Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218706
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123218706.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. E. XX/X, XXX XX D., o zaplatenie
finančnej náhrady za držbu a užívanie pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.333 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 5.500 eur od 24.02.2024 do zaplatenia, a vo výške 8,65% ročne zo sumy 1.833 eur
od 30.10.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2023, zmenenou uznesením na pojednávaní zo dňa
30.10.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.500 eur za obdobie
od 1.11.2021 do 31.10.2023 s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5.500 eur od
1.11.2023dozaplateniaaistinu1.833eurzaobdobieod1.11.2023do30.06.2024súrokomzomeškania
vo výške 8,65% ročne zo sumy 1.833 eur od 1.10.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom

náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena v prospech žalovaného na pozemku žalobcu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom stavby Pozemná komunikácia Sídlisko KVP-
Červený Rak (č. III/050192), ktorá je postavená aj na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu. V konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/110/2008 bolo uznané, že stavba v spoluvlastníctve
žalovaného je postavená aj na týchto pozemkoch vedených na LV č. XXXXX v k. ú. F., parc. č. C-
KN 4751/84- zastavané plochy a nádvoria o výmere 922 m2 a na LV č. XXXXX, k. ú. G., parc.

C-KN č. 4771/50- zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2. Zákonom č. 66/2009 Z.z. (§4)
vzniklo na týchto pozemkoch v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré je využívané dodnes. V zákone nie je stanovené, či toto vecné bremeno je odplatné alebo
bezodplatné. Podľa stanoviska ministerstva financií SR zákon č. 66/2009 Z.z. nerieši odplatnosť alebo
bezodplatnosť vecného bremena. Listom zo dňa 16.08.2021 oslovil žalovaného s návrhom na odpredaj
týchto pozemkov v prospech Mesta Košice. Do dnešného dňa žalovaný na tento návrh neodpovedal.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C/19/2020, ktorý bol potvrdený Krajským súdom Košice

ako odvolacím súdom (6Co/37/2021) bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť finančnú náhradu
za vecné bremeno (tie isté pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby) vo výške nájomného. Pretože
žalovaný do dnešného dňa naďalej tieto pozemky užíva bez akejkoľvek náhrady, žalobca tieto pozemky
nemôže akokoľvek užívať, od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. už uplynulo viac ako 13 rokov, žalobcaje nútený na ochranu svojich práv podať túto žalobu. Na základe vykonaného dokazovania a najmä
rešpektovania prejudiciálneho účinku predchádzajúcich rozhodnutí žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2019 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.
z.“) a uviedol, že nie je sporné, že zákonom č. 66/2009 Z. z. bolo zriadené vecné bremeno k pozemkom
zastavaným stavbami vo vlastníctve žalovaného. Spornou je otázka existencie nároku na náhradu, keď

zákonč.66/2009Z.z.poskytovanienáhradyvýslovnenerieši,aletútootázkuriešilsvojimirozhodnutiami
najvyšší súd a ústavný súd. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019 a z 26. augusta 2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018, proti ktorému bola
podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením z 28. októbra 2020 sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21
odmietol. V zmysle týchto rozhodnutí za zákonom zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona. Vzniesol proti

uplatnenému nároku námietku premlčania, keď právo na náhradu žalobcovi vzniklo 1.7.2009 a žalobca
si nárok uplatnil na súde po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 1.07.2012.

4. V replike žaloba poukázal na 30 rozsudkov a 2 uznesenia, v ktorých bolo rozhodnuté, že náhrada
podľa zákona č. 66/2009 Z.z., § 4 je vo výške nájomného ako opakujúce sa plnenie. Poukázal na ust.

§ 228 CSP a judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného sudu SR, ako aj súdov nižších stupňov
pojednávajúcu o prejudicialite súdneho rozhodnutia a zásade právnej istoty. V závere žalobca navrhol,
aby súd rešpektoval prejudiciálny účinok rozsudku 44C/19/2020, ktorým bol vyriešený hmotnoprávny
vzťah účastníkov.

5. V duplike žalovaný podstate zotrval na vyjadrení zo dňa 6.03.2024. Uviedol tiež, že podľa žalovaného
sa nemožno stotožniť s názorom, v zmysle ktorého ak súd v skoršom právoplatne skončenom konaní o
zaplatenie náhrady za užívanie pozemku za určité žalované obdobie nesprávne právne posúdil otázku
hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, je súd v neskoršom súdnom konaní o zaplatenie náhrady za
užívanie toho istého pozemku (za ďalšie žalované obdobie) viazaný jej skorším posúdením bez ohľadu

na to, že súd v právoplatne skončenom konaní túto otázku posúdil nesprávne. Aplikácia uvedeného
záveru by totiž nepochybne viedla k opakovanému vydávaniu nesprávnych, teda aj nespravodlivých
súdnych rozhodnutí, obzvlášť v prípadoch, kedy v priebehu neskorších súdnych konaní už existuje
judikatúra najvyšších súdnych autorít, ktorá jednoznačne opodstatňuje zmenu právneho posúdenia
hmotnoprávneho vzťahu strán sporu. Nárok na zaplatenie náhrady za užívanie cudzej nehnuteľnosti

za určité časové obdobie má totiž povahu samostatného nároku, a preto každý z takýchto nárokov,
uplatnených jednotlivo za rôzne časové obdobia, je potrebné posudzovať samostatne, čo do základu aj
výšky, V kontexte vyššie uvedeného by sa neudržateľnou javila situácia, v ktorej by sa dvaja podieloví
spoluvlastníci toho istého pozemku spoločnou žalobou domáhali voči žalovanému finančnej náhrady
za užívanie spornej nehnuteľnosti, pričom však súd by vo vzťahu k jednému zo žalobcov uplatnený

nárok posúdil ako nárok na opakovanú náhradu a žalobe by vyhovel z dôvodu, že opakovaná náhrada
bola tomuto žalobcovi priznaná v skoršom konaní za predchádzajúce žalované obdobie (pred zmenou
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu), no vo vzťahu k druhému žalobcovi by uplatnený nárok posúdil
ako nárok na jednorazovú náhradu a s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaného by žalobu zamietol, a to len z toho dôvodu, že tomuto druhému žalobcovi v skoršom

súdnom konaní opakovaná náhrada priznaná nebola (napríklad z dôvodu, že si takýto nárok doposiaľ
neuplatňoval, prípadne jeho skôr uplatnený nárok bol súdom posúdený odlišne). Žalovaný zastáva
názor, že práve takýto rozdielny prístup súdov pri rozhodovaní o skutkovo aj právne rovnakých nárokoch
by spôsobil značnú nerovnosť v postavení strán sporu a viedol by k opakovanému narušovaniu princípu
právnej istoty. Právna istota (v zmysle jej zákonnej definície) totiž predstavuje stav, v ktorom každý môže

legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít

6. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2024 navrhol žalobca zmenu petitu žaloby rozšírením o obdobie
od 1.11.2021 do 30.06.2024 v sume 1.833 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy

1.833 eur od 1.10.2024 až do zaplatenia.

7.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávaniedňa30.10.2024,naktoromsazúčastnilisporovéstrany,
ktoré zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.8. Na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby, tak že po rozšírení bude petit žaloby sa týkať zaplatenia
za obdobie od 1.11.2021 do 31.10.2023 istiny 5.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne

zo sumy 5.500 eur od 1.11.2023 do zaplatenia a za obdobie od 1.11.2023 do 30.06.2024 istiny 1.833
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 1.833 eur od 1.10.2024 do zaplatenia.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F., Obec: D. - F. A., H.: D.
A., zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „C“ č. 4751/84- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 922 m2 a v k. ú. G., Obec: D. - I., H.: D. A., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcely
registra „C“ č. 4771/50- zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2 v podiele 1/2 z celku. Predmetné
nehnuteľnosti užíva žalovaný v rozsahu, v akom sa na tomto pozemku nachádza pozemná komunikácia
Sídlisko KVP- Červený Rak (č. III/050192), ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Predmetom konania

bol nárok žalobcu na finančnú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva (držbu a užívanie) k
uvedeným pozemkom, ktoré vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.). Žalobca
požaduje náhradu za zriadenie vecného bremena za obdobie od 1.11.2021 do 30.06.2024 celkovo v

sume 7.333 eur vrátane príslušenstva.

11. Rozsudkom Mestského súdu Košice z 4. júla 2024 sp. zn. K2-42C/39/2021 bolo žalovanému uložené
zaplatiť žalobcovi 2.750 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.750 eur od 12.12.2021 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba

zamietnutá. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v súvislosti s vecným bremenom zriadeným a upraveným
zákonom č. 66/2009 Z. z., z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcu a tento je povinný toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, je dôvodný a žalobcovi
patrí náhrada za toto vecné bremeno vo forme opakujúceho sa plnenia. Vo vzťahu k výške náhrady

mal za to, že za zákonom zriadené vecné bremeno na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu v prospech žalovaného patrí žalobcovi opakujúca sa náhrada v podobe obvyklého nájomného,
vyčísleného podľa znaleckého posudku č. 158/2017 na 4,290 eur/m2/rok.

12. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

13. Podľa § čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

„pozemok pod stavbou“).

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou

vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

19.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

20. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

21. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak

nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

23. Podľa čl. 20 ods. 1 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

24. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenia vlády“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Predmetom konania je nárok žalobcu na finančnú náhradu za obmedzenie jeho (spolu)vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z.. Žalobca požaduje náhradu za
zriadenie vecného bremena za obdobie od 1.11.2021 do 31.10.2023 vo výške 5.500 eur s 9,5% ročným

úrokom z omeškania od 1.11.2023 do zaplatenia a za obdobie od 1.11.2023 do 30.06.2024 vo výške
1.833 eur s 8,65% ročným úrokom z omeškania od 1.10.2024 do zaplatenia.

29. Medzi stranami sporu nebolo sporné spoluvlastníctvo žalobcu k pozemkom, ich výmera a ani to, že
sú na nich umiestnené stavby - pozemné komunikácie (vrátane rozsahu ich umiestnenia), ktoré prešli

do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí. Spornou nebola, vzhľadom na
neexistenciuzmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným,ktorýbyhooprávňovaltietonehnuteľnosti
užívať, ani skutočnosť, že dňom 1.7.2009 v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo k
predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobcovi
účinnosťou tohto zákona vznikol nárok (§ 2 ods. 1 zákona), aby mu žalovaný zámennou zmluvou
poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby nedošlo k uplatneniu tohto

postupu, resp. postupu predpokladaného § 2 ods. 2 zákona.

30. Zákon č. 66/2009 Z. z. otázku finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nerieši.
Súdnou praxou bolo po jeho účinnosti postupne ustálené, že vlastníkovi pozemku patrí opakujúca
sa náhrada vo výške obvyklého nájomného, pričom ústavný súd sa priklonil k úvahám o opakovanej

primeranej náhrade počas trvania tohto obmedzenia už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 237/2009. Táto
rozhodovacia prax bola potvrdená i nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016.

31. V súlade s touto súdnou praxou bola žalobcovi právoplatne priznaná opakovaná náhrada za
vecné bremeno za pozemky, ktorých sa týka i nárok uplatnený v tomto spore, a to to rozsudkom

Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2020 č.k. 44C/19/2020-78, potvrdeného rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 18.5.2021 sp. zn. 6Co/37/2021, za obdobie od 1.4.2020 do 31.10.2020.
Za totožné nehnuteľnosti bola žalobcovi priznaná opakovaná náhrada za obdobie od 1.11.2017 do
31.3.2019 rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.5.2019 sp. zn. 45C/35/2017, právoplatný
dňom 30.10.2019 a rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 4. júla 2024 č. k. K2-42C/39/2021 a to

za obdobie od 1.11.2020 do 31.10.2021.
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. augusta 2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018 a z 30.
novembra 2020 sp. zn. 8 Cdo/17/2019 uzavrel, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva pri
zriadení vecného bremena podľa § 4 ods.1 zákona 66/2009 Z. z. je jednorazová a vzniká tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, t. j. 1.7.2009, pričom sa premlčuje v lehote

3 rokov. V rozhodnutí z 30. novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019 sa pritom odvoláva na akceptovanie
takej judikatúry ústavným súdom napr. v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012, sp. zn. IV. ÚS 539/2020
z 28. októbra 2020. Na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/17/2019 nadväzujú jeho ďalšie
rozhodnutia, ktoré zotrvávajú na priznaní jednorazovej náhrady - uznesenie z 27. októbra 2021, sp.
zn. 1Cdo/171/2021 a uznesenie z 26. januára 2022 sp. zn. 1Cdo/99/2019, z 31. marca 2022, sp. zn.

2Cdo/151/2020 a z 27. apríla 2022, sp. zn. 5Cdo/175/2019.

33. Existuje tiež jednotná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k § 228 ods. 1
CSP a jeho dôsledkom, ktorá je reprezentovaná najmä rozhodnutím uverejneným v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR 3/2013 - R 40/2013 z 31. januára 2012 sp. zn. 1Cdo/44/2010: „Pokiaľ už bola v

občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je
súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“.
Najvyššísúdprejudicialituriešilivďalšíchrozhodnutiachsp.zn.1Cdo/133/2009,sp.zn.4Cdo/231/2013,
sp. zn. 3Cdo/115/2016, sp. zn. 5Cdo/13/2020.

34. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o
porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality
vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými

rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O. s. p. všeobecný súd nemá možnosť výberu
v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu
sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.35. V náleze sp. zn. I. ÚS 171/2021-72 z 12. januára 2022 ústavný súd poukázal na viazanosť iným
rozhodnutím súdu o zásadnej otázke, keď uviedol: „So subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko súvisí
otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a § 194 CSP, v zmysle ktorej

musí súd v novom konaní rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých
účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch
konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke,
resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých prípadoch,
keďtakstanovízákon(napr.uznesenienajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo/133/2009).Prejudicialitasúdneho

rozhodnutia znamená, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, preto nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom
konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu
záväznosťanezmeniteľnosťprávoplatnéhorozhodnutianesmiebyťtátootázkapoloženáaakékoľvekjej
„nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie
by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 OSP (v súčasnosti

§ 228 CSP, pozn.). Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje
rozhodnutieprejudikovanýhmotnoprávnyvzťaharozhodnevrozporesprejudikovanýmhmotnoprávnym
vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu
štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces.

Popretieprejudiciálnejzáväznostiprávoplatnéhosúdnehorozhodnutiaznamenázásahdostabilitypráva
a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1
Cdo 44/2010).“

36. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009

Z. z. za obdobie od 28.11.2020 do 27.11.2022 k nehnuteľnostiam v jeho podielovom spoluvlastníctve,
pričom o takých nárokoch žalobcu, ale za skoršie obdobia, už bolo v prospech žalobcu rozhodnuté
(odseky 11. a 31. odôvodnenia).

37. Súdu je zrejmá rozhodovacia prax najvyššieho súdu ohľadne otázky priznávania náhrady za

vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorou sa preferuje priznanie jednorazovej náhrady.
Na druhej strane však treba mať na zreteli to, čo o prejudiciálnom účinku súdny rozhodnutí uviedol
ústavný súd (viď odsek 34. a 35. odôvodnenia). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z
29. júna 2022 sp. zn. 4Cdo/161/2020 zdôraznil, že právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa ukladá
povinnosť, sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v ustanovení § 228 ods.

1 CSP zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Účinky tohto právoplatného
rozhodnutia sa vzťahujú na strany sporu (účastníkov konania), v ktorom bolo vydané; pokiaľ ide o
otázku, ako bolo rozhodnuté medzi stranami sporu, jeho výrok je záväzný pre súdy a iné štátne orgány,
a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa
vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (pozri aj Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny

poriadok. Komentár, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, 425 s.). Tiež celkom jednoznačne uviedol,
že: „ ... súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v
osobitnom spore strán, nie je rozhodujúce, či súd v (skoršom) právoplatne skončenom konaní spor
správne alebo nesprávne právne posúdil ...“. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“

právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Zásada právnej
istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces.

38. S odkazom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je závislý od posúdenia
hmotnoprávnej otázky, ktorá už bola ako predbežná riešená v predchádzajúcich konaniach tak, že

žalobcovi za pozemky v jeho spoluvlastníctve patrí opakovaná náhrada za vecné bremeno (odsek 31.
odôvodnenia), pričom to, že predchádzajúce rozhodnutia nezohľadňujú aktuálnu ustálenú rozhodovaciu
prax najvyššieho súdu ohľadne jednorazovej náhrady za vecné bremeno a jej prípadné premlčanie, nie
je relevantné. V tejto súvislosti súd tiež dáva do pozornosti, že uznesením Krajského súdu v Košiciach
z 25. apríla 2024 č.k. 5Co/64/2023 -172 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II z 23. januára

2023 č.k. 42C/39/2021-118 a vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa mal odkloniť od (v čase jeho rozhodnutia
existujúcej) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby rešpektoval zásadu právnej istoty a vec
nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na jednorazovú náhradu zanútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorá je premlčaná. Predmetom
tohto konania je totožným žalobcom uplatnený nárok na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva na základe zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobie od 1.11.2020 do 31.10.2021 proti rovnakému

žalovanému.

39. Žalobca sa domáha náhrady za vecné bremeno za také obdobie, za ktoré by za iných okolností,
tzn. neprihliadajúc na záväzný prejudiálny účinok skorších rozhodnutí, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, nebolo možné žalobcovi priznať. V danom prípade je s odkazom

na doposiaľ uvedené nutné odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ohľadne
jednorazovej náhrady za vecné bremeno (odsek 32. odôvodnenia), aby súd rešpektoval zásadu
právnej istoty a prejudiciálny účinok predchádzajúcich rozhodnutí vo vzťahu k náhrade za vecné
bremeno patriacej žalobcovi. Nové a iné právne posúdenie nároku žalobcu voči žalovanému, odlišné
od posúdenia uvedeného naposledy v rozsudku Mestského súdu Košice z 4. júla 2024 sp. zn.
K2-42C/39/2021 (odsek 11. odôvodnenia), je v tomto spore neprípustné.

40. Nárok žalobcu v súvislosti s vecným bremenom zriadeným a upraveným zákonom č. 66/2009 Z. z. (§
4 ods. 1), z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a tento je
povinný toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, je dôvodný a žalobcovi patrí náhrada za toto
vecné bremeno vo forme opakujúceho sa plnenia. Žalovaný výšku uplatnenej náhrady celkovo 7.333 eur

zodpovedajúcej cene nájmu stanovenej znaleckým posudkom č. 158/2017 znalca Ing. arch Alexandra
Luttera zo dňa 8.11.2017 stanovenej vo výške 4,290 eur/m2/rok za rozhodné obdobie nerozporoval
a preto ju súd vyhodnotil ako nespornú. Táto vyplývala zo znaleckého posudku predloženého v konaní
Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C/19/2020 (z ktorého súd pri posudzovaní predbežnej otázky
vychádzal) a preto súd nemal pochybnosti o jej primeranosti.

41. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

42. V prípadoch vydania finančnej náhrady za vecné bremeno nie je zákonom stanovená lehota na
splnenie takejto peňažnej povinnosti a táto nebola ani dohodnutá medzi stranami. Preto súd v súlade
s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením sumy
5.500 eur považuje deň 24.02.2024 (pretože žalovaný sa prvýkrát o nároku žalobcu uplatnenom žalobou
dozvedel doručením žaloby dňa 22.02.2024 a 23.02.2024 mal žalovaný povinnosť plniť) a za prvý

deň omeškania žalovaného so zaplatením sumy 1.833 eur považuje deň 30.10.2024, kedy súd na
pojednávaní pripustil zmenu žaloby ( teda nie od dátumov, ako požadoval žalobca.). Výška úrokov z
omeškania bola stanovená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od prvého dňa omeškania
až do zaplatenia finančnej náhrady žalovaným, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, ktoré súd žalobcovi priznal vo výroku I tohto

rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd vo výroku II žalobu zamietol.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
vo výroku III a to tak, že úspešnému žalobcovi v spore priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % proti žalovanému, aj napriek nepatrnému neúspechu žalobcu, čo do úrokov z omeškania. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).