Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Csp/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122499440
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Krajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:6122499440.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,

a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený KOVAL &
spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpenej advokátskou
kanceláriou WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680
552, o zaplatenie 2.622,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
ako súdu upomínaciemu dňa 12.12.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu vo výške
4.960,62 Eur, vyčíslený zmluvný úrok vo výške 6.694,35 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 4.960,62 Eur od 24.09.2018 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.12.2018 uzavrela spoločnosť Poštová banka, a. s. ako

postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol
pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, spolu s jej príslušenstvom. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.10.2014 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej
výške 5.000 Eur v prospech žalovanej. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa zmluvy. Právny predchodca

žalobcu si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy splnil riadne a včas a
žalovanej dňa 22.10.2014 pri platne uzavretej zmluve poskytol prevodom na účet finančné prostriedky
vo výške 5 000 Eur. V dobe od uzavretia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom
jednotlivé platby a spôsoby ich započítania sú uvedené vo výpise z úveru. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnila,
právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a

splátkové úvery ku dňu 28.09.2015. Výzva na úhradu dlžnej sumy (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti) je písomnou výzvou banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách. Žalovaná si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňa nesplnila.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bolo dojednané uznanie dlhu uzatvorené v zmysle§ 558 Občianskeho zákonníka. Súčasťou uznania dlhu je vyhlásenie žalovanej, ktorá svoj záväzok voči
veriteľovi v celom rozsahu uznala čo do jeho výšky, ako aj do právneho dôvodu. V zmysle obchodných
podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu

úveru úrokom dojednaním v zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške
25,9 % ročne. V súlade s výpisom z úveru sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 11.654,97
Eur, pozostávajúcej z nezaplatenej časti dlžnej istiny vo výške 4.960,62 Eur a príslušenstva v podobe
nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 6.694,35 Eur, t.j. v sume zodpovedajúcej výške akú by
pri riadnom plnení povinností žalovaná zaplatila ako cenu peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od

žalovanej zároveň nárokuje úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od dátumu
poslednej platby vykonanej žalovanou. Celková čiastka spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaná
zaplatiť) predstavuje sumu vo výške 14.032,10 Eur, z toho suma poskytnutej istiny (výška úveru)
predstavuje sumu vo výške 5.000 Eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 39,38 Eur a suma zmluvných
úrokov vo výške 9.032,10 Eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 2.337,75 Eur.

3. Upomínací súd po preskúmaní Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014
vyzval žalobcu výzvou zo dňa 02.05.2023 na postup podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, a to na oznámenie, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu v časti sumy 2.622,87 Eur, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy s upozornením,
že, ak žalobca vysloví súhlas s vydaním platobného rozkazu v tejto časti, zo zákona platí, že návrh bol

vo zvyšnej časti vzatý späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Po tom, ako žalobca súhlas vyslovil,
upomínací súd vo veci o zaplatenie 2.622,87 Eur s príslušenstvom rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
16Up/1908/2022 zo dňa 11.05.2023. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných
rúk. Keďže žalobca následne navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, platobný
rozkaz bol zo zákona zrušený a vec bola postúpená na tunajší súd, na ktorom bola vedená pod sp. zn.

10Csp/24/2023.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.05.2024 tak, že žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesla štyri námietky, námietku týkajúcu sa uznania
dlhu, námietku neplatnej inkorporácie všeobecných obchodných podmienok, námietku aktívnej vecnej

legitimáciežalobcuanámietkupremlčania.Uznaniedlhumalobyťuzavretétak,žepôvodnýveriteľzaslal
žalovanej poštou v dvoch vyhotoveniach text uznania dlhu a požiadal žalovanú o podpísanie a zaslanie
jednej verzie tejto listiny pôvodnému veriteľovi späť a následné telefonické kontaktovanie za účelom
dohodnutia výšky splátok. Uvedené bolo podmienkou splácania dlhu, ktorý údajne pôvodný veriteľ
predčasne zosplatnil, v splátkach. Bez podpisu tohto dokumentu by nemala žalovaná možnosť splácať

svoj záväzok ďalej v splátkach, preto bola nútená toto uznanie podpísať. Následne v zmysle vyjadrenia
dlžníka k dlhu zo dňa 07.06.2016 žalovaná požiadala písomne o vystavenie splátkového kalendára
s navrhovanou mesačnou splátkou 50 Eur, deň úhrady 20. deň v mesiaci, prvá splátka 20.07.2016.
Domnienku o existencii dlhu vyvrátila tým, že nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
Žalovaná najskôr uznala dlh vo výške 5.451,21 Eur, ktorý sa mal stať splatným dňa 28.09.2015, a

neskôr vyjadrením dlžníka k dlhu uznala dlh vo výške 6.010,68 Eur. Zo strany pôvodného veriteľa
nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a to z dôvodu, že právo veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka nebolo medzi zmluvnými
stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednané. Žalovanej nebolo doručené upozornenie podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a pôvodný veriteľ porušil svoje povinnosti

konania s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia paragrafu 7 a ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a teda vôbec nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského
úveru. Termín konečnej splatnosti bol 20.10.2024. Ďalej poukázala aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru a prehlásila, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti s predmetným úverom
vykonala,započítavanajprvnaistinuapotomnaúroky.Spotrebiteľskýúverjepodľažalovanejbezúročný

a bez poplatkov z dôvodu, že pôvodný veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti konania s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 a ustanovenia §11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej uviedla, že uznanie dlhu v sebe obsahuje de facto dve dohody, a to uznanie dlhu a dohodu
o splatení dlhu v splátkach. Mala za to, že ide o neplatnú dohodu a svojím obsahom predstavuje
tiež neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Uznanie dlhu predstavuje formulárovú dohodu, vopred

pripravenú pôvodným veriteľom, bez možnosti žalovanej vplývať na jej obsah. Hlavným dôvodom,
prečo žalovaná ako spotrebiteľ pristúpila k podpisu uznania dlhu zo dňa 18.02.2016 bolo, aby mala
možnosť svoj dlh uhradiť v splátkach. Uznanie dlhu umožňovalo žalovanej platiť nižšie splátky, a to podľa
pamäťovejstopyžalovanejtelefonickydohodnutévovýške50Eur,čoboloprespotrebiteľazjavnelákavéa v jeho zlej ekonomickej situácii aj finančne akceptovateľné. Následne v zmysle vyjadrenia dlžníka k
dlhuzodňa07.06.2016žalovanápožiadalapísomneovystaveniesplátkovéhokalendárasnavrhovanou
mesačnou splátkou 50 Eur, deň úhrady 20. deň v mesiaci, prvá splátka 20.07.2016. K tejto dohode

o splatení dlhu v splátkach však pôvodný veriteľ do formulárovej dohody zakomponoval aj uznanie
dlhu. Zmluvná podmienka uznania dlhu nie je individuálne dojednaná a jej uzavretím podmieňoval
pôvodný veriteľ uzavretie splácania dlhu zo strany žalovanej v splátkach, čím zmluvná podmienka
uznania dlhu celkom jednoznačne predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka, keďže sa jednak predlžuje premlčacia doba, jednak je povinná uznať svoj dlh

čo do dôvodu a výšky. Spotrebiteľ pri uznaní dlhu musí byť informovaný o tom, že premlčacia doba sa
predlžuje na desať rokov a že dochádza aj k posunutiu začiatku jej plynutia. Je zrejme, že po takomto
poskytnutí informácií by žalovaná ako spotrebiteľ nemala záujem o uznanie dlhu. Ak chcela žalovaná
uhrádzať dlh v splátkach, musela podpísať celý formulár uznania dlhu. Žalovaná mala za to, že dohoda
o uznaní dlhu je neplatný právny úkon a žalovaná sa s obchodnými podmienkami oboznámila až po
doručení dokumentácie v súdnom konaní. Do zmluvného vzťahu s pôvodným veriteľom neboli platne

inkorporované obchodné podmienky, resp. všeobecné obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou
zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne, žalovaná nimi nie je viazaná, žalovaná ich nikdy
nepodpísala a oboznámila sa s nimi až v uvedenom súdnom konaní. Ďalej mala za to, že postúpenie
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu je neplatné z dôvodu rozporu s ustanovením paragrafu
17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, pretože

pohľadávka zo zmluvy nebola platne predčasne zosplatnená, nenastal ani prirodzený termín konečnej
splatnosti dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie je platné ani uznanie dlhu. Za predpokladu,
žebysúdmalzato,žeuznaniedlhuboloneplatné,žalovanýuplatňujevočižalovanémunárokunámietku
premlčania pre uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

5. Podaním doručením súdu dňa 22.05.2024 sa k vyjadreniu žalovanej k žalobe vyjadril žalobca
a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle podanej žaloby. Vo vyjadrení uviedol,
že nesúhlasí so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré žalovaná uviedla vo vyjadrení k žalobe a považuje
ich za nedôvodné a účelové. Ako vyplýva z bodu 5.7 úverovej zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa v plnom
rozsahu pred podpisom úverovej zmluvy oboznámila nielen s podmienkami úveru, ale aj s príslušnými

dokumentmi (OP a VOP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalovaná od roku 2014,
kedy s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila úverovú zmluvu, nikdy nenamietla to, že by nemala
k dispozícii OP a VOP, že by jej ich obsah nebol známy a že tieto jej v rámci kontraktačného procesu
zo strany právneho predchodcu neboli predĺžené. Túto skutočnosť žalovaná prvýkrát namieta až vo
vyjadrení, čo žalobca považuje za jednoznačnú účelovosť zo strany žalovanej. Možnosť predčasného

zosplatenia úveru je dojednaná v článku VI. Obchodných podmienok. Žiadne zákonné ustanovenie
nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom zmluvnom dojednaní.
Zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou uplatňujúcou sa denne v súkromnom
práve, nevynímajúc spotrebiteľské vzťahy. Ak by sa presadil výklad predložený žalovanou, znamenalo
by to vážny dopad na státisíce zmluvných dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov, počnúc bežnými

nákupmi až po dodávky energií do domácnosti, nakoľko by stratili platnosť zmluvnými stranami osobitne
nepodpísané zmluvné dojednania, napríklad v obchodných podmienkach. V súkromnom práve by tak
prestala existovať právna istota o obsahu existujúcich záväzkov, obsah zmlúv by tak musel obsiahnuť
celé obchodné podmienky a akékoľvek iné dojednania, čo by prehľadnosti právneho úkonu rozhodne
neprospelo. K nedoručeniu upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol,

že spolu so žalobou súdu doručil aj samotné upozornenie zo dňa 11.09.2015, na ktorom je uvedený
aj dátum samotného odoslania tohto upozornenia, t. j. 14.09.2015 a poukázal na bod 4.3.6 VOP o
doručovaní poštových zásielok a na teóriu dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta ako spôsob účinného
doručenia právneho úkonu. Žalobca mal za to, že list označený ako upozornenie výzva na splatenie
dlžnej časti úveru bol žalovanej preukázateľným spôsobom zaslaný, pričom ustanovenie § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka a ani žiaden iný právny predpis výslovne neustanovuje, že upozornenie
je potrebné žalovanému aj preukázateľne doručiť. Opačný názor by viedol k situácii, že banka by
nikdy nemusela mať právo na postúpenie pohľadávky, nakoľko dlžník môže úmyselne nepreberať
akékoľvek zásielky, ktoré by mu boli zo strany banky doručované. Žalobca považoval za nepravdivé
tvrdenia žalovanej o posudzovaní jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou

a poukázal na to, že je až zarážajúce, že žalovaná túto okolnosť namieta, pričom pri uzatváraní
zmluvy o úvere, teda v čase, keď potrebovala finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu,
neuviedla a neposkytla žiadne informácie k tomu, že by nebola schopná splácať poskytnutý úver.
Právny predchodca žalobcu si túto svoju povinnosť splnil, a to s odbornou starostlivosťou, a schopnosťžalovanej splácať poskytnutý úver riadne posúdil. Zároveň samotná žalovaná v úverovej zmluve
vyhlásila, že jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 450 Eur a čistý mesačný príjem domácnosti
900 Eur, čo vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku dohodnutých splátok považoval žalobca za

dostatočné. K uznanie dlhu žalovanou mal žalobca za to, že žalovaná nebola k uznaniu dlhu žiadnym
spôsobom nútená, uznať dlh bolo slobodné rozhodnutie žalovanej. Žiadny právny predpis právnemu
predchodcovi žalobcu neukladá povinnosť oboznamovať, resp. vysvetľovať, čo ktorý právny úkon, pre
ktorý sa žalovaná rozhodne, znamená, resp. aké má právne dôsledky. Pokiaľ žalovaná nemala v úmysle
uznať voči právnemu predchodcovi dlh, listinu podpísať nemusela. Pri všetkých písomných úkonoch

je nutné, aby jedna zo strán dokument, ktorý sa má vyhotovovať, pripravila, to však neznamená, že
protistrana nemá žiadne možnosti a právo namietať, či pripomienkovať obsah dokumentu. Uznanie
dlhu ako jednostranný právny úkon žalovanej, žalobca považoval za platný právny úkon, pretože spĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti, bol žalovanou podpísaný dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku.
Žalobca má v danom spore aktívnu vecnou legitimáciu, nakoľko zo strany právneho predchodcu žalobcu
bol úver zosplatnený platne a boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre platné postúpenie

úveru na žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná platne uznala dlh, v dôsledku čoho došlo k
predĺženiu premlčacej doby, nárok žalobcu nie je premlčaný a bol uplatnený v rámci plynutia zákonom
stanovenej premlčacej doby.

6. Podaním doručením súdu dňa 15.07.2024 sa k replike žalobcu vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala

na svojej žiadosti na zamietnutie žaloby a zrekapitulovala, že obchodné podmienky sa nikdy nestali
súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne, žalovaná nimi nie je viazaná, žalovaná
ich nikdy nepodpísala a pred podpisom zmluvy sa s nimi neoboznámila, oboznámila sa s nimi až v
priebehu tohto súdneho konania. Žalovaná formulárovú zmluvu, teda vrátane bodu 5.7, podpísala, ale
vyššie uvedené dokumenty nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené, nikdy sa s nimi pred podpisom

zmluvy neoboznámila a nikdy s nimi neprejavila súhlas, po prvýkrát sa s nimi oboznámila až v priebehu
tohto súdneho konania. Z tohto dôvodu neboli uvedené dokumenty do zmluvy platne inkorporované a
žalovaná nimi nemôže byť viazaná. Bod 5.7 úverovej zmluvy žalovaná považuje za neplatný, pretože
vytvára fikciu, že tam uvedené dokumenty boli žalovanej odovzdané pred podpisom zmluvy a že sa stali
platnousúčasťouzmluvybeztoho,abyžalobcaalebopôvodnýveriteľmuselisúduskutočnepreukazovať

oboznámenie žalovanej s týmito dokumentami. Tieto ustanovenia prenášajú dôkazné bremeno toho, či
sa tieto dokumenty stali súčasťou zmluvného vzťahu z veriteľa na dlžníka spotrebiteľa a predstavujú tak
neprijateľnúspotrebiteľskúpodmienkuvzmysleustanovenia§53ods.4písm.l)Občianskehozákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy. Nakoľko sa tieto dokumenty, a teda ani OP a VOP nestali súčasťou
zmluvného vzťahu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalovanej boli doručené právne úkony

pôvodného veriteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, podľa ustanovenia § 565 OZ a podľa ustanovenia
§ 526 OZ, ktorými by mali byť listy pôvodného veriteľa zo dňa 14.09.2015, 28.09.2015 a 02.01.2019.
Žalobcovi tak nepatrí aktívna legitimácia a nie je veriteľom vymáhanej pohľadávky, žaloba musí byť v
celom rozsahu zamietnutá. Žalovaná nemala dôvod sa dovolávať neplatnosti inkorporácie podmienok,
nakoľko až do tohto súdneho konania sa veriteľ nedomáhal aplikácie obchodných podmienok. V

súvislosti s úpravou doručovania v bode 4.3.6 VOP poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR R 4/2021 a
zotrvala na tvrdení, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinností veriteľa v zmysle ustanovenia
§ 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 24.03.2025, na ktorom vec v prítomnosti

právneho zástupcu žalovanej a v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu prejednal. Žalovaná na
pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vypovedala, že zotrváva na svojich všetkých
vyjadreniach v obranných prostriedkoch, a to hlavne v tom, že nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, pretože došlo k vyvráteniu uznania dlhu, nemohla byť žalovaná suma preto platne
postúpená, rovnako tak neboli dodržané náležitosti zmluvy ako ich vyžaduje zákon, z toho dôvodu

nemôže byť zmluva ani podrobená preskúmaniu súdom, na základe čoho vlastne žalobca nemal uniesť
bremeno. Žalovaná dopĺňa, že pod vyvrátením uznania dlhu myslí skutočnosti, na ktoré odkazuje už
v doterajších vyjadreniach, a to keďže zmluva neobsahovala všetky náležitosti ako mala mať, nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu existujúceho dlhu. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalovaná uvádza, že
bola motivovaná uznať svoj dlh len z toho dôvodu, aby mohla získať možnosť platiť v splátkach, uvádza,

že: Medzi žalovanou a veriteľom totiž došlo k telefonickému rozhovoru, kde jej malo byť vysvetlené,
že v prípade, ak dlh v celkovej sume 5.451,21 Eur uzná, získa výhodu splácať úver v 50,- Eurových
splátkach. K uvažovaniu súdu o tom, či vyzve žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, a to predloženie
listín, z ktorých by bolo zrejmé ako a či posudzoval bonitu, žalovaná doplnila, že uvedené by považovalaskôrzazásahsúdudorovnostizbraní,pretožezdoterajšejpraxePZžalovanejzistil,žesúdyväčšinouna
tieto listiny žalobcu vyzývajú iba v prípade, keď otázka bonity nebola predmetom sporu medzi stranami
a nie v prípade, ak sa predmetom sporu stala, tzn. keď žalovaná už vytýkala neskúmanie bonity

a žalobca sa mohol brániť.

8. Súd sa oboznámil s podaniami žalobcu a žalovanej a vykonal dokazovanie týmito listinnými
dôkazmi: listina označená ako aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018, dohoda o zrážkach zo mzdy zo
dňa 22.10.2014, podacie hárky, kópia nedoručenej zásielky, obchodné podmienky pre spotrebiteľské

úvery, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2019, výzva na zaplatenie –
predžalobná výzva zo dňa 27.09.2022, rozhodcovská zmluva zo dňa 22.10.2014, upozornenie – výzva
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 14.09.2015, listina označená ako uznanie dlhu zo dňa 18.02.2016,
listina označená ako návratka vyjadrenie dlžníka k dlhu zo dňa 07.06.2016, všeobecné obchodné
podmienky, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.09.2015, neúplná zmluva o úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014, úplná zmluva o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa

22.10.2014. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci,
pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere:

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.18. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o SÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti file_0.wmf

spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o SÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu, s veriteľom Poštová banka, a. s., dňa 22.10.2014 Zmluvu o úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 5.000 Eur pri
úrokovej sadzbe 25,90 % p.a. a žalovaná sa zaviazala splatiť ho v 120 mesačných splátkach po 122 Eur
vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky do 20.11.2014 a s konečnou splatnosťou úveru dňa

20.10.2024. Zmluva o úvere obsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú má klientka zaplatiť: 13.952,12
Eur, údaj o RPMN banky vo výške 29,21 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 16,81 %. Z aktuálneho
stavuúverukudňu18.12.2018súdzistil,žežalovanáúverplatilado24.09.2018,kedyvykonalaposlednú
úhradu v sume 173 Eur. Veriteľ zosplatnil úver, ako vyplýva z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa
28.09.2015, ku dňu 28.09.2015. Poslednú platbu na úver žalovaná pred zosplatnením vykonala, ako
vyplývalo zo stavu úveru ku dňu 18.12.2018, v sume 96 Eur dňa 18.08.2015. Celkovo zaplatila na úver

od 20.11.2014 do 24.09.2018 sumu 2.377,13 Eur.

27. Predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy. Veriteľ bol od uzavretia zmluvy v
postavenídodávateľaažalovanávpostaveníspotrebiteľa,predmetnázmluvajezároveňspotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený
zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny
režimzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej
zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalovaná má
s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo
žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanej bol úver poskytnutý na výkon povolania, resp.
podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do
právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom/veriteľom a žalovanou bol súdom posúdený
ako spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z. z., súd podrobil uzavretú zmluvu
súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch a zistil, že došlo k pochybeniu právneho predchodcu žalobcu v súvislosti
s posúdením schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. Právny predchodca
žalobcu bol totiž v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať
spotrebiteľský úver a vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úver. Podľa názoru
súdu právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru žalovanej neposúdil bonitu svojho klienta
dostatočne, nakoľko sa obmedzil iba na údaje uvedené spotrebiteľkou pri podpise zmluvy. Zo zmluvy
vyplývalo, že žalovaná spotrebiteľka je rozvedená, býva s rodičmi, nemá žiadne vyživovacie povinnosti,
má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, od 07/2014 má byť zamestnaná u zamestnávateľa

v SR s čistým mesačným príjmom 450 Eur a čistý mesačný príjem domácnosti má byť 900 Eur, žalovaná
nevlastnila nehnuteľnosť. Žalobca v konaní napriek námietke žalovanej o porušení povinnosti veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, vznesenej
vo vyjadrení žalovanej k žalobe, súdu nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo zrejme, že právny
predchodca žalobcu vykonal aspoň základnú finančnú analýzu žalovanej klientky, t.j. aby si preveril

údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľky splácať preberaný úver. Právny predchodca
žalobcu sa tak podľa názoru súdu obmedzil iba na prijatie údajov poskytnutých klientkou pri podpise
zmluvy, výšku príjmov si nepreveril z externých zdrojov, neskúmal zloženie tzv. čistého mesačného
príjmu domácnosti ani skutočnú možnosť disponovania s týmto príjmom žalovanou, ďalej vôbec
neskúmal výdavky spotrebiteľky a ich zloženie. Nakoľko žalobca v priebehu konania nepredložil žiadne

doklady preukazujúce splnenie povinnosti preveriť bonitu klienta pred poskytnutím úveru, dospel súd
k záveru, že právnemu predchodcovi žalobcu neboli vôbec známe reálne disponibilné zdroje žalovanej
klientky, a teda veriteľ schopnosť klientky splácať poskytnutý spotrebiteľský úver neposúdil s odbornou
starostlivosťou. Veriteľ sa totiž nemôže obmedziť len na prijatie vstupných dát samotným spotrebiteľompri podpise zmluvy, ale musí samostatne vykonať aspoň základnú analýzu informácií poskytnutých
spotrebiteľom. Z jediného známeho údaju žalovanej o čistom príjme 450 Eur nebolo podľa názoru súdu
pravdepodobné predpokladať, že klientka bude schopná splácať splátku 122 Eur, keď po odpočítaní

splátky z jej čistého príjmu jej zostával zdroj na úrovni 328 Eur, z čoho mala pokrývať minimálne základné
životné potreby. Nepreverený zdroj ostatného čistého mesačného príjmu 900 Eur súd považoval za
veriteľom nedostatočne posúdený. Napokon aj samotná platobná disciplína žalovanej spotrebiteľky od
20.11.2014 do 18.08.2015 (t.j. do dňa predchádzajúceho predčasnému zosplatneniu úveru veriteľom)
nasvedčujetomu,žeklientkaprijejpríjmeavýdavkochnebolasnajväčšoupravdepodobnosťouschopná

splácať mesačnú splátku 122 Eur už odo dňa načerpania úveru. Z čoho dôvodu zrejme aj pristúpila na
ponuku splácať dlh v splátkach v sume 50 Eur oproti pôvodne nastavenej splátke 122 Eur, ktorú veriteľ
nastavil po tom, ako neposúdil klientkinu bonitu dostatočne. Súd vzhliadol ako dôvodný aj argument
žalovanej na pojednávaní, že dodatočné vyzývanie žalobcu súdom na predloženie listín preukazujúcich
riadne skúmanie bonity svojho klienta, možno považovať za zásah súdu do rovnosti zbraní, keď žalobca
argumenty žalovanej poznal už z jej vyjadrenia k žalobe a napriek tomu sa vo svojej replike obmedzil

len na tvrdenia, že je zarážajúce, že žalovaná namieta okolnosť neskúmania schopnosti splácať úver až
s odstupom času, pričom v čase uzavretia zmluvy žiadne takéto informácie neuvádzala a zrekapituloval
vyhlásenia žalovanej, ktoré poskytla pri uzatváraní zmluvy. Žalobca teda spolu s replikou aktívne
nepredložil žiadne dokumenty preukazujúce skúmanie bonity.

29. Keď súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu nepostupoval pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní bonity žalovanej spotrebiteľky, nemohol s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nemožnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru má zároveň vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Žalobca sa totiž

nemohol stať veriteľom podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, a tak nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom v tomto konaní. Nakoľko súd sa musí otázkou aktívnej vecnej legitimácie zaoberať v konaní
ex offo a vždy ako prvou otázkou, súd už ďalej neposudzoval ostatné námietky vytýkané žalovanou a
súvisiace vyjadrenia uvádzané žalobcom, a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu pre porušenie
svojich povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol vôbec oprávnený pristúpiť

k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, z čoho dôvodu je úkon výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa
28.09.2015 neplatný a posudzovanie ostatných podmienok určených pre platné predčasné zosplatnenie
úveru je tak v danom prípade už nadbytočné. Uvedený nedostatok v postupe právneho predchodcu
žalobcu, podľa názoru súdu, nebolo možné zhojiť ani úkonom žalovanej - uznaním dlhu zo dňa
18.02.2016, bez ohľadu na to, či by súd hodnotil tento úkon ako platný alebo neplatný z hľadiska

spotrebiteľského práva. Rovnako veriteľ ani nemohol zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa
20.12.2018 platne postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná, na ďalšieho veriteľa (žalobcu),
pretože išlo o postúpenie tzv. živého úveru (pozri viac aj uznesenie KS BA č.k. 6CoCsp/29/2023-178
zo dňa 24.01.2024). Záverom súd nad rámec dopĺňa, že sa stotožňuje aj s právnym posúdením, ktoré
vykonal upomínací súd v štádiu pred vydaním platobného rozkazu, keď posúdil úver žalovanej ako

bezúročný a bez poplatkov, a to pre ním vytýkané nedostatky zmluvy o úvere (uvedenie nepresnej sumy
vyjadrujúcej hodnotu úveru s ohľadom na súčin počtu splátok a určenej výšky splátky).

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. V konaní bola
v celosti úspešná žalovaná, súd jej preto priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.