Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 20, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415647
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123415647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. B. C., a.s., so sídlom D. E.
XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: G. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E.
XXXX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 2.529,45 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 961,10 Eur s prísl. z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 416,87 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 416,87 Eur od 27.04.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a.

IV. Súd žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.10.2023 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní, ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 2.499,45 Eur, sumu zmluvných úrokov
vo výške 277,72 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 30,00 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 2,55
Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.499,45 Eur od 19.09.2023 do zaplatenia a
povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že

dňa01.10.2020uzatvorilnadiaľkusožalovanouÚverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXXXXXXX,nazáklade
ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.800,00 Eur. Zmluva bola uzatvorená
elektronicky prostredníctvom Internet bankingu. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať
v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná
splatiť do 16.09.2025. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné podmienky banky pre úvery
občanom – A. B. C., J., a Všeobecné obchodné podmienky – A. B. C., a.s. (ďalej len „OP“), a teda
niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať,

sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach.
S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 v obdobnej veci,
zmluva nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.
2 smernice č. 48/2008/ES z 23.04.2008 musia byť vyhotovené písomne a musia byť neoddeliteľnou
súčasťouzmluvy.VzmluvejepritomuvedenýriadnyodkaznaVOP,pričomtentodokumentbolžalovanej
predložený. Žalobca rovnako poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo

dňa 22.02.2018 v obdobnej veci, kde Najvyšší súd v rámci bodu 28.1 akceptoval uvedenie základných
náležitostí zmluvy o úvere v rámci VOP a poznamenal, že zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená v
jedinom dokumente.Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho
poskytnutím ohľadom jej schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovanej pritom banka brala do úvahy najmä údaje zo

Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI),
preverenie záväzkov žiadateľa a ich splácanie, kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta – v
prípade klientov, pre ktorých banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou
starostlivosťou posúdiť ich bonitu.
Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať

jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru
rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 18.09.2023 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonník,vsúladesÚverovouzmluvouaObchodnýmipodmienkamipreúveryobčanom,ato
po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením
zo dňa 17.07.2023 v znení: „Banka Vás upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní
svoje právo vyplývajúce z § 565 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Banka vyhlási predčasnú

splatnosť úveru a požiada Vás o zaplatenie celej pohľadávky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy.“ Výzva
na predčasné splatenie úveru a opakované upozornenie boli žalovanej doručené resp. sa dostali do
sféry jeho dispozície. Žalovanej bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 4.800,00 Eur; do
dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 2.300,55 Eur, na základe čoho dlžná istina ku
dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2.499,45 Eur (poskytnutá suma 4.800,00 Eur mínus splátky

istiny spolu vo výške 2.300,55 Eur = 2.499,45 Eur). Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania
žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu. Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval 2,55
Eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 5 % p.a. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %
p.a. z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalobca si

uplatnil tiež zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru vo výške 277,72 Eur. Úrok bol vypočítaný
nasledovne: Celková čiastka úveru podľa zmluvy 6.199,20 Eur - poskytnutá istina 4.800,00 Eur -
poplatok za poskytnutie úveru 240,00 Eur - poplatok za správu úverového účtu 0 Eur - úrok zaplatený
žalovanou 881,48 Eur = 277,72 Eur. Žalobca ohľadom nároku na zmluvný úrok odkázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020 zo 16.06.2020, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/113/2019

z 29.06.2020, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/111/2019 z 23.07.2020, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR 1Cdo/94/2019 z 18.08.2020, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/193/2018 z 28.08.2020,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/237/2019 z 26.08.2020, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
9Cdo/24/2019 z 29.09.2020, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/250/2019 z 30.09.2020, Uznesenie
NajvyššiehosúduSR9Cdo/6/2021zodňa24.02.2021,UznesenieNajvyššiehosúduSR8Cdo/212/2020

zo dňa 24.02.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/198/2019 zo dňa 28.09.2021, Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 7Cdo/130/2021 zo dňa 29.09.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
1Cdo/150/2021zodňa27.10.2021,UznesenieNajvyššiehosúduSR4Cdo/280/2021zodňa24.11.2021,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/267/2020 zo dňa 27.10.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
9Cdo/76/2021 zo dňa 29.11.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/19/2019 zo dňa 25.11.2021,

Uznesenie Najvyššieho súdu SR 9Cdo/94/2021 zo dňa 22.02.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/41/2022 zo dňa 24.03.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/8/2021 zo dňa 23.02.2022,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/175/2020 zo dňa 13.07.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
2Cdo/76/2020 zo dňa 18.08.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2020 zo dňa 29.09.2022,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/21/2021 zo dňa 30.11.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR

4Cdo/76/2021 zo dňa 26.01.2023, pričom z niektorých žalobca uviedol aj citácie, na preukázanie svojho
tvrdenia, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku aj po zosplatnení úveru a teda v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátok úveru si žalobca v
súlade s čl. 1. bod 1.2 Zmluvy uplatňuje zmluvnú pokutu za omeškanie splátky vo výške 15,00 Eur a

zmluvnú pokutu za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,00 Eur, t.j. spolu 30,00 Eur. Porušenie
zmluvnej povinnosti spočíva v neuhradení mesačných splátok úveru žalovanou riadne a včas.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 06.11.2023 Platobný rozkaz pod sp.
zn. 17Up/1539/2023, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný

súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie
vkonanínasúdepríslušnomnaprejednanievecipodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(CSP). Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a
dňa 04.03.2024 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu.3. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 26.03.2024 zverejnením na
úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 11.03.2024 do 26.03.2024 spolu

s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo
dňa 11.03.2024, doposiaľ nevyjadrila.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.03.2024 zobral žalobu čiastočne späť pre sumu 653,70
Eur, keďže po podaní žaloby žalovaná dňa 24.01.2024 uhradila sumu 500,00 Eur a dňa 26.02.2024

uhradila sumu 153,70 Eur, a navrhol v tejto časti konanie zastaviť (čl. 86).

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.04.2024 zobral žalobu čiastočne späť pre sumu 307,40
Eur, keďže po podaní žaloby žalovaná dňa 26.03.2024 uhradila sumu 153,70 Eur dňa 26.04.2024
uhradila sumu 153,70 Eur, a navrhol v tejto časti konanie zastaviť (čl. 117).

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.05.2024, ktorého sa strany sporu nezúčastnili.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a vyjadreniami žalobcu, vrátane pojednávania, a zistil tento skutkový stav.

8. Dňa 01.10.2020 bola medzi stranami sporu na diaľku uzatvorená Úverová zmluva č.
XXXXXXXXXXXXXXXX(čl.45-46),nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvo
výške 4.800,00 Eur vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 240,00 Eur. Zmluva bola uzatvorená
elektronicky prostredníctvom Internet bankingu. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať
v pravidelných mesačných splátkach k 15. dňu v mesiaci s počtom pravidelných splátok 60 a výškou

splátky 99,32 Eur, s poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 2,43 Eur (spolu mesačná splátka
101,75 Eur), s dátumom splatnosti prvej pravidelnej splátky 15.04.2017, s celkovou čiastkou na
zaplatenie 6.199,20 Eur, s úrokovou sadzbou úveru vo výške 8,9% p.a., s RPMN vo výške 11,9%,
s priemernou RPMN 14,24%, odplatou vo výške 14,51%, s úrokovou sadzbou pre prípad omeškania
spotrebiteľa vo výške 5,00% ročne, bez uvedenia doby trvania zmluvy, resp. konečnej splatnosti úveru

(napriek tvrdeniu žalobcu v žalobe, že celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do
16.09.2025). Súčasťou Zmluvy bol Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (čl. 19-22). Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné podmienky banky pre úvery občanom – A. B. C., a.s. (čl. 11-18), a
Všeobecné obchodné podmienky – A. B. C., J. (ďalej len „OP“) (čl. 23-44).

9. Z Kreditného reportu (čl. 47-49) vyplýva, že pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy si žalobca
vyžiadal údaje o bonite žalovanej z vlastnej bankovej evidencie.

10.Písomnosťouoznačenouako„Opakovanéupozornenie“zodňa17.07.2023žalobcavyzval žalovanú
(čl. 50-51) na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 128,37 Eur najneskôr do 11.08.2023 s upozornením,

že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenom termíne banka uplatní svoje právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka, vyhlási predčasnú splatnosť úveru a požiada žalovanú o zaplatenie celej
pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Písomnosť bola žalovanej doručená dňa 21.07.2023, čo
preukazuje fotokópia doručenky (čl. 52).

11. Písomnosťou označenou ako „Výzva na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 18.09.2023 žalobca
oznámil žalovanej, že banka rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru dňa 18.09.2023 (čl. 54-55)
a vyzval ju na úhradu celého dlhu vo výške 2.641,63 Eur najneskôr do 10.10.2023. Písomnosť bola
žalovanej doručená dňa 25.09.2023, čo preukazuje fotokópia doručenky (čl. 56).

12. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná uhradila nepravidelnými platbami sumu vo výške 3.259,79
Eur, z ktorej bola suma vo výške 77,76 Eur započítaná na poplatky spojené s poistením a suma 3.182,03
Eur na úver s príslušenstvom (čl. 57-61).

13. Zo štatistiky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2020 vyplýva, že v období uzavretia predmetnej zmluvy, teda v
10/2020 bola úroková miera vo výške 3,13% ročne pre nové obchody od 1 do 5 rokov (čl. 125).14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. „Občiansky zákonník“ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len ako „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však
vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 54
ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k), písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a ktoré požadujú od
spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiťsvoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 4 ods. 12 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 veriteľom podľa osobitného zákona sa považuje za
splnenú, ak ich veriteľ alebo finančný agent poskytol v rozsahu informácií uvedených vo formulári podľa
osobitného zákona.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a), b), d), g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

5a); veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 11 ods. 1, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je

o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre

jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1, ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou
najbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľapredchádzajúcejvety.Najvyššia
prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2, ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.

15. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere - Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2020, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.800,00 Eur, a ktorú uzatvorilna diaľku žalobca so žalovanou. Žalobca si v tomto konaní uplatnil z tohto spotrebiteľského úveru
pôvodne istinu vo výške 2.499,45 Eur, sumu zmluvných úrokov vo výške 277,72 Eur, zmluvnú pokutu vo
výške 30,00 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 2,55 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 2.499,45 Eur od 19.09.2023 do zaplatenia a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.
Následne po dvoch späťvzatiach (zo dňa 04.03.2024 pre sumu 653,70 Eur čl. 86 a zo dňa 29.04.2024
pre sumu 307,40 Eur čl. 117) si žalobca uplatnil istinu vo výške 1.538,35 Eur, úrok vo výške 277,72
Eur, úrok z omeškania vo výške 2,55 Eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.499,45 Eur od
19.09.2023 do 24.01.2024, zo sumy 1.999,45 Eur od 25.01.2024 do 26.02.2024, zo sumy 1.845,75 Eur

od 27.02.2024 do 26.03.2024, zo sumy 1.692,05 Eur od 27.03.2024 do 26.04.2024, zo sumy 1.538,35
Eur od 27.04.2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 30,00 Eur a trovy konania (čl. 116-118).
Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná
- fyzická osoba - nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Uvedený právny vzťah je režime
spotrebiteľského práva, súd ho preto posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitných právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o bankách a všeobecného právneho predpisu -
Občianskeho zákonníka, účinných v rozhodnom období.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Sám žalobca postavenie žalovanej ako spotrebiteľa
v tomto konaní nespochybňoval.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je

limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o
výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov).

16. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
sčasti. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 01.10.2020 uzavretá - Úverová

zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej jednorazovo poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 4.800,00 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 60-tich pravidelných
mesačných splátok vo výške 99,32 Eur s poplatkom za poistenie 2,43 Eur, teda spolu vo výške 101,75
Eur mesačne. Žalovaná titulom splácania úveru uhradila celkovo sumu vo výške 3.259,79 Eur predzačatím konania a sumu vo výške 961,10 Eur po začatí konania, čo v konaní nebolo sporné. Súd preto
v súlade s § 144 a § 145 ods. 2, ods. 3 CSP vo I. výroku tohto rozsudku rozhodol o zastavení konania
v časti o zaplatenie 961,10 Eur s príslušenstvom pre platby zaplatené žalovanou v tejto výške po začatí

konania.

17. K ďalším nárokom žalobcu uplatnených v tomto konaní súd uvádza nasledovné. V zmluve bol
uvedený dohodnutý zmluvný úrok vo výške 8,90% ročne. Súd je však toho názoru, že tento úrok je
v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými

zásadami konania v právnom styku - poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob
výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon priečiaci
sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (pozri
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná
úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam pri

úveroch od 1 roku do 5 rokov v mesiaci október 2020 na úrovni 3,13% ročne. Dohodnutá výška úrokov
8,90% ročne uvedená v predmetnej zmluve podstatne, viac ako dvojnásobne (takmer trojnásobne),
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci október 2020. Dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou
dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu

o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie, teda
nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval
dlžníkovi neprimerané úroky.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa
05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu

pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov
o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností
a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto
súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno

ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o
výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v
celomrozsahu.Tátookolnosťtotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvpostaveníúčastníkovvneprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť
dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

V prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 8,90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ
neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovanej požadovať iba sumu poskytnutých
finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.

18. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve o pôžičke
absentuje povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a to údaj o dobe
trvania zmluvy, čo je dôvodom pre ktorý je potrebné považovať poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods.
1 ZoSÚ za bezúročný a bezpoplatkov. Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Zákonodarca určil
túto náležitosť v právnom predpise jasne - doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakým

spôsobomvyvodzovaťzviacerýchúdajov,aokremtohozákonjednoznačneuvádza,žeďalšoupovinnou
náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/336/2017 zo dňa 27.02.2018, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
9Co/130/2017 zo dňa 21.02.2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/129/2018 zo dňa 21.01.2019.

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13Co/34/2019 zo dňa 24.04.2019 uviedol: ,,Počet
splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona
iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy musí byť určená dátumovo
neprichádza do úvahy.“ (viď tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/13/2022-130
zo dňa 30.06.2022).

19. V zmluve je zjavne nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,čojetieždôvodomprektorýjepotrebnépovažovaťposkytnutýúvervzmysle
ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročný a bezpoplatkov. V zmluve je ako celková výška úveru uvedená suma4.800,00 Eur. Avšak z vykonaného dokazovania zo samotnej zmluvy, predloženého výpisu z prehľadu
splácania žalovanej, vyplýva, a čo zároveň nebolo ani sporné, že zo sumy 4.800,00 Eur žalobca
automaticky inkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 240,00 Eur, a tak bola žalovanej reálne

vyplatená suma na ňou zvolený účet vo výške 4.560,00 Eur. Podľa názoru súdu, započítanie poplatku
za poskytnutie úveru do celkovej výšky úveru, v dôsledku čoho bola žalovanej ako spotrebiteľovi k
dispozícii daná suma len 4.560,00 Eur a nie suma 4.800,00 Eur, nemá zákonnú oporu v právnom
poriadkuvdôsledkučohojepotrebnéposkytnutýúverpotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.
Súd v tomto smere odkazuje aj na rozhodnutie zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod číslom R49. Súd zdôrazňuje, že problémom v danom prípade
nebolo, ako to uviedol v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR, že poplatok za poskytnutie úveru
patrí medzi náklady úveru, a v žiadnom prípade preto nemôže byť tento poplatok poňatý do samotnej
výšky úveru. No ak sa tak stalo a ak ako výška úveru je v zmluve uvedená suma 4.800,00 Eur, hoci
v skutočnosti žalovaná ako spotrebiteľ dostala len sumu vo výške 4.560,00 Eur, potom je v zmluve
údaj o výške veru uvedený nesprávne. Poplatok úveru podľa názoru súdu logicky nie je plnením

veriteľa dlžníkovi, ale naopak, a preto ho nemožno poňať do údaja o celkovej výške úveru. Uvedený
poplatok predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru, a preto mal byť zahrnutý do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd má zato, že obchádzanie legálnej
zákonnej definície výšky spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie
je možné hodnotiť inak ako obchádzanie zákona (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

20Co/126/2020). Zároveň súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14, pričom
odkázal na záver rozhodnutia (body 86 a 87.), ktorým konštatoval, že neoprávnené zahrnutie súm
tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť
k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že ak žalobca žalovanej poskytol reálne sumu len 4.560,00 Eur a RPMN

vypočítal zo sumy 4.800,00 Eur, RPMN uvedenú v zmluve uviedol v nižšom percentuálnom vyjadrení
než mal. Hodnota RPMN podľa názoru súdu bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, pričom táto
nesprávnosť má opäť za následok, ako už bolo uvedené bezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle ust. §
11 ods. 1 ZoSÚ. Zároveň súd zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že bod 2.2 úverovej zmluvy, ktorý upravuje
podmienky a možnosti vrátenia poplatku za poskytnutie úveru, uvedené nič nemení na tom, že zákonnú

náležitosť o výške úveru je potrebné v zmluve uvádzať správne (viď aj rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23CoCsp/2020 zo dňa 24.02.2021, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/1/2024
zo dňa 04.04.2024).
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 9Cdo/287/2021 a taktiež aj v rozsudku Súdneho dvora
EÚ vo veci C-377/2014 sa súd v posudzovanom prípade zaoberal otázkou vymedzenou žalobcom, či v

zmluve o spotrebiteľskom úvere je správne uvedená celková výška úveru aj v prípade, ak po vyplatení
tejto zmluvne dohodnutej výšky úveru spotrebiteľovi na určený účet zinkasuje banka, na základe dohody
so spotrebiteľom z tohto účtu poplatok za poskytnutie úveru. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatoval,
že náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ musia byť uvedené v spotrebiteľských úveroch
nielen formálne ale uvedené údaje musia byť úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Súd poukazuje

na skutočnosť, že v rámci uvedených rozhodnutí sa súdy zamerali najmä na vysvetlenie významu a
podstaty správneho obsiahnutia náležitostí v rámci spotrebiteľských zmlúv, tak ako to vyžaduje ust. §
9 ods.2 ZoSÚ, pričom v tejto súvislosti poukázali najmä na sankcie spojené s nesplnením povinností,
ktoré zákon spája s neuvedením podstatných náležitostí.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ predstavuje

obligatórnu náležitosť, ktorá musí byť v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na uvedené rozhodnutia
uvedená správne, aby na základe v zmluve uvedených informácií o výške úveru, spotrebiteľ mal jasnú
predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku. Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahuje zákonnú
definíciu celkovej výšky úveru vymedzenú v ust. § 2 písm. l) ZoSÚ. Vychádzajúc z tejto definície,
celková výška úveru predstavuje maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov

poskytnutých na základe Zmluvy. V zákonných ustanoveniach ZoSÚ je taktiež obsiahnutá legálna
definícia celkových nákladov spotrebiteľa, pričom pod týmito je v zmysle ustanovení spomínaného
zákona potrebné rozumieť všetky náklady spojené s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Súd
nevidí v predmetnom prípade dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, a preto konštatuje,
že veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce

údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie
úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, hoci v skutočnosti sa jedná o náklad
spotrebiteľa,atoanizatejpodmienky,žeklientsúhlasísokamžitýmzapočítanímpoplatkuzaposkytnutie
úveru podľa obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvoraEÚ vo veci C-42/15, pričom poukazuje najmä na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov sledovaného
Smernicou 2008/48, ktorý spočíva v úplnej harmonizácii v niekoľkých kľúčových otázkach týkajúcich sa
oblasti spotrebiteľských úverov, ktorá je potrebná na to, aby sa zabezpečila všetkým spotrebiteľom v

Únii vysoká a rovnocenná úroveň ochrany. (bod 32. rozhodnutia) Zároveň dôležité je spomenúť ako to
vyplýva z čl. 10 ods. 2 Smernice v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľného
a stručného vyjadrenia náležitostí uvedených v spomínanom ustanovení je nevyhnutná na to, aby sa
spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.
V predmetnom prípade nepochybne došlo k situácii, že žalobca si poplatkom vo výške 240,00 Eur

skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška úveru tak
neoznačuje sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy ktoré si poskytovateľ
úveruúčtujezanáhradunákladovsúvisiacichspredmetnýmúverom,aktoréniesútomutospotrebiteľovi
vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C-377/14 K. proti L. a.s.). Uvedené malo vplyv aj na
všetky relevantné údaje v zmluve, vrátane hodnoty RPMN, a teda je potrebné konštatovať, že ani
ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemohli byť uvedené správne, nakoľko si žalobca ako dodávateľ

vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje zo sumy 4.800,00 Eur, a nie zo sumy po odpočítaní poplatku
za poskytnutie úveru, t. j. zo sumy 4.560,00 Eur, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, keď žalobca
zmluvné úroky počítal a účtoval zo sumy 4.800,00 Eur (čl. 59). Vzhľadom a uvedené skutočnosti tak
možno konštatovať, že pre neuvedenie správnych údajov v zmluve o úvere je potrebné úver považovať
za bezúročný a bezpoplatkov, a teda žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá jej bola

reálne poskytnutá, t. j. sumu 4.560,00 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania.

20. V tomto konaní si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30,00 Eur. Podľa
§ 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa Článku 2 bodu 2.3 zmluvy, ak klient poruší niektorú z povinností uvedených v bode 2.9 písm. c/,
d/, k/, alebo o / banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,00
Eur a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. V prípade omeškania každej splátky musí

klient zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15,00 Eur. Pokračujúce omeškanie klienta s úhradou splátky aj
po upozornení banky sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta s úhradou splátky aj
po upozornení banky sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 15,00 Eur. Nárok banky na náhradu škody týmto nie
je dotknutý.

Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako typová, resp.
formulárová zmluva, a teda žalovaná ako spotrebiteľ obsah zmluvy vrátane dojednania o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie. Pri uzatváraní takýchto typových, resp. formulárových zmlúv, je obvyklé, že dodávateľ
(žalobca) zmluvnú pokutu so spotrebiteľom (žalovaným) osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta

je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca prípadne mení len výšku
zmluvnej pokuty. Súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
vo veci sp. zn. 7Co/36/2015, cit.: „V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi
bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby
súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom
by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu
neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej
zmluvy.“
Súd má zato, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie si žalobca v konaní uplatnil,

nebolo individuálne dojednané. Pre posúdenie, či zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, je
podstatné, či sa mal spotrebiteľ možnosť s ňou pred podpisom zmluvy oboznámiť, a či mohol ovplyvniť
aj jej obsah tak, ako súd už uvádza vyššie. Pokiaľ sa so zmluvnou podmienkou oboznámiť mohol, ale
nemohol ovplyvniť jej obsah, tak nemožno hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke (§
53 ods. 2 OZ). Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku, možno považovať

len takú, ktorá bola predmetom rokovaní zmluvných strán medzi účastníkmi zmluvy v procese jej
kontraktácie, a jej znenie bolo spoločným konsenzom zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní.
Je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť uvedené zmluvné dojednanie,
preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu a anipoplatky osobitne nevyjednala, mohla len zmluvu vrátane jej príloh ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa jej podmienkam.
Dojednanie o zmluvnej pokute nespĺňa ani náležitosti predpokladané ustanovením § 544 ods. 2 OZ,

ktoré predpokladá dojednanie zmluvnej pokuty v písomnej forme, pričom dojednanie o nej musí byť
podpísané zmluvnými stranami. Pokiaľ je zmluvná pokuta dojednaná v rámci formulárovej zmluvy, v
rámci štandardného formulára žalobcu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny
žalovanou, nemožno takéto dojednanie o zmluvnej pokute považovať za platné dojednanie v písomnej
forme tak, ako to predpokladá § 544 ods. 2 OZ. Podmienka individuálneho dojednania v písomnej

forme by podľa názoru súdu bola splnená v prípade, ak by zmluva obsahovala podpis zmluvných
strán aj pri tých ustanoveniach časti zmluvy, ktoré sa vzťahujú práve k zmluvnej pokute. V tejto
súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený napríklad v rozhodnutiach Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 12CoCsp/171/2019 zo dňa 26.05.2020, sp. zn. 12Co/169/2019 zo dňa 26.05.2020 a sp. zn.
12CoCsp/6/2020 zo dňa 15.12.2020.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. Súd
považovalzmluvuzabezúročnúabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b)ZoSÚ vdôsledkuneuvedenia
doby trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, nesprávne uvedených náležitostí v zmluve
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. e) - celkovej výšky úveru a písm. h) ZoSÚ - ročnej percentuálnej miery
nákladov, ako aj z dôvodu, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 8,90 % ročne je v rozpore s dobrými

mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Žalobca preto môže od žalovanej
požadovať iba sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná čerpala úver celkovo vo výške 4.560,00 Eur a
poukázala úhrady - splátky úveru celkovo vo výške 3.182,03 Eur, súd preto priznal žalobcovi rozdiel

medzi poskytnutým úverom a skutočne zaplatenou čiastkou zo strany žalovanej, teda priznal sumu
416,87 Eur (čistá suma úveru 4.560,- Eur – splátky zaplatené pred začatím konania 3.182,03 Eur –
splátky zaplatené po začatí konania 961,10 Eur = 416,87 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Žalovaná do rozhodnutia súdu neuhradila žalobcovi žiadnu ďalšiu časť tejto pohľadávky, čím sa

dostala do omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 19.09.2023 (odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 18.09.2023), no súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z priznanej sumy 416,87 Eur odo dňa nasledujúcom po dni poslednej úhrady žalovanej
dňa 26.04.2024, teda odo dňa 27.04.2024 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej

a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je

úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí
teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.

takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonnéustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim

tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo

výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.
Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.

Keďže žalobca mal úspech v rozsahu 49,05% (priznaná istina 416,87 Eur, úhrady žalovanej po začatí
konania 653,70 Eur a 307,40 Eur, teda spolu 1.377,97 Eur) a žalovaná v rozsahu 50,95%, je zrejmé,
že strany sporu boli takmer rovnako úspešné i neúspešné, preto súd žiadnej zo strán sporu právo na
náhradu trov konania v súlade § 255 CSP nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.