Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 15, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217634
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3116217634.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: JMD špedícia spol. s r.o.,

IČO: 31 571 522, so sídlom Ružová 991/91, Trenčín, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám sv. Anny č. 15/25 proti žalovanému: MRA betón, s.r.o., IČO: 44
794 819, so sídlom Sverepec č. 365, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o.,
IČO: 36 867 454 so sídlom Dvory 1932, Púchov o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom stavby betonárne nachádzajúcej sa na pozemkoch
CKN parc.č. 2078/7 vedenom ako ostatná plocha vo výmere 555m2 a CKN parc. č. 2078/13 vedenom
ako ostatná plocha vo výmere 7.036m2 v k. ú. A. zapísané na LV č. XXXX, ktorá pozostáva zo

železobetónovej vane pre inštaláciu radového zásobníka kameniva s pásovým dopravníkom s rozmermi
18100 x 4200 mm, do dna ktorej sú ukotvené lyžiny skipového výťahu kameniva z dvoch pásových
základov pre kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie miešacieho centra s rozmermi týchto základov
(1xšxh) 6200 mm x 1000 mm x 1010 mm nad terénom a zo základov pre kruhové zásobníky –silá
cementu, ktorá stavba betonárne nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a pôvodne bola povolená
na základe stavebného povolenia mesta Ilava Č.j. : XXXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 29.11.2004.

II. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa konečnou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom stavby betonárne
nachádzajúcej sa na pozemkoch CKN parc.č. 2078/7 vedenom ako ostatná plocha vo výmere 555m2
a CKN parc. č. 2078/13 vedenom ako ostatná plocha vo výmere 7.036m2 v k. ú. A., ktorá pozostáva zo
železobetónovej vane pre inštaláciu radového zásobníka kameniva s pásovým dopravníkom s rozmermi
18100 x 4200 mm, do dna ktorej sú ukotvené lyžiny skipového výťahu kameniva z dvoch pásových

základov pre kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie miešacieho centra s rozmermi týchto základov
(1xšxh) 6200 mm x 1000 mm x 1010 mm nad terénom a zo základov pre kruhového zásobníky –silá
cementu, ktorá stavba betonárne nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a pôvodne bola povolená
na základe stavebného povolenia mesta Ilava Č.j. : XXXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 29.11.2004. Uviedol, že sa v roku 2004 rozhodol vybudovať stavbu
slúžiacu na výrobu betónu označenú „SB 20.1. Stavenisková betonáreň“ a za tým účelom vypracoval
zámer, slúžiaci pre zisťovacie konanie. Stavbu sa rozhodol umiestniť na pozemku parc.č. 2078/9 –

ostatné plochy o výmere 7.853m2 v k.ú. A., ktorá bola vytvorená GP č. 7/97 autorizovaným geodetom
A. B. C. z pôvodnej KN-E parcely č. 2083 –trvalé trávnaté porasty o výmere 938884m2 v k.ú. A..
Vlastníkom daného pozemku sú jednotliví členovia urbárskeho a pasienkového spoločenstva v A., ktorí
s touto stavbou súhlasili, čo potvrdzuje tiež vyjadrenie k územnému rozhodnutiu stavby betonárky zodňa 30.6.2004. Uvedený pozemok je súčasťou areálu, ktorý žalobca užíval od roku 1992, kedy sa
konateľ žalobcu D. B. stal výlučným vlastníkom priemyselného objektu súp.č. XXX, postavenom na
pozemku KN-C 2079 zapísaného na LV č. XXXX pre E., ktorý nadobudol na dražbe dňa 24.4.1992

aj s príslušenstvom, medzi ktoré patrí spevnená panelová plocha , kanalizačná prípojka, studňa,
oplotenie a elektrická prípojka, čo preukazuje tiež potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa
28.5.1992. Pri stavbe staveniskovej betonárne sa žalobca rozhodol využiť existujúce inžinierske siete
a to elektrickú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, ktorých vlastníkom je D. B.. Na základe žiadosti
žalobcu vydal Mestský úrad Ilava ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie č. XXX/XXXX-

XXX-X/XX zo dňa 20.7.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2004 a ktorým stavebný úrad
rozhodol o umiestnení stavby Staveniskovej betonárne SB 20.1 na parc.č. 2078/9 –ostatné plochy
o výmere 7.853m2 v k.ú.Ilava. Následne Mesto Ilava vydalo stavebné povolenie č. XXXX/XXXX-
XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktorým povolilo žalobcovi stavbu Staveniskovej betonárne SB 20.1 s
objektami SO 01 Stavenisková betonáreň, SO 02 NN prípojka- sekundárny rozvod, SO 03 vodovodná
prípojka, SO 04 Spevnené plochy a to na dobu počas trvania nájomného vzťahu s vlastníkom pozemku.

Žalobca po vydaní stavebného povolenia po začatí realizácie stavby zistil, že technologické zariadenie
na výrobu s typovým označením SB 20.1, ktoré malo byť pri stavbe použité, nemožno opraviť a tiež
nemožno zakúpiť nové tohto typu. Tak sa rozhodol pri stavbe použiť zariadenie typu ELBA EBCD
60 v hodnote 149.782,92€, ktoré nadobudol na základe leasingu, čo preukazuje preberací protokol
k leasingovej zmluve č.XXXXXXXX zo dňa 30.11.2005 so splátkovým kalendárom. Zároveň žalobca

prostredníctvom leasingu nadobudol radový zásobník RH-28-4 v hodnote 68.905,75€. Žalobca taktiež
vybudoval jednoliatu betónovú plochu tvoriacu základ betonárne, ktorá pozostáva tak z podzemnej ako
aj nadzemnej časti o rozmeroch cca 30m x 10m. Na betónovú plochu predstavujúcu základ betonárne
žalobcanásledneumiestniltechnologickézariadenienavýrobubetónutypuELBAEBCD60.Okremtoho
žalobca zhotovil z plochých betónových panelov a betónových panelov typu T sklad štrkových zmesí,

ktoré sú potrebné pre výrobu betónu. Stavbu betonárne žalobca realizoval čiastočne svojpomocne,
pričom bez technologického zariadenia typu ELBA EBCD 60 vynaložil žalobca náklady v celkovej výške
237.566,77€ a zhotovenú stavbu pripojil na existujúcu elektrickú a vodovodnú prípojku vo vlastníctve
D. B.. Žalobca na zhotovenie stavby betonárne vynaložil náklady celkovo vo výške 456.255,44€. Po
zhotovení v roku 2008 teda stavba betonárne pozostávala zo základnej betónovej plochy o rozmeroch

cca 30m x 10m a na nej umiestneného technologického zariadenia, pričom pre používanie slúžil
tiež sklad štrkov zhotovený z betónových panelov. Stavbu realizoval na parcele KN 2078/9 vytvorenej
geometrickým plánom z pôvodnej KN-E 2083, ktoré predstavuje spoločnú nehnuteľnosť a tento GP ,
na základe ktorého bola vytvorená parcela KN 2078/9 –ostatné plochy o výmere 7.853m2 v k.ú.Ilava
nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. V súčasnosti je teda právny stav taký, že stavba betonárne

vybudovaná žalobcom je umiestnená na C-KN parc.č. 2078/7 –ostatné plochy o výmere 7.591m2
zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. A. a to na základe GP č. 21/2016 zo dňa 10.3.2016, ktorý bol
zapísaný do katastra nehnuteľností. Potom, ako žalobca dokončil stavbu betonárne sa rozhodol, že
ju nebude využívať. Žalobcu oslovil žalovaný, s tým , že by mal záujem odkúpiť len technologické
zariadenie typu ELBA EBCD 60 bez stavby betonárne, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov

na úhradu kúpnej ceny. Z tohto dôvodu sa strany dohodli tak, že žalobca umožní žalovanému
využívať technologické zariadenie ELBA EBCD 60 na stavbe betonárne s podmienkou, že žalovaný so
obstará potrebné povolenia na prevádzku stavby, pretože žalobca stavbu neskolaudoval. Na základe
toho účastníci uzatvorili Obchodnú kúpnu zmluvu zo dňa 1.4.2011, predmetom ktorej bola kúpa
investičného majetku žalobcu špecifikovaného v zmluve, z ktorej je zrejmé, že žalovaný od žalobcu

nadobudol Betonáreň ELBA s príslušenstvom ( ALBAMATIC S, Dávkovanie 2x prídavných látok ES
15/15, konzistomer, meranie vlhkosti SFM 1x, 2 šnekové dopravníky s príslušenstvom) radový zásobník
s vážiacim pásom s tenzometrickým vážením a pneumatickým ovládaním výpustí, podstavec pod
miešačku, obytný kontajner, hadicový filter, nádrž MAXIMA REM, čerpadlo EBA RA, piestový kompresor
MERLIN, zásobník na cement s príslušenstvom. Žalovaný tento majetok prevzal bez pripomienok,

o čom svedčí preberací protokol k Obchodnej zmluve a strany sa dohodli na kúpnej cene v splátkach
vo výške 320.400€ s tým, že majetok mal žalovaný nadobudnúť až po úplnom zaplatení celej kúpnej
ceny. Vzhľadom na to, že predmetom obchodnej zmluvy bolo iba technologické zariadenie, žalobca aj
naďalej zostal vlastníkom stavby betonárne a betónovej plochy o rozmeroch cca 30mx 10m a tiež skladu
surovín. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2011 žalobca prenajal žalovanému betónovú plochu

od betonárkou bez strojného zariadenia umiestneného na pozemku.

2. Nakoľko žalovaný nevybavil potrebné povolenia na užívanie stavby betonárne, zaslalo žalobcovi
Mesto Ilava výzvu č. XXX/XXXXXXXX-XXX-X/XX zo dňa 14.9.2011, v ktorej žalobcu vyzvalo naokamžité zastavenie nepovolených stavebných prác a nepovolené užívanie stavby betonárne a tiež na
podanie návrhu na kolaudáciu stavby betonárne. Keďže stavbu nebolo možné bez povolení užívať,
účastníci uzavreli spätne k 31.8.2011 Dohodu o skončení zmluvy o nájme zo dňa 1.4.2011. Napriek

tomu žalovaný naďalej pokračoval v užívaní stavby betonárne a na tejto vykonával aj značné stavebné
úpravy bez súhlasu žalobcu, čo preukazuje fotodokumentácia. Žalovaný si bol vedomý toho, že na
základe Obchodnej zmluvy nadobudol výlučne presne špecifikovaný investičný majetok pozostávajúci
z hnuteľných vecí a rešpektoval práva žalobcu a tiež mu uhrádzal odplatu za spotrebovanú elektrickú
energiu na základe Dohody č. F. a D. B. umožnil žalovanému užívanie Priemyselného objektu. Žalobca

mal záujem na zachovaní dobrých vzťahov so žalovaným a preto mu nebránil v užívaní stavby
betonárne i po zániku Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2011. Žalobca konal v dobrej viere, že žalovaný
po úhrade splátok kúpnej ceny za investičný majetok v zmysle Obchodnej zmluvy tento od neho
odkúpi aj stavbu betonárne a D. B. Priemyselný objekt s príslušenstvom. Z tohto dôvodu žalobca
zaslal žalovanému Žiadosť o zaujatie stanoviska z 23.11.2015 s ponukou na predaj stavby betonárne
a Priemyselného objektu za cenu 300.000€ s tým, že v opačnom prípade vyzval žalovaného aby

ukončil výrobu betónu, demontoval strojné zariadenie na výrobu betónu, vypratal stavbu betonárne
a Priemyselný objekt k 31.12.2015. Žalovaný listom zo dňa 30.11.2015 požadoval od žalobcu a D. B.
vypracovanie znaleckého posudku na veci, ktoré mali byť predmetom predaja, ktorý žalobca vypracovať
nedal s odôvodnením, že cena je nemenná. Žalovaný na základe toho zaslal žalobcovi a D. B.
stanovisko,že nazáklade Obchodnejzmluvymalnadobudnúťvlastníckeprávo kstrojovémuzariadeniu

na výrobu betónu a jeho súčastiam a príslušenstvu, za ktoré považoval i stavbu betonárne a elektrickú
prípojku, čím po viac ako 4 rokoch rešpektovania existujúcich zmluvných vzťahov spochybnil vlastnícke
právo žalobcu k stavbe betonárne a D. B. k elektrickej prípojke. Vzájomná korešpondencia vyvrcholila
návrhom žalovaného na voči žalobcovi na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal ako
vlastník staveniskovej betonárne zdržania sa zásahu žalobcu do jeho práv, spočívajúcich v povinnosti

žalobcustrpieťužívanieelektrickejprípojkyžalovaným. OnávrhubolorozhodnutéuznesenímKrajského
súdu v Trenčíne, sp.zn. 16Cob/30/2016 zo dňa 17.6.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu
I. inštancie a návrh bol zamietnutý. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyjadril svoj právny názor
k predmetu Obchodnej zmluvy, keď uviedol: „ Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo osvedčené,
že predmetom Obchodnej kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2011 v spojení s Prílohou č. 1 , ktorá tvorí

neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy nebola elektrická prípojka. Navrhovateľ platil spotrebu elektrickej
energie odporcovi , nie dodávateľovi elektrickej energie a musel si byť vedomý toho, kto je vlastníkom
elektrickej prípojky. Nakoľko medzi stranami nedošlo k dohode vo vzťahu k úprave vlastníckych vzťahov,
podal žalobca na mesto Ilava (stavebný úrad) žiadosť o povolenie odstránenia stavby betonárne zo dňa
5.2.2016. Dôvodom podania tejto žiadosti bola tiež tá skutočnosť , že žalovaný nerešpektoval vlastnícke

právo žalobcu a pokračoval v užívaní stavby betonárne. Mesto Ilava začalo konanie o odstránenie
stavby, v rámci ktorého vydalo dodatočné rozhodnutie č. XXX/XXXX zo dňa 24.8.2016, ktorým odkázalo
žalobcu na súdne konanie. Mesto Ilava poukázalo na nejasné vlastnícke vzťahy k stavenisku betonárne
a dôvodom má byť tá skutočnosť, že žalovaný sa domáha kolaudácie stavby betonárne, kde uvádza,
že sa mal stať je vlastníkom na základe obchodnej zmluvy.

3. Podľa názoru žalobcu zhotovením stavby betonárne ako nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods.2
Občianskeho zákonníka nadobudol k nej vlastnícke právo, keďže žalobca vytvoril novú vec a tiež
stavebné povolenie bolo vydané v jeho prospech. Jedná sa o vec, ktorá je pevne spojená so
zemou. Žalobca má za to, že je do dnešného dňa vlastníkom stavby betonárne a preto je oprávnený

vzmysle§123Občianskehozákonníkasostavboubetonárnenakladať.ŽalovanýnazákladeObchodnej
zmluvy v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe betonárne, pretože predmet
Obchodnej zmluvy bol jasne daný Prílohou, čo konštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení
sp.zn. 16Cob/133/2016 zo dňa 17.6.2016. Vzhľadom na obsah Obchodnej zmluvy aj čl. V - Ostatné
dojednania je zrejmé, že prejav vôle žalovaného smeroval k nadobudnutiu výlučne investičného

majetku. V tomto smere žalobca poukazuje na účtovnú uzávierku žalovaného zostavenú ku dňu
31.12.2011 a v ktorej v bode 2 po d položkou stavby neuviedol žiaden majetok. Ak by mal žalovaný
na základe tejto zmluvy nadobudnúť aj stavbu, nepochybne by ju zaradil do svojho majetku. Nejedná
sa pritom o právo žalovaného, ale o jeho povinnosť , keďže podľa platných predpisov v oblasti
vedenia účtovníctva platia rozdielne podmienky pre vedenie účtovnej evidencie vo vzťahu k hnuteľným

a nehnuteľným veciam. Žalobca mal za to, že stavbu betonárne nemohol žalovaný nadobudnúť ako
súčasť veci, pretože stavba betonárne predstavuje samostatnú nehnuteľnú vec. Nie je možné, aby
nehnuteľnosť bola súčasťou hnuteľnej veci a teda investičného majetku. Žalobca poukázal na to, že
stavba betonárne by nestratila svoju hodnotu tým, že by došlo k oddeleniu investičného majetku.Tiež technologické zariadenie je možné oddeliť od stavby betonárne bez toho, aby stratilo svoju
hodnotu, čo napokon vyplýva aj z čl.V. Obchodnej zmluvy, ktorá s touto možnosťou i rátala. Danú
skutočnosť napokon v plnom rozsahu preukazuje tiež faktické konanie žalovaného, ktorý koncom júna

2016 demontoval zo stavby betonárne technologické zariadenie typu ELBA EBCD 60 a následne
namontoval na stavbu betonárne nové technologické zariadenie. Podľa názoru žalobcu nepredstavuje
stavba betonárne ani príslušenstvo investičného majetku. Tiež je potrebné poukázať aj na to, že
stavba betonárne ako nehnuteľnosť ( ak by mala byť premetom prevodu) , musela by byť v Obchodnej
zmluve riadne špecifikovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva k stavbe betonárne podľa ust. § 137 písm.c/ CSP, nakoľko sa nachádza
v neistom právnom postavení, keďže žalovaný spochybňuje jeho vlastnícke právo k stavbe betonárne
a túto aj naďalej užíva. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný aj s poukazom na dodatočné
rozhodnutie Mesta Ilava č. XXX/XXXX zo dňa 24.8.2016 , ktoré odkázalo žalobcu na súdne konanie.
Mesto Ilava v odôvodnení dodatočného rozhodnutia pritom poukazuje práve na Obchodnú zmluvu, na
základe ktorého mal žalobca previesť svoje vlastnícke právo k stavbe na žalovaného, s čím žalobca

v žiadnom prípade nesúhlasí. Keďže voči dodatočnému rozhodnutiu mesta nemožno podať odvolanie,
žalobca sa so žiadosťou o právnu ochranu obrátil na súd. Svoj nárok preukazoval predložením listín
a to: zámerom vypracovaným pre zisťovacie konanie v marci 2004, Geometrickým plánom č. 7/97,
vyjadrením k územnému rozhodnutiu stavby betonárky, LV č. XXXX v k.ú. A., potvrdením o predaji
prevádzkovej jednotky zo dňa 28.5.1992, preberacím protokolom k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX

z 28.12.2015 so splátkovým kalendárom, preberacím protokolom k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX
zo dňa 30.12.2015 so splátkovým kalendárom, dokladmi o nákladoch na prepravu dielov na výstavbu
betonárky , výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. A., Geometrickým plánom č. 21/2016 zo dňa 10.3.2016,
Obchodnou kúpnou zmluvou zo dňa 1.4.2011 s Prílohou + Preberacím protokolom, nájomnou zmluvou
zo dňa 1.4.2011, fotodokumentáciou stavu betonárne k 1.1.2011, výzvou stavebného úradu Ilava

z 14.9.2011, dohodou o skončení zmluvy o nájme zo dňa 1.4.2011, dohodou č. F., fotodokumentáciou
za rok 2012, korešpondenciou so žalovaným z roku 2015-2016, uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn.16Cob/133/2016, dodatočným rozhodnutím o odkázaní na súd a prerušenie konania č. 178/2014,
súvahu žalovaného k 31.12.2011, fotodokumentáciou za rok 2016.

4. Žalovaný vo vzťahu k pôvodnej žalobe namietal, že zo žalobného návrhu nebolo jednoznačne
zrejmé, k akej individuálne identifikovanej nehnuteľnej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho
práva a čo má tvoriť „Staveniskovú betonáreň“. Žalovaný nesúhlasil so skutkovým tvrdením žalobcu ,
že žalovaný Obchodnou kúpnou zmluvou zo dňa 1.4.2011 nadobudol výlučne v Prílohe č.1 taxatívnym
spôsobom vypočítané hnuteľné veci . Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

jednoznačne vyplýva, že žalovaný kupuje „betonárku“ ( stavbu) pozostávajúcu zo strojového a iného
zariadenia , v zmluve označeného ako investičný majetok , ako celok. Právne nesporným teda zostáva,
že žalovaný kúpil betonárku „en bloc“, teda ako špecifické strojové zariadenie vrátane všetkých jej
objektov v zmysle Stavebného povolenia , ako aj jej súčasti a príslušenstva , ktoré k nej patrí tak, aby
betonárka mohla plniť svoj účel. Súčasťou Staveniskovej betonárne podľa žalovaného rozhodne nie

je sklad štrkov pozostávajúci z betónových prefabrikátov tvaru T. Predmetný pozemok, na ktorom sa
betonáreň nachádza je v správe Urbárskeho a pasienkového spoločenstva v Ilave, IČO: 42 284 899,
pričom žalovaný má za účelom využívania predmetného pozemku , prevádzkovania betonárky na
ňom stojacej a zabezpečovania svojej obchodnej činnosti –odstavné plochy pre motorové vozidlá ,
výrobu betónovej zmesi v betonárke, čerpacej stanice PHM pre vlastnú potrebu, predaj materiálov,

rekonštrukciu a prestavbu priemyselného objektu umiestneného na parcele KN č. XXXX, ako aj za
účelom prenajímania parkovacích/ odstavných miest pre osobné a nákladné vozidlá a uskladňovania
hnuteľných vecí na predmetných nehnuteľnostiach tretím osobám riadne uzavretú nájomnú zmluvu zo
dňa 2.11.2011 v znení platných dodatkov s podielovými spoluvlastníkmi a predmetom ktorej sú parc.č.
2078/9 –ostatné plochy o výmere 7.853m2 nachádzajúci sa pod betonárkou aj pozemok parc.č. 2079 –

zastavaná plocha o výmere 451m2 a pozemok parc.č. 2078/10 –ostatné plochy a výmere 387m2 v k.ú.
A.. Uvedené korešponduje zo zmluvnou úpravou obsiahnutou v nájomnej zmluve, pričom v súlade
s aktuálnym právnym stavom dotknutých nehnuteľností sú tieto označené ako pozemky C-KN parc.č.
2078/7 – ostatné plochy o výmere 7.591m2, C-KN parc.č. 2078/12-ostatné plochy o výmere 664 m2, C-
KN parc.č. 2079 –zastavané plochy a nádvorie o výmere 451m2, pričom tieto pozemky boli odčlenené

GP č. 21/2016 zo dňa 10.3.2016 od pôvodného pozemku E-KN parc.č. 2083/501 o výmere 268399m2
–trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX v k.ú.Ilava. Žalovaný zdôrazňuje, že je jediným
oprávneným užívateľom týchto pozemkov a žalobcovi k nim nepatrí žiadne užívacie právo. Napriek
tomu má žalobca na týchto pozemkoch umiestnené hnuteľné veci a na Okresnom súde v Trenčíne sapod sp.zn. 24C/26/2016 vedie konanie o vypratanie nehnuteľností. V žiadnom prípade teda na týchto
pozemkoch nemá umiestnenú nehnuteľnú vec ( stavbu) a ani ju mať nemôže, pretože k pozemkom
nemá žiadne užívacie právo. Jedinou nehnuteľnou vecou ( stavbou) nachádzajúcou sa na sporných

pozemkoch je priemyselný objekt so súp.č. XXX stojaci na pozemku parc.č. 2079 na adrese E. G. XXX/
XX H. A., zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve D. B.. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov konania. Perdložil výzvu na vypratanie nehnuteľností a nájomnú zmluvu s výpisom z LV
č. XXXX v k.ú. A..

5. Žalobca s námietkami nesúhlasil. Námietku týkajúcu sa neurčitosti žaloby mal za nedôvodnú,
pretože je zrejmé, že sa domáha určenia vlastníckeho práva ku stavbe, ktorá bola zriadená na
základe stavebného povolenia vydaného mestom Ilava č.j. XXXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2004; teda stavby zriadenej v zmysle rozhodnutia, vydaného
v stavebnom konaní, v ktorom bola stavba riadne definovaná a podľa ktorého bol stavebníkom
stavby žalobca. Podľa právneho názoru žalobcu nie je nevyhnutné pri naplnení požiadavky určitosti

a zároveň vykonateľnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva k stavbe, ktorá bola zriadená na
základe stavebného povolenia a nie je zapísaná v katastri nehnuteľností , aby boli pri špecifikácii
stavby do výroku rozhodnutia opísané všetky údaje o označení stavby zo stavebného povolenia vrátane
špecifikácie jednotlivých objektov, z ktorých má stavba podľa stavebného povolenia pozostávať ale
postačuje, aby stavba bola označená nezameniteľným spôsobom a zároveň s prihliadnutím na zmeny,

ku ktorým od vydania stavebného povolenia do realizácie stavby a následne do rozhodovania súdu
o uplatnenom určovacom nároku došlo. K druhej námietke žalovaného žalobca uviedol, že nepopiera,
že k predmetnej stavbe betonárne podľa definície objektov tejto stavby v stavebnom povolení patrí
aj elektrická a vodovodná prípojka, ktorých vlastníkom nie je žalobca ale D. B., avšak táto skutočnosť
nemá na právne posúdenie veci žiaden vplyv. Z výkladu ust. § 121 ods.1 Obč. zákonníka vyplýva,

že príslušenstvom veci sú v zásade veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to,
aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, tak nie je práve vylúčené, aby príslušenstvo veci nezdieľalo
právny režim hlavnej veci a bolo vo vlastníctve iného ako vlastníka hlavnej veci. Žalobca odmieta
tvrdenia žalovaného, že technologické zariadenie typu ELBA by bolo súčasťou stavby betonárne
a že by táto skutočnosť mala vyplývať aj zo samotného stavebného povolenia. Z ust. § 120 ods.1

Obč. zákonníka vyplýva, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Už zo zákonnej definície súčasti veci je zrejmé, že
dané technologické zariadenie typu ELBA, ktoré bolo na zhotovenú stavbu betonárne po dokončení
všetkých jej stavebných prvkov pevne spojených so zemou len namontované, nemôže byť súčasťou
tejto stavby, ale z právneho hľadiska môže predstavovať len jej príslušenstvo. Ide o technologické

zariadenie, ktorého demontáž od samotnej stavby betonárne je možné vykonať bez toho, aby sa
tým akokoľvek znehodnotilo a následne vykonať jeho montáž na stavbe inej betonárne, kde by
mohlo plniť rovnaký účel. U tohto technologického zariadenia ide nepochybne o samostatnú hnuteľnú
vec ( súbor vecí), ktorá ako celok predstavuje funkčné strojové zariadenie. Len toto technologické
zariadenie a rozhodne nie samotná stavba betonárne bolo popri ďalších hnuteľných veciach uvedených

v prílohe obchodnej kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2011 predmetom prevodu do vlastníctva žalovaného.
Preto tvrdenie žalovaného o tom, že technologické zariadenie betonárky je súčasťou stavby betonárne
nemôže byť správne a napokon táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotného stavebného povolenia.
Bez ohľadu na účel a popis stavby uvedený v stavebnom povolení , ktoré je rozhodnutím predpisov
verejného práva, nemôže byť určujúcim pre posúdenie právnych vzťahov vyplývajúcich zo súkromného

práva. Napokon okolnosťami týkajúcimi sa charakteru jedného z objektov stavby betonárne podľa
stavebného povolenia a to elektrickej prípojky, sa zaoberal aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení č.
16Cob/133/2016-84 zo dňa 17.6.2016, na ktoré už žalobca poukázal a v odôvodnení ktorého odvolací
súd vyslovil právny názor, že elektrická prípojka predstavovala samostatnú vec s vlastným právnym
režimom a preto niet dôvodu tento právny názor nevzťahovať aj na vodovodnú prípojku a technologické

zariadenie stavby betonárne, ktoré boli tiež v stavebnom povolení označené ako objekty predmetnej
stavbybetonárnerovnakoakoelektrickáprípojka. Zároveňjezprávnehonázoruvyslovenéhoodvolacím
súdom v uvedenom rozhodnutí nesporné, že žalovaný na základe predmetnej obchodnej zmluvy
nemohol nadobudnúť stavbu betonárne ako celok, čo napokon jednoznačne vyplýva aj zo samotného
obsahu zmluvy vrátane jej príloh. K námietke žalovaného, že v zmysle stavebného povolenia je

stavenisková betonáreň v celku tvorená aj strojným zariadením vo výlučnom vlastníctve žalovaného
ako aj elektrickou a vodovodnou prípojkou vo výlučnom vlastníctve D. B. sa žalobca vyjadril a považuje
ju za nedôvodnú. K námietke žalovaného, že súčasťou staveniskovej betonárne nie je sklad štrkov
pozostávajúci z prefabrikátov v tvare T žalobca dodáva, že vzhľadom na jeho spracovanie v rámcizhotovenia stavby betonárne a jeho využitie ide o príslušenstvo stavby betonárne, teda o veci, ktoré
patria žalobcovi ako vlastníkovi hlavnej veci ( stavby betonárne) a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou
vecou trvale užívali a teda spĺňajú zákonnú definíciu príslušenstva veci v zmysle § 121 ods.1 Obč.

zákonníka. Napokon ani žalobca v žalobe netvrdil vo vzťahu k týmto betónovým prefabrikátom tvaru
T a z nich vytvoreného skladu štrkových zmesí, že by sa jednalo o súčasť hlavnej stavby a žalobca sa
ani nedomáha určenia vlastníckeho práva k týmto veciam, ale ku stavbe betonárne ako takej, vo vzťahu
ku ktorej majú tieto veci po ich zabudovaní charakter príslušenstva. K ďalšej námietke žalovaného ,
že obchodnou kúpnou zmluvou z 1.4.2011 nadobudol aj iné veci, než v tejto zmluve špecifikované tak,

aby betonárka mohla plniť svoj účel, sú podľa žalobcu nesprávnou a účelovou interpretáciou obsahu
obchodnejzmluvy. Zobsahutejtozmluvy bezakýchkoľvekpochybnostívyplýva,žepredmetomprevodu
podľa tejto zmluvy bolo technologické zariadenie betonárne, ktorej časť je bez pochyby zameniteľná
a vymeniteľná za iné zariadenie a nijakým spôsobom z nej nie je možné vyvodiť, že predmetom prevodu
bola stavba betonárne ako celok. Zo špecifikácie predmetu prevodu obsiahnutého v prílohe tejto zmluvy
je bez pochybností zrejmé, že predmetom prevodu bolo len samotné technologické zariadenie a tiež

hnuteľné veci ( investičný majetok) nielen s uvedením individuálneho označenia pri každej z týchto vecí
ale aj s osobitným uvedením kúpnej ceny pri každej z týchto vecí. Opačné tvrdenia žalovaného nemajú
v obsahu tejto zmluvy žiadnu operu a sú v priamom rozpore s ním. Pokiaľ ide o otázky právnych vzťahov
strán sporu k pozemkom pod stavbou a priľahlým pozemkom sa žalobca nepovažoval za potrebné sa
bližšie vyjadrovať, pretože nie sú významné pre posúdenie právnych vzťahov k stavbe a žalovaným

namietaná nelegálnosť umiestnenia stavby z dôvodu aktuálnej neexistencie užívacieho práva k stavbe
k pozemkom je vecou predpisov verejného práva a pre posúdenie žalobou uplatneného nároku nemá
žiaden význam. Z hľadiska oprávnenosti stavby je rozhodujúci stav v čase vzniku stavby , kedy bol
právny vzťah žalobcu k príslušným pozemkom iný.

6. Súd vo veci ustanovil súdneho znalca Ing. Juraja Kozakoviča, znalca z odboru pozemné stavby
( statika stavieb) , ktorý porovnal projektovú dokumentáciu vypracovanú A. I. C. - C., J., B. X na
stavbu staveniskovej betonárne umiestnenú na pozemku CKN parc. č. 2078/7 v kat. úz. A., ktorá bola
povolenánazákladestavebnéhopovoleniamestaIlavaČ.j.:XXXX/XXXX-XXX-X/XXzodňa18.10.2004,
so skutočným stavom realizácie tejto stavby na základe jej obhliadky a zamerania na mieste samom

a zistil, že stavebné povolenie povolilo stavbu „stavenisková betonáreň SB 20.1“ podľa projektu A. I.
C. C.. Tento projekt definoval miešačku na samostatných základoch a na nosnej oceľovej konštrukcii,
2 stojaté silá na cement na samostatných základoch a výhľadové umiestnenie tretieho sila na cement,
hviezdicovú skládku kameniva a ďalšie potrebné technologické zariadenia.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení so žalobcom nesúhlasil. Uviedol, že vo vzťahu k pôvodne
formulovanému návrhu Mesto Ilava stavebným povolením povolilo žalobcovi stavbu stavenisková
betonáreň SB 20.1 pozostávajúcu z objektov –Stavenisková betonáreň, NN prípojka –sekundárny
rozvod, vodovodná prípojka, spevnené plochy ,pričom všetky v stavebnom povolení špecifikované
objekty majúakocelok tvoriťstavbustaveniskovejbetonárne.Pokiaľ jestavbabetonárneidentifikovaná

týmto stavebným povolením, žalobca prekračuje svoje vlastnícke nároky, pokiaľ tvrdí, že vlastníkom
elektrickej a vodovodnej prípojky má byť D. B.. Z popisu stavby betonárne vymedzeného v stavebnom
povolení je nad všetku pochybnosť zrejmé, že súčasťou stavby betonárne je aj technologické
zariadenie, ktoré nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný a uviedol, že žalobca sa domáhal
žalobou určenia vlastníckeho práva k veci, ktorá de iure ako pôvodný celok neexistuje. Od vydania

stavebného povolenia došlo k zmene podstaty veci zo stavby pôvodne označenej ako SB 20.1 na
ELBA EBCD 60 a jeho prevodu na inú osobu. Žalovaný opakovane poprel, že by obchodnou zmluvou
zo dňa 1.4.2011 nadobudol výlučne v nej uvedené hnuteľné veci. Predmetná kúpna zmluva bola
stranami uzavretá za účelom predaja betonárky ako celku ( s ohľadom na výšku ceny) a ak by tomu tak
nebolo, žalovaný by kúpnu zmluvu neuzatvoril. Bez akejkoľvek súčasti by bolo odkúpenie takejto veci

pre žalovaného, ktorý má na prevádzkovanie výroby nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov
z betónu , sadry a cementu živnostenské oprávnenie, absolútne bezvýznamné. Návrh kúpnej zmluvy
predložil žalovanému žalobca a je judikované, že v nejasnostiach alebo prípadoch pripúšťajúcich
viaceré spôsoby výkladu je nutné vykladať v neprospech toho, kto dotknuté ustanovenia alebo samotnú
zmluvu koncipoval. Absolútne vlastnícke právo žalovaného k stavbe –stavenisková betonáreň de facto

konštatoval aj stavebný úrad, Mesto Ilava v rozhodnutí zo dňa 9.4.2015 č.j. XXX/XXXX/XXXX-XXX-
J. v ktorom jednoznačne uvádza, že stavebník už nie je žalobca ale je ním žalovaný ako právny
nástupca žalobcu a to z dôvodu, že nadobudol vlastnícke právo k betonárke , t.j. k stavbe ako celku.
V zmysle ust. § 120 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa povahy patría nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Samotná stavba ( betonárka) sa
jej vybudovaním stala samostatným predmetom právnych vzťahov, pričom je právne nepochybným, že
betónová plocha tvoriaca základ betonárne o rozmeroch 30m x10m je súčasťou betonárky ( stavby),

nakoľko bez jej existencie nie je možné betonárku prevádzkovať. Každá súčasť veci zdieľa právny
osud veci, ktorej je súčasťou. Pre prípad, že vlastnícke právo hlavnej veci prejde na právneho
nástupcu,súčasneprechádzanaprávnehonástupcuajvlastníckeprávovšetkýchsúčastíveci.Zákonná
podmienka , že súčasťou veci je to, čo od nej nemožno oddeliť neznemená fyzickú oddeliteľnosť
súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec znehodnotila, čo je stav, keď hlavná vec

v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži síce pôvodnému účelu , ale menej kvalitne alebo
mu už nemôže slúžiť vôbec, čo podoprel českou judikatúrou. Zopakoval, že betonárku nadobudol ako
celok, vrátane prípojok , pričom vo veci KS Trenčín sp.zn. 16Cob/133/2016 sa neriešila právna otázka
určenia vlastníckeho práva k prípojkám. Išlo len o vydanie predbežného opatrenia, kde sa nevykonáva
náležité dokazovanie. Žalovaný uviedol, že jedným z dôvodov podania žaloby mala byť skutočnosť, že
žalovaný napriek predchádzajúcej výzve žalobcu neupustil od protiprávneho konania v užívaní stavby

betonárky a preto žalobca podľa jeho názoru nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, ale takýto prostriedkom nápravy malo byť zdržanie sa výkonu konkrétnej činnosti s tým, že otázka
vlastníckeho práva sa mala riešiť ako predbežná otázka ( napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 26.4.2017 sp.zn.17Co/239/2016-120 + ZSP 6/2003).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených stranami, ktoré všetky zaslal na
vyjadrenie protistrane vrátane súkromného znaleckého posudku č. 120/2017 znalca Ing. Andreja
Gálika, znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jurajom Kozakovičom č. 06/2022
a správu z OÚ Ilava- katastrálneho odboru o prečíslovaní predmetných parciel, na ktorých je postavená
stavenisková betonáreň s nájomnými zmluvami a geometrickými plánmi a čiastočným výpisom z LV č.

XXXX v k.ú. A.. Žiadne iné dôkazy súd z dôvodu ich nehospodárnosti nevykonal.

9. Z listín vyplýva, že žalobca na základe stavebného povolenia mesta Ilava Č.j. : XXXX/
XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.11.2004 mal stavebným
úradom Mesto Ilava povolené postaviť stavbu Staveniskovej betonárne SB 20.1 s objektami SO 01

Stavenisková betonáreň, SO 02 NN prípojka- sekundárny rozvod, SO 03 vodovodná prípojka, SO
04 Spevnené plochy na pozemku č. KN XXXX/X v k.ú. A. a to na dobu počas trvania nájomného
vzťahu s vlastníkom pozemku. Pri stavbe staveniskovej betonárne sa žalobca rozhodol využiť existujúce
inžinierske siete a to elektrickú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, ktorých vlastníkom je D. B.. Na
základe žiadosti žalobcu vydal Mestský úrad Ilava ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie

č. XXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 20.7.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2004 a ktorým
stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby Staveniskovej betonárne parc.č. 2078/9 –ostatné plochy
o výmere 7.853m2 v k.ú. A., ktorá bola vytvorená GP č. 7/97 autorizovaným geodetom Ing. Jozefom
Gašparom z pôvodnej KN-E parcely č. XXXX –trvalé trávnaté porasty o výmere 938884m2 v k.ú.
A., ktorý nebol nikdy zapísaný do katastra nehnuteľností. Vlastníkmi daného pozemku sú jednotliví

členovia urbárskeho a pasienkového spoločenstva v Ilave, ktorí s touto stavbou súhlasili, čo potvrdzuje
tiež vyjadrenie k územnému rozhodnutiu stavby betonárky zo dňa 30.6.2004. Žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe doručeného súdu dňa 2.12.2016 potvrdil existenciu nájomnej zmluvy s podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. A. a predmetom ktorej sú parc.č. 2078/9 –ostatné plochy o výmere
7.853m2 nachádzajúci sa pod betonárkou aj pozemok parc.č. 2079 –zastavaná plocha o výmere

451m2 a pozemok parc.č. 2078/10 –ostatné plochy a výmere 387m2 v k.ú. A., pričom v súlade
s aktuálnym právnym stavom dotknutých nehnuteľností sú tieto označené ako pozemky C-KN parc.č.
2078/7 – ostatné plochy o výmere 7.591m2, C-KN parc.č. 2078/12-ostatné plochy o výmere 664 m2, C-
KN parc.č. 2079 –zastavané plochy a nádvorie o výmere 451m2, pričom tieto pozemky boli odčlenené
GP č. 21/2016 zo dňa 10.3.2016 od pôvodného pozemku E-KN parc.č. 2083/501 o výmere 268399m2

–trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX v k.ú. A..

10. Žalobca po vydaní stavebného povolenia a po začatí realizácie stavby neosadil technologické
zariadenie na výrobu s typovým označením SB 20.1, ktoré malo byť pri stavbe použité, ale bez vedomia
stavebného úradu pri stavbe použil zariadenie typu ELBA EBCD 60 v hodnote 149.782,92€, ktoré

nadobudol na základe leasingu. Žalobca taktiež vybudoval jednoliatu betónovú plochu tvoriacu základ
betonárne, ktorá pozostáva tak z podzemnej ako aj nadzemnej časti o rozmeroch cca 30m x 10m,
na ktorú žalobca následne umiestnil technologické zariadenie na výrobu betónu typu ELBA EBCD
60. Okrem toho žalobca zhotovil z plochých betónových panelov a betónových panelov typu T skladštrkových zmesí, ktoré sú potrebné pre výrobu betónu. Stavbu betonárne žalobca realizoval čiastočne
svojpomocne, pričom ju pripojil na existujúcu elektrickú a vodovodnú prípojku vo vlastníctve D. B. a túto
riadne neskolaudoval.

11. Žalobca so žalovaným uzatvorili Obchodnú kúpnu zmluvu zo dňa 1.4.2011, predmetom ktorej bola
kúpa investičného majetku žalobcu špecifikovaného v zmluve, z ktorej je zrejmé, že žalovaný od žalobcu
nadobudol Betonáreň ELBA EBCD 60 s príslušenstvom ( ALBAMATIC S, Dávkovanie 2x prídavných
látok ES 15/15, konzistomer, meranie vlhkosti SFM 1x, 2 šnekové dopravníky s príslušenstvom)

radový zásobník s vážiacim pásom s tenzometrickým vážením a pneumatickým ovládaním výpustí
RH 28-4, podstavec pod miešačku, obytný kontajner 108-2-04, hadicový filter, nádrž MAXIVA REM
LS750/10 V, čerpadlo EBA RA, piestový kompresor MERLIN BD7/270F/3 400-3, zásobníky na cement
s príslušenstvom objem 60t. Žalovaný tento majetok prevzal bez pripomienok, o čom svedčí preberací
protokol k Obchodnej zmluve a strany sa dohodli na kúpnej cene v splátkach vo výške 320.400€ s tým,
že majetok mal žalovaný nadobudnúť až po úplnom zaplatení celej kúpnej ceny.

12. V totožný deň, dňa 1.4.2011 strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu , predmetom ktorej prenajímateľ
( žalobca) prenajal nájomcovi ( žalovanému ) betónovú plochu pod betonárkou, bez strojného zariadenia
umiestnený na parc.č. 2078/7 –ostatné plochy o výmere 7.545m2 v k.ú. A. na adrese E. G. XXX/XX na
dobu určitú do 1.4.2014 na 36 mesiacov. Zmluva bola ukončená predčasne, dňom 31.8.2011 dohodou

strán.

13. Dňa 24.8.2016 Mesto Ilava pod č. XXX/XXXX vydalo dodatočné rozhodnutie o odkázaní žalobcu
na súd v súvislosti s prebiehajúcim konaním ( od 5.2.2016) na návrh žalobcu o odstránenie stavby
Stavenisková betonáreň SB 20.1 na pozemku 2078/9 v k.ú. A.. V konaní si žalobca uplatnil vlastnícke

práva k uvedenej stavbe, ktoré sú nerelevantné k samotnej stavbe, nakoľko túto odpredal novému
nadobúdateľovi ako stavenisková betonáreň ELBA SB 20.1 s príslušenstvom v zmysle Obchodnom –
kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2011. Nakoľko sú stále nejasné a namietané vlastnícke práva k pozemku
( nájomné zmluvy) a samotnej stavbe (názov stavby, špecifikácia typového označenia a pod. ) o ktorej
môže rozhodnúť len súd, stavebný úrad konanie prerušil a odkázal žalobcu v lehote 30 dní na

predloženie dôkazu o podaní žaloby na súd, predmetom ktorej bude rozhodnutie o sporných otázkach.
V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ ( žalobca v tomto spore) požiadal o odstránenie betonárne
SB 20.1 postavenej na parc.č. 2078/9, v skutočnosti predal betonáreň ELBA SB 20.1 postavenú na
parc.č. 2078/7 a parcela 2078/9 podľa katastra neexistuje. Návrh bol podaný v čase, kedy nový vlastník
požiadal o vydanie dodatočnej zmeny stavby pred dokončením, spojenej s kolaudáciou stavby.

14.Zosúkromnéhoznaleckéhoposudkuč.120/2017znalcaIng.AndrejaGálikapredloženéhožalobcom
na rekapituláciu všeobecnej hodnoty staveniskovej betonárne Ilava vyplýva, že Stavenisková betonáreň
SB 20.1 je postavená na parc.č. 2078/7 v k.ú. A. a pozostáva zo stavebnej časti a technologického
zariadenia. Stavebná časť pozostáva z betónových základov pod technologické zariadenie, ktoré

pozostávajú zo zásobníkov na cement, miešačky, s výdajovým otvorom, zariadení na nahŕňanie
a dopravu štrkov a štrkopieskov a ovládací velín. Technologická časť stavby je samostatne oddeliteľná,
kde v prípade demontáže nedôjde k porušeniu stavebnej časti betonárky.

15. Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Juraja Kozakoviča č. 06/2022 vyplýva, že tento na

základe požiadavky súdu vykonal popis stavby v súlade s jej skutočným stavom zisteným a zameraným
na mieste samom tak, aby boli určené jej základné prvky a parametre nezameniteľným spôsobom. Pri
obhliadke na mieste samom znalec zistil, že sú inštalované 4 stojaté silá, 3 na cement a 1 na popolček
na základoch, ktoré voči pôvodným boli upravované pre tento účel ( predĺžené, rozšírené). Zistil, že
sklad kameniva s dopravníkom je umiestnený v železobetónovej vani. Sklad kameniva je zhotovený

ako radový, pozostávajúci z viacerých zásobníkov pre frakcie kameniva. Kamenivo do zásobníkov sa
dopravuje do miešacieho centra pomocou skipového výťahu. D. je osadená na oceľovej konštrukcii na
pásových základoch vždy pre dvojicu stĺpov. Oceľová nosná konštrukcia miešacieho centra je nová
a odlišná voči konštrukcii existujúcej pri kúpe 1.4.2011. Znalec skonštatoval, že skutočné vyhotovenie
stavby nezodpovedá projektovej dokumentácii vypracovanej A. I. C. - C. pverenej stavebným úradom

v stavebnom povolení. Stavenisková betonáreň od počiatku nezodpovedala tejto dokumentácii, keďže
nebola vybudovaná hviezdicová skládka kameniva s prihrňovačom ale od počiatku mala radový
zásobník v železobetónovej vani so spodným dopravníkovým pásom a skipový výťah kamenivaa zvislé kruhové zásobníky -silá boli od počiatku inštalované v iných polohách ako ich predpísala táto
dokumentácia.

16. Znalec na otázku súdu , či stavenisková betonáreň nachádzajúca sa na pozemku KNC č.
2078/7, k. ú. A. stavebno-technicky zodpovedá špecifikácií tvrdenej žalobcom, a teda či pozostáva "zo
základov pod dopravu štrku a základov pod miešačku betónových zmesí, z monolitickej oceľobetónovej
základovej dosky s prehĺbenou časťou pre kotvenie technologickej časti dopravníka a základovej dosky
pre kotvenie oceľovej konštrukcie technológie pri prehĺbenej časti, okolo ktorej sú zvislé monolitické

oceľobetónové steny, s celkovými rozmermi 18100 x 4200 mm a jednak zo základov pod cementové
silá z monolitickej oceľobetónovej základovej dosky, v ktorej sú zabudované kotevné prvky z ocele
pre ukotvenie oceľovej technologickej konštrukcie s celkovými rozmermi 4200x 11000 mm" uviedol,
že stavenisková betonáreň v súčasnosti pozostáva zo železobetónovej vane pre inštaláciu radového
zásobníka kameniva s pásovým dopravníkom s rozmermi 18100mmm x 4200 mm, do dna ktorej
sú kotvené lyžiny skipového výťahu kameniva; dvoch pásových základov pre kotvenie novej nosnej

oceľovej konštrukcie miešacieho centra s rozmermi týchto základov (lxšxh) 6200 mmx 1000mm x
1010 mm nad terénom a z upravených fy MRA základov) predĺžených, rozšírených) pre dve nové
zvislé kruhové zásobníky –silá cementu podľa skice v zázname miestneho šetrenia. Pri zisťovaní úprav
základov pre zvislé kruhové zásobníky –silá cementu boli zamerané len nadzemné časti pásov ( rozmer
4200 mmx 11000 mm udávané na č.l. 241 spisu Ing. Žiačikom sa nedali overiť).

17. Na otázku súdu v znení: „ Ak došlo k zmene stavebno-technického stavu staveniskovej betonárne
v dôsledku spracovania betónových základov pod cementovými silami v zmysle čestného vyhlásenia
žalovaného na č.l. 275 spisu, zistiť, kedy, v akom rozsahu (a či vôbec) sa spracovali pôvodné betónové
základy a či došlo k zmene pôvodných betónových základov ich spracovaním tak, že vznikla úplne nová

vec a z akých podkladov znalec vychádzal, resp. mu boli žalovaným predložené (doklady o betónovaní
žalovaným, vystavená objednávka betónovania, faktúry o zaplatení za betónovanie, kúpa materiálu
pre betónovanie a pod. z hľadiska množstva materiálu) a porovnať predložené doklady so skutočným
stavom“ znalec uviedol, žalovaný predložil podklady len v tomto rozsahu: doklady o betónovaní
žalovaným, vystavená objednávka betónovania, faktúry o zaplatení betónovania, kúpa materiálu pre

betónovanie . Železobetónová vaňa pre radový zásobník bola vybudovaná už pred predajom 1.4.2011.
Keďže po kúpe došlo k inštalácii výkonnejšej miešačky s iným konštrukčným usporiadaním pre potreby
inštalácie skipového výťahu kameniva bola čiastočne odbúraná stena železobetónovej vane najbližšia
kmiešaciemucentru.Bolaupravená,resp.zhotovenánováoceľovákonštrukciamiešaciehocentra,čoje
zrejmé z porovnania fotografie z 1.4.2011 a fotografie zhotovenej znalcom ako aj s výňatkom zo statickej

časti projektu fy MRA. Napriek tvrdeniu oboch strán pri miestnom šetrení z 1.12.2021, že základy pod
oceľovú konštrukciu miešacieho centra boli pôvodné, je zrejmé, že boli zhotovené ako nové. Pôvodne
boli podľa fotografie z 1.4.2011 zhotovené 2 samostatné základové železobetónové pätky pod 2 stojky
nosnej konštrukcie miešacieho centra a 2 šikmé stojky fungujúce ako lyžiny pre skipový výťah kameniva
boli kotvené ku dňu vane radového zásobníka kameniva. Znalcom zamerané dva pásové základy boli

vyhotovené zjavne fy MRA pri inštalácii nového miešacieho centra. Boli upravené fy MRA už existujúce
základy pod zvislé kruhové zásobníky –silá cementu zjednodušeným spôsobom popísanom v čestnom
vyhlásení I. B. K. a znalcom zamerané pri miestnom šetrení v rozsahu a tvare zrejmom z príloh.

18. Zo správy z Okresného úradu Ilava- katastrálneho odboru zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že na základe

žiadosti Urbárskeho a pasienkového spoločenstva Ilava o zápis geometrického plánu L. XX/XX sa
zmenil údaj E-KN parcely 2083/501 z pôvodnej výmery 28 2775m2 na výmere 26 8399m2. Na KN list
vlastníctva č. XXXX bola zapísaná nájomná zmluva G. X/XX vz.XXX/XX, ktorým sa časť EKN parc.č.
2083/501 o výmere 268399m2 vyporiadava ako C-KN parc.č. 2078/7 o výmere 7.591m2. K nájomnej
zmluve bol zapísaný dodatok G. X/XX vz.XXX/XX spolu s geometrickým plánom, kde z C-KN parc.č.

2078/7 o výmere 7.591m2 bola oddelená časť o výmere 7.036m2 a vznikla C-KN parc.č. 2078/13
a bola zmenená aj výmera C-KN 2078/7, na 555m2. Z dodatku č. 3 k nájomnej zmluve z 25.1.2019
o prenájme pozemkov uzavretej žalovaným a Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Ilava vyplýva,
že prenajímateľ prenajal C-KN parc.č. 2078/7 o výmere 555m2 ostatné plochy, C-KN parc.č. 2078/13
o výmere 7.036m2 ostatné plochy, C-KN parc.č. 2078/12 o výmere 664m2 ostatné plochy a C-KN parc

č. XXXX zast.pl. a nádvoria o výmere 451m2 zapísané v LV č. XXXX v k.ú.Ilava za účelom užívania
ako dvor, odstavné plochy pre motorové vozidlá, výroba betónovej zmesi v betonárke atď. bez bližšej
špecifikácie, ktorá parcela sa na aký účel bude užívať.19. Podľa § 137 písm.c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (ods.1). Pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine (ods.2).

21. Podľa § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

22. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila (ods.1). Stavby, vodné toky a podzemné

vody nie sú súčasťou pozemku (ods.2).

23. Podľa § 121 ods.1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

24. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom (ods.1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo
dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods.2).

25. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak (ods.1). Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (ods.2)

26. Podľa § 135b ods.1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

27. Podľa § 135b ods.2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

28.Súdsanajskôrzaoberalotázkouexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanejurčovacej
žalobe. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe z pohľadu § 80 písm.
c/ O.s.p. ( teraz § 137 písm.c/ CSP) sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých
rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým (porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Objektívny stav právnej neistoty
ohľadom skutočnosti, aká časť Staveniskovej betonárne patrí žalobcovi bol v danom prípade daný,
keďže vlastníctvo k predmetu sporu tvrdili a mienili realizovať obe strany sporu. Na podanie žaloby

o určenie vlastníckeho práva bol žalobca priamo vyzvaný Mestom Ilava v Dodatočnom rozhodnutí
o odkázaní na súd a prerušenie konania pod č. 178/2016 zo dňa 24.8.2016, nakoľko žalobca žiada
odstrániť stavbu „Stavenisková betonáreň SB 20.1 na pozemku 2078/9“ v skutočnosti predal betonáreň
ELBA SB 20.1 podľa Obchodnej zmluvy postavenú na parc.č. 2078/7 a žalovaný sa domáha v inom
stavebnom konaní č. XXX/XXXX/XXXX-XXX-L. z 9.4.2015 ( č.l. 230 spisu) dodatočnej zmeny stavby

betonárky a jej kolaudácie. Príslušný stavebný úrad odkázal žalobcu na súd, aby bola vyriešená právna
otázka, aká stavba/ resp. jej časť sa má odstrániť. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení je teda bezpochyby daný.29. V prejednávanej veci bolo nesporné a preukázané predloženými listinami, že žalobca na základe
stavebného povolenia mesta Ilava Č.j. : XXXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 29.11.2004 mal stavebným úradom Mesto Ilava povolené postaviť stavbu

Staveniskovej betonárne SB 20.1 s objektami SO 01 Stavenisková betonáreň, SO 02 NN prípojka-
sekundárny rozvod, SO 03 vodovodná prípojka, SO 04 Spevnené plochy na pozemku č. KN XXXX/X
v k.ú. A. a to na dobu počas trvania nájomného vzťahu s vlastníkom pozemku. Pri stavbe staveniskovej
betonárne sa žalobca rozhodol využiť existujúce inžinierske siete a to elektrickú, vodovodnú a
kanalizačnú prípojku, ktorých vlastníkom je D. B.. Na základe žiadosti žalobcu vydal Mestský úrad

Ilava ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 20.7.2004,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2004 a ktorým stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby
Staveniskovej betonárne parc.č. 2078/9 –ostatné plochy o výmere 7.853m2 v k.ú. A., ktorá bola
vytvorená GP č. 7/97 autorizovaným geodetom A. B. C. z pôvodnej KN-E parcely č. XXXX –trvalé
trávnaté porasty o výmere 938884m2 v k.ú. A., ktorý nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a stavba
betonárne v skutočnosti stojí pôvodnej na C-KN parc.č. 2078/7 – ostatné plochy o výmere 7.591m2

v k.ú. A., ktoré sú po zápise Dodatku nájomnej zmluvy N 1/19 spolu s novým geometrickým plánom
aktuálne evidované ako C-KN parc.č. 2078/13 o výmere 7036m2 ( odčlenená z pôvodnej 2078 o výmere
7591m2 a C-KN parc.č 2078/7 o výmere 555m2. Žalovaný nepreukázal, že stavba betonárne stojí na
inej parcele a zo súkromného znaleckého posudku č. 120/2017 znalca Ing. Andreja Gálika predloženého
žalobcom na rekapituláciu všeobecnej hodnoty staveniskovej betonárne Ilava vyplýva, že Stavenisková

betonáreň SB 20.1 je postavená na pôvodnej parc.č. 2078/7 v k.ú. A. bez uvedenia výmery, avšak
výmera základovej dosky vyplýva z nájomnej zmluvy podpísanej oboma stranami z 1.4.2011 a z
ukončenia zmluvy o nájme, kde je betónová plocha identifikovaná ako parcela č. 2078/7 - ostatné plochy
v k.ú. A. o výmere 7.545m2 na adrese E. G. XXX/XX A..

30.Taktiežnebolosporné,žežalobcaakostavebníkpostavil„Staveniskovúbetonáreň“naparc.č.2078/7
v k.ú. A., ktorá pozostáva zo stavebnej časti a technologického zariadenia. Stavebná časť pozostáva
z betónových základov pod technologické zariadenie pôvodne vybudovaných žalovaným v rozmeroch
cca 30mx 10m, ktoré pozostávajú zo zásobníkov na cement, miešačky, s výdajovým otvorom, zariadení
na nahŕňanie a dopravu štrkov a štrkopieskov a ovládací velín. Technologická časť stavby je samostatne

oddeliteľná, kde v prípade demontáže nedôjde k porušeniu stavebnej časti betonárky. Technologickú
časť mala podľa projektu A. I. C. C. tvoriť betonáreň SB.20.1 avšak ešte pred výstavbou podľa
schváleného projektu sa stavebník- žalobca rozhodol nainštalovať nové technologické zariadenie typu
ELBA EBCD 60 s iným stavebno- konštrukčným riešením a toto technologické zariadenie ( Mesto Ilava
v Dodatočnom rozhodnutí č. XXX/XXXX zo dňa 24.8.2016 mylne uvádza, že predmetom predaja bola

betonáreň ELBA SB 20.1) bez stavby predal žalovanému. Zistené konštrukcie a stavebno-konštrukčné
usporiadanie vychádzajúce z technologického usporiadania nemá nič spoločné s pôvodným projektom
A. I. C. G-ateliér, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie ( záver znaleckého posudku č.
06/2022) .

31. Z obsahu Obchodnej kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2011, predmetom ktorej bola kúpa investičného
majetku žalobcu špecifikovaného v zmluve žalovaným jasne vyplýva, že žalovaný od žalobcu nadobudol
Betonáreň ELBA EBCD 60- teda výlučne technologické zariadenie s príslušenstvom špecifikovaným
nielen označením ale aj cenovo ako: ALBAMATIC S, Dávkovanie 2x prídavných látok ES 15/15,
konzistomer, meranie vlhkosti SFM 1x, 2 šnekové dopravníky s príslušenstvom; ďalej radový zásobník

s vážiacim pásom s tenzometrickým vážením a pneumatickým ovládaním výpustí RH 28-4, podstavec
pod miešačku, obytný kontajner 108-2-04, hadicový filter, nádrž MAXIVA REM LS750/10 V, čerpadlo
EBA RA, piestový kompresor MERLIN BD7/270F/3 400-3, zásobníky na cement s príslušenstvom objem
60t a nič viac. Z korešpondencie predloženej stranami je nepochybné, že žalovaný v skutočnosti mal
vúmyslenadobudnúťdovýlučnéhovlastníctva„Staveniskovúbetonáreň“ akocelok,tedastavebnúčasť

atechnologické zariadenie,avšaknazákladedvochsamostatnýchzmlúvavzhľadomktomu,žeuzavrel
v rovnaký deň (1.4.2011) kúpnu zmluvu na predaj technologickej časti a na stavbu pod betonárkou
nájomnú zmluvu, rozhodne nebol dobromyseľný, že mu patrí aj stavebná časť a že táto predstavuje
súčasť technologického zariadenia, pričom sa odvolával na českú judikatúru. Aplikácia českej judikatúry
je na území SR neprípustná, čo bolo judikované rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 1Cdo/115/2017 zo

dňa 22.8.2018 potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 657/2018-14 zo dňa 29.11.2018.
Pokiaľ si stavebnú časť pod technologickým zariadením žalovaný prenajímal, vedel, že patrí žalobcovi
a pokiaľ by ju nemal záujem v budúcnosti kúpiť, nežiadal by ( oznámením zo dňa 30.11.2015) od žalobcu
vypracovať znalecký posudok na ich cenu. Ako vyplýva zo súkromného znaleckého posudku žalobcu odA. M. C., stavebná časť je stavbou v právnom slova zmysle a samostatne oddeliteľnú vec predstavuje
technologické zariadenie.

32. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že stavebná časť pod technologickým zariadením
staveniskovej betonárne nebola premetom prevodu na základe Obchodnej zmluvy zo dňa 1.4.2011,
pretože predstavuje samostatnú stavbu, na prevod ktorej sa vyžaduje písomná forma zmluvy. Aktuálny
právny stav je teda taký, že stavebná časť stále patrí žalobcovi a žalovanému len technologické
zariadenie. Medzi stranami mala byť uzavretá ďalšia obchodná zmluva o odpredaji stavebnej časti, ku

ktorej však nedošlo pre nezhodu strán na kúpnej cene. Žalovaný situáciu riešil tak, že bez dohody so
žalobcom a bez kolaudačného konania po odpredaji technologického zariadenia začal na betonárke
vykonávať stavebné úpravy tak, že dobetónoval na pôvodné neodstránené základy ( znalec konštatoval
zistiteľnérozdielyvofarbestaršiehoanovšiehobetónu)podstojatévalcovésilázáklady,inštalovalďalšie
silánacementanovévýkonnejšiemiešaciecentrum označenévdokumentáciiako„BetonáreňMIL-2-1“
a vybudoval novú oceľovú konštrukciu miešacieho centra a preto bolo úlohou súdu špecifikovať, aká

časť Staveniskovej betonárky ( výlučne jeho stavebnej časti bez technologického zariadenia) patrí alebo
nepatrí stále žalobcovi.

33. Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Juraja Kozakoviča č. 06/2022 vyplýva, že stavenisková
betonáreňodpočiatkumalaradovýzásobníkvželezobetónovejvanisospodnýmdopravníkovýmpásom

a skipový výťah kameniva a zvislé kruhové zásobníky –silá, s tým, že strany sa zhodli na tom, že
technologické zariadenie typu ELBA EBCD 60 stálo na betónovej základovej doske vybudovanej
žalobcom ( viď nájomná zmluva podpísaná oboma stranami dňa 1.4.2011) na parc.č. 2078/7 ostatné
plochy vtedy vo výmere 7454m2 v k.ú. A.. Z obsahu znaleckého posudku na č.l. 12 znalca Ing.
Kozakoviča je nesporné, pokiaľ zaznamenal rozdiely vo farbe staršieho a novšieho betónu, že pôvodná

základová doska o rozmeroch cca 30m x 10m vybudovaná žalobcom zostala na svojom mieste a bol tam
naliaty ďalší betón už žalovaným o rozmeroch uvedených na strane 13 posudku, takže základy nemôže
znalec definovať v celku ako „nové“. V časti, kde pôvodne podľa fotografie z 1.4.2011 boli inštalované 2
silá boli zamerané nadzemné časti dvoch železobetónových pásov. Nad terénom vystupovali 1050mm
a mali pôvodné pôdorysné rozmery 1000mm x 8250mm a ich svetlá vzdialenosť bola zameraná

hodnotou 1960mm. V pôvodnej časti sú osadené oceľové prvky z valcovaných profilov a pre inštaláciu
tretieho sila boli tieto základy predĺžené o 4.150 mm a celková dĺžka pásov narástla o cca 12400 mm.
Pásová základy pod zásobník s označením „POPOLČEK“ mali pôvodné rozmery v pôdoryse 3650mm x
900mmasvetlúvzdialenosť2163mmanadterénvystupujú1020mm.Ichexistenciufotografiaz1.4.2011
nezaznamenáva a znalec nevedel definovať, kto ich zhotovil. Z vnútornej strany boli pribetónované 2

pásy v dĺžkach 1350mm x 400mm. Z obsahu znaleckého posudku Ing. Juraja Kozakoviča ( č.l. 17spisu )
vyplýva, že železobetónová vaňa pre radový zásobník bola už yvbudovaná pred predajom dňa 1.4.2011
a pre potreby inštalácie skipového výťahu kameniva bola čiastočne odbúraná stena železobetónovej
vane najbližšia k miešaciemu centru a upravená, resp. zhotovená nová oceľová konštrukcia miešacieho
centra.

34. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by tieto nehnuteľnosti-stavebnú časť betonárky
špecifikovanú v žalobnom návrhu riadne kúpil na základe Obchodnej kúpnej zmluvy , zo dňa 1.4.2011
pričom ak by sa tak stalo, zmluva by musela byť písomná a obsahovala by aj popis stavby, nakoľko
ide o nehnuteľnosť a samostatný predmet občianskoprávnych právnych vzťahov. Pokiaľ ide o námietky

žalovaného, že nehnuteľnosti v pôvodnom stave neexistujú a bolo postavené niečo iné, než ako bolo
povolené stavebným povolením, je nesporné, že žalobca postavil stavebnú časť v rozpore so stavebným
povolením, avšak zhotovil novú stavbu, ktorá mu vlastnícky ako stavebníkovi patrí , a ktorú na iné osoby
nepreviedol. Žalovaný vykonal od roku 2011 na betonárke ( vrátane jej stavebnej časti) stavebné
práce bez súhlasu žalobcu. Preto súd skúmal, či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného

k stavebnej časti betonárky formou spracovania cudzej veci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn.2 Cdo 22/2005 zo dňa 1.9.2005 ( judikát 58/2005 ZSP) ako aj rozhodnutia 1 Cdo/218/2021
zo dňa 27.6.2023 vyplýva, že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci
(stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných
stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec

(stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej
stavby.35. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne
viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.
Predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka

to nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená
aj v § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam). Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale
zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny
jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie

vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby
v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). V danom prípade na
základe predložených dôkazov žalovaný nepreukázal zánik pôvodnej stavebnej časti vybudovanej
žalobcom na parc.č. 2078/7 ostatné plochy v k.ú. A. o pôvodnej výmere 7.545m2 pozostávajúcej zo
železobetónovej vane pre inštaláciu radového zásobníka kameniva s pásovým dopravníkom s rozmermi

18100 x 4200 mm, do dna ktorej sú ukotvené lyžiny skipového výťahu kameniva z dvoch pásových
základov pre kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie miešacieho centra s rozmermi týchto základov
(1xšxh) 6200 mm x 1000 mm x 1010 mm nad terénom a zo základov pre kruhového zásobníky –silá
cementu, ktorá stavba betonárne nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a pôvodne bola povolená
na základe stavebného povolenia mesta Ilava Č.j. : XXXX/XXXX-XXX-X/XX zo dňa 18.10.2004, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 29.11.2004. Preto súd žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

36. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu
súd priznal 100% náhrady trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody, uvedené v ust. § 257 CSP, ktoré
by ho oprávňovali právo na náhradu trov konania procesne úspešnej strane nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.