Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej (sudkyňa
spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu O.. O. M., E. B.W. X. O. XXXX, I. G. XXX/XX, J., občan Slovenskej
republiky, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný
inšpektorát, Ul. 9 mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sa/10/2021- 59 zo dňa 12. júla 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/10/2021 zo dňa 12. júla 2022 sa zrušuje a vec

sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej, Okresného dopravného
inšpektorátu v Revúcej (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. ORPZ-RA-OPDP62-251/2020-SK z
28.01.2021 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb. alebo zákon o priestupkoch“) s poukázaním na § 9 ods. 1 a § 137
ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 8/2009 Z. z.) na tom skutkovom základe, že dňa
30.10.2020 v čase o 10:52 hod viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Audi A4 ev. č. X. XXX I. po
ceste II. triedy č. 532, kde medzi obcou Gemerská Ves a obcou Otročok v ľavotočivej zákrute prešiel
s vozidlom do protismernej časti cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala, čo bolo
zadokumentované kamerovým systémom, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 60 eur, ako
aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Podkladmi prvostupňového rozhodnutia bola správa o výsledku objasňovania priestupku z

30.10.2020, evidenčná karta vozidla, evidenčná karta žalobcu, CD - videozáznam, rozkaz o uložení
sankcie za priestupok z 02.12.2020 vrátane odporu, zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku z
28.01.2021.
3. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom tvrdil, že nenaplnil skutkovú podstatu
priestupku v spojitosti s § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Poukazoval na okolnosti skutku, spočívajúce
v tom, že do protismeru zasiahol cez prerušovanú čiaru v čase, keď sa tam iné vozidlo ani zďaleka
nenachádzalo, a to počas dňa, na suchej vozovke, pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám a pri plnej

ohľaduplnosti voči iným osobám a zákonom chráneným záujmom. Podľa jeho názoru práve tieto
okolnosti mali za následok, že pokiaľ ide o materiálnu stránku priestupku, tak neporušil a ani neohrozil
záujem spoločnosti do takej miery, že by jeho konanie mohlo byť priestupkom.4. Žalobca podal proti rozhodnutiu, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 zo dňa 15.03.2021 tak, že
prvostupňové rozhodnutie zmenil vypustením časti textu výroku rozhodnutia „s poukázaním na § 22 ods.

3 písm. e/ citovaného zákona“, pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje
nesprávne citovanie „s poukázaním na § 22 ods. 3 písm. e/ citovaného zákona“ namiesto § 22 ods. 2
písm. g/. Z tohto dôvodu došlo k jeho vypusteniu. Uvedené vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť, ktorá

nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu
došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe kolízie. Podstatné je, že bol dopravný predpis porušený takým
spôsobom, ktorý za závažný považuje zákon o cestnej premávke. Z predloženého spisu mal za to, že
prvostupňový orgán postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade so
základnými zásadami konania, presne zistil skutočný stav veci, ktorý zodpovedá realite. Ďalej žalovaný

zastával stanovisko, že prvostupňový orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by
predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Žalobca rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou správnou žalobou, v ktorej namietal jeho
arbitrárnosť. Uviedol, že do protismerného jazdného pruhu oddeleného prerušovanou bielou čiarou

zasiahol svojím vozidlom len na nepatrný čas a to súčasne cez prerušovanú čiaru, v čase, keď žiadne
iné vozidlo sa ani v protismere zďaleka nenachádzalo, nenachádzala sa tam ani žiadna iná osoba. Stalo
sa tak počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám. Považoval za
neudržateľné, aby bolo považované za priestupok také krátke a nepatrné zasiahnutie do protismerného
jazdného pruhu bez skúmania okolností, ktoré by mohli mať vplyv na protispoločenskú závažnosť

tohto skutku. Už skutočnosť, že zákon zaraďuje priestupok medzi závažné porušenie pravidiel cestnej
premávky je dôkazom toho, že sa požaduje vyššia miera spoločenskej nebezpečnosti skutku. Ak by mali
doterajšiezáveryostaťsprávne,platiloby,že„zrezaťzákrutu“jetoistéakojazdiťvprotismerenadiaľnici.
8. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/3/2013 a sp. zn. 10Sžd/4/2014. Zo
záverov týchto rozhodnutí podľa názoru žalobcu vyplýva, že trestanie len formálneho naplnenia znakov

skutku ako priestupku bez skúmania jeho spoločenskej nebezpečnosti je v právnom štáte neudržateľné.
Ďalej namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie k spoločenskej
nebezpečnosti skutku, ktorá je pojmovým znakom priestupku a bez nej priestupok neexistuje. Na druhej
strane ale neuviedli, čím bolo jeho konanie pre spoločnosť nebezpečné, t. j. koho život, zdravie, majetok
alebo práva ohrozil, obmedzil alebo poškodil, resp. ako tieto okolnosti vyplývajú z kamerového záznamu

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom a to po náležite zistenom skutkovom stave. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v
odvolacom konaní predložil mimo iného aj listinný dôkaz „Správa o výsledku objasňovania priestupku
na úseku cestnej dopravy“, ku ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju podpísať. Prvostupňový
orgán predložil aj listinný dôkaz - „Videozáznam zo systému SOITRON“, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že žalobca ako vodič porušil svoju povinnosť viesť toto vozidlo vpravo, pri pravom okraji vozovky a
vozidlo viedol v protismernej časti cesty v čase, keď si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke.
Tvrdenia o zanedbateľnom spôsobe porušenia predpisov považoval za právne irelevantné. Nie je podľa
neho podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku
konkrétnej hrozbe, ale že bol dopravný predpis porušený takým spôsobom, ktorý za závažný považuje

zákon o cestnej premávke. Mal za to, že v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009
Z. z. je zahrnutá každá jazda motorového vozidla v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia
v cestnej premávke a uvedené ustanovenie sa nezaoberá časovým rozsahom, počas ktorého by bolo
možné jazdiť s vozidlom v protismernej časti cesty.
10. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, pričom sa

touto námietkou zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázanie na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR považoval za účelový. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. 20Sa/10/2021-59 zo dňa 12.7.2022
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uzavrel, že z obsahu podanej správnej žaloby je zrejmé, že naplnenie
subjektívnej stránky priestupku ani deliktuálna spôsobilosť žalobcu neboli spornými.

12. Okrem iného uviedol, že zmenu rozhodujúceho skutkového záveru, by žalobca mohol dosiahnuť len
tak, ak by tvrdil a preukázal, že svojou jazdou nijako nezasiahol do protismernej časti cesty a počas
celej jazdy jazdil vpravo pri pravom okraji vozovky alebo do protismeru prešiel z dôvodu obchádzania,predchádzania, otáčania alebo odbočovania, ktoré dočasnú jazdu v protismere predpokladajú (§ 9 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z.). Uvedené však žalobca netvrdil.
13. K námietke žalobcu ohľadne existencie takých okolností, ktoré zásadným spôsobom znižujú

nebezpečnosť činu, správny súd uviedol, že skutková podstata priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, ktorá je kladená žalobcovi za vinu, je zakotvená v ustanovení § 22 ods. 1 písm. l/
zákona č. 372/1990 Zb. Zdôraznil, že tohto priestupku sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným
v písmenách a/ až i/ poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
14. Správny súd sa ďalej vyjadroval k objektu priestupku, ktorým je vo všeobecnosti riadny výkon

verejnej správy a s tým spojené ďalšie činnosti. V zmysle osobitnej časti zákona je potom objektom
priestupku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Okrem toho ide
v prejednávanej veci o tzv. „ohrozovací“ priestupok, ktorý je na rozdiel od priestupkov „porušovacích“,
dokonaný už len samotným ohrozením chráneného záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky bez toho, aby došlo k škode na živote, zdraví alebo majetku iných osôb. Jeho úlohou
je preventívne pôsobiť na vodičov, aby okolnosťami nevynútenou (čo i len čiastočnou) jazdou v

protismernom pruhu, zbytočne neohrozovali bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Práve
vzhľadom na preventívnu funkciu tohto priestupku sa nevyžaduje bezprostredné ohrozenie práv alebo
záujmovinýchosôb,aleohrozeniezáujmovspoločnostijevtomtoprípadedanéužsamotnýmporušením
pravidiel cestnej premávky spočívajúcim v nedodržaní povinnosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. jazdiť na vozovke vpravo, pri jej pravom okraji.

15. Správny súd sa ďalej vyjadril k obsahu normatívneho vyjadrenia objektívnej stránky skutkovej
podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorým je požiadavka na
porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Poukázal na
dôvodovú správu k zákonu č. 8/2009 Z. z., a uzavrel, že materiálny znak priestupku spočívajúci v konaní
porušujúcom alebo ohrozujúcom záujmy spoločnosti považoval pri porušení pravidiel cestnej premávky

závažným spôsobom ex lege za splnený. Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia
poukázal na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z., čím preukázal naplnenie požiadavky na konaní
ohrozujúcom záujmy spoločnosti a žalovaný sa s tým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil,
nazákladečohosprávnymorgánomnemožnovyčítať,žesanezaoberaliposúdenímmateriálnehoznaku
priestupku. Správny súd konštatoval, že žalobca argumentoval len okolnosťami spáchania skutku, a

bagatelizoval skutok.
16. Záverom zhrnul, že žalobca spôsobom vedenia jazdy svojho vozidla nesporne zasiahol do
protismerného jazdeného pruhu, hoci si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke, čím zjavne ohrozil
záujemchránenýzákonom(záujemspoločnosti)nabezpečnostiaplynulosticestnejpremávky.Uvedené
platí bez ohľadu na tvrdenia žalobcu, že do protismerného jazdného pruhu svojim vozidlom zasiahol

na nepatrný čas, cez prerušovanú čiaru, v čase keď sa žiadne vozidlo ani žiadna osoba v protismere
nenachádzali, počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti.
17. Správny súd súčasne poukázal na to, že so žalobcom tvrdenými okolnosťami zákon č. 372/1990
Zb. ani zákon č. 8/2009 Z. z. nespájajú následok v podobe zániku priestupkovej zodpovednosti žalobcu.
Konajúce orgány verejnej správy a správny súd by mohli prihliadať jedine na to, ak by žalobca

tvrdil a preukázal, že v jeho prípade zasiahol svojou jazdou do protismeru z dôvodu obchádzania,
predchádzania, otáčania alebo odbočovania, iba ktoré okolnosti zákaz jazdy v protismere na nevyhnutný
časumožňujú,čožalobcaaninetvrdil.Prvostupňovýsprávnyorgántietookolnostizohľadnilpristanovení
výšky uloženej sankcie pokuty, ktorú uložil na spodnej hranici jej zákonného rozpätia (teda v najnižšej
možnej výške 60 Eur), pričom zákon umožňuje jej uloženie až do výšky 300 Eur, a tiež tým, že neuložil

súčasne zákaz činnosti, ktorý mohol žalobcovi uložiť až do dvoch rokov.
18. Uzavrel, že neobstojí ani námietka žalobcu, že skutočnosť, že zákon zaraďuje priestupok medzi
závažné porušenie pravidiel cestnej premávky je dôkazom toho, že sa požaduje vyššia miera
spoločenskej nebezpečnosti skutku. Naopak, platí, že zákon tým identifikoval konkrétne porušenia
pravidiel cestnej premávky, ktoré sa považujú z povahy veci za závažné, čím stanovil ich vyššiu

spoločenskú závažnosť a nebezpečnosť.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti
19. Žalobca napadol rozsudok správneho súdu kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodmi podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP.
20. Poukázal na to, že dôvodnosť správnej žaloby (ako aj svojej argumentácie v administratívnom

konaní) založil na tom, že jeho konanie nemôže byť postihnuté ako priestupok z dôvodu absencie
spoločenskej nebezpečnosti činu. Spoločenská nebezpečnosť pritom predstavuje jednu z podmienok
stanovenú v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Mal za to, že okrem videozáznamu a
formálneho poukazu na porušenie § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, v spise nie ježiaden dôkaz o porušení alebo ohrození záujmu spoločnosti, a zároveň v spisoch správnych orgánov
absentuje vysvetlenie k tomu, akú protispoločenskú nebezpečnosť videozáznam zachycuje a aký
záujem spoločnosti jeho konanie ohrozilo.

21. Vyjadril nesúhlas so závermi správneho súdu vyjadrenými na strane 12 v bode 24 rozsudku, keď bol
zaobjektpriestupkuoznačenýriadnyvýkonverejnejsprávy.Akbyuvedenéskutočneplatilo,ustanovenie
§ 2 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch v časti „ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“
by nemalo zmysel, nakoľko druhovo určený objekt vo forme záujmu na riadnom výkone verejnej správy
by bol sám o sebe atribútom každej skutkovej podstaty každého priestupku. Záujem na riadnom výkone

verejnejsprávyakodruhovýobjektpriprejednávanípriestupkovbyboldanývždyazakaždýchokolností.
Okrem toho je záujem na riadnom výkone verejnej správy ako druhový objekt priestupku daný buď vždy
alebo nikdy; odpoveďou nemôže byť že je daný „niekedy áno, niekedy nie“, nakoľko sa to prieči jeho
vždy-prítomnej povahe.
22. Uviedol, že má za to, že ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch v časti „ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“ je potrebné ponímať ako materiálny korektív protiprávneho

konania, a je potrebné každý skutok ponímaný ako priestupok posudzovať individuálne, či nedošlo len k
formálnemu naplneniu jeho znakov, v opačnom prípade by sa jednalo výlučne o formalistické chápanie
zákona, čo by sa priečilo ústavným princípom právneho poriadku Slovenskej republiky.
23. Žalobca svoje konanie označil ako „zrezanie zákruty“ na nepatrný čas, pri zníženej rýchlosti, na
prehľadnej rovine v slnečný deň, cez prerušovanú čiaru, na suchej vozovke na ktorej sa nikto a nič

nenachádzalo. Za tejto situácie podľa jeho názoru mohol ohroziť iba svoj život, zdravie, majetok slobody
a práva (tak ako je to v prípade rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžd/4/2014 o ktorom Krajský súd na strane
14 bod 29. rozsudku uviedol, že nie je aplikovateľný na daný prípad).
24. Žalobca v kasačnom konaní trval na tom, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo svojich
rozhodnutiach riadne nezdôvodnili záujem spoločnosti ktorý mal ohroziť, neumožnili mu vykonať dôkazy

v jeho prospech k otázke toho, či bola naplnená celá skutková podstata priestupku § 137 ods. 2 písm. j)
zákona č. 8/2009 Z. z. najmä v časti „ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke“ nakoľko v oboch
ich spisoch absentuje čo i len zmienka o tom, že by tento pojmový znak bol skúmaný.
25. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na vecnej správnosti a
zákonnosti vydaného rozhodnutia a žiadal, aby bola kasačná sťažnosť zamietnutá.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a)
SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§
439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

27. Podstatou kasačnej argumentácie žalobcu bola potreba posúdenia materiálnej stránky priestupku,
ktorý sa mu kladie za vinu. Žalobca mal za to, že v jeho prípade existujú konkrétne okolnosti, ktoré
znižujú spoločenskú nebezpečnosť jeho konania do tej miery, že nemôže byť postihnuté ako priestupok.
Domáhal sa posúdenia a vyhodnotenia týchto okolností, prípadne vykonania dokazovania za účelom
ich objasnenia tak, aby mohla byť táto otázka riadne vyriešená.

28. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnom konaní vo svojej podstate nespochybňoval, že
jeho konanie po formálnej stránke naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku podľa proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
zneníneskoršíchpredpisov.Jehoargumentáciasmerovalapredovšetkýmkabsenciimateriálnehoznaku
tohto priestupku, keď ním tvrdené okolnosti spočívajúce v tom, že sa svojim vozidlom mal dostať do

protismeru len na krátky čas, v nepatrnej miere, v nízkej rýchlosti, za slnečného počasia, v mieste,
kde nebol zákaz predchádzania, pričom nikoho neohrozil, znižujú nebezpečnosť jeho konania tak, že
po materiálnej stránke nespĺňa zákonom požadovaný stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Žalobca v
kasačnom konaní opakoval svoju argumentáciu, v ktorej je konzistentný od administratívneho konania,
že ním tvrdené okolnosti majú zásadný vplyv na posúdenie spoločenskej škodlivosti jeho konania, keďže

„zrezanie zákruty“ nemôže mať rovnakú spoločenskú nebezpečnosť ako napríklad jazda v protismere
na diaľnici.
29. Správny súd na uvedené reagoval tak, že zdôraznil, že skutková podstata priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorá je kladená žalobcovi za vinu, je zakotvená v ustanovení
§ 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným

spôsobom podľa osobitného predpisu. Materiálny znak priestupku považoval pri porušení pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom za splnený ex lege. Výslovne uviedol, že prvostupňový orgán
vo výroku prvostupňového rozhodnutia poukázal na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z., čím
preukázal naplnenie požiadavky na konaní ohrozujúcom záujmy spoločnosti a žalovaný sa s tým vodôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil. Mal za to, že za tejto situácie nebolo možné konajúcim
správnym orgánom vyčítať, že sa nezaoberali posúdením materiálneho znaku priestupku. V ďalšom
poukázal na to, že v predmetnej veci ide tzv. ohrozovací priestupok, ktorý má preventívnu funkciu, pri

ktorom je ohrozenie záujmov spoločnosti dané už samotným porušením pravidiel cestnej premávky.
Záverom zosumarizoval, že zákon č. 372/1990 Zb. ani zákon č. 8/2009 Z. z. nespájajú s okolnosťami,
ktoré tvrdil žalobca zánik priestupkovej zodpovednosti. Uzavrel, že by bolo možné prihliadať jedine
na to, ak by bolo tvrdené a preukázané, že do protismeru bolo zasiahnuté z dôvodu obchádzania,
predchádzania, otáčania alebo odbočovania. Takéto okolnosti však neboli žalobcom tvrdené.

30. Kasačný súd nemá pochybnosti o tom, že v prejednávanej veci bolo v administratívnom konaní
dostatočne preukázané, že konanie žalobcu naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty priestupku.
Zostalo však sporné, či bola v súlade so zákonom vyhodnotená aj materiálna stránka priestupku.
31. Zákon o priestupkoch v ust. § 2 ods. 1 definuje priestupok tak formálnou ako aj materiálnou stránkou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/3/2013 zo dňa 12.6.2013
konštatoval, že „ Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne

označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z
priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať
záujem spoločnosti“. Zákon nedefinuje záujem spoločnosti, ale je zrejmé, že pre naplnenie znakov
priestupku sa vyžaduje aj určitý stupeň jeho závažnosti, škodlivosti a nebezpečnosti pre spoločnosť.
Okrem formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku musí teda konanie vykazovať určitú silu a

intenzitu, aby bolo schopné poškodiť a ohroziť záujmy spoločnosti.
32. Kasačný súd súhlasí so správnym súdom, že materiálna stránka priestupku je per se daná už
samotným naplnením jeho formálnych znakov, keďže už legislatívne vymedzenie pojmových znakov
jednotlivých priestupkov predpokladá, že ide o konanie spoločensky škodlivé, resp. nebezpečné v miere
zodpovedajúcej povahe priestupkov.

33. Uvedené však bez ďalšieho neznamená, že v každom prípade, kedy určité konanie naplní formálne
znaky priestupku je daná aj vyžadovaná miera závažnosti tohto konania. Potreba skúmať naplnenie
materiálnej stránky priestupku vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Asan/23/2017 zo dňa 30.5.2018, v ktorom sa uvádza, že „Pri skúmaní zodpovednosti za priestupok
je správny orgán povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej stránky priestupku, ale aj naplnenie jeho

materiálnej stránky vyjadrenej v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch slovami „konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti“.
34. S poukazom na uvedené je možné konštatovať, že konanie, ktoré je uvedené v jednotlivých
skutkových podstatách priestupkov, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak
priestupku. Vo väčšine prípadov je teda materiálna stránka priestupku naplnená už splnením formálnych

znakov skutkovej podstaty priestupku.
35. Môžu však nastať prípady, keď sa k okolnostiam konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty
priestupku,pripojaďalšieokolnosti,ktorémajúzanásledokzníženiezávažnostiaškodlivostikonaniapre
spoločnosť pod mieru, ktorá je typická pre bežne sa vyskytujúce prípady daného priestupku. V takomto
prípade k naplneniu materiálneho znaku priestupku nedôjde. Je pritom potrebné zdôrazniť, že ide o

prípady skôr výnimočné. Takéto okolnosti sa budú vždy líšiť od prípadu k prípadu. Vo všeobecnosti
však bude potrebné v prípade posudzovania nebezpečnosti konania, ktoré vykazuje formálne znaky
priestupku, prihliadnuť najmä na význam právom chráneného záujmu, ktorý bol posudzovaným konaním
dotknutý, teda záujem spoločnosti ako aj konkrétne skutkové okolnosti veci.
36. Kasačný súd zdôrazňuje, že konanie, ktoré síce má formálne znaky priestupku, ale nie je ním

porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nie je priestupkom, a preto spoločnosť nemá dôvod ho
postihovať. Skúmanie naplnenia materiálnej stránky priestupku, je korektívom, ktorý vyjadruje zásadu
„ minima non curat praetor“.
37. V aplikačnej praxi sa však musí skutok najprv posúdiť podľa formálnych znakov skutkovej podstaty
a následne by mal byť zvažovaný charakter a stupeň spoločenskej škodlivosti. Pokiaľ sa zistí, že

vzhľadom na konkrétne významné okolnosti veci konanie, resp. skutok nedosahuje potrebný stupeň
nebezpečnosti, nedôjde k spáchaniu správneho deliktu, vrátane priestupku. Správny orgán spravidla
nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť zistený charakter a stupeň spoločenskej škodlivosti pre
určenie deliktuálnej zodpovednosti. Táto otázka je v odôvodnení obsiahnutá implicitne. Uvedené však
neplatí v prípade, ak v prípade existovali pochybnosti o naplnení materiálneho znaku priestupku, resp.

bola táto otázka priestupcom namietaná. V takomto prípade je povinnosťou správneho orgánu riadne
sa vysporiadať s konkrétnymi okolnosťami veci a odôvodniť naplnenie materiálnej stránky priestupku
a to vzhľadom na konkrétne okolnosti veci. Uvedené platí rovnako pre správny súd konajúci vo veci
správneho trestania.38. V prejednávanej veci žalobca v konaní pred správnym súdom (ako aj v priestupkovom konaní)
spochybňoval splnenie materiálnej stránky priestupku spočívajúcej v spoločenskej nebezpečnosti jeho
konania s poukazom na konkrétne okolnosti. Súčasne žiadal, aby boli tieto okolnosti aj predmetom

ďalšiehodokazovania,ktorénavrhol.Uvedenépresprávnysúdznamenalopovinnosťzaoberaťsatýmito
konkrétnymi tvrdenými okolnosťami veci, a to jednak z hľadiska ich existencie ako aj ich vplyvu na
zníženie nebezpečnosti konania, ktoré formálne spĺňa formálne znaky skutkovej podstaty priestupku.
Bolo teda potrebné, aby bolo vyhodnotené, či zo zisteného skutkového stavu skutočne vyplýva, že
žalobca iba na nepatrný čas a v nepatrnej miere prešiel do protismeru, ako aj ostatné tvrdené okolnosti.

Následne posúdiť ich vplyv na zníženie nebezpečnosti skutku.
39. Nie je možné odmietnuť tvrdenia o konkrétnych okolnostiach veci, ktoré podľa priestupcu majú mať
vplyv na naplnenie materiálneho znaku priestupku len s odkazom na to, že boli naplnené formálne znaky
priestupku, čím je automaticky daná zákonom vyžadovaná spoločenská nebezpečnosť. Rovnako ani
to, že zákon určité porušenie povinnosti označuje určitým vyšším stupňom nebezpečnosti nevylučuje,
že tu môžu existovať určité jedinečné okolnosti, ktoré znížili nebezpečnosť konania v takej miere, že

by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,
že aj pri prečinoch, ktoré sú spoločensky nebezpečnejšie protiprávne konania, je potrebné skúmať
materiálnustránkuakourčitýmateriálnykorektív.Samotnáskutočnosť,žezákonurčitékonanieoznačuje
za závažné porušenie, nevylučuje, že v dôsledku konkrétnych výnimočných okolností môže dôjsť k
zníženiu spoločenskej nebezpečnosti v takom rozsahu, že nie je naplnená jeho materiálna stránka

vyjadrená v ust § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Na uvedených záveroch taktiež nič nemení, že v
prejednávanej veci sa žalobcovi kladie za vinu priestupok, ktorý je svojou povahou ohrozovací.
40. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch dopadá na všetky
priestupky a preto pri každom z nich je potrebné, aby došlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu
spoločnosti, teda k naplneniu materiálnej stránky priestupku. Na druhej strane však kasačný súd

pripomína, že úvahy, že pre takýto nedostatok spoločenskej nebezpečnosti nie je určité konanie
priestupkom sa uplatní len v prípadoch výnimočných až hraničných. Skutočnosť, že žalobca tvrdil, že
v jeho veci ide práve o takýto prípad znamená, že bolo potrebné tvrdené okolnosti riadne vyhodnotiť a
posúdiť, čo sa v danom prípade nestalo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tejto otázky.
41. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované doplnenie dokazovania za účelom preukázania existencie

okolností, ktoré významnou mierou znižujú nebezpečnosť jeho konania, tak kasačný súd má za to, že
vyhotovený obrazový záznam postačuje na posúdenie toho, či tu existovali okolnosti, na ktoré žalobca
odkazuje. Z tohto záznamu je možné posúdiť, či išlo taký výnimočný až hraničný prípad, ako tvrdí
žalobca. Je z neho možné zistiť všetky podstatné skutkové okolnosti veci a preto nie je nevyhnutné
pristúpiť k navrhovanému výsluchu. Je potrebné vyhodnotiť, čo z tohto záznamu vyplýva, teda či tu

skutočne tvrdené okolnosti existovali a následne ich vyhodnotiť vo vzťahu k naplneniu materiálnej
stránky priestupku.
V. Záver a trovy konania
42. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku
správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Preto napadnutý

rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie podľa
§ 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd
v odôvodnení tohto rozsudku a vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd
viazaný (§ 469 SSP).
43. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467

ods. 3 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Materiálna stránka priestupku je per se daná už samotným naplnením jeho formálnych znakov, keďže
už legislatívne vymedzenie pojmových znakov jednotlivých priestupkov predpokladá, že ide o konanie

spoločensky škodlivé, resp. nebezpečné v miere zodpovedajúcej povahe priestupkov. Uvedené však
bez ďalšieho neznamená, že v každom prípade, kedy určité konanie naplní formálne znaky priestupku
je daná aj vyžadovaná miera závažnosti tohto konania.
Môžu nastať prípady, keď sa k okolnostiam konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku,
pripojaďalšieokolnosti,ktorémajúzanásledokzníženiezávažnostiaškodlivostikonaniaprespoločnosť

pod mieru, ktorá je typická pre bežne sa vyskytujúce prípady daného priestupku. V takomto prípade k
naplneniu materiálneho znaku priestupku nedôjde. Je pritom potrebné zdôrazniť, že ide o prípady skôr
výnimočné, až hraničné.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.