Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365948
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124365948.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX
a E. B. F. D., nar. XX.XX.XXXX, štátni občania Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska, t. č. bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, deti matky G. D., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, toho času bytom I. C., J. K., I. XX, zastúpená

splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ing. Grétou Noé LL.M. L., bytom K., M. XXXXX/XXX, a otca C. A. L.
D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bytom I. N.
M. K. G. I. O., D., P. Q. E., XX G. R., právne zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou
so sídlom Bratislava, Javorinská 13, v konaní o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržiavaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na prerušenie konania z a m i e t a .

II.Súd nariaďuje návratmaloletýchdetíA.B.C.D.,nar.XX.XX.XXXXaE.B.F.D.,nar.XX.XX.XXXX
do krajiny ich obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

III. Súd n a r i a ď u j e matke maloletých detí G. D., nar. XX.XX.XXXX, aby maloleté deti A. B. C.
D., nar. XX.XX.XXXX a E. B. F. D., nar. XX.XX.XXXX navrátila na územie Spojeného kráľovstva Veľkej

Británie a Severného Írska, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. V prípade, že matka maloleté deti v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nenavráti, je otec maloletých detí C. A. L. D., nar.
XX.XX.XXXX o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom
ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletých detí – Spojeného kráľovstva Veľkej Británie

a Severného Írska.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom podaným dňa 26.08.2024 sa domáhal 1/ nariadenia návratu maloletých detí do krajiny
ich obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, 2/ nariadenia matke
maloletých detí navrátiť maloleté deti na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného

Írska do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, 3/ v prípade nenavrátenia detí matkou v súlade
s výrokom II. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, byť oprávnený po
uplynutí stanovenej lehoty prevziať maloleté deti za účelom ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu,
t. j. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Svoj návrh skutkovo odôvodnil
tým, že maloleté deti sa narodili v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde žijú
celý svoj život. S matkou maloletých detí boli aktuálne rozvedení anglickým súdom na návrh matky

maloletých detí. Manželstvo bolo rozvedené dňa 14.08.2024. Ako rodičia maloletých detí sa zúčastnili aj
mediácií dňa 20.02.2023, 21.04.2023 a 12.09.2023 v UK. Na mediácii sa dohodli na striedavej osobnejstarostlivosti o obe maloleté deti v trvaní 6 dní otec za 14 dňový interval a 8 dní matka v 14 dňovom
intervale. Taktiež sa dohodli na výživnom a iných platbách. Ako rodičia nežili v jednej domácnosti od
februára 2023, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Deti majú s obidvomi rodičmi

vytvorený pevný a silný citový vzťah a puto. Rovnako majú radi matku aj otca. Maloleté deti na území
Spojeného kráľovstva navštevujú školu, maloletý A. navštevuje 3. ročník a podľa školského systému
UK bol v škole 4 roky a maloletý E. bol na škole 2 roky. V škole sa maloletým deťom darilo. Maloletý
A. získal aj ocenenie za čítanie, maloletý E. získal ocenenie za písanie od riaditeľa školy. Maloleté deti
majú všetkých lekárov v Spojenom kráľovstve, majú tam pediatrov, zubára, pedagogického psychológa

pre maloletého A. (autizmus). Maloletí majú zdravotné poistenie v Spojenom kráľovstve. Maloletý A. má
diagnostikovaný autizmus a ADHD. Maloletý A. navštevuje klasické školy, kde dosahuje dobré výsledky
a je plne integrovaný. Jeho autizmus je miernej formy, čiže bez medikamentov, osobnej terapie a bez
typickýchprejavovautizmu.Nadväzujekamarátskevzťahybezproblémov.Vškolemalosobitnúpodporu
učiteľov a iných pracovníkov. Maloleté deti tak žijú a bývajú na území UK od ich narodenia, majú tam
všetky sociálne väzby, tam je ich domov, ich bežný každodenný život. Navštevujú tam školy, majú tam

kamarátov, lekárov. Na Slovensko chodia výlučne za účelom dovoleniek, aby poznali rodinu zo strany
matky. Matka pricestovala na územie Slovenskej republiky na dovolenku dňa 30.07.2024. Dohoda bola
taká, že po matke zoberie deti na dovolenku otec, a tieto si mal vyzdvihnúť, pre uľahčenie logistiky
pre matku, na Slovensku. Otec si mal maloleté deti prevziať dňa 18.08.2024 a ísť s nimi na dovolenku
a potom ich zobrať naspäť do Spojeného kráľovstva na začiatok vyučovania v škole. Matka mu napísala

dňa 16.08.2024 email, v ktorom mu uvádza, že mu deti neodovzdá, a že do Spojeného kráľovstva
sa odmieta vrátiť. Aj napriek tomu pricestoval podľa plánu na Slovensko dňa 18.08.2024 a matka mu
naozaj odmietla deti vydať. Neodovzdala mu maloleté deti a oznámila mu, že sa už do Spojeného
kráľovstvanevrátiamaloletédetizadržiavanaúzemíSlovenska.Matkaotcovimaloletédetinevydalaani
na trávenie dovolenky s ním. Aktuálne zistil, že matka sa odhlásila aj z ubytovania v UK, a teda jej hrozby,

že sa nevráti po prázdninách do UK a deti zadrží na Slovensku, sú naozaj reálne. Deti sú zadržiavané
neoprávnene na území Slovenskej republiky matkou od 18.08.2024, kedy ich mal podľa dohody rodičov
prevziať. Matka od neho nikdy nedostala súhlas na trvalé presťahovanie maloletých detí na územie
Slovenskej republiky. Maloleté deti sa narodili v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného
Írska. Spojené kráľovstvo je ich obvyklým pobytom. Matka bez jeho súhlasu neoprávnene zadržiava

maloleté deti na území Slovenskej republiky a odmieta ich vrátiť naspäť do krajiny obvyklého pobytu.
Matke súhlas k trvalému premiestneniu maloletých na územie Slovenskej republiky nedal, o uvedenom
ako rodičia neuzavreli žiadnu rodičovskú dohodu, čiže zadržiavanie maloletých detí zo strany matky
je neoprávnené. V ich prípade, ako otec maloletých detí disponuje všetkými rodičovskými právami
k maloletým deťom a nebol ich pozbavený žiadnym súdnym rozhodnutím. Svoje rodičovské práva

vykonával a stále vykonávať chce. Právne svoj návrh odôvodnil článkom 1, 3, 11 Dohovoru, § 123 ods. 1
a § 134 ods. 1 CMP. V súvislosti s obvyklým pobytom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora, spis. zn.
C-497/10PPU a rozsudkom spis. zn. C-523/07. K návrhu otec pripojil rodné listy maloletých detí, fotky
maloletých detí, rozvodový rozsudok, správu na maloleté deti zo školy za rok 2024, mailovú komunikáciu
s matkou, letenky svoje a detí, certifikát TQUK úrovne 2 v chápaní autizmu, správy z mediácie zo dňa

21.04.2023 a 12.09.2023, ktoré potvrdzujú tvrdenia otca v návrhu. Správa z mediácie zo dňa 12.09.2023
nad rámec skutočností uvedených otcom v návrhu uvádza, že deti odišli v lete s matkou na tri týždne
na Slovensko, otec so svojou rodinou do Španielska.
2. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.09.2024 žiadala 1/ aby súd predmetné konanie
prerušil do času právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom vo

veci jej návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, 2/ zamietnutie návrhu otca ako
neopodstatnený z dôvodu, že deti majú slovenské štátne občianstvo, trvalý pobyt na Slovensku, ona
je rozvedená, pričom samotné deti majú eminentný záujem žiť na Slovensku, lebo sú tu pre nich
lepšie podmienky v školskom, zdravotnom a sociálnom systéme. Matka potvrdila, že dňa 20.02.2023
sa s bývalým manželstvom zúčastnili mediácie, kde sa mala riešiť situácia ich maloletých detí, nakoľko

sa nevedeli sami dohodnúť. Po opakovaných výhražných vyjadreniach, že jej deti zoberie, ak nebude
súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou. Pod tlakom z jeho strany, ako vždy, súhlasila aj napriek
tomu, že to deti odmietali. Matka rovnako potvrdila, že starší syn A. má diagnostikovaný autizmus
a ADHD a otec absolvoval kurz, aby pochopil autizmus. B. syn E. má zdravotné problémy súvisiace
s atopickým ekzémom a často opakujúcimi sa zápalmi pľúc a priedušiek. Deti štyri roky držal v nádeji,

ako aj ju, že na Slovensko sa presťahujú, nakoľko podniká a nemá s tým problém. Vždy bolo treba
splniť nejaké podmienky, ktoré si prial. Spolu navštívili súkromnú školu v Banskej Štiavnici, kde už
nevedel ako by spochybnil úroveň štúdia a tak sa pýtal, či deti majú aj vojenskú prípravu. Ďalšie jeho
podmienkyboli10minútdoškoly150m2dom...Vostatnommatkavpísomnomvyjadreníspochybňovalastarostlivosť otca o maloleté deti. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že v každom prípade je potrebné
klásť dôraz na súčasnú zdravotnú indispozíciu obidvoch maloletých detí a následný dopad na progres
ochorenia v prípade odlúčenia od matky a ich vyrastania a formovanie osobnosti v Anglicku. K vyjadreniu

pripojila komunikáciu s otcom, fotky detí o ich trávení času na území Slovenskej republiky. V doplnenom
vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2024 matka žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že otec svoj
návrh na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu založil na existencii
Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 ktorý
nie je súčasťou vnútroštátneho poriadku Slovenskej republiky, a z toho dôvodu neprichádza do úvahy

procesný postup súdu, ktorý by vyvodil právomoc na konanie s odkazom pre podmienky Slovenskej
republiky „kvázi“ medzinárodnú zmluvu. Na Dohovor sa podľa jej názoru vzťahuje článok 154c ods.
2 Ústavy SR, ktorý sa týka vzťahu slovenského práva v tzv. iných medzinárodných zmlúv, ktoré
Slovenská republika (prípadne predchodca Slovenskej republiky) ratifikoval, boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom najneskôr do 30.06.2001 pri splnení kumulatívnej podmienky – existencie
vykonávacieho zákona k tzv. „iným medzinárodným zmluvám“. Pri absencii tzv. vykonávacieho zákona

tak Dohovor nemôže byť súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
3. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2024 uviedol, že tvrdenia matky v podaní zo dňa 02.09.2024
nesúvisia s návratovým konaním. Nejde o konanie o tom, s ktorým rodičom deti budú, ale o konanie
o tom, v ktorej krajine deti budú žiť a majú žiť. Argumenty matky vo vyjadrení je možné uplatňovať
v opatrovníckom konaní pred anglickým súdom. Vo svojom vyjadrení poprel námietky matky ohľadom

jeho starostlivosti o maloleté deti. Poprel tvrdenia matky, že maloletý A. v Anglicku nemá kamarátov, len
spolužiakov. Maloletý A. má v škole viac ako jedného kamaráta, napr. maloletú C. a P., ktoré sa chodili
hrávať k otcovi domov, tiež chodil sa hrávať domov k svojim priateľom C., kde bola aj matka. Triedna
učiteľka potvrdila, že má veľa kamarátov. Maloletý E. má tiež veľa kamarátov, chodia k nemu domov
k otcovi, napríklad spolužiak F. so svojou spolužiačkou H.. G. sa na nich tiež pýta a chce ho vidieť.

E. je vo svojej triede v škole veľmi obľúbený. Deti mali aj krúžky po škole v UK. Chlapci majú vzťahy
s kamarátmi zo školy a s rodinou v Spojenom kráľovstve. Chlapci sa s rodinou pravidelne stretávajú
cez víkendy a prázdniny. Kamaráti sa chodia k nemu hrávať približne dvakrát týždenne po škole. Vo
vzťahu k svojej osobe uviedol, že pomáhal učiť aj v špeciálnej škole, od septembra 2023 je guvernérom
školy Norton St. J. I. v Letchworthe a je tiež školským guvernérom pre deti a výchovným poradcom pre

dievčenskú školu D.. K tvrdeniam matky o ich presťahovaní na územie Slovenskej republiky uviedol,
že nikdy nehovoril a nesúhlasil s tým, aby sa presťahovali na Slovensko. Potvrdil, že viedli o tejto
téme diskusie z podnetu matky v čase spoločného spolužitia, ale vopred bola zamietnutá z jeho strany.
Súhlas s presťahovaním nikdy neudelil. V tejto súvislosti poukázal na komunikáciu s matkou zo dňa
27.04.2022, ktorá potvrdzuje jeho tvrdenie, že nesúhlasil s presťahovaním sa na Slovensko. Poukázal

tiež na to, že matka konala pri podávaní prihlášky do školy na Slovensko bez jeho vedomia a súhlasu.
Maloleté deti boli prihlásené bez jeho súhlasu na trvalý pobyt na Slovensku. Naďalej majú pediatrov
a lekárov v Spojenom kráľovstve, kde majú tiež súkromné zdravotné poistenie, ktoré im poskytol. Otec
k vyjadreniu pripojil potvrdenie o tom, že je guvernér v škole, jeho komunikáciu s matkou maloletej
P., potvrdenie o zdravotnej starostlivosti maloletých detí v Spojenom kráľovstve, výročné správy na

maloleté deti z júla 2024, potvrdenie o návšteve školy maloletých detí, ktoré potvrdzujú ním uvádzané
skutočnosti vo vyjadrení. K vyjadreniu matky zo dňa 16.09.2024 uviedol, že nemá právne opodstatnenie,
pretožeSlovenskárepublikajesignatárskymštátomHaagskehodohovoru,ktorýboloznámenývzbierke
zákonov oznámením č. 119/2001 Z. z., a je platný pre Slovenskú republiku od 01.02.2001.
4. Opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2024 sa vo veci samej nevyjadril, z jeho správy

vyplynulo, že vykonal pohovor s matkou, sociálne šetrenie v jej domácnosti a pohovor s maloletými
deťmi, pri ktorom maloleté deti boli bezprostredné, veľmi rýchlo sa adaptovali na nový priestor,
prostredníctvom hry spontánne hovorili. Obe deti sa vyjadrili, že sa majú dobre, na Slovensku sa im
páči, je tu lepšie ako v Anglicku a chcú tu zostať bývať. Maloletý E. spontánne vyjadril, že povedal
„daddynkovi“,žechcebývaťtunaSlovenskuadoAnglickachodiťnadovolenky.Otecmuvšakpodľajeho

slov povedal, že musia bývať v Anglicku. „Chceme bývať tu, ale daddynko nás nepustí, robí všetko preto,
aby sme tu neboli.“ E. tiež povedal, že radšej chce bývať tu, aj keď v Anglicku má rodinu a kamarátov,
stretával by sa s nimi cez dovolenku. E. povedal, že maminka bola u policajtov, lebo deti ukradla
z Anglicka, čo podľa neho nie je pravda, pretože ich neukradla, oni sami chceli prísť bývať sem. Na
otázku, či sa s maminkou rozprávajú o situácii s ockom a bývaním, odpovedali obidvaja chlapci zhodne,

že nie. Chlapci sa vyjadrili, že s „daddynkom“ E. zvykne volať cez videohovor, John s otcom nechce
volať vôbec. E. otec chýba, keď spolu nie sú dlhší čas v kontakte, aktuálne mu nechýba. A. sa vyjadril,
že neľúbi Anglicko a „daddynko“ mu nechýba, lebo robil mamu smutnou a klamal. Z pohovoru s deťmi
tiež vyplynulo, že maloletý A. spí so starkou a E. sám vo svojej izbe.5. Otec na pojednávaní uviedol, že maloleté deti majú štátne občianstvo Veľkej Británie a tiež slovenské,
ktoré nevie, odkedy majú, kedy o to matka požiadala, nedal jej na to súhlas. Prvým jazykom detí je
anglický, matka sa s nimi rozprávala slovensky. Vo Veľkej Británii sú maloleté deti naďalej registrované

v školskom systéme, ako aj v zdravotnom, sociálnom systéme. Na Slovensko deti prišli 30.07.2024, dal
súhlas iba za účelom prázdnin asi cez WhatsApp. Súhlasil s pobytom detí na Slovensku na tri týždne,
konkrétne boli dohodnutí do 18.08.2024. Maloletý A. je vedený u všeobecného lekára a v niekoľkých
ambulanciáchjevedenýkvôliautizmu,atoušpecialistunavzdelávanie,ktorýmaloletéhodiagnostikoval,
pričom nejde o doktorov, ale ide o ľudí zaoberajúcich sa deťmi s autizmom, zamestnaní mestom.

Psychológ prišiel do školy k A., analyzoval ho, nahlásil to na okres a iný psychológ potom vytvoril
vzdelávací plán maloletému. Ako rodičia ho schválili a vedúci špeciálneho vzdelávania následne. Tento
vzdelávací plán je pre školu právne záväzný, musí podľa neho postupovať. Vzdelávací plán sa každý
rok kontroluje. Maloletému A. bol diagnostikovaný autizmus a ADHD, približne keď mal 6 rokov. Maloletý
E. trpí slabým imunitným systémom, ale nie je to nič nezvyčajné, nebol oficiálne diagnostikovaný. Jeho
styk s deťmi sa v zmysle rozhodnutia súdu realizoval bez prítomnosti matky. Počas poslednej návštevy,

keď bol s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, obe sa mu viac otvorili, prvú vec, ktorú mu E. povedal,
keď sa k nemu rozbehol v predzáhradke, že mu veľmi chýbal a veľmi plakal. Tiež povedal, že viac ako
on mu chýbalo Anglicko, čo ho prekvapilo. Toto uviedol aj pred matkou. Prvé, čo mu maloletý A. povedal,
keď bol v aute, že mu chýba jeho najlepšia kamarátka P., toto by nikdy nepovedal pred svojou matkou,
pretože vedel, že by nesúhlasila a zmenilo by to atmosféru. Keď sa dostavili pred ubytovanie, zavolali P.

telefónom, maloletý bol z toho strašne natešený. Vo výsluchu otec ďalej opísal aktivity, ktoré s maloletými
deťmi vykonáva ako je návšteva priateľov, rodiny, Národného vesmírneho centra a podobne. Z výsluchu
otca vyplynulo, že matka vlastní polovicu ich rodinného domu.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že deti majú štátne občianstvo Veľkej Británie od narodenia, slovenské
od roku 2022 alebo 2023 z dôvodu, že majú na to nárok. Súhlas na slovenské pasy detí od otca si

nepýtala, ale povedala mu, že by ich chcela dať urobiť. Úroveň detí v angličtine - slovne E. je veľmi
dobrá, u A. je slabá, nevie rozvíjať vety a písomná úroveň angličtiny nie je veľmi dobrá. Slovenský jazyk
slovom ovládajú obidve deti veľmi dobre, John rozpráva slová, E. vie rozvíjať vety. Písomne sa E. učí,
je v prvom ročníku, John je v druhom ročníku, učí sa čítať písať po slovensky, má doučovanie 3-krát do
týždňa. Ktorý z jazykov detí je prvý, sa nevedela vyjadriť z dôvodu, že s deťmi rozpráva od narodenia

po slovensky, aj im čítala slovenské knižky, keď boli na Slovensku, rozprávali sa len po slovensky. Otec
sa s deťmi rozprával po anglicky. Deti sú zaregistrované v zdravotnom systéme vo Veľkej Británii aj na
Slovensku, kde ich zaregistrovala koncom augusta 2024, súhlas od otca nemala, nepýtali si ho od nej.
Deti sú registrované v školskom systéme vo Veľkej Británii, aspoň naposledy keď hovorila s riaditeľom,
povedal, že deti môžu byť zaregistrované u nich, ale musia spĺňať podmienku školskej dochádzky.

Deti zo školského systému Veľkej Británie neodhlásila, skúšala to, ale musel by jej dať na to súhlas
otec, čo jej nedal. Deti sú registrované v sociálnom systéme vo Veľkej Británii, na deti poberá mesačne
spolu dávky 100 libier. Svoje dávky z Veľkej Británie odhlásila koncom augusta. Jej bola od 23.04.2023
vyplácaná dávka mesačne 1.100 libier. Okrem toho mala príjem, výpoveď dala 10. alebo 15.08.2024,
pretože sa rozhodla odísť z krajiny. Potvrdila, že v Anglicku s otcom vlastní rodinný dom. K tomu, či

má stále 20 % vo firme otca, a či ju nedal vymazať, sa nevedela vyjadri. Maloletý A. vo Veľkej Británii
nebol vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, len u všeobecného lekára - pediatra. Maloletému
bol diagnostikovaný autizmus a ADHD, obe diagnózy mu boli stanovené spolu v roku 2022. Maloletému
bol stanovený mierny autizmus, nevyžaduje si špeciálnu zdravotnú starostlivosť, vyžaduje si inú formu
komunikácie, prístupu. Stanovené diagnózy nemali vplyv na začlenenie maloletého do školského

systému vo Veľkej Británii, na Slovensku. Maloletý E. nie je vedený v Anglicku v žiadnej špecializovanej
ambulancii, diagnózy mu stanovené neboli, len lekár jej povedal, že trpí astmou a atopickým ekzémom,
čo nemá na papieri od lekára. Trvalý pobyt majú deti na Slovensku od 20.08.2024, na čo súhlas od
otca nemala, nepýtala si ho, lebo ho nepotrebovala. Vo Veľkej Británii sú deti registrované na adrese
jej rodinného domu a rodinného domu, v ktorom otec býva. Dňa 30.07.2024 prišla na Slovensko vrátiť

sa. Prišla natrvalo alebo vyskúšať, či si deti zvyknú na tento systém. Voči nej jej dal otec neobmedzený
čas na pobyt na Slovensku, deti mal 18.08.2024 prevziať na dovolenku do Maďarska, nemali presne
stanovený tento dátum, dozvedela sa to predtým. Deti otcovi 18.08. neodovzdala, mala súhlas na pobyt
detí na Slovensku asi do 18.08. a potom sa mali vrátiť deti s otcom do Maďarska, s čím nesúhlasila
a následne sa malo letieť do Veľkej Británie. Deti mali letieť s otcom, ona chcela letieť s nimi spolu, s čím

otec nesúhlasil, povedal jej, že nie je v Anglicku vítaná. V Anglicku nemá priateľov, známych, stretávala
sa po práci len s jednou kolegyňou z práce. Odbornú pomoc pre seba v Anglicku nevyhľadala, lebo
nemala som na to potrebu a ani veľmi čas. Matka potvrdila, že v Anglicku má brata, ktorý tam žije 8
rokov, býva v rodinnom dome spolu s priateľkou a ich spoločnou dcérou. Na dotazy právnej zástupkyneotca matka uviedla, že do Veľkej Británie sa prisťahovala 15 rokov späť, išla tam za dovolenkou, vopred
neplánovala deti zadržiavať na Slovensku, pracovný pomer skončila k 30.04.2024 z dôvodu odchodu
z krajiny a nájomný pomer ukončila k 30.07.2024.

7. Opatrovník uviedol, že nespochybňuje, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Veľká Británia,
avšak z pohovoru s maloletými deťmi, ktorý bol realizovaný prostredníctvom Referátu poradensko-
psychologických služieb vyplynulo, že vôľou maloletých detí je momentálne ostať na území Slovenskej
republiky, kedy sa deti mali vyjadriť, že na pobyty alebo na dovolenky chcú chodiť do Anglicka a na
Slovensku chcú zostať bývať naďalej. Navrhol preto súdu nenariadiť návrat maloletých detí naspäť do

Veľkej Británie.
8. Súd vlastnou činnosťou zistil, že matka od 21.02.1995 má trvalé bydlisko na adrese J. K., I. XX, nie
je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, odo dňa 28.08.2024 je vedená ako
uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke a nepoberá
ani štátne sociálne dávky.
9. Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom vyplynulo, že na návrh matky

podaný dňa 30.08.2024 prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom. Matka v návrhu uviedla: „Už po narodení druhého dieťaťa som si začala uvedomovať, aké
náročné je žiť v zahraničí bez rodiny, akejkoľvek pomoci“. V doplnenom návrhu matka uviedla:
„Navrhovateľka pricestovala s maloletými deťmi na Slovensko dňa 30.07.2024, a to za účelom návratu
a zotrvania na Slovensku, ktorej sú deti štátnymi občanmi. Navrhovateľka má v úmysle trvalo sa

zdržiavať s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky. Maloleté deti sú odo dňa 20.08.2024
prihlásené na území Slovenskej republiky na trvalý pobyt.“ Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že
maloleté deti boli matkou prihlásené na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese J. K.,
I. XX od 20.08.2024. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením spis. zn. 22P/121/2024-90 zo dňa
20.09.2024 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská

Bystrica pod spis. zn. 32P/132/2024 s poukazom na čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí.
10. Okresný súd Banská Bystrica uznesením spis. zn. 32P/132/2024-96 zo dňa 17.09.2024 nariadil
vhodné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi.
11. Matka v podaní zo dňa 16.09.2024 žiadala konanie zastaviť z dôvodu námietky právomoci súdu.

Právomoc súdu je procesná podmienka, ktorú súd skúma ex offo. Pod právomocou sa súhrnne rozumie
sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva uplatňovaných pri
ochrane porušených a ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, FO alebo PO. Ústavná podoba
tejto kompetencie je normatívne zakotvená v Čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže
domáhať zákonom upraveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Z ust. § 1 CMP vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú
veci ustanovené v tomto zákone. V rámci CMP je samostatne upravené konanie týkajúce sa návratu
maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní. Možnosť nemožnosť
aplikácie Haagskeho dohovoru o medzinárodných únosoch je preto otázkou hmotnoprávnou a nie
procesnou, ktorá by mala za následok nedostatok právomoci súdu. Súd v zmysle § 9 CSP konanie

bezodkladne zastaví v prípade, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu SR. Vzhľadom k tomu,
že je daná právomoc súdu SR, súd návrhu matky nevyhovel a konanie pre nedostatok právomoci súdu
SR nezastavil. Matka vo svojich námietkach zastáva názor, že nakoľko nemá vedomosť o existencii
tzv. vykonávacieho zákona k Dohovoru o medzinárodných únosoch, nemôže byť súčasťou právneho
poriadku SR. Súd má v prvom rade za to, že predmetná problematika už bola spoľahlivo vyriešená

samotnou aplikačnou praxou, v rámci ktorej sa justičné autority zaoberali aplikáciou dohovoru v konaní
o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní a to aj
v súvislosti s Veľkou Britániou po jej vystúpení z EÚ, kedy nebol zistený rozpor v otázke aplikácie
predmetného dohovoru napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 12Cop/26/2023-899 zo dňa
19.12.2023, v rámci ktorého sa zaoberal aj vzájomným vzťahom dohovoru a nariadenia ES č. 2201/2003

z 27.11.2023. Predmetný dohovor bol riadne ratifikovaný a vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom
a pre SR sa stal záväzným dňom 01.02.2001. Pre posúdenie je preto potrebné aplikovať ČL. 154 c/ ods.
2 Ústavy, v zmysle ktorého iné medzinárodné zmluvy, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sú súčasťou jej právneho
poriadku, ak tak ustanovuje zákon. Pre všetky prípady prednostnej aplikácie zmlúv podľa Čl. 154 c/ ods.

1 a 2 platí, že súd, či orgán verejnej správy môže priamu aplikovateľnosť týchto zmlúv vylúčiť striktne len
v prípadoch, ak zmluva nespĺňa podmienky platnosti ratifikácie a vyhlásenia a predmetné ustanovenie
zmluvy nezakladá dostatočne jasne a priamo práva a povinnosti subjektov práva, fyzických, právnických
a to Drgonec, Ústava SR, Teória a prax, druhé prepracované a doplnené vydanie Bratislava C.H.Pek,2019, str. 1760. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonný odkaz na použitie dohovoru možno nájsť
v samotnom CMP, v zmysle ktorého podľa § 123 ods. 1 v konaní o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenompremiestneníalebozadržiavanípodľaosobitnéhopredpisualebomedzinárodnejzmluvy,

ktorou je SR viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletého bolo neoprávnené
a či je daný niektorý z dôvodov pre nenariadenie návratu dieťaťa. S ohľadom na uvedené je zrejmý
aj zámer zákonodarcu byť viazaný dohovorom, keď procesný postup v konaní o návrat maloletého
inkorporoval do vnútroštátneho právneho poriadku, čomu zodpovedá práve postup podľa § 123 a nasl.
CMP. Pokiaľ matka poukazuje na kategóriu medzinárodných zmlúv, pri ktorých sa predpokladá prijatie

osobitnéhozákona,súdvtejtosúvislostiuvádza,žeideotakémedzinárodnézmluvy,ktoréniesúnatoľko
presné a špecifické, aby ich bolo možné uplatniť priamo, t. j. aplikovať v konkrétnom prípade nezávisle
od akéhokoľvek iného prameňa vnútroštátneho práva. A hlavným dôvodom prijatia osobitného zákona je
v takýchto prípadoch predchádzanie vzniku medzinárodnej zodpovednosti SR za nesplnenie záväzkov
vyplývajúcich z uzavretých medzinárodných zmlúv. Jednotlivé ustanovenia dohovoru sú však svojou
povahou dostatočne jasné a určité obsahujúce jasné podmienky, za ktorých príslušný justičný orgán

nariadi návrat alebo naopak kedy návrhu nevyhovie. Zo všetkých týchto dôvodov súd návrhu matky na
zastavenie konania nevyhovel a teda konanie na pojednávaní nezastavil.

12. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

13. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Matka vo vyjadrení zo dňa 02.09.2024 žiadala prerušiť konanie do času právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci jej návrhu na úpravu práv
a povinností k maloletým deťom. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením
konaniaafakultatívnymprerušenímkonania.Akojedinýmfakultatívnymdôvodomnaprerušeniekonania
normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dá na takéto konanie podnet. Dohovor
o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravuje postup zmluvných štátov
v konaniach o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, ktoré podľa tohto
Dohovoru má byť ukončené do šiestich týždňov od doručenia návrhu. Dohovor teda uprednostňuje
zásadu rýchleho a bezodkladného konania, s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa v tom smere,

aby neoprávnené umiestnenie alebo zadržiavanie nespôsobilo maloletému dieťaťu ujmu spočívajúcu
v zmene jeho prostredia. Je preto „a priori“ vylúčené, aby súd vyhovel návrhu matky na prerušenie
konania, v dôsledku ktorého by bolo predĺženie konania o nariadenie návratu maloletých detí do
krajiny ich obvyklého pobytu. Prerušenie konania vylučuje aj čl. 16 Dohovoru, pretože orgán zmluvného
štátu je povinný zdržať sa rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva. Zároveň je logické, aby sa

v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania maloletého dieťaťa rozhodovalo o jeho
návrate s cieľom nepochybne určiť rozhodné právo, ktoré sa na opatrovnícke konanie použije a s cieľom
určiť následne právomoc a príslušnosť konkrétneho súdu. Len pre vysvetlenie matke súd uvádza,
že konanie o nariadenie návratu maloletého dieťaťa má prednosť pred opatrovníckym konaním. Súd
z uvedených dôvodov na fakultatívne prerušenie tohto konania návrh matky považoval za nedôvodný,

a preto ho zamietol.
15. Podľa § 128 písm. a) CMP, konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci alebo jeho jednotlivé
ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na

začatie konania podľa osobitného predpisu.

16. Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky, iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto
ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.

17. Matka maloletých na pojednávaní konanom dňa 07.10.2024 predložila súdu návrh na prerušenie
konania a návrh na iniciovanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko namieta
protiústavnosť Haagskeho dohovoru o únosoch detí. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že Dohovor nie
je podľa jej názoru platne uzavretý (a to ani s odkazom na Viedenský dohovor o zmluvnom práve)z dôvodu porušenia článku 102 ods. 1 písm. a) Ústavy SR „v znení 1999“ a ako „iná medzinárodná
zmluva“ sa nemohol stať súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, keď matka nemá vedomosť
o existencii osobitného („tzv. vykonávacieho) zákona, ktorý by na Haagsky dohovor o únosoch detí

výslovne(expressisverbis)odkazovalvsúladesčlánkom154cods.2ÚstavySR.Naúvodjenevyhnutné
uviesť, že konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je
osobitne citlivou statusovou záležitosťou a vyžaduje si osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup
konajúceho súdu. Aj z uvedeného dôvodu sú preto možnosti prerušenia konania upravené reštriktívnym
spôsobom, kedy v danom type konania nie je prípustné prerušenie konania ani na základe zhodnej

žiadosti účastníkov. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že prerušenie
konania nie je viazané na návrh účastníka, ale dôvody indikujúce nesúlad s Ústavou Slovenskej
republiky musia byť dané na strane súdu. Súd sa uvedenou otázkou, ako aj matkou namietanou
otázkou právomoci v predmetnej veci, zaoberal pri oboznámení sa s podaným návrhom, nakoľko
ako už bolo uvedené vyššie, ide o základnú procesnú podmienku, splnenie ktorej je predpokladom
toho, aby súd mohol vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Súd tak pre úplnosť poukazuje na oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 119/2001 Z. z., v zmysle ktorého Národná
rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných
únosov detí súhlas svojím uznesením č. 906 zo dňa 15.06.2000, prezident Slovenskej republiky ho
ratifikoval dňa 24.10.2000 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 01.02.2001. Pokiaľ matka
maloletých v súvislosti s posudzovaním záväznosti Dohovoru odkazuje na aplikáciu čl. 7 ods. 2 a ods.

5 Ústavy SR, na tieto články nie je možné prihliadať vzhľadom na časovú účinnosť ústavného zákona
č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorá nastala až 01.07.2001. V danom prípade je potrebné aplikovať čl. 154c v
rámci prechodných a záverečných ustanovení, ktorý sa vzťahuje na iné medzinárodné zmluvy, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím

účinnosti predmetného ústavného zákona. S ohľadom na v uvedenom článku sformulovanú podmienku,
kedy iné medzinárodné zmluvy „sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon“ sa
v právnej doktríne vyskytol názor (ktorý prezentuje aj matka maloletých), podľa ktorého musí byť
takéto zákonné zmocnenie explicitné. S týmto tvrdením sa však nemožno stotožniť, keďže viaceré
zákonyponechávajúotvorenoutextúrousvojichkolíznychustanovenímožnosťprednostnéhopôsobenia

vopred neurčitého počtu medzinárodných zmlúv. Takmer každá medzinárodná zmluva spadajúca do
rámca čl. 154c ods. 2 Ústavy SR totiž môže byť teoreticky, práve skrz otvorenú textúru kolíznych
ustanovení konkrétnych zákonov, vnútroštátne aplikovaná. Tým sa stane súčasťou právneho poriadku
SR. V konkrétnom prípade o použiteľnosti ustanovenia riadne ratifikovanej a vyhlásenej medzinárodnej
zmluvy, samozrejme, rozhoduje orgán aplikácie práva. Takéto rozhodnutie o aplikácii je teda často de

iure určením, že konkrétna medzinárodná zmluva je súčasťou slovenského právneho poriadku (bližšie
pozri OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok II. Bratislava : Wolters
Kluwer SR s. r. o, 2022, s. 796). Ako už súd uvádzal v bode 11, pre všetky prípady prednostnej aplikácie
zmlúv podľa čl. 154c ods. 1 a 2 platí, že súd, či orgán verejnej správy môže priamu aplikovateľnosť týchto
zmlúv vylúčiť striktne za predpokladu, že predmetná zmluva nespĺňa podmienky platnosti, ratifikácie

a vyhlásenia a ustanovenie zmluvy nezakladá dostatočne jasne a priamo práva a povinnosti subjektov
práva (fyzických a právnických osôb) (k tomu pozri DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória
aprax.2.prepracovanéadoplnenévydanie.Bratislava:C.H.Beck,2019,s.1760).Sohľadomnavyššie
uvedené, súd aj na tomto mieste uvádza, že zákonný odkaz na použitie Dohovoru možno nájsť priamo
v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v ustanovení § 123 ods. 1. Matka maloletých

svoje tvrdenie o tom, prečo by takto formulovaný odkaz nemal spĺňať požiadavku ústavodarného orgánu
v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR poukazujúc tiež na to, že absentuje aj odkaz na predmetný Dohovor
v odkazoch (poznámkach pod čiarou) zákona, bližšie neodôvodnila (neuviedla ani to, z čoho odvodzuje
potrebu odkazov v poznámkach pod čiarou), iba sa obmedzila na vyjadrenie nesúhlasného stanoviska.
Nie je zrejmé, na akú inú medzinárodnú zmluvu by dotknuté ustanovenie malo odkazovať, ak nie na

medzinárodnýdohovorvýslovnesatýkajúcimedzinárodnýchúnosovdetí.Javísatiežakonelogické,aby
Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila medzinárodnú zmluvu, ktorú na svojom území nezamýšľa
uplatniť. Pokiaľ matka maloletých aj v tejto súvislosti poukazuje na kategóriu medzinárodných zmlúv,
pri ktorých sa predpokladá prijatie osobitného zákona, súd opätovne uvádza, že uvedené sa vzťahuje
na medzinárodné zmluvy, ktoré nie sú natoľko presné a špecifické, aby ich bolo možné uplatniť priamo

(t. j. aplikovať v konkrétnom prípade), nezávisle od akéhokoľvek iného prameňa vnútroštátneho práva
(ustanovenia teda nie sú aplikovateľné priamo z textu medzinárodnej zmluvy) a hlavným dôvodom
prijímaniaosobitnéhozákonajevtakýchprípadochpredchádzanievznikumedzinárodnejzodpovednosti
Slovenskej republiky za nesplnenie záväzkov vyplývajúcich z uzavretých medzinárodných zmlúv.Jednotlivé ustanovenia Dohovoru sú svojou povahou dostatočne jasné a určité, obsahujúce jasné
podmienky, za ktorých príslušný justičný orgán nariadi návrat dieťaťa. Aj na tomto mieste súd poukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 12CoP/26/2023 – 899 zo dňa 19. decembra 2023, v rámci

ktorého v bode 42 odôvodnenia skonštatoval, že okresný súd pri svojom rozhodovaní správne aplikoval
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodnoprávnych únosov detí alebo nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2023 zo dňa 27.06.2023 v súvislosti s konaním týkajúcim sa premiestnenia
maloletých z krajiny ich obvyklého pobytu vo Veľkej Británii, kedy nebol zistený rozpor v otázke aplikácie
predmetného Dohovoru. Na základe uvedeného preto súd návrh matky na prerušenie konania zamietol.

18. Návratové konanie, ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (čl. 19), nie je svojou povahou konania
vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt k otázke jurisdikcie a má v ňom
byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom
konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobnostné, zárobkové a majetkové
pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho

potreby, či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných
hmotnoprávnych ustanovení dohovoru v súvislosti s ustanovením § 123 CMP.
19. Podľa čl. 1 Dohovoru o medzinárodnoprávnych aspektoch únosu detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa
25. 10. 1990 (publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z. z. ďalej
len „Dohovor“), cieľom tohto dohovoru je :

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu

sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak :

a)jeporušenímopatrovníckehopráva,ktorénadobudlaosoba,inštitúcia,aleboináprávnickáosoba,buď

spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo
samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť priamo zo zákona alebo na základe
rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku
tohto štátu.

21. Podľa článku 4 Dohovoru sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,
keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

22. Podľa čl. 5 Dohovoru, na účely tohto dohovoru

a) "opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť
miesto jeho pobytu,

b) "právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho

obvyklého pobytu.

23. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku
3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,

nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj
keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty 1 roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu,
že sa preukáže, že dieťa sa vžilo s novým prostredím.24. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do znesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa
nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Prihodnoteníokolnostíuvedenýchvtomtočlánku,justičnéasprávneorgányvezmúdoúvahyinformácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

25. Podľa článku 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa toho Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať

za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

26. Cieľom Dohovoru je obnoviť „status quo“ spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom
medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Dohovoru sa rozumie neoprávnené
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z jeho rodičov do inej krajiny než je krajina jeho

obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušovaniu práv druhého rodiča. V zmysle
preambuly Dohovoru, medzinárodný únos detí má dva prvky, a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje
porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.
27. Súd ako predbežnú otázku riešil obvyklý pobyt maloletých detí. Za obvyklý pobyt maloletých detí sa
považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia

a na tento účel berie do úvahy najmä jeho trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území
členského štátu a premiestnenie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky
školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v tomto
štáte. V súvislosti s posudzovaním obvyklého pobytu maloletých detí sa plne stotožnil s argumentáciou
právnej zástupkyne otca. V konaní nebolo sporné, že maloleté deti mali obvyklý pobyt v Spojenom

kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, nakoľko sa narodili na území Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie, nadobudli štátne občianstvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
a následne na základe žiadosti matky bez súhlasu otca aj štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Maloleté deti až do 30.07.2024 žili na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
kde boli riadne začlenené do sociálneho, zdravotného, školského systému. Na maloleté deti matke

boli a doposiaľ sú vyplácané rodinné prídavky. Maloletým deťom vo Veľkej Británii bola od narodenia
poskytovanázdravotnástarostlivosť,majútamsvojhopediatra,zubára.Maloletédetivzmysleškolského
systému Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska navštevovali školské zariadenia, kde
prosperovali, začlenili sa do kolektívu, čo vyplynulo zo správ školských zariadení maloletých detí. V
Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska deti od narodenia vyrastali, a preto si v ňom

vytvorili svoje sociálne, citové väzby. Prostredie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska bolo pre deti ich domovom, kde sa cítili bezpečne, mali tam svojich kamarátov, s ktorými trávili
čas. O intenzite začlenenia maloletých detí svedčí aj charakteristika detí z ich školského zariadenia,
v ktorom boli označované ako obľúbené, ktoré majú kamarátov. O miere začlenenia detí v školskom
prostredí svedčia aj napríklad dotazy matky maloletej Lauren. Otec maloletému A. v rámci styku umožnil

telefonát s jej spolužiačkou, ktorý neodmietol, realizoval sa. Deti až do 30.07.2024 boli vzdelávané
v školskom systéme v anglickom jazyku, ktorý primerane ich veku a v prípade maloletého Johna
stanoveným diagnózam, ovládajú. Maloleté deti boli zvyknuté na školský režim, spôsob výučby, k
lekárom, ktorých navštevovali, si vytvorili dôveru. Maloleté deti sa zúčastňovali narodeninových osláv
svojich spolužiakov, otec zabezpečoval kontakt detí so spolužiakmi v jeho domácnosti, v čase realizácie

starostlivosti o maloleté deti spolu s nimi absolvoval výlety, čím deti spoznávali krajinu. Vzhľadom na
takúto mieru začlenenia súd môže jednoznačne a nepochybne konštatovať, že obvyklý pobyt maloletých
detí bol v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Z návrhu otca vyplynulo, že matkas maloletými deťmi počas prázdnin za účelom udržiavania rodinných väzieb s matkinou rodinou,
navštevovali Slovensko, čo matka nepoprela.
28. Ďalej súd ako predbežnú otázku riešil, či otec nadobudol rodičovské práva a či ich aj vykonával,

čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, pretože otec v zmysle právneho poriadku Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nadobudol rodičovské práva, je podľa ním predložených
rodných listov zapísaný ako otec maloletých detí. Rodičia absolvovali mediáciu, kde sa dohodli na
starostlivostiomaloletédeti,ktorúotecajreálnevykonával.Matkaanitútoskutočnosťnespochybňovala.
Spochybňovala len schopnosť otca zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo však nie je

predmetom tohto konania, a preto na túto argumentáciu matky súd nemohol prihliadnuť.

29.Súdmalpreukázané,žedošlokzmeneobvykléhopobytumaloletýchdetí.Zaoberalsapretootázkou,
či premiestnenie maloletých detí z miesta ich obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným
premiestnením alebo zadržiavaním maloletého dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva,
ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne, podľa

právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne
pred premiestnením alebo zadržiavaním a v čase premiestnenia alebo zadržiavania bolo toto právo
aj skutočne vykonávané buď spoločne, alebo samostatne, alebo by bolo takto vykonávané, ak by
nedošlo k premiestneniu, či zadržiavaniu. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že odchod
matky 30.07.2024 zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska bolo zo strany matky

plánované, o čom svedčí, že pracovný pomer skončila k 30.04.2024 z dôvodu odchodu z Veľkej Británie,
ukončenia nájomného pomeru vo Veľkej Británii k 30.07.2024, čo vyplynulo zo samotného vyjadrenia
matky. O úmysle matky natrvalo premiestniť maloleté deti na územie Slovenskej republiky svedčí aj jej
vyjadrenie v doplnenom návrhu v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn.
22P/121/2024, v ktorom matka uviedla: „Navrhovateľka pricestovala s maloletými deťmi na Slovensko

dňa 30.07.2024, a to za účelom návratu a zotrvania na Slovensku, ktorého sú deti štátnymi občanmi.
Navrhovateľka má v úmysle trvalo sa zdržiavať s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky.
Maloleté deti sú odo dňa 20.08.2024 prihlásené na území Slovenskej republiky na trvalý pobyt.“ Zo
zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že dňa 18.08.2024 mali byť maloleté deti odovzdané otcovi na
dovolenku a následne sa maloleté deti mali vrátiť do krajiny svojho obvyklého pobytu. Matka však otcovi

maloleté deti dňa 18.08.2024 neodovzdala, na ich ďalšie zotrvanie na území Slovenskej republiky, ako
vyplynulo z výsluchu obidvoch rodičov, nemala súhlas, a preto súd dospel k záveru, že od 18.08.2024 sú
maloleté deti na území Slovenskej republiky zadržiavané neoprávnene. Argumentácia matky, že s deťmi
sa vrátila na Slovensko z dôvodu, že tu majú trvalý pobyt, majú slovenské štátne občianstvo, samé
o sebe neobstojí. Pokiaľ matka premiestnenie maloletých detí odôvodňovala tým, že otec ju a maloleté

deti štyri roky držal v nádeji, že sa presťahujú, otec poprel a predložil komunikáciu s matkou, ktorá
síce potvrdzuje požiadavku matky vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, avšak otec k tomu nikdy
nedal súhlas, a preto na túto argumentáciu, ktorá by mala spôsobiť nenavrátenie maloletých detí, súd
neprihliadol.
30. Súd v zmysle § 123 a čl. 13 Dohovoru skúmal, či sú splnené podmienky pre nenavrátenie maloletých

detí. V zmysle čl. 13 písm. b) Dohovoru je možné návrat dieťaťa nenariadiť v prípade existencie
vážnejšieho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo by ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie. Už zo samotnej povahy tohto ustanovenia, ktoré je koncipované
ako výnimka spravidla (nariadenie návratu dieťaťa) vyplýva, že musí byť vykladané reštriktívne. Tento
záver potvrdzuje okrem iného aj výkladová správa k Dohovoru, ktorej autorkou je Elsa Perez - Vera,

či prax súdov a napokon aj na samotného Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ ide o výklad
pojmu vážne nebezpečenstvo, vystavenia duševnej, či fyzickej ujme, Ústavný súd už v uznesení spis.
zn. II.ÚS 282/2017 z 26.04.2017 uviedol, že musí ísť o reálne hroziace, a teda nie všeobecné či
potencionálne nebezpečenstvo. Neznesiteľnou situáciou v zmysle tohto ustanovenia je situácia, ktorá
má reálny potenciál ohroziť mravný vývoj dieťaťa, alebo ktoré vystavuje dieťa reálnemu a závažnému

(neúnosnému) strádaniu po stránke nedostatku pre život nevyhnutných základných predpokladov,
strava, ošatenie, bývanie a podobne. Ústavný súd dodal, že fyzická, či psychická ujma v zmysle
tohto ustanovenia musí mať intenzitu neznesiteľnej situácie (Nález II. 223/2017). Matka ako dôvod pre
nenavrátenie maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu uvádzala súčasnú zdravotnú indispozíciu
oboch maloletých detí a následný dopad na progres ochorenia v prípade odlúčenia od nej a ich

vyrastanie a formovanie osobnosti v Anglicku. Táto argumentácia matky je všeobecná, a preto súd na ňu
nemohol prihliadnuť. Naopak, súd mal preukázané, že dôvodom premiestnenia maloletých detí matkou
tak, ako sama uviedla v návrhu na úpravu práv a povinností, je jej uvedomenie si, aké náročné je žiť
v zahraničí bez rodiny a akejkoľvek pomoci. Toto tvrdenie matky svedčí len o jej silnom záujme navrátiťsa do svojej krajiny pôvodu bez toho, aby zohľadnila záujem maloletých detí. Nie je totiž v záujme
maloletých detí ich vytrhnutie z prostredia, v ktorom žili 9 a 7 rokov a za toto obdobie primerané veku si
vytvorili svoje kamarátstva, zvykli si na školský režim, získali dôveru u pediatra, zubára. Ani zdravotná

indispozícia detí nie je takej intenzity, aby spôsobila nenariadiť návrat maloletých detí. V tejto súvislosti
súd poukazuje na samotné vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že maloletý A. trpí miernym autizmom,
nevyžaduje si zdravotnú starostlivosť, len osobitný prístup. Je pre súd stále zarážajúce, že matka
u dieťaťa, ktoré trpí miernym autizmom, potrebuje svoje pravidlá a režim, stále výchovné prostredie,
spôsobila u neho zmeny. Napriek tomu z vyjadrenia matky vyplynulo, že na nové prostredie sa adaptoval

a z vyjadrenia opatrovníka vyplynulo, že maloletý bol pri pohovore spontánny, bezprostredný, na situáciu
sa aklimatizoval. U maloletého E. bola zistená slabá imunita, atopický ekzém, čo nie je zdravotný stav
takej intenzity, ktorý by zabránil návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu. Súdu je zrejmé,
že každý nútený návrat má určité negatívne následky na psychický stav dieťaťa, čo však neznamená,
že by návrat nemal byť uskutočnený. Aj v prípade, ak by sa psychológ domnieval, že návrat bude mať
na maloleté dieťa negatívny dopad, išlo by tak o odmietnutie návratu vždy a Dohovor by stratil svoj

zmyselaúčel(rozhodnutieESĽPvoveciPhostiraEfthymiouaRibeiroFernandezprotiPortugalsku).Súd
v tejto súvislosti ešte poznamenáva, že maloleté deti neutrpia neznesiteľnú ujmu, pretože sa vrátia do
domova, izby, ktorú si vybrali, do školy, kde majú kamarátov, do prostredia, ktoré im je známe. Naopak,
návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu je v súvislosti s mierou ich začlenenia aj v súlade
s Dohovorom a právom detí. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa matky odôvodňovala nenavrátenie

maloletých detí z dôvodu ich prejavenej vôle, súd poznamenáva, že v tomto smere tvrdenia maloletých
detí pred matkou a otcom sú protichodné. Maloleté deti, ako vyplynulo z ich pohovoru pred opatrovníkom
za prítomnosti psychológa, vnímajú nezhody, rozpory medzi rodičmi a stávajú sa lojálnymi vždy k tomu
rodičovi, u ktorého sú. Súd sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne otca, že nie je možné,
aby súd len z dôvodu prejavenej vôle detí vo veku 7 a 9 rokov nenariadil návrat, pretože tak, ako

právna zástupkyňa otca správne podotkla, z výsluchu detí nevyplynul žiadny objektívny dôvod, pre
ktorý by nemal byť nariadený. Ani z výsluchu maloletých detí, ako aj matky nevyplynulo, že by v ich
domácnostiach zasahovali sociálne orgány, polícia, otec by akýmkoľvek spôsobom deťom ublížil, resp.
krajina obvyklého pobytu by bola pre maloleté deti nebezpečná, riziková. Súd tak nemal splnenú ani
podmienku pre nenariadenie návratu maloletých detí v zmysle čl. 13 Haagskeho dohovoru. Súd tak

mal splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu,
a preto návrhu otca vyhovel.

31. Splnomocnená zástupkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom detí a dať súdom eventuálne
vyhotoviť znalecký posudok psychológom. Súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko maloleté deti boli

v konaní vypočuté, prejavili svoju vôľu, názor a súd vzhľadom na vek detí, vystavovanie detí ďalšiemu
stresu, diagnózu maloletého A. – autizmus, to nepovažoval ani za vhodné, účelné a v záujme maloletého
dieťaťa. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa matky žiadala, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
súd uvádza, že návratové konanie je návrhovým konaním a nie je možné len všeobecne navrhnúť dôkaz
bez jeho riadneho odôvodnenia. Súd preto ani tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel.

32. Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 52 CMP
a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II., III., IV., V., tohto rozhodnutia je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci

(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Toto uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 133 ods. 2 CMP).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia otec, právna zástupkyňa otca, opatrovník
sa vzdali práva podať opravný prostriedok voči výroku II., III., IV., V., bolo by ich prípadné odvolanie

právne neúčinné.

Banská Bystrica, 7. októbra 2024
Mgr. Ingrid Steinsdorferová
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Dobrotová