Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623216469
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623216469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
prihlásený k trvalému pobytu C. XXX/XX, XXX XX D. E. – F., zastúpený zástupcom: AKPK s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 741 452, proti manželke
navrhovateľa: E. G. B., A. F., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu C. XXX/XX, XXX XX
D. E. – F., v konaní o rozvod manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na
čas po rozvode: H. B., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu C. XXX/XX, XXX XX D. E. a
I. B., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpené kolíznym

opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30,
Liptovský Mikuláš, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 9P/102/2023-443 zo dňa 29.11.2024, vo výrokoch V., IX. 1., X. 1. o vyživovacej povinnosti matky
k maloletému H. a o úprave styku otca s maloletou I., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., IX. 1., X. 1. v spojení so závislým výrokom
o trovách XI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a manželky navrhovateľa, uzavreté
XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX rozviedol (výrok I.).
Maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok II.).
Maloletú I. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok III.).
Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti H. a I. zastupovať a spravovať ich majetok (výrok IV.).
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého H. počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode

výživným po 100,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa výživné
plní, k rukám otca dieťaťa (výrok V.).
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode výživným
po 148,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa výživné plní, k
rukám matky dieťaťa (výrok VI.).
Okresný súd súčasne uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie, a to podrobiť
sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš na účely nápravy, obnovenia a upevnenia vzťahu a
komunikácie medzi matkou a maloletým H. a medzi otcom a maloletou I. s tým, že rodičia maloletých
detí sú povinní ustanoviť sa na poradenské stretnutie v termínoch určených psychológom referátu
a otec je povinný zabezpečiť prítomnosť maloletého H. a matka prítomnosť maloletej I., pričom Referátporadensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš bude
povinný do 30 dní po ukončení psychologického poradenstva písomne oznámiť súdu, či rodičia plnili
povinnosti uložené výchovným opatrením, najmä pokyny psychológa referátu (výrok VII. 1., 2., 3., 4., 5.).

Styk maloletého H. s matkou na čas po rozvode neupravil (výrok VIII.).
Okresný súd upravil rozsah styku otca s maloletou I. na čas po rozvode manželstva, a to po dobu 4
mesiacov, počnúc právoplatnosťou výroku o úprave styku každý štvrtok od 15:30 hod. do 17:30 hod. v
priestoroch Centra pre deti a rodiny D. J. v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny D. J. a
v neprítomnosti matky, pri styku môžu byť prítomní aj súrodenci E. a H., matka je povinná maloletú I. pred

začatím styku odovzdať v Centre pre deti a rodiny D. J. poverenej osobe a po ukončení styku ju prevziať
v centre a na čas po rozvode po uplynutí 4 mesiacov od právoplatnosti výroku o úprave styku každú
sobotu párneho kalendárneho týždňa od 09:00 hod. do 19:00 hod., každú nedeľu párneho kalendárneho
týždňa od 9:00 hod. do 19:00 hod., každú stredu nepárneho kalendárneho týždňa od 16:30 hod. do
18:30 hod., v neprítomnosti matky a matka je povinná maloletú I. na styk s otcom pripraviť a otec je
oprávnený maloletú prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú odovzdať v mieste

bydliska matky (výroky IX. 1., X. 1.).
O trovách prvoinštančného konania na strane účastníkov rozhodol tak, že žiaden nemá nárok na ich
náhradu (XI.)
Trovy štátu vo výške 1.650,24 Eur neboli priznané (výrok XII.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa, jeho
zdôvodnenie, vyjadrenie manželky navrhovateľa, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust.
§ 18, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75, § 76, § 37 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd mal za zistené, že účastníci konania o rozvod uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX
a u obidvoch išlo o manželstvo prvé, sú občania Slovenskej republiky a posledné spoločné bydlisko
mali v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Počas manželstva sa im narodili tri deti: E. B., nar.
XX.XX.XXXX (18 rokov), H. B., nar. XX.XX.XXXX (15 rokov) a I. B., nar. XX.XX.XXXX (12 rokov).
Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od

23.08.2023. Manželka navrhovateľa odišla zo spoločnej domácnosti s maloletou I. do zariadenia K. F.
L. M. o.. Navrhovateľ ostal žiť so spoločnými deťmi E. a H. v byte v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Od septembra 2024 býva manželka navrhovateľa s maloletou I. v prenajatom byte na
rovnakom sídlisku ako navrhovateľ s plnoletým E. a maloletým H.. I napriek tomu manželia komunikujú
iba v rámci prebiehajúcich súdnych konaní. Manželia mali už počas manželstva rozdielne predstavy

najmä o partnerskom spolužití, spoločnom hospodárení, výchove a vzdelávaní detí a miere účasti
na aktivitách kresťanského spoločenstva E.. Medzi manželmi zlyhávala komunikácia, čo viedlo ku
konfliktom. Správanie navrhovateľa manželka pociťovala ako formu psychického a fyzického násilia,
avšak navrhovateľ popieral psychické a fyzické násilie voči manželke. V čase rozhodovania okresného
súdu manželstvo bolo rozvrátené, manželia sú navzájom odcudzení, nie je reálny predpoklad, že by

obnovili manželské spolužitie. Manželstvo účastníkov neplní svoj účel, manželia sa spoločne nestarajú
o deti a ich rozdelenie viedlo k oddeleniu súrodencov (E. s H. od I.). Takéto prostredie nie je zdravé
pre výchovu detí a nie je v záujme detí zachovať nefunkčné manželstvo rodičov, preto okresný súd
manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že asistovaný styk medzi maloletou a otcom sa realizoval, čo
vyplynulo zo Správy Centra pre deti a rodiny.

5. Okresný súd sa oboznámil aj so Správou neziskovej organizácie „K. F. L.“ z 10.02.2024, so
svojou rozhodovacou činnosťou, keď uznesením sp. zn. 9P/77/2023 zo dňa 02.05.2024 bolo zrušené

neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/102/2023 zo
dňa 04.12.2023 o úprave styku maloletej s otcom a uznesením sp.zn. 9P/127/2024 zo dňa 06.11.2024,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého otec do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode mal
oprávneniestýkaťsasmaloletouI.každýštvrtokvčaseod15:30hod.do17:30hod.vpriestorochCentra

pre deti a rodiny D. J. vždy v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny D. J. (asistovaný
styk) a vždy v neprítomnosti matky. Pri styku otca s maloletou I. mohli byť prítomní súrodenci E. a H..6. Podľa znaleckých zistení, záverov znaleckého posudku klinickej psychológie dospelých a detí
E. N. E. D., bolo u matky zistené, že v dôsledku emočných a následných usudzovacích narušení
dochádza k nadmernému skresleniu vnemov a vstupov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť neefektívneho

a maladjustovaného správania, ovplyvňujú jej premýšľanie a správanie v oblasti rodinného života.
U matky sklony k fabulácii neboli zistené, ale ku konfabulácii (nevedomé vytváranie skreslených
spomienok) v zmysle paranoidných a vzťahovačných znakov dochádza. Sklony k vedomej manipulácii
neboli vyšetrením zachytené. Správanie matky je motivované potrebou chrániť svoje dieťa, s ktorým sa
identifikuje a ktoré sa identifikuje s ňou a ich väzba je príliš úzka, nedáva priestor pre individualizáciu a

samostatné uvažovanie na obidvoch stranách.
Osobnosť otca bola bez patológie, myslenie je bez obsahových a štrukturálnych zmien, nadmerne
ekonomizujúce a racionalizujúce. V matrimóniu zostáva dominantný postoj k ženám, ženy vníma ako
pasívnejšie, ktoré potrebujú ochranu. U otca neboli zistené sklony ku fabulácii, ani manipulácii s faktami.
Otec je schopný vytvárať stabilné vzťahy.
U maloletej I. bola prítomná výrazná identifikácia s materskou postavou. Maloletá nemá plne vyvinutú

schopnosť vnímať perspektívu z nadhľadu pre primárnu, tesnú, až úzkostnú vzťahovú väzbu s matkou,
s ktorou sa plne identifikuje. Je u nej evidentné potláčanie vlastných potrieb v snahe vyhovieť autorite,
rodičovským postavám, primárne materskej postave. Materskú postavu vníma výrazne pozitívne,
miestami s ňou splýva, identifikuje sa s ňou a vytvára závislú pozíciu. Miera jej empatie je nadmerne
vyvinutá a miestami stráca odstup. Na vlastnú obranu si udržiava určitú mieru odstupu. S matkou má

vytvorenú až úzkostnú tesnú vzťahovú väzbu, čo vyplýva z matkinho tesného vzťahu s ňou od raného
veku. Matka má potrebu dcéru chrániť pred „hrozbou“, pred potenciálne agresívnym správaním otca.
MatkajepreI.primárnavzťahováosoba,ktorájejposkytujeochranu,zabezpečujejejpsychickéafyzické
potreby. Je pre ňu zdrojom istoty, lásky a bezpečia. Vzťah matky s dcérou a aj vzťah otca s dcérou
je jedinečný a dôležitý, preto podľa znalkyne nie je vhodné, aby I. ostávala vo výhradnej prítomnosti

matky a izolácie od otca s bratmi a širšej rodiny, a tiež interakcií s rovesníkmi. Vyšetrením nebolo
zaznamenané nevhodné správanie otca, ktoré by mohlo nejakým spôsobom dcéru ohroziť. Subjektívne
pocity ohrozenia u dcéry sú dôsledkom identifikácie s matkou a jej osobnostnými predpokladmi a
dôsledkom dlhodobejšej absencie aktívneho vzťahu s otcom a bratmi.
V zmysle ďalších záverov okresným súdom ustanovenej súdnej znalkyne bola vyhodnotená osobnosť

maloletého H. ako osobnosť bez patológie, jeho myslenie je bez obsahových a štrukturálnych zmien.
Dokáže prejavovať vlastnú vôľu v rozhodovaní a vychádzať z reálnych zážitkov, ktoré filtruje cez
adekvátne procesy myslenia. Aktuálne u neho dominujú pocity sklamania a frustrácie vo vzťahu k
matke, a tým sa stáva jeho vzťah s otcom ešte bližší. Strach z otca, ani z matky nie je prítomný, ale
narušený vzťah s matkou môže mať vplyv na vnímanie mužsko-ženských interakcií, ktoré sú aktuálne

vnímané ako nerovné a ženská pozícia je vnímaná ako pasívna, až slabá. H. preferuje otca, a táto
preferencia bola prítomná už pred odchodom matky so sestrou a posledné mesiace ešte viac umocnená.
Na vzťahu matky so synom by bolo žiadúce pracovať v individuálnej psychoterapii. Zo strany matky
absentuje empatické napojenie na syna a jeho prežívanie, aký dopad má na neho jej odchod a absencia
sestry v jeho živote. Uvedené bolo dôsledkom paranoidnej a schizoidnej symptomatiky – narušeného

kontaktu matky s mužskými postavami. Existuje riziko, že správanie matky môže predstavovať hrozbu
pre správny a zdravý psychický vývoj detí. Otec je pre H. primárnou vzťahovou osobou, čo sa so
zhoršovaním matkinho zdravotného stavu prejavilo ešte výraznejšie. Znalkyňa zdôraznila potrebu
začatia psychoterapeutickej starostlivosti s matkou a dcérou, ako aj, že je potrebné, aby sa maloletá
I. začala stretávať s otcom a bratom, brat H. jej pre ňu blízka osoba, ktorej prítomnosť môže pôsobiť

ako zmierňovač jej strachu s tým, že nie je vhodné, aby boli pri kontakte prítomné cudzie osoby, lebo
umocňujú a potvrdzujú potrebu udržiavať sa v strachu. Znalkyňa odporučila postupné navyšovanie
spoločne stráveného času.

7. Súd prvej inštancie zvýraznil, že je povinný konať v najlepšom záujme maloletých detí. Deti majú

právo zachovať a rozvíjať vzťah s obidvomi rodičmi a súrodencami, najmä ak im nehrozí od rodičov
žiadne reálne nebezpečenstvo. Maloletá I. má najužšiu citovú väzbu s matkou, preto bola na čas po
rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Maloletý H. má vytvorenú najsilnejšiu citovú väzbu
s otcom, ktorý sa o neho riadne staral počas celej doby od odchodu matky zo spoločnej domácnosti
a za prihliadnutia aj na názor H., ktorý chce žiť po rozvode s otcom, okresný súd zveril maloletého H. na

čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Nebol zistený žiaden dôvod, kvôli ktorému by niektorý z
rodičov nemohol zastupovať maloleté deti, preto bolo rozhodnuté tak, že obidvaja rodičia budú na čas
po rozvode zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.8. Okresný súd zistil, že maloletá I. odmieta osamote tráviť čas s otcom, hoci otec pre ňu nepredstavuje
hrozbu. Strach z otca má pôvod v prebratých postojoch a názoroch matky na otca, maloletá I. nevie,
či neverí, že otec ju má skutočne rád. Maloletý H. pociťuje smútok (sklamanie), že ho matka opustila.

V rodine účastníkov už pred odchodom matky s I. došlo k spojeniu matky s dcérou proti otcovi so
synmi. K tomuto prispeli obidvaja rodičia, avšak predovšetkým následky poruchy osobnosti matky. Súd
nemá možnosť v tomto konaní nariadiť matke ambulantné psychiatrické liečenie odporučené znalkyňou
a je predovšetkým na nej, aby sa vysporiadala so svojím zdravotným stavom, ktorý negatívne vplýva
na jej maloleté deti. Okresný súd na čas po rozvode nariadil rodičom a maloletým deťom výchovné

opatrenie na dobu 4 mesiacov podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb ÚPSVaR Liptovský Mikuláš za účelom nápravy, obnovenia a upevnenia vzťahu
a komunikácie medzi matkou a maloletým H. a medzi otcom a maloletou I., v rozsahu a v termínoch
poradenských stretnutí určených psychológom referátu.

9. Okresný súd neupravil styk maloletého H. s matkou, lebo to rodičia nežiadali a maloletý H. neprejavil

záujem o možnosť mať upravený styk s matkou, preto na čas po rozvode bol upravený len styk I. s
otcom, najskôr vo forme asistovaného styku v kombinácii s výchovným opatrením v trvaní 4 mesiacov.
Výchovné opatrenie by malo zmierniť vnútorný konflikt I. k otcovi a konflikt lojality k matke, čo umožní
následne širší styk I. s otcom v neprítomnosti matky cez víkendy v párnych kalendárnych týždňoch a
stredy v nepárnych kalendárnych týždňoch tak, ako uviedol okresný súd vo výrokovej časti rozsudku.

Okresný súd zvýraznil, že je to prvá úprava styku vo veci samej, ktorá má položiť základ pre ďalší rozvoj
zdravých vzťahov medzi I. a otcom so súrodencami a ďalšieho rozšírenia styku v budúcnosti. Maloletá I.
by mala postupnými krokmi získať pocit bezpečia a istotu, že zo strany otca jej nič nehrozí, že ju má rád.

10. K rozsahu určenej vyživovacej povinnosti rodičov maloletých detí okresný súd poukázal na svoju

rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp.zn. 1Pc/16/2024 zo dňa 01.10.2024, ktorým matke uložil
povinnosťprispievaťnavýživuE.,nar.XX.XX.XXXXod17.04.2024do31.08.2024po135,-Eurmesačne
a od 01.09.2024 po 160,- Eur mesačne a uznesením sp.zn. 9P/77/2023 zo dňa 05.09.2023 bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
I. po 50,- Eur mesačne. V danej veci okresný súd rozhodol o úprave výživného na čas po rozvode

manželstva, t.j. v konaní o rozvod manželstva súd rozhoduje o výživnom na maloleté deti manželov na
čas po rozvode (po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). Okresný súd prihliadol na potreby
maloletýchdetí,schopnostirodičov,akoaj,žematkasaosobnestaráomaloletúI.aotecsaosobnestará
o maloletého H. a žije v spoločnej domácnosti aj s plnoletým E.. Otec je živnostník. Matka je zamestnaná
od 01.09.2024 na ZŠ E. A. E. v D. E. s čistým prímom 1.039,29 Eur. K daňovému bonusu okresný

súd uviedol, že rodičovi, ktorý ho poberá, sa zvyšuje jeho čistý priemerný mesačný príjem a prídavky
na deti sú štátna dávka, určená na priame uspokojovanie potrieb maloletých detí, avšak nepatrí do
právomoci súdu rozhodovať o nich, t.j. ktorý z rodičov bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky,
keďže uvedené rozhodovanie patrí príslušným orgánom štátu. Plnoletý syn E. študuje na strednej
odbornej škole v D. J. a má určené výživné od matky vo výške 160,- Eur mesačne. Všetky ostatné

životné potreby mu zabezpečuje otec. Okresný súd poukázal na výdavky maloletých detí I., H., náklady
rodičov a pri určení výživného na maloletého H. na čas po rozvode a výživného na maloletú I. rovnako
na čas po rozvode vychádzal z Metodickej príručky MS SR pre výpočet výživného rodičov k deťom.
U vyživovacej povinnosti matky pre maloletého H. okresný súd poukázal na čistý priemerný mesačný
príjem za predchádzajúcich 12 mesiacov, približne 856,45 Eur, matka má tri vyživovacie povinnosti,

výživné na dieťa na druhom stupni ZŠ je 13 %. Okresný súd prihliadol k tomu, že matka má od septembra
2024 príjem v čistom 1.039,- Eur, maloletému H. neposkytuje žiadnu starostlivosť, preto bola určená
vyživovacia povinnosť k maloletému H. zo strany matky vo výške 100,- Eur.
Pre určenie výživného na maloletú I. okresný súd poukázal na daňové priznania otca maloletej a ustálil
priemerný mesačný príjem otca v čistom 1.650,97 Eur. Otec má rovnako tri vyživovacie povinnosti

a vzhľadom k výdavkom otca, potrebám maloletej, určil otcovi výživné na maloletú vo výške 148,- Eur
mesačne.

11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
O trovách štátu vo výške neuhradenej časti odmeny znalca okresný súd rozhodol tak, že štátu náhradu

trov konania nepriznáva, pretože znaleckým dokazovaním boli preukázané závažné skutočnosti, ktoré
viedli k zisteniu skutočného stavu veci. V konaniach týkajúcich sa maloletých súd vykonáva dôkazy
aj z vlastnej iniciatívy, preto bolo rozhodnuté tak, že sa náhrada trov štátu nepriznáva. Navrhovateľ
aj manželka navrhovateľa uhradili preddavky na trovy dôkazov po 200,- Eur, znalkyni bolo priznanéznalečné 2.052,94 Eur a po odpočítaní preddavkov od účastníkov konania jej bolo poukázané na účet
1.652,94 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu.

12. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov V., IX. 1., X. 1. podal v zákonnej lehote odvolanie
otec maloletých detí. V odvolaní poukázal na odseky 20., 21., 22., 23., 26. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Zdôraznil, že ako otec nepredstavuje pre maloletú I. žiadne riziko a je nevyhnuté začať
čím skôr obnovovať zdravý pohľad maloletej na otca a ich vzťah. Negatívny pohľad maloletej na
otca je spôsobený výlučne pôsobením matky na maloletú, pretože maloletá preberá názory matky

na otca, identifikuje sa s matkou. Matka jednoznačne trpí psychiatrickou poruchou, ktorej rozsah sa
znalcom nepodarilo určiť, avšak matka je paranoidná, má schizoidné vnímanie reality a znalkyňa
explicitne upozornila na to, že existuje riziko, že správanie matky môže predstavovať hrozbu pre správny
a zdravý psychický vývoj I. a jej emocionálnu bezpečnosť. Znalkyňa matke odporučila čím skôr vyhľadať
odbornú pomoc. Znalecký posudok bol vypracovaný v auguste 2024. Na pojednávaní konanom dňa
30.10.2024 matka potvrdila, že sa nijako nelieči, svoju diagnózu odmietala, polemizovala s dvoma

znalkyňami, ktoré vypracovali znalecký posudok. Maloletá bola v nepretržitom kontakte s matkou,
prebrala všetky negatívne názory matky na otca, ktoré však nemajú oporu v realite a sú spôsobené
výlučne psychiatrickým ochorením matky, ktorého rozsah znalkyne neboli schopné určiť. Matka sa
odmieta liečiť, svoj stav spochybňuje, zľahčuje.
K úprave styku s maloletou I. otec uviedol, že je určený príliš „postupný“, je neprípustne krátky

a prehĺbi súčasný stav odcudzenia medzi ním a maloletou I.. Maloletá je vystavená takmer nepretržitému
pôsobeniu psychiatrickej chorej neliečenej pacientky, pričom s otcom sa má podľa napadnutého
rozsudku najbližšie 4 mesiace stretávať každý štvrtok na dve hodiny. Podľa znaleckého posudku styk
je nevyhnutné realizovať bez prítomnosti tretích osôb a i napriek tomu okresný súd určil stretávanie
v Centre pre deti a rodiny D. J., a to navyše za prítomnosti tretích osôb. Podľa otca okresný súd nariadil

styk otca s maloletou v neprípustne malom rozsahu, percentuálne vo výške 1,11 % a matka bude v styku
s maloletou 98,89 %, t.j. maloletá bude pod vplyvom matky, ktorá naviac je psychicky chorá. Otec
maloletej I. spochybňoval, či skutočne súdy Slovenskej republiky starostlivosť o maloleté deti chápu.
Otec akceptuje postupné obnovovanie vzťahu s maloletou a uvedomuje si, že nemôže byť maloletá
zo dňa na deň odtrhnutá od matky, avšak je neprijateľné, aby na základe vykonaného dokazovania

bol upravený styk de facto v zanedbateľnom rozsahu. Matka je neliečený psychiatrický pacient, ktorý
odmieta svoju diagnózu a predstavuje nebezpečenstvo pre budúcnosť maloletej, najmä ak sa nebude
liečiť. U otca neboli rozpoznané žiadne patológie, má lepšie predpoklady pre výchovu maloletej, pričom
okresný súd „opatrnú postupnosť“ vyhodnotil nesprávne pri styku otca s maloletou. Úprava styku
mala byť vo väčšom rozsahu. Rozhodnutie okresného súdu nekorešponduje so skutkovými zisteniami,

dospel k nesprávnemu právnemu záveru, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.Došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,pretoženebolorozhodnutésprávne,
zákonne, spravodlivo, predvídateľne.

13. Záverom odvolania otec maloletých detí poukázal na výrok V. rozsudku, ktorý je podľa neho neúplný.

V prípade rozsudku sp.zn. 9P/77/2023 zo dňa 29.11.2024 vo veci úpravy práv a povinností k maloletej
I. na čas do rozvodu, okresný súd rozhodol vo výroku IV. o povinnosti otca uhradiť matke zameškané
výživné na I., a preto nie je zrejmé, prečo v danom konaní nebolo rozhodnuté o totožnom nároku
maloletého H. na výživné voči matke od podania návrhu. Podľa otca maloletých detí nebolo rozhodnuté
ovecivcelomrozsahu,čozakladáodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b),§365ods.1písm.d)CSP.

Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že 2 mesiace od právoplatnosti
výroku o styku sa otec bude s maloletou I. stretávať každý utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod.
v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny D. J., v neprítomnosti matky, po uplynutí 2
mesiacov od právoplatnosti výroku o styku sa otec bude s maloletou stýkať každý párny týždeň v dni
piatok v čase od 15:30 hod. do dňa nedele do 19:00 hod. v neprítomnosti matky a zároveň každý utorok,

streduaštvrtoknepárnehotýždňavčaseod16:00hod.do19:00hod.vneprítomnostimatky.Zameškané
výživné na H. od podania návrhu bude matka splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 200,-
Eur počnúc od právoplatnosti výroku V. rozsudku o výživnom na maloletého H. pod podmienkou straty
výhody splátok.
Otecmaloletýchdetídoplnilodvolaniepodanímdoručenýmokresnémusúdudňa18.12.2024,atokbodu

36. odvolania v tom, že okresný súd opomenul rozhodnúť o nároku H. na výživné voči matke odo dňa
podania návrhu, hoci o nároku I. na výživné voči otcovi odo dňa podania návrhu rozhodol a súčasne
opomenul aj rozhodnutie o nároku na výživné syna E. voči matke, ktorý v čase podania návrhu bolmaloletým dieťaťom, hoci počas konania dosiahol dospelosť, preto okresný súd sa podľa otca mal
zaoberať týmto nárokom až do dňa dosiahnutia plnoletosti E..

14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 19.12.2024 (č.l. 491 spisu). Zotrval
na doterajších svojich vyjadreniach a uviedol, že vzhľadom k dlhodobo narušenému a abstinujúcemu
styku otca s maloletou je doba 4 mesiacov adekvátna a je nutné kontakt s otcom predlžovať
pomaly a prirodzene. Maloletá mala v minulosti somatické ťažkosti pred asistovaným stykom s otcom.
Prespávanie maloletej u otca po dvoch mesiacoch je podľa kolízneho opatrovníka príliš skoro a násilné

urýchľovanie procesu obnovy vzťahu s otcom by mohlo byť kontraproduktívne, pre maloletú stresujúce
a narušilo by aktuálne nestabilný pocit istoty a bezpečia maloletej vo vzťahu k otcovi

15. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka. Poukázala na závery znaleckých zisťovaní, keď
sa hovorí len o zvýšenom riziku, pokiaľ ide o jej psychický zdravotný stav, ako aj, že porucha by mohla
a môže ovplyvniť vnímanie matky, nie, že sa to aj tak skutočne stalo. Z jednorazového vyšetrenia nebolo

možné jednoznačne hodnotiť správanie matky ako bludné. Podľa nej manžel manipuluje s faktami.
Zo spoločnej domácnosti s maloletou I. neodišla bezdôvodne, ale preto, že tu išlo o podozrenie zo
sexuálneho zneužívania dcéry otcom. Agresívne správanie manžela voči nej a obavy o maloletú I. boli
dôvodom, prečo odišla zo spoločnej domácnosti. Takýto odchod dlhodobo zvažovala s ohľadom, že
má ešte dvoch synov. Chránené bývanie, kam s maloletou I. odišla, nie je izolácia. Jedným z dôvodov

návratu matky s maloletou I. do D. E. bolo práve to, aby maloletá sa mohla vrátiť do svojej školy. Matka
rovnako zohráva dôležitú úlohu vo vývine syna, ako zvýrazňuje otec v živote maloletej I.. Má záujem
sa so synmi stretávať. Pred súdom uviedla, že žiada maloletého H. zveriť do osobnej starostlivosti,
alternatívne upraviť styk s maloletým. Súčasný stav neprehĺbi odcudzenie medzi otcom a maloletou
I., keďže otec má vyhradený čas, ktorý aktívne venuje maloletej. Pokiaľ by sa uvažovalo o navýšení

stretávania otca s maloletou v CDR D. J., tak navrhla stredu v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod.,
a to už so zohľadnením voľnočasových aktivít maloletej dcéry. Matka zdôraznila, že neklame a netrpí
halucináciami a jej podozrenie zo sexuálneho zneužívania dcéry otcom nie je založené na jej výmysloch,
ale na prežitých skúsenostiach. K percentuálnemu vyčísleniu otcom v tom, koľko pripadá na styk otca
s maloletou a starostlivosť matky o maloletú uviedla, že trávi s maloletou v bežnom pracovnom týždni

53 %, pretože dcéra navštevuje školu, záujmové krúžky.
K určenému výživnému poukázala na nezrovnalosti a navrhla výživné, ktoré je povinná platiť H. v sume
100,- Eur, zameškané výživné 80,- Eur a výživné otca na maloletú I. v sume 145,- Eur.

16. V podaní zo dňa 04.02.2025 ÚPSVaR Liptovský Mikuláš – kolízny opatrovník uviedol, že sa v celom

rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu. Okresný súd sa zaoberal úpravou rodičovských
práv a povinností voči maloletým deťom I. a H. na čas po rozvode manželstva a v tomto čase po
rozvode manželstva, k dátumu vyhláseného rozsudku E. dovŕšil plnoletosť. Okresný súd sa nezaoberal
zameškaným výživným k maloletému H. a ani k toho času plnoletému E., pretože žiaden z rodičov nedal
návrh týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane výživného na čas do rozvodu

manželstva rodičov vo vzťahu k maloletému H. a v tom čase maloletému E.. Poukázal na konanie pred
okresným súdom pod sp.zn. 9P/77/2023, ktoré sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov.

17. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o výživné, tak kolízny opatrovník

poukázalnasvojevyjadreniezodňa04.02.2025.KstykumatkyamaloletéhoH.bolopoukázanénato,že
maloletýH.savyjadril,žemázáujemokontaktsmatkou,aleočakávakrokyzjejstranyachce,abymatka
vyhľadala odbornú pomoc. Matka má možnosť osobne kontaktovať maloletého H. aj v rámci stretávania
sa otca s maloletou v CDR D. J.. Plán sociálnej práce nebol k výchovnému opatreniu vypracovaný,
keďže rozsudok okresného súdu, ktorým sa ukladá výchovné opatrenie, nenadobudol právoplatnosť.

S rodinou sa spolupracuje, pričom prípadné navýšenie intervalu stretávania sa otca s maloletou v CDR
D. J. sa neprieči najlepšiemu záujmu maloletej.

18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacejlehoteotcommaloletýchdetíakoosobouoprávnenou,postupombeznariadeniapojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie
a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem posúdil rozsudok okresného súdu v napadnutýchvýrokoch V., IX. 1., X. 1. za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za dodržania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch V., IX. 1., X. 1. v spojení aj so závislým výrokom XI. o trovách prvoinštančného

konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/70/2025-516

zo dňa 21.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 21.05.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Bolo zrejmé, že predmetom konania pred okresným súdom bol rozvod manželstva účastníkov,

a s tým spojená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Konanie pred okresným súdom začalo na základe doručeného návrhu navrhovateľa/otca maloletých
detí na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode. Konanie o návrhu na rozvod manželstva je návrhovým konaním (§ 23 ods. 1 Zákona
o rodine), s ktorým konaním je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom

na čas po rozvode (§ 100 CMP), čo sa premietlo aj do výrokov V., IX. 1., X. 1. o vyživovacej povinnosti
matky voči maloletému H., ktorý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca (výrok II.
rozsudku nenapadnutého odvolaním) a úpravy styku otca s maloletou I., ktorá na čas po rozvode bola
zverená do osobnej starostlivosti matky (výrok III. rozsudku nenapadnutý odvolaním). Odvolaním otec
maloletých detí namietal výroky V. o vyživovacej povinnosti matky k maloletému H. a výroky IX. 1., X.

1. o úprave styku otca s maloletou I., ktoré výroky sa stali predmetom posudzovania odvolacím súdom.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu neboli napadnuté odvolaním otca maloletých detí a matka
maloletých detí nepodala voči rozsudku okresnému súdu odvolanie. Vzhľadom k uvedenému, ostatné
výroky rozsudku okresného súdu nenapadnuté odvolaním sa preto nestali predmetom posudzovania
krajským súdom, a tým zostal rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., VI., VII. 1., VIII., XII. nedotknutý.

22. Podstatou odvolania otca maloletých detí do výrokov V., IX. 1., X. 1. bolo namietanie nesprávneho
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, ktorý podľa neho je nariadený v neprípustne zanedbateľnej
miere, ak na základe správnej konštatácie skutkových záverov postupné navyšovanie styku otca
s maloletou okresný súd vyhodnotil nesprávne a k výroku V. o vyživovacej povinnosti matky na

maloletého H. mal za to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o zameškanom výživnom, a to na čas
od podania návrhu, ako aj o nároku na výživné pre syna E., ktorý v čase podania návrhu bol maloletým
dieťaťom a až počas konania dosiahol plnoletosť, preto podľa otca sa mal okresný súd zaoberať týmto
nárokom až do dosiahnutia plnoletosti E..

23. K prejednaniu odvolania podaného otcom maloletých detí nebolo potrebné pred krajským súdom
nariadiť pojednávanie, pretože neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania, ak
okresný súd v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci, nevyhnutný pre rozhodnutie. V konečnom
dôsledku aj otec maloletých detí ako odvolateľ uvádzal, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, avšak podľa neho vec nesprávne právne vyhodnotil.

24. Krajský súd po oboznámení sa s konaním, ktoré predchádzalo rozsudku okresného súdu
v napadnutých výrokových častiach a samotným odôvodnením viažucim sa k napadnutým výrokovým
častiam odvolaním otca maloletých detí konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu korešpondujú
s napadnutými výrokovými časťami, došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci, ak okresný súd na

riadne zistený skutočný stav veci aplikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedenú rozhodujúcu
právnu úpravu, ktorú aj správnym spôsobom na zistený skutkový stav interpretoval. V konaní okresného
súdu nedošlo ani k zásahu do práva účastníkov na spravodlivý proces, pretože mali vytvorené
podmienky k riadnemu uplatňovaniu svojich práv, oprávnených záujmov a samotná skutočnosť, že
rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá predstavám otca maloletých detí, nemôže byť vyhodnotená

ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

25. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387
ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresnéhosúdu viažuce sa k odvolaním napadnutým výrokovým častiam V., IX. 1., X. 1. v spojení aj so závislým
výrokom XI. o trovách prvoinštančného konania.

26. Odvolací súd vzhľadom k postupnosti odvolacích dôvodov vyjadrených otcom maloletých detí v ním
podanom odvolaní zo dňa 13.12.2024, keď v prvom rade tieto boli formulované k výrokom IX. 1., X. 1.
o rozsahu styku otca s maloletou I. a následne k výroku V. o vyživovacej povinnosti matky k maloletému
H., vyhodnocoval závery okresného súdu k výrokom IX. 1., X. 1..

27. Tak, ako už vyjadril krajský súd v odôvodnení vyššie, nebolo zistené, že by boli výsledky dokazovania
nesprávne právne posúdené, ak okresný súd práve s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa,
a to I., veľmi citlivo pristupoval k úprave rozsahu styku otca s maloletou za prihliadnutia konkrétnych
okolností danej veci.

28. Bolo preukázané, že potom, ako manželka navrhovateľa prestala žiť v spoločnej domácnosti

s navrhovateľom od 23.08.2023 a odišla zo spoločnej domácnosti s maloletou I., sa matka pre maloletú
stala primárnou vzťahovou osobou, ktorá poskytovala starostlivosť maloletej. Pokiaľ maloletá u svojej
matky našla bezpečie a istotu, podľa výsledkov aj znaleckého dokazovania, tak bolo namieste, aby
maloletá, pre ktorú nielen vzťah s matkou, ale aj s otcom je dôležitý, tento budovala postupne.
Táto postupnosť sa podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode s názorom okresného súdu, za

rešpektovania aj vykonaného (znaleckého) dokazovania premietla do odvolaním otcom napadnutých
výrokov X. 1., X. 1.. Podľa záverov Znaleckého posudku 7/2024 znalkyňou E. N. E. D. z odboru klinickej
psychológie detí a psychológie dospelých bola u maloletej I. konštatovaná tesná až úzkostná vzťahová
väzba s matkou, čo vyplýva aj z matkinho tesného vzťahu s maloletou od ranného veku. Aj z uvedeného
je nielen v záujme maloletej I., ale aj v záujme otca maloletej okresným súdom vyjadrená postupnosť

v rozsahu úpravy styku otca s maloletou, ktorá nepochybne korešponduje príprave psychického stavu
maloletej I.. Nemožno súhlasiť s otcom maloletej I., že okresným súdom určený styk je príliš „postupný“,
neprípustne krátky, ktorý prehĺbi súčasný stav odcudzenia medzi ním a maloletou, pretože výroky IX.
1., X. 1. o upravenom rozsahu styku otca s maloletou zodpovedajú aj veku maloletej I. 13 rokov,
jej emočnému prežívaniu a spracovaniu situácií, ktoré nastávajú v jej živote. Postupnosť v úprave

rozsahu styku otca s maloletou je namieste a práve táto môže dôveru maloletej k otcovi budovať.
Tu nie je namieste matematicky prepočítavať v percentuálnom vyjadrení rozsah kontaktu maloletej
s matkou a s otcom tak, ako to vyjadril otec v podanom odvolaní, pretože v okolnostiach danej veci
sa posudzoval rozsah styku maloletej s otcom a ten bol okresným súdom v zodpovedajúcom rozsahu
upravený vzhľadom aj k doterajšiemu „odlúčeniu“ maloletej od otca. Nie je žiadúce, aby bola vyvíjaná

zo strany otca naliehavosť na širší rozsah styku, ak postupnosť tohto styku má za cieľ priniesť potrebné
vzájomné budovanie vzťahu maloletej s otcom, získanie dôvery, čo nepochybne je záujmom aj otca
maloletej, aby v jej živote mohol zaujať miesto a stať sa osobou, u ktorej maloletá bude nachádzať
bezpečie, istotu tak, ako je to nateraz podľa dokazovania u jej matky.

29. Pokiaľ okresný súd vo výroku IX. 1. upravil asistovaný rozsah styku otca s maloletou, a to za
prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny D. J. a v neprítomnosti matky a vo výroku X.
1. vyjadril úpravu bez asistovaného styku, tak hoci podľa znaleckého dokazovania a námietky otca
v odvolaní bolo uvedené, že „nie je vhodné, aby pri tomto kontakte boli prítomné cudzie osoby, lebo
umocňujú a potvrdzujú potrebu udržiavať sa v strachu,“ nešlo o nesprávne rozhodnutie okresného

súdu. Krajský súd poukazuje aj na vecne správny záver okresného súdu v odseku 20. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, keď s prihliadnutím na výsledky (dokazovania) z rozhodovacej činnosti u
týchto účastníkov asistovaný styk medzi maloletou a otcom sa realizoval (podľa správy Centra pre deti
a rodiny D. J.) a u tohto asistovaného styku, ktorý podľa bodu 15. odvolania otca maloletej prebehol,
nenamietal jeho negatívny dopad na maloletú. Krajský súd je v zhode s vyjadreným názorom okresného

súdu, že rozsah styku otca s maloletou ako asistovaný styk za prítomnosti osoby poverenej Centrom
pre deti a rodiny D. J. a v neprítomnosti matky (výrok IX. 1.) môže napomôcť limitovať bariéry, bude
predstavovať – zabezpečovať určité premostenie kontaktu medzi maloletou a otcom, vytvorenie pocitu
istoty u maloletej, ktoré centrum má skúsenosti s asistovaným stykom medzi otcom a maloletou, a preto
nemôže byť na ujmu pri styku maloletej s otcom.

30. Ak otec maloletej v odvolaní apeloval na psychické ochorenie matky a závery znaleckého
dokazovania, že tu existuje riziko, že správanie matky môže predstavovať hrozbu pre správny a zdravý
psychický vývoj I., jej emocionálnu bezpečnosť, tak v danom čase existencia tohto rizika v zmyslezáverov Znaleckého posudku - konzultantský psychiatrický č. 45/2024 vypracovaný znalkyňou
E. C. O. B., znalec pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sa pre štádium konania
a rozhodovania napadnutým rozsudkom okresného súdu nepremietla do stavu bezprostredného,

priameho ohrozenia maloletej.

31. K zdravotnému stavu matky maloletej, na ktorý poukazoval otec maloletej v odvolaní, krajský súd
odkazuje na závery Znaleckého posudku – konzultantský psychiatrický č. 45/2024 znalkyne E. C. O.
B., znalec pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, keď u matky maloletej bola zistená

zmiešaná porucha osobnosti s črtami schizoidnými, závislými a paranoidnými, avšak nešlo o duševnú
poruchu v pravom zmysle slova, t.j. psychózu, ale u menovanej mohla a môže ovplyvniť jej premýšľanie
a správanie v oblasti rodinného života tak v roli manželky, ako aj matky, preto znalkyňou bola odporúčaná
ochranná psychiatrická starostlivosť ambulantnou formou. Vzhľadom aj k týmto záverom vecne správne
uviedol okresný súd v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že je predovšetkým na matke,
aby sa vysporiadala so svojím zdravotným stavom, pretože, aj podľa názoru krajského súdu, samotná

matka má mať záujem na tom, aby jej zdravotný stav negatívne nevplýval na maloleté deti.

32. Pokiaľ aj v zmysle znaleckého dokazovania je matka o svojom vnímaní presvedčená, jej správanie je
motivované potrebou chrániť svoje dieťa, a to maloletú I. a u maloletej je tak prítomný strach z otca, bolo
namieste, aby došlo k postupnosti úpravy styku otca s maloletou, ktorá zodpovedá pomerom zisteným

v danej veci.

33. Výroková časť V. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorou bola matke uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého H. výživným po 100,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku
o rozvode, bola vecne správnym rozhodnutím v spojení aj s ust. § 100 CMP, ak s konaním o rozvod

manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Okresný súd vecne správne v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní
o rozvod manželstva rozhoduje o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode (po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva) a práve z dôvodu tohto ohraničeného časového úseku nemohlo dôjsť
k vzniku zameškaného výživného tak, ako to namietal otec maloletého H. v odvolacom konaní. Je

potrebné rozlišovať konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
a konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva,
ktorá situácia bola daným súdnym konaním.
Nebol relevantný ani odvolací dôvod otca v tom, že okresný súd opomenul rozhodnúť o nároku
na výživné v prípade syna E., ktorý v čase podaného návrhu bol maloletým dieťaťom. Tak, ako

už uviedol krajský súd, konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, preto, ak pre toto časové štádium syn E., nar.
XX.XX.XXXX k dátumu napadnutého rozsudku okresného súdu dňa 29.11.2024 dosiahol plnoletosť,
nebolo zákonného priestoru pre úpravu výživného na čas po rozvode, ak už nemal postavenie
maloletého dieťaťa.

34. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že v zákonnej odvolacej lehote podal odvolanie len otec
maloletých detí, matka odvolanie nepodala, a preto pokiaľ sa v rámci doručovania podaní a vyjadrení
v zmysle ust. § 373, § 374 CSP po podanom odvolaní otcom maloletých detí vyjadrovala k vyživovacej
povinnosti, jej výške na maloleté deti podľa svojho prepočtu, tak k uvedenému krajský súd neprihliadal

vzhľadom k predmetu odvolacieho konania vymedzeného odvolaním otca maloletých detí do výrokov
V., IX. 1., X. 1. a naviac, v odvolaním nedotknutých výrokov nezistil ich nesprávnosť.

35. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, preto vo vyvolanom odvolacom
konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., IX. 1., X. 1. v spojení so závislým

výrokom XI. o trovách účastníkov konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie
(§ 387 ods. 2 CSP).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné

rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.