Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010098
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1223010098.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany

Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného G. G., stíhaného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava I zo 16.02.2024 sp. zn. B2-2T/19/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. marca 2025
takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej
časti ohľadom obžalovaného G. G. vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení.

II.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom R. II, vo
výkone väzby od 05.03.2025,

u z n a n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

obžalovaný G. G. a obžalovaní A. A., N. A., G. D., C. G. a D. E., ktorí už boli medzičasom
právoplatne odsúdení, od bližšie nezisteného obdobia, minimálne od začiatku mesiaca februára 2022
na území Bratislavského kraja, a to najmä v okresoch Senec a Bratislava II, pôsobili ako organizovaná
skupina,ktorásazaoberalaneoprávnenýmdovozom,prevozom,prechovávanímanáslednýmpredajom
omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu za účelom získavania finančného
profitu, pričom všetci obžalovaní ako členovia skupiny mali svoje hierarchické postavenie s presnou

deľbou úloh medzi nimi a ich činnosť bola v dôsledku tohto koordinovaná a plánovitá,

v rámci ktorej skupiny jej organizátorom bol obžalovaný A. A., ktorý finančne a organizačne, a to aj
vykonávaním kontroly nižšie postavených členov skupiny a zisťovaním dopytu, zabezpečoval kúpu,
dovoz, prechovávanie a následne aj predaj omamných a psychotropných látok, a to predovšetkým
metamfetamínu, ktorý nakupoval od doposiaľ minimálne jednej nestotožnenej osoby slovenskej
národnosti žijúcej v Rakúskej republike na základe vopred dohodnutého dopytu, pričom aj napriek tomu,

že obžalovaný A. A. bol dňa 06.02.2022 vzatý do väzby v inej trestnej veci v súvislosti s podozrením
z drogovej trestnej činnosti, pokračoval v riadení členov skupiny, a to prostredníctvom telefonických
hovorov z Ústavu na výkon väzby Bratislava, osobných návštev a sprostredkovaným odkazov cez iné
osoby, pričom takto obžalovaný A. A. poveril svojím zastupovaním a dočasným vedením skupiny svoju
manželkuobžalovanúN.A.,ktorejzverilúlohunapravidelnejbázezabezpečovaťdovozmetamfetamínu,
minimálne od vyššie uvedenej nestotožnenej osoby žijúcej v Rakúsku, jeho ďalšie prerozdelenie,
predaj a spravovanie finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu a ich následné prerozdelenie

a opätovné použitie na nákup metamfetamínu, pričom obžalovaná N. A. takto zabezpečila v presne
nezistenom období mesiaca február 2022 dovoz metamfetamínu z Rakúska na územie Slovenskejrepubliky, a to minimálne v štyroch prípadoch, kde sa jednalo o množstvo približne 500 g pervitínu pri
každom prevzatí a v jednom prípade spoločne s obžalovaným G. D. takto vyzdvihli pervitín dovezený
nezistenou osobou z Rakúska v Podunajských Biskupiciach v množstve približne pol kila, pričom úlohou

členov skupiny so stredným postavením obžalovaných G. D. a C. G. bolo poskytovať podporu N. A., plniť
jej príkazy a úlohy, respektíve ňou sprostredkované príkazy a úlohy od obžalovaného A. A., obžalovaný
C. G. mal v skupine za úlohu zabezpečovať dovoz a skladovanie metamfetamínu, jeho predaj z druhej
línie, výber finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu ako i dlžôb tzv. „diplomatickou cestou“,
a následne odovzdávanie takto získaných finančných prostriedkov obžalovanej N. A., ktorej taktiež

poskytoval osobnú asistenciu pri dovoze a prevoze metamfetamínu, respektíve pri jednaní s vyššie
uvedenou nestotožnenou osobou z Rakúska, pričom obžalovaný G. D. mal na starosti silovú zložku a
jeho úlohou bolo poskytovať ochranu členom skupiny pri prevoze, dovoze, prípadne pri vyjednávaniach
o metamfetamíne, taktiež sa snažil pre skupinu vymôcť dlžoby súvisiace s predajom metamfetamínu a
tiež plnil úlohu skladníka skupiny, sprevádzal obžalovanú N. A. pri nákupoch a následných prevozoch
metamfetamínu, a to aj z územia Rakúskej republiky, kde sám prevozy vykonával, taktiež mal za úlohu

podieľať sa na predaji metamfetamínu z druhej línie a následne takto získané finančné prostriedky z
jeho predaja odovzdávať obžalovanej N. A., obžalovaný D. E. mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred
určeného miesta, následne ich skladovať a predávať nižšie postaveným dealerom, kde na tento účel
využíval člena skupiny s najnižším postavením obžalovaného G. G., ktorý metamfetamín predával
koncovým užívateľom, pričom na základe pokynu obžalovaného A. A. nesmeli stredne postavení

členovia skupiny obžalovaní G. D., C. G. a D. E. predávať metamfetamín priamo koncovým užívateľom,
ale museli si vytvoriť ešte jednu líniu dealerov pod sebou, obžalovaný A. A. určoval cenu, za ktorú môžu
jednotliví členovia skupiny predávať metamfetamín - ktorá sa pohybovala v sume od 23,- eur do 40,-
eur za kubík metamfetamínu (cca. 0,8 g), ďalej sumu, za ktorú sa vykoná nákup, miesto, kde bude
metamfetamínuskladnenýakoajosoby,ktorýmjemožnémetamfetamínpredať,atiežkontrolovalčlenov

skupiny, najmä s kým sa stretávajú, určoval, prípadne vylučoval členov skupiny, v prípade problémov
vydával pokyny na silové riešenie konfliktov, prípadne ich riešenie hrozbou sily pričom obžalovaní ako
organizovaná skupina takto zabezpečili metamfetamín, a to opakovane, prostredníctvom jej členov
obžalovaných D. E., C. G. a G. G. osobám - H. R., L. T., C. M. a G. M. a pôsobili takto až do dňa
02.08.2022, kedy došlo k ich zadržaniu príslušníkmi Policajného zboru a následnému zaisteniu veci

dôležitých pre trestné konanie, a to nasledovne:

pri výkone domovej prehliadky v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici Q. č. XXXXX/
XX - v byte ktorý obýval obžalovaný G. D., boli vydané:

- 4 ks plastových vreciek s tlakovými uzávermi obsahujúce spolu 566,97 g kryštalického materiálu,
ktorého chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 10 191 jednotlivých dávok drogy v hodnote 17 009,10 eur,
- voľne sypaný kryštalický materiál na zrkadle s hmotnosťou 378 mg, ktorého chemickou analýzou bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 7 jednotlivých dávok

drogy v hodnote 11,34 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo 3 350 mg kryštalického materiálu, ktorého
chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 62 jednotlivých dávok drogy v hodnote 100,50 eur,
- plastové vrecko s celkovou hmotnosťou 1 757 mg, s prítomnosťou metyléndioxymetamfetamínu

(MDMA), z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v hodnote 20,- eur,
- biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 3 050 mg, u ktorého bola chemickou analýzou zistená
prítomnosť kokaínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 81 jednotlivých dávok drogy v hodnote
213,50 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom nachádzajúce sa v cigaretovej krabičke obsahujúce 49,69 g

kryštalického materiálu, pričom chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého
by bolo možné pripraviť minimálne 922 jednotlivých dávok drogy v hodnote 1 490,70 eur,

v priestoroch rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici Bratislava ul. U. č. XXXX/X - v byte ktorý
obýva obžalovaný D. E. - boli vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 133 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola
chemickou analýzou zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne
2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 3,99 eur,v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na R. ul. M. č. XXXX/XX - v byte, ktorý obýva obžalovaný C. G.
- boli odňaté:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 875 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 26,25 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená

prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur,
- sklenená fajka, ktorá obsahovala 161 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená prítomnosť
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 4,83
eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 697 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená

prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 20,91 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur, a

v priestoroch motelu L. na adrese R., A. ulica č. XXXXX/XX - v izbe, ktorú obýval obvinený G. G. - boli
vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 3893 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola

zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 40 jednotlivých dávok
drogy, v hodnote 116,79 eur,

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.

skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok,

t e d a

neoprávnene obchodoval so psychotropnou látkou, čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

organizovanou skupinou a na viacerých osobách a vo veľkom množstve,

č í m s p á c h a l

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. i/, písm.
j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia
veci:
- detské zrkadlo s ružovým lemom a vernostnou kartou lekárne Benu,
- 2 ks vodné fajky, 1 ks oranžovo-fialová, 1 ks modropriesvitná,

- použité sklenené banky a nádoby 4 ks v obale od slnečných okuliarov,
- 2 použité sklenené nádoby so vzduchotesným vekom,
- plastové sáčky s rýchlozapínaním 68 ks,
- kovová lyžička malá 1 ks,- použitý obalový materiál 4 ks (3 ks plastové sáčky, 1 ks papierový),
- 3 ks plastové zatavené striekačky
- 6 ks použitých sklenených nádob,

- 6 ks nepoužitých sklenených nádob,
- príslušenstvo k vodnej fajke,
- 4 ks striekačky, zabalené, nepoužité,
- 3 ks papiera, rôzne veľkosti, preložený napoly do tvaru násypníka,
- plastové sáčky v plastovom obale so vzduchotesným uzatváraním,

- 2 ks použité plastové sáčky s rýchlouzáverom,
- 2 ks zrezané plastové slamky, čierna a biela,
- 1 ks sklenená vodná fajka, číra,
- 2 ks sklenené trubice používané,
- 1 ks digitálna váha.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomMestskéhosúduBratislavaIzo16.02.2024sp.zn.B2-2T/19/2023 vjehoodsudzujúcejčasti
bol obžalovaný G. G. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa 172 ods. 3,
ods. 4 písm. písm. b/ písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s
poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 1/), na tom

skutkovom základe, že

obžalovaný A. A., obžalovaná N. A., obžalovaný G. D., obžalovaný C. G., obžalovaný D. E. a
obžalovaný G. G. od bližšie nezisteného obdobia, minimálne od začiatku mesiaca februára 2022 na
území Bratislavského kraja, a to najmä v okresoch Senec a Bratislava II, pôsobili ako organizovaná

skupina,ktorásazaoberalaneoprávnenýmdovozom,prevozom,prechovávanímanáslednýmpredajom
omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu za účelom získavania finančného
profitu, pričom všetci obžalovaní ako členovia skupiny mali svoje hierarchické postavenie s presnou
deľbou úloh medzi nimi a ich činnosť bola v dôsledku tohto koordinovaná a plánovitá,

v rámci ktorej skupiny jej organizátorom bol obžalovaný A. A., ktorý finančne a organizačne, a to aj
vykonávaním kontroly nižšie postavených členov skupiny a zisťovaním dopytu, zabezpečoval kúpu,
dovoz, prechovávanie a následne aj predaj omamných a psychotropných látok, a to predovšetkým
metamfetamínu, ktorý nakupoval od doposiaľ minimálne jednej nestotožnenej osoby slovenskej
národnosti žijúcej v Rakúskej republike na základe vopred dohodnutého dopytu, pričom aj napriek tomu,

že obžalovaný A. A. bol dňa 06.02.2022 vzatý do väzby v inej trestnej veci v súvislosti s podozrením
z drogovej trestnej činnosti, pokračoval v riadení členov skupiny, a to prostredníctvom telefonických
hovorov z Ústavu na výkon väzby Bratislava, osobných návštev a sprostredkovaným odkazov cez iné
osoby, pričom takto obžalovaný A. A. poveril svojím zastupovaním a dočasným vedením skupiny svoju
manželkuobžalovanúN.A.,ktorejzverilúlohunapravidelnejbázezabezpečovaťdovozmetamfetamínu,

minimálne od vyššie uvedenej nestotožnenej osoby žijúcej v Rakúsku, jeho ďalšie prerozdelenie,
predaj a spravovanie finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu a ich následné prerozdelenie
a opätovné použitie na nákup metamfetamínu, pričom obžalovaná N. A. takto zabezpečila v presne
nezistenom období mesiaca február 2022 dovoz metamfetamínu z Rakúska na územie Slovenskej
republiky, a to minimálne v štyroch prípadoch, kde sa jednalo o množstvo približne 500 g pervitínu pri

každom prevzatí a v jednom prípade spoločne s obžalovaným G. D. takto vyzdvihli pervitín dovezený
nezistenou osobou z Rakúska v Podunajských Biskupiciach v množstve približne pol kila, pričom úlohou
členov skupiny so stredným postavením obžalovaných G. D. a C. G. bolo poskytovať podporu N. A., plniť
jej príkazy a úlohy, respektíve ňou sprostredkované príkazy a úlohy od obžalovaného A. A., obžalovaný
C. G. mal v skupine za úlohu zabezpečovať dovoz a skladovanie metamfetamínu, jeho predaj z druhej

línie, výber finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu ako i dlžôb tzv. „diplomatickou cestou“,a následne odovzdávanie takto získaných finančných prostriedkov obžalovanej N. A., ktorej taktiež
poskytoval osobnú asistenciu pri dovoze a prevoze metamfetamínu, respektíve pri jednaní s vyššie
uvedenou nestotožnenou osobou z A., pričom obžalovaný G. D. mal na starosti silovú zložku a jeho

úlohou bolo poskytovať ochranu členom skupiny pri prevoze, dovoze, prípadne pri vyjednávaniach o
metamfetamíne, taktiež sa snažil pre skupinu vymôcť dlžoby súvisiace s predajom metamfetamínu a
tiež plnil úlohu skladníka skupiny, sprevádzal obžalovanú N. A. pri nákupoch a následných prevozoch
metamfetamínu, a to aj z územia Rakúskej republiky, kde sám prevozy vykonával, taktiež mal za úlohu
podieľať sa na predaji metamfetamínu z druhej línie a následne takto získané finančné prostriedky z

jeho predaja odovzdávať obžalovanej N. A., obžalovaný D. E. mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred
určeného miesta, následne ich skladovať a predávať nižšie postaveným dealerom, kde na tento účel
využíval člena skupiny s najnižším postavením obžalovaného G. G., ktorý metamfetamín predával
koncovým užívateľom, pričom na základe pokynu obžalovaného A. A. nesmeli stredne postavení
členovia skupiny obžalovaní G. D., C. G. a D. E. predávať metamfetamín priamo koncovým užívateľom,
ale museli si vytvoriť ešte jednu líniu dealerov pod sebou, obžalovaný A. A. určoval cenu, za ktorú môžu

jednotliví členovia skupiny predávať metamfetamín - ktorá sa pohybovala v sume od 23,- eur do 40,-
eur za kubík metamfetamínu (cca. 0,8 g), ďalej sumu, za ktorú sa vykoná nákup, miesto, kde bude
metamfetamínuskladnenýakoajosoby,ktorýmjemožnémetamfetamínpredať,atiežkontrolovalčlenov
skupiny, najmä s kým sa stretávajú, určoval, prípadne vylučoval členov skupiny, v prípade problémov
vydával pokyny na silové riešenie konfliktov, prípadne ich riešenie hrozbou sily pričom obžalovaní ako

organizovaná skupina takto zabezpečili metamfetamín, a to opakovane, prostredníctvom jej členov
obžalovaných D. E., C. G. a G. G. osobám - H. R., L. T., C. M. a G. M. a pôsobili takto až do dňa
02.08.2022, kedy došlo k ich zadržaniu príslušníkmi Policajného zboru a následnému zaisteniu veci
dôležitých pre trestné konanie, a to nasledovne:

pri výkone domovej prehliadky v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici Q. č. XXXXX/
XX - v byte ktorý obýval obžalovaný G. D., boli vydané:

- 4 ks plastových vreciek s tlakovými uzávermi obsahujúce spolu 566,97 g kryštalického materiálu,
ktorého chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť

minimálne 10 191 jednotlivých dávok drogy v hodnote 17 009,10 eur,
- voľne sypaný kryštalický materiál na zrkadle s hmotnosťou 378 mg, ktorého chemickou analýzou bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 7 jednotlivých dávok
drogy v hodnote 11,34 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo 3 350 mg kryštalického materiálu, ktorého

chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 62 jednotlivých dávok drogy v hodnote 100,50 eur,
- plastové vrecko s celkovou hmotnosťou 1 757 mg, s prítomnosťou metyléndioxymetamfetamínu
(MDMA), z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v hodnote 20,- eur,
- biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 3 050 mg, u ktorého bola chemickou analýzou zistená

prítomnosť kokaínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 81 jednotlivých dávok drogy v hodnote
213,50 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom nachádzajúce sa v cigaretovej krabičke obsahujúce 49,69 g
kryštalického materiálu, pričom chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého
by bolo možné pripraviť minimálne 922 jednotlivých dávok drogy v hodnote 1 490,70 eur,

v priestoroch rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici R. ul. U. č. XXXX/X - v byte ktorý obýva
obžalovaný D. E. - boli vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 133 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola

chemickou analýzou zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne
2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 3,99 eur,

v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na R. ul. M. č. XXXX/XX - v byte, ktorý obýva obžalovaný C. G.
- boli odňaté:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 875 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 26,25 eur,- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur,

- sklenená fajka, ktorá obsahovala 161 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená prítomnosť
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 4,83
eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 697 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v

hodnote 20,91 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur, a

v priestoroch motelu L. na adrese R., A. ulica č. XXXXX/XX - v izbe, ktorú obýval obvinený G. G. - boli

vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 3893 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 40 jednotlivých dávok
drogy, v hodnote 116,79 eur,

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému G. G. podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný pre

výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest
prepadnutia veci:
- detské zrkadlo s ružovým lemom a vernostnou kartou lekárne Benu,
- 2 ks vodné fajky, 1 ks oranžovo-fialová, 1 ks modropriesvitná,
- použité sklenené banky a nádoby 4 ks v obale od slnečných okuliarov,

- 2 použité sklenené nádoby so vzduchotesným vekom,
- plastové sáčky s rýchlozapínaním 68 ks,
- kovová lyžička malá 1 ks,
- použitý obalový materiál 4 ks (3 ks plastové sáčky, 1 ks papierový),
- 3 ks plastové zatavené striekačky

- 6 ks použitých sklenených nádob,
- 6 ks nepoužitých sklenených nádob,
- príslušenstvo k vodnej fajke,
- 4 ks striekačky, zabalené, nepoužité,
- 3 ks papiera, rôzne veľkosti, preložený napoly do tvaru násypníka,

- plastové sáčky v plastovom obale so vzduchotesným uzatváraním,
- 2 ks použité plastové sáčky s rýchlouzáverom,
- 2 ks zrezané plastové slamky, čierna a biela,
- 1 ks sklenená vodná fajka, číra,
- 2 ks sklenené trubice používané,

- 1 ks digitálna váha.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.Proti tomuto rozsudku ohľadom jeho odsudzujúcej časti (v bode 1/) podal odvolanie obžalovaný G. G. v
zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. písm. b/ Tr. por.

Obžalovaný G. G. podané odvolanie odôvodnil jednak prostredníctvom zvoleného obhajcu, jednak
prostredníctvom náhradného obhajcu.

V dôvodoch podaného odvolania, ktoré bolo koncipované zvoleným obhajcom (išlo o podanie doručené
na mestský súd 25.03.2024) obžalovaný vyslovil presvedčenie, že v danom prípade nebola dodržaná

zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Súd prvého
stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď izolovane a
nepresvedčivo vychádzal iba z niektorých skutkových zistení, o ktorých existujú dôvodné pochybnosti.
V napadnutom rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o záverečných rečiach obžalovaných a ich
obhajcov. Došlo k flagrantnému porušeniu práv obžalovaného na spravodlivý proces, v dôsledku čoho
považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a nepreskúmateľný. Obžalovaný podotkol, že jeho účasť

na žalovanom skutku „mala vyplynúť“ predovšetkým z výpovede obžalovaného G. D.. Od samého
začiatku však on (obžalovaný G. G.) tvrdí, že nepozná ostatných spoluobžalovaných s výnimkou
obžalovaného D. E., keďže v minulosti obaja bývali neďaleko od seba, párkrát sa dopustili drobných
krádeží a príležitostne užívali drogy. Obžalovaný nepopiera, že bol užívateľom drog, ktoré v minulosti
dlhodobo užíval takmer 20 rokov, čo potvrdzuje aj znalecký posudok v súdnom spise. To, že on sa s

ostatnými piatimi obžalovanými vôbec nepozná a pred začiatkom tohto trestného konania ich nikdy v
živote nestretol, potvrdili samotní spoluobžalovaní v rámci svojich výpovedí v predsúdnom a súdnom
konaní. Obžalovaný A. A. vypovedal, že G. G. nepoznal, ani sa s ním nestretol. Obžalovaná N. A.
vypovedala, že G. G. nepoznala. Obžalovaný C. G. vypovedal, že G. G. vôbec nepoznal. Obžalovaný
D. A. uviedol, že G. G. takisto nepozná, nikdy spolu neboli, nemá na neho kontakt. Obžalovaný G. D.

vypovedal, že „G. G. pozná len z videnia a vie, že D. E. vždy kontaktoval za účelom predaja drog. D.
E. D. volal, že má zabezpečiť drogy pre G. G., avšak na pokyn A. A. tieto drogy zabezpečovať nemal,
napriek tomu ich sem - tam zabezpečil, jednalo sa o pervitín, mohlo to byť približne dva mesiace pred
jeho zadržaním.“ Obžalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že samosudca mestského súdu
odmietol vykonať dôkaz - prečítanie skoršej výpovede obžalovaného G. D., na základe ktorej, by sa

mohlo pristúpiť k odstráneniu rozporov v jeho výpovediach. Súd prvého stupňa, teda arbitrárne prihliadol
na to, že obžalovaný G. D. v svojej výpovedi uviedol, že osobu G. G. pozná len z videnia a vie, že
D. E. vždy kontaktoval za účelom alebo predaja drog, inak túto osobu nepozná. O. G. D. najprv iba
všeobecne a nekonkrétne spomenul, že obžalovaného G. G. pozná len z videnia, hoci neexistuje žiadny
ďalší dôkaz, že by sa s ním reálne stretol. Vzápätí alibisticky uviedol, že vie, že D. E. vždy kontaktoval

za účelom alebo predaja drog. Túto domnienku obžalovaný D. E. nikdy nepotvrdil v súdnom konaní. A
napokon v závere svojej výpovede obžalovaný G. D. jednoznačne uviedol „inak túto osobu nepoznám“,
avšak túto kľúčovú pasáž samosudca opomenul uviesť v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolateľ
konštatoval, že prezentovanú výpoveď obžalovaného G. D. považuje za nevieryhodnú a v príkrom
rozpore formálnej logiky, keďže obžalovaný G. D. pri opise jeho vzťahu s obžalovaným G. G. najprv

neurčito tvrdí, že ho pozná len z videnia, potom uvedie nejakú „vedomosť“ pravdepodobne iba z počutia
a napokon to uzavrie tým, že obžalovaného G. G. vlastne nepozná. Obžalovaný D. E. uviedol, že „G.
G. je jeho dlhoročný kamarát, fetoš, s ktorým pravidelne konzumoval pervitín, ktorý kupovali spoločne.
Nevedel, od koho si G. zabezpečoval pervitín, ani či ho následne predával ďalším osobám.“ Tiež uviedol,
že „G. sa poznal s D., pričom G. na spomínaných sedeniach nebol a E. mu žiadne pokyny nedával.“

Skoršia výpoveď obžalovaného D. E. z prípravného konania bola zjavne dezinterpretovaná súdom v
neprospech obžalovaného G. G., hoci obžalovaný D. E. v prvej časti iba opisoval jeho dlhoročný vzťah,
avšak bez kontextu uvedenia akýchkoľvek konkrétnejších súvislostí v nadväznosti na skutok vymedzený
v obžalobe. Inak povedané, všeobecné tvrdenie obžalovaného G. D., že pozná z videnia obžalovaného
G., nemôže automaticky zakladať trestnoprávnu zodpovednosť a jeho vinu za spáchanie skutku v

obžalobe. Obžalovaný G. G. zvýraznil, že sa s obžalovaným G. D. nepozná a prvýkrát ho videl až v
priebehusúdnehokonania.Súdprvejinštancieúčelovoamimoriadneformalistickynesprávnevychádzal
iba z jeho výpovede pred vyšetrovateľom PZ zo dňa 24.10.2022, ktorá bola tiež dezinterpretovaná
bez prihliadnutia na kontext vzniknutej procesnej situácie. Identifikovaný výsluch bol realizovaný na
základe podnetu jeho predošlého obhajcu, v zmysle ktorého obhajca navrhol zopakovať jeho výsluch

za účelom všeobecného „popísania skutkových okolností obchodovania s drogami“ a zároveň navrhol
začať konanie o dohode o vine a treste. Obžalovaný upriamil pozornosť na špecifické okolnosti v danom
čase, keď mu hrozila drakonická sadzba trestu odňatia slobody, medzičasom vykonával osemmesačný
trest odňatia slobody pre krádež bicykla a keďže mal už trestnoprávnu minulosť, bol si vedomý toho,že môže byť vnímaný ako recidivista a zároveň ako dlhoročný konzument drog mal vedomosť o
tom, kde sa potenciálne dali drogy zohnať. Z pohľadu predošlého obhajcu teda zrejme išlo o logické,
pochopiteľné a asi aj o strategické rozhodnutie. Obžalovaný pri výsluchu zo dňa 24.10.2022 iba

všeobecne popisoval okolnosti zháňania drog v Bratislave, avšak nešťastne uviedol dva výroky, ktoré
boli účelovo (bez kontextu) a v rozpore s jeho skutočnou vôľou prevzaté do obžaloby: „Nepopieram,
že som drogy predával“ a „Do 10 ľudí som predával drogy“, aby vedel zaplatiť drogy, ktoré užíval. Na
dodatočnú otázku vyšetrovateľa vôbec nevedel uviesť presný počet a ani mená týchto osôb, pričom
svoje vedomosti a skúsenosti s drogami opisoval za obdobie celého svojho života. Inými slovami, svoju

výpoveď nerealizoval v úmysle dobrovoľne a slobodne sa priznať k spáchaniu skutku, ani tak reálne
neurobil, čo vyplýva z nezačatia konania o dohode o vine a treste v predsúdnom konaní, ako aj z jeho
vyhláseniapredsúdomnahlavnompojednávaní,žejenevinný.Navyšesapodrobnevyjadrilkvýpovediz
prípravného konania pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní a nešťastne zaprotokolovanú (jedinú)
výpoveď z prípravného konania uviedol na pravú mieru. Odvolateľ apeloval na krajský súd, aby okrem
iného zohľadnil aj trestnoprávnu zásadu „nemo tenetur se ipsum accusare“ (zákaz donucovania k

sebaobviňovaniu). Obžalovaný sa vyjadril aj k tzv. odposluchom, na ktoré súd prvého stupňa poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ išlo o čítané prepisy zaznamenanej telefonickej komunikácie
z rôznych mobilných staníc a častokrát neidentifikovateľnými osobami, obžalovaný namietal, že tieto
prepisy samé osebe nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a právnu relevanciu, nakoľko súd správnosť
a hodnovernosť prepisov neskúmal. Iba na základe registrácie telefónneho čísla (resp. mobilného

zariadenia) nemožno bez ďalšieho zistiť, ktorá konkrétna osoba hovor reálne uskutočnila. Samotný
obsah prepísanej a čítanej komunikácie (nemožno vylúčiť žart alebo nadsázku), nepreukazuje nekalý
úmysel telefonujúcej osoby ani bez ďalšieho neodzrkadľuje realitu. Obžalovaný poprel, že by realizoval
akékoľvek hovory alebo SMS správy v kontexte predaja drog, alebo, že by sa reálne stretával s
neznámymi ľuďmi alebo svedkami v kontexte podanej obžaloby. Zároveň považuje za absurdné, ak

z niekoľko stoviek strán prečítaného textu je napokon odvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť len
z výňatku jednej SMS správy, v závere ktorej sú na konci uvedené tri slová „G. tvoj díler“. Tie majú
„víťazoslávne“ zapadať do obžalobného naratívu, hoci v skutočnosti zrejme išlo iba o nešťastný pokus
o vtipný pozdrav medzi blízkymi osobami. V slangovom alebo hyperbolickom význame sa dá „dealovať“
s rôznymi vecami alebo situáciami v závislosti od kontextu. Za preskúmateľné obžalovaný nepovažuje

ani to, na základe čoho vyvodil súd ďalší ničím nepodložený záver, že on „odvádzal z predaja určitú
časť peňažných prostriedkov“. Konkrétny čas, miesto, účel, spôsob a výška domnelých transakcií v
rozsudku absentuje. Odvolateľ sa vyjadroval aj k výpovediam jednotlivých vypočutých svedkov. Súd
prvej inštancie jeho vinu vyvodil na základe nehodnoverných svedeckých výpovedí troch osôb (G. T.,
G. H. a Y. R.), pričom v odôvodnení rozsudku nie sú zohľadnené žiadne svedecké výpovede v jeho

prospech s výnimkou svedkyne L. ktorá paradoxne nevypovedal na hlavnom pojednávaní. Predošlý jeho
obhajca vpodanízodňa24.02.2023navrhovalvypočuťsvedkaG.H.,ktorýmalbyťvypočutýnahlavnom
pojednávaní dňa 17.07.2023, k čomu však nedošlo, z dôvodu nedoručenia predvolania. Napriek tomu,
obhajoba navrhla opätovné predvolanie tohto svedka, na čo však súd nereagoval. Obžalovaný však
tohto svedka nepozná, pričom zo svedeckej výpovede tohto svedka z prípravného konania vyplynulo,

že ide o užívateľa pervitínu a kokaínu. Nemožno vylúčiť, že vypovedal pod vplyvom návykových látok,
čo výslovne potvrdil aj svedok G. M. priamo na hlavnom pojednávaní. Dôvodnosť obžaloby nepodporujú
ani vypočutí svedkovia v súdnom konaní, ktorých výsluch navrhol prokurátor. E. K. I. využil svoje právo
a odmietol vypovedať. Svedok G. M. najprv v monologickej časti vypovedal dve zásadné skutočnosti
(jednak, že nepozná obžalovaných a jednak, že pri vypočúvaní bol pod vplyvom drog), avšak následne

využil svoje právo a odmietol odpovedať na otázky. Svedkyňa H. R. využila svoje právo a odmietla
vypovedať. Svedok L. T. sa síce rozhodol vypovedať, ale na otázku prokurátora tento svedok uviedol,
že pozná C. G. a G. G., nevie o tom, že by predávali drogy, ani pri tom nebol. Svedkyňa M. A. využila
svoje právo a odmietla vypovedať. Svedok A. R. síce vypovedal, avšak jeho výpoveď je prima facie
nedôveryhodná, keďže po celý čas vypovedal o „G.“, ktorý podľa jeho skoršej výpovede mal nosiť

okuliare, pričom opakovane uviedol, že nevie povedať a nie je si istý, či je medzi obžalovanými. Svedok
C. M. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Obžalovaný v záverečnej časti svojho odôvodnenia sa
vyjadroval aj k zaisteným drogám. Zvýraznil, že pokiaľ išlo o zaistené drogy v priestoroch G. L. v R., v
izbe ktorú mal obývať a kde sa našlo jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 3.893 mg
kryštalického materiálu, to znamená necelé 4 gramy pervitínu v hodnote cca 120,- eur, k tomu uviedol,

že nájdené drogy mu nepatrili a nemal vedomosť o tom, kto by mal byť ich vlastníkom, keďže prístup k
motelovej izbe mali aj jeho kamaráti a iné neznáme osoby, ktoré tam niekedy užívali drogy. Množstvo
nájdených drog by mu reálne stačilo na tzv. osobnú spotrebu, resp. na cca 2 - 3 dni. Orgány činné v
trestnom konaní nesprávne prepočítali jednotlivé dávky, keďže napr. pri vrecku, ktoré sa malo údajnenájsť u obžalovaného C. G. obsahujúce 875 mg kryštalického materiálu (necelý 1 gram), dospeli OČTK
k tomu, že malo ísť minimálne o 4 jednotlivé dávky drogy; avšak pri obžalovanom G. G. malo ísť o necelé
4 gramy (teda štvornásobok) za 40 jednorazových dávok. Obžalovaný G. G. sa napokon domáhal, aby

odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že
ho oslobodí spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por., pretože z vykonaného dokazovania nebolo
dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je stíhaný.

V dôvodoch podaného odvolania, ktoré bolo koncipované náhradným obhajcom (išlo o podanie

doručené na mestský súd 30.07.2024) obžalovaný vyslovil názor, že mestský súd nesprávne vyhodnotil
zistený skutkový stav v rámci úvahy o jeho vine. Jeho vina náležite preukázaná nebola. Mestský súd
nesprávne vyhodnotil produkované dôkazy, neprihliadol na základnú zásadu trestného konania in dubio
pro reo a preto vo veci nesprávne rozhodol. Odvolateľ dodal, že napadnutým rozsudkom bol okrem
iného uznaný za vinného aj podľa § 172 ods. 6 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/
Tr. zák. (organizovaná skupina), na čo podľa jeho názoru neexistuje žiadny zákonný dôvod, keďže

jeho osobu okrem D. E. z ostatných obžalovaných nikto nepozná a teda nebol a ani nemohol byť
členom žiadnej organizovanej skupiny s ostatnými obžalovanými, nakoľko už z vymedzenia skutkovej
vety jednoznačne vyplýva, že nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o organizovanú skupinu, čo sa
ďalším vykonaným dokazovaním aj jednoznačne potvrdilo, aspoň čo sa týka jeho osoby, tak určite. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že on bol vlastne iba konzument drog, pričom nemal absolútne nič

spoločnésostatnýmispoluobžalovanýmiatedanemoholmedzinímaostatnýmidochádzaťktakejdeľbe
určených úloh, v dôsledku ktorej by sa ich činnosť vyznačovala takou plánovitosťou a koordinovanosťou,
ktorá by zvýšila pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu kladeného im za vinu, tak ako
to má Trestný zákon, ako aj ustálená judikatúra na mysli, a teda o žiadnej organizovanej skupine do
ktorej by mal patriť aj on, nemožno hovoriť. Ako to vyplýva zo skutkovej vety: ... obvinení minimálne od

začiatku mesiaca február 2022 na území Bratislavského kraja a to najmä v okresoch Senec a Bratislava
II pôsobili ako organizovaná skupina..., avšak z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že
by on (obžalovaný G. G.) mal páchať túto trestnú činnosť, ani minimálne od februára 2022 a ani na
území Bratislavského kraja. Totiž žiadny svedok, ktorý vypovedal ohľadom jeho osoby, sa nevyjadroval
k času spáchania skutku alebo k miestu spáchania skutku. Bez takýchto svedeckých výpovedí, ani

nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb ustáliť skutkový stav, pričom pri zachovaní totožnosti
skutku, nemôže byť on odsúdený tak, ako sa to stalo napadnutým rozsudkom. Podľa jeho názoru, nebolo
vôbec preukázané, že sa skutok stal a že páchateľom tohto skutku mala byť jeho osoba. Záverom
obžalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle základnej zásady trestného konania in dubio pro reo,
tomuto odvolaniu vyhovel a sám rozsudkom vo veci rozhodol a jeho osobu v zmysle § 285 písm. a/ Tr.

por. oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného G. G., nariadil verejné zasadnutie ešte na
deň 15.08.2024, ktorého sa obžalovaný nezúčastnil (vec bola na odvolacom súde pôvodne vedená pod
sp. zn. 4To/67/2024).

Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.08.2024 sp. zn. 4To/67/2024 podľa § 21 ods.
1 Tr. por. vylúčil obžalovaného G. G. zo spoločného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 4To/67/2024 na samostatné konanie.

Krajský súd v Bratislave v ďalšej fáze odvolacieho konania (po vylúčení obžalovaného na samostatné
konanie) vedenom pod sp. zn. 4To/126/2024 nariadil verejné zasadnutie v štyroch termínoch, a to dňa
03.10.2024, 07.11.2024, 19.12.2024 a 30.01.2025. Obžalovaný sa ani v jednom prípade verejného
zasadnutia nezúčastnil.

Predseda senátu odvolacieho súdu dňa 02.01.2025 pod sp. zn. 4To/126/2024 vydal na obžalovaného
príkaz na zatknutie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 06.03.2025 sp. zn. 4To/126/2024 v spojení s uznesením
iného senátu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.03.2025 sp. zn. 2Tos/6/2025 vzal obžalovaného G.

G. do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s tým , že väzba začala plynúť dňa 05.03.2025 o
10.15 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.Napokon odvolací súd nariadil verejné zasadnutie na deň 06.03.2025, ktorého sa zúčastnili obžalovaný
G. G., zvolený obhajca, náhradný obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tak, že podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím §
269 Tr. por. prečítal ohľadom obžalovaného G. G. odpis registra trestov na č. l. 4579 - 4581, lustráciu z
centrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovnač.l.4774-4775,rozsudokbývaléhoOkresného
súdu Bratislava II (teraz Mestského súdu Bratislava I) z 06.09.2022 sp. zn. B2-1T/116/2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 30.11.2023 sp. zn. 4To/68/2023 na č. l. 4734 - 4748,

aktualizovanú lustráciu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 12.12.2024,
aktualizovaný odpis registra trestov zo dňa 03.03.2025 a trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 39T/61/2023 z 22.01.2024.

Obžalovaný a prokurátorka krajskej prokuratúry sa k prečítaným listinným dôkazom žiadnym spôsobom
nevyjadrili.

Odvolací súd následne udelil slovo na konečné návrhy.

Obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd odvolaniu obžalovaného vyhovel. Domáhal sa, aby

napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému G. G. zrušil a sám rozhodol spôsobom, že ho spod
obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného G. G. ako nedôvodné zamietnuť.
Alternatívne ponechala na úvahu odvolacieho súdu, ako má o odvolaní obžalovaného rozhodnúť a to

hlavne s poukazom na novelu Trestného zákona.

Obžalovaný uviedol, že sa pripájam k ústnemu prednesu zvoleného obhajcu a žiada, aby bolo jeho
odvolaniu vyhovené.

Krajský súd v Bratislave na podklade podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež aj správnosť
postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por.
konanie doplnil dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní obžalovaného rozhodnúť a dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného G. G. je iba čiastočne dôvodné, hoci z celkom iných dôvodov ako
namietal.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že na podklade odvolania obžalovaného G. G. smerujúce proti
všetkým výrokom odsudzujúcej časti prvostupňového rozsudku (v bode 1/), po splnení prieskumnej

povinnosti zistil, že pred súdom I. stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a
potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a
tieto mestský súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Senát krajského súdu konštatuje, že pokiaľ ide o odsudzujúcu časť prvostupňového rozsudku a to vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu v bode 1/, je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k
žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že
predmetný skutok v bode 1/ sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej odsudzujúcej časti napadnutého
rozsudku, pričom skutok v bode 1/ spáchal okrem iných páchateľov aj obžalovaný G. G.. Na tomto

základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým
nemožno nič vytknúť.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku v jeho odsudzujúcej časti, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na

hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný G. G. sa v
kritickom čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa,
dopustili konania, ktoré je opísané v skutkovej vete v bode 1/.V prejednávanej veci ani odvolací súd na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným
do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne
namietal v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladal odvolaciemu súdu vlastné

hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní.

Vina obžalovaného G. G. ohľadom skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku bola preukázaná
predovšetkým výpoveďami spolupracujúcich obžalovaných A. A., N. A. a G. D. s ktorými korešpondovali

aj výpovede svedkov H. R., L. T., C. M., A. R. a G. H.. Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaná N.
A. vypovedala, že pokiaľ ide o obžalovaných D. E. a G. G., nemala vedomosť o ich protiprávnej
činnosti, vrátane toho, či sa obžalovaný D. E. stretával s obžalovaným G. D. ohľadom drog. V tejto
súvislosti treba zdôrazniť, že obžalovaný A. A. ako organizátor tejto skupiny, ako aj obžalovaná N. A.,
ktorú obžalovaný A. A. poveril svojim zastupovaním a dočasným vedením tejto skupiny, nemuseli mať
priamu vedomosť o činnosti už ďalších konkrétnych obžalovaných, ktorí v rámci tejto organizovanej

skupiny mali najnižšie postavenie a ktorí mali za úlohu predávať drogy koncovým užívateľom. Podľa
doposiaľ ustálenej judikatúry o organizovanú skupinu ide vtedy, keď jej členovia v rôznych pozíciách
vedeli minimálne o svojich najbližších v štruktúre nadriadených i podriadených a mali vedomosť o
tom, že ich činnosť je súčasťou chodu širšej, na páchanie trestnej činnosti zameranej siete. Tvrdenia
spolupracujúcich obžalovaných A. A., N. A. a G. D., mali oporu v záznamoch telekomunikačnej

prevádzky s pripojenými prepismi telefonických hovorov a SMS správ, ako aj zo zoznamu návštev
osôb, ktoré navštívili obžalovaného A. A. vo výkone väzby. Priebeh skutkového deja v bode 1/, ktorý
bol ustálený v napadnutom rozsudku v jeho odsudzujúcej časti dosvedčujú i zápisnice o vykonaných
domových prehliadkach s pripojenou fotodokumentáciou a tiež zápisnice o vykonaní prehliadky tiel
obžalovaných osôb (u N. A., D. E. a G. D.). V neposlednom rade treba poukázať aj na znalecké posudky

kriminalistického a expertízneho ústavu a znalecký posudok vypracovaný znalcom B.. D. R..

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v jeho
odsudzujúcej časti vyčerpávajúcim spôsobom popísal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

najmä ak si navzájom odporovali a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou
a napokon aj to, akými právnymi úvahami sa spravoval.

Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí spolupracujúcich obžalovaných A. A.,
N. A. a G. D., hoci obžalovaný G. G. predovšetkým vo vzťahu k obžalovanému G. D. spochybňoval
hodnovernosť jeho výpovede, a to nielen pred súdom I. stupňa, ale aj v rámci odvolacích námietok
uvedených v odôvodnení podaného odvolania.

Aj odvolací súd je si vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto spolupracujúcich obžalovaných (tzv.
kajúcnikov) je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. Nie je možné bez ďalšieho, výpovede takýchto
svedkov odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní
a usvedčovať páchateľov, predovšetkým tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí
takýchto svedkov je potrebné osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické,

konzistentné, v podstatných bodoch zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní
vykonanými dôkazmi.

Výpovede spolupracujúcich obžalovaných (tzv. kajúcnikov) podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., rovnako, ako každý iný dôkaz.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom (akým
dôkazom, resp. dôkazmi) musí byť určitá okolnosť dokázaná (pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných
dôkazov). Rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia.

Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však
žiaden zo zákonom súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na
základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že na
základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí).V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede tzv. kajúcnika nemôže byť uznaná vina, resp.
môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami

alebo inými dôkazmi.

Výpovede spolupracujúcich obžalovaných tzv. kajúcnikov (pri jej voľnom hodnotení) môžu byť
(potenciálne) ovplyvnené snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu.

Na druhej strane, spolupracujúci obžalovaní v čase svojich výpovedí (najmä, keď sú vypočutí už v
prípravnom konaní) nevedia, či a s akými dôkazmi bude ich výpovede konfrontované. Ich rozhodnutie
„pomôcť si“ je teda realizovateľné práve v prípade, ak hovoria pravdu, a naopak, rizikové pre prípad, že
sa nimi uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by ich osobnú pozíciu mohlo skomplikovať.

Oba tieto faktory sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú a je potrebné sa s nimi vyrovnať v
konkrétnom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti.

Pri hodnotení dôkazov, najmä výpovedí spolupracujúcich obžalovaných je dôležitá ich podstata,
zameraná na základ predmetného skutku ako trestného činu, v tomto prípade existenciu organizovanej

skupiny s jej určitým zameraním a jej základnú riadiacu štruktúru - nie všetky čiastkové, parciálne
okolnosti jednotlivých vykonávaných postupov.

Naopak, nie je možné použiť na spochybnenie existencie organizovanej skupiny obhajobou
prezentované námietky, skutkovo smerujúce k popretiu jej založenia a činnosti alebo k verzii, že v

prípade údajov niektorých obžalovaných (hlavne obžalovaného G. D.) ide o výlučne o jeho snahu získať
benefity pre seba, prípadne pomstiť sa voči jednému zo spoluobžalovaných (malo ísť o obžalovaného
D. E.).

Na strane druhej, nemôžu výpovede spolupracujúcich obžalovaných (k čomu tiež smerovali odvolacie

námietky) dosiahnuť úplnú jednotu a zhodu v každej „realizačnej“ okolnosti jednotlivých vykonávaných
činností a použitých postupov (čo by naopak pôsobilo vzhľadom ku širokému okruhu dokazovaných
skutočností a časovému odstupu umelo a pochybne). Dôležitá je pritom podstata skutku z hľadiska
konania páchateľa, v ktorom zákon vidí (zákonnými znakmi definuje) trestný čin. Tieto okolnosti musia
byť (a v rozsahu finálneho odsúdenia po rozhodnutí v odvolacom konaní sú) spoľahlivo dokázané.

V prejednávanej veci vo vzťahu ku skutku v bode 1/ odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, odvolací
súd skutkové závery mestského súdu nespochybnil pokiaľ ide o existenciu organizovanej skupiny a
členstvo v nej u týchto osôb, vrátane obžalovaného G. G.. Táto okolnosť sa týka aj hodnotenia výpovedí
vyššie uvedených spolupracujúcich obžalovaných, ako aj výpovedí svedkov H. R., L. T., C. M., A. R.

a G. H..

Nemožno prehliadnuť ani výpoveď obžalovaného G. G. z prípravného konania zo dňa 24.10.2022, ktorá
bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a v ktorej obžalovaný vypovedal, že predával drogy - pervitín
viacerým osobám, ich mená nepoznal, mal ich uložených v telefóne podľa ulice, kde sa s nimi stretol.

Tietodrogypredávalodfebruára2022,ajpredtýmtočasom,predávalto,čoonsámužíval,abysitovedel
zaplatiť. Do desať ľudí predával drogy. Občas predal drogy pred motelom L.. Drogy si zabezpečoval tak
sám, ako aj spolu s obžalovaným D. E..

Hoci obžalovaný G. G. na hlavnom pojednávaní svoju predchádzajúcu výpoveď z prípravného konania

zo dňa 24.10.2022 spochybnil a dokonca v dôvodoch podaného odvolania tvrdil, že išlo o nešťastne
zaprotokolovanú výpoveď, kedy vypovedal v strese a pod nátlakom hrozby vysokého trestu, tak odvolací
súd takúto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný
okrem čiastočného doznania sa k trestnej činnosti v prípravnom konaní, bol predovšetkým usvedčený
obžalovaným G. D., ktorý sa podrobne vyjadril nielen k fungovaniu celej skupiny, ale zároveň uviedol, že

zo skupiny pozná aj obžalovaného G. G., čo potvrdil aj obžalovaný D. E. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní (E. tvrdil, že G. sa poznal s D., hoci G. na spomínaných sedeniach nebol). Obžalovaný G. D.
navyše potvrdil, že mal vedomosť, že obžalovaný G. G. vždy kontaktoval obžalovaného D. E. za účelom
predaja drog. F. nasvedčujú aj prepisy z telekomunikačnej prevádzky, z ktorých je zrejmé, že obžalovanýG. G. komunikoval s obžalovanými G. D., C. G. a D. E., s ktorými riešil obchodovanie s pervitínom,
pričom bol riadený prevažne obžalovaným D. E., ktorý mu predával pervitín najviac a najčastejšie a
ktorému následne obžalovaný G. G. odvádzal z predaja určitú časť finančných prostriedkov.

Obžalovaného G. G. z predaja drog koncovým užívateľom usvedčujú aj svedkovia L. T., A. R. a G. H.. S
týmto svedeckými výpoveďami korešpondujú aj prepisy z telekomunikačnej prevádzky, podľa ktorých,
obžalovaný G. G. dohadoval miesta stretnutia, jednotlivé sumy predaja, napríklad 400,- eur, 40-, eur,
35,- eur, ako aj hmotnosť, napríklad 2 g, atď., dokonca sám sa označil ako „G. tvoj dealer“. Pokiaľ

obžalovaný v podanom odvolaní považuje svoje označenie v sms správe „Mário tvoj dealer“ len za
nešťastný vtipný pozdrav medzi blízkymi osobami, prípadne toto označenie relativizuje tým, že sa dá
„dealovať“ s rôznymi vecami alebo situáciami v závislosti od kontextu, tak túto argumentáciu odvolací
súd považuje za neakceptovateľnú až naivnú, keďže odvolateľ zjavne prehliada, že boli zabezpečené
prepisy z telekomunikačnej prevádzky pomerne veľkého rozsahu a z ktorej je možné „vyskladať“ a
ustáliť nespochybniteľnú komunikáciu medzi obžalovaným a koncovými užívateľmi drog, ktorá sa týkala

práve distribúcie a predaja drog, nie však iného tovaru (od oblečenia až po elektroniku), ako sa to snaží
navodiť obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil ani s
tvrdením obžalovaného v odôvodnení podaného odvolania, že tieto prepisy samé osebe nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu a právnu relevanciu.

Námietky obžalovaného G. G., že drogy, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke nepatrili jemu, ale
iným osobám, keďže motelovú izbu využívali aj jeho kamaráti, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné,
keďže výsledky vykonaného dokazovania túto jeho obranu spoľahlivo vyvrátili. Sám obžalovaný G. G.
vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priznal, že drogy nájdené pri domovej prehliadke v priestoroch
motelu L. na adrese R., A. ulica č. XXXXX/XX - v izbe, ktorú obýval, patrili jemu a slúžili mu na vlastnú

spotrebu.

K ďalším námietkam obžalovaného G. G., že došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k
podstatným chybám ohľadom prepočítania jednotlivých dávok drog (u neho malo ísť o 40 jednorazových
dávok), odvolací súd vyslovuje, že takýto pôvodný prepočet jednotlivých dávok drog je už bezpredmetný,

nakoľko podľa nového (neskoršieho) Trestného zákona, platia už iné definičné kritériá na určenie
množstva omamných a psychotropných látok.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tými argumentmi obžalovaného, že súd prvého stupňa mal aplikovať
zásadu in dubio pro reo. Uplatnenie tejto zásady je totiž namieste len v prípadoch, ak súd po vyhodnotení

všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť
k žiadnej z dvoch rozporných výpovedí alebo k žiadnej zo skupiny odporujúcich si dôkazov, takže
zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový dej odohral. Pokiaľ však súd, po vyhodnotení takejto
dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je pravdivá, že
jej vierohodnosť nie je ničím podstatným spochybnená, nie sú splnené podmienky na uplatnenie zásady

in dubio pro reo, pretože súd pochybnosti nemá (primerane rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV. ÚS 154/2002). Odvolací súd je toho názoru, že skutkové okolnosti uvedené v bode 1/ napadnutého
rozsudku boli preukázané v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne dôvodné pochybnosti.

Senát krajského súdu poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,

abysasúdstotožnilsjejprávnyminázormi,návrhmiahodnotenímdôkazov.Právonaspravodlivýproces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky

vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania. Odvolací súd preto opakuje, že v konaní pred súdom
prvého stupňa boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol zistený v rozsahu
nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti.

Súd II. stupňa v ďalšom rade konštatuje, že pri posudzovaní trestnosti činu ohľadom skutku v bode

1/ v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku prihliadol na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného
od 06.08.2024, v ktorom je ustanovená časová pôsobnosť Trestného zákona. Ustanovenia o časovej
pôsobnosti sa použijú tak na skoršie zákony obsahujúce trestné hmotnoprávne normy, ako aj naneskoršie zákony, meniace alebo doplňujúce Trestný zákon a rovnako aj zákony samostatné, ak
obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Odvolací súd vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin
musí najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných
v čase spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Použitie
neskoršieho zákona je pre obžalovaného priaznivejšie vtedy, ak jeho ustanovenia posudzované ako
celok poskytujú obžalovanému priaznivejší výsledok než skorší zákon.

Z hľadiska riešenia tejto problematiky krajský súd uzatvára, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je
pre obžalovaného G. G. priaznivejší ako Trestný zákon účinný do 05.08.2024 a to nielen z pohľadu
povahy trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného (zmena z obzvlášť závažného
zločinu na zločin), či trestnej sadzby (zníženie zákonom stanovenej trestnej sadzby), ale aj z hľadiska
ďalších možných trestnoprávnych následkov, pri ktorých sa rozhodovanie súdu odvíja od výroku o vine

(napríklad pri ukladaní trestu odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností atď.). To napokon vyplýva aj z judikatúry, podľa ktorej je
potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon, tak z ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na
ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991).

Vzhľadom k uvedenému bolo nutné zrušiť všetky výroky napadnutého rozsudku v jeho odsudzujúcej
časti vo vzťahu k obžalovanému G. G., pretože bolo potrebné, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr.
zák. účinného od 06.08.2024, zmeniť najmä výrok o vine, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné výroky,
t. j. zmeniť právnu vetu, ako aj právnu kvalifikáciu stíhaného skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku
tak, aby zodpovedal ustanoveniam Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Odvolací súd na nezmenenom skutkovom základe ako to bolo ustálené v rozsudku súdu I. stupňa v bode
1/, konanie obžalovaného G. G. právne kvalifikoval ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona
rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených
úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a
koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Podľa § 135b ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 prechovávaním omamnej látky, psychotropnej
látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po
akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich
výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia

majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej
látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz,
prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového
prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve,
a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo

na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

Podľa § 135b ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou
látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona
rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné

zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na
ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou,
psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti,
ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu
určeného na ich výrobu podľa odseku 1.

Podľa § 135c ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 nepatrné množstvo omamnej látky alebo
psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu
uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťomstĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo
psychotropnej látky, je rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom
množstve materiálu, ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie

presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.

Podľa § 135d písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 ak množstvo omamnej alebo psychotropnej
látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za veľké množstvo sa považuje množstvo
omamnej alebo psychotropnej látky presahujúce značné množstvo a nepresahujúce päťtisícnásobok

nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1alebo v § 135 ods. 2.

Zo skutkovej vety v bode 1/ napadnutého rozsudku vyplynulo, že pri domových prehliadkach bolo
zaistené celkové množstvo matamfetamínu o hmotnosti 626,315 g, čo predstavuje „veľké množstvo“
v zmysle ustanovenia § 135d písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024. Odvolací teda nevychádzal z
celkového množstva matamfetamínu (2.000 g), ktoré bolo dovezené z Rakúska na územie Slovenska

a to minimálne v štyroch prípadoch, pričom každá takáto dodávka matamfetamínu (pervitínu) mala
hmotnosť 500 g (tieto dovezené dodávky drog páchatelia z veľkej časti predali), ale vychádzal zo
zaisteného množstva matamfetamínu, ktoré páchatelia v rámci organizovanej skupiny ešte nestihli
rozpredať koncovým užívateľom, alebo použiť pre vlastnú spotrebu.

Čo sa týka ustálenia „závažnejším spôsobom konania“ (organizovanou skupinou a na viacerých
osobách), z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaní predmetnú drogovú
kriminalitu vykonávali spôsobom, že sa spolčili za účelom spáchania trestného činu, s presnou deľbou
určenýchúlohmedzisebouaichčinnosťsavyznačovala plánovitosťouakoordinovanosťou,čonapokon
viedlo k úspešnému spáchaniu trestného činu, (čo napĺňalo pojem organizovaná skupina), pričom

predávali psychotropné látky (metamfetamín) prostredníctvom svojich členov - obžalovaných C. G., D.
E. a G. G., ďalším osobám (išlo minimálne o tri osoby, čo napĺňalo pojem na viacerých osobách).

Nadriadený súd napokon dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové závery súdu prvého stupňa. So skutkovými námietkami obhajoby sa súd

prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Ako to už bolo uvedené vyššie, nakoľko odvolací súd z dôvodu zmeny právnej úpravy zrušil celý výrok o
vine napadnutého rozsudku, v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel obligatórne zrušiť aj celý

výrok o treste a ochrannom opatrení, nakoľko tieto mali vo výroku o vine svoj podklad.

Súd druhého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému G. G. dodržal základné pravidlá
dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného
od 06.08.2024, zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré
v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy
páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada nulla poena sine lege sine

crimine sine iudicio. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa
trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
(§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a

prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami,
a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne vkaždom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného a na to,
abyviedolriadnyživot.Generálnaprevenciamázabezpečiťnielenodradenieostatnýchpotencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať

aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie,
negatívne hodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne ako aj etické. Ďalším ustanovením, ktoré musí
súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri

inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu
v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu
trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, určenie

rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu, určenie podmienok obmedzení alebo povinností pri
podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 , ods. 5 Tr. zák. účinného
od 06.08.2024. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach pričom nemožno opomenúť

možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným

činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj
k spáchanému trestnému činu (R 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri

ukladaní trestu treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z
princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Odvolací súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že obžalovanému G. G. je potrebné
uložiť trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a pre výkon tohto druhu trestu treba obžalovaného zaradiť
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 (obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin). Takýto druh a výmera trestu (pri zohľadnení jednej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024) podľa názoru krajského
súdu spravodlivo a objektívne zohľadňuje potreby a účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej
prevencie a tiež potrebu morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Samotná výmera trestu
odňatia slobody je u obžalovaného síce citeľná, ale na strane druhej je primeraná a súladná so zákonom.Pokiaľ ide o jeho ostatné odsúdenie a to trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn.
39T/61/2023 z 22.01.2024, tak tu nejde o súbeh skutkov (činov), ale ide o recidívu. Na základe tohto

zistenia, potom do úvahy neprichádzalo ani ukladanie súhrnného trestu.

Obžalovanému G. G. uložil súd II. stupňa aj trest prepadnutia veci, pričom išlo o výrok prevzatý z
rozsudku súdu I. stupňa. Tu sa žiada dodať, že obžalovaný tento výrok ani nenamietal. Nebolo totiž
sporné, že tieto veci vlastnícky patrili obžalovanému a boli použité na spáchanie súdeného trestného

činu. Tieto veci boli obžalovanému odňaté v rámci vykonanej domovej prehliadky.

Pokiaľ súd II. stupňa obžalovanému G. G. uložil ochranný dohľad, v danom prípade išlo o ochranné
opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej starostlivosti, ktorá nasleduje po výkone trestu odňatia slobody
a ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľa závažnej trestnej činnosti. Pri ukladaní tohto
ochranného opatrenia sa súd spravuje i potrebou ochrany spoločnosti.

Ochranný dohľad je samostatnou kategóriou trestnoprávnych sankcií a hoci to Trestný zákon explicitne
neustanovuje,tentodruhochrannéhoopatreniajepopritreste,resp.posamotnomprepustení páchateľa
z výkonu trestu, takisto prostriedkom na dosiahnutie účelu tohto zákona. Aj ochranný dohľad znamená
štátne donútenie a určitú ujmu, pričom však táto ujma spôsobená výkonom ochranného opatrenia nie je

jeho funkčnou zložkou, ale nutným dôsledkom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jeho hlavnej zložky.

Krajský súd pri ukladaní ochranného dohľadu obžalovanému G. G. primárne vychádzal z toho, že išlo
o páchateľa zločinu, ďalšej išlo o takú osobu, ktorá sa už v minulosti dostala do rozporu so zákonom
(dopustila sa trestnej činnosti rôzneho charakteru), pričom sa nedá od tejto osoby reálne očakávať, že

po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Rovnako zo strany odvolacieho súdu bol braný zreteľ
na povahu spáchanej trestnej činnosti (obchodovanie so psychotropnou látkou vo veľkom množstve a
závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou a na viacerých osobách).

Pokiaľ ide o určenie doby ochranného dohľadu, krajský súd je toho názoru, že účel Trestného zákona,

ktorým v tomto prípade je predovšetkým ochrana spoločnosti a potreba dovŕšenia resocializácie
obžalovaného, resp. odstránenie príčin a podmienok na spáchanie prípadného ďalšieho trestného činu,
bude dosiahnutý uložením dvojročnej doby tohto druhu ochranného opatrenia.

Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods.
3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.