Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122203219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcov: 1/ A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. XXX, XXX XX J., žalobcovia 1/ - 3/ právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: K.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2022 domáhali, aby súd určil, že
nehnuteľnosti zapísané na LV XXX k.ú. C. ako dom č.s. XX na KNC 101/1 a pozemky KNC 101/1 zast.pl.
a nádvorie o výmere 150 m2, KNC 101/2 záhrada o výmere 374 m2 patria v podiele 1-ica naďalej do
vlastníctva žalobkyne 1/ A. B. F. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom XXX XX C. XX, v
podiele 1-ica do dedičstva po nebohom A. B., r.č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
XXX XX C. XX.

2. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.1999
prevodcovia, a to A. B. F. K. spolu toho času už s nebohým manželom A. B. obaja bytom C. XX previedli
do vlastníctva K. E., r.č. XXXXXX/XXXX a manželky D. E. F. B., r.č. XXXXXX/XXXX nehnuteľnosti v
tom čase zapísané na liste vlastníctva XX k.ú. C. ako rodinný dom č.s. XX na KNC 101/1 a pozemky
KNC 101/1 a KNC 101/2 (dnes zapísané na LV č. XXX, k.ú. C.). V skutočnosti však zmluvné strany
nechceli uzavrieť kúpnu zmluvu, a ani kúpnu zmluvu neuzavreli, ale chceli uzavrieť zmluvu darovaciu.

A. B. s manželkou A. B. sa dohodli, že nehnuteľnosti darujú dcére D. s manželom K. s tým, že títo
poskytnú nehnuteľnosti darcom A. a A. B. v dome doživotné bývanie a slušné zaopatrenie. Následne
počas konania zo strany K. E. vystala myšlienka, že nie je vhodné prevod vlastníctva riešiť darovacou
zmluvou, že by mohol niekto niekedy tento prevod napadnúť napr. uplatnením vrátenia daru, a preto
presvedčil ostatných účastníkov na to, že pre účely prevodu bude výhodné označiť listinu ako zmluvu
kúpnu so zriadením vecného bremena. Napriek tomu, že prevod vlastníctva bol realizovaný formálne
listinou označenou ako kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, všetkým účastníkom

bolo zrejmé, že v skutočnosti sa jedná o dar, resp. o dohodu o zaopatrení. V kúpnej zmluve bola
určená hodnota predmetu prevodu na sumu 493 220,- SK s tým, že táto suma bude vyplatená pred
podpisom kúpnej zmluvy. Táto kúpna cena však vyplatená nikdy nebola. Skutočnosť, že zmluvné
strany simulovali právny úkon potvrdzuje aj vyjadrenie D. E. prostredníctvom jej právneho zástupcu avyjadrenieK.E.prostredníctvomjehoprávnehozástupcunapojednávaníkonanomdňa07.07.2021pred
Okresným súdom Žilina vo veci konania o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva (zápisnica
o pojednávaní č.j. 27C/32/2020 zo dňa 07.07.2021) a tiež zápisnica z toho istého konania zo dňa

14.10.2021 (zápisnica o pojednávaní č.j. 27C/32/2020 zo dňa 14.10.2021). Podľa názoru žalobcov
je nesporné, že právny úkon, ktorým došlo ku prevodu ku vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bol
právnym úkonom simulovaným, pretože v tomto prípade došlo k vedomej nezhode skutočnej vôle
a urobeného prejavu, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Uzavretím
kúpnej zmluvy nedošlo k disimulácií, t.j. zastretiu iného právneho úkonu, v tomto prípade pôvodne

zamýšľanej darovacej zmluvy, pretože prejavy vôle zmluvných strán nenapĺňajú obsahové náležitosti
zmluvy darovacej. Žalobcovia majú za to, že prevod nehnuteľností zapísaných dnes na LV XXX k.ú.
C. je absolútne neplatným právnym úkonom, a nehnuteľnosti patria naďalej do vlastníctva A. B. F. K. v
podiele 1/2 a do dedičstva po nebohom A. B. r.č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1/2.

3. Na podporu svojich tvrdení predložili žalobcovia súdu výpis z LV č. XXX, Kúpnu zmluvu a zmluvu

o zriadení vecného bremena, úmrtný list, Uznesenie 25D/4/2012, výzvu s doručenkou.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 48 spisu) uviedol, že je absolútne nepravdivým a účelovo
vykonštruovaným tvrdenie žalujúcej strany, že zmluvné strany nemali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu,
na základe ktorej bol OÚ Žilina, katastrálny odbor pod č. V XXXX/XX povolený vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C., a to domu súp. č. XX a pozemkom pare. č. 101/1 C KN a
101/ 2 C KN v prospech žalobkyne v rade 2) D. E. a žalovaného K. E. ( ďalej len „kúpna zmluva“).
Účastníci zmluvy uzatvorili riadnu, čo do obsahu a formy perfektnú kúpnu zmluvu a nikdy nemali záujem
o bezodplatný prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy darovacej. Rovnako je nepravdivým i
tvrdenie, že A. B. s manželkou A. B. - žalobkyňou v rade 1) sa so žalovaným a jeho býv. manželkou D.

E. dohodli na uzatvorení darovacej zmluvy. Žalovaný od počiatku trval na uzatvorení kúpnej zmluvy ako
zmluvnéhotypuzabezpečujúcehočonajväčšiumožnúprávnuistotuanezvratnosťprevoduvlastníckeho
práva a uzatvorenie darovacej zmluvy v danom prípade nikdy nielenže nezvažoval, ale nikdy s takýmto
spôsobom prevodu vlastníckeho práva neprejavil ani predbežný súhlas. K takémuto postoju ho viedlo
vedomie, že dom súp. č. 86 v kat. úz. C. si bude vyžadovať rekonštrukciu, pričom nemal záujem o

investíciu do nehnuteľnosti, ku ktorej by nemal vlastnícke právo s právnou istotou čo najnižšej miery
nezvratnosti. Pokiaľ žalobkyne za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení odkazujú na obsah
prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní uskutočnenom vo veci vedenej na OS Žilina
pod sp. zn. 27C/32/2020 dňa 07.07.2021, jedná sa opäť o zavádzajúce tvrdenie. Doslovná citácia
prednesu právnej zástupkyne žalovaného k tejto otázke zachytená v zápisnici z tohto pojednávania

znie : „Čo sa týka kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli účastníci konania od rodičov navrhovateľky
nehnuteľnosti v kat. území C., jednalo sa jednoznačne o kúpnu zmluvu a úmyslom účastníkov zmluvy
bolo trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a aby sa predišlo možnosti návrhu na
vrátenie daru darcom, preto bol volený tento typ zmluvy, pričom považujeme za potrebné uviesť, že
tá nehnuteľnosť, ako bola predaná predávajúcimi účastníkom v podstate už neexistuje, nakoľko v nej

prebehli dve rekonštrukcie. Prvá v rokoch 2003 až 2006, orientačne, kedy sa nadstavovalo podkrovie
ako tretie podlažie a veľká rekonštrukcia prebehla v rokoch 2014 až 2015, kedy vlastne bolo okrem
nosných múrov, všetky časti konštrukcie tejto stavby odstránené a bolo to nanovo vybudované a
zrekonštruované.“ Z daného prednesu nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že by žalovaný potvrdil
disimuláciu právneho úkonu - napadnutej kúpnej zmluvy. Práve naopak žalovaný sa striktne vymedzil,

že sa jednalo o uzavretie kúpnej zmluvy. Ani z obsahu zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa
14.10.2021 v vo veci vedenej na OS Žilina pod sp. zn. 27C/32/2020 nevyplýva, že by sa žalovaný čo len
v minimálne miere stotožnil s tvrdením žalobkýň o existencii zastretého právneho úkonu. Rovnako ako
na pojednávaní dňa 07.07.2021 toto v celom rozsahu popieral Pre predmet konania však považujeme
za dôležitý obsah výpovede žalobkyne v rade 1), ktorá na pojednávaní dňa 14.10.2021 vo veci vedenej

na OS Žilina pod sp. zn. 27C/32/2020 v pozícii svedkyne doslovne uviedla : „ V podstate my sme
sa s manželom dohodli, že dom darujeme dcére a jej manželovi. Potom ale sme sa tak dohodli, že
nebolo by dobré darovať, že je to napadnuteľné, takže ako že im to predávame. “ Z danej svedeckej
výpovede vyplývajú dve relevantné skutočnosti : a) o možnosti darovať nehnuteľnosti žalobkyni v rade
2) a žalovanému sa dohodla len žalobkyňa v rade 1) a jej manžel, nie však žalovaný a žalobkyňa v rade

2), b) žalobkyňa v rade 1) a jej manžel dospeli k záveru, že darovanie nehnuteľností ako spôsob prevodu
vlastníctva je pre nich nevyhovujúci a uprednostnili odplatný prevod. Je teda zrejmé, že žalobkyňa
v rade 1) a jej zomr. manžel si plne uvedomovali rozdielnosť právnych dôsledkov oboch zmluvných
typov prevodu vlastníckeho práva t.j. tak kúpnej ako i darovacej zmluvy, pričom pre riešenie ich právnejsituácie po riadnom zvážení uprednostnili prevod odplatný prostredníctvom kúpnej zmluvy. Cieľom
podanej žaloby je výlučne zúženie masy BSM žalobkyne v rade 2) a žalovaného, vypriadanie ktorého je
predmetom konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. 27C/32/2020, a tým dosiahnutie ekonomického

zvýhodnenia žalobkyne v rade 2) na úkor žalovaného. Svedčí o tom i fakt, že námietka neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy bola vznesená až v priebehu súdneho konania o vyporiadaní BSM
žalobkyne v rade 2) a žalovaného. Ich manželstvo pritom zaniklo už 08.11.2017, takže ani existencia
prípadných citových väzieb medzi sporovými stranami prameniaca z ich rodinných zväzkov nemohla
byť prekážkou pre časovo skoršie iniciovanie konania o neplatnosť právneho úkonu. Je preto viac

než očividné, že zo strany predovšetkým žalobkyne v rade 2) došlo k vykonštruovaniu neexistujúcich
dôvodov pre iniciovanie tohto súdneho konania v snahe poškodiť žalovaného.

5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 07.07.2023 (č. l. 56 spisu) uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
žalovaného. Majú za to, že z výsluchov sporových strán, ich právnych zástupcov ako aj svedkov na
pojednávaniach vo veci 27C/32/2020 zo dňa 7.7.2021 a 14.10.2021 vyplývajú rozhodujúce skutkové

okolnosti, pohnútky a vôľa účastníkov simulovaného úkonu ako aj dôvody simulácie. Bol to samotný
žalovaný, ktorý naviedol a presvedčil účastníkov zmluvy a členov rodiny žalujúcej strany, aby sa
namiesto darovacej zmluvy zvolila forma kúpnej zmluvy. Dokonca aj žalovaný potvrdil, že kúpna cena
vyplatená nikdy nebola a ani jej vyplatenia žiadané nebolo. Navyše, z vyjadrení účastníkov zmluvy
a svedkov vyplynula aj skutočnosť, že aj daň z prevodu nehnuteľností nezaplatili prevodcovia, ale

ju zaplatili nadobúdatelia tak, ako v tom čase táto daňová povinnosť zaťažovala stranu obdarovanú
a nie darcu. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nesporné, že bola zvolená forma prevodu vlastníckeho
práva „kúpnou zmluvou“, aby sa predišlo možnosti návrhu na vrátenie daru darcom.Toto tvrdenie K.
E. prostredníctvom jeho právnej zástupkyne je zhodné s tvrdením D. E. prostredníctvom jej právneho
zástupcu a tvrdením A. B. a F. G. v súdnom konaní č.j. 27C/32/2020. V tomto konaní sa toto zhodné

tvrdenie stalo nespornou skutočnosťou. Právny úkon, ktorým došlo ku prevodu ku vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam bol právnym úkonom simulovaným, pretože v tomto prípade došlo k vedomej nezhode
skutočnej vôle a urobeného prejavu, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
Uzavretím kúpnej zmluvy nedošlo k disimulácii, t.j. zastretiu iného právneho úkonu, v tomto prípade
pôvodne zamýšľanej darovacej zmluvy, pretože prejavy vôle zmluvných strán nenapĺňajú obsahové

náležitosti zmluvy darovacej. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege),
apôsobíodzačiatku(extunc)vočikaždému.Totoprávosanepremlčujeaninezaniká,pretožeztakéhoto
úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím
vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Preto je nesporné, že nehnuteľnosti zap. na

LV XXX k.ú. C. ako dom č.s. 86 na KNC 101/1 a pozemky KNC 101/1 zast.pl. a nádvorie o výmere
150 m2, KNC 101/2 záhrada o výmere 374 m2 patrili ku dňu smrti neb. A. B., r.č. XXXXXX/XXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. XX do bezpodielového spoluvlastníctva neb. A. B.
a žalobkyne 1/, A. B. F. K., nar. XX.XX.XXXX, rč. 485924/260, bytom XXX XX C. XX.

6. Súd v predmetnej veci nariadil na deň 13.07.2023 pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcov,
ich právneho zástupcu, žalovaného aj jeho právneho zástupcu.

7. Právny zástupca žalobcov na nariadenom pojednávaní zotrval na podanej žalobe a písomnom
vyjadrení. Zároveň uviedol, že má za to, že v konaní je nesporne preukázané, že medzi účastníkmi

nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom konania, ale v skutočnosti
tento právny úkon bol simulovaný, pretože účastníci mali záujem uzavrieť darovaciu zmluvu a v podstate
aj svojím obsahom aj naplnili znakové podstaty, obligatórne náležitosti samotnej zmluvy darovacej. Pred
uzavretím spornej kúpnej zmluvy rodičia žalobkyne 2/, teda žalobkyňa 1/ ako matka a nebohý otec A. B.
sa rozhodli darovať rodinný dom spolu s pozemkami samotnej žalobkyni 2/. Vtedy žalovaný ako manžel

sa vyjadril, že on teda nebude investovať do rodinného domu pokiaľ nebude aj on jeho spoluvlastníkom,
tak sa potom účastníci v rodine, pretože tento proces neriešili medzi sebou len prevodcovia, ale aj celá
rodina,čižeajsestražalobkyne2/označenáakožalobkyňa3/sadohodli,žesauzavriedarovaciazmluva
na nehnuteľnosti, ktorou rodičia darujú nehnuteľnosti žalobkyni 2/ spolu s jej manželom -žalovaným
v tomto konaní do podielového spoluvlastníctva. Následne, keď sa už mala zmluva uzatvárať, tak

samotný žalovaný prišiel s myšlienkou, že treba uzavrieť nie darovaciu, ale formálnu kúpnu zmluvu, a
to preto, aby niekedy v budúcnosti nemohlo dôjsť k uplatneniu nároku na vrátenie daru. To, že medzi
účastníkmi mala byť uzavretá zmluva darovacia a nie zmluva kúpna, dosvedčuje aj samotná skutočnosť
že dane z nehnuteľností neplatil A. B. s manželkou – žalobkyňou 1/, ale platili v podstate žalobkyňa 2/ sožalovaným ako nadobúdatelia, pretože rodičia boli presvedčení, že v prípade darovania daň z prevodu
nehnuteľností, ktorá sa v tom čase platila, sa hradí nadobúdateľmi. Tým došlo aj k tomu, že vlastne
vznikol daňový nedoplatok vo vzťahu k prevodcom formálne označeným ako predávajúcim a tento

nedoplatok zaplatil žalovaný spolu vo žalobkyňou 2/ ako nadobúdatelia. Nebola naplnená ani ďalšia
obsahová, obligatórna náležitosť kúpnej zmluvy, a to zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny
z kúpnej zmluvy nevyplýva. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že bude zaplatená, avšak zaplatená nebola,
žalobkyňa 2/ a žalovaný nedisponovali v tom čase finančnými prostriedkami.

8. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalobný návrh pokladá za
umelo vykonštruovaný a podaný výlučne z dôvodu vytvorenia lepšej pozície žalobkyne 2/ v konaní
o vyporiadanie BSM vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 27C/32/2020. Pokiaľ právny úkon nespĺňa
niektorú z podmienok vôle alebo jej prejavu, je absolútne neplatný. Napadnutá kúpna zmluva však
spĺňa všetky podmienky platného právneho úkonu. Plnenie, ku ktorému smeruje, t.j. prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, bolo a aj v súčasnosti je právne a fakticky možné. Zmluva je koncipovaná

spôsobom, ktorý je všeobecne zrozumiteľný aj pre osobu bez právneho vzdelania, takže jej účastníci boli
objektívne schopní pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Obsah zmluvy
nie je vnútorne rozporný, takže spĺňa aj podmienku určitosti, že potvrdzuje okrem iného skutočnosť, že
vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do kat. nehnuteľností bol správnym orgánom povolený.
Pri uzatváraní zmluvy žiaden z jej účastníkov nekonal pod nepovoleným nátlakom, a preto netrpí ani

nedostatkom slobody vôle. Žalovaný má za to, že zmluva spĺňa aj podmienku vážnosť právneho úkonu.
Zmluvné strany mali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo potvrdila aj svedecká výpoveď žalobkyne
1/ na pojednávaní dňa 14.10.2021 vo veci vedenej na OS Žilina pod sp. zn. 27C/32/2020 v pozícii
svedkyne, kde doslovne uviedla: „V podstate my sme sa s manželom dohodli, že dom darujeme dcére
a jej manželovi. Potom ale sme sa tak dohodli, že nebolo by dobré darovať, že je to napadnuteľné,

takže akože im to predávame.“ Na uzatvorení kúpnej zmluvy od počiatku trval aj žalovaný z dôvodu, aby
vlastníctvo, ktoré má nadobudnúť, bolo z právneho hľadiska v čo najväčšej možnej miere nezvratné.
O tejto podmienke vopred informoval ostatných účastníkov zmluvy, ktorí túto akceptovali a na základe
spoločného konsenzu uzatvorili zmluvu kúpnu. Pokiaľ žalobkyne v súčasnosti tvrdia, že sa jednalo
o simulovaný právny úkon, a toto ich tvrdenie by sme len čisto teoreticky akceptovali, jednalo by

sa o prípad jednostrannej simulácie, deje sa na ich strane. Pri jednostranne simulovaných právnych
úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery, takže vo vzťahu k žalovanému je právny úkon
– kúpna zmluva v celom rozsahu platný, nakoľko tento tak pri uzatváraní ako aj po uzavretí kúpnej
zmluvy žil v presvedčení, že uzavrel riadnu kúpnu zmluvu. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že do
nehnuteľností investoval značené finančné prostriedky pri dvoch rozsiahlych rekonštrukciách, čo by

neurobil v prípade, že by nebol vlastníkom, resp. sa takto necítil. Právny zástupca zároveň pre prípad,
ak by súd dospel k záveru, že zmluva je úkonom simulovaným, a teda absolútne neplatným, žalovaný
pre tento prípad vznáša námietku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaný nehnuteľnosti
v presvedčení, že je ich bezpodielovým spoluvlastníkom, nikým nerušený užíval až do r. 2021, t.j. viac
než 10 rokov, kedy neplatnosť právneho úkonu prvýkrát namietla žalovaná 2/, t.j. jeho bývalá manželka.

9. Žalobkyňa 1/ pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa najskôr s manželom a s dcérou Renátkou
(pozn. súdu žalobkyňou 3/) dohodli, že dcére D. (pozn. súdu žalobkyni 2/) darujú dom, ale zať (pozn.
súdu žalovaný) chcel prerábať s tým, že prerábať nebude, pokiaľ dom nebude aj na neho, preto sa
rozhodli, že prevod urobia na oboch manželov. Dom žalobkyni 2/ a žalovanému skrátka darovali akože,

ale kúpnopredajnou zmluvou. Žalobkyňa 1/ má teraz za to, že nemôže súhlasiť, aby chalupa ostala na
obidvoch. To, čo si v dome nadstavili, môže zostať vnúčatám. Žalobkyňa 1/ mala za to, že dom darovali,
nepredávali. Žalobkyňa / ďalej uviedla, že podanie žaloby iniciovala v roku 2022 z dôvodu, keď bola na
pojednávaní vo veci 27C/32/2020 (poznámka súdu: jednalo sa o pojednávanie dňa 14.10.2021) s tým,
že mala zato, že nie je dôvod na to, aby si nežiadala svoje, lebo, keď jej niekto tvrdí, že jej dal peniaze

a nedal, tak ona nemá o čom.

10.Žalobkyňa2/privýsluchunapojednávaníuviedla,žejepravdou,žerodičiajejchcelidarovaťchalupu.
Riešilo sa darovanie, kde teda jej exmanžel naozaj povedal, že nebude prerábať niečo, čo nie je aj jeho,
takžepotomsadohodlo,žesatodarujeobidvom,načoonpovedal,žeRenáta(pozn.súdužalobkyňa3/)

bytomohlaajo30rokovnapadnúť,pretosadohodlo,žesauzatvoríkúpnopredajnázmluva.Uzatvorenie
kúpnej zmluvy bola fikcia, pretože žalobkyňa 2/ a žalovaný peňažné prostriedky nemali.11. Žalobkyňa 3/ pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že sestre (pozn. súdu žalobkyni 1/)
mala byť darovaná nehnuteľnosť, avšak následne sa zhodli, že bude podpísaná kúpna zmluva. Vedeli,
že je to preto, aby sa vyhovelo požiadavke švagra, že to bude kúpnou zmluvou. Žalobkyňa 2/ ďalej

uviedla, že podanie žaloby iniciovala v roku 2022 z dôvodu, sa tiež zúčastnila ako jej matka (pozn. súdu
žalobkyňa 1/) na pojednávaní (pozn. súdu pojednávanie dňa 14.10.2021 v konaní 27C/32/2020) s tým,
žesiuvedomila,žetátokúpnazmluvavlastnenebolavôbecnaplnená,lebostálebolavtom,žetovlastne
bola darovacia zmluva, tam si uvedomila, že to bola kúpna zmluva, tak preto bola podaná táto žaloba.

12. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa v priebehu manželstva so žalobkyňou 2/
rozhodovali, čo ďalej a rozhodli sa, že chalupu (pozn. súdu dom, ktorý je predmetom konania) budú
prestavovať. Tak si sadli s jeho bývalými svokrovcami a dohodli sa, že by chceli prestavať chalupu. Oni
stýmsúhlasiliahovorili,ženemajúprotitomužiadnenámietky.Dohodlisanatom,žesazavoláodhadca,
ktorý prišiel a túto nehnuteľnosť ako chalupu ohodnotil. Potom sa spísala kúpnopredajná zmluva, potom
sa to zavkladovalo na katastri. Typ zmluvy zvolili preto, že darovacia zmluva je napadnuteľná vždy,

kdežto kúpna zmluva aspoň trošku krytá.

13. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listín zo súdneho spisu, ako
aj pripojených listín zo súdneho spisu sp. zn. 27C/32/2020, výsluchom strán, pričom na vec aplikoval
nasledovné právne predpisy a zistil nižšie zmienený skutkový stav.

14. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho

úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

16. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa § 589 občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

21. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

22. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.23. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „Civilný
mimosporový poriadok“), ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

25. Predmetom tohto konania je na základe návrhu žalobcov určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX pre k.ú. C. ako dom s.č. 86 postavený na KN-C č. 101/1 a pozemky KN-C č. 101/1 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 150 m2 a KN-C č. 101/2 – záhrada o výmere 374 m2 patria v podiele 1-ica
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a v podiele 1-ica do dedičstva po nebohom A. B., zomr.
XX.XX.XXXX.

26. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo
nie je. V zmysle tohto ustanovenia naliehavý právny záujem na určení nie je potrebné dokazovať, iba
ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobcovia v žalobe neodôvodnili naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, avšak z obsahu žaloby je zrejmý. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že žalobkyňa 1/

je vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1-ica a že sporné nehnuteľnosti v podiele 1-ica spadajú
do dedičstva. Právne postavenie žalobkýň je v súčasnosti neisté, čo je dôvod pre vyslovenie záveru, že
je v spore daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je. Vo vzťahu k žalobkyni
1/ súd poukazuje na ustálenú judikatúrnu prax, podľa ktorej je naliehavý právny záujem žalobcu na
určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom pre zastabilizovanie vzťahov vyplývajúcich z vlastníctva sporných nehnuteľností a žaloba
o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Všeobecne podľa judikatúrnych záverov platí, že ak sa žalobca
domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako

vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

28. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu legitimáciu má

žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu
je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

29. Vo vzťahu k aktívnej a pasívnej legitimácii konania súd uvádza, že na strane žalobcov správne
vystupujú všetci dedičia (zrejmé z č. l. 13 spisu) po poručiteľovi (zmluvnej strane - predávajúcim
napadnutej kúpnej zmluvy), keď navrhovaným petitom žalobcovia žiadajú, aby súd v 1-ici sporných
nehnuteľnostíurčil,žespadajúdodedičstvapoporučiteľovi.Vkonaníourčenie,ževecpatrídodedičstva

po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci
sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie
tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia
zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018). Na strane žalovaného potom

vystupuje vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností. Rozsudok o určení vlastníckeho
práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise
vlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,lenakúčastníkmikonaniabolivšetkyosobyaktuálne(včase
rozhodovania) zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Tým je daný okruh účastníkov konania.30. V predmetnom prípade nebolo medzi stranami sporné, že dňa 01.10.1999 došlo medzi poručiteľom
A. B., žalobkyňou 1/ ako predávajúcimi a žalobkyňou 2/ a žalovaným k podpisu kúpnej zmluvy a zmluvy

o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa žalobkyňa 2/ a žalovaný stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, tzn. rodinného domu súp. č. 86, nachádzajúceho sa na
pozemku KNC 101/1 zast.pl. a nádvorie o výmere 150 m2, KNC 101/2 záhrada o výmere 374 m2 v kat.
území C..

31. Z úmrtného listu po poručiteľovi A. B. súd zistil, že predávajúci A. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX (č.
l. 12 spisu).

32. Z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 16.05.2012 súd zistil, že súd dedičské konanie po
poručiteľovi A. B. zastavil a majetok nepatrnej hodnoty vydal žalobkyni 3/ (č. l. 13 spisu).

33. Z nesporných tvrdení strán v konaní ako aj z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn.
27C/32/2020 súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie vo veci vyporiadania BSM po rozvode
žalobkyne2/ažalovaného,ktorémanželstvobolouzavretédňa15.10.1994arozvedenédňa08.11.2017
(č. l. 63 spisu).

34. Pre rozhodnutie o určení na základe podanej žaloby bolo v konaní potrebné prejudiciálne skúmať
neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, na ktorej neplatnosť v podanej žalobe žalobcovia
poukazujú.

35. Žalobcovia neplatnosť zmluvy odôvodňujú s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a § 39 občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcov v predmetnom prípade medzi stranami sporu
bol uzatvorený simulovaný právny úkon, keď sa nezhoduje skutočná vôľa s jej urobeným prejavom.
Žalobcovia v konaní tvrdili, že zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu, avšak iba formálne, keď mienili
uzatvoriť darovaciu zmluvu.

36. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).
Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti
tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na

základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s
bremenom popretia tvrdení protistrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá
strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným
skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. V tomto smere
súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobcovia neuniesli bremeno dôkazu, keď na

podporu svojich tvrdení nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať
uzatvorenie simulovaného právneho úkonu a to pokiaľ sa týka všetkých strán zmluvy.

37. Pre platnosť právneho úkonu sa v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby bol právny
úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon nie je uskutočnený vážne, ak

jednajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskeho práva spájajú. Náležitosti vôle konajúcej osoby sú sloboda a vážnosť pri jej prejave. Tieto
dve stránky vôle nie je možné skúmať oddelene, jedná sa o rovnocenné atribúty z teoretického hľadiska.
Existencia vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností,
za ktorých bol prejav učinený. Pritom sa prihliada i k dobrej viere adresáta prejavu. Neprihliada sa však

k vnútornej pohnútke (motívu) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je úplne irelevantná.

38. V predmetnom prípade strany v konaní zhodne tvrdili, že žalovaný v rámci predzmluvných „rokovaní“
podmieňoval uzatvorenie zmluvy zvolením pre neho správneho typu zmluvy a to zmluvy kúpnej.
Dôvodom pre zvolenie tohto zmluvného typu bol motív – podľa názoru žalovaného skutočnosť, že

darovaciu zmluvu je možné jednoduchšie napadnúť v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu
podmieňoval uzatvorenie zmluvy tou skutočnosťou, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy kúpnej a nie pôvodne
navrhovanej darovacej zmluvy.39. Simulovaný právny úkon je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon
vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky.
Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou

výhradou (mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil,
právny úkon len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto
právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na
vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je
platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 113/2008). V predmetnom

prípadezvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplynulo,žestranymieniliuzatvoriťdarovaciuzmluvu,
ktorúnáslednenazákladevýhradžalovanéhozmenilinazmluvukúpnu.Pokiaľmalaktorákoľvekzostrán
s podpisom kúpnej zmluvy vnútornú výhradu a túto neprejavili navonok, keď kúpnu zmluvu slobodne
podpísali, je nutné dospieť k záveru, že takáto výhrada nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

40.Prespochybnenievážnostivôleúčastníkaprávnehoúkonu,tzn.žalovanéhonepostačujesubjektívne

presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale
existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna.
O nedostatok vážnosti vôle nepôjde v prípade, keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť,
pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada.

41. V zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatnosti právneho úkonu sa nemožno dovolávať
vočiúčastníkovi,ktorýhopovažovalzanezastretý.Zákonzabezpečujeprávnuochranudobromyseľného
účastníka, ktorý o simulácii konajúceho nevedel a zastretý právny úkon považoval za platný, voči tretím
osobám. Táto ochrana spočíva v tom, že neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s
úspechom dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu mohol považovať za nezastretý. Aby potom nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť
právne následky - neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť bezpečne preukázané, že obe zmluvné
strany (keď žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ o sebe uvedenú skutočnosť v konaní tvrdia) mali vedomosť o
nedostatku vážnosti vôle. V predmetnom prípade nebolo v konaní preukázané, že by druhá strana –
žalovanýpovažovalkúpnuzmluvuzazastretýprávnyúkon,keďdokoncažalobcoviazhodnepodopierajú

jeho tvrdenia o tom, že žalovaný chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu a nie zmluvu darovaciu, tzn. že uzatvoril
taký právny úkon, pri ktorom je možné konštatovať zhodu jeho vôle (chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu)
s jeho prejavom (podpísal kúpnu zmluvu). Potom nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že prejav
žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol vážny a v záujme ochrany právnej istoty a dobrej viery
je nutné považovať právny úkon za platný a spôsobilý vyvolať následky, ktoré s ním právo spája. Takýto

prístup zodpovedá požiadavkám princípu právnej istoty v súkromnom práve, ako aj ochrane dôvery jeho
účastníkov.

42. Simulácia sa prejavuje takým spôsobom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá, čo
však v predmetnom prípade preukázané nebolo. Dokonca takéto skutočnosti nevyplývajú ani z tvrdení

žalobcov, keď oni sami uvádzajú (napr. žalobkyňa 3/ vo výsluchu), že žalovaný chcel uzatvoriť kúpnu
zmluvu, pretože ju považoval za menej napadnuteľnú v porovnaní s darovacou zmluvou. K tomu je nutné
zdôrazniť, že súčasťou predpokladov simulácie nie je jej motív. Preto súd uzatvára, že v konaní nebolo
preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k uzatvoreniu simulovaného právneho úkonu.

43. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. V predmetnom prípade pri hodnotení dôkazov, keď súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti nie je možné opomenúť skutočnosť, že žalobcovia spochybňujú platnosť kúpnej

zmluvy po tom, čo medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným dochádza k vyporiadaniu BSM po rozvode.
Až v priebehu konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 27C/32/2020 si žalobkyne mali
uvedomiť, že uzatvorili simulovaný právny úkon. Súdu sa javí takéto konanie žalobkýň ako vypočítavé,
keďrozhodnutímsúdu,ktorýmbyvtomtokonaníprejudiciálnevyslovilneplatnosťzmluvy,bymalanastať
situácia, že predmetom vyporiadania BSM v konaní 27C/32/2020 by už neboli sporné nehnuteľnosti.

45. Súd na záver uvádza, že má za to, že v konaní nebolo preukázané, že strany, resp. všetci
účastníci kúpnej zmluvy uzatvárali kúpnu zmluvu ako zastretý právny úkon. Žalobkyne na podporu
svojich skutkových tvrdení nepredložili žiadny relevantný dôkaz, svoju skutkovú argumentáciu založiliiba na svojich tvrdeniach. V konaní pritom bolo nesporne preukázané, že žalovaný chcel uzatvoriť kúpnu
zmluvu a nie darovaciu, dôvodom bolo ťažšie napadnutie kúpnej zmluvy ako darovacej zmluvy v konaní
predsúdom.Pohnútka,prektorústranazmluvuuzatvára,všakniejedôvodomprevyslovenieneplatnosti

zmluvy. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalovaný chcel uzatvoriť darovaciu zmluvu,
keď v konaní sami uviedli, že žalovaný odmietal uzatvoriť darovaciu zmluvu a chcel uzatvoriť kúpnu
zmluvu. V konaní potom nebolo preukázané, že by žalovaný uzatváral kúpnu zmluvu s cieľom zastrieť
darovaciu zmluvu. Neplatnosti právneho úkonu sa potom nie je možné domáhať voči tomu, kto tento
právny úkon považoval za nezastretý.

46. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že „nebola naplnená zmluva“, na ktorú žalobkyne poukazujú, keď
zo strany žalobkyne 2/ a žalovaného nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy súd
uvádza, že zo zmluvy vyplýva povinnosť kupujúcich zaplatiť kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy.
Podľa tvrdení strán v konaní k úhrade kúpnej ceny tak, ako vyplýva z kúpnej zmluvy nedošlo, strany
kúpnu zmluvu napriek tomu podpísali. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je jej odplatnosť, ktorá

zpredmetnejkúpnejzmluvyvyplýva.Skutočnosť,ženedošlokzaplateniukúpnejcenyvšaknespôsobuje
neplatnosť zmluvy, keď predávajúci si mohli podľa príslušných právnych predpisov vymáhať zaplatenie
kúpnej ceny v samostatnom konaní. Súd teda zdôrazňuje, že nezaplatenie kúpnej ceny samo o sebe
nespôsobuje jej neplatnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Ústavného súdu SR z 1. apríla
2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, ktorý výslovne poukazuje na potrebu preferencie výkladu právneho

úkonu v prospech jeho platnosti, keď uviedol, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia
súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“
dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí
súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj
na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a

súčasnejpreferenciivýkladuvprospechplatnosti,anieneplatnostiprávnehoúkonu.Keďpotomvkonaní
neboli nepochybne preukázané tvrdenia žalobcov o uzatvorení simulovaného právneho úkonu zo
strany všetkých účastníkov zmluvy, tzn. vrátane žalovaného, voči ktorému sa žalobcovia neplatnosti
dovolávajú, súd žalobu žalobcov zamietol. K tomu súd ešte uvádza, že zo strany žalobcov v konaní ani
nebolo tvrdené, že by žalovaný v rámci predzmluvných rokovaní, alebo počas samotného uzatvárania

zmluvy mienil a chcel uzatvoriť darovaciu zmluvu, keď jeho vôľa od počiatku smerovala k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy.

47. Súd ďalej vo vzťahu k žalobnému nároku tak, ako bola žaloba zo strany žalobcami koncipovaná
uvádza, že má za to, že nebolo možné priznať úspech žalobe okrem vyššie uvedených nepreukázaných

skutkových tvrdení aj z toho dôvodu, že žalobcovia nesprávne uplatnili petit žaloby. Podľa žalobného
návrhu žalobcovia žiadali, aby súd v podiele 1-ice priznal spoluvlastnícke právo žalobkyne 1/ k sporným
nehnuteľnostiam a v podiele 1-ice určil, že nehnuteľnosti spadajú do dedičského konania po poručiteľovi.

48.Podľa§191ods.1CMP,akzaniklomanželstvoporučiteľajehosmrťoualebovyhlásenímzamŕtveho,

vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

49. Súd má za to, že v predmetnom prípade je potrebné analogicky použiť judikatúru Najvyššieho
súdu SR, 3 MCdo 4/2013, podľa ktorého, ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami §
175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku (ustanovenia konania o dedičstve, v súčasnosti §

158 a násl. CMP), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha
určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Iba dedičský súd je oprávnený rozhodovať
o majetku, ktorý spadá do dedičstva po poručiteľovi. Civilný mimosporový poriadok potom upravuje
postup, keď zomrie poručiteľ, ktorý mal majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom
platí, že vyporiadanie BSM vykoná dedičský súd. Rozhodnutím súdu v tomto konaní o tom, že vec

patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ v podiele 1-ica by súd bez bližšieho dokazovania
vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov žalobkyne 1/ a poručiteľa vyporiadal BSM
poručiteľa a žalobkyne 1/ (keď v tomto smere ani nebolo vykonávané dokazovanie). Súd má za to,
že v predmetnom prípade nie je možné aplikovať § 149 ods. 4 občianskeho zákonníka, keď k zániku
BSM došlo z dôvodu úmrtia poručiteľa (manžela žalobkyne 1/) a v takom prípade, pokiaľ sa objaví

majetok, ktorý spadá do BSM, má byť vyporiadaný dedičským súdom rovnako ako je tomu v prípade
novoobjaveného majetku (ktorá situácia by nastala, pokiaľ by súd rozhodol, že vec spadá do dedičstva,
kedy by súd pokračoval v dedičskom konaní na základe nového majetku poručiteľa).50. Súd na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty.

51. S poukazom aj na vyššie zmienené skutočnosti, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom

rozsahu zamietol.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, tzn. žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

S poukazom na uvedené súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a to spoločne a nerozdielne od žalovaných, ktorý v konaní vystupujú ako nútení spoločníci. O samotnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).