškania priznal od
1.12.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej lehoty zo zmluvy.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
žalovaný v 1. rade je povinný plniť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade vzhľadom na povahu
procesného spoločenstva žalovaných.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie, z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP.
Domnieva sa, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania,
titulom čoho neustálil, kedy sa žalovaný nárok stal splatným. Následne súd prvej inštancie nevykonal

žalovaným v 1. rade navrhnuté dôkazy, ktoré tento nemal objektívne k dispozícii, a nemohol ich obsahom
argumentovať (evidencia pohľadávok po splatnosti právneho predchodcu žalobcu). V tomto kontexte
preto zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy. Súd bol vyzvaný, aby vyrovnal
dôkaznú núdzu žalovaného v 1. rade pri svojej obrane, pretože žalovaný v 1. rade nemal k dispozícii
dokumenty hovoriace o omeškaní dlžníka a aby vyzval žalobcu na predloženie týchto dokladov, avšak

tento predložil iba výpisy z účtu povoleného prečerpania dlžníka, z ktorých nie je možné ustáliť, kedy
došlo k omeškaniu s prvou splátkou celého dlhu dlžníka. Týmto postupom znemožnil žalovanému
v 1. rade realizovať jemu patriace procesné práva. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením, že neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne argumentácie o premlčaní žalovaného nároku. Poukázal na to, že v konaní
predniesol konkrétne argumenty a poukázal na konkrétne časové momenty, ktoré ovplyvňujú posúdenie

vzniku žalovaného nároku v kontexte toho, že to nemohol byť len moment podania žaloby, alebo
zosplatneniaceléhoúveru,pretožekzosplatňovaniuúverudochádzalo(podľaslovsamotnéhoprávneho
predchodcu žalobcu) pre omeškanie hlavného dlžníka. Súd sa absolútne opomenul v napádanom
rozsudku vysporiadať s námietkou premlčania. Súd prezentoval iba úvahu, kedy žalobca mohol konať
prvýkrát voči žalovanému v 1. rade a kedy podal žalobu. O momente omeškania hlavného dlžníka sa

súd prvej inštancie ani nezmienil. Odvolateľ sa teda len môže domnievať, že za objektívny moment
vzniku žalovaného nároku súd považoval výpoveď zmluvy o povolenom prečerpaní, do úvahy však
pripadárovnakopredčasnézosplatnenieúveru,alebopodaniežaloby.Obsahomsúdnehospisujepritom
informácia, na ktorú niekoľkokrát poukazoval žalovaný v 1. rade, že v čase zosplatnenia úveru sám
právny predchodca žalobcu uvádzal, že hlavný dlžník (VABO TRADE s.r.o.) sa dostal do omeškania

minimálne 998 dní pred momentom zosplatnenia celého úveru (teda povoleného prečerpania), čo by v
prípadepočítaniaod21.septembra2018znamenalo,žesažalovanýdostaldoomeškania27.decembra
2015. Moment splatnosti dlhu hlavného dlžníka preto nebol v právnom posúdení súdu prvej inštancie
zastabilizovaný, v zmysle čoho je túto absenciu nutné považovať ako za právnu vadu vychádzajúcu z
nesprávne vykonaného dokazovania. Žalovaný v 1. rade poukázal na právny význam ustanovenia §

103 OZ, s čím sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a nedal odpoveď, prečo na prejednávanú
vec nie je toto ustanovenie základného predpisu súkromného práva aplikovateľné. Súd v tomto kontexte
uviedol iba to, že premlčacia lehota je 4 ročná a nie 3 ročná ako tvrdí žalovaný v 1. rade a preto považuje
nárok za zažalovaný včas.13.1. Odvolateľ poukázal na svoju argumentáciu v konaní, v zmysle ktorej za dátum zosplatnenia
považuje 13. február 2021, pričom vymedzuje 998 dní omeškania pred týmto dátumom čo činí

podľa výpočtov žalovaného deň 22. mája 2019. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13. februára 2021
vymedzuje pohľadávku Banky z účtu ku dňu vyhotovenia uvedeného oznámenia vo výške 26.656,99
EUR, pričom táto v sebe zahŕňa aj nesplatenú pohľadávku banky z povoleného prečerpania. Tento
údaj predčasného zosplatnenia úveru je však v rozpore s obsahom spisu: Zmluvu o Povolenom
prečerpaní zo dňa 28. mája 2013 Slovenská sporiteľňa vypovedala 21. septembra 2018 s výpovednou

dobou 2 mesiace. Zároveň Výpoveď zmluvy zo dňa 21. septembra 2018 mala účinok mimoriadnej
splatnosti Povoleného prečerpania. Z uvedenej výpovede zmluvy vyplýva, že mimoriadna splatnosť
nastáva v deň 21. septembra 2018, pričom sa na ňu nevzťahuje ustanovenie o výpovednej dobe.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany pôvodného veriteľa možno považovať len za následok
existencie už splatných pohľadávok, neurčujúci moment začatia plynutia premlčacej doby, keďže v
zmysle ustanovenia § 103 OZ premlčacia doba začína plynúť odo dňa (prvej) nesplnenej splátky, pre

ktorý sa stal zročný celý dlh, avšak takéto vyhlásenie dokáže bližšie priblížiť okamih splatnosti a teda aj
začiatok plynutia premlčacej doby. Žalovaný v súčasnosti nemá možnosť objektivizovať dátum splatnosti
prvej neuhradenej splátky významnej pre učenie začiatku plynutia premlčacej doby ešte pôvodnému
veriteľovi. Avšak zo žalobcových tvrdení je zrejmé, že omeškanie s prvou splátkou bolo v čase, ktorý
zakladá možnosť námietky premlčania uplatneného nároku, a podľa názoru žalobcu to je bezpochyby

pred dátumom vypovedania zmluvy, teda minimálne pred 21. septembrom 2018. V záujme objektivizácie
momentu začiatku plynutia premlčacej doby preto žiada, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť
listinný dôkaz na určenie splatnosti prvej nesplnenej splátky, nakoľko bez tohto dôkazného prostriedku
nie je možné posúdiť premlčanie uplatňovaného nároku. Ak zároveň tento dôkaz žalobca preukázať
nevie, žalovaný má za to, že neuniesol dôkazné bremeno. S uvedenou argumentáciou žalovaného v

1. rade sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, uviedol iba, že argumentácia
žalovanéhov1.radebolavšeobecná,sčímsavšakniejemožnéstotožniť.Vtomtorozsahujenapádaný
rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný.

13.2. Súd prvej inštancie nedal odpovede ani na všetky ostatné námietky, predovšetkým vo vzťahu k

odvolateľom komplexne prezentovanej argumentácii o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy
žalovaný v 1. rade namietal, že z pôvodného veriteľa na dnešného žalobcu ako jeho právneho nástupcu
neprešla žalovaná pohľadávka v súlade so zákonom, pretože v zmluve o postúpení absentovalo jej
zreteľné vymedzenie. Rovnako nepovažoval za zodpovedanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že argumenty odvolateľa sú identické ako tie, ktoré už
uvádzal v konaní a tieto považuje žalobca za irelevantné a ničím nepodložené. Na preukázanie svojich
tvrdení žalovaný v 1. rade nevyprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Má za to, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a rozsudok vydal v súlade s vykonaným

dokazovaním. K tvrdeniam týkajúcim sa premlčania uviedol, že nárok žalobcu vznikol z titulu zmluvy
o povolenom prečerpaní, pri ktorom dlžník nerealizuje pravidelné mesačné splátky, aby ponížil výšku
povoleného prečerpania. Takéto tvrdenia žalovaného v 1. rade sú vytrhnuté z kontextu. Žalobca tvrdí,
že nie je možné stotožňovať splácanie splátkového úveru, kde sa realizujú pravidelné mesačné splátky
a splácanie povoleného prečerpania, kde dlžník na základe svojich obratov na účte ponižuje sumu

povoleného prečerpania, ktorú vyčerpal. Princíp splácania pri povolenom prečerpaní je iný ako pri
bežných úveroch, keď dlžník hradí pravidelne stanovenú mesačnú splátku. Ak je suma povoleného
prečerpania vyčerpaná, tak akákoľvek suma, ktorá je pripísaná na účet dlžníka sa použije na poníženie
povoleného prečerpania. Povolené prečerpanie sa ponižuje priebežne v závislosti od obratov na účte
dlžníka a s poukazom na Úverové obchodné podmienky zaniká momentom zániku úverovej zmluvy,

na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom stanoveným bankou v oznámení
o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.
A teda premlčanie je potrebné posudzovať od dátumu zániku úverovej zmluvy.

15. Vyjadrením zo dňa 4.10.2023 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.

Žalobca podľa neho nevyvrátil odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade žiadnym právne
relevantným spôsobom. Zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Právne relevantné je podľa jeho
názoru predovšetkým to, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zveriteľa na postupníka žalovanému v 1. rade v zmysle príslušnej legislatívy, ako aj vecne nesprávne
vyhodnotenie premlčania žalovaného nároku zo strany konajúceho súdu.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP a konštatoval, že tieto sú v celom rozsahu
prípustnými dôvodmi.

17.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď

strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

17.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

17.4. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací teda nie je vnímaný ako
reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení tohto
odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo f).

Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“.
Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého
vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej
inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť
skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

17.5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov,
prípustnosťou ďalších prostriedkov procesnej obrany, s namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam
a záverom, nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc

z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietkualeboargumentuvedenývopravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznam
pre rozhodnutie o odvolaní.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil

skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v 1. rade v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho
súdu, nepovažuje za naplnené.

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného v 1. rade,
odvolací súd navyše uvádza:

22. Odvolací súd považoval za preukázané, že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. na žalobcu, predmetom ktorého mala byť pohľadávka voči spoločnosti VABO TRADE

s.r.o. (ako aj voči žalovanému v 1. rade), bolo vykonané platne. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že argumentácia žalovaného v 1. rade o neplatnosti zmluvy, ostala v konaní bez bližšieho
a relevantného upresnenia. Žalovaný v 1. rade namietal voči tomu, že v zmluve o postúpení pohľadávky
nebola dostatočne špecifikovaná pohľadávka, z dôvodu ktorého je podľa neho zmluva o postúpení
neplatná. Je potrebné prisvedčiť, že pre platnosť písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky, musí

byť predmet postúpenia v zmluve dostatočne vymedzený (v záujme splnenia všeobecnej podmienky
určitosti právneho úkonu). Z uvedeného dôvodu musí byť dostatočne identifikovaný najmä dlžník a
predmet plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok, aby sa vylúčila zameniteľnosť
s akýmkoľvek iným predmetom postúpenia. V zásade sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnotyalebo výšky postupovanej pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce iné identifikačné údaje. Rovnako nie je
nevyhnutné označiť právny dôvod vzniku pohľadávky. Pohľadávka môže byť v zmluve definovaná aj
sprostredkovaným odkazom, napríklad na číslo faktúry alebo právny vzťah z ktorého vznikla.

22.1. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021 je zrejmé, že v prílohe č. 1 bola uvedená
aj pohľadávka postupcu voči VABO TRADE s.r.o. (poradové číslo pohľadávky č. 16) a to uvedením,
že ide o pohľadávku z nepovoleného debetu na účte a uvedením zostatku pohľadávky a istiny
(16.038,75 eur), ktorej výška sa zhodovala so žalovanou sumou. Podľa § 524 ods. 2 OZ

platí, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené,
zabezpečenie prechádza na postupníka bez ohľadu na skutočnosť, či bolo poskytnuté samotným
dlžníkom alebo treťou osobou. V prejednávanom spore žalobca poukazoval na to, že postupca odoslal
oznámenie o postúpení pohľadávky spoločnosti VABO TRADE s.r.o., ako aj žalovanému v 1. rade
a tiež, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému v 1. rade oznámené aj v rámci predžalobnej
upomienky zo dňa 16.7.2021. Odvolací súd k podmienke oznámenia postúpenia pohľadávky (§ 526

ods. 1 a 2 OZ) a nadväzujúcej a súvisiacej podmienke aktívnej vecnej legitimácie uvádza, že najneskôr
v súdnom konaní bolo preukázateľne žalovanému v 1. rade preukázané zo strany postupníka, že došlo
k postúpeniu pohľadávky a došlo ním tiež k predloženiu zmluvy o postúpení. Vzhľadom na uvedené
vyhodnotil odvolací súd námietku týkajúcu sa neodôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie vo
vzťahu k argumentom o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a chýbajúcej aktívnej vecnej

legitimácii za nenaplnenú.

23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania uplatneného
nároku je nedôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom spore nevznikla pohľadávka
zo zmluvy o úvere z „klasického“ úveru, v prípade ktorého sú vopred stanovené jednotlivé splátky

a ich splatnosť. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o povolenom prečerpaní, v prípade ktorého bol
uvedený bankový produkt poskytnutý k účtu klienta. Z vykonaného dokazovania vyplývala skutočnosť
(na ktorú poukazoval žalobca), že v prípade dosiahnutia prečerpania nad povolený limit (t.j. dosiahnutia
záporného stavu účtu nad uvedený limit), dochádza k úročeniu zápornej sumy na účte relatívne
vysokou úrokovou sadzbou a akákoľvek platba prijatá na účet klienta sa použila na znižovanie dlhu.

K ukončeniu právneho vzťahu, ako aj k zosplatneniu, dochádza až ukončením platnosti zmluvy (napr.
výpoveďou, odstúpením od zmluvy) v zmysle zmluvy a jej obchodných podmienok. Argumentácia
žalovanéhov1.radeopremlčanížalobouuplatnenejsumysohľadomnazačiatokjejplynutiamomentom
omeškania (v ponímaní žalovaného v 1. rade zrejme momentom dosiahnutia záporného stavu na
účte, resp. momentom omeškania s prvou splátkou), bola vzhľadom na uvedené v konaní irelevantná.

V prejednávanom spore nemožno hovoriť o omeškaní s prvou splátkou, nakoľko žiadne splátky úveru
dohodnuté neboli. Splátkami možno len označiť akékoľvek platby prijaté na účet dlžníka. Nemožno teda
ani uvažovať o omeškaní so splátkami.

24. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie explicitne neuviedol moment začatia plynutia

premlčacej lehoty vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku a že sa možno len domnievať, že ním bolo
doručenie výpovede. Dôvodom však podľa odvolacieho súdu bola skutočnosť (uvedená v napadnutom
rozsudku), že súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v 1. rade nepoprel skutočnosť, že poskytnutý
úver nesplatil a neuviedol bližšie skutkové tvrdenia na preukázanie tvrdenia, že žalovaný v 1. rade, resp.
pôvodný dlžník sa dostali do omeškania už skôr. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom spore

by za moment začatia plynutia premlčacej lehoty malo byť považované ukončenie zmluvného vzťahu.
V danom prípade síce súd prvej inštancie konštatoval, že zásielka obsahujúca oznámenie o výpovedi
zo zmluvy sa žalobcovi vrátila s poznámkou “adresát neznámy“. Podľa odvolacieho súdu ale žalobca
takúto skutočnosť nepreukázal. Preukázal len to, že iné zásielky určené dlžníkovi, s iným obsahom
a z iného obdobia, boli postupcovi vrátené s uvedenou poznámkou. Napriek uvedenému však odvolací

súd konštatuje, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom, došlo
(odstúpenie od zmluvy). Aj z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že v danom prípade bola žaloba
na súd podaná včas, v rámci premlčacej lehoty 4 rokov.

25. Ako irelevantnú hodnotil odvolací súd informáciu o počte dní omeškania 998 uvedenú v zmluve

o postúpení pohľadávok, nakoľko v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, čo uvedená
informácia mala znamenať v internom ponímaní právneho predchodcu žalobcu (informácia poskytnutá
medzi postupom a postupníkom). Skoršia splatnosť záväzku (záväzkov) dlžníka, resp. žalovaného v 1.
rade, než ukončením zmluvného vzťahu, v konaní preukázaná nebola.26. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP, odvolací súd uvádza, že ich nepovažuje
za dané. Z obsahu súdneho spisu bolo zrejmé, že žalovaný v 1. rade už v konaní pred súdom prvej

inštancie uviedol (vyjadrenie zo dňa 9.12.2022), že žiada uložiť žalobcovi povinnosť predložiť listinný
dôkaz na určenie splatnosti prvej nesplnenej splátky. Na uvedené však žalobca reagoval podaním
zo dňa 22.12.2022, v ktorom uviedol, že argumentácia žalovaného v 1. rade, že premlčanie začína
plynúť odo dňa omeškania prvej splátky, je neaplikovateľná, povolené prečerpanie zaniká zánikom
úverovej zmluvy (v danom prípade výpoveďou), požiadavku na predloženie listinného dôkazu považuje

za neodôvodnenú. Odvolací súd zdôrazňuje, že by nebolo možné žalobcu zaťažiť povinnosťou predložiť
listinný dôkaz, o ktorom tvrdil, že neexistuje. Žalobca navyše predložil v konaní výpisy z dotknutého účtu
dlžníka.

27. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Keďže odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, k dotknutej odvolacej

námietke odvolací súd navyše uvádza, že odvolateľ neuviedol, čo považuje za nové prostriedky
procesnej obrany, resp. v odvolaní nové prostriedky neuplatnil, len poukázal na tvrdenia, na ktoré už
poukazoval v konaní na súde prvej inštancie (žiadosť o predloženie dôkazov zo strany žalobcu na
preukázanie splatnosti prvej splátky).

29. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

30.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425

CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,

alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).