Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291598
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124291598.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava-Ružinov, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53
255 739, Prievozská 2, Bratislava-Ružinov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D. E.,
adresa na doručovanie F. X, G., o zaplatenie 2.926,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 4.445,48 eura s úrokom z omeškania 383,45 eura a úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 2.639,- eur od 12.09.2024 do zaplatenia zamieta.

II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.4.2024 domáhal zaplatenia
istiny 2.926,05 eura, úroku 1.416,58 eura, úroku z omeškania 352,85 Eur, úroku z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 3.429,42 Eur od 4.3.2022 do 14.3.2022, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy
3.329,42 Eur od 15.3.2022 do 21.4.2022, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3.179,42 Eur
od 22.4.2022 do 3.4.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3.079,42 Eur od 4.4.2023 do
15.5.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.979,42 Eur od 16.5.2023 do 29.6.2023, úroku

z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.949,42 Eur od 30.6.2023 do 11.8.2023, úroku z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 2.919,42 Eur od 12.8.2023 do 31.8.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy
2.889,42Eurod1.9.2023dozaplateniaanáhradytrovkonanianatomskutkovomzáklade,ženazáklade
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná
úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku

voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 28.08.2017 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade

s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 15.05.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5.235,48
EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.429,42 EUR, z riadneho úroku vo výške 1.416,58 EUR, z
úroku z omeškania vo výške 352,85 EUR a z poplatkov vo výške 36,63 EUR.

Dňa 9.5.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. XXXXXXX na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy uznal čo do právneho
dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 5.638,79 EUR, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 3.329,42 EUR, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 1.416,58 EUR,
úrok z omeškania vo výške 352,85 EUR, poplatky vo výške 36,63 EUR, náklady právneho zastúpenia

vo výške 462,16 EUR, úrok z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 41,15 EUR a úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.329,42 EUR od 15.3.2022 do zaplatenia istiny, podľa Dohody
zaplatí v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaný po postúpení pohľadávky do podpísania dohody vykonal nasledujúce úhrady:
platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 14.03.2022
platba vo výške 150,00 EUR zo dňa 21.04.2022

Žalovaný po podpísaní Dohody vykonal nasledujúce úhrady:
platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 03.04.2023
platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 15.05.2023
platba vo výške 30,00 EUR zo dňa 29.06.2023
platba vo výške 30,00 EUR zo dňa 11.08.2023

platba vo výške 30,00 EUR zo dňa 31.08.2023
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 4.695,48 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vovýške2.889,42EUR,zneuhradenéhoriadnehoúrokuvovýške1.416,58EUR,zneuhradenéhoúroku
z omeškania vo výške 352,85 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 36,63 EUR.
Uplatňuje si úrok z omeškania podľa ustanovenia počnúc dňom 04.03.2022, t.j. dňom nasledujúcim po

dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 3.7.2024 platobný rozkaz
7Up/950/2024, ktorým žalobe vyhovel.

3. Žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že žalovaná čiastka je nesplatená
pôžička z VUB banky čoho si je vedomá, je však navýšená o úroky nie len z banky ale aj z vymáhacej
spoločnosti. Pôžičku nepopiera, pôžičku splácala na začiatku pravidelne banke pokiaľ mala na to
finančnéprostriedky,tiežplatilaajvymáhacejfirmeEOSKSISlovensko,s.r.o.,pokiaľmalanatofinančné
prostriedky. Momentálne je v zlej finančnej situácii, nemá vlastné bývanie, delí sa o podnájom s ďalšou

osobou. Jej posledná výplata bola 780,- Eur, z čoho len 360,- Eur dáva na podnájom. Platí si telefón
cca 40,- Eur. Pracuje v nemocnici ako sanitárka, robí si školu ktorá ju vychádza 400,- Eur ročne na to
aby mohla byť zdravotná sestra.

4. Dňa 9.12.2024 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie, nakoľko

žalobca navrhol pokračovanie v konaní.

5. Súd vyzval zástupcu žalobcu podaním zo dňa 6.3.2025 na doplnenie skutkových tvrdení k
posudzovaniu bonity žalovanej veriteľom pred uzatvorením úverovej zmluvy (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.3.2025 k výzve súdu uviedol, že veriteľ je povinný
pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU. Podrobnosti o výpočte limitu stanoví v
zmysle ust. § 7 ods. 41 ZoSU Národná banka opatrením. Opatrenie Národnej banky Slovenska č.

10/2017 z 14. novembra 2017, opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017
(ďalej ako „opatrenie“), však nadobudlo účinnosť až 01.01.2018. Žiadna právna úprava, upravujúca
metodiku výpočtu limitu, požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a
nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa alebo limit na
podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa

osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu
v čase poskytnutia úveru teda neexitovala.
V čase uzavretia úveru nebolo účinné Opatrenie, preto veriteľ postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 21
ZoSU, podľa ktorého: „Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná bankaa pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky

podľa odseku 20 písm. a).“
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje
maximálne dobu splatnosti úveru , ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7
ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods.17

ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods.
20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte
vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi podľa ust. § 7 ods. 2 ZoSU,
nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov.
V konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne:
Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra zo dňa 28.08.2017 z

ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru nasledujúce záväzky:
- Spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 182,00 €.
- Spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 37,00 €.
V rámci výpočtu platobnej kapacity sa preto brali do úvahy existujúce mesačné splátky vo výške 219,00
€.

Žalovaný deklaroval zamestnanie na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa FELICITA TRADE, s.r.o.
od 11/2015. Výšku čistého príjmu uviedol spotrebiteľ na sumu 820,00 €.
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa vo výške 199,48 € a jedno vyživované dieťa vo výške 91,06 €. Spolu predstavujú náklady
na zabezpečenie životných potrieb sumu vo výške 290,54 €.

Výpočet limitu bol teda realizovaný nasledovne: výška existujúcich splátok úver + výška splátky
poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť musí byť nižšia ako výška príjmu; 219,00 €
+89,48 €+ 290,54 € = 599,02 € čo je menej ako čistý príjem spotrebiteľa. Výpočet limitu bol realizovaný
v súlade s ust. § 7 ods. 21 ZoSU.

V tejto súvislosti tiež poukazuje na § 11 ods. 2 ZoSU, ktoré hovorí „Ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“
Z uvedeného znenia zákona je zrejmé, že v prípade ak veriteľ nahliadol do úverového registra, nedošlo
k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Rovnako
ak disponoval veriteľ informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie veriteľa

posúdiťako„hrubéporušeniepovinnosti“.Zákonodarcaukladáposkytovateľoviúverubraťdoúvahyjeho
príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov
kumulatívne.

7. Dňa 24.4.2025 doručil zástupca žalobcu čiastočné späťvzatie žaloby, uviedol, že žalovaná po podaní

žaloby uhradila žalobcovi sumu spolu vo výške 250,- eur: platba vo výške 150,- eur zo dňa 31.07.2024
a platba vo výške 100,- eur zo dňa 11.09.2024
V zmysle vykonaných úhrad vyčísľuje príslušenstvo nasledovne: úrok z omeškania:
- 5% ročne zo sumy 2889,42 eura od 01.09.2023 do 31.07.2024 vo výške 132,60 €,
- 5% ročne zo sumy 2739,42 eura od 01.08.2024 do 11.09.2024 vo výške 15,76 €,

- 5% ročne zo sumy 2639,42 eura od 12.09.2024 do zaplatenia.
V zmysle vykonaných úhrad berie žalobu späť v časti istiny 250,- eur a navrhuje, aby súd konanie v časti
o zaplatenie 250,- eur zastavil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.445,48 eura spolu
s úrokom z omeškania 383,45 eura a úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.639,- eur od 12.09.2024
do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa písomne ospravedlnil, vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovanej, listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom a to Dohodou o uznaní dlhu; Rámcovou zmluvou o postúpenípohľadávok; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru; Všeobecnými obchodnými podmienkami
VÚB banky; Výzvou na predčasné splatenie úveru a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu – Všeobecná úverová banka, a.s. Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ dňa 28.8.2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebného úveru vo výške 5.050,- eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, prvá splátka
bola splatná dňa 28.9.2017, posledná splátka bola splatná dňa 28.8.2025, výška mesačnej splátky
vrátane poistného bola 89,48 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace, keď neuhradila splátku splatnú v mesiaci február 2020. Výzvou zo dňa 15.5.2020
veriteľ – Všeobecná úverová banka, a.s. oznámil žalovanej, že dňom 15.5.2020 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva so zostatkom
4.593,17 eura.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná
úverová banka, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

10. Žalovaná pred súdom uviedla, že poukázala splátky tak ako uviedol zástupca žalobcu v čiastočnom
späťvzatí žaloby. Ďalej uviedla, že úver sa uzatváral tak, že mala kamarátku, ktorá pracovala vo F. D.,
tá jej ponúkla úver bez toho, aby si čokoľvek zisťovala, na základe kamarátstva, ponuku prijala, lebo
splátky boli také, že si myslela, že to bude zvládať splácať, kamarátka ani príjem nezisťovala, napísala

príjem,ktorýuznalazavhodné.Niejepravdou,žebyuvádzala,žemápríjem820,-eurvčistommesačne,
v tom čase bola spolumajiteľkou kaviarne, nevie už aký mala príjem. Myslí si, že jej určite nič nedávala,
žiadne doklady.

11. Z dokladov predložených žalobcom ku skúmaniu bonity – Výpis zo žiadosti vyplýva: zamestnávateľ

FELICITA TRADE, s.r.o., Bratislava; čistý mesačný príjem 820,- eur; splátky spotrebného úveru 219,-
eur; rodinný stav: rozvedená; počet členov rodiny 1; počet vyživovaných detí 1; vzdelanie: stredoškolské
s maturitou.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj

OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSU“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru (ods. 1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,

presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom (ods. 2).

Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru ad) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri
výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie
informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je

potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td a príjem spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ

ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko právny predchodca
žalobcu ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania

a žalovaná ako spotrebiteľ takto nekonala. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou
úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ
a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

14. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, v ktorom sa uvádza, že články 8 a
23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu

súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8
tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a
vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou,
že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 samajú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za
porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva
v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny

v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť
namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

15. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13 z ktorého vyplýva, že veriteľ
musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie

primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže
dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere,
osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom
dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní
aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné
nepodloženévyhláseniaspotrebiteľavšaknemôžubyťsamyosebedostatočné,akknimniesúpripojené

dôkazy.

16. V zmysle citovaných ustanovení § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 20, ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie

alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a
samozrejmenevyhnutnýchskutočnýchmesačnýchvýdavkovžiadateľa.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,abymoholbezakýchkoľvekproblémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo

vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda

aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred
uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa. Súd z uvedeného dôvodu dňa 6.3.2025 vyzval
žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom s odbornou
starostlivosťou. Žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia ohľadom skúmania bonity spotrebiteľa
a uviedol skutočnosti uvedené v bode 6 tohto odôvodnenia, z ktorých vyplýva, že právny predchodca

žalobcu – veriteľ k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len
formálne, keď vychádzal len z údajov, že žiadateľka o úver/žalovaná je rozvedená, má 1 vyživovaciu
povinnosť, zamestnávateľom je spoločnosť FELICITA TRADE, s.r.o., Bratislava, má príjem 820,- eur
netto mesačne.
Z doplnenia skutkových tvrdení žalobcom vyplýva, že veriteľ vôbec neskúmal skutočné/reálne výdavky

žiadateľky o úver, keď z tohto vyjadrenia žalobcu vyplýva, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ
overil dopytom do úverového registra zo dňa 28.8.2017 z ktorého zistil, že spotrebiteľ/žalovaná mala
v čase poskytnutia úveru nasledujúce záväzky: spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 182,-
eur a spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 37,- eur. V rámci výpočtu platobnej kapacity sa
preto brali do úvahy existujúce mesačné splátky vo výške 219,- eur a v rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa vo výške 199,48 eura
a jedno vyživované dieťa vo výške 91,06 eura, spolu náklady na zabezpečenie životných potrieb 290,54
eur.Napokon z výpovede žalovanej vyplýva, že veriteľ nezisťoval ani jej príjem, keď žalovaná pred súdom
uviedla, že zamestnankyňa veriteľa, ktorá bola jej kamarátkou, napísala príjem, ktorý uznala za vhodné.
Žalobca v konaní nepreukázal/nezdokladoval príjem žiadateľky o úver pričom podľa § 7 ods. 20 ZoSU,

informácie o príjme je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že veriteľ nezisťoval ani príjem žiadateľky o úver.
Postup veriteľa tak nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 ZoSÚ. Jeho postup je preto
možné hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá ZoSU ako nekonanie s odbornou

starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto
povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa
vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

18. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr.

od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách. V danom prípade v dôsledku neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nedošlo
k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu. Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, v
ustanovení § 17 ods. 1 obsahuje obmedzenie, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah
poskytovania spotrebiteľských úverov (ktorým je aj žalobca, čo vyplýva z obchodného registra), ktorá je
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky)
alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej
predčasnémuzosplatneniu).Pretožepredčasnézosplatneniespotrebiteľskéhoúveru(kudňu15.5.2020)

bolo neplatné, k postúpeniu pohľadávky (dňa 13.11.2020) došlo skôr ako by bol platným spôsobom
ukončený zmluvný vzťah medzi stranami, nakoľko v zmysle uzavretej zmluvy, úver mal byť splácaný
v mesačných splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa 28.8.2025.
Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j.
zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojim obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a
to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné
vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruprávnympredchodcomžalobcuzakladávzmysleustanovenia§
17 ods. 1 ZoSU a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,
teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. S ohľadom na túto skutočnosť žalobca nie

je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu
nie je možné toto právo priznať.
Súd preto, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcu, žalobu zamietol.

19. S poukazom na dôvody rozhodnutia – zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu,

súd ostatné listinné dôkazy nevyhodnocoval.

20. Podľa § 144 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“),
žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

21. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny 250,- eur s príslušenstvom,
z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou po podaní žaloby, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie

v tejto časti zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu
došlo pred začatím pojednávania,22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

23. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení, pričom vychádzal z rozhodnutia
vo veci samej. Žalovaná zavinila zastavenie konania v časti istiny 250,- eur zaplatením sumy po podaní
žaloby, čím v tejto časti vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti uplatneného
nároku vo výške 4.445,48 eura s úrokom z omeškania 383,45 eura a úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 2.639,- eur od 12.09.2024 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Celkovo bola tak v konaní

úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania. Nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd v súlade s čl. 4 a čl.17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.