Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/223/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200234
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124200234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľky/plnoletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. E.,
adresa na doručovanie: E. XXX/XX, XXX XX D. E., proti odporcovi/otcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX H., D. E., v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 85Pc/2/2024-52 zo dňa 22. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 85Pc/2/2024-52 zo dňa 22. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd určuje
otcovi navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, F. B., nar. XX.X.XXXX povinnosť prispievať na jej výživu
sumou 170,- eur mesačne od 8.1.2024, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 8.1.2024 do 30.9.2024 v sume 1.491,61 eur je otec navrhovateľky
povinný navrhovateľke uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Manželstvo rodičov navrhovateľky F. B. a A. B., nar. XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.12.2023 č.k. 84P/40/2023-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.12.2023, s tým, že uvedeným rozsudkom súd súčasne schválil medzi rodičmi dohodu, podľa ktorej sa
brat navrhovateľky maloletý F. I. B., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou vo výške 160 Eur mesačne od

právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozsudkom súd súčasne určil nad výchovou maloletého F. I. dohľad.
3. Navrhovateľka, hoci dňa 28.09.2019 dovŕšila 18. rok svojho veku, t.j. plnoletosť, stále nie je schopná
samasizabezpečovaťprostriedkynasvojuvýživu,keďžedennouformounavštevuje3.rokbakalárskeho
stupňa štúdia na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave s tým, že po ukončení bakalárskeho
stupňa štúdia začne v školskom roku 2024/2025 pokračovať v dvojročnom magisterskom štúdiu na
uvedenej vysokej škole. Navrhovateľka popri štúdiu na vysokej škole v záujme vylepšiť si svoju finančnú
situáciu formou brigádnickej činnosti pracuje v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde podľa správy uvedenej

spoločnosti dosiahla za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 priemerný mesačný zárobok vo výške
114,59 Eur netto. Navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia býva od leta 2023 v spoločnej domácnosti
so svojím priateľom G. J. v jeho 3-izbovom byte v obci D. E. s tým, že svojmu priateľovi na úhradu
nákladov spojených s užívaním tohto bytu mesačne prispieva sumou 50 Eur. V súvislosti s plnením siškolských povinností navrhovateľka počas pracovných dní v týždni dochádza z miesta svojho bydliska
z D. E. do Trnavy a v tejto súvislosti na úhradu cestovných nákladov mesačne vynakladá sumu 30
Eur. Podľa vlastného vyjadrenia na zakupovanie školských potrieb a prefocovanie rôznych študijných

materiálov mesačne vynakladá sumu 25 Eur, na zakupovanie ošatenia a obuvi mesačne vynakladá
sumu 50 Eur, na zakupovanie stravy sumu 150 Eur, na zakupovanie drogérie a hygienických potrieb
vynakladásumu35Eur,nazakupovanieliekovavýživovýchdoplnkovvynakladásumu15Euranarôzne
mimoškolské aktivity, ako je zakupovanie vstupeniek do fitnescentra, kina, plavárne a podobne mesačne
vynakladá sumu 40 Eur. Celkové mesačné náklady navrhovateľka na pojednávaní dňa 02.05.2024

vyčíslila na sumu 395 Eur. Na výživu navrhovateľky jej otec F. B. od rozvodu jeho manželstva s matkou
navrhovateľky nijakým spôsobom neprispel, teda žiadnou finančnou čiastkou, ani nijakým naturálnym
plnením, z dôvodu čoho výživu navrhovateľky zabezpečuje výlučne jej matka A. K., ktorá je zamestnaná
v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde podľa správy tohto zamestnávateľa za 12 mesiacov roku 2023
dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 901,73 Eur netto, prípadne úhradu týchto nákladov
navrhovateľka vykrýva zo mzdy, ktorá jej je vyplácaná z brigádnickej činnosti.

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec navrhovateľky F. B. má
okrem samotnej navrhovateľky ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, maloletému F. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bol na čas po rozvode manželstva v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn.
84P/40/2023 zverený do osobnej starostlivosti matky navrhovateľky s tým, že otec navrhovateľky sa
zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 160 Eur mesačne. Otec navrhovateľky bol do

30.06.2024 zamestnaný v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde podľa správ tohto zamestnávateľa dosiahol
za obdobie od 01.12.2023 do 30.04.2024 priemerný mesačný zárobok vo výške 1.094 Eur netto. Podľa
správy tohto zamestnávateľa zo dňa 10.05.2024 otec navrhovateľky v priebehu konania podal dňa
19.04.2024 svojmu zamestnávateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka práce bez
uvedenia dôvodu, pričom jeho pracovný pomer skončil dňom 30.06.2024, a to uplynutím dvojmesačnej

výpovednej doby. V súčasnej dobe je otec navrhovateľky teda nezamestnaný, pričom na pojednávaní
dňa 25.06.2024 sa vyjadril, že sa pravdepodobne ako uchádzač o zamestnanie zaeviduje na príslušnom
úrade práce. Otec navrhovateľky od rozvodu svojho manželstva býva sám v rodinnom dome v obci D.
E., ktorý s matkou navrhovateľky za trvania manželstva spoločne nadobudli a zrekonštruovali s tým,
že uvedená nehnuteľnosť bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V

súvislosti s užívaním tohto rodinného domu otec navrhovateľky mesačne uhrádza poplatok za elektriku
vo výške 180 Eur, poplatok za dodávku vody vo výške 12 Eur, poplatok za televíziu vo výške 30 Eur
mesačne a štvrťročne uhrádza poistné za poistenie nehnuteľnosti vo výške 35 Eur.
5. Vzťahy medzi navrhovateľkou a jej otcom sú od konca roku 2023 neusporiadané, a to z dôvodu
rozvratu manželstva rodičov navrhovateľky, kedy sa navrhovateľka spolu s mladším bratom priklonili na

stranu svojej matky. V tejto súvislosti dňa 21.12.2023 hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Púchove dvakrát zasahovala v rodinnom dome rodičov navrhovateľky na adrese D. E., G. XXX/XX,
pričom raz bola privolaná matkou navrhovateľky a raz jej otcom. V tejto súvislosti je na Okresnom úrade
Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov vedené pod sp.zn. ORPZ-
PB-OPP4-P-482/2023-P konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. d/ a § 49 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., ktorých sa pri vzájomných
verbálnych a fyzických útokoch mali dopustiť rodičia navrhovateľky a tiež ich deti voči otcovi F. B..
Jednotlivé skutky boli v zmysle § 57 ods. 2 Zákona o priestupkoch vylúčené na prejednanie samostatne
s tým, že konanie pod uvedenou sp. zn. doposiaľ nebolo skončené, keď na ústne pojednávania dňa
16.04.2024 a dňa 31.07.2024 sa nedostavil otec navrhovateľky. Samotná navrhovateľka na pojednávaní

dňa25.06.2024pripustila,ževčase,keďrodičiažilivspoločnejdomácnostiazistilosa,žeotecnadviazal
mimomanželský vzťah s inou ženou, sa v rozčúlení na adresu svojho otca vyjadrila, že ho považuje
za idiota a debila. Uviedla, že otec sa na jej adresu vyjadroval obdobne, dokonca jej prial, aby sa jej
narodilo autistické dieťa. Navrhovateľka súčasne uviedla, že neskôr si uvedomila, že toto jej konanie vo
vzťahu k otcovi bolo nesprávne.

6. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 62 ods. 1, 2 Zákona
o rodine, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľka, hoci
v roku 2019 dovŕšila svoju plnoletosť, z dôvodu štúdia na vysokej škole a teda prípravy na budúce
povolanie, stále nie je schopná si v plnej miere sama zabezpečovať prostriedky na svoju výživu a

na krytie nákladov spojených s jej vysokoškolským štúdiom. Navrhovateľka síce brigádnicky pracuje
v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde však dosahuje priemerný mesačný zárobok len niečo cez 100
Eur netto. Napriek uvedenej skutočnosti si otec voči nej od konca roku 2023 dobrovoľne neplní svoju
vyživovaciu povinnosť, z dôvodu čoho hradenie uvedených nákladov spočíva výlučne len na matkenavrhovateľky, ktorá u svojho zamestnávateľa taktiež v spoločnosti RONA a.s. D. E. dosahuje priemerný
mesačný zárobok vo výške 901 Eur netto, pričom vo svojej starostlivosti má jedno maloleté dieťa,
brata navrhovateľky, maloletého F. I. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka pritom v priebehu konania

vyčíslilavýškusvojichmesačnýchvýdavkovspojenýchsjejvýživou,bývanímaštúdiomcelkovonasumu
395 Eur, z ktorých otec navrhovateľky na pojednávaní dňa 02.05.2024 spochybnil len výdavky, ktoré
navrhovateľka deklarovala, že mesačne vynakladá na zakupovanie ošatenia a obuvi vo výške 50 Eur.
Výšku týchto výdavkov za mesiace marec a apríl 2024 pritom navrhovateľka zdokladovala predloženými
pokladničnými dokladmi, pričom aj podľa okresného súdu výška uvedenej sumy plne korešponduje

vzhľadom na aktuálne cenové relácie, s odôvodnenými potrebami dospelej ženy, ktorou navrhovateľka
nepochybne je. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného okresný súd zohľadnil
nielenodôvodnenépotrebynavrhovateľky,aletiežvzmysle§75ods.1Zákonaorodineajnaschopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky ako povinného. Tento okrem navrhovateľky má
ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mladšiemu synovi maloletému F. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
je žiakom Stredného odborného učilišťa v Považskej Bystrici a na výživu, ktorého bol otec v konaní

Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 84P/40/2023 zaviazaný k povinnosti prispievať sumou 160
Eur mesačne. Otec navrhovateľky bol do 30.06.2024 zamestnaný v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde
dosahoval priemerný mesačný zárobok takmer vo výške 1.094 Eur netto. V priebehu konania však
tento pracovný pomer, hoci iné primerané zamestnanie zabezpečené nemal, rozviazal výpoveďou zo
dňa 19.04.2024, a to výpoveďou zamestnanca a podľa § 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu.

Na pojednávaní dňa 02.05.2024 síce otec navrhovateľky uviedol, že k rozviazaniu pracovného pomeru
pristúpil z dôvodu, že túto prácu od rozvodu manželstva s matkou navrhovateľky prestal zvládať, a to
z dôvodu nevhodného správania samotnej navrhovateľky, jej matky a jej brata k jeho osobe. Okresný
súd však otcom navrhovateľky deklarovaný dôvod nepovažoval za dôležitý, ale naopak správanie otca
v uvedenom smere vyhodnotil ako účelový s úmyslom prezentovať svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

Preto okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky nebral ohľad na pokles príjmu jej otca a
pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, ako keby na strane povinného k skončeniu pracovného pomeru
nedošlo, t.j. vychádzal z jeho potencionálneho príjmu.
7. Otec navrhovateľky v priebehu konania zdôvodňoval svoj nesúhlas s určením výživného tiež tým, že
určenie výživného v akomkoľvek rozsahu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukazoval na

to, že navrhovateľka sa k nemu ako k otcovi nespráva s úctou, nekontaktuje ho a navyše ho arogantne
verbálne napáda. Okrem toho poukázal na to, že vo vzťahu k navrhovateľke, ako aj k jej matke a
k maloletému bratovi je na Okresnom úrade v Považskej Bystrici na odbore všeobecnej vnútornej
správy, pracovisko Púchov vedené priestupkové konanie, kde navrhovateľka je obvinená zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého konania sa voči jeho osobe mala dopustiť dňa

21.12.2023. Súd mal za preukázané, že na Okresnom úrade Považská Bystrica, odbor všeobecnej
vnútornej správy, pracovisko Púchov je voči navrhovateľke pod sp.zn. ORPZ-PB-OPP4-P-482/2023-
P vedené priestupkové konanie za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za skutky,
ktorých sa mala dopustiť voči svojmu otcovi dňa 21.12.2023 tým, že v rodinnom dome jej rodičov mala
otca verbálne napadnúť výrazom hajzel a tým, že v ten istý deň mala svojho otca zvaliť na posteľ,

zaľahnúť ho a snažiť sa mu vytrhnúť mobilný telefón z ruky. Treba uviesť, že navrhovateľka uvedené
konanie, spočívajúce vo fyzickom útoku voči svojmu otcovi, v priebehu konania poprela, priznala však na
pojednávaní dňa 25.06.2024, že potom, ako sa zistilo, že otec počas manželstva s jej matkou nadviazal
mimomanželský vzťah s inou ženou sa v rozčúlení na adresu otca nevhodným spôsobom vyjadrila, čím
všakreagovalalennaatakyotcavočijejosobe,ktorýsadokoncavyjadrilvtomsmere,žejejpraje,abysa

jej narodilo autistické dieťa. Navrhovateľka pritom uviedla, že toto svoje správanie ľutuje a vyhodnotila ho
ako nesprávne. V tejto súvislosti treba uviesť, že je pravdou, že jedným z kritérií pri určovaní vyživovacej
povinnosti je zistenie, či by prípadné priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Dobré
mravy pritom nie sú zákonom výslovne definované a rozumie sa nimi nepísané pravidlá slušnosti,
tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy, ktoré sú na danom mieste a čase akceptované

spoločnosťou a ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade
individuálne. Vo všeobecnosti možno usúdiť, že pre nepriznanie výživného z dôvodu, že by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi, nestačí len nevďačnosť oprávneného, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča,
ale sa vyžaduje také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne
posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. V rozpore s dobrými mravmi by bolo napr. priznanie výživného

na plnoletého, ktorý si výživu zabezpečuje z vlastných zdrojov, prípadne ak by, napr. oprávnený z
výživného stratil možnosť zárobku svojou trestnou činnosťou a podobne. Správanie navrhovateľky voči
jej otcovi, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, v danom konaní
preukázané nebolo, naopak, okresný súd mal preukázané, že k aktuálne vyhrotenému vzťahu medziúčastníkmi prispel aj samotný otec navrhovateľky, a to rozvratom jeho vzťahu s bývalou manželkou a
navrhovateľkinou matkou. Konanie na Okresnom úrade Považská Bystrica, pracovisko Púchov, kde sa
prejednáva spáchanie priestupku, z ktorého je navrhovateľka obvinená, nie je ukončené, navrhovateľka

spáchanie priestupku vo forme fyzického útoku voči svojmu otcovi popiera, pričom pojednávania v danej
veci boli už 2-krát odročené z dôvodu neúčasti samotného otca navrhovateľky na prejednaní priestupku.
Okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. otca navrhovateľky
zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 170 Eur mesačne od podania návrhu na určenie
výživného, t.j. od 08.01.2024 s tým, že zameškané výživné za obdobie od 08.01.2024 do 30.09.2024

v sume 1.491,61 Eur súd zaviazal otca navrhovateľky k povinnosti navrhovateľke uhradiť v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie. Uviedol, že dobrovoľne neprispieval na výživu
dcéry od 22.10.2023 doposiaľ a že jej dlhodobo na jej výživu nijakým spôsobom nemieni neprispievať.
K uvedenému uviedol, že od 22.12.2023, dokedy žila a využívala domácnosť dcéra v plnej miere so

všetkými naturáliami, až po 08.01.2024, kedy podala návrh, že chce, aby výlučne len on na ňu platil, čo
mu prišlo písomne zo súdu, ho dcéra neoslovila písomne ani telefonicky, či by jej nejakým finančným
spôsobom vedel prispievať. Túto informáciu sa dozvedel od súdu a od uvedeného dňa sa viedli
súdne pojednávania. Takže nie je pravdou, že dlhodobo neprispieval, v čom sudca napísal skreslené
a nepravdivé informácie, že „dlhodobo" na jej výživu neprispieval. Oznámil okresnému súdu, že je

ochotný a schopný prispievať na výživu dcéry naturálnym výživným, načo reagoval sudca nemiestnou
poznámkou, že či sa mu to zdá normálne, aby dcéra bývala s ním, podieľala sa na chode domácnosti,
pomáhala mu a podobne. Ďalej sudca v odôvodnení uvádzal ako jeho výpoveď, že nie je schopný platiť
výživné, keď mu odobrali daňové bonusy, prídavky na deti a jeho príjem klesol na 1.050 Eur netto s
vyživovacou povinnosťou na syna vo výške 160 Eur v akomkoľvek rozsahu. Tu takisto namietal, pretože

nie je pravdou, že túto skutočnosť uviedol na základe jeho poklesu príjmu, ale výlučne na základe
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine, kedy došlo k fyzickému napadnutiu jeho osoby synom, ex manželkou
a menovanou dcérou. Na základe tohto bol podať oznámenie na polícii dňa 21.12.2024 a do spisu
boli založené dôkazy a aj audiovizuálny záznam pod sp. zn. ORPZ-PB-OPP4-484/2023-P (priložil ako
prílohu). Toto fyzické napadnutie jeho osoby bolo vyvrcholením niekoľkých neslušných, nemorálnych

a vulgárnych správaní dcéry voči jeho osobe tak, až následne na to uviedol sudcovi, že na základe
tohto nie je ochotný platiť výživné v akomkoľvek rozsahu, ale je ochotný prispievať naturálnym výživným,
pričom ponúkol dcére bývanie, ktoré bude hradiť a hradí výlučne sám, aby nemala náklady, stravu,
ošatenie, a náklady s tým spojené bude znášať sám. Sudca svojím odôvodnením tieto dve veci nespojil,
čím uviedol náhľad skreslený a nepravdivý. Taktiež v bode 5. okresný súd uvádza, že exmanželka, ktorá

údajne zabezpečuje výživu dcéry, dosiahla príjem v roku 2023 vo výške 901 Eur, ale neuviedol príjem
za rok 2024, kedy sa jej výrazne zvýšil. V bode 7 sudca uvádza a opisuje konanie priestupku pod sp.zn.
ORPZ-PB-OPP4-P-482/2023 tak, že nebolo doposiaľ skončené keďže sa na uvedené pojednávanie
nedostavil s ospravedlnením, čo chce zdôrazniť, že to nie je konanie kde sa dopustila dcéra fyzického
útoku na neho, ale úplne iné konanie. Čiže aj tu je zavádzajúce, že sa nedostavil na nejaké priestupkové

konanie. Okresnému súdu oznámil, že k „dnešnému dňu od podania zo dňa 21.12.2024 kde došlo k
fyzickému napadnutiu mojej osoby som dodnes t.j. 25.9.24 nedostal predvolanie v uvedenej veci čiže
som nemohol byť vypočutý.“ Okresný súd svojím rozhodnutím a nesprávnym procesným postupom
spôsobil, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že rozhodol skôr, ako by bolo
ukončené priestupkové konanie, ktorým bude dokazovať, že došlo k fyzickému násiliu navrhovateľkou,

dcérou A. B.. Teda tu je nesporné a predčasne uzavreté rozhodnutie sudcu, že podľa § 75 ods. 2 Zákona
o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V bode 13 okresný súd
uviedol, že správanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi v danom konaní preukázané nebolo.
9. V odvolaní odvolateľ uviedol, že ak okresný súd nepočkal a ignoroval uvedené priestupkové konanie
fyzického napadnutia, tak došlo k procesnej chybe, čím malo byť zmarené právo na spravodlivý proces,

podľa ktorého mohol a mal súd zhodnotiť rozpor s dobrými mravmi. Aj tu sudca uvádzal nepravdivé
informácie, že konania o priestupku vo forme fyzického útoku na jeho osobu boli už 2x odročené
z dôvodu jeho neúčasti, pretože ako už písal, k uvedenému priestupku doposiaľ „neobdržal žiadne
predvolanie čiže nie je pravdou že toto bolo dva krát odročené. V bode 12 súd uvádza že skončenie
môjho zamestnania v spoločnosti Rona kde som pracoval 5 rokov a moje vysvetlenie nepovažoval za

dôležité práve naopak ho vyhodnotil ako účelové s úmyslom prezentovať svoju nepriaznivú finančnú
situáciu a pri rozhodovaní ako píše nebral ohľad na pokles príjmu pri rozhodovaní a vychádzal s môjho
potencionálneho príjmu( cez l000eur netto) kde som pracoval naposledy v júni 2024 a od 1.7.24 som
evidovaný na úrade práce s prímom cca 680eur netto.“ Sudca svojvoľne bez dokazovania rozhodolnesprávne a nezákonne, pretože zamestnanie v danej spoločnosti po dohode opustil až po 6-mesačnom
prejednávaní so zamestnávateľom, kedy od januára 2024 až do jeho odchodu bol nadriadenými
niekoľkokrát disciplinárne ústne písomne riešený, pretože na základe jeho zdravotného psychického

stavu dochádzalo k neskorým príchodom do práce, keďže bol pod vplyvom liekov predpísaných
psychiatrickou ambulanciou v Ilave. Dňa 29.02.2024 (lekárska správa viď. príloha) má byť popísaný jeho
stav, pričom uvádza, že to nezvláda v práci, nevie sa na nič sústrediť a nedá sa mu spať. Keďže túto
prácu nezvládal, tak ako boli zvyknutí nadriadení počas 5-tich rokov, tak až následne v apríli 04/2024
po viacerých sedeniach, diskusiách a riešení jeho zdravotného stavu sa dohodli, že v danej spoločnosti

skončí pracovný pomer k 06/2024. Žiadal, aby súd predvolal na výsluch riaditeľa logistiky spoločnosti
Rona a.s. p. I. D. a priameho bývalého nadriadeného p. G. D. a generálneho riaditeľa L. M., ktorí obdržali
niekoľkosmssprávvichkomunikáciiohľadnepriebehuvýpovede,ktoréboliriešenéfiremnýmitelefónmi,
na ktoré on už ako bývalý zamestnanec prístup nemá. Výpoveďou týchto svedkov chcel dokázať, že
tu nedošlo k účelovému opusteniu zamestnania s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného, ale že tento
procesopusteniazamestnaniatrval6mesiacov.Ďalejžiadal,abysúdvyžiadaldôkaz,vktoromgenerálny

riaditeľ L. M. dal firemný písomný pokyn na personálne oddelenie kvôli excesom a vyvolávaniu konfliktov
bývalej exmanželky, ktorá pracuje v tejto spoločnosti doposiaľ na pozícii sekretárky riaditeľa, čo má
dokazovať to, čo vypovedal aj na súde, že zamestnanie takisto opustil kvôli obťažovaniam zo strany
exmanželky, kde mu bol nadriadeným zakázaný aj vstup do určitých priestorov spoločnosti Rona.
10. V odvolaní odvolateľ uviedol, že navrhovateľka ani po súdnych jednaniach neprestala s atakmi na

jeho osobu do miesta bydliska, kde žije sám. Od 12/2023 musela byť privolaná opäť polícia po tom,
ako si priviedla na pozemok svojho priateľa, ktorý mu fyzicky a psychicky obmedzoval pohyb na jeho
pozemku, správal sa arogantne a ako boxerista vzbudzoval dojem bitkára, pričom ani po výzvach, aby
opustil cudzí pozemok, nereagoval a ani tu navrhovateľka nezabránila v jeho konaní, práve naopak, ho
podporovala. V zmysle § 363 CSP žiadal vypočuť svedkov (nadriadených spoločnosti Rona) a navrhol,

aby súd po preskúmaní dôkazov a vypočutí svedkov nariadil preskúmanie rozhodnutia sudcu pána N.
E. N. a zamietol jeho rozsudok o určenie výživného, pokiaľ nebude ukončené pojednávanie vo veci
fyzického napadnutia jeho osoby, čím sa dokáže vina alebo nevina navrhovateľky a s tým spojený §
75 ods. 2 Zákona o rodine. Žiadal, aby v prípade určenia výšky výživného okresný súd vychádzal z
pravdivých a reálnych informácií o výške jeho príjmu, ktorý je v súčasnej dobe cca 680 Eur netto a nie

zo zárobku bývalého zamestnania, v ktorom bude dokázané vypočutím svedkov a priložením lekárskej
správy, že k žiadnemu účelovému opusteniu zamestnania neprišlo.
11. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka v rozsiahlom podaní. Na súde uviedla,
že od letných prázdnin 2023 žije u priateľa v jeho byte. Domov chodievala pravidelne na návštevy,
takže nie je pravdou, ako uvádza otec, že do 22.12.2023 žila a využívala spoločnú domácnosť s

rodičmi v plnej miere so všetkými naturáliami, no považovala rodičovský dom ako miesto, kde sa môže
kedykoľvek v prípade hocijakej potreby vrátiť. Prestalo to tak byť v polovici mesiaca október 2023, kedy
matka prišla otcovi na neveru a mimomanželský vzťah, čím sa potom spustilo nespočetné množstvo
hádok, kedy musela niekoľkokrát prísť do rodičovského domu z obavy a strachu o matku a brata. Dňa
19.10.2023, kedy matka prišla otcovi na neveru, sa do konfliktu s otcom dostala aj ona a otec ju vyhodil

z rodičovského domu. Matka podala 22.10.2023 návrh na súd o rozvod ich manželstva, kde jej súd určil
brata, F. I. B., do výlučnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči nemu,
nakoniec, vo výške 160 Eur mesačne. Od 22.10.2023, kedy matka podala návrh na rozvod manželstva,
ktoré bolo rozvedené dňa 07.12.2023 a právoplatnosť nadobudlo dňom 28.12.2023, ona konkrétne od
otca nedostala žiadne peniaze, ktoré by mali zabezpečovať moju výživu. Otec sa po prevalení nevery

„odsťahoval" z domu do prerobenej prístavby na pozemku, s matkou si rozdelili financie a spoločne
sa podieľali iba na uhrádzaní výdavkov spojených s bývaním - elektrika, voda, internet, atď. Otec sa o
navrhovateľku nezaujímal, či má z čoho žiť, či jej niečo netreba, matke sa už vtedy vyslovil, že on na ňu
nebude platiť nič, iba na syna - do tohto bodu sa dostali vzájomnými konfliktmi a vypätou situáciou pred
a pri procese ich rozvodu a aj po ňom. Jediné financie, ktoré jej chcel otec dobrovoľne poskytnúť, boli,

keď jej aj bratovi chcel poslať peniaze k Vianociam, načo mu odpovedala, že jej nič k Vianociam dávať
nemusí,aleaktaksámchce,nechpošle.Otecjejvtedyposlal100Eurnaúčetakovianočnýdarček,ktoré
mu po incidente z 21.12.2023 vrátila naspäť (príloha 1). Dňa 21.12.2023 musela vo večerných hodinách
prísť do rodičovského domu, kedy ho konfrontovala s jeho, podľa jej názoru, „nenormálnym" správaním
voči matke a bratovi, ale otec ju absolútne nerešpektoval, znenávidel ju, pretože počas celého rozvodu

a aj po ňom stála na matkinej strane. Hliadku zavolal aj otec, tvrdil, že oni traja napadli jeho. Matka v
ten večer aj s bratom z obavy o svoje zdravie a psychickú pohodu opustili ich spoločnú domácnosť a
nasťahovali sa do podnájmu. Celá táto situácia bola políciou presunutá na riešenie na Okresný úrad
Považská Bystrica - pracovisko Puchov pod sp. zn. ORPZ-PB-OPP4-P-482/2023-P, kde sa 16.04.2024dostavila na prejednanie daného incidentu spoločne aj s matkou a bratom, pretože dostali predvolanie
voči tomuto napadnutiu a vzájomným verbálnym útokom. Nie je pravdou, ako tvrdí otec, že ho hocijakým
spôsobom fyzicky napadla, zvalila a zaľahla na posteli alebo, že by sa mu snažila vytrhnúť telefón z

ruky, čo niekoľkokrát potvrdili matka a aj brat. Rovnako na súde pripustila, že v čase, keď rodičia žili
ešte v jednej spoločnej domácnosti a zistilo sa, že otec nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou,
sa na otcovu adresu v rozčúlení a neskutočnom hneve vyjadrila nevhodným spôsobom a neskôr si
uvedomila, že toto verbálne konanie vo vzťahu k otcovi bolo nesprávne, ale otec sa niekoľkokrát vyjadril
aj na jej adresu obdobne, ba dokonca aj horšie – keď jej napr. prial, aby sa jej raz narodilo autistické

dieťa; povedal, že je ,je*lá ako kýbeľ gitu" alebo, že má ,páliť dopi*e, odkiaľ aj prišla". Hneď po tomto
incidente, 21.12.2023 otcovi jeho jediný finančný príspevok pre ňu k Vianociam vrátila s poznámkou,
že žiadne „vianočné" od neho nechce za to, čo robí a že im pokazil celé Vianoce a aj kazí celý ich
ďalší život (príloha 1). Po tomto incidente z 21.12.2023 napísal otec SMS správu matke dňa 23.12.2023,
kde sa im všetkým ospravedlňuje za to, čo sa stalo (príloha 2). Na súde otec uviedol, že jej nebude
platiť výživné v akomkoľvek rozsahu, ale je ochotný prispievať jej na výživu tzv. naturálnym výživným

vo forme toho, že môže s ním bývať v spoločnej domácnosti, on jej bude všetko zabezpečovať a jej
úlohou bude sa iba podieľať na starostlivosti o domácnosť. Nakoľko bol sudca oboznámený s tým, že
žije už niekoľko mesiacov s priateľom v jeho byte a žila tam aj pred samotným rozvodom rodičov, sudca
otcovi povedal, že jej nemôže ako dospelej osobe kázať, aby s ním bývala v jednej domácnosti a navyše,
keď je očividné, že medzi sebou s otcom nemajú momentálne absolútne dobré vzťahy. Zaujímavá na

tom je skutočnosť, že sa otec neustále odvoláva na to, že by bolo výživné v akomkoľvek rozsahu v
rozpore s dobrými mravmi, lebo otca nekontaktuje a správa sa k nemu podľa jeho slov „neslušne,
nemorálneavulgárne...atakujemho"atď.,aleajnapriektomu,jejotecsámodsebaponúkažiťsnímpod
jednou strechou. Tento celý proces (hádky, policajné zásahy, súdy, úrady, strach, stres...) jej len zbytočne
ubližoval a ubližuje až tak, že sa to zrejme celé odzrkadlilo na jej zdravotnom stave, od júna 2024 má

neprestajné a dlhodobé problémy a ťažkosti gastrointestinálneho traktu. Dňa 30.06.2024 bola týždeň
hospitalizovaná v nemocnici v Považskej Bystrici. Odvtedy užíva množstvo liekov a toto ochorenie ju
natoľko obmedzuje v bežnom živote, že okrem normálneho fungovania nie je schopná ani chodiť od
júna 2024 na brigády a momentálne, keď jej začala opäť výučba, v škole sa kvôli častým bolestiam
a nevoľnostiam nedokáže 100 % sústrediť na svoje školské povinnosti, tak akoby chcela a bolo u nej

zvykom. Na súde ďalej uvádzal, že zostal žiť v rodinnom dome sám a starostlivosť oň je výlučne v jeho
kompetencii a že mesačne uhrádza poplatky vo výške 180 Eur za elektriku, 12 Eur za dodávku vody,
30 Eur za televíziu a štvrťročne uhrádza poistné za poistenie nehnuteľnosti vo výške 35 Eur. Zaujímavý
je na tom fakt, že pokiaľ ona bola ochotná svoje výdavky aj zdokladovať a sa snažila v období aspoň
2 mesiacov odkladať si čo najviac bločkov, pričom otec si na súde vyžiadal z jej výdavkov zdokladovať

len výdavky spojené s nákupom obuvi a ošatenia v sume 50 Eur mesačne, čo aj následne doložila,
otec nemusel z jeho výdavkov, ktoré súdu uviedol zdokladovať nič. Ak otec v odvolaní uvádzal, že súd
skúmal príjem matky za rok 2023, ale neskúmal a ani neuviedol príjem matky za rok 2024, ktorá podľa
slov otca „údajne zabezpečuje výživu dcéry,..., a jej príjem sa výrazne zvýšil oproti roku 2023" - áno
zvýšil, a to na základe toho, že jej bol pridelený daňový bonus, ktorý odňali otcovi, ale ten napokon bude

podľa nových informácií od roku 2025 zrušený pre deti staršie ako 18 rokov. Zabudol rovnako aj na fakt,
že okrem všetkých opodstatnených výdavkov musí mama platiť aj za nájom, v ktorom teraz s bratom
býva a otec ju nechal platiť aj pôžičku, ktorú mali za manželstva, nakoľko si otec vraj „nespomína", že by
on nejakú pôžičku bral. Rovnako až na jej podnet, ktorý podala 29.02.2024 na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica s pracoviskom v Púchove, boli rozhodnutím zo dňa 07.03.2024 otcovi

odobratérodinnéprídavkynaňuapridelenématke.Dorozvodujejtietorodinnéprídavkyposielalamama
z ich spoločného účtu na jej, nakoľko už od letných mesiacov 2023 bývala u priateľa. Po rozvode boli
posielanénanovýúčetotcaatenjejichnechceldobrovoľneposielať,takakomamadovtedy,alechceljej
sám kupovať veci alebo chcel, aby mu výdavky dokladovala bločkami, a on by jej až potom tieto prídavky
poslal. Čo sa týka otcovej finančnej situácie a odchodu z bývalej práce, má za to, že aj tu otec opäť

zavádza, keďže uvádza, že bol niekoľkokrát disciplinárne riešený za jeho neskoré príchody do práce,
čo spôsoboval podľa otca fakt, že bol pod vplyvom liekov predpísaných psychiatrickou ambulanciou v
Ilave dňa 29.02.2024 (doložil aj lekársku správu). Zo slov matky, ktorá pracuje v rovnakej spoločnosti,
ako pracoval aj otec, vie, že otec veľakrát nedodržoval príchody do práce aj v období pred rozvodom a
aj po ňom a nebolo to ovplyvnené teda zásadne liekmi, ktoré mu boli predpísané až 29.02.2024. Otec

navštevuje psychiatrickú ambulanciu v Ilave u G. O. P. už dlhodobo a takisto dlhodobo užíva aj dané
lieky (Citalec, Xanax), ktoré uvádza v danej lekárskej správe a iba miesto lieku, ktorý užíval dlhodobo
na poruchy spánku, mu predpísala iné. Mimochodom, touto lekárskou správou sa oháňa všade, kde sa
dá - ospravedlnil sa ňou aj na súde, kedy bolo pojednávanie kvôli tomu niekoľkokrát odročené. Otecv nej opisuje, ako prežíva najhoršie obdobie v jeho živote, v práci šoféruje autá nadriadených a nevie
sa dostatočne sústrediť. Podľa dostupných informácií a aj otcových verejných príspevkov na sociálnych
sieťach a verejných príspevkov jeho priateľky, vyzerá otec, že si jeho nový život v tom čase užíval a

aj užíva - jazdil pravidelne na motorke, zúčastňoval sa rôznych motozrazov, chodí na výlety s jeho
priateľkou a jej dcérou, ktorú spolu momentálne vychovávajú a pod.
12. Navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že po súdnych jednaniach „atakovala" otca
v mieste jeho bydliska. Ak aj išla na miesto jeho bydliska, išla tam vždy ako doprovod matky (ktorá má
na vstup do nehnuteľnosti a na pozemky rovnaké právo ako aj otec, aj napriek tomu, že tam matka už

nebýva, nakoľko nemajú ešte vysporiadané BSM), pretože má o ňu strach, keďže sa s ňou otec nevie
rozprávať bez urážok, vulgarizmov a aj s bratom majú obavu, že by ju mohol znova fyzicky napadnúť.
V daný deň, ktorý opisuje v odvolaní otec, si chcela ísť moja matka po jej súkromné veci do domu,
ale v prvom rade chcela otca konfrontovať s tým, kde sa nachádza vozidlo, ktoré spolu za manželstva
kúpili (ktoré využíva otec aj napriek tomu, že matku nechal splácať samú spomínanú pôžičku, ktorú za
manželstva brali práve na tento účel), pretože sa k nej dostala informácia, že toto vozidlo môže využívať

otcova súčasná priateľka, keďže jej osobné auto otec doma opravoval, nakoľko sa oprave áut celý život
podomácky venuje. Otec na matkine otázky nereagoval, ignoroval ju, robil si z nej opäť posmešky. V
tom čase sa na pozemku nachádzala aj otcova sestra. Nastala opäť výmena názorov medzi matkou
a otcom, navrhovateľka sa do tohto konfliktu nechcela zapájať, až pokiaľ otec nezačal matku oslovovať
ako „chudera“ a začal sa fyzicky stavať proti nej. Vtedy otcovi povedala, že si neželá, aby sa takto na

adresu jej mamy vyjadroval. Do debaty vstúpila jeho sestra, ktorá na navrhovateľku začala kričať, že ako
sa to správa k svojmu otcovi a navrhovateľka jej odvetila, nech sa radšej stará o svoje vlastné deti. V tom
ju otcova sestra napadla a dala jej pred otcovými očami facku. Navrhovateľka zostala v neskutočnom
šoku, otec sa jej vôbec nezastal, kryl a obraňoval sestru. Vtedy s matkou zavolali na políciu, oznámili,
čo sa stalo. Volala svojmu priateľovi, ten sadol do auta, sadol a prišiel za ňou. Na pozemok ho pustila

matka, jej priateľ išiel za navrhovateľkinou tetou a chcel si s ňou vydiskutovať, akým právom ju napadla
a položila na ňu ruku. Vec bola po príchode PZ vyriešená blokovou pokutou vystavenou otcovej sestre,
vo výške 10 Eur a priateľa s otcom vyriešili dohovorom na mieste, čo si rovnako môžete overiť na OO
Polície SR v Púchove.
13. K doručenému vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odvolateľ v rozsiahlom podaní. Odvolateľ sa

vyjadril k okolnostiam skutku dňa 19.10.2023, čo nie je pravda, pretože keby tak bolo, predložila by
dôkaz a od toho dátumu by sa v dome neobjavila, keďže ju údajne vyhodil. Opak je pravdou, kde,
ako sama uvádza, až do 22.12.2023 do domu chodila, navštevovala aj matku, aj brata, kde žili oni.
Čo v dome robila, či tam spala a čo robila, nevie pretože do dátumu 22.12.2023, kedy ona opustila
spolu so svojou matkou a bratom dom, po fyzickom napadnutí jej osoby deň pred tým, som on žil

oddelene v prístavbe. Odsťahovali sa dobrovoľne, o čom ho informovala ex písomnou sms správou.
Sťahovali sa všetci, aj dcéra dňa 22.12.2023 deň po tom, ako ho fyzicky napadli v tomto dome, v čom
bolo začaté a podané na polícii oznámenie, ktorá vec postúpila na priestupkové konanie pod sp. zn.
ORPZ-PB-OPP4-P-484/2023, kde ako uviedol aj na súde „k dnešnému dňu žiadne predvolanie od OU
nedostal, čiže nie je pravdou že na toto konaní som sa nezúčastnil 2x zo zdravotných dôvodov ako

uvádza dcéra pretože toto je úplne iné podanie a konanie ako to o ktorom píše ona.“ Ďalej uvádza,
že od 22.10.2023 do 28.12.2023 od neho nedostávala žiadne peniaze. Aké peniaze mal jej platiť tieto
2 mesiace? Bol ženatý, všetky náklady na chod domácnosti tieto 2 mesiace platili s ex polovičným
dielom. Keďže po incidente dňa 19.10.2023 sa radšej odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Načo si
následne ex podala žiadosť o rozvod s jej iniciatívou a naliehaním, že sa chce rozviesť. Po tomto dni

19.10.2023 exmanželka vybrala všetky peniaze zo spoločného účtu, na ktorý prišla aj jeho výplata v
sume min. 1.200 Eur, a nechala ho bez peňazí, až po jeho naliehaní a prosbách mu poslala l00 Eur.
Vôbec ju nezaujímalo, z čoho bude žiť. Do dnešného dňa nevie, čo s peniazmi urobila. Takže to sú dva
mesiace od podania návrhu na rozvod k jeho právoplatnosti. Ďalej dcéra uvádza mylné informácie a
ako celý obsah jej odvolania je postavený na domnienkach a čo jej matka povedala a ďalej sa odvoláva

na informácie z interného prostredia jeho práce, pričom v žiadnom prípade nemôže a nemá ako vedieť,
ako a čím bol riešený pred stratou zamestnania. Takže počas týchto dvoch mesiacov, ktoré boli finančne
ovládateľnézostranyex,maladcéravšetkoakopredošlérokybeznejakéhoobmedzenia.Právenaopak,
po rozvode, kde deklarovala pri určení výživného na syna, že všetky náklady na bývanie a spoločné
pozemky bude platiť ex na polovicu, prestala sa zaujímať platiť a ani o údržbu spoločného majetku

sa k dnešnému dňu ani nezaujíma, ani nepodieľa žiadnou ani čiastkou a ani pomocou, napriek tomu,
že je to jej zákonnou povinnosťou. Všetky náklady a správu majetku, údržbu hradí a vykonáva sám.
Všetky výdavky, ktoré má hradiť synovi, boli a sú určené súdom a tie si riadne plní. Taktiež synovi prispel
finančne k Vianociam aj k narodeninám, napriek tomu, že syn s ním nemá osobný kontakt, nenavštevujeho ani nevyhľadáva jeho osobu. Po rozvode v 12/2023 a následným zák. rozhodnutiam mu boli odobraté
všetky rodinné prídavky a daňové bonusy a boli pridelené exmanželke, čiže aj na dcéru, aj keď, ako
uvádza, s matkou nežije, ale žije so svojím priateľom. To, ako sa odvoláva dcéra, ako došlo v dome k

fyzickémunapadnutiujehoosoby,jevecoudokazovaniaorgánmiaakozdokumentovalvodvolaní,vtejto
veci k dnešnému dňu nedostal predvolanie, čiže nie je pravdou, že sa z neho ospravedlňoval. Aby toho
nebolo málo, exmanželka sa domáhala, aby jeho otec 72-ročný pacient onkológie s následkami covidu
po úmrtí manželky (jeho matky) pri návštevách, kedy mu psychicky aj finančne pomáhal so slovami,
aby vypadol z ich nehnuteľnosti, lebo mu ex manželka vyhádže všetky jeho veci von na cestu. Žiadne

z týchto vecí na súde neuvádzal, keďže má za to, že sa vôbec netýkajú určenia výživného. Ale keďže
odvolanie dcéry obsahuje a poukazuje na vzťahy v rodine, tak bude na ne reagovať. Ďalej tu dcéra
uvádza, že tieto veci sa jej „zrejme" odzrkadlili na jej ťažkosti gastro-intestinálneho traktu. Tak na toto
ochorenie so stolicou sa liečila a nevie, či sa ďalej lieči od malička, takže žiadal súd, aby doložila lekárske
správy, kedy a čo bolo príčinou vzniku týchto ťažkostí a kto a aké lieky, ako uvádza, veľké množstvo jej
predpísal a akú to má súvislosť s rozvodom a určením výživného. To, že si dcéra dokladovala po vyzvaní

súdu bločky na svoje údajné potreby iba za posledné 2 mesiace, je účelové a nevie teda potom, prečo
okresný súd nepostupoval takto isto a nevyžiadal si od neho bločky za posledné dva mesiace, aké má
potreby. Pretože na rozdiel od dcéry, ktorá vyžaduje a dokladovala, že každý mesiac potrebuje peniaze
na oblečenie, obuv, športové aktivity, kultúrne vyžitia a iné veci, on na rozdiel od nej okrem životných
potrieb, elektrika, voda, kúrenie, dane, odpad a telefón nedokladoval žiadne iné veci, pretože z finančnej

stránky si ich nemôže dovoliť. Ďalej uvádza, že ex jej poskytla údaje dokladu o platbe elektriny (kúrenia),
kde došlo z jeho strany k žiadosti o zníženie platby. Nerozumie, čo to má spoločné s jej odvolaním sa na
to,alebudemreagovať.Keďžev01/2024poodobratíprídavkovnadeti,daňovéhobonususajehopríjem
znížil, zažiadal SSE, keďže tieto platby platil výlučne sám, o zníženie platby s účinnosťou od 02/2024.
Zo 183 Eur na 138 Eur, keďže mu financie na to neostávali so všetkými výdavkami, ktoré mal a ktoré ho

čakali kvôli neochote exmanželky vysporiadať BSM majetok. Asi bolo cieľom dcéry poukázať, že asi aj
ušetril, inak nevie dôvod jej poukázania. Navrhovateľka klame, že rodinné prídavky po rozvode s ex jej
neposielal. Prídavky na ňu vo výške 60 Eur poslal jemu ÚPSVaR len jedenkrát a túto sumu zaslal na účet
dcéreporozhodnutíÚPSVaR-uoodňatíprídavkovnajejžiadosť.Ktomu,čouvádzadcéra,akoonchodil
do práce, čo mu to spôsobovalo a odkiaľ to má, nevie, pretože takéto interné a súkromné informácie boli

riešené len medzi ním a nadriadenými a čo bolo obsahom a príčinou rozviazania pracovného pomeru po
5 rokoch, je viac než zarážajúce, že vôbec ona sa k tomu vyjadruje a poukazuje na tieto veci. Ďalej sa
v odvolaní vyjadruje k lekárskej správe a jeho zdravotnému psychickému stavu a uvádza tu nepravdivé
údaje.
14. Odvolateľ vo vyjadrení uviedol, že pravdepodobným cieľom dcéry, tak ako to cíti on, je špiniť sledovať

a trestať ho s cieľom urobiť z neho vinného, zlého, neprajného, pretože nie je možné, aby zo dňa
na deň robila spolu so svojou matkou veci a konania vedúce len k neúcte k otcovi. Ponúkol dcére
bývanie v dome, aby nemala žiadne iné náklady s bývaním, takže nerozumie, prečo by súd podporoval
rozvrátenie vzťahu rodiča s deťmi. Nechce bývať s ním, má tu možnosť bývať samostatne v druhej
bytovej jednotke, v ktorej je ochotný hradiť náklady na bývanie, elektriku, vodu, odpad, starať sa o

túto budovu tak, ako uviedol na súdnych pojednávaniach. Všetku vinu však hodili na otca, prečo nikde
neuviedli doteraz a ešte aj na súde pri rozvode jej matka klamala, že nemá žiadnu známosť, že 14 dní
po tom, čo údajne otec mal neveru, tak doma našiel faktúru, ktorej platiteľ bol bývalý priateľ ex manželky
a prijímateľ jej matka (A. K.) s cenou kabelky a topánok v sume 500 Eur, s ktorým udržovala kontakt po
celé roky a následne po rozvode je s týmto priateľom na sociálnej sieti označená vo „vzťahu". Nie všetci

muži, otcovia, dedovia sú tí vinní a nech platia, on viedol ťažký a náročný život s touto rodinou 25 rokov.
Tvrdo pracoval, aby vybudoval strechu nad hlavou, postaral sa o deti, aby mali všetko, čo potrebovali,
za to dostáva ako poďakovanie ublíženie s cieľom ošklbať ho, nech je z neho chudák na samom dne.
15. K doručenému vyjadreniu odvolateľa sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že už nemá, čo
súdu napísať. Všetky vyjadrenia a doklady už súdu v riadnom pojednávaní poskytla. S argumentami

odvolateľa nesúhlasí, okresný súd rozhodol správne.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
– povinným z výživy (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie,
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutievo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie povinného z výživy (ďalej aj len „otca“, prípadne „odvolateľa“, tak ako je už uvedené vyššie)
nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
17. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
18. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa je
návrhovým konaním a že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné

podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové
zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací
súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté účastníkmi, tieto
dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné
sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom otca, v ostatnom opätovne poukazuje
na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Odvolateľ podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).
22. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
23. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade, súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k tomuto záveru, odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho-ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá
tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd
v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na
okolnosti každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo
by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti
nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavkyatvorídostatočnýpodkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolací

súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej
inštancie nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
25. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkovi - otcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými
nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by
rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
26. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne
zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP)
vyvodil správne skutkové a právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil (ne)dôvodnosť návrhu na
určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky, v dôsledku čoho správne návrhu navrhovateľky vyhovel.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo, podrobne a precízne odôvodnil, v súlade s

požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne, tak ako uviedol odvolací súd
už vyššie, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť

jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre
účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.
27. Predovšetkým vo vzťahu k obsiahlym námietkam osoby povinnej z výživy vzťahujúcim sa k vyššie
uvedeným odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza, že prakticky celá ich ťažisková - nosná časť bola
predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočným a podrobným spôsobom

vysporiadal.
28. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:
29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania.
30. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko

foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad
zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne.
Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.
31.Vkonkrétnostiachposudzovanejvecisanavrhovateľkadomáhaurčeniavyživovacejpovinnostinajej

výživu sumou 200 Eur mesačne od 08.01.2024, t.j. od podania návrhu na určenie výživného na okresný
súd tvrdiac, že F. B. je jej otcom, ktorý dobrovoľne na jej výživu odo dňa 22.10.2023, kedy jej matka na
súd podala návrh na rozvod manželstva, dobrovoľne neprispieva, pričom sama, hoci dovŕšila plnoletosť,
nie je schopná si sama zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, keďže sa pripravuje na budúce
povolanie formou denného štúdia na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Navrhovateľka
uviedla, že v školskom roku 2023/2024 je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme

na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické
vedy, pričom po ukončení bakalárskeho stupňa štúdia, ďalšie dva roky chce pokračovať v magisterskom
štúdiu na uvedenej vysokej škole. Keďže otec jej dlhodobo na jej výživu nijakým spôsobom neprispieva a
sama nie je schopná si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, bola nútená domáhať sa svojho práva
podaním návrhu na súd. Navrhovateľka v priebehu konania svoje bežné mesačné výdavky vyčíslila na

sumu 395 Eur, ktoré, ako uviedla, predstavujú sumu 50 Eur, ktorou prispieva svojmu priateľovi G. J.
na úhradu nákladov spojených s užívaním jeho bytu, sumu 30 Eur, ktorú vynakladá na zakupovanie
cestovných lístkov pri využívaní autobusových, alebo vlakových spojov pri cestovaní z miesta bydliska,
t.j. z D. E. do Trnavy, kde navštevuje vysokú školu, sumu 25 Eur, ktorú vynakladá na zakupovanie
školských potrieb, učebníc, zošitov na prefocovanie študijných materiálov a podobne, sumu 50 Eur,

ktorú mesačne vynakladá na zakupovanie ošatenia a obuvi, sumu 12 Eur, ktorú využíva na úhradu
mesačného paušálu za mobilný telefón, sumu 150 Eur, ktorú v priemere vynakladá na zakupovanie
stravy, sumu 35 Eur, ktorú mesačne vynakladá na zakupovanie drogérie a hygienických potrieb, sumu 15
Eur, ktorú mesačne vynakladá na zakupovanie voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a sumu 40
Eur, ktorú vynakladá na svoje mimoškolské aktivity, ako napr. zakupovanie vstupeniek do fitnescentra,

kina, plavárne a podobne. Na výživu navrhovateľky jej otec F. B. od rozvodu jeho manželstva s matkou
navrhovateľky nijakým spôsobom neprispel, teda žiadnou finančnou čiastkou, ani nijakým naturálnym
plnením, z dôvodu čoho výživu navrhovateľky zabezpečuje výlučne jej matka A. K., ktorá je zamestnaná
v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde podľa správy tohto zamestnávateľa za 12 mesiacov roku 2023
dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 901,73 Eur netto, prípadne úhradu týchto nákladov

navrhovateľka vykrýva zo mzdy, ktorá jej je vyplácaná z brigádnickej činnosti. Otec navrhovateľky F. B.,
ako už bolo uvedené, má okrem samotnej navrhovateľky ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi,
maloletému F. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol na čas po rozvode manželstva v konaní Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 84P/40/2023 zverený do osobnej starostlivosti matky navrhovateľky s tým, že
otec navrhovateľky sa zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 160 Eur mesačne. Otec

navrhovateľky bol do 30.06.2024 zamestnaný v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde podľa správ tohto
zamestnávateľa dosiahol za obdobie od 01.12.2023 do 30.04.2024 priemerný mesačný zárobok vo
výške 1.094 Eur netto. Podľa správy tohto zamestnávateľa zo dňa 10.05.2024 otec navrhovateľky v
priebehu konania podal dňa 19.04.2024 svojmu zamestnávateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa
§ 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu, pričom jeho pracovný pomer skončil dňom 30.06.2024, a to

uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. V súčasnej dobe je otec navrhovateľky teda nezamestnaný,
pričom na pojednávaní dňa 25.06.2024 sa vyjadril, že sa pravdepodobne ako uchádzač o zamestnanie
zaeviduje na príslušnom úrade práce. Otec navrhovateľky od rozvodu svojho manželstva býva sám v
rodinnom dome v obci D. E., ktorý s matkou navrhovateľky za trvania manželstva spoločne nadobudli
a zrekonštruovali s tým, že uvedená nehnuteľnosť bude predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. V súvislosti s užívaním tohto rodinného domu otec navrhovateľky mesačne
uhrádza poplatok za elektriku vo výške 180 Eur, poplatok za dodávku vody vo výške 12 Eur, poplatok
za televíziu vo výške 30 Eur mesačne a štvrťročne uhrádza poistné za poistenie nehnuteľnosti vo výške
35 Eur.
32. Odvolací súd v zhode s okresným súdom považoval za preukázanú výšku výdavkov za mesiace

marec a apríl 2024, pričom výška uvedenej sumy plne korešponduje vzhľadom na aktuálne cenové
relácie, s odôvodnenými potrebami dospelej ženy, ktorou navrhovateľka nepochybne je. Pri rozhodovaní
o návrhu navrhovateľky na určenie výživného boli správne, okresný súd zohľadnil nielen odôvodnené
potreby navrhovateľky, ale tiež v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine aj schopnosti, možnosti amajetkové pomery otca navrhovateľky ako povinného. Tento okrem navrhovateľky má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k mladšiemu synovi, maloletému F. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom
Stredného odborného učilišťa v Považskej Bystrici a na jeho výživu bol otec v konaní Okresného súdu

Považská Bystrica sp.zn. 84P/40/2023 zaviazaný k povinnosti prispievať sumou 160 Eur mesačne. Otec
navrhovateľky bol do 30.06.2024 zamestnaný v spoločnosti RONA a.s. D. E., kde dosahoval priemerný
mesačný zárobok takmer vo výške 1.094 Eur netto. V priebehu konania však tento pracovný pomer,
hoci iné primerané zamestnanie zabezpečené nemal, rozviazal výpoveďou zo dňa 19.04.2024, a to
výpoveďou zamestnanca a podľa § 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ na pojednávaní

dňa 02.05.2024 otec navrhovateľky uviedol, že k rozviazaniu pracovného pomeru pristúpil z dôvodu, že
túto prácu od rozvodu manželstva s matkou navrhovateľky prestal zvládať, a to z dôvodu nevhodného
správania samotnej navrhovateľky, jej matky a jej brata k jeho osobe, tak tento deklarovaný dôvod
nepovažoval za dôležitý, a pokiaľ správanie otca v uvedenom smere okresný súd vyhodnotil ako účelové
s úmyslom prezentovať svoju nepriaznivú finančnú situáciu, tak vzhľadom na obsah spisového materiálu
a výsledky vykonaného dokazovania nemal dôvod sa od tohto záveru odvolací súd odkloniť. Ak za tejto

dôkaznej situácie okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky nebral ohľad na pokles príjmu
otca a pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, ako keby na strane povinného k skončeniu pracovného
pomeru nedošlo, t.j. vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, tak tento postup bol vyhodnotený ako
vecne správny. K presvedčivosti tvrdení otca v tejto rovine nepridajú ani jeho tvrdenia v odvolaní „Tu
takistonamietampretoženiejepravdoužesomtútoskutočnosťuviedolnazáklademôjhopoklesupríjmu

ale výlučne na základe paragrafu 75 ods. 2 zákona o rodine kedy došlo k fyzickému napadnutiu mojej
osoby synom, ex manželkou a menovanou dcérou.“ V odvolaní ďalej uviedol „....keďže zamestnanie v
danej spoločnosti som po dohode opustil až po 6 mesačnom prejednávaní zo zamestnávateľom kedy
od januára 2024 až do môjho odchodu som bol nadriadenými niekoľko krát disciplinárne ústne písomne
riešený kedy dochádzalo na základe môjho zdravotného psychického stavu k neskorým príchodom

do práce, keďže som bol pod vplyvom liekov predpísaných psychiatrickou ambulanciou v Ilave“, ktoré
tvrdenia však zostávajú bez vplyvu na skutočnosť, ktorá nebola v konaní spornou, a to, že pracovný
pomer bol ukončený dohodou, v ktorej bližšie dôvody nie sú uvedené, v podrobnostiach sa odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
33. Nedôvodne v nadväznosti na vyššie uvedené odvolateľ tiež namieta výšku a zloženie súdom prvej

inštancie uznaných mesačných pravidelných výdavkov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky tvrdiac,
že nie sú účelne vynakladané v sume 50 Eur, ktorú mesačne vynakladá na zakupovanie ošatenia a
obuvi. Predovšetkým je potrebné uviesť, že tieto námietky voči špecifikovaným a uznaným nákladom
prakticky v celej ťažiskovej časti už boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a jeho závery,
s ktorými sa odvolací súd plne identifikuje, sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad

rámec nich odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ťažisková časť uznaných nákladov má
pôvod v bežných životných nákladoch, ako je strava, bývanie, hygiena... Pripomína sa, že určenie výšky
výživnéhojevždyvýsledkomposúdeniavysokoindividuálnych,jedinečnýchskutkovýchokolnostíkaždej
prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá
na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,

ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k
prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na
dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre
iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri

posúdeníahodnotenízákonomustanovenýchvýchodísknaurčenievýživnéhopostupujútotižsúdyvždy
diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto individualizovanom
rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).

34. Odvolateľ namietal v odvolaní, že okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, najmä nevypočul
svedkov. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Vzhľadom

na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd dostatočne zdôvodnil
a ozrejmil svoje závery, myšlienkové pochody, vo vzťahu k dôvodom svojho rozhodnutia vo veci samej,
nemožno konštatovať, že by postup okresného súdu pri nevykonaní výsluchov svedkov, bol zjavne
neodôvodnený, alebo že by mu chýbala predchádzajúca racionálna úvaha. Odôvodnenie napadnutéhorozsudku okresného súdu predstavuje spoľahlivý základ pre rozhodnutie vo veci a ani podľa odvolacieho
súdu vykonanie dokazovania uvádzaného odvolateľom v odvolaní nebolo potrebné, pričom sa odkazuje
na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

35. Otec v odvolaní namietal, že okresný súd pri svojom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil dobré
mravyvsúvislostisnávrhomnavrhovateľkynaurčenievyživovacejpovinnostiajejsprávanímvočinemu.
Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na rozhodujúcu právnu úpravu:
36. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

37. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine právo na výživné od povinného
(okrem práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti
možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem)spoločnosti,
všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť

proti dobrým mravom (contra bonus mores).
38. Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len
v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného (danom prípade na strane navrhovateľky).
Predpokladá sa teda také správanie oprávnenej voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať
výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon

presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno
usudzovať, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také
správanie,ktorésvojouintenzitouazávažnýmidôsledkamijemožnéobjektívneposúdiťakoporušovanie
dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie, je v konečnom dôsledku
na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom

individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
39. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne zistil skutočný stav veci a v zmysle takto zisteného skutočného
stavu vyvodil aj správny právny záver, keď s poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine neposúdil
konanie navrhovateľky ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorá skutočnosť mala za následok

vyhovenie návrhu navrhovateľky. Odvolací súd len dodáva, že v prejednávanej veci je nesporné, že
vzťahymedziúčastníkminezodpovedajúvzťahomrodičaadospeléhodieťaťa.Napriektomualekonanie
navrhovateľky, tak jej správanie nie je možné nielen podľa okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu,
vzhľadom na jeho intenzitu a dôsledky, ktoré mala navrhovateľovi spôsobiť, v tomto štádiu konania,
objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na

dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle úpravy § 387 ods.1, 2 CSP.
40. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady

aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom

na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
41. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
42. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania (§ 430 CSP).