Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202809
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123202809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X,
XXX XX Q., o zaplatenie 174,98 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 15Csp/25/2023-87 zo dňa 25. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
žeI.výrokomžalobuzamietolaII.výrokomrozhodoltak,žežalobcanemáprávonanáhradutrovkonania
a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodná
žalobkyňa Všeobecná úverová banka, a. s., domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej
sumu 174,98 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej aj „CSP“); § 39, § 52 ods. 2 a ods. 9, § 517, § 524 ods. 1 a ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“); § 369, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“); § 1 ods. 2 a ods. 6, § 2, § 7 ods. 1, § 9 a § 11 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoSÚ“); § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej aj
„Zákon o bankách“) a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Nariadenie vlády“). O trovách konania rozhodol

podľa § 255 a § 257 CSP.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia ZoSÚ. Ročná
percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty stanovenej v § 1 ods. 4 Nariadenia vlády, podľa ktorého na účely stanovenia
najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a tohto nariadenia sa použije priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Úroková miera poskytnutá bankami za obdobie IV. štvrťrok 2017 pre
spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov bola 5,75 %. V predmetnom spotrebiteľskom úvere bola dohodnutáRPMNzhodnesdojednanouročnouúrokovousadzbouvovýške18,41%,čovrozpores§1aNariadenia
vlády prekračuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené predmetný úver je bezúročný a bez

poplatkov (s poukazom na § 11 ods. 1 písm. g) ZoSÚ). Žalobca žalovanému poskytol úver 839,46 eur a
žalovaný uhradil žalobcovi celkom 840 eur, t. j. viac než existujúca pohľadávka. Uplatnená pohľadávka
vo výške 174,98 eur nie je dôvodná, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, a keďže úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, právo
na ich náhradu stranám sporu nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol,
aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že
zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 174,98 €, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy
174,98 € od 2.9.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom

rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 831,46 €, ktorý sa
zaviazal vrátiť v 29 pravidelných mesačných splátkach á 35 €. Zvýšenie úveru predstavuje len zmluvne
dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 18,41%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa
žalovaný zaviazal predstavuje 1015 €. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 183,54 €
za 29 mesiacov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN

vo výške 18,41% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, keďže jedinou odplatou poskytnutého
úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5
rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ v
Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom k 31.12.2017 predstavovala 9,61%. Najvyššia

prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX so zmluvnou splatnosťou
od 1 do 5 rokov vrátane podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s §1a ods. 1 Nariadenia
vlády predstavovala 19,22%, t.j. dvojnásobok priemernej RPMN 9,61%. Predložil doklad o najvyššej
prípustnej výške odplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva financií SR. Dojednaná odplata,
ktorá nepresahuje maximálny strop zákonom regulovanej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského

úveru je tak primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

7. Odvolací súd konštatuje, že v doterajšom konaní neboli aplikované ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
a § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (XX.XX.XXXX), a preto výzvou

na vyjadrenie podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu citovaného právneho
predpisu vyjadrili.

8.Podľa§ 9ods.2písm.k)ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),
s), z) a aa).

10. Odvolací súd vo výzve zo dňa 06.03.3025 postupom podľa § 382 CSP poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 23.01.2025 vo veci C-677/23 (ktorej konanie inicioval), podľa ktorého, cit.

„Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods.
2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. Iné právne posúdenie odvolacieho súdu spočívalov tom, že vo svetle citovanej judikatúry Súdneho dvora, ak spotrebiteľská zmluva výslovne neuvádza
predpoklady na výpočet RPMN, právnym následkom tohto nedostatku bude sankcia, že spotrebiteľský
záväzok sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov (č. l. 125 - 128).

11. Sporové strany sa k inému právnemu posúdeniu veci nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku,
konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, najmä v kontexte
namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. K odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365, ods. 1 písm. h) CSP) možno uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia zamenil priemernú úrokovú sadzbu s priemernou RPMN, z čoho potom nesprávne

vyvodil prekročenie maximálnej prípustnej odplaty. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne právne
posúdenie veci súdu prvej inštancie spočívalo aj v tom že neaplikoval príslušné ustanovenia ZoSÚ, preto
tento nedostatok odstránil odvolací súd postupom podľa § 382 CSP. V ďalšom texte odvolací súd bližšie
ozrejmí, z akých úvah vychádzal pri inom právnom posúdení veci.

15. Súdny dvor EÚ v citovanom rozsudku zo dňa 23.01.2025 uviedol: „53. Svojou treťou otázkou sa
vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 vykladať v tom
zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere, alebo
stačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.
54. Na úvod treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne

uvádza RPMN a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o
úvere, pričom musia byť tiež uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.
55. Pokiaľ ide o tieto predpoklady, treba uviesť, že článok 19 smernice 2008/48 po prvé v odseku
3 stanovuje, že výpočet RPMN vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná počas
dohodnutého obdobia a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje záväzky za podmienok a v lehotách

stanovených v zmluve o úvere. Po druhé podľa odseku 4 tohto článku v prípade zmlúv o úvere
obsahujúcich doložky umožňujúce zmeny úrokovej sadzby úveru a prípadne poplatkov zahrnutých do
RPMN, ktoré však nemožno stanoviť v čase výpočtu, sa táto RPMN vypočíta na základe predpokladu,
že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až
do konca platnosti zmluvy o úvere. Po tretie odsek 5 uvedeného článku stanovuje, že v prípade potreby

sa pri výpočte RPMN môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I tejto smernice. Po štvrté
táto príloha v časti II písm. a) až j) spresňuje rôzne dodatočné predpoklady potrebné na výpočet RPMN.
56. Treba dodať, že povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou
reprezentatívnehopríkladujestanovenáajvčlánku5ods.1písm.g)avčlánku6ods.1písm.f)smernice
2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy.

57. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy
umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných
na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o
úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej
dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group,

C-686/19, EU:C:2020:582, bod 48).
58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods.
2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť
má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.59.Totouvedenietakmusíspotrebiteľoviumožniťoveriť,čiobchodníksprávnevypočítalRPMN,aaknie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,
pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek

stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej
úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice.
60. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere
najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 9.
novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70).

61.Nazákladetejtojudikatúrytrebakonštatovať,žeuvedeniepredpokladovpoužitýchnavýpočetRPMN
v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa
zásadný význam.
62. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23

smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15,
EU:C:2016:842, bod 71).
63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet
RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere,
pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení

tejto zmluvy nepostačuje.
64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods.
2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

16. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na základe toho, že predmetná úverová zmluva
neobsahuje náležite informácie o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN), ktorá sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahuje.

17. V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, podľa ktorého (ods. 1) ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe
rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných,
na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného

v prílohe I., časti I. Podľa ods. 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných
poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či
sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpanie a ostatné náklady.

18. Odvolací súd po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere z
XX.X.XXXX neobsahuje reprezentatívny výpočet RPMN, v zmluve sa uvádza len výška RPMN 18,41%,

priemerná hodnota RPMN 13,76 %, pričom úplne absentujú predpoklady na jej výpočet.

19. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou
údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica
vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na

strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

20. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady
spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s
poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok,

úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí
zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí
mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.21. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaným), neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej,
transparentnej a jasne označenej podobe. V časti III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa

XX.XX.XXXX sa len uvádza: celková výška úveru: 831,49 eur, počet splátok 29, splátka 35 eur, celková
čiastka1.015eur,RPMN18,41%,fixnáročnáúrokovásadzba18,41%,priemernáhodnotaRPMN13,76
%, odplata 18,41 %, celkové náklady spotrebiteľa 183,54 eur, prvá splátka 20.04.2018, doba trvania
zmluvy 29 mesiacov, termín konečnej splatnosti úveru XX.XX.XXXX (č. l. 16 -18).

22. Údaje uvedené v predmetnej zmluve však v zmysle vyššie uvedeného nie sú skutočnými
predpokladmi pre výpočet RPMN, ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov.

23. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo
vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej

úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej
percentuálnejmierynákladov.Takátoabsenciašpecifikácievšetkýchpredpokladovpoužitýchnavýpočet
RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp.
zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere

a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež
vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN (v prejednávanej veci 18,41 %) nestačí.

24. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený

v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy (XX.XX.XXXX) sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

25. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobca má nárok len na vrátenie úverovej istiny

predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou - pôžičkou žalovanému a reálne vykonanými
úhradami žalovaným žalobcovi. Keďže žalovaný uhradil v splátkach vyššiu sumu (840 eur) ako bola
výška reálne poskytnutej pôžičky (831,46 eur), správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol
zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli. Odvolací súd z týchto dôvodov sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť

si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podanianevyzýva(§125ods.2CSP).3CoCsp/24/20243Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa

§ 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byťspísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).