Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444526
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6120444526.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/XX,E.,zast.:Podhorský&Partners,s.r.o.,sosídlomMlynskénivy53,821
09 Bratislava, IČO : 46 962 000, 2/ F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zast.: LEGALINK
s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO : 50 990 365, o zaplatenie 20.000 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II.Žalovanýmvrade1/a2/ priznáva protižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovaným žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.000 eur spolu s uplatneným úrokom
z omeškania. Žalobu skutkovo vymedzil tak, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.03.2020 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO:
00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným uplatnenú v tomto súdnom konaní. Ďalej žalobca žalobu vymedzil tak, že postupca
teda Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovanými dňa 06.05.2013 zmluvu č.5041838865, na

základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky pričom žalovaní sa zaviazali vrátiť predmetné
finančné prostriedky za podmienok vymedzených v zmluve. Ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 21.038,36 eur, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 16.661,90 eur z riadneho úroku vo výške 3.707,99 eur, z úroku z omeškania vo výške 600,15
eur a z poplatkov vo výške 68,32 eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná suma vo výške 20.000 eur
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 15.961,90 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
3.707,99 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 330,11 eur. Žalobca ohľadom uplatnených

zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň
poukázal na ustálenú judikatúru v daných veciach. Okrem istiny si teda žalobca uplatnil aj príslušný úrok
z omeškania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13Csp/15/2021-220 zo dňa 30.09.2021 tak, že žalobu
zamietol a žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 06.05.2013 uzavreli žalovaní so

Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava úverovú zmluvu, na základe ktorej
banka poskytla žalovaným úver vo výške 24.900 eur s tým, že žalovaní sa zaviazali tento úver splácať
v mesačných splátkach každá vo výške 327,74 eur, splatných vždy ku 16. dňu toho ktorého mesiaca,
so splatnosťou prvej splátky 16.06.2013 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 16.05.2023. Počet splátokbol dohodnutý na 120, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 9,41 %, priemerná hodnota
RPMN predstavovala 12,85 % a celková čiastka, ktorú sa žalovaní zaviazali uhradiť ako čiastku spojenú
s úverom predstavovala sumu 37.997,43 eur. Tiež bolo nesporne preukázané, že Slovenská sporiteľňa,

a.s. ako banka postúpila nesplatenú časť úveru s príslušenstvom na žalobcu na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok. Zásadnou otázkou pre rozhodnutie súdu vo veci samej, bola otázka/námietka
žalovaných či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky na
žalobcu, nakoľko vo svojej podstate ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva zo dňa
06.05.2013 č. 5041838865, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným peňažné

prostriedky je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej
veci žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k platnému postúpeniu
predmetnej pohľadávky na jeho osobu, a to zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky. Súd
dospel k záveru, že žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Nepreukázal teda splnenie podmienok, ktoré
zákon vyžaduje preto, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu. Predovšetkým
žalobca nepreukázal, že žalovaným do vlastným rúk doručil výzvu podľa § 53 ods.9 Občianskeho

zákonníka. Nadväzne na túto skutočnosť súd uzavrel, že nemohlo teda ani dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky, tak ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Tiež uzavrel, že keďže nedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje
v tomto konaní, tak žalobca nie je nositeľom pohľadávky, ktorú si v prejednávanej veci proti žalovaným
uplatňuje,atedažalobuvcelomrozsahubezďalšieho zamietolsozáveromonedostatkuaktívnejvecnej

legitimácie žalobcu. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
ostatnými námietkami žalovaných sa pre nadbytočnosť nezaoberal.

3.Naodvolaniežalobcu,KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,svojimuznesenímč.k.11CoCsp/26/2022
– 315 zo dňa 26. septembra 2023, právoplatným dňa 22. októbra 2023, napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Vyslovil pritom, že sa nestotožnil so záverom okresného súdu ohľadom toho, že výzva podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka nebola žalovaným doručená. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu,
pokiaľ výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je datovaná 30.10.2019 a oznámenie o

zosplatneníúverujedatovanédňom02.12.2019,prezentovanéčasovésúvislostipresvedčivoosvedčujú
tvrdenie žalobcu ohľadom toho, čo bolo obsahom zásielky. Pokiaľ aj označenie zásielok nekorešponduje
s interným číslovaním žalobcu, tak časové súvislosti sú zjavné. Aj v prípade, že by povinnosť
označiť predmet (obsah) písomnosti na obálke alebo na poštovom podacom lístku používanom na
doporučené zasielanie písomnosti vyplývala z určitého všeobecne záväzného právneho predpisu,

bolo by i tak nemožné, pri tvrdení opaku, preukázať predmet (obsah) obálky, preto je nevyhnutné
vychádzať práve z časových súvislostí (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 32/2012,
13.03.2012). V zmysle prezentovaných súvislostí odvolací súd uzatvára, že žalovaní nespochybnili
doručenku a ani obsah zásielky dostatočne presvedčivým spôsobom. Námietku žalobcu ohľadom
(ne)doručovaniavýzvyvzmysle§53ods.9Občianskehozákonníkadovlastnýchrúkvyhodnotilodvolací

súd taktiež ako dôvodnú. Pri doručovaní výzvy mal žalobca postupovať podľa § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné
ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna
konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie
záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom

právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo
umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon
sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba
prevzatiu zásielky, prípadne zmarí jej doručenie hoci aj z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Pokiaľ teda súd prvej inštancie

považoval za nevyhnutné, aby právny úkon (výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
došiel žalovaným do vlastných rúk, uvedená požiadavka nekorešpondovala s právnou úpravou (§ 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a okresný súd zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5. Odvolací súd ďalej vyslovil, že úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude (vzhľadom na
konštatovanie odvolacieho súdu, že výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola
doručovaná do sféry žalovaných) posúdiť obsah samotnej výzvy zo dňa 30.10.2019, či táto v kontexte s
ust. § 565 Občianskeho zákonníka spĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy. Odvolací súd v tejto súvislostizastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s
ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaní) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie
podmienoknauplatnenieprávanavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruaplatnosť tohtoúkonu.Pokiaľ
súd prvej inštancie dospeje k záveru, že z hľadiska obsahu výzva spĺňa náležitosti, podrobí prieskumu
taktiež i výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
pritom musí byť taktiež kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na

tútovýzvu,avšakzobsahuazmyslutohtoustanovenianepochybnevyplýva,ženestačíakákoľvekvýzva
banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy
s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená
postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

6.Podľa§53ods.9Občianskehozákonníka(OZ),vzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnejúverovej

zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

7. Podľa § 565 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

8. Podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy,

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie postupoval v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho

súdu a v zmysle uloženej povinnosti. Na deň 05.12.2023 o 15.00 hod. nariadil vo veci pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu vyslovil, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, a teda
výzva podľa § 53 ods.9 OZ nemusí obsahovať identifikáciu splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti, zotrval preto na žalobe v celom rozsahu. Právni zástupcovia žalovaných 1/ a 2/
naopak, navrhli žalobu zamietnuť s odkazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, keďže

predmetná výzva podľa § 53 ods.9 OZ neobsahuje identifikáciu splátky, ktorá zakladá dôvod na
predčasné vyhlásenie splatnosti daného úveru.

10. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní posudzoval obsah samotnej výzvy, či táto v kontexte s ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka spĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy, konkrétne, tak ako to súdu prvej

inštancie uložil odvolací súd, súd skúmal obsah výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ktorá je datovaná 30.10.2019 (č.l. 59) .

11. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v ďalšom konaní
viazaný, v ďalšom konaní súd uzatvára, že v prejednávanom spore predmetná výzva zo dňa 30.10.

2019 (č.l. 59) prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neobsahuje špecifikáciu (identifikáciu)
splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaní) v omeškaní, a ktorá splátka zakladá
dôvodnavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruaakotakánespĺňatedanáležitostikvalifikovanejvýzvy.
Nemohlo tak dôjsť k platnému a účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, tak akoto vyžaduje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, súd dospel k záveru,
že žalobca nie je nositeľom pohľadávky, ktorú si v prejednávanej veci proti žalovaným uplatňuje, a teda

žalobu opätovne bez ďalšieho zamietol so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

12. Výzvu podľa § 92 ods.8 zákona o bankách už prieskumu súd prvej inštancie nepodroboval, nakoľko
odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie výzvu podľa § 92 ods.8 zákona o bankách podrobí
prieskumu iba v prípade, že dospeje k záveru, že z hľadiska obsahu výzva podľa § 53 ods.9 OZ spĺňa

náležitosti kvalifikovanej výzvy.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd proti žalobcovi ako
neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).