Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203782
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123203782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. - D. XXX, právne zastúpený JUDr. Kristína Jošthová, advokátka, so
sídlom M. R. Štefánika 10, 010 01 Žilina proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/
XX, XXX XX H. - I., o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.04.2023 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvorí so žalobcom ako kupujúcim
kúpnu zmluvu v znení uvedenej v žalobe.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že bol podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 5/16
vo vzťahu k celku v nehnuteľnosti a to pozemok parcela č. XXX o výmere, podľa PKV č. XXX, XXX m2
- záhrada v intraviláne parcela registra „E“, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., J. C. - D., k.ú. C. D. o
výmere iba 389 m2. Právny predchodca žalobcu - jeho otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, po ktorom žalobca

majetok v konaní sp. zn. 6D 1438/84 v celosti zdedil, bol vlastníkom nielen podielu 5/16 pozemku parcely
č. XXX, ale i podielu 1/16, ktorý mu darovala jeho sestra K. H., I. B., mlčky uzavretou dohodou ešte
pred rokom 1937. To potvrdzuje aj skutočnosť, že nebol predmetom odpredaja jej zdedeného majetku
po svojom otcovi A. B., svojmu bratovi tiež A. B., kúpnopredajnou zmluvou č. L. XXXX/XX a tiež aj jej
návrh v dedičskom konaní sp. zn. D 92/57 po ich matke G. B., I. G., aby celý majetok prebral jej brat K.
B., otec žalobcu. Otec žalobcu, bol na základe mlčky uzavretej dohody so svojou príbuznou a kmotrou,
G. H., I. B., tak isto vlastníkom nielen jej podielu 5/16 pozemku parcely č. XXX, ale po jej vydaji celého jej

majetku v k.ú. C. - D.. M. potvrdzuje aj skutočnosť, že nebol predmetom dedičského konania po nej sp.
zn. D 120/56 dňa 24.05.1956, ako i prehlásenia jej detí A. B., K. K. a vnuka a vnučky N. B. a F. N. I. K..
V uvedenej nehnuteľnosti boli podielovými spoluvlastníkmi aj A. B. v podiele 1/16, J. O. v podiele 1/16, F.
N. v podiele 4/16, P. M. v podiele 1/32, D. B. v podiele 1/32 a A. Q. v podiele 4/16. Svoje podiely uvedení
podieloví spoluvlastníci previedli na K. B., otca žalovaného darovacou zmluvou zo dňa 22.06.2020, ktorá
bola zavkladovaná pod V XXXX/XXXX-2. Na jeho meno bola uvedená parcela zapísaná na LV č. XXXX,
k.ú. C. - D. O. por. č. 12 v podiele 11/16. K. B. tento podiel v nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa

07.07.2021 previedol na svojho syna F. B., ktorá bola zavkladovaná pod R. XXXX/XX-X, napriek výzve
žalobcu na odkúpenie protiprávne darovaným podielom. Právni predchodcovia - darcovia, špecifikovaní
v darovacej zmluve zo dňa 22.06.2020 ako podieloví spoluvlastníci v predmetnej parcele KNE č. XXX,
O. uzavretím darovacej zmluvy neponúkli túto nehnuteľnosť na odkúpenie žalobcovi ako podielovémuspoluvlastníkovi, čím porušili jeho predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ponuka na
odkúpenie podielu musí obsahovať podľa § 605 Občianskeho zákonníka všetky podmienky, za ktorých
navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu. Právny predchodca žalovaného, jeho otec K. B., darovacou

zmluvou, ktorej vklad bol pod R. XXXX/XX-X, previedol na svojho syna žalovaného svoj podiel o veľkosti
11/16 v nehnuteľnosti - pozemok č. 137 o výmere 389 m2 - záhrada, parcela registra "E" zapísaný na
LV č. XXXX, okres H., obec C. - D., G.S. C. - D.. Uvedeným konaním sa darcovia a následne aj právny
predchodca žalovaného, jeho otec, pravdepodobne chceli vyhnúť tomu, že by žalobca v prípade prijatia
ponuky na odkúpenie sa stal väčšinovým podielovým spoluvlastníkom v uvedenej parcele, čo by mohlo

mať v budúcnostiza následok, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by súd
rozhodol tak, že pozemok určí do vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov.
Touto darovacou zmluvou docielili to, že žalovaný sa stal väčšinovým spoluvlastníkom, ktorý bude mať
určite v úmysle podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že bude
žiadať, aby sa on stal výlučným vlastníkom. Toto je nezákonné obchádzanie zákona. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že darca F. N. dňa 13.02.2008 prehlásila, že súhlasí, aby jej spoluvlastnícke podiely v

parcelách KNE č. XXX, boli zapísané na meno žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.07.2023, v ktorom uviedol, že návrh
žalobcu považuje za neopodstatnený, navrhuje žalobu zamietnuť. Spoluvlastnícky podiel k predmetnej
nehnuteľnosti nadobudol právoplatne prevodom na základe darovacej zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka od svojho otca. Jeho otec sa stal spoluvlastníkom na základe prevodu darovacou zmluvou
podľa Občianskeho zákonníka od viacerých spoluvlastníkov, ktorí boli otcovi blízkymi osobami, k čomu
prikladá aj čestné vyhlásenia. K predmetnej nehnuteľnosti má ako spoluvlastník silný citový vzťah. Jeho
nebohá stará mama a starý otec využívali pozemok po dobu viac ako 40 rokov počas svojho života.
Jeho spomienky spadajú do čias, keď sa na každoročných prázdninách so starou mamou starali o

zasadené zemiaky, kde v letnom období zbierali škodcov (mandelinky). So žalobcom sa snažil vyriešiť
vec mimosúdne a navrhoval mu odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu 4.000, eur, čo
predstavuje hodnotu 33,30 eur na m2, čím chcel jednoznačne preukázať silný vzťah k predmetnej
nehnuteľnosti. Tento návrh bol komunikovaný medzi právnymi zástupcami strán. Avšak k dohode, ani
k návrhu iného kompromisne´ho variantu zo strany právneho zástupcu žalobcu nedošlo. Motiváciou

žalobcu na takéto konanie pripisuje len k aktu, že predmetná nehnuteľnosť susedí jednou stranou so
susedou, ktorej syn je vo viacerých dlhodobých občianskoprávnych sporoch so žalobcom a tým existuje
motivácia žalobcu nehnuteľnosť využívať v sporoch proti spomínanej osobe.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.08.2023 uviedol, že vyjadrenie žalovaného je

nepravdivé, otec žalovaného sa stal spoluvlastníkom na základe prevodu darovacou zmluvou od
viacerých spoluvlastníkov, ktorí boli otcovi blízkymi osobami k čomu prikladá aj čestné vyhlásenia.
To však nie je pravda, pretože všetci spoluvlastníci boli žalobcovi príbuzní, nie žalovaného, lebo inak
by bol spoluvlastník aj jeho otec a nemusel by získavať spoluvlastníctvo protiprávnym darovaním,
ale odkúpením ponúkaných spoluvlastníckych podielov. Pritom svoje spoluvlastnícke podiely G. H. v

minulosti darovala svojmu príbuznému a kmotrovi, jeho otcovi K. B. ústnou formou, preto to nebolo
zaznamenané ani v katastrálnom operáte. Takou istou formou mu darovala svoj podiel aj jeho sestra K.
H., čo potvrdzuje aj skutočnosť že tento jej podiel nebol predmetom kúpnopredajnej zmluvy č. d. XXXX/
XX a tiež i zápisnica v dedičskom konaní po ich matke G. B. sp. zn. D37/57 zo dňa 30.09.1957, ako i
čestné prehlásenie jej detí N. N. a R. F.. Takže aj čestné vyhlásenia predložené žalovaným nemôžu byť

pravdivé. Jediný kto mal vzťah k jeho otcovi bol A. Q., ktorého manželka jeho otca nosila ku krstu, to však
neznamenážebolblízkouosoboualebopríbuzným.Tentovzťahmalvšakzanásledokto,žeA.Q.(4/16),
ktorý si spolu s G. B. (1/16) prisvojoval celý pozemok a uzurpoval si právo o ňom rozhodovať, o čom
svedčí aj konanie THM, ktoré bolo vykonané v rozpore so smernicou THM, bez vedomia a prítomnosti
jeho otca ako vlastníka najvyššieho podielu 5/16 a ostatných evidovaných spoluvlastníkov, umožnil

dedovi žalovaného užívať celý predmetný pozemok bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, a keď sa
pravdepodobne od svojej kmotry K. B. dozvedel, že si uplatňuje svoje zdedené vlastnícke právo, tak mu
to prišiel domov vyčítať, že on je vlastníkom, ale keď mu ukázal doklad, že tam má ešte väčší podiel
ako on, tak skoro spadol zo stoličky. Na základe svojho zdedeného vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku, žalobca začal riešiť túto otázku oslovením vtedajšieho užívateľa K. B. cca v r. 1998, aby uvoľnil

a umožnil mu tento pozemok užívať, s čím súhlasil, ale s podmienkou, že až od jari. Táto žiadosť vyvolala
nevraživosť, hlavne zo strany jeho manželky, čo sa prejavilo v slovnom napádaní jeho dcéry. Tiež to riešil
ponukou na odkúpenie podielov spoluvlastníkov, ale bezúspešne. Riešil to aj cestou J. C. - D. N. C. G. R.
H., ale tiež neúspešne. K vyjadreniu žalovaného o jeho silnom citovom vzťahu z detstva k predmetnémupozemkumôžepovedať,žejehocitovývzťahvyplývajúcizdedičstvaajeho23ročnéhoužívaniavcelosti
bez akýchkoľvek námietok spoluvlastníkov až do dnešných dní, keď to žalovaný protiprávne zmaril tým,
že fyzicky zamedzil jeho prístup k nemu od cesty je určite väčší. Jeho vyjadrenie, že sa snažil vec vyriešiť

mimosúdne ponukou na odkúpenie jeho podielov za sumu 4.000,-eur, môže uviesť, že pre neho a jeho
dcéry je pozemok veľmi dôležitý, aby si mohli na ňom postaviť nejakú garáž pre ich mechanizmy, ktoré
im na dvore hrdzavejú, sa znehodnocujú a auto, na ktoré je ako ZŤP odkázaný. Taktiež vo vyjadrení
chýba vysvetlenie z akého dôvodu neodpovedal na jeho ponuky mimosúdneho vyrovnania uzatvorením
kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2022, 22.01.2023. Nebolo odpovedané ani na ponuku jeho otcovi zo dňa

02.08.2021.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.10.2023 uviedol, že viaceré predkladané dôkazy
sú irelevantné a nemajú žiadny vzťah k predmetnej veci, čo svedčí o tom, že žalobca nemá skutočný
záujem domôcť sa svojich práv, ale iba viesť spor a obťažovať susedov. Spoluvlastníci darovali podiel
z vlastného presvedčenia a vôle jeho otcovi. Žalobca tvrdí, že spoluvlastníci boli jeho príbuznými,

z čoho vyvodzuje, že nemohli byť blízkymi osobami jeho otca. Považuje za potrebné zdôrazniť, že
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka sa za osoby sebe navzájom blízke pokladajú nielen osoby
v príbuzenskom pomere taxatívne vymenované v prvej časti pred bodkočiarkou, ale aj „iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom“, ak je splnená podmienka, že „ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Teda skutočnosť, že tieto osoby sú v príbuzenskom

vzťahu k žalobcovi, nijako nevylučuje, že mohli byť zároveň aj blízkymi osobami jeho otca, čo vo svojich
čestných vyhláseniach aj náležite zdôvodnili. Dôkazy o ústnom darovaní z 50-tich rokov sú irelevantné,
kde je jednoznačný dôkaz, že katastrálny úrad odmietol špekulatívne konanie žalobcu o zmene v zápise.
Uvádza, že nedošlo k zámernému zneprístupneniu cesty žalobcu k pozemku, ale šlo len o pozostatok
postupného likvidovania opílených stromov nachádzajúcich sa a zasahujúcich do elektrického vedenia.

Táto likvidácia stromov trvala približne 3 týždne, keďže sa nezdržiava v danej oblasti počas pracovných
dní. Vzhľadom na veľkosť konára na fotke nebolo možné odstránenie ihneď jednou osobou. Táto vec
bolavyriešenáešteskôr,akoboloprevzatévyjadreniežalobcu.Tvrdeniežalobcuostavanígarážejeviac
menej špekulatívne. Odpredanie jeho časti pozemku, ktorú právoplatne nadobudol za smiešnu sumu je
komické. Žalobca má zrejme základne problémy s matematikou, kde porovnáva neporovnateľné ponuky

vzhľadom na sumu na m2 pozemku. Taktiež opisuje jeho ponuku ako platnú a jeho ako neplatnú. Jeho
názor je, že ponuka je platná ak sa dohodnú obidve strany, čo ani v jednom prípade nebolo splnené.

6. Následne žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.02.2024 uviedol, že tvrdenie žalovaného
o tom, že jeho spoluvlastníci, príbuzní, resp. príbuzní jeho otca, nemohli byť blízkymi osobami jeho

otca, lebo by jeho otec bol aj ich blízkou osobou spochybňuje s poukazom na § 116 OZ. Takže čestné
prehlásenie priamych dedičov pôvodných vlastníkov, ktoré majú určite väčšiu právnu silu k dedenému
majetku, sú irelevantné, ale čestné prehlásenia ich následných dedičov, ktoré majú menšiu právnu silu,
sú už relevantné. Pritom pochybuje, že títo následní spoluvlastníci darovali svoje podiely jeho otcovi
bez akejkoľvek finančnej satisfakcie, pretože jeho otec v minulosti, keď začal užívať celý pozemok, bol

so svojím bratom E. B. aj za ním s ponukou odkúpenia jeho podielov, čo odmietol. Blízkou osobou sa
na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenej, súrodenec a manžel;
iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Takže nechápe,
ktorá osoba z jeho spoluvlastníkov pri odpredaji svojich podielov by utrpela ujmu, ktorú by pociťovala

aj druhá osoba v príbuzenskom pomere alebo v inom pomere, čiže otec žalovaného, pretože s ním
neboli v žiadnom inom príbuzenskom pomere, neboli manželia, neboli švagrovci, nebývali v spoločnej
domácnosti, nemali ani iný blízky vzťah. Jeho plánovanú stavbu garáže na predmetnom pozemku
žalovaný urážlivo spochybňuje. To, či si chce postaviť garáž na ochranu svojho majetku, ktorý mu
hrdzavie na dvore alebo iné využitie pozemku, a či bude mať z čoho, je jeho starosť a nie starosť

žalovaného. Rovnako ako vyjadrenie žalovaného, čestné vyhlásenia jeho blízkych osôb E. A. Q., A.
B. sa nezakladajú na pravde, sú účelové. Pretože E. A. Q. nemohol byť blízkou osobou E. K. B., otca
žalovaného iba z dôvodu, že boli spolužiaci na základnej škole. To isté platí aj o čestnom vyhlásení
ďalšej blízkej osobe A. B., že už krátko po narodení mala s ním vynikajúce rodinné vzťahy, podieľala
sa na jeho výchove a starostlivosti počas neprítomnosti jeho rodičov, hoci ona bývala v Hradnej a E. K.

B., nar. XX.XX.XXXX v Súľove a do Súľova sa prisťahovala po vydaji v roku 1968, t.j. po 13 rokoch od
jeho narodenia. Taktiež nemôže ísť s ním o pravidelné stretávanie iba preto, že sa s ním niekedy cez
potok rozprávala. Ako sa s ním mohla pravidelne rozprávať, keď býval v H. N. L. C. chodil nepravidelne
a o nehnuteľnosť sa mu staral jeho brat E. B.. Aj tvrdenie o príbuznosti s jeho matkou, že sú sesternicenemá nič spoločné s príbuznosťou s E. K. B., pretože nejde o príbuznosť v priamom rade, spolu nebývali
a nič spolu nevlastnili, takže nemôže ísť ani o to, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Z týchto skutočností vyplýva, že ho spoluvlastníci A. B. a E. A. Q. spoločne

so žalovaným chcú protiprávne pripraviť o majetok.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.10.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za prítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii žalobcu v spore, uviedla, že pri prvom prevode, teda zo

spoluvlastníkov A. B., ktorá vlastnila podiel 1/16, J. O. v podiele 1/16, F. N. v podiele 4/16, P. M. v podiele
1/32, D. B. v podiele 1/32, A. Q. v podiele 4/16 bol urobený prevod bez zachovania predkupného práva
voči žalobcovi, ktorý mal mať ponúknuté na odpredaj tieto nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť na základe
darovacej zmluvy od týchto spoluvlastníkov nadobudol K. B., otec žalovaného a to v podiele 11/16, ktorý
tútonehnuteľnosťvovýmere11/16ďalejdaroval07.07.2021nasvojhosyna.Tvrdia,žeosobyA.B.,J.O.,
D. B., F. N., A. Q. neboli osobami blízkymi, kde by sa nevyžadovalo dodržanie podmienky predkupného

právaostatnýchspoluvlastníkov,pretopovažujútentoprávnyúkonzaneplatný,domáhajúsanahradenia
prejavu vôle, aby bola uzatvorená kúpna zmluva. Okrem toho poukazujú, že spoluvlastníčky danej
nehnuteľnosti boli prehláseniami, ktoré boli doložené, že si želajú, aby táto nehnuteľnosť bola zapísaná
v prospech žalobcu, že tieto ich podiely nemali byť predmetom darovacej zmluvy, na základe ktorej
nadobudol K. B., otec žalovaného. Poukazuje aj na právny názor v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

7C/59/2021 zo dňa 20.06.2022, ktorý ešte nie je právoplatný, jednalo sa o rovnakú vec, o prevod parcely
iného čísla, o prevod parcely č. XXX/X J. výmere 58 m2, na LV č. XXX, prevádzajúcimi osobami boli
opätovne A. B. 1/16, J. O. X/XX, F. N. X/XX, P. M. X/XX, D. B. X/XX a A. Q. 4/16, jedná sa o totožné
osoby ako v tomto prípade, ktoré prevádzali vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti na O. K., jednalo
sa o prevod z týchto osôb na osobu, o ktorej tvrdili, že je osobou blízkou, bol vyslovený názor v tejto

veci, že žalobcovi vzniklo predkupné právo, aby mu boli ponúknuté podiely k nehnuteľnostiam v daných
podieloch, ktoré sa prevádzali na základe darovacej zmluvy. Majú za to, že treba rešpektovať aj tento
názor.Právnazástupkyňažalobcupredložilaknahliadnutiurozsudokč.k.7C/59/2021zodňa20.06.2022
vo veci žalobcu A. B. proti žalovanému: I. K. o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorým
rozsudkom bola žaloba zamietnutá. Aj keď nie je záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ale je

tu zákon, ktorý určuje, ako treba v prípade podielového spoluvlastníctva postupovať. Ak dohoda nie
je možná, je možné podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto
prípade to nebolo a podieloví spoluvlastníci obišli túto možnosť, nielen že obišli zákon, ale nedodržali
ani predkupné právo. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol porušený zákon, domáha sa svojich
práv. Pokiaľ sa žalovaný vyjadril k A. B., chce uviesť, že ona v podstate ich rodinu nemá rada, robí

všetko možné, už ich poškodila na viacerých miestach. Ona ovplyvnila aj tých ostatných podielových
spoluvlastníkov,nemalavýhrady,žetoužívaliodroku2000,skrátka24rokovtobolo.Onisa24rokovoto
starali, kosili, ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemal voči tomu výhrady, to znamená, že súhlasili,
že to užívali. Žalobca odvtedy ako zdedil tú parcelu, tak to začal užívať. Chce poukázať aj na tie osoby,
ktoré uvádza v žalobe, oni to vlastne aj darovali jeho otcovi, nebolo to na papieri, ale darovali mu to.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou, doložil aj čestné prehlásenia, že dve osoby,
ktoré boli blízkymi osobami jeho otcovi, boli viac menej blízke osoby v zmysle Občianskeho zákonníka,
kde je možné previesť darovacou zmluvou časť svojho majetku. Ich darovanie bolo úprimné, potom
následne to druhé darovanie z otca na neho bolo spôsobené tým, že bola jeho otcovi diagnostikovaná
choroba, mal nádor na mozgu, takže riešili práve darovaním ako keby časť dedičského konania, udialo

sa aj neskôr, že otec sa oženil ďalší krát, takže on chcel vysporiadať tieto veci. Tí podieloví spoluvlastníci,
ktorí darovali jeho otcovi spoluvlastnícke podiely, nemali záujem, aby ich nadobudol žalobca. Ich rodina
ten pozemok aj v minulosti dlhodobo využívala. Žalobca na jednej strane tvrdí, že to 24 rokov užíva a na
druhej strane tvrdí, že A. Q., čo bol otcov spolužiak, že im to on dovolil, že to mohli užívať. Predtým
ten pozemok užíval nielen jeho otec, ale aj jeho otec, teda žalovaného dedo, tiež sa volal K. B.. Pokiaľ

žalobca napáda, že neboli blízke osoby, chce poukázať na ustanovenie Občianskeho zákonníka, kde
sa hovorí, že to nemusia byť osoby iba v priamom rade, ale môžu byť aj v obdobnom rade, tým bol
aj A. Q., ktorý bol podielový spoluvlastník, predložil čestné prehlásenia. Pokiaľ žalobca poukazoval, že
niečo malo byť darované jeho otcovi alebo jemu, čo sa snažil aj zapísať na kataster, ale kataster mu
odkázal, že nemôže si dať zapísať vlastníctvo iba na základe nejakých čestných prehlásení, čiže z tohto

nemožno vyvodiť, že mu to darovali. Oni majú darovaciu zmluvu, že to nadobudol jeho otec a potom
následne on. Ešte dodáva, že nedošlo určite k finančnému plneniu. Podieloví spoluvlastníci sa rozhodli
svojou vôľou previesť na nadobúdateľa svoje spoluvlastnícke podiely.8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov,celýmspisovýmmateriálomavecposúdil
podľa nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), právoplatné rozsudky
ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav vôle.

10. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

12. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Podľa § 603 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba
tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva

mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.

14. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

15. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16.Podľa§117Občianskehozákonníka,stupeňpríbuzenstvadvochosôbsaurčujepodľapočtuzrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného

predka.

17. V zmysle ust. § 150 CSP v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je žalobca povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje uplatňované právo, nárok a je jeho povinnosťou a v jeho
záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný ako druhá procesná

strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že
právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe
protistojace procesné strany. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená

unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len
tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné
bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali

pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale
obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo
veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa
považujú za nedokázané. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporuna nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré
dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ust. článku 8 CSP,
ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. V ust. § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo

znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu
a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby

strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v
relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
žalobu zamietol.

19. Predmetom sporu bola žaloba žalobcu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť
ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej by bol prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/16 k nehnuteľnosti KNE parcele č. XXX - záhrada o výmere
389 m2, k.ú. C. - D., vedená na LV č. XXXX a to za kúpnu cenu 1,33 eur. Žalobca poukazoval

na darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020 uzatvorenú medzi otcom žalovaného ako obdarovaným
a pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi ako darcami, malo ísť o šesť podielových spoluvlastníkov:
A. B., J. O., F. N., P. M., D. B. a A. Q., zároveň žalobca poukazoval na darovaciu zmluvu zo
dňa 07.07.2021 v znení dodatku uzatvorenú medzi otcom žalovaného ako darcom a žalovaným ako
obdarovaným. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva, nakoľko mu zo

strany pôvodných podielových spoluvlastníkov nebola zaslaná ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych
podielov v špecifikovanej nehnuteľnosti s tým, že pôvodní podieloví spoluvlastníci darovacou zmluvou
previedli spoluvlastnícke podiely na otca žalovaného a následne otec žalovaného ich previedol
darovacou zmluvou na žalovaného.

20. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu. Mal za to, že spoluvlastnícke
podiely k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol od svojho otca a to darovacou zmluvou zo dňa
07.07.2021,žeotecžalovanéhonadobudolspoluvlastníckepodielyodviacerýchpôvodnýchpodielových
spoluvlastníkov, ktorí boli blízkymi osobami otca žalovaného, poukázal na čestné prehlásenia A. B., E. A.
Q., že žalobcovi zaslal návrh na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný namietal aj kúpnu

cenu v tejto navrhovanej kúpnej zmluve.

21. Nesporným medzi stranami sporu bolo: že žalobca a žalovaný sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti - pozemku KNE č. XXX - záhrada o výmere 389 m2, v k.ú. C. - D., T. LV
č. XXXX, že dňa 07.07.2021 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi otcom žalovaného ako darcom

v znení dodatku a žalovaným ako obdarovaným, predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 11/16 v špecifikovanej nehnuteľnosti (darovacia zmluva bola vyvkladovaná dňa 20.08.2021).
Bolo nesporným, že darca v tejto darovacej zmluve E. K. B. je otec obdarovaného - žalovaného, ide tu
tedaoblízkeosoby.Nespornýmbolo,žežalobcazaslalžalovanémuoznámenieoporušenípredkupného
práva zo dňa 09.10.2022 - vyzval žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, že žalobca zaslal otcovi

žalovaného oznámenie o porušení predkupného práva zo dňa 02.08.2021, vyzval ho na uzatvorenie
kúpnej zmluvy.

22. Sporným medzi stranami, vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, bol tak uplatnený nárok
žalobcu, teda či došlo/nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho

zákonníka zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov, čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa
22.06.2020, či išlo o prevod medzi blízkymi osobami, aj s poukazom na predložené čestné prehlásenia
zo strany žalovaného. Súd posudzoval aj výzvu žalobcu - oznámenie o porušení predkupného práva
adresovanú žalobcovi zo dňa 09.10.2022, výzvu žalobcu zo dňa 02.08.2021 - oznámenie o porušení
predkupného práva adresovanú otcovi žalovaného.

23. Žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci kúpnu
zmluvu so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej kúpnej zmluvy by bol prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 11/16 k nehnuteľnosti KNE parcela č. XXX, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. C. - D..Z listu vlastníctva č. XXXX, k.S. C. - D. mal súd preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
pozemku KNE č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/16 a žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 11/16 (titul nadobudnutia darovacia zmluva). Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel

k predmetnej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa
10.08.2021, uzatvorenej medzi otcom žalovaného E. K. B. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným
(R. XXXX/XXXX, vklad dňa 20.08.2021). Bolo nesporným, že išlo o prevod medzi blízkymi osobami (otec
- syn), teda v tomto prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Žalobca poukazoval na
to, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti od svojho otca E. K. B.

darovacou zmluvou zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku a predtým pôvodný podielový spoluvlastník, jeho
otec E. K. B. mal nadobudnúť spoluvlastnícke podiely spolu o veľkosti 11/16 od pôvodných podielových
spoluvlastníkov: A. B. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16, J. O. spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/16, F. N. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/16, P. M. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/32, D. B.
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/32, A. Q. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/16, spolu 11/16 a to
na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 (podľa vyjadrenia žalobcu vklad tejto zmluvy mal byť

dňa 03.08.2020).

24. Žalobca mal za to, že pôvodní podieloví spoluvlastníci - uvedení v žalobe (A. B., J. O., F. N., P. M.,
D. B., A. Q.) pred uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 neponúkli svoje spoluvlastnícke
podiely na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, čím porušili jeho predkupné právo

podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Súd v prvom rade poukazuje na to, že strany sporu majú povinnosť
tvrdenia,akoajdôkaznúpovinnosť.Žalobcanepredložilsúdudarovaciuzmluvuzodňa22.06.2020,ktorá
malabyťuzatvorenámedziuvedenýmišiestimipodielovýmispoluvlastníkmiakodarcamiaobdarovaným
- otcom žalovaného, žalobca ani nenavrhol vo vzťahu k uvedenému žiadne dôkazy (napr. aby si
súd vyžiadal spis, resp. darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020 z príslušného okresného úradu, odbor

katastrálny). Súd poukazuje na to, že ide o sporové konanie, súd môže vykonať iba dôkazy, ktoré
navrhnú strany sporu (bez návrhu môže súd vykonať iba dôkazy podľa § 185 ods. 2 CSP).

25.Súdtaknemalpreukázanýuvedenýzmluvnývzťah-darovaciuzmluvuzodňa22.06.2020(konkrétne
medzi kým bola uzatvorená darovacia zmluva zo dňa 22.06.2020 a čo bolo jej predmetom). Nemal

preukázané,ktobolivtomčasepôvodnípodielovíspoluvlastníci.Pokiaľbolzostranyžalobcupredložený
list vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. - D., zo dňa 20.04.2007, 07.11.2019, 08.10.2022, súd mal za to, že
uvedené listy vlastníctva nepreukazujú, že v čase uzatvorenia tejto darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020
boli presne tie isté osoby (ako žalobca označil v žalobe) aj skutočnými podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti v tom čase (v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020). Súd

nemal preukázané uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020, medzi kým konkrétne mala byť
uzatvorená, aké konkrétne spoluvlastnícke podiely mali byť predmetom tejto darovacej zmluvy, kedy
bola vyvkladovaná.

26. Aj napriek uvedenému súd uvádza, že pokiaľ by darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 22.06.2020

medzi darcami (uvedenými šiestimi podielovými spoluvlastníkmi) a obdarovaným (otcom žalovaného),
aj v takomto prípade platí, že predkupné právo je potrebné uplatňovať aj pri bezodplatnom prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Ako už súd uviedol, zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021 (išlo
o prevod medzi blízkymi osobami). Čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020, žalobca mal za

to, že pôvodní podieloví spoluvlastníci (uvádzal ich šesť) mali porušiť predkupné právo žalobcu ako
podielového spoluvlastníka, neponúkli mu spoluvlastnícke podiely na predaj a svoje spoluvlastnícke
podiely previedli darovacou zmluvou na otca žalovaného. Súd nemal preukázané, či ponuka na
odkúpenie zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k žalobcovi bola učinená.
Žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na to, že jeho otec nadobudol spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnosti darovacou zmluvou od viacerých podielových spoluvlastníkov, ktorí boli vo vzťahu k jeho
otcovi blízkymi osobami. Predložil čestné vyhlásenie A. B., E. A. Q.. Súd s poukazom na predložené
čestné vyhlásenia mal za to, že pokiaľ ide o osobu A. B., ide o blízku osobu s poukazom na ust. § 116,
§ 117 Občianskeho zákonníka, ide o vzdialenejšieho príbuzného. Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú
iba na osoby, ktoré sú v priamom rade, ako uvádzal žalobca, ale môžu to byť aj vzdialenejší príbuzní,

kedy vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu (s poukazom na čestné vyhlásenie č.l. 113). S poukazom na uvedené
mal sú za to, že podielová spoluvlastníčka A. B. neporušila predkupné právo žalobcu. Čo sa týka
ostatných podielových spoluvlastníkov (aj E. A. Q.), nebolo preukázané, že išlo o blízke osoby. Boloteda povinnosťou pôvodných podielových spoluvlastníkov ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely pred
ich prevodom podielovému spoluvlastníkovi, t.j. žalobcovi, ak tak neučinili, porušili predkupné právo
žalobcu. Súd však nemal preukázané, ktoré konkrétne osoby mali porušiť predkupné právo žalobcu,

keďže žalobca nepredložil darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020 a súd nie je povinný vyzývať strany
sporu na predloženie listinných dôkazov, ide o sporové konanie a navyše žalobcu v danom spore
zastupoval právny zástupca. Žalobca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

27. Podľa vyjadrenia žalobcu k prevodu došlo/malo dôjsť na základe darovacej zmluvy zo dňa

22.06.2020, následne darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021. Žalobca sa domáhal nahradenia prejavu
vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalobca v navrhovanej kúpnej zmluve odvodzoval výšku požadovanej
kúpnej ceny od znaleckého posudku č. XX/XXXX, predmetom tohto znaleckého posudku bol iný
pozemok, cena za 1 m2 podľa tohto znaleckého posudku bola 13,-eur/m2 za trvalé trávne porasty.
Zároveň žalobca v žalobe uvádzal, že vychádzal z hodnoty ornej pôdy a trvalého trávnatého porastu
uverejneného na internete vo výške 0,0285 eur za 1m2 (uvedenú ponuku na internete nepreukázal

žalobca), a že z tejto ceny sa môže vychádzať pri určení ceny parcely KNE č. XXX/X o výmere 150 m2,
podiel5/16,t.j.46,875m2,t.j.1,33eur.Súdmalzato,žetaktopožadovanáaurčenákúpnacenavnávrhu
kúpnej zmluvy vo výške 1,33 eur nezodpovedá ani znaleckému posudku č. XX/XXXX (tento znalecký
posudok sa týkal inej nehnuteľnosti, bola tam stanovená suma 13,-eur za 1m2) a táto výška kúpnej ceny
v navrhovanej kúpnej zmluve vo výške 1,33 eur nezodpovedá ani cene ornej pôdy, trvalého trávnatého

porastu uvedeného na internete, na ktorý sa odvolával žalobca a uvádzal sumu 0,0285 eur za 1m2,
pričom uvedené žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v žalobe pri určení ceny uvádzal
úplne inú parcelu a to parcelu č. XXX/X o výmere 150 m2. Predmetom daného sporu bola parcela
KNE č. XXX o výmere 389 m2, čo predstavuje s poukazom na ponuku na internete (ktorú však žalobca
nepreukázal) 0,0285 eur za 1m2, hodnota parcely by predstavovala sumu 11,08 eur, podiel žalovaného

11/16, by predstavoval sumu 7,62 eur a nie žalobcom navrhovanú výšku kúpnej ceny v kúpnej zmluve
vo výške 1,33 eur, ide o nesprávny výpočet. Žalovaný v spore namietal výšku kúpnej ceny v navrhovanej
kúpnej zmluve. Zároveň súd poznamenáva, že nemôže dopĺňať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy,
ktorá je obsahom žaloby. Súd nemôže sám určiť výšku kúpnej ceny (prepočítavať ju), výšku kúpnej ceny
nemôže súd sám modifikovať, upresňovať, meniť.

28. V prípade, ak by bola preukázaná zo strany žalobcu darovacia zmluva zo dňa 22.06.2020, ak by
pôvodní podieloví spoluvlastníci (piati, okrem A. B.) porušili predkupné právo žalobcu, išlo o prevod
tretejosobeaprevodcoviasinesplnilizákonnúpovinnosťsvojespoluvlastníckepodielyponúknuťtomuto
spoluvlastníkovi - žalobcovi, tak v takomto prípade má podielový spoluvlastník v dôsledku porušenia

predkupného práva zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. V zmysle
ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR z 22.09.2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009), či: a) sa bude
žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu
osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,

lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce

rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.,
v súčasnosti § 229 CSP), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už
voči nadobúdateľovi. Súd iba na okraj poukazuje na to, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a §
603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Žalobca si z troch zákonných možností zvolil nárok
na nahradenie prejavu vôle.

29. Darovacia zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu spolu o veľkosti
11/16 v predmetnej nehnuteľnosti medzi darcami (podľa vyjadrenia žalobcu šiestimi) a obdarovaným
E. K. B. mala byť uzatvorená dňa 22.06.2020. Darovacia zmluva medzi otcom žalovaného (E. K. B.)
ako darcom a obdarovaným - žalovaným bola uzatvorená dňa 07.07.2021 v znení dodatku zo dňa

10.08.2021, vyvkladovaná dňa 20.08.2021.

30. S poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva
v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Zákon
ponecháva na úvahu subjektu dotknutého právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho úkonu
dovolať alebo nie. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom, uskutočňuje

sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu
(musí vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti). Uplatnenie námietky relatívnej
neplatnostimusíbyťvýslovné,nestačíibaupozornenie,žeprávnyúkonbymoholbyťneplatný.Akstrana
na túto neplatnosť len upozorní, neznamená to ešte, že sa jej dovoláva (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo/437/2003). Relatívnej neplatnosti sa môže oprávnená osoba dovolať akýmkoľvek

spôsobom (žalobou, námietkou v rámci procesnej obrany alebo mimosúdnym prejavom adresovaným
všetkým účastníkom právneho úkonu). Účinky relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením prejavu vôle
ostatným (všetkým) účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.

31. Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec
nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala

právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv
na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne
neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti (R 31/2013).

32. Žalobca listom označeným ako Oznámenie o porušení predkupného práva zo dňa 02.08.2021

(č.l. 152) zaslal otcovi žalovaného výzvu, aby mu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/16 ponúkol na
predaj, vyzval ho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, inak sa na súde bude domáhať určenia relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 09.10.2022 označenú ako
Oznámenie o porušení predkupného práva (č.l. 14), vyzval žalovaného, aby mu spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 11/16 ponúkol na predaj, vyzval ho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy - súd poukazuje na to, že

žalovaný neporušil predkupné právo žalobcu (darovacia zmluva zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku bola
uzatvorená medzi blízkymi osobami otec - syn). Súd poukazuje na ust. § 40a Občianskeho zákonníka,
ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu aj podľa § 140 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

33. Žalobca však nevyužil možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - prevodu
spoluvlastníckych podielov na E. K. B., a to ani jednostranným právnym úkonom (mimosúdne)
adresovaným všetkým účastníkom tejto zmluvy (darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020), ani žalobou
podanou voči ním na súde, ktorou by sa domáhal určenia relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a ani
iným právne prístupným spôsobom dovolania sa relatívnej neplatnosti (napr. námietkou vo vkladovom

konaní). Žalobca sa síce listom zo dňa 02.08.2021 obrátil na E. K. B., aby mu predmetné spoluvlastnícke
podiely predal za rovnakých podmienok ako ich nadobudol, týmto listom sa však výslovne voči nemu
nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nedovolal sa neplatnosti právneho úkonu voči všetkým
účastníkom zmluvy, nepodal ani voči nemu žalobu na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd nahradil jeho
prejav vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu (na základe ktorej by E. K. B. predal žalobcovi na neho prevedené

spoluvlastnícke podiely), čím podľa názoru súdu možno mať za to, že mu zostalo zachované predkupné
právo voči ďalším prípadným nadobúdateľom.

34.Súdkuvedenémudodáva,žežalobcazaslalvýzvuzodňa02.08.2021otcovižalovaného(oznámenie
o porušení predkupného práva), vyzval ho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, uvedenú výzvu podal na

pošte dňa 03.08.2021 (ako vyplýva z podacieho lístku na pošte), súd mal preukázané iba, kedy list
podal na pošte. Uvedený podací lístok však nepreukazuje, kedy sa daná výzva dostala, resp. mala
dostať do dispozície otca žalovaného. Nebolo preukázané, kedy otec žalovaného nadobudol konkrétnu
možnosť sa oboznámiť s obsahom uvedenej zásielky. To, že list podal na pošte, ešte nepreukazuje,
že to bolo doručené otcovi žalovaného, že sa to dostalo do jeho dispozície, nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, kedy konkrétne k tomu malo dôjsť. Súd mal za to, že nemožno vychádzať iba všeobecne
z predpisov, postupov, ktoré sa týkajú pošty, doručovania zásielok, lebo tento postup nemusí byť vždy
zo strany pošty aj riadne a včas dodržaný. Žalobca nepreukázal, či a kedy uvedená výzva zo dňa
02.08.2021 bola doručená otcovi žalovanému, t.j. adresátovi, teda či mu bola doručená ešte pred
vyvkladovaním darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021, vyvkladovanej dňa 20.08.2021 (teda, že ešte pred

týmto dátumom mal otec žalovaného objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky). Právna
teória a súdna prax za takú možnosť považujú samotné prevzatie zásielky adresátom alebo jej doručenie
(vhodenie) do poštovej schránky adresáta alebo vhodenie oznámenia o uložení zásielky zo strany pošty
do poštovej schránky adresáta, až týmto okamihom nadobudne adresát objektívnu možnosť oboznámiťsa s obsahom zásielky. Uvedené však nebolo preukázané, neboli navrhnuté, predložené žiadne dôkazy
zo strany žalobcu, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.

35.Súdtakmalzato,žežalobcanevyužilmožnosťdovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuvoči
všetkým účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 (nedovolal sa relatívnej neplatnosti ani voči
otcovi žalovaného, vyzýval ho iba na uzavretie kúpnej zmluvy), zároveň pred doručením výzvy zo strany
žalobcu otcovi žalovaného došlo k prevodu (darovaniu) na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021
v znení dodatku zo dňa 10.08.2021, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/16 v špecifikovanej

nehnuteľnosti z otca žalovaného na žalovaného, pričom otec žalovaného pred týmto prevodom ich
neponúkol na predaj žalobcovi, nakoľko týmto prevodom otec žalovaného neporušil predkupné právo
žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o prevod blízkej osobe (na syna), a preto
ani žalobcovi nemohli vzniknúť v tomto prípade práva vyplývajúce z porušenia predkupného práva vo
vzťahu k nadobúdateľovi týchto podielov - žalovanému.

36. Vo všeobecnosti súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného
práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ide o relatívne neplatný
právny úkon (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva
v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku
existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je

relatívna neplatnosť stanovená (v danom prípade opomenutý spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý
prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Ak ten, kto
nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu
neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako
vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky,

teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od
absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna,
pretože chráni dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania
vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri
nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra

(katastra nehnuteľností) o tom, že prevodca je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť
v tejto dôvere sklamaná. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/221/2010
zo dňa 20.12.2011: „kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na
tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho
dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka
relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“.
Tedapodstatnéje,žeakvčase,kedysažalobca(ešte)nedovolalrelatívnejneplatnostidarovacejzmluvy
zo dňa 22.06.2020, ktorou nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely právny predchodca žalovaného (E.
K.B.),tentonakladalsospornýmispoluvlastníckymipodielmitak,žeichdarovacouzmluvoupreviedolna

žalovaného (jeho syna) ako obdarovaného, nie je takáto následná darovacia zmluva neplatným právnym
úkonom (a to ani relatívne neplatným, keďže išlo o prevod blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho
zákonníka), teda pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo k prevodu (darovaniu)
na žalovaného ako blízku osobu.

37. Čo sa týka návrhu právnej zástupkyne žalobcu, aby sa súd oboznámil so spisovým materiálom,
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/59/2021, súd poukazuje na to, že uvedený návrh
nepovažoval za potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné, uvedený
spor (ako súd zistil nahliadnutím do rozsudku, ktorý predložila na pojednávaní právna zástupkyňa,
ktorým rozsudkom bola žaloba žalobcu A. B. zamietnutá) sa týkal úplne inej nehnuteľnosti, iného

žalovaného ako v danom spore. Súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci vychádza z konkrétnych
okolností daného prípadu, nie je viazaný posúdením veci v úplne inom spore len preto, že tam vystupuje
totožný žalobca, zároveň súd poukazuje aj na ust. § 153 CSP, kedy na neskoro učinené prostriedky
procesného útoky (návrhy na vykonanie dôkazov) neprihliada.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že okrem spoluvlastníckeho podielu 5/16 vedenom na LV
č. XXXX, k.ú. C. - D., H. jeho otec podielovým spoluvlastníkom aj podielu 1/16 a 5/16 a to na
základe ústnych zmlúv, súd iba na okraj poznamenáva, že ak mal žalobca za to, že spoluvlastnícke
podiely v špecifikovanej nehnuteľnosti majú byť iné, je na ňom, aby sa domáhal ním tvrdenýchnárokov samostatnou žalobou podanou na súde, napr. žalobou o určenie, že vec (nehnuteľnosť, resp.
spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti) patrí do dedičstva. Súd v danej veci vychádzal z listu vlastníctva
č. XXXX, z údajov ako sú zapísané na tomto liste vlastníctva. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona,

údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalobca na liste vlastníctva č.
XXXX má zapísaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/16 (titul nadobudnutia PKV R. XXX, rozhodnutie
č.k. 6D/1438/84).

39. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že

žalobcavdanomsporenepreukázalskutkovúaprávnudôvodnosťuplatnenéhonároku,pretosúdžalobu
ako nedôvodnú zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

40. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, preto rozhodol o
náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

aexekučnejčinnosti),akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.