Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobcu: FEDOR car paint s.r.o., so sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, Zákamenné, IČO: 56 035
560, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, 034
01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so
sídlom Vajnorská 55, Bratislava o zaplatenie 222,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo z 16. decembra 2024 č.k. 5C/24/2024 – 93, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 222,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 16.03.2024 do zaplatenia
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175 Eur a vo výroku III.
o trovách konania zrušuje a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
222,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z uvedenej sumy od 16.03.2024 do
zaplatenia a náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- Eur (výrok I.). Vo
zvyšnej časti v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). Podľa
pomeru úspechu strán v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 98,26 % (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16.12.2023 došlo v okrese Námestovo k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla Volkswagen Golf VII., rok výroby 2015,
eč. v. A. XXX B. zavineným konaním poistenca žalovaného, keď náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla boli vyúčtované faktúrou č. 24VF00020 zo dňa 12.02.2024 vo výške 1.510,01
Eur, z ktorej žalovaná po skončení šetrenia poistnej udalosti evidovanej pod č. 9852892038 dňa
29.02.2024 uhradila poškodenému – právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.287,72 Eur. Žalovaná
poistnéplneniekrátilaosumu222,29Eursodôvodnením,žedojehovýpočtunákladovnaopravuvozidla

boli priznané primerané náklady za cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- Eur bez DPH/
hod, zodpovedajúce priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne
a čase a taktiež primeranými nákladmi na lakovací materiál, vypočítaný v kalkulačnom programe pri
výške lakovacej konštanty 100 %. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená Zmluvou o postúpenípohľadávky zo dňa 16.07.2024 poškodeným postupcom, si uplatnil nárok titulom kráteného poistného
plnenia.Žalovanátaknamietalaúčelovénavýšenienákladovspojenýchsodstránenímškodysodkazom
na cenu práce vyúčtovanú neautorizovaným servisom, s odkazom na nesprávny výpočet nákladov na

lakovací materiál, stanovením nesprávnej výšky konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená
na úrovni 100%.
3. Výšku skutočnej škody žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 72/2024 vypracovaným C. D. E.,
znalcom z odboru cestná doprava. Podľa znaleckého posudku výška škody na poškodenom motorovom
vozidle bola stanovená sumou 1.715,- Eur, t.j. vo vyššej výške, než bola účtovaná oprava autoservisom

vo výške 1.510,01 Eur. Znalec odkázal na prílohu k posudku č. 21, z jej obsahu vyplýva cenník prác
osobných motorových vozidiel zn. Volkswagen, pri vozidle typu Golf, vo výške 64,80 Eur/Nh s DPH,
pričom bez DPH je cena práce za normohodinu 54 Eur/Nh, z ktorej znalec vychádzal. Ním stanovené
náklady na mechanické a lakovnícke práce za 1 Nh sú vyššie (54,00Eur/Nh), než boli stanovené faktúrou
č. 24VF0020 (40 Eur/Nh), potom náklady za prácu účtované autoservisom neprevyšujú obvyklú cenu
v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Použitie lakovacej konštanty na úrovni

120% znalec v posudku odôvodnil cenami na trhu s tým, že takúto konštantu používajú autorizované
servisy, ktoré účtujú na úrovni 130% - 140%. V súčasnosti sa už lakovacia konštanta na úrovni
100% nepoužíva, používala sa v minulosti. V súčasnosti servisy používajú kvalitné lakovacie materiály,
v prejednávanej veci servis použil vysoko kvalitný materiál značky Dupon, teda použitie 120% lakovacej
konštanty žalobcom bolo oprávnené. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z Vyhlášky

č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, konkrétne v súlade s prílohou č. 6, časť
C- Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách, bodu 2. tejto prílohy, ako aj v súlade s bodom 2.2,
v zmysle ktorej znalec zohľadňuje hodinové sadzby oprávnených výrobcov vozidla v danom regióne.
Znalec zdôvodnil, že žalobcom učinené náklady na opravu pri cene normohodiny 40 Eur/Nh, potom
nemôže byť cenou neprimeranou, neobvyklou, ani neúčelnou či nadhodnotenou, keďže neprevyšujú

obvyklú cenu v regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Nestotožnil sa s obranou žalovanej,
ktorý deklaroval nižšiu cenu za normohodinu (mechanických a lakovacích prác) na úrovni 16,50 – 25
Eur/Nh, nakoľko žiadna ním predložená faktúra na opravu sa netýkala vozidla zn. Volkswagen Golf a
ani to, že by mal znalec postupovať podľa bodu 5 prílohy vyhlášky, keďže tento bod upravuje postup
znalca pri určení technickej hodnoty vozidla a nie postup pri stanovení nákladov na opravárenské

práce, ten je upravený v bode 2, podľa ktorého znalec postupoval. Aj v prípade stanovenia výšky
skutočnej škody pozostávajúcej z účtovaných nákladov na lakovacie práce pri použitej konštante 120%
vyvodil, že vykonaná oprava sa žiadnym spôsobom nevymyká z hľadiska účelnosti či nevyhnutnosti,
žiadny zákonný predpis neukladá neautorizovanému servisu použiť menej kvalitný spôsob prevedenia
opravy a náhradu škody priznal v súlade so závermi znaleckého posudku. Taktiež žalobca znaleckým

posudkom presvedčil a relevantným spôsobom odôvodnil použitie metodiky lakovania K1G (namiesto
žalovanoupožadovanejmetodikyK1N),ktorájekvalitnejšímprevedenímopravyvozidla,keďpoškodený
nemá povinnosť zvoliť si najlacnejší a poisťovňou doporučený spôsob opravy, dôležité je hľadisko
nevyhnutnosti, účelnosti a prevedenia opravy tak, aby sa vec vrátila do pôvodného stavu, čo bolo
v prejednávanej veci splnené.

4. Vychádzajúc z takto zisteného stavu aplikujúc podmienky § 442 ods. 1, § 788 ods. 1 a ods. 3, § 797
ods. 1 a ods. 4, § 806 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. d), § 4 ods. 4 písm. a) a ods. 7, § 11 ods.
7 a ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi nárok
na náhradu škody vo výške 222,29 Eur (ako rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu vo výške
1.510,01 Eur a žalovanou vyplatenou náhradou vo výške 1.287,72 Eur) spolu s uplatneným úrokom

z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.).

5. Žalobcovi priznal aj náhradu nákladov vo výške 175,- Eur za vypracovanie znaleckého posudku
s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o náklady, ktoré boli
vynaložené v súvislosťou s uplatnením pohľadávky žalobcu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná vo
výroku I. (a súvisiacom výroku o trovách konania). Uviedla, že v rozsudku súdu prvej inštancie
absentuje posúdenie právne relevantných skutočností – vo vzťahu k nákladom na opravu poškodeného
motorového vozidla, otázka adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti týchto nákladov, keď posúdenie

spornej otázky záleží od individuálne pôsobiacich faktorov týkajúcich sa miesta a času poistnej udalosti.
V konaní predložila dôkazy o tom, že obvyklá cena za opravu motorového vozidla bola v čase a mieste
rozhodnom pre posúdenie veci rámcovo nižšia, čím poprela skutkové tvrdenia žalobcu o primeranosti
(obvyklosti) nákladov na opravu. Podľa jej názoru v tomto prípade znalec vypočítal náklady na opravuvozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise a takýto postup je v rozpore s vyhláškou
492/2004 Z.z., prílohou č. 6, bod C, kde odsek 5 určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná
oprava (oprava v neautorizovanom servise), keď znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej

oprave, čo reálne vykonávané nebolo. Domnieva sa, že vypočítanie nákladov sa má realizovať podľa
odseku 2.2 Náklady na opravárenské práce – NP bod C. Prílohy č. 6 Vyhlášky, kde znalec zohľadňuje
hodinové sadzby opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne. Vyhláška pritom stanovuje, ako
ma znalec postupovať v tom-ktorom prípade (ne/autorizovaný servis). Ak aj prijmeme záver, že je
nedôvodné rozlišovať servisy na autorizované a neautorizované, stanovená cena za normohodinu práce

v znaleckom posudku nevychádzala z priemernej ceny prác na relevantnom trhu – znalec použil jednu
jedinú vzorku.
7. V odvolaní žalovaná ďalej namietala, že v priebehu konania vzniesla námietku absencie aktívne
vecnej legitimácie žalobcu, ktorá sa výlučne vzťahuje k uplatnenému nároku na náhradu nákladov za
vypracovanie znaleckého posudku. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca nie je oprávnenou osobou na
uplatnenie predmetného ,,príslušenstva“, nakoľko zadávateľom (osobou), ktorá tieto náklady uhradila,

je jeho právny zástupca a nie on sám. Žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na uplatnenie tohto
nároku, keďže tvrdené náklady za vypracovanie znaleckého posudku žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súd prvej inštancie sa uvedenými námietkami vysporiadal formalisticky, čím prijal nezákonný a právne
neudržateľný rozsudok. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných dôkazov riadne zistil
skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc sa
o ustanovenie relevantných právnych predpisov. V konaní bola škoda a jej výška riadne preukázaná, a to

na základe znaleckého posudku C. D. E. z 17.06.2024. Tvrdenia žalovanej, týkajúce sa nesprávneho
výpočtu výšky škody znalcom, nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovanej k predmetnému
znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení, bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.1CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP,
ktorý v časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 229,29 Eur s príslušným úrokom
z omeškania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v časti výroku I., v ktorej zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo

výške 175,- Eur a súvisiacom výroku III. o trovách konania, podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s §
391 ods. 1 CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
v nenapadnutej časti odvolaním (vo výroku II.) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

10. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. (v jej časti) zaviazal žalovanú k povinnosti

zaplatiť žalobcovi sumu 229,29 Eur s príslušným úrokom z omeškania, na základne hmotno-právnych
podmienok uvádzaných súdom prvej inštancie v bodoch 15 až 23 odôvodnenia rozhodnutia, je správny.

11. Vo vzťahu k vysloveným skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacím
námietkam, odvolací súd dodáva, že súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa

svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191
ods. 1 CSP) a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobil z vykonaných dôkazov z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického
myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu
veci a výsledok hodnoteného dôkazu má byť súčasťou rozsudku.

12. Aj znalecký posudok musí súd hodnoť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených
znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku skutkovým
okolnostiam,ktorývyplývalizinýchdôkazov(Vinterová,A.akol.,Civilníprávoprocesní.6.Aktualizované
a doplnené vydaní. Praha: Linde, 2011, s. 249).

13. Dôkaz znaleckým posudkom (spolu s výsledkami výsluchu znalca) je súd oprávnený hodnotiť podľa
zásad vyjadrených v ust. § 191 ods. 1 CSP; hodnotenie súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké
závery v zmysle ich správnosti;, súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahuk jeho zadaniu, logického odôvodnenia znaleckého nálezu a jeho súladu s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa uvedenými atribútmi dôsledne riadil,
vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,zakýchtvrdenívychádzalžalobcapriuplatnenísvojhonároku,

aké tvrdenia a obranu zaujala žalovaná, ktoré skutočnosti považoval medzi stranami za nesporné a ktoré
tvrdenia boli medzi stranami spornými (body 10-14 odôvodnenia), keď v následne v bodoch 24 až
30 vyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania v súlade s podmienkami uvedenými v § 191
ods.1 CSP, s ktorými sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, považuje ich za výstižné a v dôvodoch
svojho rozhodnutia na ne odkazuje (§387 ods. 2 CSP), keď žalovaná v podanom odvolaní opätovne

namietala skutočnosti (výsledky vykonaného dokazovania na základe znaleckého posudku), s ktorými
sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a skutkové zistenia vo svojom rozhodnutí vyhodnotil v súlade
s podmienkami § 220 ods. 2 CSP.

14. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku I. (v časti), v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť náhradu nákladov za vypracovanie

znaleckého posudku vo výške 175,- Eur, namietajúc vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie tohto
nároku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému nároku sa
vysporiadal v bode 30 odôvodnenia (posledná veta), v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcovi
priznal s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď v nasledujúcom bode
31 odôvodnenia sa vyjadroval k vecnej legitimácii žalobcu (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej s poškodeným zo dňa 16.07.2024, č.l. 7), a to len vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke na sumu
222,29 Eur s príslušenstvom. Žalovaná v odvolaní konkrétne namietala, že náklady na vypracovanie
znaleckého posudku uhradil právny zástupca žalobcu a nie žalobca sám. Zo spisového materiálu
je zrejmé, že žalobca v súvislosti s preukazovaním svojho nároku na zaplatenie žalovaných súm
(222,29 Eur s príslušenstvom a náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške

175 Eur) okrem iných predložil ako listinné dôkazy Zmluvu o postúpení pohľadávky z 16.07.2024,
VyúčtovanieznalečnéhoZPč.72/2024z17.06.2024(č.l.8),kdenarubetejtostranyjeprefotenýpríjmový
pokladničný doklad z 17.06.2024, znalecký posudok č. 72/2024 (č.l. 10) z ktorého vyplýva, že žiadateľom
(objednávateľom) o jeho vypracovanie na základe ústnej objednávky z 20.05.2024 je JUDr. Brož, s.r.o.
so sídlom A. Bernoláka, Ružomberok. Bude preto opätovne povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť,

či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie pohľadávky – náhradu nákladov za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- Eur, na základe tvrdení a predkladaných dôkazov
žalobcom.
15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu so
súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)