Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201825
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424201825.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky – osoby oprávnenej na výživné:
A. B. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., zastúpenej splnomocnencom: D. E. F., trvale
bytom G. XXX/XX, H. – I. H., proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (ďalej „povinná“): B. A., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky z 26. júna 2024 č. k. 7Pc/15/2024-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnej prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 120 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám

navrhovateľky počnúc od 22.4.2024; výrokom II. zročné výživné za obdobie od 22.4.2024 do 30.6.2024
v sume 276 eur povolil povinnej splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania
pod stratou výhody splátok; výrokom III. návrh vo zvyšku zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, §

77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že povinná - matka navrhovateľky je schopná vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery plniť si
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 120 eur mesačne vzhľadom na jej priznaný príjem 600
až 800 eur mesačne, ako aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči druhej plnoletej dcére v
sume 120 eur mesačne, keďže z uvedeného príjmu má platiť najmenej 20 % výživné podľa všeobecnej
praxe v rozhodovaní súdov vychádzajúc z metodických tabuliek. Keď z uvedenej sumy zaplatí výživné

na každé dieťa po 120 eur mesačne minimálne zo sumy 600 eur, zostane jej 360 eur mesačne, čo je
len o 91,12 eur mesačne viac, ako predstavuje jej životné minimum, ktoré v období od 01.07.2023 do
30.06.2024 predstavovalo na plnoletú fyzickú osobu 268,88 eur mesačne (360 eur - 268,88 eur = 91,12
eur). Voči navrhovateľke má vyživovaciu povinnosť aj jej otec, ktorý by mal prispieť zo svojho priznaného
príjmu 1000 eur mesačne sumou 200 eur mesačne, t.j. 20 % zo sumy 1000 eur, tak spolu s daňovým
bonusom a rodinnými prídavkami bude mať navrhovateľka pokryté nevyhnutné výdavky, čo sa týka

nákladov na stravu, oblečenie a obuv. Okrem toho navrhovateľka si môže zlepšiť svoju finančnú situáciu
aj tým, že môže brigádovať počas prázdnin a najmä, keď jej otec prevádzkuje pizzériu, kde by ju mohol
zamestnať. Okrem toho je v súčasnej dobe na brigáde v USA, kde si môže tiež na štúdium privyrobiť a
neminúť všetky finančné prostriedky na spoznávanie krajiny a prevziať tak aj čiastočne zodpovednosť za
svoje odôvodnené výdavky. V tejto súvislosti súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že príjmové
pomery na strane povinnej osoby sú menej priaznivé ako príjmové pomery na strane otca navrhovateľky,

ktorý býva v ich spoločnom rodinnom dome, z ktorého zatiaľ nevyplatil zákonný podiel zo spoločného
majetku povinnej osobe - matke (bývalej manželke). Súd prihliadol aj na to, že povinná uhrádza mesačnýpaušál za mobil navrhovateľky vo výške 24,30 eur, mesačný paušál za internet v domácnosti detí vo
výške 19,21 eur, ako aj mesačný poplatok za televízny prijímač vo výške 12 eur. Preto pri výpočte
výživného vychádzal zo sumy 600 eur mesačne a určil výživné vo výške 120 eur mesačne a nevychádzal

pri výpočte z príjmu 800 eur mesačne, a teda neurčil výživné v sume 160 eur mesačne, čo je podľa
metodickej tabuľky pri výpočte výživného 20 % zo sumy 800 eur mesačne. Z týchto dôvodov s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd mal za to, že v čase rozhodovania súdu bol
návrh navrhovateľky na určenie výživného dôvodný. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky na určenie výživného

v sume 200 eur mesačne zamietol, pretože prihliadol na príjmy a výdavky povinnej osoby (matky), ako
aj odôvodnené potreby navrhovateľky, u ktorej všetky výdavky neuznal. Zročné výživné za obdobie od
22.04.2024 do 30.06.2024 predstavuje 276 eur. Určením výživného od 22.04.2024, teda od podania
návrhu, vznikol povinnej nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.04.2024 do 30.06.2024 v sume 276
eur, t.j. alikvótna čiastka za mesiac apríl v sume 36 eur (120 eur výživné / 30 dní = 4 eurá na deň x 9
dní), za mesiac máj 2024 120 eur mesačne, za mesiac jún 120 eur mesačne, ktorú sumu jej súd povolil

splácať po 20 eur podľa § 232 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla
napadnutýrozsudokzmeniťajejnávrhuvcelomrozsahuvyhovieť.Povinnámalavroku2022tržby70,20

eur, výdavky 42,12 eur, tzn. ročný príjem, ktorý deklarovala je 28 eur. V roku 2023 mala tržby 106,70
eur a výdavky 64,02 eur, čo je príjem 42,68 eur ročne. Neskôr povinná prehlásila, že má príjem 600
až 800 eur. Pri výpočte svojich mesačných výdavkov však matka udáva, že tieto sú vo výške 1378,54
eur, teda príjem nemohla mať menší ako sumu, ktorú mesačne minie podľa vlastného vyjadrenia. Z toho
nepochybnevyplýva,žepovinnáohľadnesvojichpríjmovsúdzavádzaaneposkytlasúduúdajepotrebné

narozhodnutie.Podľanázoruodvolateľkyjedôvodnéaplikovaťustanovenie§63ods.1Zákonaorodine.
Čo sa týka brigády v USA, všetky náklady hradil otec navrhovateľky a na príjem z brigád by sa nemalo
prihliadať, pričom odvolateľka poukázala na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe z 10. januára 1968 sp.
zn.6Co/676/1967,R76/1968.Obranapovinnej,žeplatísplátkynavozidlo,neobstojí,pretoževýživnémá
prednosť pred inými výdavkami. Povinná nepreukázala výdavky za úver, ktorý by mala splácať za syna.

4. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila povinná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Počas konania riadne a včas vydokladovala všetky príjmy a výdavky
a súd vychádzal z reálnych skutočností, ktoré mal riadne preukázané. Konajúci súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku správne konštatoval, že podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného

súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. V roku 2022 bola jej prevádzka viac menej zatvorená z dôvodu pandemickej situácie
a informácie za roky 2022 a 2023 boli súdu zdôvodnené a riadne zdokladované podanými daňovými
priznaniami. Počas tohto obdobia jej pomáhali rodičia a sestra, pričom jej životná úroveň bola na úrovni
životného minima a nižšia, ako bola v porovnávanom období životná úroveň navrhovateľky. Poukázala

na to, že navrhovateľka sa do školy vozí osobným motorovým vozidlom Volvo a svoje oblečenie
nakupuje iba značkové v zahraničí, čo si ona nemôže dovoliť. Ona nemá takú životnú úroveň ako
navrhovateľka. Napriek finančným a pracovným ťažkostiam a existenčným problémom, keď zostala
bez strechy nad hlavou a bez práce, uhrádzala navrhovateľke a jej mladšej sestre mesačné paušály
na mobil, pripojenie na domáci internet a mesačné splátky na televízny prijímač, ktoré zostali v dome

navrhovateľky, ako aj pôžičku za ich brata. Nakoľko s bývalým manželom doteraz nemá vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, teda z rodinného domu doteraz nebola vyplatená, nemohla si
odniesť ani svoje osobné veci, mala za to, že navrhovateľka by mohla pri všetkej skromnosti pouvažovať
nad podaným návrhom.

5. K vyjadreniu povinnej sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho
odvolania. Keďže prevádzku mala povinná v rodinnom dome, kde žijú jej deti a manžel, vedia, že
prevádzka fungovala štandardne, a nie je pravdou, že kvôli proticovidovým opatreniam nemohla
fungovať. Povinná nebola vyhodená z domu, a ani nezostala bez strechy nad hlavou, ale sa odsťahovala
za svojim priateľom do Novej Vsi nad Žitavou, kam pred tým neustále opakovane dochádzala. Je

pravdou, že ju nikto nezdržiaval.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie
podala včas oprávnená osoba – účastník konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) protirozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu
na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súdu prvej inštancie je určenie výživného na plnoleté dieťa.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnej prispievať na výživu

navrhovateľky sumou 120 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky počnúc od 22.4.2024; výrokom II. zročné výživné za obdobie od 22.4.2024 do 30.6.2024
v sume 276 eur povolil povinnej splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania
pod stratou výhody splátok; výrokom III. návrh vo zvyšku zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku v celom rozsahu.

9. Podstatou odvolacích námietok je, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec
neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
výdavky povinnej podstatným spôsobom presahovali ňou deklarované príjmy.

10. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

11.Cieľomcitovanéhoustanovenia§63ods.1Zákonaorodinejeumožniťsúduzistiťvýškuzárobkových
možnostípovinnéhorodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnosti.Zdôvodovejsprávykustanoveniu
§ 63 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť dieťaťu jeho práva.

Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa určité, presne zadefinované povinnosti povinného rodiča, a
to: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti; povinnosť predložiť súdu
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičná povinnosť) a povinnosť umožniť
súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností
potrebných na rozhodnutie.

12. Použitie právnej domnienky podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine sa viaže najmä na prípady, keď
povinný rodič: zo špekulatívnych dôvodov vôbec súdu nepredloží podklady na zhodnotenie svojich
majetkovýchpomerov;súdunepreukážealebonesprístupnívýškupríjmovzinej,akozozávislejčinnosti.

13. Súd je povinný aplikovať právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine obligatórne a
striktne aj vtedy, ak povinný rodič síce splní edičnú povinnosť, napr. predložením daňového priznania
k dani z príjmov, ale hodnoverne nepreukáže celý skutočný príjem. Pokiaľ preukázateľne existujú u
ktoréhokoľvek rodiča (teda nielen u povinného rodiča) aj iné príjmy než tie, ktoré boli doložené v rámci
plnenia povinností vyplývajúcich z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, potom je súd povinný prihliadať na účely

stanovenia výšky vyživovacej povinnosti aj na ne (nech aj za pomoci uplatnenia príslušnej zákonnej
domnienky).

14. Súd prvej inštancie zisťoval podklady pre zhodnotenie majetkových pomerov povinnej
z predložených daňových priznaní k dani z príjmov. Následne povinná v rámci výsluchu na pojednávaní

uviedla, že dosahuje mesačný príjem 600 – 800 eur, čo však nie je v súlade z predloženými daňovými
priznaniami. Ďalej povinná vyčíslila mesačné výdavky vo výške 1378,54 eur, ktoré nezodpovedajú jej
majetkovýmpomeromdokladovanýmpredloženýmidaňovýmipriznaniami,aanijejtvrdenýmmesačným
príjmom. Z uvedeného vyplýva, že povinná musí mať i ďalšie príjmy, z ktorých uhrádza svoje výdavky.
Tvrdenie povinnej, že ide o pomoc zo strany rodinných príslušníkov, sa javí byť nehodnoverné a doposiaľ

nepreukázané.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne
nezaoberal aplikáciou § 63 ods. 1 Zákona o rodine, napriek pochybnostiam o legálnom spôsobenadobudnutia príjmu povinnej. Civilný mimosporový poriadok totiž vo svojich základných princípoch
veľmi striktne ukladá súdu zistiť skutočný stav veci. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča
je dôležitá aj aktivita oprávneného, ktorý má možnosť upozorniť súd na existenciu ďalších majetkových

podstát povinného Touto právnou domnienkou však nie je dotknutá povinnosť súdu vyžiadať si príslušné
podklady z vlastného podnetu, keďže každé mimosporové konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou,
v zmysle ktorej je povinnosťou súdu, čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav.

16. Odvolací súd považuje za správny názor odvolateľky, že by sa nemalo prihliadať na jej príjem

z brigád, keď i odvolací súd opakovane judikoval, že pokiaľ osoba oprávnená na výživné, ktorá je
študentkou dennej formy štúdia na vysokej škole, si príležitostne brigádnicky privyrába, čím si pokrýva
svoje potreby, takýmto príjmom nie je možné nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci súd doplní dokazovanie za účelom hodnoverného preukázania skutočného príjmu
povinnej, jej majetkových pomerov a životnej úrovne, opätovne zistí aktuálne odôvodnené potreby
navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky a v zhode so
zisteným skutkovým stavom a v súlade s príslušnými právnymi predpismi rozhodne o výživnom, pričom

podľa výsledkov dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu zváži prípadnú aplikáciu
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).