Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119270483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6119270483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu MALUPE, s.r.o., so sídlom Tulská 1358/6, 960 01 Zvolen, IČO: 31 585 515,
právne zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36
863 980, proti žalovanému 1/ U N I M A T spol. s r.o., so sídlom J.I.Bajzu 11, 971 01 Prievidza, IČO: 30
228 042, právne zastúpenému JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Malý Čepčín
5, 038 45 Malý Čepčín, pracovisko Pavla Mudroňa 505/5, 036 01 Martin a žalovanému 2/ Sociálna
poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484,

o zapretie pohľadávok veriteľov prihlásených na rozvrh výťažku, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/49/2019-286 zo dňa 13. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/49/2019-286 zo dňa 13. júna 2022 v napadnutej
časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 60Cb/49/2019-286 zo dňa 13. júna 2022 prvou výrokovou vetou
určil, že pohľadávka žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku z dražby

nehnuteľnosti uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00 hodine exekútorom
JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, v exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade JUDr.
Jozef Ďurica, so sídlom úradu A. B. XX, XXX XX C. pod sp.zn. EX 5880/14 je vylúčená z uspokojenia
z výťažku v tejto exekúcii. Druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/
zamietol. Treťou výrokovou vetou určil, že pohľadávka žalovaného 2/ prihlásená vo výške 33.855,31
Eur na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018
o 10.00 hodine exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, v exekúcii vedenej na

Exekútorskom úrade JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom úradu A. B. XX, XXX XX C. pod sp.zn. EX 5880/14
je v sume 20.557,32 Eur vylúčená z uspokojenia z výťažku v tejto exekúcii. Štvrtou výrokovou vetou
v prevyšujúcej časti konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Piatou výrokovou vetou vo zvyšnej časti
žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Šiestou výrokovou vetou žiadnej zo strán nepriznal na náhradu
trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným

1/ a 2/ zapretia pohľadávok veriteľov prihlásených na rozvrh z výťažku podľa § 162 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4Er/2129/2014 súd prvejinštancie zistil, že podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca ako povinný v exekúcii vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen pod sp. zn. EX 5880/2014 vzniesol na
rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 námietky proti pohľadávkam žalovaného 1/ a žalovaného 2/.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4Er/2129/2014 zo dňa 27.03.2019 odkázal žalobcu,
ako povinného v exekučnom konaní na podanie žaloby o určenie pravosti a poradia zapretého nároku:
žalovaného 1/ prihláseného vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00 hodine súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen a žalovaného 2/ prihláseného vo výške 33.855,31 Eur

na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018
o 10.00 hodine súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen. Žalobca
ďalej v žalobe tvrdil, že dňa 15.12.2006 uzavrel žalovaný 1/ ako postupca a žalobca ako postupník
zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom odplata za postúpenie pohľadávok bola dohodnutá vo výške
7.662.163,60 Sk (254.337,24 Eur) a táto odplata bola splatná do 31.12.2007 (odsek 1.4 tejto zmluvy).
Dňa 19.03.2007 uzavrel žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bolo zriadené záložné právo k pozemku registra C KN,
parc. č. 990/3, o výmere 7718 m2, druh pozemku: ostatné plochy zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX vydaného Okresným úradom Zvolen pre obec Zvolen, katastrálne územie C. (ďalej len „záložná
zmluva“) v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.12.2006. Žalovaný 1/ si neuplatnil pohľadávku zo zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 15.12.2006 na súde; žalobca nikdy neuznal pohľadávku žalovaného 1/ zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.12.2006 a žalobca nikdy túto pohľadávku neplnil, a to ani len čiastočne.
S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka v znení platnom v rozhodnom čase a na ustanovenie § 397 Obchodného
zákonníka potom žalobca v žalobe tvrdil, že záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti zo dňa 19.03.2007 v tejto právnej veci sa premlčalo márnym uplynutím premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 31.12.2007, t.j. zabezpečovaná pohľadávka mohla
byť uplatnená na súde od 01.01.2008, a teda premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky márne
uplynula dňa 01.01.2012. Podľa názoru žalobcu, záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.03.2007 sa premlčalo ku dňu 01.01.2012, a preto je poradie tohto

nároku zapreté. Pohľadávka (nárok) žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľností uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00
hodine súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen sa premlčala ku dňu
01.01.2012, a preto je pravosť a výška tohto nároku zapretá. Žalobca opakovane namietal premlčanie
pohľadávky žalovaného 1/, a preto táto pohľadávka nemôže byť uspokojená v exekučnom konaní.

Premlčanie pohľadávky žalovaného 1/ a skutkový stav tejto pohľadávky potvrdil aj Okresný súd Zvolen
v rozsudku č.k. 15C/171/2016-54 zo dňa 17.10.2017.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako povinný v exekúcii
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 5880/2014 vzniesol na

rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 námietky proti pohľadávkam žalovaného 1/ a 2/. Ďalej mal súd
prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4Er/2129/2014 zo dňa
27.03.2019 odkázal žalobcu ako povinného v exekučnom konaní na podanie žaloby o určenie pravosti
a poradia zapretého nároku; u žalovaného 1/ prihláseného vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku
a u žalovaného 2/ prihláseného vo výške 33.855,31 Eur na rozvrh výťažku. Súd prvej inštancie mal tiež

preukázané, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby je žalobca ako povinný v exekučnom konaní
a pasívne legitimovanými sú žalovaní 1/ a 2/ ako veritelia povinného v exekučnom konaní. Napokon mal
súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote.

4. Vo vzťahu k nároku žalobcu proti žalovanému 1/ súd prvej inštancie uviedol, že odplata za

postúpenie pohľadávok dohodnutá vo výške 254.337,24 Eur bola splatná do 31.12.2007, žalovaný
1/ si neuplatnil túto pohľadávku na súde, takisto žalobca nikdy neuznal pohľadávku žalovaného 1/
a nikdy žalovanému 1/ neplnil, a to ani len čiastočne. Premlčacia lehota podľa § 397 Obchodného
zákonníka, t.j. 4 roky, začala plynúť dňa 01.01.2008 a táto uplynula dňa 01.01.2012, to znamená,
že pohľadávka žalovaného 1/ z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 vo výške

254.337,24 Eur sa ku dňu 01.01.2012 premlčala. Ďalej uviedol, že dňa 19.03.2007 uzavrel žalovaný 1/
ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech
žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
15.12.2006. Podľa názoru súdu prvej inštancie, záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného právak nehnuteľnosti zo dňa 19.03.2007 v tejto právnej veci sa premlčalo márnym uplynutím premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 31.12.2007, a teda premlčacia doba zabezpečovanej
pohľadávkymárneuplynuladňa01.012012.KeďžesazáložnéprávopodľaZmluvyozriadenízáložného

práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.03.2007 premlčalo ku dňu 01.01.2012 súd prvej inštancie konštatoval,
že poradie tohto nároku je z tohto dôvodu zapreté. Pokiaľ došlo ku prihláseniu pohľadávky žalovaného
1/ vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, súd prvej inštancie vyslovil názor,
že táto pohľadávka bola ku dňu 01.01.2012 premlčaná, a preto je pravosť a výška tohto nároku zapretá.

5. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že premlčanie nároku žalovaného 1/ konštatoval aj
Okresný súd Zvolen vo svojom rozhodnutí č.k. 15C/171/2016-54 zo dňa 17. októbra 2017 v konaní
o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Súd prvej inštancie mal za to, že z
tohto rozhodnutia vyplynulo, že nakoľko žalovaný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zaistenej
pohľadávky včas a záložný dlžník sa dovolával premlčania záložného práva, malo takéto dovolávanie
sa premlčania za následok, že záložný veriteľ sa nemôže už úspešne domáhať ani speňaženia zálohu,

uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu. Ak teda namietal záložný dlžník dôvodne
premlčanie záložného práva, nie je možné sa úspešne dovolávať tzv. naturálnej obligácie spočívajúcej
v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. Svoje odôvodnenie oprel okresný súd o ustanovenia
§ 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a bol toho názoru, že záložný dlžník sa môže brániť proti právu
záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen

obranou proti záložnému veriteľovi na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že
tu záložné právo nie je, a to určením, že vec nie je zaťažená záložným právom. Ak došlo k premlčaniu
záložného práva, môže sa teda záložný dlžník dovolávať premlčania pri každej zákonom poskytnutej
obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky podaním žaloby
o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom. Opačný názor by vo svojich dôsledkoch popieral

význam premlčania záložného práva a priznával by súdnu ochranu prejavujúcu sa v zamietnutí žaloby,
ktorá by smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci z ustanovenia § 100 ods. 2, veta tretia
Občianskeho zákonníka premlčané právo nemožno priznať. Preto z týchto dôvodov považoval Okresný
súd Zvolen žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/171/2016-54
zo dňa 17.10.2017 bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu – Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

12Co/119/2018-114 zo dňa 28. marca 2019. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o premlčaní pohľadávky žalovaného v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka.
Záložnéprávosavšakpremlčujev3-ročnejpremlčacejdobepodľa§100ods.2Občianskehozákonníka,
ale nie skôr ako zabezpečená pohľadávka.

6. Odvolací súd tiež konštatoval, že nakoľko premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky uplynula
dňom 01.01.2012, pričom k uzavretiu záložnej zmluvy došlo dňa 19.03.2007, vklad bol povolený
dňa 02.05.2007, došlo k premlčaniu záložného práva, a to uplynutím premlčacej doby zabezpečenej
pohľadávky, teda dňom 01. 01. 2012. Citované rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 06.05.2019. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že aj keď tieto súdne rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť dňa 06.05.2019, pričom rozvrhové pojednávanie sa konalo dňa 18.12.2018,
táto skutočnosť nemá vplyv na právnu skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobcu ako povinného nie je
zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 1/ (t.j. ku dňu 18.12.2018), nakoľko tieto súdne
rozhodnutia majú deklaratórne účinky a s právnou relevanciou potvrdzujú premlčanie. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného 1/, že námietku premlčania záložného práva môže

záložca uplatniť len do momentu vykonania záložného práva, t.j. do udelenia príklepu. Na základe
zistených skutočností a zaujatého právneho názoru súd prvej inštancie žalobe žalobcu vo vzťahu
k žalovanému 1/, keďže mal za to, že pohľadávka žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur
na rozvrh výťažku je vylúčená z uspokojenia z výťažku v tejto exekúcii.

7. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/ zamietol (II. výroková veta tohto
rozhodnutia) z dôvodu jej nadbytočnosti, nakoľko v tejto časti bol nárok zapretý už v exekučnom konaní.

8. Vo vzťahu k nároku žalobcu proti žalovanému 2/ súd prvej inštancie vyslovil názor, že z prihlásenej
pohľadávky žalovaného 2/ vo výške 33.855,31 Eur, žalobca ako povinný čiastočne uspokojil túto

pohľadávku v dňoch 27.12.2018 a 07.01.2019, spolu v rozsahu 20.557,32 Eur a zostala neuhradená
len časť pohľadávky vo výške 13.297,99 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka
žalovaného 2/ prihlásená vo výške 33.855,31 Eur na rozvrh výťažku je potom v rozsahu 20.557,32 Eur
vylúčená z uspokojenia z výťažku v tejto exekúcii, preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel.V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 2/ zastavil (IV. výroková veta tohto
rozhodnutia), nakoľko v sume 13.297,99 Eur zobral žalobca svoj návrh so súhlasom žalovaného 2/ späť,
pretože suma 13.297,99 Eur bola žalobcom ako povinným uhradená dňa 09.03.2022, teda počas tohto

súdneho konania. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 2/ zamietol (V. výroková
veta tohto rozhodnutia) vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ dňa 11.03.2022 oznámil žalobcovi ako
povinnému, že ku dňu 11.03.2022 nemá evidované nedoplatky poistného.

9.Vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavu,spoukazomnazákonnéustanovenia§397Obchodného

zákonníka,§100ods.1a2Občianskehozákonníka,akoajnazaujatýprávnynázorsúdu,považovalsúd
prvej inštancie žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ za dôvodnú iba v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia
a proti žalovanému 2/ iba v III. výrokovej vete tohto rozhodnutia.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá strana mala vo veci úspech len čiastočný

11. Proti prvej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
v prvej výrokovej vete tak, že žalobu žalobcu proti nemu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov

súdneho konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej prvej výrokovej vete zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní poukázal

na to, že žalobca ako povinný v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp.zn. EX 5880/2014 vzniesol
na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 námietky proti pohľadávkam žalovaného 1/ a žalovaného
2/. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 4Er/2129/2014 zo dňa 27.03.2019 odkázal žalobcu
ako povinného v exekučnom konaní na podanie žaloby o určenie pravosti a poradia zapretého nároku

žalovaného 1/ prihláseného vo výške 254 337,24 Eur na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00 hodine súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen v exekučnej veci Ex 5880/2014. Uviedol, že dňa 15.12.2006
uzavrel ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom odplata
za postúpenie pohľadávok bola dohodnutá vo výške 7.662.163,60 Sk (254.337,24 Eur) a táto odplata

bola splatná do 31.12.2007. Ďalej uviedol, že dňa 19.03.2007 ako záložný veriteľ uzavrel so žalobcom
ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v jeho prospech na zabezpečenie
jeho pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2006. Vo veci exekučného konania
vedeného Exekútorským úradom vo Zvolene JUDr. Jozefom Ďuricom, súdnym exekútorom, pod č.k.
EX 5880/2014 oprávneného Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700 proti povinnému

MALUPE, s. r. o. D. XX, XXX XX E., IČO: 31 585 515 bol dňa 15.01.2018 schválený príklep Okresným
súdom v Banskej Bystrici k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec Zvolen, zapísanej na LV
č. XXXX, parcela registra „C“ č. 990/3 ostatné plochy o výmere 7718 m2. Žalovaný 1/ tiež uviedol,
že uznesenie č.k. 4Er/2129/2014-132 zo dňa 15.01.2018 bolo vydané po uplynutí lehoty na podanie
odvolania v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen sp.zn. 15C/171/2016, a preto túto skutočnosť

nemohol uviesť v rámci odvolania. Z uvedeného dôvodu upozornil odvolací súd v rámci odvolacieho
konania na nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd v konaní 12Co/119/2018 nebral ohľad a ani sa
s nimi nevyporiadal v rámci odvolacieho konania. Dal do pozornosti, že schválením príklepu súdom
dňa 15.01.2018 pozemok, ktorého zaťaženie záložným právom bolo predmetom súdneho konania,
nadobudol nový majiteľ na základe udeleného príklepu pri dražbe a pozemok parcela „C“ 990/3

je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C.. Schválením príklepu Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa
15.01.2018 vydražiteľom už uvedená nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v jeho prospech,
zapísaným pod V 791/07 zo dňa 02.05. 2007, preto žalovaný 1/ mal za to, že rozhodnutie Okresného
súdu vo Zvolene č.k. 15C/171/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
12Co119/2018 zo dňa 28.03.2019, je nevykonateľné. Poukázal tiež na to, že nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. C. neboli v čase odvolacieho konania, ani v čase vydania rozhodnutia
Krajským súdom Banská Bystrica sp.zn. 12Co/119/2018 zaťažené záložným právom v jeho prospech.13. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní uviedol, že na nehnuteľnosti, ktorej výťažok bol predmetom rozvrhu vo
veci exekučného konania vedeného Exekútorským úradom vo Zvolene JUDr. Jozefom Ďuricom, súdnym
exekútorom, pod č. k. Ex 5880/2014 ku dňu vydania rozvrhového uznesenia a ku dňu udelenia príklepu

bolo vo vzťahu k nemu platne zriadené záložné právo v prvom poradí zabezpečeného veriteľa, ktoré
bolozapísanévevidenciikatastranehnuteľnostiOkresnéhoúraduZvolen,katastrálnehoodborunaLVč.
XXXX,apretomalzato,ževrámcirozvrhuboloprávnenezahrnutýdorozvrhovéhouznesenia.Poukázal
na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastre nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a na to, že ku dňu vydania rozvrhového uznesenia bol

na liste vlastníctva XXXX k. ú. C., obec Zvolen vedený vlastník žalobca a v časti „C“ ťarchy v poradí 1.
ako záložný veriteľ bol vedený on. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevypriadal s jeho námietkami
týkajúcimi sa zriadeného záložného práva a platne zapísaného v evidencii katastra nehnuteľnosti na
LV č. XXXX, k.ú. C. ku dňu vykonania rozvrhu v rámci exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 5880/2014.
Keďže zákonodarca neupravil osobitnú premlčaciu dobu záložného práva, podľa názoru žalovaného 1/
sa záložné právo nepremlčuje.

14. Žalovaný 1/ zároveň v odvolaní poukázal na to, že žalobca na jeho výzvu v oznámení o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 06.06.2011 na zaplatenie dlžnej sumy 254 337,20 Eur v lehote
30 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva reagoval žalobca tak, že
sľúbil zaplatenie pohľadávky, ktorú uznal osobne F. G. H., štatutárny orgán žalobcu. Zároveň pred

zabezpečením pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ako aj neskôr a intenzívne po
doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva sa uskutočnilo niekoľko osobných stretnutí za
prítomnosti štatutárneho orgánu žalobcu F. G. H. a ekonómky žalobcu F. I. a jeho štatutárneho zástupcu
a Mgr. Márie Bundzelovej, na ktorých opakovane žalobca uznal jeho pohľadávku a opakovane ho
utvrdzoval, že uvedenú pohľadávku zaplatí. Žalovaný 1/ tiež konštatoval, že ku dňu vykonania rozvrhu

jeho záložné právo nezaniklo žiadnym zákonným spôsobom vyplývajúcim z § 141md Občianskeho
zákonníka.

15. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní vyslovil názor, že ak sa záložca nedovolá premlčania záložného
práva pred tým, ako bolo právo vykonané, možno usudzovať, že sa záložca nemôže domáhať zrušenia

následkov už vykonaného práva. Mal za to, že následné domáhanie sa zrušenia následkov už
vykonaného práva, možno považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore nielen s povahou inštitútu
námietky premlčania, ale taktiež s povahou právnej istoty účastníkov právnych vzťahov ako takej. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice okolie zo dňa 3. februára 2013, ktorého
predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania záložného práva

a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.júna 2014. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že
námietku premlčania záložného práva môže záložca uplatniť len do momentu vykonania záložného
práva, t.j. do udelenia príklepu. Domáhanie sa zrušenia následkov už vykonaného práva, možno podľa
názoru žalovaného 1/ považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore nielen s povahou inštitútu námietky
premlčania, ale taktiež s povahou právnej istoty účastníkov právnych vzťahov ako takej.

16. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vyjadrení uviedol, že nakoľko žalobca mu
dodatočne uhradil všetky splatné záväzky, v predmetnej veci riadny opravný prostriedok nepodáva.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadril.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného 1/
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej

inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

22. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným 1/ dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil

v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci vo vzťahu k žalovanému 1/

žalobou domáha určenia že pravosť pohľadávky žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur
na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018
o 10.00 hodine exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, v exekúcii vedenej na
Exekútorskom úrade JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom úradu A. B. XX, XXX XX C. pod sp.zn. EX 5880/14 je
zapretá podľa § 162 Exekučného poriadku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.12.2006 uzavrel žalovaný

1/ ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej bola dohodnutá
odplata vo výške 7.662.163,60 Sk (254.337,24 Eur) a táto odplata bola splatná dňa 31.12.2007 (ods. 1.4
tejto zmluvy). Dňa 19.03.2007 žalovaný 1/ ako záložný veriteľ uzavrel so žalobcom zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2006. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 1/ si svoju

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky na súde neuplatnil, žalobca túto pohľadávku
nikdy neuznal a nikdy túto pohľadávku neplnil, a to ani len čiastočne. Žalobca namietol, že záložné právo
podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sa premlčalo márnym uplynutím premlčacej
dobyzabezpečenejpohľadávky,ktorábolasplatnádňa31.12.2007,t.j.premlčaciadobazabezpečovanej
pohľadávky uplynula dňa 01.01.2012. Záložné právo v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti sa premlčalo ku dňu 01.01.2012, a preto žalobca mal za to, že poradie tohto nároku
je zapreté. Nakoľko pohľadávka žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku
dražby nehnuteľnosti uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00 hodine súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa premlčala ku dňu 01.01.2012 žalobca vyslovil názor, že pravosť
a výška tohto nároku je zapretá. Opakovane namietol premlčanie pohľadávky žalovaného 1/, z ktorého

dôvodu táto pohľadávka nemôže byť uspokojená v exekučnom konaní. Nakoniec poukázal na to, že
premlčanie pohľadávky žalovaného 1/ a skutkový stav tejto pohľadávky potvrdil aj Okresný súd Zvolen
v rozsudku č.k. 15C/171/2016-54 zo dňa 17.10.2017.

24. Podľa § 162 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd rozhodne aj o

nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zaprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu
úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu súdu je
prípustné odvolanie. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote 30 dní od doručenia
upovedomenia súdu podali návrh podľa § 55 ods. 2.

25. Podľa § 162 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie podľa § 55
ods. 2 je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.

26. Podľa § 55 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, žalobou na súde treba
uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku

v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí,
predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.

27. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.29. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalovaný 1/ v odvolaní vyslovil názor, že nakoľko
zákonodarca neupravil osobitnú premlčaciu dobu, záložné právo sa nepremlčuje. Odvolací súd však
považuje za nepochybné, že záložné právo je právom, ktoré premlčaniu podlieha, pretože nejde o
majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011, str. 17, ale aj napríklad rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010). Práve vyššie citované rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sa zaoberalo otázkou prípadnej formulácie žalobného petitu žaloby
podanej záložcami, ktorí sa úspešne domôžu premlčania záložného práva. Z citovaného rozhodnutia
vyplýva: „Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (najskôr) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa
dovolá premlčania záložného práva, nie je možné zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané)

záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva
a že premlčané záložné právo „ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je len
„oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne)
premlčania záložného práva je potom nepochybné, že záložný veriteľ už sa nemôže domôcť predaja
alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia

zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom
pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam
premlčaného záložného práva a priznáva súdnu ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá
smerovala proti výkonu premlčaného práva, napriek tomu, že - ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 tretia veta
Občianskeho zákonníka - premlčané právo nie je možné priznať“. Na uvedené rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sa odvoláva aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 pri riešení ďalšieho osudu úspešne namietaného premlčaného
záložného práva. Bližšie sa však ústavný súd ďalšiemu osudu záložného práva nevenoval, poukázal
len na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky okrem iného uvádza: „Aj keď premlčané právo pretrváva - všeobecne ponímané

- ako tzv. naturálna obligácia, nie je možné takýto záver bez ďalšieho vztiahnuť tiež na záložné
právo. K speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, ak neurčí zvláštny právny
predpis iné spôsoby speňaženia, vo verejnej dražbe, vykonávanej podľa zákona č. 26/2000 Sb. o
verejných dražbách, alebo súdnym predajom zálohu. Ak namietne záložný dlžník dôvodne premlčanie
záložného práva, nie je možné tu úspešne dovodiť tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti

uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, pretože speňaženie zálohu na
návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo
možné; k prijatiu „premlčaného dlhu“ teda v tomto prípade na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov
už z povahy veci nemôže dôjsť“.

32.Prevyriešenieotázkyplynutiapremlčacejdobyzáložnéhoprávabolopodľanázoruodvolaciehosúdu
potrebné v prvom rade vyriešiť otázku začiatku plynutia tejto doby. Podľa citovaného § 101 Občianskeho
zákonníka premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/2185/2009 vyplýva, že premlčacia doba

záložného práva je trojročná a beží odo dňa, kedy mohlo byť právo zo zálohu vykonané prvýkrát (§ 101
Občianskeho zákonníka), pričom na území Českej republiky a Slovenskej republiky ide o totožnú úpravu
začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver vyplýva
aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn, II.ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 (str.
17, posledný odsek).

33. Odvolací súd v predmetnej veci mal z obsahu spisu preukázané, že medzi žalovaným 1/ ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 15.12.2006 uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok, v ktorej si zmluvné strany dohodli odplatu so splatnosťou 31.12.2007. Z obsahu spisu tiežvyplýva, že žalovaný 1/ si pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávok neuplatnil na
súde, žalobca túto pohľadávku nikdy neuznal a žalovanému 1/ svoj záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy
nezaplatil, ani len čiastočne. Uvedené skutočnosti zároveň neboli žalovaným 1/ žiadnym relevantným

spôsobomspochybnené. Odvolacísúdsapretostotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žeštvorročná
premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka na uplatnenie pohľadávky vzniknutej titulom
odplaty v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok začala plynúť dňa 01.01.2008 a uplynula dňom
01.012012, t.j. táto pohľadávka žalovaného 1/ sa ku dňu 01.01.2012 premlčala.

34. Odvolací súd mal ďalej z obsahu spisu preukázané, že medzi žalovaným 1/ ako záložným
veriteľom a žalobcom ako záložcom bola za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej
zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2007 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti. Nakoľko odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmysle zmluvy
o postúpení pohľadávok bola pohľadávka žalovaného 1/ splatná dňa 01.01.2012, od tohto dátumu podľa
názoru odvolacieho súdu začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie záložného práva a trojročná

premlčacia doba na jeho uplatnenie by uplynula dňom 01.01.2011. Keďže v zmysle § 100 ods. 2,
posledná veta Občianskeho zákonníka k premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr, ako sa premlčí
zabezpečená pohľadávka, k premlčaniu záložného práva došlo až márnym uplynutím premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 31.12.2007. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že k premlčaniu záložného práva došlo márnym

uplynutím premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky, t.j. dňa 01.01.2012.

35. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu záložného práva
z dôvodu, že už došlo k udeleniu príklepu na predaj nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného
práva na dražbe, odvolací súd túto námietku žalovaného 1/ považoval za nedôvodnú. Podľa názoru

odvolacieho súdu skutočnosť, že v danom prípade už došlo k výkonu dražby (udeleniu príklepu) na
skutočnosť, že žalobca sa už nemohol úspešne domáhať premlčania záložného práva nemá žiaden
vplyv, nakoľko predmetom tohto konania bolo zapretie pohľadávky žalovaného 1/ prihlásenej vo výške
254.337,24 Eur na rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní
dňa 18.12.2018. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval aj túto námietku žalovaného 1/ za

bezdôvodnú.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, keď určil, že pohľadávka žalovaného 1/ prihlásená vo výške 254.337,24 Eur na rozvrh výťažku

z dražby nehnuteľnosti na rozvrhovom pojednávaní dňa 18.12.2018 o 10.00 hodine exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom úradu A. B. XX, C.
pod sp.zn. EX 5880/14 je vylúčená z uspokojenia z výťažku v tejto exekúcii, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

38. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).