Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18Csp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202925
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124202925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.

r. o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o.,
so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO 53255739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom A. XXX, A. - C., o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 300 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 eur od 25.03.2020 do 12.05.2020 a zo sumy

300 eur od 13.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2020 nadobudol od jeho právneho predchodcu,
D. D., E., pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve právneho predchodcu v nepretržitom omeškaní so splatením čo i len časti dlhu po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu č. 5157011368,
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Má za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti

zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poznamenal, že žalovaný napriek výzvam jeho
právnehopredchodcuneplnilsplátkyvstanovenýchtermínoch,čímporušilsvojupovinnosťpodľazmluvy
a tak jeho právny predchodca dňa 13.04.2019 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 474,13 eur a pozostávala z istiny vo výške 350 eur, z riadneho úroku vo výške
47,25 eur, z úroku z omeškania vo výške 21,69 eur a poplatkov vo výške 55,19 eur. Žalobca ďalej
uviedol, že dňa 07.05.2020 uzavrel so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach č. 6028409, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy uznal čo do právneho
dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 585,59 eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 350 eur, riadneho úroku vo výške 47,25 eur, úroku z omeškania vo výške 21,69 eur, poplatkov vo
výške 55,19 eur, nákladov právneho zastúpenia vo výške 103,20 eur, úroku z omeškania od postúpenia
pohľadávky vo výške 8,26 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 eur od 25.03.2020
do zaplatenia istiny, zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky
nevykonal žiadnu úhradu. Po podpísaní dohody žalovaný uhradil dňa 12.05.2020 sumu 50 eur. Žalovaná

sumu tak predstavuje sumu vo výške 300 eur a pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 300 eur,
Zvyšnú časť pohľadávky v podobe príslušenstva si neuplatňuje. Nesúhlasil s premlčaním dlhu ani s
tým, že žalovaný nebol dostatočne poučený o dohode o uznaní záväzku. Žalovaný svojim podpisom v
dohode o uznaní záväzku potvrdil, že si je vedomý svojich práv v zmysle zákona o ochrane osobnýchúdajov a že v súlade s ust. čl. 13 Nariadenia 2016/679 bola voči jeho osobe riadne splnená informačná
povinnosť. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 07.05.2020 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,

výška pohľadávky, prísľub dlžníka tento dlh splniť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj
v čase uznania. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie
plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba, ktorá dovtedy plynula sa stáva právne bezvýznamnou a
začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Dohodu o uznaní dlhu žalovaný podpísal dobrovoľne. Mal
možnosť si ju pred podpisom prečítať. Ak mal záujem dohodu uzatvoriť s daným obsahom, vyjadriť s

ňou súhlas svojim podpisom, čo aj urobil. Žalovaný mal aj možnosť odmietnuť túto dohodu, ak s ňou
nesúhlasil. Zdôraznil, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov
spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané

právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a k začatiu plynutia novej premlčacej doby
dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel. Ak by aj žalovaný v čase
uznania dlhu o jeho premlčaní nevedel, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá §
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, v takom prípade nastupuje. Žalobca ďalej uviedol, že
kontokorentnýúverjemožnosťprečerpaťfinančnéprostriedkynavlastnomúčte.Pokiaľmáklientnaúčte

prostriedky a s peniazmi aktívne manipuluje, správa sa tento účet ako bežný bankový účet. Akonáhle
dôjde k prečerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Povolené
prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže ak klient predchádzajúcu pôžičku splatí, t. j. navýši stav
svojhobežnéhoúčtuočiastku,ktorábolapožičaná,môžeznovuvyužiťčerpanieprostriedkovdomínusu.
Klient sa dostáva do omeškania vtedy, ak vyčerpá finančné prostriedky nad dohodnutý úverový rámec a

dôjde k nepovolenému prečerpaniu. Pripomenul, že od plnenia v splátkach je potrebné odlíšiť opakujúce
sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu. Na právne vzťahy s
opakujúcich sa plnením nemožno aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka. Nebol preto povinný dodržať
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe
výpovede zo dňa 31.12.2018. Žalovaného nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na

plnenie. Zastáva tak názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vypovedaním zmluvy. Svoj
nárok si na súde mohol uplatniť až po ukončení zmluvy, t. j. najskôr dňa 01.01.2019 (deň nasledujúci po
vyhotovení výpovede), avšak nakoľko dňa 07.05.2020 došlo k uznaniu pohľadávky, došlo k predĺženiu
premlčacej doby o 10 rokov a táto by uplynula dňa 07.05.2030. Dodal, že v čase uzavretia zmluvy
neexistovala žiadna vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala sa riadne oboznámiť s textom

zmluvy a žalovaný nebol nútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať. Keďže zmluvu podpísal,
postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. K posúdeniu schopnosti
splácať spotrebiteľský úver poukázal na čl. III ods. 2 Odporúčania NBS zo dňa 07.10.2014 a vyvodil
záver, že v danom prípade nemal povinnosť posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že nebol dostatočne
ako spotrebiteľ posúdený a informovaný o možnostiach a postihoch spotrebiteľa čerpať povolené
prečerpanie, keďže nemohol obsah zmluvy pred jej podpisom podstatným spôsobom ovplyvniť. Má za
to, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný z dôvodu uplynutia času s prihliadnutím na výpoveď zmluvy
zo dňa 31.12.2018 zo strany postupcu a následného odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.04.2019, keďže

v čase postúpenia pohľadávky nedošlo k ukončeniu plynutia premlčacej doby a v čase podania žaloby
uplynula zákonom vymedzená doba na uplatnenie si nároku. Vyjadril názor, že dohodu o uznaní dlhu a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 nemožno považovať za platnú. Dohoda bola vopred
naformulovaná žalobcom, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko výrazne zhoršila jeho postavenie
ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, keďže jej uzavretie bolo výlučne v záujme žalobcu vo veci

predĺženia premlčacej doby, a preto si žalobca mohol uplatniť svoj nárok. Zlepšilo sa žalobcovo procesné
postavenie v spore, nakoľko nemusí preukazovať vznik záväzku. Ide tak o nekalú obchodnú praktiku.
Zdôraznil, že mu neboli vysvetlené právne následky dohody po jej podpise. Tiež žalobca nekonal s
odbornou starostlivosťou v zmysle § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.. Konanie žalobcu podstatne
narušilo jeho ekonomické správanie ako spotrebiteľa, t. j. obmedzenie schopností spotrebiteľa urobiť

rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku informácií neurobil. Dohoda bola spojená s uznaním dlhu a
nemal inú možnosť, ak si chcel dohodnúť splátky, musel podpísať aj uznanie dlhu. Do pozornosti dal
smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom. Pretože nekalé obchodné praktiky sú zakázané a zakázanéje aj konanie predávajúceho v rozpore s dobrými mravmi, má za to, že uznanie dlhu je neplatný právny
úkon. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/13/2016 a
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/578/2015 a sp. zn. 26CoCsp/76/2020. Žalovaný ďalej

uviedol, že si vôbec nie je vedomý, že by podpisoval dohodu o uznaní dlhu vo vzťahu k povolenému
prečerpaniu. Takúto dohodu podpísal vo vzťahu k inému úveru, ktorý mu bol poskytnutý rovnako D.,
E.. žalobca na tunajšom súde inicioval aj iné konanie, ktorého predmetom bol úver zo D., E.. Súd
žalobu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil i krajský súd. Následne po mesiaci mu žalobca zaslal výzvu
vo vzťahu k povolenému prečerpaniu. Vtedy zaslal žalobcovi list so žiadosťou, aby mu vysvetlil, ako

dlh vznikol. Žalobca však na neho nereagoval. Žalobca s ním ohľadne dlhu z povoleného prečerpania
nekomunikoval; komunikoval s ním len ohľadne toho iného úveru v D.. Vtedy mu volala nejaká pani od
žalobcu. V čase, keď podpísal dohodu o uznaní dlhu vo vzťahu k inému úveru v D., mu bola žalobcom
doručená len jedna zásielka.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 08.10.2014,

všeobecných obchodných podmienok, výpovede zmluvy zo dňa 31.12.2018, odstúpenia od zmluvy zo
dňa 13.04.2019, výzvy zo dňa 16.12.2019, dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 07.05.2020, výpisu z účtu žalovaného, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0223/2020/CE zo dňa
24.03.2020, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020, pokusu o zmier zo dňa 15.02.2024,
ktoré listinné dôkazy predložil žalobca, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu, D. D., E., uzavrel so žalovaným dňa 08.10.2014 zmluvu o povolenom
prečerpaní č. 5049968162, na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške
350 eur. Žalovaný sa zaviazal vyčerpané povolené prečerpanie splatiť spolu s úrokmi vo výške
18,90 % ročne, pričom išlo o premenlivú úrokovú sadzbu. Konečná splatnosť povoleného prečerpania

bola stanovená na deň 24.09.2024. Strany si vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli, že
splatnosťpovolenéhoprečerpanianastávanajneskôrvdeňkonečnejsplatnostipovolenéhoprečerpania.
Pohľadávka banky je v čase do dňa konečnej splatnosti povoleného prečerpania splácaná formou
započítania pohľadávky banky proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka, a to vždy v momente vzniku
pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Pre prípad porušenia

povinností dlžníka si strany dojednali možnosť výpovede zo strany banky.

5. Výpoveďou zmluvy zo dňa 31.12.2018 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o povolenom
prečerpaní uzavretú so žalovaným, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Výpovedná
doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Súčasne

vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 55,66 eur, a to najneskôr do uplynutia výpovednej doby.

6. Listom zo dňa 13.04.2019 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte, a to ku
dňu doručenia oznámenia. Súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 455,24 eur do
7 dní odo dňa doručenia.

7. Výzvou zo dňa 16.12.2019 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlhu z
nepovoleného prečerpania vo výške 468,72 eur.

8. Na základe dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 uznal

žalovaný čo do právneho dôvodu a výšky dlh zo zmluvy č. 5157011368 vo výške 585,59 eur, ktorý
pozostávalzistinyvovýške350eur,riadnehoúrokuvovýške47,25eur,postúpenéhoúrokuzomeškania
vo výške 21,69 eur, poplatkov vo výške 55,19 eur, nákladov právneho zastúpenia vo výške 103,20 eur,
úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 8,26 eur. Žalovaný v dohode vyhlásil, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasne sa uznaný dlh zaviazal veriteľovi splatiť v 12

mesačných splátkach v minimálnej výške 50 eur, pričom výška poslednej 12. splátky bola dohodnutá
v sume 35,59 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený na deň 12.05.2020 a dátum splatnosti
poslednej splátky bol stanovený na deň 12.04.2021.

9. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dlh žalovaného ku dňu 13.04.2019 predstavoval sumu 455,24

eur.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania žalobcovi.11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0223/2020/CE zo dňa 24.03.2020 postúpil právny predchodca
žalobcu, D. D., E., žalobcovi pohľadávku z nepovoleného debetu voči žalovanému pozostávajúcu z istiny

vo výške 350 eur, riadneho úroku vo výške 47,25 eur, úroku z omeškania vo výške 21,69 eur a poplatkov
vo výške 55,19 eur.

12. Pokusom o zmier zo dňa 15.02.2024 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vo výške 586,05 eur,
z čoho istina predstavuje sumu 300 eur, najneskôr do 25.02.2024.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

18. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
dohodyouznanídlhu(ďalejlen"zákonč.250/2007Z.z."),predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas

aj po vykonaní obchodnej transakcie.

21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.22. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len "zákon č. 483/2001 Z.z.")
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.

25. Na prvom mieste sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách, banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj bez

takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve
v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade mal súd za preukázané, že vyššie
uvedené podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené, keď banka (právny predchodca žalobcu)
vo výpovedi zmluvy zo dňa 31.12.2018, v odstúpení od zmluvy zo dňa 13.04.2019 ako aj výzvou zo
dňa 16.12.2019 vyzvala žalovaného na úhradu dlhu a aj napriek tomu žalovaný dlh neuhradil a bol tak

v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní (k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 24.03.2020).
Preto možno konštatovať, že žalobca je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

26.Vďalšomsúdpreskúmalpredmetnúzmluvuadôvodnosťnárokuznejvyplývajúceho.Popreskúmaní
predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký

typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už
vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý
pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri
uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Vzhľadom ku skutočnosti, že
žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, zaoberal sa súd, či tento je alebo

niejepremlčaný.Akovyplývazustanovenia§101Občianskehozákonníka,premlčaciadobajetrojročná
a začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát. V danom prípade sa žalobca
domáhal plnenia zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Povolené prečerpanie nepredstavuje taký typ
úveru, ktorý by sa splácal postupne v splátkach, nakoľko si veriteľ svoju pohľadávku z povoleného
prečerpania uspokojuje vzájomným zápočtom s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi v momente, kedy

pohľadávka dlžníka voči veriteľovi vznikne. Dlžník nie je povinný pohľadávku z povoleného prečerpania
splácať v pravidelných, napr. mesačných, splátkach. Preto splatnosť dlhu z povoleného prečerpania
nastala až v dôsledku výpovede zmluvy o povolenom prečerpaní, a to uplynutím výpovednej doby.
V zmysle výpovede zo dňa 31.12.2018 je výpovedná doba 2 mesiace a začína plynúť od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Aj keď žalobca doručenie výpovede žalovanému

nepreukázal, jej doručenie žalovaný nerozporoval. Preto možno ustáliť, že výpoveď zo zmluvy o
povolenom prečerpaní bola s istotou žalovanou doručená v priebehu mesiaca január 2019 (doručenie
zásielok poštovým úradom štandardne trvá 3 pracovné dni). Výpovedná doba tak začala plynúť prvý
deň nasledujúceho mesiaca, t. j. 01.02.2019, a uplynula dňa 01.04.2019. Žalobca, resp. jeho právnypredchodca, si tak mohol prvý krát svoje právo na súde uplatniť až dňa 02.04.2019. Týmto dňom tak
začala plynúť zákonom stanovená 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 02.04.2022. Žalobca si
však svoj nárok na súde uplatnil až dňa 29.02.2024, t. j. po uplynutí premlčacej doby, a preto možno

konštatovať, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Pre úplnosť súd dodáva, že
predmetný nárok by bol premlčaný aj vtedy, ak by premlčacia doba začala plynúť odstúpením od zmluvy
o bežnom účte zo dňa 13.04.2019. Pokiaľ sa žalobca proti argumentácii žalovaného o premlčaní dlhu
bránil poukazom na so žalovaným uzavretú dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 07.05.2020 a v tej súvislosti na plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhá

veta Občianskeho zákonníka, súd uvádza, je predmetnú dohodu preskúmal a vyhodnotil ako neplatnú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade
pohľadávky v splátkach je preukázateľne formulárová zmluva, do ktorej obsahu žalovaný ako spotrebiteľ
nemal možnosť zasiahnuť a ak chcel dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach, musel nevyhnutne podpísať
i dohodu o uznaní dlhu. Dohoda o uznaní dlhu nepochybne výrazne zhoršuje postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, jej uzavretie je výlučne v záujme žalobcu, keďže jej uzavretím

by sa posilnilo jeho postavenie ohľadom predĺženia premlčacej doby, v ktorej mohol žalobca uplatniť
nárok voči žalovanému spotrebiteľovi a zlepšilo by sa procesné postavenie žalobcu v spore, keďže by
nemusel preukazovať vznik záväzku. Žalobca uzavretie dohody dosiahol v rozpore s ustanoveniami na
ochranu žalovaného ako spotrebiteľa konaním, ktoré súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku podľa
§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. a zároveň aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods.

8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalovaný uviedol, že so žalobcom ohľadne dlhu z povoleného prečerpania
nekomunikoval; komunikoval s ním len v súvislosti s iným úverom v D., E., a v súvislosti s týmto iným
úverom aj podpisoval dohodu o uznaní dlhu, pričom v tom čase mu bola doručená od žalobcu len jedna
zásielka. Je teda zrejmé, že žalovanému vo vzťahu k dohode o uznaní dlhu z povoleného prečerpania
nebolo dané žiadne poučenie o následkoch podpisu tejto dohody, keďže s ním žalobca v tejto súvislosti

ani nekomunikoval. Navyše sa dôvodne javí, že dohoda o uznaní dlhu z povoleného prečerpania bola
žalovanému podstrčená spolu s inou dohodou o uznaní dlhu. Dohoda, hoci obsahuje ustanovenie o tom,
žedlžníkmávedomosťopremlčanídlhuajehonásledkochažeakdlžníkuznápohľadávkučododôvodu
a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo (bod 2.2. dohody), neobsahuje
popis následkov podpisu tejto dohody, ktorému by porozumel i priemerný spotrebiteľ, ktorým žalovaný

je. V dohode nie je uvedené, že po uplynutí premlčacej doby sa stáva toto právo proti žalovanému súdne
nevymáhateľným a ak podpíše žalovaný túto dohodu, začne plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10
rokov od uznania, v ktorej lehote bude môcť žalobca proti žalovanému peňažný nárok na súde vymáhať.
V dohode tiež nie je uvedené, že podpisom dohody obsahujúcej aj uznanie dlhu, nemusí veriteľ na súde
preukazovať existenciu záväzku, ale dôkaz o neexistencii záväzku musí predložiť spotrebiteľ. Súdmi

bolo viackrát judikované, že za nekalú obchodnú praktiku treba považovať postup dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi bez náležitého vysvetlenia predloží na podpis zdanlivo výhodný formulár o splátkovom
kalendári, v ktorom je medzi formulárovými ustanoveniami zakomponované aj uznanie dlhu, a to s
cieľom predĺžiť premlčaciu dobu na uplatnenie dlhu voči spotrebiteľovi, a za situácie, keď spotrebiteľ od
dodávateľa dosiahne splátky dlhu jedine podpisom listiny obsahujúcej aj uznanie dlhu. Takúto dohodu,

ktorú predložil žalobca (v pozícii právneho nástupcu dodávateľa - banky) na podpis žalovanému ako
spotrebiteľovi bez toho, aby mu poskytol náležité vysvetlenie, poučenie o následkoch podpisu dohody
(následkoch uznania dlhu), ktoré poučenia nie sú dostatočne uvedené ani v texte dohody o splátkovom
kalendári, treba hodnotiť ako postup žalobcu v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorý
nepochybne podstatne ovplyvnil rozhodnutie žalovaného podpísať túto dohodu. Žalobca konal bez

odbornej starostlivosti, ktorou sa v zmysle § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. rozumie úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Konanie žalobcu bolo spôsobilé podstatne narušiť ekonomické
správanie sa žalovaného ako spotrebiteľa (definované v § 2 písm. r/ zákona č. 250/2007 Z. z. ako

značné obmedzenie schopností spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak
neurobil). Za akceptovateľné a súladné s dobrými mravmi súd nemôže považovať konanie žalobcu,
ktorým žalovanému predložil na podpis dohodu, obsahujúcu aj uznanie dlhu zo strany žalovaného bez
náležitého vysvetlenia, poučenie o následkoch uznania dlhu. Žalobca, ktorý vo veľkej miere skupuje
pohľadávky voči spotrebiteľom a následne ich vymáha je odborníkom v danej oblasti, a nerešpektujúc

požiadavku čestnej obchodnej praxe využil výraznú nerovnosť zmluvných strán a dosiahol uznanie dlhu
v záujme predĺženia premlčacej doby. Súd vychádzal aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2005/29/ES zo dňa 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom,
ktorej účelom je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochranyspotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov
o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov. Pretože nekalé
obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázané a zakázané je aj konanie

predávajúceho v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.), v prípade predmetného
uznania dlhu ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K rovnakým právnym
záverom v obdobných právnych veciach dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn.
6Co/13/2016 zo dňa 16.2.2016 a sp. zn. 27CoCsp/7/2024 zo dňa 30.04.2024, ktorý sa dokonca týkal
tých istých strán sporu, ako i Krajský súd v Trnave v rozsudkoch sp. zn. 10Co/578/2015 zo dňa 7.9.2016,

sp. zn. 26CoCsp/76/2020 zo dňa 31.3.2021. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd predmetnú dohodu o
uznaní dlhu vyhodnotil ako neplatnú, nenastali právom predpokladané účinky vo vzťahu k plynutiu novej
10-ročnej premlčacej doby. Ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka tak nemožno
na súdenú vec aplikovať.

27. S poukazom na vyššie uvedené, za stavu, kedy je žalobou uplatnený nárok premlčaný, zamietol súd

žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré

by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.