Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222011008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222011008.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Mareka Dudíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. mája 2025 v
trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27.2.2025 sp.zn. K2-7T/40/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd rozsudkom zo dňa 27.2.2025 sp.zn. K2-7T/40/2022 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil
obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/X spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Košice II, sp. zn. 2 Pv 191/22 pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 13.11.2021 v čase okolo 19.00 hodiny na
ulici Zborovská č.4 v Košiciach na parkovisku pri zadnej časti bloku páchateľ lúpežne prepadol svojho

otca F. C. tým spôsobom, že potom ako spoločne vystúpili z taxíka, ho vylákal na parkovisko, kde od
neho najprv slovne požadoval, aby mu odovzdal peniaze a mobilný telefón, a keď mu ich odmietol dať,
tak mu násilím začal ťahať z jeho ramena tašku, v ktorej mal notebook, pričom poškodený tašku držal
rukou a počas toho ho udrel dlaňou ruky do hlavy, následkom čoho spadol na zem, kde mu kopol do jeho
ľavej nohy a vytrhol mu tašku z ruky, čím takto svojím konaním spôsobil F. C. z Košíc ľahké zranenie,
a to pomliaždenie prednej steny ľavého predkolenia s narušením a ovplyvnením a sťažením obvyklého

spôsobu života poškodeného z medicínskeho hľadiska v primeranom trvaní do 5 dní, pretože skutok
nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa
27.2.2025, ktoré aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že Mestský súd Košice vo svojom rozhodnutí poukázal na

to, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný aj poškodený zhodne vypovedali, že medzi nimi došlo
v rozhodnom čase ku krátkemu vzájomnému konfliktu nepatrnej intenzity pod vplyvom alkoholických
nápojov a rodinných nezhôd, obžalovaný mu však nič nevzal, všetky veci sa našli v jeho bezprostrednej
blízkosti a na mieste činu, nič nechýbalo. Notebook ani nikdy nevlastnil, tak ako aj dotykový telefón, čo
je ale vzhľadom k tomu, čo bolo konštatované vyššie bezpredmetné, vzhľadom na dôkaznú núdzu, ktorá
už od počiatku neodôvodňovala postavenie obžalovaného pred súd.

Súd s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní konštatoval, že obžaloba
neuniesla dôkazné bremeno, keď nenavrhla dôkazy, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo žalovaného
skutku.
Skutok zo dňa 13.112021 podľa názoru súdu nevykazoval znaky skutkovej podstaty lúpeže, ani
výtržníctva a ani priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keďže zhodne podľa výpovede
obžalovaného a poškodeného došlo len ku krátkej výmene názorov a k fackovaniu. K samotnému

zraneniu poškodeného súd dodal, že vysvetlenie poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2025sa mu javilo ako logické, klinec v nohe, ktorý má poškodený od roku 1982, mohlo spôsobiť zranenie
uvedené v obžalobe, ale nebolo spôsobené samotným obžalovaným.

Prokurátor je toho názoru, že Mestský súd Košice nepostupoval pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku
správne, pretože obžalovaný bol z trestnej činnosti jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedka –
poškodeného F. C. po začatí trestného stíhania, ktorý podrobne popísal priebeh lúpežného prepadnutia
zo strany obžalovaného, ktorý najprv od neho požadoval peniaze a mobilný telefón, a keď mu tieto
veci odmietol dať, tak mu obžalovaný strhol z ramena tašku, udrel ho do hlavy a keď spadol, tak ho

obžalovaný kopol do ľavej nohy a utiekol.
Zároveň poukázal na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia
a traumatológia, aj na lekársku správu zo dňa 13.11.2021, z ktorých vyplýva, že poškodený mal byt'
fyzicky napadnutý - kopnutý známou osobou do prednej steny predkolenia vľavo, v dôsledku čoho utrpel
zranenie s dobou liečenia do 5 dní, ako aj na
zápisnicu o obhliadke miesta činu, z ktorej vyplýva, že niekoľko metrov od miesta skutku bola nájdená

čierna taška na rameno poškodeného, ktorú odhodil obvinený pri svojom úteku z miesta činu.
Prokurátor file_0.jpg

file_1.wmf

nesúhlasí s rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 14.10.2024, ktorý obžalovaného A. B. oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn. 2Pv 191/22 zo dňa 5.8.2022, pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. podľa § 285 písm. b) Tr.por., pretože skutok vykazuje

znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. a žalovaný skutok by mohol vykazovať
minimálne zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.zák.,
pretože obžalovaný na mieste prístupnom na verejnosti fyzicky napadol svojho otca, ktorému spôsobil
ľahké zranenie, a to pomliaždenie prednej steny predkolenia v stredovej časti s dobou liečenia do 5 dní.

Na základe zistených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil oslobodzujúci rozsudok
MestskéhosúduKošicesp.zn.K2-7T/40/2022zodňa27.2.2025vplnomrozsahuavrátilvecMestskému
súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že Krajský súd

v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení 4To/95/2024 zo dňa 16.12.2024 uviedol, že sa stotožňuje
file_2.jpg

file_3.wmf

so záverom prvostupňového súdu, že prokurátor v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
nepreukázal file_4.jpg

file_5.wmf

násilné zmocnenie sa veci poškodeného ním, pričom však považoval za nedostatočné vysporiadanie
sa s časťou skutku týkajúceho sa „fackovania” a taktiež otázkou zranení konštatovaných v znaleckom
posudku.
V ďalšom poukázal na výpoveď svedka – poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2025.
Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 104/2021 na č.1. 70-81 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia, úrazová chirurgia, tento vychádza práve zo skutkového priebehu zachyteného v zápisnici o
výsluchu svedka F. C. zo dňa 13.11.2021 o 22:30, ktorá ako taká nie je procesne použiteľná ako dôkaz
v tomto konaní, nakoľko nebola získaná zákonným spôsobom, keďže nebola získaná kontradiktórnym
spôsobom a svedok aj obžalovaný zhodne potvrdili, že boli značne pod vplyvom alkoholu, a teda aj
táto skutočnosť spochybňuje výpoveď poškodeného po obsahovej stránke. Nehovoriac už o tom, že

výpoveďami svedka F. C. na hlavnom pojednávaní neboli pôvodne tvrdené skutočnosti potvrdené, ale
boli vyvrátené.
Vzhľadom k nepoužiteľnosti svedeckej výpovede svedka F. C. zo dňa 13.11.2021 o 22:30 je podľa jeho
názoru aj citovaný znalecký posudok nepoužiteľný.Prokurátor na strane 3 odôvodnenia odvolania proti rozsudku uvádza: „Zo zápisnice o obhliadke miesta
činu vyplýva, že niekoľko metrov od miesta skutku bola nájdená čierna taška na rameno poškodeného,
ktorú odhodil obvinený pri svojom úteku z miesta činu.” S uvedeným záverom obžalovaný nesúhlasí,

keďže tento záver prokurátora nebol nijako preukázaný, ba práve naopak výpoveďami na hlavnom
pojednávaní bol vyvrátený.
Obžalovaný má za to, že ani doplnené dokazovanie nepreukázalo spáchanie trestného činu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák.
Rovnako má za to, že neboli preukázané znaky trestného činu podľa § 364 Tr.zák., keďže medzi

poškodeným a ním ide o vzťah otca a syna, kedy sa nezhodli na niektorých rodinných záležitostiach.
Každopádne však intenzita v žiadnom prípade nedosiahla trestnoprávnu úroveň, nehovoriac o absencii
naplnenia ďalších znakov trestného činu.

V ďalšej časti uviedol, že pri posudzovaní materiálneho znaku (materiálneho korektívu) pri trestnom čine
výtržníctva podľa § 364 Tr.zák. treba najmä (k tomu porovnaj B 58/6/1975, R 4/1976, B 1/1/1984) je

potrebné
a) vážiť intenzitu, črty a priebeh útoku,
b) posúdiť okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (na pracovisku, ulici, v reštaurácii, na zhromaždení
ľudí, doba dňa, počet páchateľov),
c) zisťovať pohnútku konania (aroganciu voči ostatným ľuďom, vyprovokovanie),

d)zhodnotiťnásledkyaúčinky(zranenieosôb,poškodenievecí,morálnuujmuosôb,stupeňvzbudeného
pohoršenia),
e) zhodnotiť osobu páchateľa (otec syn - rodinné traumy).

V uvedenom prípade potom, ako obidvaja požili alkohol, sa mali prefackať, pričom intenzita konania a

ani miesto, kde malo k nezhodám medzi otcom a synom dôjsť (malo ísť o miesto pri garážach za tmy,
teda bez toho, aby bol ktokoľvek na mieste samom prítomný) nemôže dosahovať trestnoprávny rozmer
konania obžalovaného, ako trestného činu podľa § 364 Tr.zák.
S ohľadom na uvedené považuje oslobodenie spod obžaloby za dôvodné a správne, pričom dôvody
uvedené v odôvodnení prokurátora za neopodstatnené.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd zistil, že prokurátor podal obžalobu prvostupňovému súdu na obžalovaného pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
v napadnutom uznesení.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp. zn. K2-7T/40/2022 zo dňa 14.10.2024

podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora, lebo nebolo dokázané,
že skutok sa stal.
Na základe odvolania krajský súd uznesením sp. zn. 4To 95/2024 zo dňa 16.12.2024 podľa § 321 ods.1
písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vratil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v tomto svojom rozhodnutí okrem iného uviedol nasledujúce skutočnosti.
Krajský súd po preskúmaní spisu považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu,
že prokurátor v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nepreukázal násilné zmocnenie sa veci

poškodeného obžalovaným.
Avšak zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia úrazová chirurgia
vyplýva, že poškodený mal byť fyzicky napadnutý - kopnutý známou osobou do prednej steny
predkolenia vľavo, v dôsledku čoho utrpel zranenie s dobou liečenia do 5 dní.
Táto skutočnosť je dôležitá z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného v prípade

preukázania, že on spôsobil zranenie poškodenému. Preto bude potrebné v rámci doplnenia
dokazovania vypočuť v prvom rade poškodeného ku spôsobu tohto zranenia a v prípade poukázania na
obžalovaného, bude nevyhnutné k tejto skutočnosti vypočuť aj jeho.Až v závislosti od vykonania tohto úkonu bude možné prijať právny záver, či obžalovaný spáchal nejaký
trestný čin, alebo priestupok, alebo sa nedopustil ani trestného činu, ani priestupku. a to aj v súvislosti
s fackovaním medzi obžalovaným a poškodeným.

Vnadväznostinatokrajskýsúduvádza,žeprvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkompodľa§285písm.
a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora, lebo nebolo dokázané, že skutok sa stal,
avšak z vykonaného dokazovania vyplýva podozrenie, že aspoň časť skutku vo forme bitky – fackovania
medzi obžalovaným a poškodeným sa stala. Ak by sa časť žalovaného skutku stala, tak potom v prípade
nepreukázania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepreukázania naplnenia znakov

priestupku zo strany obžalovaného, by teoreticky prichádzal do úvahy možný postup oslobodenia spod
obžaloby, ale nie podľa ustanovenia, uvedeného v napadnutom rozsudku.

Krajský súd po opätovnom rozhodnutí prvostupňového súdu po vrátení veci k ďalšiemu konaniu
konštatuje, že prvostupňový súd v rámci ďalšieho dokazovania postupoval dôsledne v zmysle
pokynu krajského súdu, opätovne vypočul poškodeného aj obžalovaného a na základe výsledkov

doplneného dokazovania po zákonnom vyhodnotení vykonaných dôkazov pred vrátením veci krajským
súdom a dôkazov po vrátení krajským súdom správne a zákonne rozhodol, keď opätovne oslobodil
obžalovaného spod obžaloby prokurátora, ale tentokrát podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok
nie je trestným činom.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor podal obžalobu na v tom čase obvineného na základe
jedného priameho usvedčujúceho dôkazu, a to svedeckej výpovede poškodeného F. C. a nepriamych
dôkazov, a to znaleckého posudku ohľadne zranení poškodeného, zápisnice z obhliadky miesta činu,
fotodokumentácie a výpovedí policajtov.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že súd môže rozhodnúť o vine obžalovaného, ak existuje
súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa dopĺňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku
a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Zároveň považuje za potrebné upozorniť na dôležitú skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku, t.j. že ak výpoveď svedka je jediným usvedčujúcim dôkazom
alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni oprieť obžalobu, je
nevyhnutné výsluch svedka vykonať aj po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného na
obhajobu.

V uvedenom prípade podal prokurátor obžalobu na základe jedného usvedčujúceho priameho dôkazu,
na ktorý poukazuje aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku, a tým je výpoveď poškodeného F. C..
Krajský súd zdôrazňuje, že táto podľa prokurátora usvedčujúca výpoveď, na základe ktorej by mal
súd rozhodnúť o vine obžalovaného, bola vykonaná nekontradiktórnym spôsobom, a to síce po začatí
trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia a ak by prvostupňový súd po podaní obžaloby

dôkladne preskúmal spis, tak po jeho preskúmaní mal takúto obžalobu odmietnuť.
V uvedenom prípade totiž už v čase podania obžaloby nielenže neexistoval žiadny priamy usvedčujúci
dôkaz, ale neexistovala ani žiadna ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by sa vzájomne dopĺňali,
nadväzovali na seba a jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestného činu.
Akvšaksúdneodmietolobžalobu,takpotommuselumožniťprocesnýmstranámvykonaťniminavrhnuté

dôkazy na hlavnom pojednávaní, na ktorých obžalovaný poprel spáchanie trestného činu a zo spáchania
ho neusvedčil ani samotný poškodený. Obidvaja aj po doplnení dokazovania priznali akurát vzájomné
prefackanie sa, pričom poškodený poprel, aby mu obžalovaný ublížil, nič zlé sa podľa neho nestalo
a pripustil spôsobenie zranenia aj iným spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe.

Z takto zisteného skutkového stavu je úplne zrejmé, že zo strany prokurátora nebol súdu predložený
žiadny priamy usvedčujúci dôkaz, vykonaný kontradiktórnym spôsobom po vznesení obvinenia, na
základe ktorého by mal súd po jeho vykonaní na hlavnom pojednávaní rozhodnúť o vine obžalovaného.
V nadväznosti na prokurátorom spomínaný dôkaz v odvolaní – výpoveď poškodeného, na základe
ktorého by aj napriek známym rozhodnutiam Najvyššieho súdu o nevyhnutnosti vykonať takýto dôkaz

kontradiktórnymspôsobom,malsúdrozhodnúťovineobžalovaného,krajskýsúdupozorňuje nadôležitú
skutočnosť, ktorá zrejme unikla pozornosti prokurátora, a to, že tento dôkaz z prípravného konania ani
nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní.Pokiaľ prokurátor poukazuje na nepriamy dôkaz – znalecký posudok, tak aj krajský súd poukazuje na
jeho nepoužiteľnosť v tomto konaní okrem iného aj z dôvodu, že bol vypracovaný na základe svedeckej
výpovedepoškodeného(kopnutie)zprípravnéhokonania,ktorúvšakneskôrpoškodenýzmenilauviedol

iný spôsob zranenia, z čoho vyplýva, že k jeho zmenenej svedeckej výpovedi nebol vypracovaný
aktuálny znalecký posudok, resp. doplnok a nie je možné automaticky vylúčiť aj inú možnosť zranenia,
ktorú spomínal neskôr poškodený vo svojej výpovedi, pričom v tejto ďalšej výpovedi aj na hlavnom
pojednávaní jednoznačne poprel, aby mu zranenie spôsobil obžalovaný.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukázal na ďalší nepriamy dôkaz – zápisnicu z obhliadky miesta činu,
z ktorej podľa neho vyplýva, že niekoľko metrov od miesta skutku bola nájdená čierna taška na
rameno poškodeného, ktorú odhodil obžalovaný pri svojom úteku z miesta činu, tak na túto námietku
už reagoval vo svojom vyjadrení obžalovaný prostredníctvom obhajcu, keď uviedol, že s uvedeným
záverom obžalovaný nesúhlasí, keďže tento záver prokurátora nebol nijako preukázaný.
Krajský súd sa stotožňuje s týmto stanoviskom obžalovaného a nie je mu zrejmé, z akých dôkazov

prokurátor vychádzal pri tomto jeho konštatovaní, ktoré na základe vykonaných dôkazov nemá reálny
základ.

V nadväznosti na uvedené krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj samotný intervenujúci
prokurátor na poslednom hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vzhľadom k tomu, že poškodený

zásadne zmenil svoj postoj v porovnaní s výpoveďou tesne po spáchaní trestného činu, nie je
teda možné jednoznačne preukázať, čo malo viesť k danému incidentu a preto navrhol súdu, aby
obžalovaného uznal vinným len zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a), ods.2
písm.d) s poukazom na § 139 písm.c) Tr. zák.. Z toho je zrejmé, že aj samotný intervenujúci
prokurátor po doplnení dokazovania dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

vinu obžalovaného zo spáchania trestného činu lúpeže, pre ktorý bola podaná obžaloba. Na základe
toho modifikoval pôvodný záverečný návrh oproti návrhu pred zrušujúcim uznesením krajského súdu
a napriek tejto modifikácii návrhu po vynesení rozsudku podal dozorový prokurátor odvolanie, v ktorom
v rozpore s modifikovaným návrhom navrhol uznať vinu obžalovaného aj z iného trestného činu (lúpeže),
ako navrhoval intervenujúci prokurátor.

Vzhľadom na absenciu priamych, ale aj nepriamych usvedčujúcich dôkazov prvostupňový súd rozhodol
správne, ak neuznal vinu obžalovaného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.

V súvislosti s prípadným uznaním viny obžalovaného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a),

ods.2 písm.d) s poukazom na § 139 písm.c) Tr. zák. krajský súd považuje za potrebné uviesť, že
nie každý útok na nejakú osobu, na mieste verejnosti prístupnom a v akomkoľvek čase znamená
automatické naplnenie všetkých znakov tohto trestného činu.
Pri skúmaní naplnenia, či nenaplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné
skúmaťviacfaktorov,ako tosprávneuviedolajobžalovaný prostredníctvomsvojhoobhajcuvovyjadrení

k odvolaniu proti napadnutému rozsudku, a to okrem iného zvážiť intenzitu, črty a priebeh útoku,
posúdiť okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (na pracovisku, ulici, v reštaurácii, na zhromaždení
ľudí, počet páchateľov), zisťovať pohnútku konania (aroganciu voči ostatným ľuďom, vyprovokovanie),
zhodnotiť následky a účinky (zranenie osôb, poškodenie vecí, morálnu ujmu osôb, stupeň vzbudeného
pohoršenia), zhodnotiť osobu páchateľa (otec syn - rodinné traumy), ale aj miesto spáchania skutku,

čas spáchania skutku.

Vzhľadom na miesto spáchania skutku – pred garážami, kde nie je zvyčajne prítomných viac osôb,
čas jeho spáchania – vo večerných hodinách, neprítomnosť žiadnych osôb a vzájomné prefackanie sa,
takéto konanie aj podľa krajského súdu nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa §

364 ods.1 písm.a), ods.2 písm.d) s poukazom na § 139 písm.c) Tr. zák., ale ani prípadného priestupku.

Na základe vykonaného dokazovania pred zrušujúcim uznesením krajského súdu, ako aj po jeho
zrušení dospel prvostupňový súd ku správnym skutkovým zistenia, že v uvedenom prípade prokurátor
nepreukázal, aby sa obžalovaný násilným konaním zmocnil vecí od poškodeného, ale preukázal

spáchanie časti skutku, uvedeného v obžalobe, a to vzájomnému prefackaniu sa obžalovaného
s poškodeným.Zistené skutkové závery prvostupňový súd následne správne premietol aj do právnych záverov, keď
obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože časť preukázaného skutku – prefackanie obžalovaným
poškodeného najmä vzhľadom na vzájomné prefackanie, miesto spáchania, čas spáchania a intenzitu

konania nenapĺňa znaky trestného činu a ani priestupku.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.