Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2216208669.17

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpený: JUDr. Gabriel Szabó, advokát so sídlom Kostolné námestie
32, Kolárovo, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13,
Bratislava, 2/ F. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. E. - H. E.,

3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, E., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení: JUDr. Ladislav
Bohunický, advokát so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, Dunajská Streda, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.05.2025 sa dopĺňa
týmto výrokom:

III. Žalovanému 1/ a žalovanému 3/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.06.2016 domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.05.2025, ktorým

zastavil konanie voči žalovaným 1/ a 3/ a schválil zmier, ktorého súčasťou bol výrok o trovách žalobcu
a žalovaného 2/. Súd však opomenul rozhodnúť o trovách žalovaných 1/ a 3/.

3. Podľa § 225 odseku 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej
časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia
rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj

bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia
orozsudku.Aksúdnevyhovienávrhustranynadoplnenierozsudku,návrhzamietne.Návrhnadoplnenie
sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

4. Podľa § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na
uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.7. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť.
Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie
žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného

alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne
najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide

o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez
toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom
musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie
druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle

zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán
z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho
sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom
späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu,
je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana

zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom
na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.03.2022).

9. V prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o tzv. iudicium duplex, teda
konanie, v ktorom majú strany súčasne postavenie žalobcu i žalovaného. V prípade návrhu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba navrhovateľom rozumieť tak žalobcu, ako aj
žalovanú, v dôsledku čoho k účinnosti späťvzatia žaloby je potrebný súhlas protistrany. Spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z hmotného práva (§ 142 Občianskeho zákonníka),
mohol sa preto z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto
usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia (§ 146 ods. 2 CSP).

10. V prejednávanej veci žalobca a žalovaní 1/ a 3/ vyriešili ich spor mimosúdne. K zastaveniu konania

vočižalovaným1/a3/došlotedazdôvodumimosúdnejdohodyuzavretejpodľarelevantnýchustanovení
hmotného práva.

11. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť

súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014, III. ÚS 207/2016). Možnosť
nepriznať náhradu trov konania je možné tak vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania na
základe zásady úspechu (§ 255 CSP), ako aj na základe zásady zavinenia (§ 256 CSP). Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán
sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, pričom v danom prípade dospel k záveru, že na zastavení

konania voči žalovaným 1/ a 3/ sa podieľali tak žalobca, ako aj žalovaní 1/ a 3/. Z uvedeného dôvodu
súd žalovanému 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.12. Súd citovaným uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.05.2025 opomenul rozhodnúť
o nároku na náhradu trov konania žalovaných 1/ a 3/, pričom tento nedostatok bol odstránený týmto
dopĺňacím uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.