Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124205185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
Y. I., J.. XX.XX.XXXX a maloletú I. I., J.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., na návrh matky Z. E., J.. XX.XX.XXXX, G.
Š. XXX/X, K., Y.. Č.. J. XX, K., za účasti otca V. I., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, G., Y.. Č.. N. XX, G., v
konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu
Košice č.k. 84P/38/2024-99 zo dňa 25.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV., V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Matka žiadala zveriť
maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 100 eur mesačne na
maloletého Y. a na maloletú I. vo výške 150 eur a styk neupravovať. Otec opustil spoločnú domácnosť v
roku 2023 a od vtedy si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. V júni, resp. v júli 2023, matke poslal sumu

130 eur na obe deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Maloletá I. I., J.. XX.XX.XXXX a maloletý Y. I., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletej I. sumou 120 EUR mesačne a na výživu
maloletého Y. sumou 100 EUR mesačne od 12.03.2024 do budúcna vždy do 15. dňa v každom mesiaci

vopred k rukám matky maloletých detí počnúc októbrom 2024.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletú I. za obdobie od 12.03.2024 do 30.09.2024 spolu v sume 797,40
EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.V. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletého Y. za obdobie od 12.03.2024 do 30.09.2024 spolu v sume 665,20
EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

VI. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po posúdení všetkých vykonaných dôkazov a zistených
skutočností dospel k záveru, že zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky je v ich záujme.
Zotrvanie v osobnej starostlivosti matky zodpovedá aj zistenému názoru maloletých detí. Otec na
stretnutí rodičov na súde prezentoval záujem o zverenie maloletých detí, ale skutočnú snahu v tomto
smere nevyvinul. Písomne sa k veci nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, súdu neumožnil prešetriť

jeho bytové pomery. Deti dlhodobo nekontaktuje, jeho styk s deťmi sa nerealizuje napriek tomu, že
deti o tento styk prejavujú záujem a matka vzťah detí s otcom podporuje. Výživné zo strany otca súd
určil na základe zistenej jeho priemernej čistej mesačnej mzdy vo výške 718,48 eur. Súd prihliadal
na to, že nebol na jeho strane zistený iný príjem, ani vlastníctvo nehnuteľností, ani hnuteľných vecí
vyššej hodnoty. Otec na stretnutí rodičov uviedol svoj výdavok na alkohol či cigarety vo výške 150 eur

mesačne, čo súd nepovažuje za nevyhnutný výdavok na strane otca. Starostlivosť a výživu maloletých
detí zabezpečuje matka dlhodobo sama, bez akejkoľvek účasti otca. Otec je s deťmi len v príležitostnom
kontakte cez sociálne siete. Celá ťarcha starostlivosti o domácnosť, o výživu detí, o školské povinnosti,
ichzdravývývoj,voľnočasovéaktivitysúnapleciachmatkyaotecsisvojerodičovsképovinnosti,zosúdu
neznámemu dôvodu, neplní. Súd prvej inštancie má za spravodlivé, že určenie vyživovacej povinnosti

zo strany otca vychádzajú z jeho preukázaného príjmu vo výške 120 eur na maloletú I. a vo výške 100
eur na maloletého Y.. Súd určil výživné od podania návrhu od 12.03.2024 a tak v bode 23 odôvodnenia
vyčíslil dlžné výživné na I. v sume 797,40 eur a na Y. v sume 665,20 eur. Vzhľadom na zistenú výšku
mesačného príjmu otca, aj určené bežné výživné, súd určil splatnosť dlhu do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia z dôvodu, že otec mal časovú možnosť si predmetné finančné prostriedky zabezpečiť

a matke tento dlh riadne v lehote zaplatiť. Súd má za to, že neprimerané zaťaženie otca okamžitým
splatením dlhu by v tomto prípade mohlo ohroziť jeho schopnosť splatiť bežné výživné, čo by bolo
na škodu samotných maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, keďže to žiaden z
účastníkov nepožadoval a súd nezistil pre takúto úpravu ani podmienky. Maloleté deti otca neodmietajú,
matka styk otca a detí podporuje, avšak otec počas konania o deti neprejavil žiaden záujem.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal,
že z výplatných pások, ktoré súdu zaslal, je zrejmé, že po zaplatení exekútora, alimentov a po uhradení

dlžnej sumy, ktorá spolu tvorí sumu 1.462 eur, sa z neho stane potenciálny bezdomovec. Takúto sumu
nemá možnosť uhradiť ani do polroka a zo sumy 200 eur vyžiť celý mesiac nedokáže. Z týchto dôvodov
navrhuje, aby odvolací súd zvážil jeho dôvody a vo veci rozhodol tak, že určí menšie splátky výživného.
Žiadal, aby na dlžnú sumu vo výške 1.462,60 eur schválil splátkový kalendár.

6. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojich písomných a ústnych
vyjadreniach.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom - otcom, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na stanovenie rozsahu výživného zo strany otca tak, ako
ho stanovil súd prvej inštancie.

11. Odvolací súd argumentuje, že určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade, ak sa rodičia
nedohodli, vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností,možnostíamajetkovýchpomerov,ažedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí,
že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom

„schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne
posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne
nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo
vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo

každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na
základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera
potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne.
V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú

vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné
náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako
napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch

o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok
posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

13. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že maloleté deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a
sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. Výživné pre dieťa slúži nielen
na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj

ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby
a pod. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky
preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Prezentované výdavky špecifikované matkou v konaní
nazabezpečovanievýživymal.detínevybočujúzrámcapotriebinýchdetínarovnakomstupniškolského
vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.

14. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej
starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý
ten výkon zabezpečuje. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka. Od leta 2023
otec žiadnym spôsobom nekontaktoval ani matku, ani deti, že by sa chcel s nimi stretnúť.

15. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadnuť na mieru osobnej starostlivosti matky a
absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platenímvýživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (uznesenie Ústavného súdu SR republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV.ÚS 489/2011).

16. Otec v odvolaní namietal výšku výživného, ktorou má povinnosť prispievať na maloleté deti. Súd
prvej inštancie správne určil výživné na základe čistej mesačnej mzdy otca vo výške 718,48 eur. V
tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku
2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-

temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Otec je nositeľom dvoch
vyživovacích povinností (nepreukázal, že si plní vyživovaciu povinnosť aj k plnoletým deťom). Maloletý
Y.Š. je žiakom F.. N.M. L. školy; podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa, prislúcha
percentuálnypodiel14%zčistéhomesačnéhopríjmupovinnéhorodiča(7,18x14),t.j.101eurmesačne.
Mal. I. je žiačkou F.. N. L. školy, podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa prislúcha
percentuálnypodiel16%zčistéhomesačnéhopríjmupovinnéhorodiča(7,18x16),t.j.115eurmesačne.

Súdom prvej inštancie určené výživné pre maloletého Y. v sume 100 eur mesačne a pre maloletú I. v
sume 120 eur mesačne, bolo s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti určené správne.

17. Odvolací súd taktiež nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť dlžné výživné uhrádzané otcom v
splátkach.

18. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na účel výživného, ktorým je úhrada potrieb maloletého
dieťaťa, ktoré existujú v reálnom čase, nie v budúcnosti. Matka musela zo svojho príjmu uhrádzať všetky
oprávnené výdavky maloletých detí v čase, kedy tieto výdavky vznikali, a to naraz celou sumou. Povinný
otec mal dostatočný časový priestor, aby si zabezpečil dostatočnú finančnú rezervu na úhradu dlhu na
výživnom prostredníctvom vykonávania ďalšej práce na dohodu, respektíve obmedzením vynakladania

finančných prostriedkov na cigarety a alkohol. Dlžné výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo
byť maloleté dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým
pomerom otca, ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a

hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch

III., IV., V. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).