Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 4, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010167
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8521010167.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 4. apríla 2025

v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., E. F., trvale bytom F., E. F.

j e v i n n ý, ž e

ako otec poškodenej G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, E. K. L., ktorá ako maloletá bola

zverená do osobnej starostlivosti matky, A. M., trvale bytom I. J. XXX, E. K. L., v mieste trvalého
bydliska, v okrese Stará Ľubovňa, ako aj na iných miestach, na ktorých sa zdržiaval, od 15. októbra
2009 až do 28.5.2024, kedy poškodená G. H. ukončila sústavnú prípravu na povolanie a došlo tak
k naplneniu podmienok podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. – Zákon o rodine, teda k získaniu jej
schopnosti sama sa živiť, okrem obdobia výkonu trestu odňatia slobody od 20.3.2020 do 15.7.2020, ako
aj okrem obdobia výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike od 5.1.2022 do 27.7.2022, v ktorom
podmienky na plnenie vyživovacej povinnosti neboli zistené, neplnil svoju vyživovaciu povinnosť

k menovanému dieťaťu, pričom vyživovaciu povinnosť k menovanému dieťaťu počas väzby vykonávanej
od 13.10.2009 do 22.2.2010 v Českej republike, taktiež počas vydávacej väzby v Českej republike od
6.6.2015 a následného výkonu trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky od 24.7.2015 do
6.6.2017 a počas vydávacej väzby v Českej republike od 16.7.2019 a následného výkonu trestu odňatia
slobody na území Slovenskej republiky od 18.9.2019 do 20.3.2020, kedy bol príslušnému ústavu na
výkon trestu odňatia slobody doručený exekučný príkaz na vymoženie výživného pre menované dieťa,
ani nenahlásil, a to všetko napriek tomu, že vyživovacia povinnosť k menovanému dieťaťu mu vyplývala
priamo zo Zákona o rodine a konkrétne mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k.

7C/39/2006 – 114 zo dňa 28.8.2007, právoplatným dňa 18.10.2007, ktorým bol obžalovaný zaviazaný
prispievať na výživu mal. G. H. mesačne sumou 1.000,- Sk, t.j. 33,19 eur, vždy do 15.-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, A. M., pričom rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 4P/100/2020-209 zo dňa 27.4.2022, vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti obžalovaného k
poškodenej G. H. právoplatným dňom 17.6.2022, bola táto jeho vyživovacia povinnosť k menovanej
zvýšená na 100,- eur mesačne, ktorú sumu bol povinný uhrádzať vždy do 15.-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, A. M. a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že

vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu menovaného dieťaťa prispievať v určených
výškach mohol, čím za rozhodné obdobie, po odpočítaní platieb výživného vymožených a poukázaných
v exekučnom konaní v danom období matke dieťaťa v celkovej sume 59,58 eur a po odpočítaní
obžalovaným v priebehu trestného konania celkovo uhradenej sumy 2.600,- eur, dlhuje na výživnom
sumu najmenej 2.620,29 eur,

t e d anajmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona, trest odňatia slobody na 3 /tri/ roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala tunajšiemu súdu dňa 29.6.2021 obžalobu na

vyššie menovaného obžalovaného pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, že: „ako otec
mal. G. H., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom I. J. XXX, E. K. L., ktorá je v osobnej starostlivosti matky
A. M., trvale bytom I. J. XXX, E. K. L., v mieste trvalého bydliska, v okrese Stará Ľubovňa a na iných

miestach v období od

14. októbra 2009 až doposiaľ neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť ani pomernou časťou voči
mal. dieťaťu, hoci mu táto vyplýva priamo zo zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Galanta
sp. zn. 7C/39/2006 zo dňa 28.8.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2007 a ktorým bol

zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. G. H. mesačne sumou 1000,- Sk/33,19 eur vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa A. M., a to aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti na výživu mal. dieťaťa prispievať mohol, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom voči matke dieťaťa v sume najmenej 4 181,94,- eur“.

Na hlavnom pojednávaní, pop prednesení obžaloby, vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, postup podľa § 257 Tr. por. nebol realizovaný.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní, v jeho jednotlivých termínoch, vykonané dokazovanie:
- výsluchom svedkyne – poškodenej G. H., výsluchom svedkyne A. M., podľa § 269 Trestného poriadku

(ďalej tiež iba „Tr. por.“) čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: rozsudok OS Galanta sp. zn.
7C/39/2006 z č.l. 31 až 37 spisu, rozhodnutie ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 45 až 46 spisu, rozhodnutie
ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 47 až 48 spisu, rozhodnutia ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 49, 50, 51,
52, 53, 54, 55 spisu, správa ÚPSVaR Banská Štiavnica z č.l. 56 spisu a jej prílohy z č.l. 57 až 60
spisu, správa ÚPSVaR Banská Štiavnica z č.l. 60a spisu a k nej pripojené potvrdenie z č.l. 60b spisu,

správa ÚPSVaR Banská Štiavnica z č.l. 60c spisu a k nej pripojené potvrdenia z č.l. 60d a 60e spisu,
správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom z č.l. 61 spisu, z č.l. 62a spisu a k nej pripojené
potvrdenie z č.l. 62b spisu, návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 63 až 64 spisu a súvisiace upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie z č.l. 65 spisu, exekučný príkaz z č.l. 66 spisu, upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie z č.l. 67 spisu, exekučný príkaz z č.l. 68 spisu a potvrdenie exekútora k poskytovaniu

náhradného výživného z č.l. 69 spisu, správy Okresného úradu Žarnovica, katastrálneho odboru z č.l.
70 spisu, Mestskej polície mesta Žarnovica z č.l. 71a spisu, Mestskej polície mesta Žarnovica z č.l. 71b
spisu, GR ZVJS z č.l. 73 spisu, ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou z č.l. 74 spisu a súvisiace rozúčtovanie
pracovnej odmeny z č.l. 77 až 79 spisu, ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou z č.l. 80 spisu, ÚVTOS Trnava
z č.l. 82 spisu a k nej pripojené podanie oddelenia ekonomiky ohľadom vyživovacej povinnosti z č.l. 85

až 86 spisu a prehľad zrážok výživného z č.l. 87 spisu, ako aj podanie oddelenia ekonomiky ohľadomvyživovacej povinnosti z č.l. 88 spisu a prehľad zrážok výživného z č.l. 89 spisu, Generálneho riaditeľstva
Väzenskej služby ČR z č.l. 91 až 92 spisu, Väzenskej služby ČR – väzobná väznica České Budejovice
z č.l. 93 spisu, Generálneho riaditeľstva Väzenskej služby ČR z č.l. 93b spisu, rodný list z č.l. 94 spisu,

rozhodnutie SZŠ Prešov z č.l. 95 spisu a záväzné potvrdenie z č.l. 96 spisu, evidenčná karta vodiča
z č.l. 98 až 99 spisu, potvrdenia o transakciách z č.l. 105 až 118 spisu;
- čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: listiny predložené zo strany OS pro Prahu 6, a to: rozsudok
OS pro Prahu 6 sp. zn. 2T/14/2019 z č.l. 244 až 245 spisu, uznesenie OS pro Prahu 6 sp. zn.
2T/14/2019 z č.l. 246 až 247 spisu, správu o nastúpení trestu z č.l. 248 spisu, hlásenie zmien z č.l.

249 spisu, uznesenie OS v Třebíči sp. zn. 13PP/104/2022 z č.l. 250 spisu; listiny predložené zo strany
OS v Pelhřimově, a to: trestný rozkaz OS v Pelhřimově sp. zn. 7T/157/2014 z č.l. 252 spisu, uznesenie
OS v Pelhřimově sp. zn. 7T/157/2014 z č.l. 253 spisu, nariadenie výkonu trestu z č.l. 254 spisu, správa
o nastúpení trestu z č.l. 255 spisu, uznesenie OS v Třebíči sp. zn. 13PP/104/2022 z č.l. 256 spisu,
hlásenie zmien z č.l. 257 spisu; potvrdenie o návšteve školy z č.l. 276 spisu; listiny predložené dňa
20.12.2023 obžalovaným, a to: mzdové vyúčtovanie z č.l. 315, 316 a 317 spisu, oznámenie o výške

príjmu z č.l. 318 spisu a mzdový rozpis z č.l. 319 spisu, kópie správ adresovaných osobe „H.“ a kópie
o hovoroch na telefónne číslo XXXXXXXXXXXXXX z č.l. 320 a 321 spisu, oznámenie o výške príjmu
z č.l. 322 spisu, potvrdenie o PN z č.l. 323 spisu; z pripojeného spisu OS Galanta sp. zn. 2T/37/2011
boli čítané : uznesenie o vznesení obvinenia z č.l. 6 až 7 spisu a súvisiaca doručenka z č.l. 7 spisu,
oznámenie o zmene právnej kvalifikácie z č.l. 9 spisu a súvisiaca doručenka z č.l. 9 spisu, trestný rozkaz

OS Galanta sp. zn. 2T/37/2011 z č.l. 90 spisu a súvisiaci doklad o jeho doručení obžalovanému z č.l. 91
spisu, zápisnica o HP z 28.5.2014 z č.l. 152 až 155 spisu, rozsudok OS Galanta sp. zn. 2T/37/2011 z č.l.
156 spisu a súvisiace doklady o doručení z č.l. 157 spisu, uznesenie KS v Plzni sp. zn. 1Nt/2126/2015
z č.l. 190 až 191 spisu, správa o prevzatí osoby z č.l. 211 spisu, správa o nastúpení trestu z č.l. 219
spisu, uznesenie OS Galanta sp. zn. 2T/37/2011 z č.l. 221 spisu, hlásenie zmien (v spise uložené

voľne); z pripojeného spisu OS Galanta sp. zn. 2T/17/2018 boli čítané: uznesenie o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia z č.l. 7 až 8 spisu a súvisiace doručenky z č.l. 8 spisu, trestný rozkaz OS
Galanta sp. zn. 2T/17/2018 z č.l. 85 spisu, opatrenie z č.l. 94 spisu a doklad o doručení písomností súdu
ustanovenému obhajcovi z č.l. 95, podanie Krajského štátneho zastupiteľstva v Českých Budějoviciach
z č.l. 120 spisu, správa o prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody z č.l. 138 spisu, správa

o nastúpení trestu z č.l. 140 spisu, uznesenie OS Galanta sp. zn. 2T/17/2018 z č.l. 152 spisu, hlásenie
zmien z č.l. 176 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/28/2009 boli čítané: trestný
rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/28/2009 z č.l. 67 až 68 spisu a súvisiace doklady o doručení z č.l.
68 spisu, záznam z č.l. 109 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/100/2020 boli
čítané: návrh z č.l. 1 až 2 spisu a doklad o jeho doručení z č.l. 82 spisu, úradný záznam a podanie

s oznámením adresy pobytu z č.l. 66 a 67 spisu, správa OS v Havlíčkovom Brode z č.l. 83 spisu,
podanie s oznámením adresy bydliska odporcu z č.l. 91 spisu a nedoručená zásielka z č.l. 93 spisu,
podanie s oznámením bydliska odporcu z č.l. 172 spisu a nedoručené zásielky z č.l. 179 a 185 spisu,
zápisnica o pojednávaní z č.l. 206 až 207 spisu, rozsudok OS Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/100/2020 z č.l.
209 až 214 spisu a informácia o doručovaní z č.l. 216 spisu s úradným záznamom z č.l. 217 spisu;

z pripojeného spisu OS Žiar nad Hronom sp. zn. 2Nt/44/2023 boli čítané: uznesenie OS Žiar nad Hronom
č.k. 2Nt/44/2023-14 z č.l. 14 až 16 spisu a súvisiace doklady o doručení z č.l. 17 spisu;
- výsluchom obžalovaného a čítaním listinných dôkazov, a to: podania obžalovaného z č.l. 366 spisu
a jeho príloh z č.l. 367 a 368 spisu, podania A. M. z č.l. 377 spisu;
- čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: podanie obžalovaného z č.l. 270 spisu, podanie

obžalovaného z č.l. 314 spisu, podanie obžalovaného z č.l. 408 spisu a k nemu pripojená objednávka
z č.l. 409 spisu a osvedčenie o živnostenskom oprávnení z č.l. 410 spisu, objednávka z č.l. 454 spisu
a pripojené všeobecné obchodné podmienky k objednávke z č.l. 455 až 457 spisu, objednávka z č.l.
458 spisu a faktúry z č.l. 459 až 462 spisu, podanie obžalovaného z č.l. 467 spisu a pripojené faktúry
z č.l. 468 až 470 spisu, podanie obžalovaného z č.l. 472 spisu a pripojená fotokópia ústrižku podacieho

lístka z č.l. 473 spisu, pokyn k dočasnému prideleniu zamestnanca agentúry z č.l. 476 až 477 spisu
a ukončenie dočasného pridelenia z č.l. 474 spisu, podanie obžalovaného z č.l. 478 spisu a pripojená
časť pracovnej zmluvy z č.l. 479 spisu, správa SZŠ Prešov z č.l. 484 spisu, podanie obžalovaného z č.l.
485 spisu a k nemu pripojená komunikácia z č.l. 486 spisu a časť pracovnej zmluvy z č.l. 487 spisu,
odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 488 až 491 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 492 až

499 spisu, odpoveď centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 500 až 501 spisu, odpis
registra trestov z č.l. 502 až 506 spisu, odpoveď na lustráciu v SP z č.l. 507 až 508 spisu.Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní vypočutý dňa 9.10.2024, kde poukázal na svoje zárobkové
a výdavkové pomery, kde uviedol, že na výživu svojej mame, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
prispieva sumou 200,- až 250,- eur mesačne lebo ona poberá iba invalidný dôchodok asi 450,- eur,

deťom v Českej republike, ktoré sú vo veku 11 a 14 rokov posiela výživné po 50,- alebo 100,- eur
mesačne, ako mu vyjde; nevie vysvetliť, prečo poškodenej neplatil od októbra 2009 nič, je mu to celé
ľúto; celý život robí skladníka, nemá dlhodobé zdravotné problémy; na Slovensku má okrem poškodenej
ešte tri už plnoleté deti, k týmto má vyživovaciu povinnosť už zrušenú, v Šali má ešte 3 maloleté deti, kde
má vyživovaciu povinnosť určenú dokopy 150,- eur mesačne, ale s matkou detí sa dohodli, že nemá nič

posielať, jedine, ak im bude niečo treba kúpiť alebo bude treba niečo na doktora, ona žije s niekým, asi
sa o deti stará on. Poukázal na to, že počas konania, v apríli 2024, uhradil poškodenej z titulu výživného
sumu 2.000,- eur. K skutku, ktorý mu je kladený za vinu, uviedol, že je mu to ľúto, je ochotný splniť svoju
vyživovaciu povinnosť a plniť ju ďalej, mohol by so posielať výživné a mesačne k tomu ešte 500,- eur.
Uviedol, že bol dvakrát vo výkone trestu, asi v rokoch 2015 až 2017 a asi v rokoch 2019 až 2020 alebo
2020 až 2021, a to 6 mesiacov, prepustili ho na podmienku, ktorá už uplynula; tiež vo väzbe v roku

2009 alebo 2010 v ČR; prvýkrát, keď nastúpil výkon trestu, tak vyživovaciu povinnosť k poškodenej asi
nahlásil, druhýkrát asi nie, nevie prečo.

Svedkyňa, poškodená G. H., ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť a preto ako s poškodenou
konal súd následne priamo s ňou, na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2023 vypovedala, že o veci

vie málo, s mamou to nepreberali, jedine mama vravela, že obžalovaný neplatí a že o to nemá ani
záujem, proste čo vie, tak obžalovaný ako jej otec neplatil a mama všetko platila sama; s obžalovaným
nebola nikdy ani v telefonickom alebo podobnom kontakte, nezaslal jej nikdy žiaden darček, v spoločnej
domácnostižijesmamouaužasi2alebo3rokysmaminýmpriateľom;vdôsledkuneplneniavyživovacej
povinnostiobžalovanýmpoškodenánikdynetrpelanúdzou,pretožemamajejvždydalavšetkočomohla;

v čase jej výsluchu na hlavnom pojednávaní študovala dennou formou na Strednej zdravotníckej škole
v Prešove.

Na hlavnom pojednávaní, dňa 13.10.2023 vypočutá svedkyňa, matka poškodenej, A. M. výpoveďou
uviedla, že obžalovaný na výživu poškodenej nikdy nijakou sumou neprispel, za 18 rokov neuhradil

žiadnu sumu, poberala len náhradné výživné, o ktoré nevie presne kedy požiadala, asi ešte 2 alebo
3 roky pred zvýšením výživného na 100,- eur mesačne, ku ktorému zvýšeniu došlo v roku 2021,
kde dovtedy výživné bolo v sume 33,19 eur mesačne; obžalovaný podľa nej neprispieval na výživu
poškodenej ani nijakým iným spôsobom; riešila to aj exekúciou, lebo sa nevymohlo nikdy nič; poškodená
netrpela núdzou v dôsledku neuhrádzania výživného; potvrdila vymoženie súm výživného v exekučnom

konaní (tak, ako sú v celkovej výške uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku).

Z listinných dôkazov – správ ÚPSVaR Banská Štiavnica, resp. Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar
nad Hronom (č.l. 56 až 62a spisu), neboli zistené žiadne skutočnosti o tom, že by v dôsledku
objektívnych prekážok tento nebol schopný pracovať a teda dosahovať príjmy, z ktorých by mohol plniť

vyživovaciu povinnosť – evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bol len v období od
7.6.2017 do 22.6.2017, pričom od 15.10.2009 nebolo zistené aby poberal dávky sociálneho poistenia
(v nezamestnanosti, nemocenské, úrazové, dôchodkové či z garančného fondu). Sám obžalovaný
vypovedal, že nemá žiadne dlhodobé zdravotné problémy.

Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z hore uvedených výpovedí vyplýva, že obžalovaný teda
vedome, úmyselne vyživovaciu povinnosť neplnil voči poškodenej, za celú dobu od 15.10.2009 do
28.5.2024, pričom mu v tom, osobitne v rozsahu, ako je ustálený v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto
rozsudku, nebránili žiadne objektívne závažné skutočnosti, kde za celého zisteného stavu v priebehu
trestného konania nemožno prijať iný záver ako ten, že plniť vyživovaciu povinnosť k poškodenej z jeho

strany bolo plne v jeho možnostiach a schopnostiach.

V tomto smere súd nemôže nepoukázať na opakované písomné podania obžalovaného predložené
v konaní pred súdom, kde stále išlo z jeho strany o opakované deklarovanie ochoty výživné uhradiť
(k čomu mu aj časovým rozmedzím medzi jednotlivými termínmi nariadení hlavného pojednávania bol

daný viac než komfortný časový priestor), pričom čiastočne ho síce uhradil avšak ním priebežne v
konaní uvádzané dôvody spočívajúce opakovane v tvrdeniach mám ísť do práce, osobitne do práce do
Nemecka, a vzápätí práca nevyšla, resp. nebol som vyplatený, bol som nemocný a prišiel som o prácu
a pod. (bez relevantných preukázaní týchto skutočností, osobitne ani žiadnych jeho úkonov k tomu, abyúdajne nevyplatené mzdy za vykonanú prácu získal) už nebolo možné vyhodnotiť inak, ako len účelové,
osobitne so zohľadnením toho, že aj keď obžalovaný dosahoval príjmy a ostala mu z nich dostatočná
peňažná rezerva po odrátaní jeho čo do povahy nevyhnutných výdavkov – napr. za ubytovanie v mieste

výkonu práce (tu viď jeho podrobný popis daných skutočností na hlavnom pojednávaní) neprejavil
v priebehu konania (okrem platieb v prvej polovici roka 2024) relevantnú a účelnú snahu dlžné výživné
v celom rozsahu aspoň počas konania zaplatiť a dosiahnuť tak naplnenie podmienok účinnej ľútosti
(osobitne za situácie, že ani z výpovedí poškodenej a jej matky nevyplynuli žiadne skutočnosti, pre ktoré
by toto nebolo v danom prípade možné, keďže ani z ich výpovedí, ani z iných dokazovaním zistených

skutočností nebolo preukázané, že by neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného malo
trvalo nepriaznivé následky). V tejto súvislosti zároveň treba poukázať aj na to, že zo samotnej jeho
výpovede vyplynulo, že pravidelne prispieva svojej mame sumou 200,- až 250,- eur mesačne, hoci si
musí byť vedomý toho, že v zmysle § 62 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine jeho vyživovacia povinnosť
ako rodiča k poškodenej má prednosť pred inými výdavkami.

Ďalším vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného, ako otca
poškodenej, voči nej, okrem toho, že mu priamo vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z.z. – Zákon o rodine,
bola mu aj v konkrétnej výške určená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 7C/39/2006-114 zo dňa
28.8.2007, právoplatným 18.10.2007, a to v sume 1.000,- Sk mesačne, t.j. po prepočte konverzným
kurzom na menu euro po 33,19 eur mesačne, ktorú sumu bol povinný uhrádzať vždy do 15.-ho dňa

v mesiaci vopred k rukám matky poškodenej. Uvedenú vyživovaciu povinnosť však obžalovaný voči
poškodenej neplnil, pričom trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/28/2009 zo dňa 18.2.2009,
ktorý mu bol doručený 5.10.2009 a nadobudol právoplatnosť 14.10.2009 (splatnosť najbližšej platby
výživného pripadala až na 15.10.2009, čo súd zohľadnil v skutkovej vete v tomto rozsudku pri určení
obdobia, od ktorého sa opäť dopúšťal trestnej činnosti), bol uznaný vinným zo spáchania prečinu

zanedbania vyživovacej povinnosti podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.. (viď príslušné listinné dôkazy čítané na
hlavnom pojednávaní z pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/28/2009).

Počas tohto trestného konania bola vyživovacia povinnosť obžalovanému k poškodenej zvýšená na
sumu 100,- eur mesačne, a to rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/100/2020-209

z 27.4.2022, právoplatným 17.6.2022, vykonateľným 1.6.2022 vo výroku I. uvedeného rozsudku, teda vo
výroku o jeho zvýšení a povinnosti uhrádzať ho v danej výške vždy do 15.-ho dňa toho ktorého mesiaca
vopredkrukámmatkypoškodenej–tedačosatýkaúhradbežnéhovýživnéhovsume100,-eurmesačne
(tzv. dlžné výživné za spätné obdobie, od ktorého bolo takto zvyšované až do rozhodnutia o zvýšení
mu nemožno zahrnúť do konania kladeného mu za vinu), tieto bol v rámci platieb bežného výživného

povinný plniť v takej výške v zmysle uvedeného rozsudku prvýkrát za mesiac jún 2022, nakoľko v zmysle
§ 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením (ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť, pričom
v tejto súvislosti treba dodať, že použitý všeobecný pojem „doručením“ sa nevzťahuje len na skutočné
fyzické doručenie, ale aj na prípady, kedy k doručeniu dôjde aj len zákonnou fikciou – napr. pri neprevzatí
rozsudku v odbernej lehote a pod.).

Čo sa týka trvania vyživovacej povinnosti obžalovaného k poškodenej, dokazovaním bolo zistené, že
táto ešte v školskom roku 2023/2024 absolvovala v dennej forme štúdia sústavnú prípravu na povolanie,
konkrétne na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, pričom na hlavnom pojednávaní deklarovala
úmysel pokračovať v ďalšom štúdiu, avšak to, že by k uvedenému došlo, nijako následne súdu nebolo

napriek výzvam preukázané, pričom zo správy Strednej zdravotníckej školy v Prešove, doručenej súdu
dňa 12.2.2025 vyplynulo, že štúdium na menovanej škole poškodená ukončila 28.5.2024 maturitnou
skúškou, teda týmto, keďže ďalšie pokračovanie v príprave na povolanie poškodená súdu nepreukázala,
došlo v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, na strane

poškodenej získaním vzdelania v príslušnom kvalifikačnom stupni k nadobudnutiu schopnosti sama sa
živiť a teda k ohraničeniu konca obdobia, za ktoré bolo potrebné posudzovať obžalovanému za vinu
kladené konanie, kde len pre úplnosť súd poukazuje na to, že podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. v prípade
trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre
ktoré je stíhaný, aj po vznesení obvinenia, ide o pokračovanie konania do doby, kým je vyhlásený

rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
V danom prípade však objektívne došlo k ohraničeniu doby páchania skutku na strane obžalovaného
ukončením sústavnej prípravy poškodenej na povolanie, a teda získaním jej schopnosti sama sa živiť,
a to ako je popísané vyššie.Dobapáchaniaskutkuobžalovanýmtakpredstavuječasovéobdobieod15.10.2009do28.5.2024,avšak
z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplynula potreba prihliadnuť na obdobia, v ktorých dosahovanie

príjmov obžalovaným bolo objektívne obmedzené, a na ktoré v zásade nemožno prihliadať v prípade,
že v danom čase reálne vyživovacia povinnosť plnená nebola. Ide v zásade o obdobia, kedy obžalovaný
bol preukázateľne v iných trestných veciach vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody. Konkrétne
z listín na č.l. 73 až 93b spisu, ako aj listinami čítanými z pripojených spisov OS Galanta sp. zn.
2T/37/2011 a sp. zn. 2T/17/2018 mal súd preukázané, že obžalovaný bol v Českej republike v čase od

13.10.2009 do 22.2.2010 vo väzbe, následne v Českej republike vo vydávacej väzbe od 6.6.2015 do
24.7.2015, kedy bol vydaný za účelom výkonu trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky, ktorý trest
vykonávaldo6.6.2017aobdobnebolvovydávacejväzbevČeskejrepublikeod16.7.2019do18.9.2019,
kedy bol vydaný do Slovenskej republiky za účelom výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával
do 15.7.2020. V zásade v takýchto obdobiach osoba povinná plnením vyživovacej povinnosti nemôže
svojím vlastným pričinením vyvíjať relevantnú snahu o dosahovanie príjmov, z ktorých by vyživovacia

povinnosťmohlabyťplnená,avšaktotojelimitovanésamotnýmipodmienkamivýkonuväzby,resp.trestu
odňatia slobody a možnosťami zaradenia do pracovného procesu. Preto v zásade sumy nezaplateného
výživného za takéto obdobia, resp. nedosahujúce určenú výšku výživného v prípade, že bola osoba
zaradená do práce a boli na výživné z príslušnej odmeny vykonané zrážky, sa nezapočítava do dlžného
výživného vzniknutého v dôsledku spáchania trestného činu.

Na strane obžalovaného však v tejto súvislosti nemožno opomenúť tú skutočnosť, že vo vyššie
uvedenýchobdobiachvyživovaciupovinnosťkpoškodenejvpríslušnýchústavochaninenahlásil,pričom
zvyššieuvedenýchprípadov,atokonkrétnedňa20.3.2020došlovústavekzisteniutejtojehopovinnosti,
atovdôsledkudoručeniaexekučnéhopríkazunavymoženievýživnéhoprepoškodenú,kdenásledneod

uvedeného dňa až do 15.7.2020 z ním dosahovaných odmien z pracovnej činnosti boli odvádzané sumy
exekútorovinavýživnéprepoškodenú(zktorýchpoodpočítanítrovodviedolexekútormatkepoškodenej
59,58 eur). V tomto smere je nepochybné, že nenahlásením vyživovacej povinnosti k poškodenej
počas väzby, resp. výkonu trestu sa obžalovaný však takýmto spôsobom plneniu vyživovacej povinnosti
úmyselne vyhýbal, pretože takýmto jej nenahlásením vytvoril podmienky na to, aby aj v prípade, že by

bol v ústave zaradený do práce, neboli by mu z dosiahnutej odmeny na daný účel vykonané žiadne
zrážky – v tejto časti preto súd oproti podanej obžalobe považoval za potrebné konanie obžalovaného
v uvedených obdobiach posudzovať podľa ods. 2 § 207 Tr. zák., lebo toto nebolo možné vyhodnotiť inak
ako snahu vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti.

Zároveň treba poukázať na to, že v období od 5.1.2022 do 27.7.2022 bol taktiež na území Českej
republiky vo výkone trestu odňatia slobody, a to v súvislosti s jeho odsúdeniami vo veciach OS Pelhřimov
sp. zn. 7T/157/2014 – kde bol trestným rozkazom sp. zn. 7T/157/2014 z 26.1.2015, právoplatným
3.6.2015, odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 196 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Českej
republiky, za čo mu bol uložený trest verejne prospešných prác vo výmere 200 hodín a OS Praha 6 sp.

zn. 2T/14/2019, kde bol rozsudkom sp. zn. 2T/14/2019 z 24.6.2019, právoplatným 24.6.2019, odsúdený
za spáchanie dvoch prečinov zanedbania povinnej výživy podľa § 196 ods. 1 Tr zák. Českej republiky
a uložený mu bol úhrnný trest verejne prospešných prác vo výmere 300 hodín, pričom uvedené tresty
mu následnými rozhodnutiami menovaných súdov boli premenené na tresty odňatia slobody v trvaní
200 dní a 300 dní. Výkon takto premeneného trestu vo veci OS Praha 6 nastúpil 5.1.2022, premenený

trest zo strany OS Pelhřimov by po jeho výkone nastúpil 1.11.2022, na základe uznesenia OS v Třebíči
č.k. 13PP/104/2022-34 z 27.7.2022, právoplatným toho istého dňa, bol z výkonu uvedených trestov
27.7.2022 podmienečne prepustený. Dobu výkonu týchto trestov súd pri posudzovaní viny a určovaní
výšky dlžného výživného do konania obžalovanému kladeného za vinu nezahrnul, nakoľko konkrétne
podmienky na možnosť plnenia výživného a rozsah takého plnenia v dobe výkonu týchto trestov neboli

dokazovaním zistené.

V exekučnom konaní bolo za celé obdobie od 15.10.2009 do vyhlásenia tohto rozsudku preukázateľne
na výživné pre poškodenú vymožených a poukázaných 59,58 eur (ako je spomenuté už vyššie),
v priebehu trestného konania obžalovaný uhradil dodatočne na dlžné výživné celkom sumu 2.600,- eur

(kde úhradu časti vo výške spolu 2.000,- eur potvrdila podaním doručeným súdu 15.4.2024 aj svedkyňa
A. M. – č.l. 377 a úhradu časti vo výške 600,- eur preukázal obžalovaný predložením ústrižku poštového
poukazu dňa 30.1.2025 - č.l. 473 spisu).Na základe výsledkov celého vykonaného dokazovania, ich vyhodnotením jednotlivo, ako aj vo
vzájomnej súvislosti, má súd preukázané, že obžalovaný konaním, ako toto súd ustálil na základe
všetkých hore uvedených skutočností v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku (pričom

pri určovaní výšky dlhu do tohto v zmysle ustálenej praxe nezapočítaval sumy výživného splatné
v mesiacoch kedy bol obžalovaný vo väzbe, resp. výkone trestu), naplnil všetky pojmové znaky prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zák., kde obžalovaný je spôsobilým subjektom daného trestného činu, tohto sa dopustil
preukázateľne úmyselne a trestnosť skutku nezanikla. Preto ho súd týmto rozsudkom uznal z jeho

spáchania vinným, ako je podrobne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka konaním obžalovaného spôsobeného dlhu na výživnom, treba uviesť, že na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, súd pri jeho ukladaní postupoval v zmysle § 2

ods. 1 Tr. zák. podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, t.j. účinného do 5.8.2024, nakoľko
nezistil skutočnosti, že by ukladanie trestu podľa tohto zákona ale účinného od 6.8.2024 malo byť pre
obžalovanéhopriaznivejšie.Takto,nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočností,postupujúcpodľa
zásad pre ukladanie trestov ako sú upravené v § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na dobu páchania
činu,okolnostiaspôsobjehospáchania,osobuobžalovaného,ktorýužvminulostipreukázateľnetrestnú

činnosť takéhoto druhu páchal, a to aj voči tu poškodenej (zahladenie príslušného odsúdenia totiž
nezahládza samotnú skutočnosť, že sa takého konania, ktoré dosiahlo intenzitu trestného činu dopustil),
ako aj pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti – priznal spáchanie trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednej priťažujúcej okolnosti – bol už za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m/ Tr. zák. – kde pre jej použitie sú relevantné vyššie uvedené odsúdenia vo veciach súdov Českej

republiky – OS Pelhřimov sp. zn. 7T/157/2014 a OC Preha 6 sp. zn. 2T14/2019, ktoré preukázateľne
zahladené nie sú a v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. ako vydané súdmi členského štátu Európskej únie sa
tieto odsúdenia na účely tu vedeného trestného konania zohľadnia rovnako ako keby boli vydané súdom
Slovenskej republiky, nakoľko preukázateľne boli vydané pre trestné činy trestné aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky) dospel k záveru, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu, ako je

tento vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. a to nielen z hľadiska individuálnej, ale najmä generálnej prevencie
pred páchaním takýchto trestných činov, je obžalovanému dôvodné a potrebné uložiť trest odňatia
slobody, ktorého výkon zároveň nebude podmienečne odložený, pričom za primerané súd v danom
prípade súd považuje uloženie takéhoto trestu v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kde tá
je v § 207 ods. 3 Tr. zák ustanovená na 1 rok až 5 rokov, teda pre určenie stredu sa dolná a horná

hranica spočítavajú a takto určený stred trestnej sadzby predstavuje tri roky, ktorý trest odňatia slobody
v danej výmere súd obžalovanému ako nepodmienečný týmto rozsudkom za spáchaný trestný čin uložil,
pričom na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na zahladenie
jeho predchádzajúcich odsúdení súdmi Slovenskej republiky.

Už len pre úplnosť súd poznamenáva, že napriek tomu, že matka poškodenej v prípravnom
konaní uplatňovala nárok na náhradu škody (ktoré uplatnenie treba vzhľadom na skutočnosť, že
samotná poškodená bola v tej dome pre maloletosť zo zákona obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony, považovať ako jeho uplatňovanie v mene a na účet poškodenej), súd o náhrade škody
nijako nerozhodoval, pretože je zrejmé, že touto „škodou“ mala byť samotná suma obžalovaným

nezaplateného výživného, avšak toto sa nepovažuje za škodu v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., v danom
prípade osobitne aj s poukazom na tú skutočnosť, že ak by súd týmto rozsudkom uložil obžalovanému
povinnosť zaplatiť neuhradené výživné ako trestným činom spôsobenú škodu – t.j. podľa § 287 ods. 1
Tr. por., tak by duplicitne rozhodol o tej istej veci, keďže o výške výživného a povinnosti jeho plnenia
už existujú príslušné civilné rozhodnutia (hore spomínané rozsudky OS Galanta a OS Stará Ľubovňa,

ktorýmibolavýškavyživovacejpovinnostiobžalovanémuuloženáa,akoajpovinnosťjehoplnenia),ktoré
sú vzhľadom na ich právoplatnosť a vykonateľnosť už samé osebe aj spôsobilými exekučnými titulmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do
15 dní od oznámenia tohto rozsudku.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho

oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu.