Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123306895
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123306895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu RL Emotion s.r.o., IČO: 53 064 712, so sídlom 059 91 Mlynica 37, právne zastúpený JUDr.
Peter Behúň, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, Poprad, IČO : 52 461 092 proti žalovanému
VINMARKUS s.r.o., so sídlom : Osloboditeľov 30/33, 038 53 Turany, IČO : 54 354 838, právne zastúpený
BELLAN & Partners, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO : 52 934 969, o zaplatenie
4.570,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/4/2023-68 zo
dňa 6. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/4/2023-68 zo dňa 6. februára 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou
vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 4.570,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy

4.570,68 Eur od 20.12.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol predaj materiálu na výrobu produktov (lepidlá, osb dosky, molitány), látky na
výrobu produktov (francúzsky zamat), náradie (polohovací hydraulický stôl) a nábytok, a teda žalobcovi
vznikol záväzok dodať žalovanému tento tovar, pričom sa žalovaný za tento tovar zaviazal žalobcovi
zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca uviedol, že za dodanie predmetného tovaru vystavil žalovanému faktúru č.
2022037 zo dňa 13.12.2022, so splatnosťou 19.12.2022, vo výške 4.570,68 Eur. Z dôvodu, že žalovaný

predmetnú faktúru nezaplatil ku dňu splatnosti, žalobca ho opakovane vyzýval na jej úhradu.

3. Okresný súd uviedol, že Upomínací súd vydal pod sp. zn. 1Up/729/2023 dňa 16.05.2023
platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.570,68 Eur
spolu s príslušenstvom a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný podal proti uvedenému
platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neeviduje žiadnu pohľadávku voči spoločnosti RL
Emotion s.r.o. (žalobcovi), o čom bol žalobca upovedomený.

4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenie žalovaného, že voči žalobcovi
neeviduje žiadnu pohľadávku, pričom jediný spoločník a súčasne konateľ žalobcu mal byť o tejto
skutočnosti upovedomený, ani že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne dlhy, sa nezakladá na pravde.Žalovaný zrejme nevzal na vedomie a neeviduje zmenu obchodného mena žalobcu. Uviedol, že ak
žalovaný považoval vystavenú faktúru č. 2022037 z 13.12.2022 za neoprávnenú a vystavenú chybne,
prípadne, že mu boli fakturované položky, ktoré neboli dodané alebo iným spôsobom nesprávnu, bol

povinný na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať žalobcu na jej opravu, so súčasným uvedením, v čom mal
rozpor spočívať. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil. Žalovaný v odpore v časti D) k dvom otázkam
neoznačil žiadne pole, teda či bola žalovanému doručená faktúra na žalobcom uplatňovaný nárok a
ďalej, či tento uplatňovaný nárok vedie žalovaný vo svojom účtovníctve. Žalobca uviedol, že zastáva
názor, že žalovaný túto časť nevyplnil úmyselne z dôvodu, aby nebolo jednoznačne preukázané, že

nárok uplatňovaný žalobcom je oprávnený a na mieste. Podaný odpor označil za neúplný.

5. Žalobca poukázal na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom textových správ,
konkrétne že 31.01.2022 upozornil žalobca žalovaného na výšku zostatku jeho dlhu. Žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporoval ani dodaný tovar ani výšku dlžnej sumy a v jednej zo správ zaslaných žalobcovi
priamo uvádza: „...prvé, čo potrebujem, je hlavne vyplatiť teba“. Žalobca dodal, že opakovane upozornil

žalovaného na úhradu dlhu textovou správou z 08.02.2022 s uvedením aktuálneho zostatku, ktorý sa
rovná žalovanej sume, čo do výšky aj typu výrobku, pričom z dodaného tovaru - nábytku v sume 2.000
Eur došlo k čiastočnej úhrade vo výške 400,- Eur, so zostatkom vo výške 4.570,68 Eur. Žalobca dokonca
žalovanému ponúkol možnosť zápočtu jeho dlhu oproti dodaniu tapacírovaného nábytku žalobcovi, čo
žalovaný odmietol. Žalobca ďalej poukazoval na komunikáciu zo dňa 15.12., kde žalovaný uvádza:

„Prišla mi od Teba faktúra, bohužiaľ nemám ju z čoho vyplatiť“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že žalovaný od počiatku nenamietal vystavenie faktúry na spoločnosť VINMARKUS, keďže to bola iná
fakturácia, ktorá prebehla medzi žalobcom a žalovaným. Na základe uvedených skutočností mal žalobca
preukázateľne za to, že pohľadávka žalobcu z titulu neuhradenej faktúry je splatná a žalovaný ju je
povinný uhradiť.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný zotrval na popretí existencie pohľadávky resp. záväzku voči
žalobcovi. Žalovaný uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje faktúru č. 2022037, o ktorej titul opiera
žalovaný svoju žalobu, so žalobcom neuzavrel žiadnu kúpnu zmluvu, ani žiadnu zmluvu, ktorej by
predmetom bol predaj materiálu na výrobu produktov (lepidlá, osb dosky, molitany), látky na výrobu

produktov (francúzsky zamat), náradie (polohovací hydraulický stôl) a nábytok. Žalovaný nemal ani
vedomosť, že by mal vzniknúť žalobcovi záväzok dodať žalovanému nejaký tovar, resp. že by takýto
tovar mal byť zo strany žalobcu žalovanému dodaný, a nie ešte to, že by za takýto tovar mal žalovaný
žalobcovi zaplatiť. Poukázal na vymedzenie kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 ObZ, z ktorého vyplývajú
jej podstatné náležitosti a uviedol, že vzhľadom na absenciu zmluvných strán, a najmä určenie predmetu

kúpy a v neposlednom rade záväzku predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na
neho vlastnícke právo k predmetu kúpy nemožno medzi žalobcom a žalovaným hovoriť o vzniku
kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že žalobca odvodzuje svoj nárok iba z faktúry, ktorá nikdy nebola doručená
žalovanému, a ktorej predmet nebol a ani nemohol byť doručený žalovanému. Elektronickú sms
komunikáciu, na ktorú poukazoval žalobca, označil žalovaný za bezpredmetnú, nakoľko je neurčitá a nie

je z nej nič zrejmé. Pripustil, že ak xistoval medzi žalobcom a žalovaným nejaký obchodno-právny vzťah,
tak možno ako dve fyzické osoby komunikovali o nejakom dlhu, ale mal za to, že tento dôkaz nie je
hodný a relevantný toho, aby potvrdzoval nejaký obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
a mal za to, že takýmto dôkazom, ktorý je podľa jeho názoru nulitný, tak nemôže žalobca opierať žalobu
a uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodnosti samotného žalobného nároku.

7. Okresný súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že v konaní nebola v prvom rade preukázaná
existencia - vznik záväzkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal vzniknúť na
základe kúpnej zmluvy. Hoci žalobca tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva,
uvedenú skutočnosť nepreukázal. Okresný súd poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka

v rozsahu úpravy kúpnej zmluvy a vymedzenia okruhu kogentných ustanovení a zdôraznil, že
predložených listinných dôkazov nebol žiadnym spôsobom preukázaný vznik a existencia obchodno-
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktorý mal byť založený kúpnou zmluvou. Uviedol, že aj
keď pre platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, musí byť preukázaná existencia dohody
zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach. V prvom rade musí byť preukázané, že kúpna zmluva

bola uzavretá medzi stranami sporu, t.j. medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
Uvedené však v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Pokiaľ ide o predloženú faktúru, č.
2022037, okresný súd uviedol, že táto je účtovným dokladom, ale sama osebe nie je dôkazom o uzavretízmluvy medzi subjektmi, ktoré sú na nej uvedené ako dodávateľ a odberateľ. Nehovoriac o tom, že v
konaní nebolo preukázané ani jej doručenie žalovanému.

8. Okresný súd uviedol, že ani priložená snímka obrazovky z sms komunikácie nie je dôkazom toho,
žeby medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, z ktorej by žalobcovi vznikol nárok
na plnenie. Pokiaľ ide o samotnú snímku, okresnému súdu nebolo zrejmé medzi kým, akými subjektmi
(či fyzickými, alebo právnickými osobami, ale ani konkrétne medzi akými osobami) táto komunikácia
vôbec prebehla a pokiaľ ide o jej obsah, súd poukázal na skutočnosť, že uvedená sms komunikácia

prebehla ešte v januári 2022 (je na nej uvedený dátum 24.01.2022 a 31.01.2022) a februári 2022 (je na
nej uvedený dátum 08.02.2022), čo uviedol, aj žalobca vo svojom žalobnom návrhu (nie teda 15.12.2022
ako to bolo žalobcom tvrdené v záverečnej reči), pričom predložená faktúra č. 2022037 bola vystavená
13.12.2022, splatná dňa 19.12.2022 s dátumom dodania 15.12.2022. Z uvedeného okresný súd dospel
k záveru, že predmetná sms komunikácia sa netýkala plnenia, ktoré bolo fakturované cca rok potom,
i keď pripustil, že v sms komunikácii sa už riešil dlh, nie objednávka, resp. dodanie tovaru a podobne.

9. Okresný súd nemal na základe vykonaného dokazovania preukázané určenie predmetu kúpy medzi
stranami sporu, ani záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho
vlastnícke právo k predmetu kúpy. V konaní nebola preukázaná žiadna ponuka žalobcu, ani žiadna
objednávka žalovaného na požadovaný tovar - predmet kúpy - uskutočnená voči žalobcovi, nebol

doložený ani iný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť čo malo byť predmetom kúpnej zmluvy, príp. z
ktorého by bolo možné vyvodiť, aký predmet kúpy sa mal žalobca zaviazať žalovanému dodať a previesť
k nemu vlastnícke právo. Konkrétne v konaní nebolo preukázané, že si žalovaný u žalobcu objednal
ním tvrdený materiál na výrobu produktov, lepidlá, dosky, molitany, látky francúzsky zamat, náradie a
polohovací hydraulický stôl ako aj určitý nábytok potrebný k výrobe čalúneného nábytku, ktoré si mal

žalobca vyúčtovať predloženou fa č. 2022037.

10. Okresný súd uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani záväzok žalovaného ako kupujúceho
zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar. Jednak nebol doložený dodací list, príp. iný dokument
(preberací protokol), ktorý by preukazoval dodanie predmetu kúpy. Nebolo preukázané, že žalobca

dodal a žalovaný prevzal od žalobcu ním tvrdený materiál na výrobu produktov, lepidlá, dosky, molitany,
látky francúzsky zamat, náradie a polohovací hydraulický stôl ako aj určitý nábytok potrebný k výrobe
čalúneného nábytku, ktoré boli fakturované fa č. 2022037. V konaní teda nebol preukázaný záväzok
žalovaného ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim a nebola
preukázaná ani dohoda o kúpnej cene a jej výške. Uvedené samotná faktúra bez ďalších, iných dôkazov,

a to ani v spojení s priloženou sms komunikáciou nepreukazuje.

11. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, mal súd za to, že v konaní nebol preukázaný vznik
kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, keď nebola preukázaná
dohoda strán sporu o jej podstatných náležitostiach, nebolo preukázané, že si žalovaný žalobcom

tvrdený predmet kúpy u žalobcu objednal, nebolo preukázané, že žalobca ním tvrdený predmet kúpy
žalovanému dodal, nebola preukázaná dohoda o kúpnej cene a jej výške a teda nebol preukázaný
ani záväzok žalovaného ako kupujúceho zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške
4570,68 Eur, t.j. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj nárok na zaplatenie sumy 4570,68 Eur
uplatnený žalobou titulom nezaplatenia faktúry č. 2022037. Okresný súd pripomenul, že iniciátorom

sporu je žalobca a je výlučne na ňom, aby svoj žalobou uplatnený nárok a svoje skutkové tvrdenia
preukázal relevantnými dôkazmi skonštatoval, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

12. Vo vzťahu k svojmu procesnému postupu okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalobcu na
výsluch žalobcu, súd pri tomto dôkaze uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie. Mal za to, že tento

dôkaz mohol žalobca navrhnúť už skôr, nakoľko žalovaný nárok žalobcu rozporoval od svojho počiatku,
rovnako aj doručenie faktúry žalovaný rozporoval už vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024, a preto
návrh na vypočutie žalobcu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a

úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces,konkrétne právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a právo na
riadneodôvodnenierozhodnutiazostranysúdu.Podľažalobcuzodôvodneniarozhodnutianiejezrejmé,
prečo niektoré z tvrdení žalobcu považoval súd za irelevantné, resp. sa týmito tvrdeniami žalobcu vôbec

nezaoberal a náležite ich neposúdil. Žalobca uviedol, že na základe toho nebol zo strany súdu riadne
zistený skutkový stav, tento nebol správne posúdený, čo sa prejavilo v nedostatočnom odôvodnení, keď
súd neposkytol odpovede na otázky, na ktoré bolo potrebné odpovedať a niektoré odpovede súdu nie
sú logické, čím znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Poukázal na judikatúru najvyšších súdnych
autorít vo vzťahu k nárokom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Žalobca v odvolaní namietol procesný postup okresného súdu, ktorý uplatnil zásadu sudcovskej
koncentrácie a nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného. Uviedol, že výpoveď žalovaného
by prispela k overeniu žalobcom tvrdených skutočností a táto výpoveď by mala relevantnú súvislosť s
predmetom konania a výpovedný potenciál ohľadne skutkových okolností, ktoré nie je možné vykonať
inak, ako výpoveďou žalovaného. Žalovaný by sa ďalej vyjadril k vzniku vzťahu so žalobcom, vyjadril by

sa k obsahu dohody a k ďalším skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobcom.

16. Vo vzťahu k vyhodnoteniu faktúry č. 2022037 žalobca v odvolaní uviedol, že ak by žalovaný
považoval túto faktúru za neoprávnenú a vystavenú chybne, vyzval by žalobcu na opravu, namiesto
tohoúčelovotútofaktúrunepriznalvúčtovníctve.Odvolateľpoukázalnaelektronickúkomunikáciumedzi

žalobcomažalovaným,konkrétnenaSMSsprávu,zktorejvyplýva"prvéčopotrebujemjehlavnevyplatiť
Teba". Podľa žalobcu z týchto SMS komunikácií je zrejmé, že žalovaný si je plne vedomý skutočnosti, že
má voči žalobcovi finančný záväzok. Žalobca položil otázku, aký zmysel by malo pre žalobcu vystaviť pre
žalovaného faktúru, z ktorej musel žalobca zaplatiť DPH. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nabádal
žalobcu, aby faktúru vystavil na fyzickú osobu, pretože mal v úmysle vyhlásiť osobný bankrot, vypovedá

onepoctivomzámerežalovaného,akoukrátiťveriteľov.Žalobcauviedol,žedodaniepredmetnéhotovaru
vie preukázať svedeckými výpoveďami. Dodal, že predmetný tovar žalovaný používa do dnešného dňa,
čo má vyplývať z komunikácie žalobcu a žalovaného.

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie je v niekoľkých bodoch nanajvýš zmätočné a nereflektuje

na skutočnosť, pokiaľ v bode 10 uvádza "Na predmetnom pojednávaní žalovaný v plnom rozsahu
rozporoval žalovaný návrh ...", no žalovaný na pojednávaní prítomný nebol, tak ako to vyplýva zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 06.02.2024.

18. Vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu mal odvolateľ za to, že súd chybne vyhodnotil vykonané

dôkazy, čo viedlo k nesprávnemu postupu a záveru pri vytváraní skutkového základu a nesprávnemu
dotvoreniu skutkového základu súdom prvej inštancie.

19. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci okresným súdom vidí vadu rozhodnutia
v tom, že obsah správnej právnej normy, na ktorú súd odkazuje, nesprávne interpretoval. Uviedol,

že z výpovede právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existovalo
viacero či už záväzkov alebo obchodných vzťahov, nakoľko má vedomosť, že podnikali spolu v rámci
predaja a sprostredkovania tovaru a aj preto bola výpoveď žalovaného na mieste a návrhu sa malo
vyhovieť. Nesprávny procesný postup súdu považoval za porušenie práv odvolateľa a tým, že súd
chybne vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, ako aj potenciál relevancie a prípustnosti jeho

vykonania, sťažil dôkaznú pozíciu odvolateľa, čoho výsledkom je nespravodlivé rozhodnutie. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že sa stotožňuje s obsahom odôvodnenia rozsudku.
Uviedol, že v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie súd správne uviedol, že výsluch žalovaného

žalobca mohol a mal príležitosť navrhnúť už skôr. Poukázal na to, že po celú dobu konania rozporoval
existenciu pohľadávky, keďže so žalobcom neuzavrel žiadnu kúpnu zmluvu, ani žiadnu zmluvu, ktorej
predmetom by bol predaj materiálu na výrobu produktov, látky na výrobu produktov, náradie (lepidlá,
dosky, molitany, polohovací hydraulický stôl) a nábytok. Poprel, že by žalovaný mal záväzok dodať
žalobcovi tovar, poprel, že by mal vedomosť o tom, že by mu takýto tovar bol zo strany žalobcu dodaný

a poprel, že by mal povinnosť za takýto tovar zaplatiť. Vo vzťahu ku komunikácii so žalobcom, ktorú
žalobca predložil v konaní uviedol, že táto je vo vzťahu k nároku irelevantná a prispôsobená, aby zapadla
do uplatneného nároku, nakoľko je zrejmé, že osoby konateľov sporových strán sa dobre poznali a
mali spolu viaceré spoločenské aj obchodné aktivity. Zotrval na tom, že žalobca žiadnym spôsobomnepreukázal, že by predmetnú faktúru doručil a že by reálne odovzdal predmet faktúry, teda že by
predložil preberací protokol, odovzdávací protokol, nákladný list alebo iný dôkaz o dodaní tovaru. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolanie žalobcu odvolací súd zamietol.

21. Žalobca v replike uviedol, že v procesnom postupe okresného súdu boli vady a okresný súd
mal odpor žalovaného odmietnuť, nakoľko nespĺňal zákonné náležitosti, nakoľko žalovaný v podanom
odpore neuviedol podstatné účtovné informácie o uplatňovanom nároku.

22. Žalovaný v duplike zotrval na stanovisku, ktoré prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.

1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

24. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho popísal súd prvej
inštancie:

25. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2022037 zo dňa 13.12.2022, so splatnosťou 19.12.2022, vo
výške 4.570,68 EUR.

26. Medzi žalobcom a žalovaným prebehla komunikácia prostredníctvom textových správ, konkrétne

žalobca uviedol, že 31.01.2022 upozornil žalovaného na výšku zostatku jeho dlhu, a že žalovaný v jednej
zo správ zaslaných žalobcovi priamo uvádza: „...prvé, čo potrebujem, je hlavne vyplatiť Teba“ a v ďalšej:
„Prišla mi od Teba faktúra, bohužiaľ nemám ju z čoho vyplatiť“.

27. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kúpnou zmluvou

sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

28. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu
neposkytol riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia. Všeobecným spôsobom namietol, že nie je zrejmé

prečo niektoré z tvrdení žalobcu považoval súd za irelevantné a že súd neposkytol odpovede na otázky,
na ktoré bolo potrebné odpovedať. Uvedená odvolacia námietka nie je dostatočne konkretizovaná na
to, aby odvolací súd zistil, ktoré konkrétne tvrdenie žalobcu mal považovať okresný súd za irelevantné.
Odvolací súd zároveň nie je oprávnený robiť si domnienky a vysporadúvať sa so všetkými tvrdeniami
žalobcu prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a posudzovať, či každá reakcia okresného

súdu na každé jedno tvrdenie predložené v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v odôvodnení
okresného súdu spomenuté.

29. V tejto súvislosti upozorňuje odvolací súd, že ani okresný súd nie je povinný vysporiadať sa s každým
tvrdením sporovej strany, ale iba s tými, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Odvolací súd

preskúmal rozhodnutie okresného súdu a zistil, že toto obsahuje všetky náležitosti rozsudku tak, ako sú
vyžadované Civilným sporovým poriadkom v ust. § 220 ods. 2. Okresný súd uviedol podstatné tvrdenia
sporových strán, uviedol základný skutkový záver, ktorým bolo zistenie, že žalobca nepreukázal tvrdený
vznik kúpnej zmluvy, nepreukázal dodanie tovaru, a teda nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie
kúpnej ceny. Okresný súd uviedol právnu normu, ktorú na posúdenie takto zisteného skutkového stavu

aplikovalavysporiadalsaajsdôkazmi,ktoréžalobcapredložil(faktúraaelektronickákomunikáciamedzi
stranami). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu tak spĺňa kritériá, ktoré na neho kladie Civilný
sporový poriadok aj relevantná judikatúra najvyšších súdnych autorít.

30. Žalobca v odvolaní namietol procesný postup okresného súdu, pokiaľ tento neakceptoval návrh

na vykonanie dokazovania vypočutím žalovaného. Odvolací súd sa v záujme objektivity oboznámil so
zvukovým záznamom z pojednávania a zistil, že pôvodne navrhol právny zástupca žalobcu vypočutie
svojhoklienta,tedavypočutiežalobcu,navýzvusúdupotomuvedenémodifikovaltak,žežiadavypočutie
žalovaného.31. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktorá nebola sporovými stranami namietnutá, vypočutie sa
malo týkať okolností doručenia faktúry, ktorá je predmetom sporu. Uvedené je zásadné pre posúdenie

odvolacej námietky vznesenej žalobcom. Primárne Civilný sporový poriadok ukladá sporovým stranám
povinnosť uviesť skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy tak, aby bola zabezpečená hospodárnosť
konania. Pre žalobcu to znamená, že všetky podstatné skutkové tvrdenia má uviesť v žalobe a dôkazy,
ktoré navrhuje vykonať na potvrdenie svojich skutkových tvrdení, má tak isto navrhnúť v žalobe. Pokiaľ
skutkové tvrdenie alebo návrh dôkazu vyplynie z reakcie druhej strany (z vyjadrenia k žalobe), žalobca

má možnosť v žalobnej replike doplniť nielen svoje skutkové tvrdenia, ale aj návrhy na dokazovanie.
Civilný sporový poriadok v ust. § 179 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť viesť pojednávanie tak, aby
sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto
zákona. Na uvedené nadväzuje ust. § 153 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas, a to práve za účelom toho, aby
súd mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Zmyslom tejto úpravy teda je, aby obe sporové

strany uviedli všetky skutkové tvrdenia a všetky návrhy na dokazovanie pred pojednávaním tak, aby
mohli byť na pojednávaní vykonané a aby súd vo veci mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní. Pokiaľ
uplatní sporová strana prostriedok procesného útoku až na pojednávaní, čo by nevyhnutne znamenalo
nutnosť odročenia konania za účelom vykonania tohto dôkazu, ide o postup, ktorý Civilný sporový
poriadok už nepovažuje za vhodný. Preto v ust. § 153 ods. 2 CSP umožňuje súdu, aby tento neprihliadal

na také prostriedky procesného útoku, ktoré by vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Preto aj keby žalobca navrhoval vykonanie výsluchu konkrétnej osoby
až na pojednávaní, ide o modelovú situáciu, kedy by súd mal postupovať tým spôsobom, že aplikuje
sudcovskú koncentráciu a uvedené vykonanie dôkazu neumožní.

32. V tomto prípade však dôkaz navrhovaný žalobcom nemohol prispieť ani k zisteniu skutkového
stavu tak, ako sa to domnieva žalobca, keďže okolnosti doručenia faktúry by nemali vplyv na to,
že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané uzavretie kúpnej zmluvy ani dodanie tovaru.
Okresný súd správne označil faktúru za platobný inštrument, z ktorého nevyplýva ani uzavretie kúpnej
zmluvy, ani dodanie tovaru, teda iba z vystavenia faktúry nevyplýva povinnosť žalovaného cenu vo

faktúre uvedenú zaplatiť. Argumentácia, že pre žalobcu nemalo zmysel vystaviť faktúru, z ktorej musel
zaplatiť DPH, pokiaľ by právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol, síce vyznieva logicky, avšak
motiváciuprevystaveniefaktúrynemásúddôvodposudzovať,pokiaľnemápreukázanéuzavretiekúpnej
zmluvy (vrátane všetkých náležitostí kúpnej zmluvy zahrňujúcich kúpnu cenu) a nemá preukázané
dodanie tovaru, za ktorý by nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi mohol vzniknúť. Ani keby

žalovanému faktúra č. 2022037 riadne doručená bola, preukázanie že bola vystavená a doručená
žalovanému by nezakladalo žalobcovi nárok na priznanie kúpnej ceny v súdnom konaní, kým by súd
nemal za preukázaný vznik kúpnej zmluvy a prevzatie tovaru kupujúcim. Preto by výpoveď žalobcu, ani
žalovaného k okolnostiam doručenia faktúry nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nebol dôvod
kvôli tomu odročovať pojednávanie. Aplikácia sudcovskej koncentrácie tak bola v súlade s Civilným

sporovým poriadkom.

33. Odvolací súd zároveň pripomína, že žalobca aj žalovaný sú sporové strany, ani jeden z nich nie je
svedkom v konaní. Keďže sporová strana predkladá v konaní prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, je čisto v jej dispozičnej autonómii, aby si zvolila, ktoré konkrétne okolnosti uvedie a ktoré

neuvedie. Sporová strana nemá postavenie svedka, ktorý je povinný objektívne popísať skutkový dej
tak, ako ho vnímal. Žalovaný (konajúci prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu) mal možnosť
sa k okolnostiam doručenia faktúry vyjadriť v odpore, mal možnosť sa vyjadriť v štádiu konania
pred vytýčením pojednávania a mal možnosť sa vyjadriť aj na pojednávaní. Bolo jeho voľbou, či sa
pojednávania zúčastní a či na ňom bude čokoľvek uvádzať. Pokiaľ žalovaný zotrval v celom konaní na

svojomtvrdení,žefaktúramudoručenánebola,ideoprostriedokprocesnejobrany,ktorýžalovanýriadne
uplatnil a pokiaľ s ním žalobca nesúhlasil, mal možnosť vyvrátiť uvedené tvrdenie tým, že by predložil
dôkaz o doručení faktúry. Nemá ale možnosť použiť ako dôkaz proti procesnej obrane žalovaného
(popretie doručenia faktúry) návrh na vykonanie výsluchu žalovaného vo vzťahu k doručeniu faktúry.
Uvedené popiera zmysel základného princípu Civilného sporového poriadku, ktorým je, že sporové

strany produkujú skutkové tvrdenia vo veci (ich tvrdenia zostávajú tvrdeniami ktoré treba preukázať),
kým svedkovia sú nezávislé osoby, ktorých výsluch predstavuje práve dôkazný prostriedok na skutkové
tvrdenia strán. Skutkové tvrdenie strany preto samo o sebe nie je dôkazným prostriedkom, je naopak
tým, čo má dôkazný prostriedok preukázať. Preto ak aj sporová strana vo veci určitú skutočnosť zamlčí,alebo ju popíše nepravdivo, je to jej prostriedok procesného útoku / procesnej obrany a ako taký môže
byť druhou sporovou stranou vyvrátený predloženými dôkazmi.

34. Žalobca v odvolaní zotrval na tvrdení, že ak by žalovaný považoval faktúru č. 2022037 za
neoprávnenú a vystavenú chybne, vyzval by žalobcu na opravu, namiesto toho účelovo túto faktúru
nepriznal v účtovníctve. Žalovaný však v celom konaní trval na tom, že mu faktúra doručená nebola
a toto tvrdenie žalobca nevyvrátil žiadnym dôkazom. Ak ale doručenie faktúry nebolo preukázané, nie
je možné skutočnosť, že na ňu žalovaný žiadnym spôsobom nezareagoval (nevyzval na jej opravu),

vyhodnotiť ako dôkaz jej doručenia. Práve naopak, uvedené môže znamenať (ako to tvrdí žalovaný), že
na faktúru žalovaný nereagoval, pretože mu jednoducho nebola doručená. Žalovaný nemá povinnosť
dokazovať tvrdenie, že sa niečo nestalo (nemôže preukázať, že faktúra mu doručená nebola), naopak
žalobca musí preukázať tvrdenie, že sa niečo stalo (že faktúru doručil). Ide o základný princíp civilného
procesu, ktorým je zákaz zaťažiť sporovú stranu negatórnym dôkazom. Preto znášal dôkazné bremeno
doručenia faktúry a vyvrátenia tvrdenia o jej nedoručení žalobca.

35. Žalobca v odvolaní, rovnako ako pred súdom prvej inštancie poukazoval na predložený dôkaz,
ktorým je elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdil, že uzavretie zmluvy, dodanie
tovaru, a teda nárok na zaplatenie kúpnej ceny vyplýva z textu SMS správy, ktorú mu doručil
žalovaný "prvé čo potrebujem je hlavne vyplatiť Teba". Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so

súdom prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že predložená SMS komunikácia nepredstavuje dôkaz ani o
uzavretí kúpnej zmluvy, ani o dodaní tovaru. Konštatovanie žalovaného, že potrebuje vyplatiť žalobcu,
nepochybne súvisí s tým, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehal vzájomný obchodný vzťah, čo
žalovaný nepoprel, takže žalobca v odvolaní správne poukázal na to, že sám žalovaný pripustil, že medzi
žalobcom a žalovaným existovalo viacero či už záväzkov alebo obchodných vzťahov, keďže podnikali

spolu v rámci predaja a sprostredkovania tovaru. SMS správa, že žalovaný potrebuje hlavne vyplatiť
žalobcu tak môže súvisieť s ktorýmkoľvek zo zmluvných vzťahov, ktorý medzi nimi vznikol. Na to, aby
sa táto správa dala stotožniť práve s kúpnou zmluvou, o ktorej žalobca tvrdí, že bola uzavretá a že na
jej základe mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá je predmetom tohto konania, by musel
preukázať, že konštatovanie žalovaného, že potrebuje vyplatiť žalobcu, je spojené práve s touto kúpnou

zmluvou. Uvedené sa však z SMS správy vyvodiť nedá. Rovnako sa nedá vyvodiť ani z ostatných SMS
správ, na ktoré poukazoval žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, ako to správne skonštatoval
okresný súd.

36. Z uvedeného vyplýva, že jediné dva dôkazy, ktoré žalobca v konaní predložil faktúra č. 2022037

a elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, nie sú dôkazmi, z ktorých by vyplývalo,
že bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným práve vo vzťahu k dodávke tovaru
vymedzeného v žalobe (lepidlá, osb dosky, molitany, francúzsky zamat, hydraulický stôl, nábytok) a už
vôbec nepotvrdzujú, že tento tovar bol žalovanému dodaný a žalovaný ho prevzal a tým mu vznikla
povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

37. Žalobca v odvolaní zotrval na tom, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, že mal vo vzťahu k
žalobcovi nepoctivý zámer a uviedol, že žalobca vie dodanie predmetného tovaru preukázať svedeckými
výpoveďami. Pokiaľ skutočne vedel žalobca dodanie tovaru preukázať svedeckými výpoveďami, bolo
z procesného hľadiska jeho povinnosťou navrhnúť svedecké výpovede pred konaním pojednávania,

teda v žalobe, v súvislosti so skutkovým tvrdením, že bol tovar dodaný. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, v
odvolacom konaní už jeho pasivitu nie je možné napraviť a ďalšie svedecké výpovede pripustiť.

38. Žalobca v odvolaní označil rozhodnutie okresného súdu za zmätočné s odôvodnením, že v bode
10 okresný súd uviedol "Na predmetnom pojednávaní žalovaný v plnom rozsahu rozporoval žalovaný

návrh ...", čo žalobca v odvolaní poprel s konštatovaním, že žalovaný na pojednávaní prítomný nebol.
Uvedená odvolacia námietka naznačuje, že žalobca nie celkom rozumie vzťahu medzi žalovaným a jeho
právnym zástupcom.

39. V zmysle Civilného sporového poriadku vyjadrenia právneho zástupcu sporovej strany sú vyjadrením

sporovej strany. Preto pokiaľ súd konštatoval, že žalovaný rozporoval žalovaný návrh, konštatoval
to správne, pretože pokiaľ toto stanovisko žalovaného na pojednávaní prezentoval prítomný právny
zástupca žalovaného, išlo o úkon žalovaného. Takže skutočnosť, že sám žalovaný fyzicky na
pojednávaní prítomný nebol, pokiaľ bol zastúpený právnym zástupcom, nebráni konštatovaniu, žežalovaný na pojednávaní rozporoval žalobný návrh. Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného sa
považujú za vyjadrenia žalovaného. Rovnako tak vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu sa považujú
za vyjadrenia žalobcu. Súd nie je povinný uvádzať všade konštatovanie, že právny zástupca žalobcu

alebo právny zástupca žalovaného uviedol konkrétnu skutočnosť, keďže z pohľadu posúdenia veci ide
o vyjadrenia, ktoré súd pripisuje priamo žalobcovi a žalovanému. Rovnako postupuje odvolací súd.

40. Žalobca v odvolaní namietol, že súd chybne vyhodnotil vykonané dôkazy, čo viedlo k nesprávnemu
postupu a záveru pri vytváraní skutkového základu. Uvedené opäť bližšie nekonkretizoval, v ktorej

konkrétnej časti majú byť skutkové zistenia okresného súdu nesprávne a odvolací súd nie je oprávnený
robiť si v tomto smere žiadne domnienky. Všeobecne môže odvolací súd konštatovať, že základné
skutkové tvrdenia o uzavretí zmluvy a dodaní tovaru v konaní žiadnym dôkazom preukázané neboli, čo
okresný súd zistil správne.

41. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd nesprávne posúdil obsah právnej normy, nie

je zrejmé, ktorú právnu normu mal odvolateľ na mysli. Základnou právnou normou, ktorú okresný súd
vo veci aplikoval, bolo ust. § 409 ods. 1 ObZ, ktoré vymedzuje náležitosti kúpnej zmluvy, takže právnu
normu zvolil okresný súd správne. Z odvolania nie je potom ani zrejmé, akým spôsobom ju nesprávne
okresný súd mal interpretovať osobitne vo vzťahu k tomu, ako je uvedené v odvolaní, že medzi žalobcom
a žalovaným existovalo viacero záväzkov a obchodných vzťahov. Práve uvedená skutočnosť, že medzi

nimi existovalo viacero záväzkov alebo obchodných vzťahov vyžadovala, aby konkrétny obchodný
vzťah, z ktorého mal vyplynúť nárok na zaplatenie žalovanej kúpnej ceny, bol v konaní preukázaný.
Pokiaľ žalobca konštatoval, že aj preto bola výpoveď žalovaného na mieste a návrhu sa malo vyhovieť,
odvolací súd pripomína, že žalovaný nie je v konaní svedkom, ale sporovou stranou a tie skutkové
tvrdenia, ktoré vo veci uviesť chcel, vo veci uviedol, pričom žalobca mal možnosť jeho skutkové tvrdenia

poprieť a vyvrátiť vlastnými predloženými dôkazmi. K uvedenému však nedošlo, žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že tovar dodal, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zmluva ako taká
bola uzavretá a že bola uzavretá práve s takou kúpnou cenou, akú si uplatnil v konaní, na základe čoho
okresný súd správne jeho žalobu zamietol.

42. Pokiaľ v odvolacej replike žalobca rozšíril odvolacie dôvody o námietku, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil odpor žalovaného, pretože tento neobsahoval predpísané náležitosti, odvolací súd poukazuje
na ust. § 373 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého už k odvolacej námietke uplatnenej po uplynutí lehoty na
vyjadrenie k odvolaniu prihliadnuť nemôže. Preto sa uvedeným odvolacím dôvodom nezaoberal.

43. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal iba v intenciách podaného odvolania.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).