Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200227
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6724200227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom ako matka, v konaní zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov: matky C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou MÉSZÁROS
BARIAKOVÁadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomZvolen,P.O.Hviezdoslava344/23,IČO:52488047
a otca A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/XX, t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody, E. X, XXX XXX G. G., zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolínskym, advokátom,

so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, za účasti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, v konaní
o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie rodičov
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/4/2024-432 zo dňa 15.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen zveril maloleté deti A. B. a C. B. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že matka bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil

povinnosť platiť výživné po 120,- Eur mesačne na každé dieťa k rukám matky vždy do každého 15.
dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.01.2024. Na zameškanom výživnom za obdobie od 12.01.2024
do 31.12.2024 vo výške 1.397,42 Eur u každého z detí povolil otcovi splátky po 40,- Eur na každé
dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky
a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako to konkretizoval vo výrokoch IV. a V. napadnutého
rozsudku. Vo zvyšných častiach návrh rodičov zamietol, nariadil dohľad nad výchovou maloletých detí
a zároveň uložil matke povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickej a psychiatrickej

liečbe u ňou zvoleného psychológa a psychiatra po dobu 1 roka, najmenej jedenkrát v mesiaci, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 65 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 a §
37 ods. 2 písm. b), d) Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia
nie sú schopní sa dohodnúť na úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Maloleté deti
zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá sa už fakticky rok o deti sama starala a ktorá

žije spolu s maloletými deťmi v domácnosti svojich rodičov. Počas tohto obdobia ani pri opakovanom
šetrení realizovanom kolíznym opatrovníkom neboli v starostlivosti matky zistené žiadne nedostatky
a ani otec v priebehu konania nenamietal zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti
matky. Navyše, zástupkyňa Okresnej prokuratúry vo Zvolene na poslednom pojednávaní v uvedenejveci uviedla, že maloleté deti sa v súčasnosti podrobujú odbornej intervencii v rámci CDR H.. Na druhej
strane, súd prvej inštancie ale prihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania v súvislosti
s matkou maloletých detí, ktorá v čase, keď zdieľala spoločnú domácnosť s otcom maloletých, užívala

drogy, ktorú skutočnosť i priznala, ale poprela, že by v tom pokračovala, odkedy žije v domácnosti
rodičov, a preto súd prvej inštancie jednak nariadil nad maloletými deťmi dohľad a uložil opatrenie matke,
aby sa predišlo prípadným zlyhaniam matky vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti.
Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a na
druhej strane na možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča, na základe čoho určil výšku

vyživovacej povinnosti u každého z detí po 120,- Eur. Aktuálny príjem matky v súčasnosti predstavuje
1.100,- Eur mesačne v čistom, ako vyplynulo zo správy od zamestnávateľa. Pokiaľ išlo o príjem otca,
v konaní bolo preukázané, že od januára 2024 je vo výkone väzby, na základe čoho súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z princípu potencionality príjmu otca ako osoby povinnej platiť výživné. I keď
rešpektoval princíp prezumpcie neviny, mal za to, že pobyt vo väzbe si otec zavinil sám, v dôsledku
čoho sa svojím konaním zbavil možnosti nájsť si adekvátne zamestnanie, z ktorého by bol schopný

plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v primeranej výške, ktorá skutočnosť teda nemôže
ísť na ťarchu maloletých detí. K výraznému zníženiu pracovnej schopnosti na strane otca taktiež došlo
v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral na predchádzajúcom súdnom pojednávaní v tejto veci, kedy
otec, predvedený eskortou z výkonu väzby, vyskočil z druhého poschodia pojednávacej miestnosti
v budove súdu, čím si spôsobil zranenia s trvalými následkami. Z pracovných ponúk na trhu práce, ktoré

zodpovedajú vzdelaniu a schopnostiam otca maloletých detí, mal súd prvej inštancie preukázané, že
otec by bol schopný dosahovať príjem cca 1.200,- Eur brutto mesačne, čo by v čistom predstavovalo
cca 900,- Eur. Na zameškanom výživnom, ktoré otcovi vzniklo od podania návrhu do rozhodnutia súdu,
súd povolil otcovi splátky po 40,- Eur mesačne na každé dieťa (spolu 80,- Eur) majúc za to, že takto
určená výška splátky je v súčasnej dobe primeraná s prihliadnutím na potreby maloletých detí, ako i na

možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča.
Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletými deťmi, tu sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom Okresnej
prokuratúry Zvolen majúc za to, že neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úplný
zákaz styku otca s maloletými deťmi, pričom bral do úvahy i stanovisko samotných maloletých detí, ktoré
odmietli sa s otcom stretnúť osobne, a preto upravil styk otca formou telefonickej, resp. elektronickej

komunikácie.

2. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 ods. 1
CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote obidvaja rodičia maloletých detí.

4. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch o výživnom a úprave styku s maloletými deťmi (výroky II., III., IV., V. a VII.) a v týchto častiach
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie

v týchto častiach nezistil dostatočným spôsobom skutočný stav veci a neprihliadol preto na všetky
rozhodujúce skutočnosti. Mal za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo
výške, ako ju určil súd prvej inštancie. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti
poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové
reálne schopnosti a možnosti, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená,

že u povinnej osoby súd skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá schopnostiam
a možnostiam, ale zároveň prihliada na celkové majetkové pomery. Povinnosť rodičov rovnako sa
starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradou potrieb na výživu dieťaťa
poskytujú obidvaja podľa svojich objektívnych schopností a materiálnych možností. Ohľadne príjmu otca
maloletých detí súd prvej inštancie mal zistené, že od januára 2024 je vo výkone väzby, na základe

čoho potom vychádzal z princípu potencionality príjmu. Nesúhlasil so záverom súdu, v zmysle ktorého
si otec zníženie pracovnej schopnosti spôsobil sám, lebo tu súd absolútne neprihliadol na to, že otcovi
je bránené v kontakte s maloletými deťmi a od januára 2024 prakticky nie je informovaný o podstatných
skutočnostiach, čoho následkom bol jeho zúfalý čin na predchádzajúcom pojednávaní, keď po dlhom
čase mohol uvidieť svoje deti. Taktiež nepovažoval za správny postup súdu, ktorý zamietol jeho návrh

na úpravu styku s maloletými deťmi formou kontaktných návštev. Podmienky, za ktorých sa uskutočňujú
návštevy, upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody a sú rovnaké aj pre ostatné maloleté deti, či
už staršie alebo mladšie ako je maloletý A. a C. a tieto otec maloletých detí nevie ovplyvniť, ústavy však
v rámci humanizácie výkonu väzby a trestu vytvárajú vhodné podmienky pre styk otcov s maloletýmideťmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval za vhodné upraviť styk otca s maloletými deťmi nielen
telefonickou formou alebo prostriedkami elektronickej komunikácie, určenej na prenos obrazu i zvuku,
ale i formou návštev najmenej raz za kalendárny mesiac v rozsahu trvania dvoch hodín, resp. aspoň

hodinovej návštevy. Takáto úprava, podľa jeho názoru, je aj v záujme maloletých detí.

5. Matka vo svojom odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku otca s maloletými deťmi zmeniť a zakázať styk otca
s maloletými deťmi, resp. v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Poukazovala na nevykonateľnosť napadnutého rozsudku majúc za to, že pri takejto úprave
styku môže dôjsť k zlyhaniu internetového pripojenia, čím sa skomplikuje styk najmä v súvislosti
s prenosom obrazu, a preto, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že styk otca s maloletými deťmi
je potrebný, malo by sa jednať výlučne o telefonický kontakt. Styk otca s maloletými deťmi je taktiež
podľa jej názoru v rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré styk s otcom vytrvalo odmietajú a je preto
nevyhnuté zabrániť zdroju pôvodu psychických problémov u maloletých detí, ktorým je samotný otec

a jeho násilné konanie voči matke. Na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní dňa 23.01.2025 sa na
margo úpravy styku v rozsudku otec maloletých detí ako obžalovaný vyjadril, že brat bude mať súd
(konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 9P/241/2024) a uviedol, že cestu k deťom si
jednoducho vytvorí. Matka je preto presvedčená, že v prípade, ak bratovi otca maloletých detí bude
umožnené realizovať styk s maloletými deťmi, tak tento styk bude využitý na to, že maloleté deti budú

ich ujom kontaktované s otcom vo väzbe.

6. Okresná prokuratúra prostredníctvom povereného prokurátora vo svojich vyjadreniach k odvolaniam
rodičov žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie právne zdôvodnil bez

nutnosti revízie v odvolacom konaní alebo vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ otec
sa domáhal osobných kontaktov s maloletými deťmi, tieto, podľa názoru prokuratúry neprichádzajú do
úvahy. Osobný kontakt ani iný kontakt s otcom deti nemajú viac než rok, doposiaľ nemajú spracované
negatívnezážitkyzobdobiaspolužitiasobidvomarodičmiajenutné,abyichstavbolinaďalejsledovaný.
V prípade, ak by sa osobný kontakt mal po takejto dlhej dobe realizovať v podmienkach Ústavu na

výkon väzby, resp. Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, je aj laikovi iste zrejmé, že osobný kontakt
s otcom, navyše v mimoriadne špecifických podmienkach, nie je v záujme maloletých detí. Ani matka vo
svojomodvolaní,keďnamietalakontaktsdeťmi,neuviedlatakédôvody,ktorébyzakladalizmenupostoja
prokuratúry v tomto smere. Aj v tejto časti prakticky súd akceptoval návrh prokuratúry a dôvody takejto
úpravy podrobne vysvetlil v odseku 11. odôvodnenia na strane 22. až 23. rozsudku, kde zrozumiteľným

a logickým spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k výslednému rozhodnutiu. Je nepochybné, že
konfliktné spolužitie rodičov malo na maloleté deti negatívny vplyv, ale trestné stíhanie otca v tomto
konaní, kde poškodenou je i matka, nie je samo osebe dôvodom na úplný zákaz styku otca s maloletými.
V tomto ohľade považoval za správny záver súdu o tom, že maloletí by mali mať k otcovi vybudovaný
aspoň neutrálny vzťah a práve intervencia odborného tímu CDR H. je nástrojom, ktorý má uvedenému

cieľ napomôcť.

7. Rodičia vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach, ako aj vo vyjadreniach k vyjadreniu okresnej
prokuratúry, zotrvali na svojich dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Matka naďalej poukazovala na
nežiadúci kontakt otca s maloletými deťmi a otec na druhej strane poukazoval na to, že ani jeho pobyt

v ústave pre výkon väzby nemôže byť dôvodom pre obmedzenie osobného kontaktu s maloletými deťmi.

8. Ako vyplynulo zo správy od CDR H., matka sa individuálne zúčastnila stretnutia v ambulancii CDR H.
dňa 02.12.2024, kde uviedla, že deti aktuálne o otcovi nerozprávajú, pričom ona im negatívne zážitky
pripomínať nechce. Má aktuálne ambíciu osamostatniť sa od rodičov a fungovať s maloletými deťmi

samostatne, nakoľko považuje svoju aktuálnu situáciu za stabilizovanú. Následne bola starostlivosť
o rodinu realizovaná formou individuálnych stretnutí s maloletým A., ktorý bol síce počas stretnutia
otvorenejší, no len pokiaľ sa komunikácia netýkala biologického otca. Na túto tému reaguje tak, že
sa o nej nechce baviť a naďalej odmieta akúkoľvek komunikáciu o otcovi. V nasledujúcim období
bude spolupráca s rodinou realizovaná naďalej formou individuálnych stretnutí s maloletými chlapcami

a formou pravidelného poradenstva matke vo veciach komunikácie a výchovného prístupu matky
k maloletým deťom.9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1. CSP. (V

konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, odvolací súd nie je viazaný odvolacími návrhmi rodičov,
a preto Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu).

10. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26
sa použijú primerane.

11. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď
potom, čo zistil, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom,
rozhodoval o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

12. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď

maloleté deti zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá už i rok pred začatím konania
poskytovala deťom osobnú starostlivosť a žila s nimi v spoločnej domácnosti, pričom neboli zistené
žiadne nedostatky v jej starostlivosti, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správnevtejtočastipotvrdilprihliadajúcinauloženévýchovnéopatrenia(§37ods.2písm.b),d)Zákona
o rodine) prvoinštančným súdom. Matka sama vo svojich výpovediach pred súdom prvej inštancie

potvrdila užívanie omamných látok v predchádzajúcom období, a preto uloženie výchovného opatrenia
v tomto prípade i podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné, aby sa predišlo prípadným zlyhaniam
matky vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti.

13. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o rozsahu vyživovacej

povinnosti zo strany otca, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Aj v tomto
smere súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver,
keď otca zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 120,- Eur mesačne na každé dieťa. Takáto
výška výživného je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeranou s prihliadnutím na potreby maloletých
detí, ako i na súčasnú situáciu otca, ktorú si vytvoril svojím zavineným konaním tak, ako to správne

konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V tejto časti sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie tak, ako to podrobne uviedol v odseku
11. na str. 21 – 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany otca
neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej
inštancievodôvodnenísvojhorozsudku.Aniskutočnosť,keďotcakskratovémukonaniumalomotivovať

práve prebiehajúce konanie a skutočnosť, že po dlhom čase videl vlastné deti, nemôže ospravedlniť
následky jeho konania, ktoré napokon viedli i k zníženiu pracovnej schopnosti, a preto ani odvolací súd
na túto skutočnosť pri rozhodovaní prihliadnuť nemohol.

14. Prihliadajúc na situáciu, ktorú vytvorili samotní rodičia a ktorá napokon viedla k umiestneniu otca

do ústavu pre výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
upravil styk otca s maloletými deťmi v súčasnej dobe formou elektronických prostriedkov. Aj v tomto
prípade súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodnil (odsek 11., strana 22 – 23
napadnutého rozsudku), keď zároveň prihliadol i na dlhodobé odlúčenie maloletých detí od otca, čo malo
za následok napokon i postoj detí, ktoré v súčasnej dobe fyzický kontakt s otcom odmietajú. Osobné

stretnutie maloletých detí s otcom po dlhej dobe v prostredí ústavu na výkon väzby by nepochybne
malo negatívny vplyv na psychiku maloletých detí (tak, ako to správne konštatuje prokurátor vo svojom
vyjadrení), a preto odvolací súd námietke otca na realizovanie osobného kontaktu s deťmi nevyhovel.
Na druhej strane nemožno súhlasiť ani s názorom matky, že by súdom upravený rozsah styku bol
nevykonateľný vzhľadom na objektívne možnosti – poruchovosť, resp. výpadky internetového spojenia,

lebo objektívne prekážky v akejkoľvek forme styku môžu vzniknúť, ale je vždy na rodičoch takýmto
prekážkam predchádzať, nie ich úmyselne vyvolávať, čo je napokon preskúmateľné pri prípadnom
nútenom výkone rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň poskytuje rodičom alternatívu,a teda aj možnosť telefonického spojenia, a preto odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).