Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120423134
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120423134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu Mesto Banská Bystrica, sos ídlom: Československej armády 26, Banská Bystrica,
IČO: 00 313 271, proti žalovanému: TRIDE INVEST, s.r.o., Kalinčiakova 1, Banská Bystrica, IČO: 31
628 281, v konaní zastúpený: JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie:
A. X, XXX XX B. B., IČO: 45 016 071, o zaplatenie 1.348,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/144/2020-102 zo dňa 25. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/144/2020-102 zo dňa 25. marca 2024

v napadnutej III. a IV. výrokovej vete potvrdzuje.
II. Odvolanie žalobcu proti II. výrokovej vete rozsudku 60Cb/144/2020-102 zo dňa 25. marca 2024
odmieta.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou konanie v časti istiny
vo výške 1.192,52 Eur zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
4,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4,57 Eur od 01.07.2020 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou žalobu v zostávajúcej

časti zamietol. Štvrtou výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 99,62 %, s tým že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.348,35
Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného za rok 2020. Žalobu odôvodnil tým, že medzi

sporovými stranami bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 693/2018/PS ESM.1094 zo dňa 14.03.2018 v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.10.2018. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.348,35 Eur so splatnosťou
30.06. bežného roka. Žalovaný ani napriek doručeným výzvam nájomné riadne a včas neuhradil.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor. V podanom odpore žalovaný
poprel uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu, že zmluvu ukončil na základe výpovedi zo dňa
04.10.2019, a to uplynutím výpovednej doby jedného mesiaca, ktorá začína plynúť od prvého dňa

mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Nájomný vzťah založený zmluvou bol podľa názoru
žalovaného ukončený uplynutím výpovednej doby, t.j. k 30.11.2019. Z tohto dôvodu považoval uplatnený
nárok na zaplatenie nájomného za rok 2020 za bezdôvodný.4. Z predmetných listinných dôkazov ako aj z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán
sporu súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.03.2018 bola medzi stranami sporu uzatvorená Nájomná
zmluva č. XXX/XXXX/XX C..XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.10.2018. Predmetom zmluvy bol

nájom nehnuteľností o celkovej výmere 101 m2 - časť pozemkov parc. č. E KN 450/29 - ostatné plochy
o výmere 34 m2, parc. č. E KN 820/2 - ostatné plochy o výmere 24m2 a parc. č. E KN XXXXX/X-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 43m2, katastrálne územie D., vedené na E. F. G. H. XXXX.
Nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom realizácie stavby „Stavebné úpravy parkovacej plochy pred
budovou Slovenskej pošty 5, Banská Bystrica.“ Dodatkom č. 1 bol rozšírený dôvod prenájmu o potrebu

rozšírenia výstavby o dažďovú kanalizáciu. Nájomné bolo dohodnuté v rámci dvoch období: 1) do dňa
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného pre zrealizované stavby a úpravy a 2) odo
dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti najneskôr vydaného kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného
pre realizované stavby a úpravy. Predmetom tohto konania je obdobie po právoplatnosti vydaného
kolaudačného rozhodnutia., nakoľko kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2019
(čl. 49, 50). Výška ročného nájomného za prenajaté pozemky bola stanovená podľa článku 20 ods. 2

poradové číslo 12 zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Banská Bystrica (1348,35 Eur za
rok). Žalobca na pojednávaní zmenil právny základ uplatnenia výšky ročného nájomného za prenajaté
pozemky a určil ho podľa poradového čísla 11 - „nájomné za novovybudované komunikácie a inžinierske
siete za účelom občianskej vybavenosti, ktoré budú po kolaudácii odovzdané do majetku mesta“ vo
výške 170 Eur za celú výmeru za rok so splatnosťou dňa 30.06. bežného roka. Vo vzťahu k uvedenej

zmene zobral žalobca žalobu čiastočne späť. Predmetom tohto konania potom bol nárok na zaplatenie
nájomného vo výške 155,83 Eur za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020. Príslušenstvo pohľadávky
pozostávalo zo zákonného úroku z omeškania. Súd za nesporné považoval, že k odovzdaniu a prevzatiu
stavby došlo dňa 30.11.2020. Pričom k ukončeniu prác došlo dňa 28.06.2019 bez závad (čl. 61).

5. Spornou otázkou v konaní bolo ukončenie nájomnej zmluvy a s tým súvisiaci nárok na zaplatenie
nájomného za rok 2020 (do 30.11.2020).

6. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to vo výške 1.192,52 eur, v ktorej súd konanie v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil.

7. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, ods. 9
Obchodného zákonníka, podľa § 663, § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia bol vzťah medzi subjektom verejného práva a
podnikateľom, keďže predmetom posúdenia sú záväzkové vzťahy, ktorými sa zabezpečovali verejné

potreby žalobcu a podnikateľským subjektom, ktorý činnosť vykonával v rámci jeho podnikateľskej
činnosti. Jednalo sa o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka,
ktorý vznikol už zatvorením pomenovanej zmluvy - nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorá bola uzatvorená písomnou formou.

8. Spornou otázkou bolo ukončenie nájomnej zmluvy, keď si strany v článku III. bod 1 zmluvy dohodli, že
nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Zmluvné strany si dohodli špeciálny výpovedný dôvod
na strane prenajímateľa (článok III. bod/ 3) a vo vzťahu k výpovedi si dohodli výpovednú dobu v trvaní
jedného mesiaca, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po písomnom doručení
výpovede. Iný spôsob ukončenia nájomného vzťahu si zmluvne osobitne neupravili.

9. Súd prvej inštancie poukázal na dva spôsoby skončenia nájmu dojednaného na dobu určitú,
ktoré vyplývajú z ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vzájomná dohoda zmluvných
strán alebo výpoveď. Súd dospel k záveru, že zmluvné strany si upravili osobitný prípad možnosti
ukončenia zmluvy výpoveďou len zo strany prenajímateľa v článku III. bod 3 zmluvy. V danom prípade

došlo k ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany nájomcu. V zmluve si zmluvné strany nedohodli
osobitné podmienky pre ukončenie zmluvy výpoveďou zo strany nájomcu a tento spôsob ukončenia
nájomnej zmluvy v zmluve nevylúčili, preto v prípade, keď sa nájomca rozhodol ukončiť nájomný vzťah
dohodnutý na dobu neurčitú formou výpovede, mohol tak podľa názoru súdu prvej inštancie urobiť
v zmysle zákona v trojmesačnej lehote, keďže predmetom nájmu boli pozemky (nehnuteľnosti). V

konaní bolo preukázané, že žalovaný dňa 04.10.2019 zaslal žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy. Z
oznámenia žalobcu zo dňa 29.10.2019 ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní mal
súd preukázané, že výpoveď bola žalobcovi doručená 10.10.2019. Od tohto momentu začala podľa
súdu plynúť trojmesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 10.01.2020. Čo sa týka výšky nájomného,súd sa stotožnil s názorom žalobcu o tom, že v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta Banská Bystrica si mohol žalobca nárokovať na zaplatenie nájomného podľa článku 20 bod 2
poradového čísla 11, tak ako to uviedol na pojednávaní. To znamená, že pri vyčíslení výšky nájomného

od 01.01.2020 do 10.01.2020 súd vychádzal zo sumy 170,--eur za celú výmeru. Výška mesačného
nájomného bola 14,17 eur a výška nájomného za 10 dní trvania nájomného vzťahu v mesiaci január
bola vo výške 4,57 eur.

10. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že žalovaný bol povinný platiť nájomné aj

po právoplatnosti posledného kolaudačného rozhodnutia do dňa, kedy došlo k reálnemu prevzatiu
stavieb žalobcom (30.11.2020). Strany sporu sa síce dohodli, že nájomca má povinnosť predložiť
žalobcovi písomnú ponuku na prevod vlastníckeho práva k vybudovaným stavbám na prenajímaných
pozemkoch za 1 Euro, čo aj v liste, ktorého súčasťou bola výpoveď z nájomnej zmluvy urobil. Avšak
zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by trvanie nájomného vzťahu bolo ohraničené práve
reálnym odovzdaním stavby. Z tohto dôvodu žalovaný mal právo nájomnú zmluvu vypovedať bez udania

dôvodu kedykoľvek, čo aj vykonal. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že nemohol priznať
žalobcovi nárok z titulu nájomného za čas, ktorý bol po zániku nájomnej zmluvy. Súd podporne uviedol,
že čl. IV bod 2 nájomnej zmluvy neznamená ukončenie nájomnej zmluvy a ani podmienenie trvania/
ukončenia nájomnej zmluvy momentom prevzatia stavieb žalobcom. Uvedené ustanovenie odráža
len povinnosť žalovaného ponúknuť žalobcovi zhotovené stavby na pozemkoch na predaj. Uvedené

dojednanie strán sporu nemožno vykladať v prepojení so zákonnou možnosťou ukončenia nájomnej
zmluvy. Nakoľko táto nebola stranami sporu vylúčená.

11. Spolu s istinou vo výške 4,57 eur súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne tak ako si ho uplatnil, a to od 01.07.2020 do zaplatenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd
vyhovel návrhu žalobcu v časti istiny 4,57 eur s príslušenstvom, v časti istiny vo výške 1.192,52 eur
konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zastaveniu konania a zamietnutiu časti žaloby došlo v

dôsledku zavinenia, ktoré je možné pričítať žalobcovi. Z tohto dôvodu súd žalovanému voči žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,62 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. V zákonom stanovenej lehote podal voči voči rozsudku v rozsahu výroku II., III. a IV. odvolanie

žalobca z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, že podľa obsahu nájomnej zmluvy bol žalovaný oprávnený ukončiť nájomnú
zmluvu výpoveďou podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda, že nájomná zmluva bola

ukončená dňom 10.01.2020 a žalobca má nárok na nájomné len za obdobie od 01.01.2020 do
10.01.2020. Zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu
skutkovému zisteniu keď uviedol, že „zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by trvanie
nájomného vzťahu bolo ohraničené práve reálnym odovzdaním stavby“.

15. Žalobca v odvolaní poukázal na článok I. bod 1, 3 , článok II. bod 1, 2, na článok III. bod 1, 3,
článok IV. bod to 1, 2 nájomnej zmluvy a uviedol, že z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že táto sa
uzatvorila za účelom získania tzv. „iných práv k pozemkom a stavbám" vo vlastníctve žalobcu podľa §
139 ods. 1 stavebného zákona žalovaným na realizáciu stavby žalovaným ako stavebníkom. Nájomné
z dôvodu, že prenajímateľom pozemkov bolo mesto Banská Bystrica ako subjekt verejnej správy bolo

určené podľa vtedy platných Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, a to úplného znenia
Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Banská Bystrica vydaných dňa 01.12.2017.
Žalobca si uplatňuje nájomné podľa nájomnej zmluvy vo výške podľa článku 20, ods. 2 poradové číslo
11 Zásad hospodárenia v znení účelu nájmu. Výška nájomného bola 170,--eur za celú výmeru/rok.
Keďže si žalovaný uplatňuje nájomné za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020, výška nájomného,

istiny je 155,83 eur.

16. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení platnom do 31.01.2019, podľa ktorého „Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určíobecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania“. Ďalej uviedol, že mu
žalovaný doručil 10.10.2019 list označený ako „Ponuka/Výpoveď" zo dňa 04.10.2019, v ktorom ponúkol
žalobcovi na prevod časti stavieb - SO 01 Spevnené plochy a sadové úpravy a zároveň podľa čl. III

Nájomnej zmluvy a ustanovení Občianskeho zákonníka podal výpoveď Nájomnej zmluvy. Na uvedený
list žalovaného reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2019, v ktorom oznámil žalovanému, že Nájomná
zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, a to do doby protokolárneho odovzdania časti stavebného
objektu „SO 01 Spevnené a parkovacie plochy" do majetku mesta Banská Bystrica podľa čl. IV. bodu 2
Nájomnejzmluvy.Listomzodňa22.02.2021doručenomžalovanémudňa04.03.2021žalobcavypovedal

Nájomnú zmluvu. Podľa žalobcu je výpoveď Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného bez účinku, keďže
v čase jej doručenia ešte nedošlo k odovzdaniu stavby na pozemkoch, ktoré boli predmetom Nájomnej
zmluvy a samotné splnenie povinnosti žalovaného podľa čl. IV. bodu 2 Nájomnej zmluvy nemohlo byť
dôvodom na skončenie zmluvného vzťahu s prenajímateľom, keďže v tom čase mal k stavbe vlastnícke
právo a podľa platnej Nájomnej zmluvy mu vyplývala povinnosť platiť nájomné. Podľa žalobcu súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym nesprávnemu skutkovému zisteniu,

keď v bode 26 rozsudku okrem iného uviedol, „zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by trvanie
nájomného vzťahu bolo ohraničené práve reálnym odovzdaním stavby". Účelom Nájomnej zmluvy
bolo legalizovať užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa osobitného hmotnoprávneho predpisu,
stavebného zákona, do skončenia výstavby žalovaným a upraviť oprávnenie žalobcu na nájomné do
doby, kým nedôjde k vysporiadaniu stavby na pozemkoch žalobcu uvedených v čl. I. bod 1 Nájomnej

zmluvy. Na základe toho bolo určené aj nájomné, pričom Nájomná zmluva upravovala nájomné po
kolaudácii stavby, ak nedôjde k odovzdaniu stavby žalobcovi v čl. II bod 2.

17. Žalobca ďalej v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktoré
spočíva v aplikovaní nesprávnej právnej normy, a to § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

nemožno v danom prípade na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatňovať. Žalovaný
pri dodržaní účelu uzatvorenej Nájomnej zmluvy musel mať dodržané ustanovenie § 139 ods. 1
stavebného zákona, a to „iné práva k pozemkom a stavbám“ počas celej doby výstavby do
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a obec bola povinná podľa zákona č. 369/1990 Zb. a
zákona č. 138/1991 Zb. nájomnou zmluvou zabezpečiť, aby nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia

užívaním jej pozemkov zastavaných cudzou stavbou žalovaného, práve v dôsledku tejto výstavby
povolenej územným rozhodnutím právoplatným dňa 21.10.2017. Uviedol, že nájomná zmluva bola
uzatvorená s ohľadom na Zásady hospodárenia, ktoré sa uvádzajú v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. V nájomnej zmluve bolo v čl. III. osobitne určené skončenie nájomnej zmluvy, preto sa už
neuplatní § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzťahujúci sa na nájomné zmluvy uzatvorené na dobu

neurčitú. Nájomná zmluva bola uzatvorená žalobcom ako subjektom verejného práva, teda v nájomnej
zmluve bol aj osobitne určený spôsob skončenia nájomnej zmluvy vzhľadom na to, že pozemky,
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu mali byť zastavané stavbou vo vlastníctve žalovaného, a to v
článku III. Nájomná zmluva v čl. II bod 1 obsahovala výšku nájmu určenú podľa Zásad hospodárenia
do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Nájomná

zmluva teda obsahovala aj eventualitu, že nájomca po kolaudácii stavbu žalobcovi neodovzdá, majúca
základ práve k rozdielnej, zvýšenej výške nájomného za časové obdobie po kolaudácii stavby.

18. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. na III. I. XXX/XX zo dňa 01.04.2009, z ktorého
vyplýva, že aj nájomnú zmluvu, čo sa týka jej trvania a skončenia, nemožno posudzovať izolovane len

podľa Občianskeho zákonníka, ale v prvom rade je potrebné vychádzať zo zmluvných dojednaní, na
ktorých obsah vzhľadom na prenajímateľa ako subjekt verejnej správy mali vplyv kogentné ustanovenia
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásady hospodárenia.

19. Podľa žalobcu je výpoveď Nájomnej zmluvy zo dňa 04.10.2019 daná v rozpore s Nájomnou zmluvou

a zákonom č. 138/1991 Zb. a žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného za obdobie
od 01.01.2020 do 30.11.2020 vo výške 155,83 eur spolu s úrokom z omeškania, pretože v tom čase
Nájomná zmluva ešte trvala.

20. Žalobca uviedol, že odvolanie podáva proti výroku IV. rozsudku z dôvodu, že výška náhrady trov

konania podľa § 255 ods. 1 CSP je v tomto konaní závislá od výroku II. a III. rozsudku. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/144/2020-102 zo dňa 25.
marca 2024 v rozsahu výroku II., III. a IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.03.2025, v ktorom uviedol,
že s odôvodnením odvolania žalobcu nesúhlasí a považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a zákonný.

22. Žalovaný uviedol, že so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie sa stotožňuje. S tvrdeniami
žalobcu nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný mal právo na ukončenie zmluvného nájomného vzťahu
dojednaného medzi žalobcom a žalovaným na dobu neurčitú výpoveďou. Tohto práva sa ani dohodou
so žalobcom ani jednostranným právnym úkonom výslovne nevzdal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný

nebol oprávnený Nájomnú zmluvu vypovedať vôbec je teda nesprávne a v rozpore s ustanovením §
677 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko strany sporu ako zmluvné strany Nájomnej zmluvy si
v zmluve dojednali obmedzenie žalobcu ako prenajímateľa na dôvody výpovede z jeho strany, avšak
nedojednali žiadne obmedzenie žalovaného ako nájomcu vo vzťahu k zákonnej možnosti vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Pokiaľ teda strany sporu v Nájomnej zmluve explicitne upravili
len niektoré aspekty podmienky jej vypovedania prenajímateľom, zostala otázka vypovedania zmluvy

nájomcom nedotknutá a na túto sa aplikujú ustanovenia § 677 a nasl. Občianskeho zákonníka, čomu
zodpovedá aj zmluvné dojednanie strán sporu v čl. V. ods. 2 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého „pokiaľ
v tejto zmluve nie je uvedené inak, vzťahujú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia Občianskeho
zákonníka". S uvedeným tvrdením žalovaného sa stotožnil aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku.

23. K ďalšiemu dôvodu odvolania žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ by sa strany dohodli na trvaní
nájmu do dňa odovzdania stavby, bolo by to tak výslovne formulované v texte nájomnej zmluvy, ktorý
celý vypracoval žalobca. Žalovaný má za to, že aj takéto ustanovenie v Nájomnej zmluve by zrejme bolo
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný ako nájomca nemôže byť rukojemníkom v záväzkovo

nájomnom vzťahu, a byť odkázaný na to, kedy si žalobca ako prenajímateľ určí dátum prevzatia stavby
do vlastníctva. Ďalej uviedol, že strany sporu čl. III. ani v žiadnom inom ustanovení Nájomnej zmluvy
nepodmienili trvanie/ukončenie nájomnej zmluvy momentom „prevzatia stavieb žalobcom". Žalovaný
ako nájomca bol preto oprávnený Nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú vypovedať kedykoľvek,
bez ohľadu na konanie/nekonanie žalobcu vo vzťahu k výzve na odkúpenie stavieb, ktorú žalovaný

vykonal v zmysle čl. IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy. Nesprávnosť výkladu obsahu zmluvy žalobcom je
možnéprezentovaťnamodelovejsituácii,kedybyžalobcaakoprenajímateľnereagovalžalovanémuako
nájomcovinavýzvunaodkúpeniestaviebv zmyslečl. IV.ods.2Nájomnejzmluvydodnešnéhodňa,čím
by si fakticky bez časového ohraničenia vynucoval trvanie nájomného vzťahu a nárokoval by si platenie
nájomného. Nekonanie žalobcu do 30.11.2020, teda viac než 1 rok od doručenia písomného podania zo

dňa 04.10.2019 „Ponuka/Výpoveď“, nemôže dopadnúť na ťarchu žalovaného. Podľa žalovaného čl. IV.
bod 2 Nájomnej zmluvy nepredstavuje určitosť doby trvania Nájomnej zmluvy, ani zmluvné dojednanie,
podľa ktorého by bol moment odovzdania stavby zároveň momentom skončenia zmluvného vzťahu.
Táto argumentácia žalobcu je výsledkom nesprávneho výkladu ustanovení Nájomnej zmluvy. Nemožno
tiež opomenúť, že Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú/na neurčitý čas, ktorý nemožno

ohraničiť momentom odovzdania stavby. V takom prípade by sa už nejednalo o zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú, ale o zmluvu uzavretú na dobu určitú, kedy určeným momentom jej zániku bol moment
odovzdania stavby žalobcovi, čo však so zmluvných dojednaní nevyplýva.

24. Vo vzťahu k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 22.02.2021 doručeného žalovanému dňa

04.03.2021, ktorým žalobca vypovedal Nájomnú zmluvu žalovaný uviedol, že uvedené podanie žalobcu
je právne irelevantné, nakoľko záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol v dôsledku
výpovede z Nájomnej zmluvy podanej žalovaným dňa 04.10.2019. K tvrdeniu žalobcu, že „Účelom
Nájomnej zmluvy bolo legalizovať užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa osobitného
hmotnoprávneho predpisu Stavebného zákona, do skončenia výstavby žalovaným a upraviť oprávnenie

žalobcu na nájomné do doby, kým nedôjde k vysporiadaniu stavby na pozemkoch žalobcu uvedených
v čl. I bod 1 Nájomnej zmluvy. Na základe toho bolo určené aj nájomné, pričom Nájomná zmluva
upravovala nájomné po kolaudácii stavby, ak nedôjde k odovzdaniu stavby žalobcovi v čl. II. bod
2“, žalovaný uviedol, že tieto závery žalobcu nevyplývajú zo žiadneho ustanovenia Nájomnej zmluvy,
žalobca chce touto formuláciou len ex post podporiť svoju argumentáciu, že zabezpečil Nájomnou

zmluvou dodržanie svojich povinností vyplývajúcich zo zákona o majetku obci, na ktorý však nájomná
zmluva neodkazuje.25. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 25.03.2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že so žalovaným uzatvoril Dodatok č. 1, že dňa 31.10.2018 k Nájomnej zmluve, pričom účel nájmu
ostal zachovaný čo sa týka aplikácie hmotnoprávneho predpisu Stavebného zákona. Ustanovenie čl.
III. bod 3 Nájomnej zmluvy nemožno vykladať izolovane od účelu Nájomnej zmluvy, uvedený v čl. I.

bod 3 Nájomnej zmluvy a ostatných ustanovení, najmä čl. II. Za takto stanoveného hospodárskeho
účelu uzatvorenie Nájomnej zmluvy, za skutkovej okolnosti, že stavebné úpravy boli žalovaným ako
stavebníkom skutočne realizované, žalovaný nemohol ukončiť Nájomnú zmluvu výpoveďou podľa § 677
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže počas doby trvania stavebných úprav by inak porušil § 139 ods.
1 Stavebného zákona a zároveň po skončení stavebných úprav do odovzdania stavby žalobcovi, by
nemal zmluvne upravenú, danú legalitu užívania pozemku žalobcu zastavanú stavbou, vo vlastníctve

žalovaného.

27. Takisto nemožno čl. III. bod 3 Nájomnej zmluvy vykladať izolovane od spôsobu stanovenia výšky
nájomného. Žalobca opätovne uvádza, že účelom uzatvorenia Nájomnej zmluvy bolo výlučne užívanie
pozemkov žalobcu na realizáciu stavebných úprav, teda Nájomná zmluva sa uzatvorila s vedomím

zmluvných strán, strán sporu uskutočniť na pozemkoch stavebnú činnosť zo strany nájomcu, ktorá
podliehala stavebnému zákonu. Poukázal na to, že to vyplýva z čl. I. bod 3 Nájomnej zmluvy.

28. V čl. II. bod 1 Nájomnej zmluvy bola upravená výška nájomného za prenajatý pozemok
odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy do právoplatnosti posledného najneskôr vydaného kolaudačného

rozhodnutia vyžadovaného pre zrealizovanie stavby a úpravy a v čl. II. bod 2 Nájomnej zmluvy
bola upravená výška nájomného za prenajatý pozemok odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti
najneskôr vydaného kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného pre zrealizovanie stavby a úpravy podľa
čl. I. bod 3 Nájomnej zmluvy. Keby súd považoval výpoveď žalovaného zo dňa 04.10.2019 za platnú,
založil by neprávo, t.j. porušil by § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zo strany súdu by došlo k

porušeniu čl. 5. veta prvá CSP. Podľa žalobcu pri výklade obsahu zmluvného vzťahu Nájomnej zmluvy
teda nemožno na tento rigidne vzťahovať len Občiansky zákonník, (ktorý navyše pri Nájomnej zmluve
platí aj na hnuteľné veci) a jeho výklad posudzovať formalisticky nedbajúc na ďalšie skutkové zistenia
a povinnosť vykladať tento zmluvný vzťah zároveň v intenciách lex specialis - zákona č. 138/1991 Zb. o
obecnom zriadení. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX z 23.06.2016.

29. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel skutkové tvrdenie, že k
uskutočneniu stavebných úprav, na základe, ktorých bola Nájomná zmluva uzatvorená nedošlo, teda je
nesporné,žeúčelomuzatvoreniaNájomnejzmluvyskutočnebolonadobudnutieprávnehotituluužívania
pozemku na dobu uskutočnenej výstavby podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona a následne legality

užívania pozemku zastavaného stavbou žalovaného ako jeho vlastníka. Uviedol, že v tejto veci nemožno
nájomnú zmluvu posudzovať výlučne podľa Občianskeho zákonníka, keď prenajímateľom je obec, na
ktorú sa vzťahuje jeho právna úprava zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorá má vo veľkej miere
kogentný charakter. Na tom nič nemení skutočnosť, že v Nájomnej zmluve je odkaz na Občiansky
zákonník. Týmto sa nevylúčila aplikácia zákona č. 138/1991 Zb. ako lex specialis. Tým, že žalobca v

Nájomnejzmluvev čl.II.určilvýškunájmudovydaniakolaudačnéhorozhodnutiaanaobdobiepovydaní
kolaudačného rozhodnutia, ustanovil limity možnosti ukončenia Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného,
aby tak nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka - užívaniu
pozemku žalobcu žalovaným bez právneho titulu.

30. Žalobca ďalej poukázal na § 8 ods. 6, § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, na ustanovenie § 1
ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí. Uviedol, že odkaz na Zásady hospodárenia a nakladania s
majetkom mesta Banská Bystrica sú uvedené v čl. II. bod 1, 2, 7, čl. IV. bod 1 Nájomnej zmluvy.

31. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ by sa strany dohodli na trvaní nájmu do dňa odovzdania stavby,

bolo by to tak výslovne formulované v texte Nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že súd je povinný
vykladať obsah záväzkového vzťahu v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011 zo dňa 31.07.2012. Podľa žalobcu
je nepochybné, že podľa obsahu Nájomnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 bod 3 účelom uzatvoreniaNájomnej zmluvy bolo výlučne užívanie pozemkov žalobcu na realizáciu stavebných úprav, teda
Nájomná zmluva sa uzatvorila s vedomím zmluvných strán sporu uskutočniť na pozemkoch stavebnú
činnosť zo strany nájomcu (žalovaného), ktorá podliehala Stavebnému zákonu.

32. V danom prípade síce došlo k odovzdaniu stavby žalobcovi, no do dňa tohto právneho úkonu
bol žalobca oprávnený požadovať nájomné podľa Nájomnej zmluvy. Keďže stavba sa nachádzala
na pozemku žalobcu, išlo o právnym predpisom dovolené správanie/konanie žalobcu, právna úprava
platenia nájomného za toto obdobie zodpovedá občianskemu zákonníku, čo sa týka zmluvného typu

Nájomnej zmluvy a je súladná aj s čl. 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čl. IV. bod 2 Nájomnej
zmluvy je výslovne uvedená len povinnosť nájomcu vykonať ponuku voči žalobcovi ako prenajímateľovi,
z uvedeného však nevyplýva aj ukončenie Nájomnej zmluvy, t.j. vykonanie uvedeného právneho úkonu
žalovaným nie je považované za rozväzovaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

33. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Krajský súd Banskej Bystrici rozsudok

Okresného súdu vo výroku II., III. zrušil a podľa § 367 ods. 2 CSP rozhodol o trovách konania.

34. Žalovaný vo vyjadrení z 24.04.2025 uviedol, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Žiadne zo
žalobcom citovaných ustanovení Zákona o obecnom zriadení, Zákona o majetku obcí ani Zásad
hospodárenia s majetkom obce nemajú priamy vplyv na možnosť, respektíve nemožnosť žalovaného

Nájomnú zmluvu vypovedať. Žalobca sa snaží prostredníctvom odkazov na uvedené zákonné a
podzákonné právne normy suplovať nedostatok jeho obozretnosti pri kreovaní textu nájomnej zmluvy, a
teda obsahu nájomného vzťahu, do ktorého vstúpil. Pokiaľ teda obsah Nájomnej zmluvy v časti trvania
nájomného vzťahu nie je v rozpore s obsahom uvedených noriem, nemajú tieto žiadny vplyv na platnosť
a účinky výpovede zmluvy danej žalovaným. Jedná sa o iný moment vo vzťahu strán sporu, ktorý nie je

totožný s režimom pre výšku nájomného pred a po momente nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia. Uviedol, že žalobca nijako doposiaľ nevysvetlil, prečo na ponuku žalovaného v zmysle
čl. IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy na prevzatie vlastníctva stavieb zo dňa 04.10.2019 reagoval až dňa
30.11.2020 a teda, že on sám, svojou nečinnosťou spôsobil stav, o, ktorom sa v súčasnosti vyjadruje ako
o „nepráve“, teda o stave kedy žalovaný nemal mať „zmluvne upravenú danú legalitu užívania pozemku

žalobcu zastavaného stavbou vo vlastníctve žalovaného". Na základe uvedeného žalovaný navrhol,
aby odvolací odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

35. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 29.04.2025.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. §§ 379 a 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem.
Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v
zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

37. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

38. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ust. §387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom
vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a použitým dôkazom. Z

titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto
postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej
inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. J. I. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). V súlade s

ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na
všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím
súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. I. XXX/XX, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod,len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS XX/XX
odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

39. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.03.2018 Nájomnú zmluvu

č. XXX/XXXX/XX C..XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.10.2018. Predmetom zmluvy bol nájom
nehnuteľností o celkovej výmere 101 m2 - časť pozemkov parc. č. E KN XXX/XX - ostatné plochy o
výmere34m2,parc.č.EKNXXX/X-ostatnéplochyovýmere24m2aparc.č.EKNXXXXX/X-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 43m2, katastrálne územie D., vedené na Liste vlastníctva žalobcu č. 5982.
Nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom realizácie stavby „Stavebné úpravy parkovacej plochy pred
budovou Slovenskej pošty 5, Banská Bystrica.“ Dodatkom č. 1 bol rozšírený dôvod prenájmu o potrebu

rozšírenia výstavby o dažďovú kanalizáciu. Nájomné bolo dohodnuté v rámci dvoch období: 1) do dňa
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného pre zrealizované stavby a úpravy a 2) odo
dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti najneskôr vydaného kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného
pre realizované stavby a úpravy. Predmetom tohto konania je obdobie po právoplatnosti vydaného
kolaudačného rozhodnutia., nakoľko kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2019

(čl. 49, 50). Výška ročného nájomného za prenajaté pozemky bola stanovená podľa článku 20 ods.
2 poradové číslo 12 zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Banská Bystrica (1348,35
Eur za rok). Žalobca na pojednávaní zmenil právny základ uplatnenia výšky ročného nájomného za
prenajaté pozemky a určil ho podľa poradového čísla 11 - „nájomné za novovybudované komunikácie
a inžinierske siete za účelom občianskej vybavenosti, ktoré budú po kolaudácii odovzdané do majetku

mesta“ vo výške 170 Eur za celú výmeru za rok so splatnosťou dňa 30.06. bežného roka. Vo vzťahu k
uvedenej zmene zobral žalobca žalobu čiastočne späť. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí
bol nárok na zaplatenie nájomného vo výške 155,83 Eur za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020.
Príslušenstvo pohľadávky pozostávalo zo zákonného úroku z omeškania. Súd prvej inštancie za
nesporné považoval, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo dňa 30.11.2020. Pričom k ukončeniu

prác došlo dňa 28.06.2019 bez závad (čl. 61).

40. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

41. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na
neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

42. Podľa ustanovenia § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak osobitný zákon neustanovuje inak,
nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch

hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

43. Zákonnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu keď uviedol, že zo žiadneho ustanovenia
zmluvy nevyplýva, že by trvanie nájomného vzťahu bolo ohraničené práve reálnym odovzdaním stavby

a tiež tvrdenie, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v aplikovaní nesprávnej
právnej normy, a to § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená
žalobcom ako subjektom verejného práva, teda v nájomnej zmluve bol osobitne určený aj spôsob
jej skončenia, vzhľadom na to, že pozemky, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu mali byť zastavané
stavbou vo vlastníctve žalovaného, a to čl. III. Nájomná zmluva v článku II. bod 1 obsahovala výšku

nájmu určenú podľa zásad hospodárenia jednak do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a jednak
po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vyžadované pre zrealizovanie stavby a úpravy v čl. 20 v
bode 2 poradové č. 12, teda podľa žalobcu Nájomná zmluva obsahovala aj eventualitu, že nájomca po
kolaudácii stavbu žalobcovi neodovzdá, majúca základ práve v rozdielnej zvýšenej výške nájomného
za časové obdobie po kolaudácii stavby. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nemohol aplikovať na

predmetnú zmluvu len ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže bola uzatvorená aj s ohľadom na
Zásady hospodárenia, ktoré sa uvádzajú v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.44. Odvolací súd sa uvedenými námietkami žalobcu nestotožnil. Je pravdou, že zmluva v čl. III.
obsahovala dobu, na ktorú sa Nájomná zmluva uzatvára, bolo to na dobu neurčitú a zároveň
zakotvovala možnosti prenajímateľa vypovedať túto Nájomnú zmluvu. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa možnosťou vypovedania Nájomnej zmluvy zo
strany žalovaného zaoberal v bode 25 napadnutého rozhodnutia, keď na možnosť vypovedania
Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného aplikoval ustanovenie § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
čo podrobne zdôvodnil v predmetnom bode napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tento odkazuje. To, že si strany v Nájomnej zmluve dohodli spôsob ukončenia

nájmu len pre jednu zmluvnú stranu - v tomto prípade pre žalobcu ako prenajímateľa neznamená, že
druhá zmluvná strana, v tomto prípade žalovaný ako nájomca nie je oprávnený predmetnú nájomnú
zmluvu vypovedať. V tejto súvislosti musí odvolací súd prisvedčiť žalovanému, že žiadne so žalobcom
citovanýchustanoveníčiužzákonač.138/1991Zb. alebozákonač.369/1990 Zb. neupravujú možnosť
žalovaného nájomnú zmluvu vypovedať , ale ani nemožnosť túto nájomnú zmluvu zo strany žalovaného
vypovedať. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že predmetné ustanovenia nemajú na

platnosť a účinky výpovede zmluvy zo strany žalovaného žiaden vplyv.

45. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca zmenil právny základ uplatnenia
výšky ročného nájomného za prenajaté pozemky a určil ho a podľa Zásad hospodárenia a nakladania
s majetkom Mestom Banská Bystrica, a to podľa čl. 20 poradové č. 11 vo výške 170,--eur za celú

výmeru/rok, keď na pojednávaní žalobca v súvislosti s predmetnými Zásadami hospodárenia uviedol,
že budú požadovať nájomné za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 celkovo vo výške 155,83 eur,
a to konkrétne v zmysle čl. 20 bod 2 poradové č. 11. S poukazom na uvedené vzal žalobca žalobu v
časti o zaplatenie 1.192,52 eur späť a v tejto časti súd prvej inštancie konanie v zmysle ustanovenia
§ 145 ods. 2 CSP zastavil.

46. S poukazom na uvedené správne potom vychádzal súd prvej inštancie pri určení nároku žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy z tohto prednesu žalobcu správne skonštatoval, že po čiastočnom späťvzatí
bol predmetom konania nárok na zaplatenie nájomného vo výške 155,83 eur spolu s príslušenstvom.

Keďže však súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že s poukazom na výpoveď
nájomnej zmluvy zo strany žalovaného uplynula trojmesačná výpovedná doba dňa 10.01.2020, priznal
žalobcovi výšku nájomného za mesiac január, a to od 01.01.2020 do 10.01.2020 vo výške 4,57 eur, keď
by výška mesačného nájomného predstavovala 14,17 eur, pričom vychádzal zo sumy 170,--eur za celú
výmeru tak, ako to navrhol žalobca na pojednávaní. Ako už bolo uvedené s týmto právnym záverom

súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Neexistuje žiadne ustanovenie iného
zákona, ktoré by zakazovalo nájomcovi vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu.

47. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy, kde sa
nájomca zaviazal, že v lehote 30 dní od právoplatnosti (posledného) najneskôr vydaného kolaudačného

rozhodnutia vyžadovaného pre zrealizovanie stavby a úpravy podľa čl. I bod 3 zmluvy predloží písomnú
ponuku prenajímateľovi previesť časť predmetných stavieb na prenajímateľa a zmluvnou formou za
1,--euro v rozsahu porealizačného geometrického plánu - záberu pozemkov podľa skutkového stavu
zamerania stavieb.

48. Predmetné kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 06.06.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa
28.06.2019 a žalovaný listom zo dňa 04.10.2019 nazvanom Ponuka/Výpoveď v zmysle čl. IV. ods. 2
Nájomnej zmluvy ponúkol žalobcovi ako prenajímateľovi na prevod časti stavieb v predmetnej ponuke
špecifikovaných zmluvnou formou na prenajímateľa za kúpnu cenu 1,--euro v rozsahu porealizačného

geometrického plánu a zároveň vypovedal Nájomnú zmluvu aj keď v tejto výpovedi sa žalovaný odvolal
na článok III. Nájomnej zmluvy a žalobcovi oznámil, že výpovedná doba je v tomto prípade jeden
mesiac, čo však ako už bolo v rozsudku uvedené, súd prvej inštancie neakceptoval a aplikoval na
výpoveď zo strany žalovaného ustanovenie § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Je teda nesporné,
že žalovaný splnil čl. IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy, ponúkol listom zo dňa 04.10.2019 prenajímateľovi

na prevod časti stavby k čomu však došlo až 30.11.2020, o čom svedčí Záznam z odovzdania a
prevzatia časti stavby (č. l. 61 spisu), teda po roku ako bola ponuka zo strany žalovaného žalobcovi
predložená bez toho, aby žalobca ozrejmil dôvod takéhoto neskorého prevzatia predmetnej stavby.49. Vzhľadom na vyššie uvedené sa musí odvolací súd stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie
uvedenom v bode 26 napadnutého rozhodnutia, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by
trvanie nájomného vzťahu bolo ohraničené práve reálnym odovzdaním stavby a teda žalovaný potom,

ako mal za to, že splnil povinnosti uvedené v Nájomnej zmluve a v súlade s čl. IV. ods. 2 Nájomnej
zmluvy zrealizoval písomnú ponuku prenajímateľovi, mal s poukazom na túto ponuku právo Nájomnú
zmluvu vypovedať. Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že tento článok
Nájomnej zmluvy neznamená automatické ukončenie Nájomnej zmluvy a ani jej podmienenie trvania/
ukončeniaNájomnejzmluvymomentomprevzatiastaviebžalobcom, keďžetakétoukončeniesizmluvné

strany v Nájomnej zmluve nedohodli.

50. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalobcu uvedené v
odvolaníniesúdôvodné.Súdprvej inštancie sadostatočnevysporiadalsovšetkýmiaspektmizisteného
skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takého rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.

51. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej III. a IV. výrokovej vete
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

52. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu v rozsahu výroku II., III.
a IV., odvolací súd konštatuje, že výrokom II. okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
4,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,57 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
teda v tejto časti výroku bol žalobca v konaní úspešný. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 355

ods. 1 v spojení s § 359 CSP, podľa ktorých proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon nevylučuje a odvolanie môže podať stran, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v
tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej
neprospech. Keďže výrokom II. súd v časti žalobcovi vyhovel, nebolo týmto výrokom rozhodnuté v

neprospech žalobcu, odvolací súd odvolanie žalobcu proti II. výrokovej vete rozsudku okresného súdu
podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže
osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

54. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).