Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Er/926/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216817
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Lukáčová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1713216817.3

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária,s.r.o.,sosídlomMichalská14,81103Bratislava,IČO:47255706,protipovinnému:N.O.,G..
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. A. B. Č.. XXX, U. A., pre vymoženie 1.007,98 eur istiny s príslušenstvom,
vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zastúpený náhradníkom JUDr.

Ladislavom Jakubcom, so sídlom úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, o podnete oprávneného na podanie návrhu na konanie
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.

II. Súd podnet oprávneného na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavnom

súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamieta.

III. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov
starej exekúcie EX 28469/13, 33Er/926/2013, zo dňa 15.07.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.11.2013, začalo

vo veci exekučné konanie, na podklade rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. XC XX/XXXX-XXX zo
dňa 10.10.2012, právoplatného dňa 07.08.2013 a vykonateľného dňa 11.08.2013 (ďalej len „exekučný
titul“), na vykonanie ktorého bol tunajším súdom poverený JUDr. Rudolf Krutý, PhD., poverením č. XXXX
XXXXXX dňa 21.11.2013. Predmetné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.11.2013.

2. Dňa 28.09.2021 doručil súdny exekútor súdu Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a

výzvu na úhradu trov starej exekúcie EX 28469/13, 33Er/926/2013 zo dňa 15.07.2021 (ďalej aj
ako „upovedomenie“ alebo „UoZSE“) spolu s Námietkami oprávneného proti tomuto upovedomeniu,
podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR a návrhom na prerušenie konania
do rozhodnutia Ústavného súdu SR.

3. Z predloženého upovedomenia je zrejmé, že súdny exekútor ho vydal dňa 15.07.2021 v zmysle § 2

ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“),
pretože dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné
konanie. Stará exekúcia sa zastavila, pretože povinný bol oddlžený konkurzom, a z ustanovenia §
167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých
predpisov vyplýva, že vyhlásenie konkurzu je v tomto prípade dôvodom na zastavenie exekučného
konania. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z.z. o zastavení niektorých

exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preto stará exekúcia zastavila vznikom
dôvodu na jej zastavenie, t.j. deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu(oddlžení konkurzom) v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré vydal Okresný súd Trnava sp. zn.
XXOdK/XXX/XXXX o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 29.06.2021.
Predmetné upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 24.08.2021.

4. Oprávnený podal dňa 16.09.2021, t.j. v 30 - dňovej zákonnej lehote, u súdneho exekútora,
námietky proti Upovedomeniu, ktoré odôvodnil tým, že žiada preveriť a potvrdiť totožnosť oprávneného
v predmetnom exekučnom konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach
prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal vyššie uvedené Upovedomenie boli predmetom

postupovania na tretiu osobu a to ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z.. S ohľadom na túto
skutočnosť oprávnený namieta postavenie spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. ako oprávneného.
Ďalej oprávnený uvádza, že vyššie uvedené Upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom č.
233/2019 Z.z., nakoľko exekútor si v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval oprávneného
na ich zaplatenie v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) zákona, na ktoré však nárok, keďže ide o exekúciu ktorá
nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 243d ods. 3 Ex. por..

Podľa názoru oprávneného, Upovedomenie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2
zákona, najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je
nepreskúmateľné. Z Upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec k zastaveniu došlo a aké úkony exekútor
vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako
nárok oprávneného súdny exekútor vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia

rozhodnej doby. Nie je zrejmé ani to, prečo exekútor v posledných 18 mesiacoch pred zastavením
exekúcie nevymohol 15,- eur, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie.
Oprávnený poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 prvá veta v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 prvá veta
zákona,ktorésúpodľajehonázoruvrozporesÚstavouSR(najmäčl.20a46Ústavy)ačl.11a36Listiny
základných práv a slobôd, keď uvedeným ustanovením je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a

bezakéhokoľvekverejnéhozáujmuaakejkoľvekprimeranejnáhrady,pričomjeohrozenávymáhateľnosť
práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7
ods. 1 veta druhá zákona je v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 46) a čl. 36 Listiny základných práv a
slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Uvedenými ustanoveniami je ohrozená
vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi oprávnenými prostriedkami

akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych
trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá
nárok).
Oprávnený poukázal na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR, pričom podáva podnet, aby súd,
podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR, podal návrh na začatie konania

podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy o súlade vyššie citovaných ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s článkom
20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR, článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, článkom
12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený poukázal
najmä na ustanovenie § 6 ods. 2 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 veta prvá zákona,
ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR najmä čl. 20 a 46 Ústavy (a čl. 11 a 36 Listiny

základných práv a slobôd), pretože týmto ustanovením je ohrozená vymáhateľnosť práva, a to bez
toho, aby oprávnený vopred musel zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Napadnutou
právnou úpravou sú náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného bez akejkoľvek možnosti zvážiť
individuálne osobitosti prípadu a bez toho aby oprávnený mal možnosť zvážiť, či podá návrh na začatie
exekúciesohľadomnahroziacepaušálnetrovyexekúcie,ktorébolivprípadestarýchexekúciízavedené

do právneho poriadku viac ako dva a pol roka, potom čo začala „posledná stará exekúcia“. Zákonodarca
za starú exekúcie, na ktorú sa predmetná úprava vzťahuje, označil exekúciu začatú pred 01.04.2017
a vedenú podľa predpisov účinných do 31.03.2017, no citovaná zákonná úprava obligatórnej náhrady
paušálnychtrovstarejexekúcie(vprípadejeuplatneniaexekútorom)bolazavedenácitovanýmzákonom
č. 233/2019 Z.z., schváleným 26.05.2019, účinným 01.01.2020. Taktiež podľa názoru oprávneného

aj ustanovenie § 7 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/2019 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR najmä č.
46 (a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd). Uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť
práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi oprávnenými prostriedkami akejkoľvek nápravy
proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná
exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Zákonodarca

ustanovil za exekučný titul upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania,
bez možnosti oprávneného brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom. S ohľadom
na uvedené oprávnený navrhuje, s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie predÚstavným súdom SR zo strany súdu, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu SR v
konaní o súlade právnych predpisov.

5. Dňa 28.09.2021 súdny exekútor doručil súdu, spolu s vyššie uvedenými Námietkami oprávneného
a Upovedomením o zastavení starej exekúcie, svoje stanovisko k námietkam oprávneného, v ktorom
uviedol, že k dnešnému dňu neeviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie,
resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného.

6. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a
vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.19b)“

7. Poznámka 19b) - Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.“ (ďalej len „ZoUNEK“).

8. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK, „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 30.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“)
a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“

9. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred

1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“

11. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a

Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“

12. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, „Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa

doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.“

13. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, „Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.“

14. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, „Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktoré vzor Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo
čitateľom elektronickom formáte.“

15. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje
a) označenie oprávneného a povinného,
b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu,
c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi,

d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu
zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú,
e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného,f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov,
náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty;
ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,

g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,
h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 os. 3.

16. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

17. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, „Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na

zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.“

18. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak
a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo

b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.“

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, „Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“

20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, „Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach doručí súd oprávnenému
a exekútorovi.

21.Podľa§243hods.1prvávetaEx.por.,„Aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné
konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“

22. Podľa § 36 ods. 5 Ex. por., „Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno

prerušiť, nemožno odpustiť zmeškania lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu
na obnovu exekučného konania.“

23. Podľa 37 ods. 3 prvá až štvrtá veta Ex. por., „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno

vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§
41). Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne
oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámeniu musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod
alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.“

24. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., „Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“

25. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, „Súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.“

26. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že predmetné exekučné konanie bolo začaté pred
1.aprílom 2017 (konkrétne dňa 08.11.2013) a bolo vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Z
uvedeného dôvodu sa na predmetné exekučné konanie vzťahuje ZoUNEK v zmysle § 1 ods. 1 ZoUNEKv spojení s § 233a Ex. por. a predmetná exekúcia sa považuje za starú exekúciu tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 1 ods. 2 ZoUNEK.
Poverenie č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.11.2013.

Rozhodná doba, upravená v § 3 ods. 1 ZoUNEK, by uplynula dňa 28.11.2018 a došlo by k ex lege
zastaveniu starej exekúcie k 01.01.2020 (t.j. ku dňu účinnosti ZoUNEKu).
V tomto konkrétnom prípade však nedošlo k ex lege zastaveniu starej exekúcie k 01.01.2020, uplynutím
rozhodnej doby dňa 28.11.2018, pretože v tomto exekučnom konaní došlo k predĺženiu rozhodnej doby v
zmysle§4ods.2písm.b)ZoUNEK,nakoľkosúdkudňukeďsamalastaráexekúciazastaviťrozhodoval/

rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Zo spisu mal súd preukázané, že do dnešného dňa nebolo
právoplatne rozhodnuté o Návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2016, ktoré bolo súdu
doručené dňa 15.06.2016. Súd síce o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie už rozhodol a
to uznesením č.k. 33Er/926/2013-30 a to dňa 15.06.2021, avšak povinný voči nemu podal odvolanie, o
ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.
Z doručeného Upovedomenia o zastavení starej exekúcie však vyplýva, že súdny exekútor ho vydal v

zmysle § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK a nie podľa písm. a) tohto ustanovenia, t.j. z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.06.2021. Keďže
ide o zastavenie starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. d) uplynutie rozhodnej doby podľa § 2
ods. 1 písm. a), resp. jej predĺženie v zmysle § 4 ods. 2 písm. 2 písm. b) ZoUNEK je irelevantné..

Súd má preto za to, že súdny exekútor správne vyhotovil a zaslal Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie oprávnenému v zmysle § 5 ods. 3 prvá veta ZoUNEK, t.j. v 120 dňovej zákonnej lehote od
zastavenia starej exekúcie. Súd má tiež za to, že súdnym exekútorom vydané Upovedomenie obsahuje
zákonné náležitosti upravené v § 5 ods. 2 ZoUNEK a to najmä uvedenie zákonného ustanovenia, podľa
ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. d)), slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia

starej exekúcie.(„Stará exekúcia sa zastavila, pretože povinný bol oddlžený konkurzom, a z ustanovenia
§ 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých
predpisov vyplýva, že vyhlásenie konkurzu je v tomto prípade dôvodom na zastavenie exekučného
konania. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z.z. o zastavení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preto stará exekúcia zastavila vznikom

dôvodu na jej zastavenie, t.j. deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu
(oddlžený konkurzom) v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré vydal Okresný súd Trnava sp. zn.
26OdK/142/2021 o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 29.06.2021“).
Podľa názoru súdu, súdny exekútor nie je povinný v Upovedomení uvádzať ďalšie skutočnosti (napr. aké
úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok, odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, ako nárok súdny

exekútor vymáhal, prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov), nakoľko mu to žiadne ustanovenie
ZoUNEK neprikazuje. Súd má preto za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie súdny exekútor
vydal v súlade so ZoUNEKom. Súd poznamenáva, že oprávnený má síce právo podať proti tomuto
upovedomeniu námietky, avšak tieto námietky musí odôvodniť len zákonnými dôvodmi, t.j. že toto
upovedomenie bolo vydané v rozpore z „týmto“ zákonom (zákonom č. 233/2019 Z.z.), teda len dôvodmi

kedy sa stará exekúcia nezastavuje. Tieto dôvody „nezastavenia starej exekúcie podľa ods. 1 písm. a)“
sú taxatívne vymenované v ustanovení § 2 ods. 2 ZoUNEK. Oprávnený vo svojich námietkach neuviedol
ani jeden zákonný dôvod obsiahnutý v tomto ustanovení. Preto súd námietky proti Upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie ako neodôvodnené zamietol.

27. Čo sa týka námietky oprávneného, že predmetná exekúcia nebola zapísaná do Centrálneho registra
exekúcií (ďalej len „CRE“) včas súd uvádza, že v ustanovení § 211a ods. 1 Ex. por. je upravený Centrálny
register exekúcií, v ktorom sú taxatívne vymenované údaje, ktoré sa do neho zapisujú, pričom údaj „kedy
sa zápis vykonal“, t.j. „deň zápisu“ predmetné ustanovenie neobsahuje. Údaj o „dni“ zápisu exekúcie
do registra teda nebol zákonom ustanovený. Z informácie z Centrálneho registra exekúcií sa dá zistiť

len skutočnosť, či exekúcia bola alebo nebola do tohto registra zapísaná. Dátum, kedy bola exekúcia
skutočne zapísaná je možné zistiť len zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Až
účinnosťou ZoUNEKu, t.j. od 01.01.2020 bola zákonom stanovená „sankcia“ exekútorovi a to v § 6
ods. 4 písm. b), že ak predmetná exekúcia nie je zapísaná, nemá nárok na náhradu paušálnych trov,
pričom toto zákonné ustanovenie neustanovuje „okamih/deň“ zápisu. Súd má preto za to, že splnenie

uvedenej povinnosti súd skúma až v čase rozhodovania, kedy vykonáva prieskum tohto zápisu (t.j. v
deň rozhodovania o námietkach oprávneného proti UoZSE). Z výpisu (z Indikatívnej informácie z CRE)
súd zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do CRE.28. Ďalej námietka oprávneného, že nie je účastníkom predmetnej exekúcie na strane oprávneného,
nakoľko pohľadávky vymáhaný v exekučných konaniach boli postúpené na tretiu osobu ešte pred
účinnosťou ZoUNEKu, je podľa názoru súdu irelevantná, nakoľko v čase začatia predmetnej exekúcie

už platilo novelizované znenie (zmena vykonaná zákonom č. 341/2005 Z.z.) ustanovenia § 37 ods.
3, 4 Ex. por., ktorým sa účastníkom konania uložila povinnosť oznámiť skutočnosti, ktoré zakladajú
prevod alebo prechod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu súdnemu exekútorovi.
Súdnemu exekútorovi sa uložila povinnosť podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka na
základe takéhoto oznámenia o účastníka konania. Takýto návrh na zmenu účastníka konania na

strane oprávneného však nebol do dnešného dňa podaný a teda v predmetnej exekučnej veci nebolo
právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na strane oprávneného. Túto skutočnosť potvrdil aj súdny
exekútor vo svojom stanovisku, v ktorom uviedol, že oprávnený mu neoznámil skutočnosti preukazujúce
prevod alebo prechod práv alebo povinnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 3 Ex. por..

29. Čo sa týka argumentácie oprávneného v námietkach o protiústavnosti samotného zákona č.

233/2019 Z.z. súd poukazuje, že tento zákon upravuje dôvody na zastavenie starej exekúcie v
ustanovení § 2 ods. 1 zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam zastavenie starej
exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej
exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo jej vznikom (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti) a preto
akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy nemôže mať vplyv na vedenie už

zastaveného exekučného konania, t.j. súd nemôže prerušiť už zastavené exekučné konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh oprávneného na
prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v zmysle
§ 162 ods. 1 písm. b) CSP ako aj podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde SR zamietol. Navyše súd nedospel k záveru, že ZoUNEK (ako

všeobecne záväzný právny predpis) je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a pod.. Prerušiť
konanie je možné len ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov, teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Zákonom č. 233/2019
Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ZoUNEKom) sa zastavujú staré exekúcie zo zákona,
pričom v ustanovení § 233a Ex. por. je ustanovené, že postup ukončenia exekučných konaní začatých

pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje ZoUNEK, ktorým
zákonodarca stanovil zákonné podmienky zastavenia exekúcie.

30. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 220/2020-18 zo
dňa 12.05.2020, v ktorom konštatoval, citujem: ... „Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z.z.

bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla
exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie
s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou
Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj
pojemstaráexekúcia.Zasplneniazákonnýchpredpokladovsúdnyexekútorvosvojomupovedomenímá

povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho
včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy
zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať,
že zákon č. 233/2019 Z.z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne
upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj

vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným
spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výške
trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna náhrada. Zákon č. 233/2019 Z.z. zároveň upravuje,
čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania

pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ práva
úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1.februára 2002 do 31.marca 2017; v znení Exekučného
poriadku od 1.apríla 2017 je to § 199c ods. 1 pozn.).
Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z.z., konštatuje, že nárok
na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora

určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky
nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nech vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je
vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval
túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu.Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z.z. nedáva možnosť úvahy
o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným
spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho

exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá
alebonie.Keďnakonkrétneexekučnékonaniedopadnetátoprocesnoprávnaúprava,exekučnékonanie
sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi
technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege
vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške.“ ...

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 10 ods. 2 ZoUNEK). Sťažnosť sa podáva v lehote
15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktoré napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP). Sťažnosť len
proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 CSP). Sťažnosť môže podať len ten, v koho
neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti (§ 244 CSP).