Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203219
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122203219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar.
XX. X. XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, 3/ F. G., nar. X. X. XXXX, bytom
H., I. J. XXX, všetky právne zastúpené spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.
r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanému: K. E., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX,
prechodne bytom L. XXX, K., Česká republika, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou
so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobkýň proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/27/2022-110 zo dňa 29. 9. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyne v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol (výrok I.)
žalobu a priznal žalovanému voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je určenie, že v žalobe označené

nehnuteľnosti patria v podiele 1/2 do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a v podiele 1/2 do
dedičstva po A. B., zomr. XX. XX. XXXX. Okresný súd kvalifikoval podanú žalobu v zmysle § 137 písm.
c) CSP. V danom prípade nebolo sporné, že dňa 1. 10. 1999 došlo medzi A. B. a žalobkyňou 1/ ako
predávajúcimi a žalobkyňou 2/ a žalovaným ako kupujúcimi k podpisu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena, na základe ktorej sa žalobkyňa 2/ a žalovaný stali bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností. Manželstvo žalobkyne 2/ a žalovaného bolo rozvedené dňa X. XX. XXXX
a aktuálne prebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva (27C/32/2020).

3. Žalobkyne odôvodnili neplatnosť zmluvy, ktorou došlo k zmienenému prevodu nehnuteľností odkazom
na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru bol daný právny úkon simulovaný,
keďžesatunezhodujeskutočnávôľasjejprejavom.Žalobkynetvrdili,žezmluvnéstranyuzatvorilikúpnu
zmluvu iba formálne, keďže chceli uzavrieť darovaciu zmluvu. Strany v spore zhodne tvrdili, že žalovaný
v rámci predzmluvných rokovaní podmieňoval uzavretie zmluvy zvolením pre neho správneho typu
zmluvy, a to zmluvy kúpnej. Dôvodom tohto postupu bol motív – podľa názoru žalovaného skutočnosť,
že darovaciu zmluvu je možné jednoduchšie napadnúť v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu

podmieňoval uzatvorenie zmluvy tou skutočnosťou, že dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a nie k pôvodne
navrhovanej darovacej zmluvy.4. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre spochybnenie vážnosti vôle účastníka právneho úkonu,
teda žalovaného, nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že tu sú okolnosti,
z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana

musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle nepôjde v prípade,
keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní
vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada. Aby nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právny
následok neplatnosti právneho úkonu, muselo by byť bezpečne preukázané, že obe zmluvné strany mali
vedomosť o tomto nedostatku.

5. V predmetnom prípade následne podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by druhá strana –
žalovaný považoval kúpnu zmluvu za zastretý právny úkon, keď dokonca žalobkyne zhodne podopierajú
jeho tvrdenia o tom, že žalovaný chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu a nie zmluvu darovaciu, to znamená,
že uzatvoril taký právny úkon, pri ktorom je možné konštatovať zhodu jeho vôle (chcel uzatvoriť kúpnu
zmluvu) s jeho prejavom (podpísal kúpnu zmluvu). Potom nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že
prejav žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol vážny a v záujme ochrany právnej istoty a dobrej

viery je právny úkon platný a spôsobilý vyvolať následky, ktoré s ním právo spája.
6. Súd prvej inštancie dodal, že nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyne spochybňujú
platnosť kúpnej zmluvy po tom, čo medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným dochádza k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. Takéto konanie žalobkýň považoval za vypočítavé.
7. Taktiež akcentoval skutočnosť, že pohnútka, pre ktorú strana zmluvu uzatvára, nie je dôvodom pre

vyslovenie neplatnosti zmluvy. Nebolo preukázané, že by žalovaný uzatváral kúpnu zmluvu s cieľom
zastrieť darovaciu zmluvu. Neplatnosti právneho úkonu sa potom nie je možné domáhať voči tomu, kto
tento právny úkon považoval za nezastretý.
8. Pokiaľ žalobkyne poukazovali na to, že tu nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, okresný súd uviedol, že
táto okolnosť nespôsobuje neplatnosť dotknutej zmluvy.

9. Napokon súd prvej inštancie vytkol nesprávne koncipovaný petit žaloby. Uviedol, že prevodcami
sporných nehnuteľností boli žalobkyňa 1/ a jej zomrelý manžel. Išlo o majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctvaapodľanázoruokresnéhosúdutobollendedičskýsúd,ktorýboloprávnenýrozhodovať
o majetku spadajúceho do dedičstva po poručiteľovi (A. B.).

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle princípu úspechu vo veci podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

11. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobkyne, pričom sa domáhali zmeny napadnutého
rozhodnutia a vyhovenia žalobe.

12. Uviedli, že A. B. a jeho manželka A. B. sa dohodli s dcérou a jej manželom (žalovaným), že im darujú
nehnuteľnosti. Žalovaný však prišiel s myšlienkou, že nie je vhodné riešiť prevod darovacou zmluvou,
ktorý by mohol byť napadnutý napríklad uplatnením nároku na vrátenie daru. Na základe toho presvedčil
ostatných účastníkov na to, že pre účely prevodu bude výhodné označiť listinu ako kúpnu zmluvu so
zriadenímvecnéhobremena.Všetciúčastnícisatedadohodliuzavrieťnavonokkúpnuzmluvu,aleobsah

ich dohodnutého záväzku o darovaní nehnuteľností a zriadení vecného bremena sa nezmenil. Prevod
vlastníctva bol realizovaný formálne listinou označenou ako kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena, avšak všetkým účastníkom bolo zrejmé, že v skutočnosti sa jedná o dar, resp. o dohodu
o zaopatrení. V kúpnej zmluve bola určená hodnota predmetu prevodu na sumu 493.220,- Sk s tým, že
táto bude zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Kúpna cena však nikdy nebola vyplatená a nikdy

ani nemala byť vyplatená.
13. Skutočnosť, že išlo o simulovaný právny úkon, potvrdzuje vyjadrenie žalobkyne 2/ a vyjadrenie
žalovaného prostredníctvom ich zástupcu v spore o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Právny úkon, ktorým došlo k prevodu sporných nehnuteľností, bol simulovaný, pretože tu došlo
k vedomej nezhode skutočnej vôle a urobeného prejavu všetkých účastníkov zmluvy, čo má za následok

absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Uzavretím kúpnej zmluvy ale nedošlo k disimulácii, t. j.
zastretiu iného právneho úkonu, v tomto prípade pôvodne zamýšľanej a de facto zrealizovanej darovacej
zmluvy, pretože prejavy vôle zmluvných strán nenapĺňajú obsahové náležitostí darovacej zmluvy, došlo
však k naplneniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade nik z účastníkov neočakával, že k dôjde k zaplateniu kúpnej ceny, pretože

bolo dohodnuté, že kúpna cena sa platiť nebude, hoci kúpna zmluva určité vágne ustanovenie o jej
zaplatení obsahuje. Dokonca aj vtedy ešte splatnú daň z prevodu vlastníctva zaplatili nadobúdatelia,
teda tak, ako by platili v prípade prevodu darovacou zmluvou.14. Žalovaný nielenže o simulácii právneho úkonu vedel, ale ho sám inicioval. Potom konštatovanie
súdu o vnútornej výhrade iba jednej zmluvnej strany (prevodcu) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní konštatovanie súdu, že žalovaný považoval právny

úkonzanezastretýažebymalbyťdobromyseľný,pretožeosimuláciiprávnehoúkonunevedel.Dôkazné
bremeno je na strane žalobkýň, ale čo do produkovaných tvrdení logicky aj na strane žalovaného.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že by skutočne o zmene formy darovacej zmluvy
na kúpnu nevedel, hoci ju sám inicioval. Žalovaný neprodukoval tvrdenie, že by bola medzi účastníkmi
dohoda o zaplatení kúpnej ceny, pretože nebola a ak by aj produkoval také tvrdenie, neuniesol dôkazné

bremeno. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 13. 7. 2023 potvrdil, že on sa nikdy o tom, že by dal nejaké
peniaze, nezmieňoval. Neskôr tvrdil, že vraj sa mali dohodnúť, že kúpna cena bude vyplatená časom
a že ju neskôr žalobkyne odpustili. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Nikdy k dohode o zaplatení akejkoľvek
kúpnej ceny nedošlo. Na podporu svojej argumentácie žalobkyne odkázali na vyjadrenia právnej
zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 7. 7. 2021. Okresný súd sa s uvádzanými okolnosťami veci
nevysporiadal.

15. Žalovaný nenavrhol, že hodnotu nehnuteľnosti zaplatí, ale len navrhol zmenu formy zmluvy navonok,
aby sa vyhol riziku vrátenia daru. Odvolateľky argumentovali, že o simulácii právneho úkonu boli všetci
vrátane žalovaného uzrozumení. Nemohli začať konanie bez potrebných dôkazov, pretože účastníkmi
zastretého úkonu boli len konkrétne zmluvné strany. Samotný dôkaz ponúkol práve žalovaný v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď ústami svojej zástupkyne simuláciu a jej

motív potvrdil. Nesúhlasili so záverom okresného súdu o ich vypočítavom konaní. Upriamili pozornosť na
obštrukčné správanie žalovaného v súvisiacom konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
16. Za rozporné považovali odvolateľky závery okresného súdu, že kúpna cena mohla byť vymáhaná,
hoci v zmluve je konštatované, že kúpna cena mala byť zaplatená pred podpisom zmluvy. Odvolateľky
tiež namietali závery okresného súdu o nesprávne formulovanom petite. V tejto súvislosti odkázali na

§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka a konštatovali, že nebohý A. B. zomrel XX. XX. XXXX, z čoho
vyplýva, že od jeho smrti uplynuli viac ako tri roky, a preto už nie je možné ani rozhodnutím súdu ani
v dedičskom konaní zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať. V tomto prípade
preto nastala fikcia podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o tom, že podiely A. B. a jeho pozostalej
manželky sú rovnaké. Napokon žalobkyne prezentovali judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu

k teoretickým základom neplatnosti právnych úkonov z dôvodu simulácie.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a následne na pojednávaní

napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Na nariadenom pojednávaní odvolacieho súdu žalobkyne po vykonanom dokazovaní zotrvali na
svojej doterajšej argumentácii. Žalovaný v rámci výsluchu vypovedal, že v čase dojednávania prevodu
dotknutých nehnuteľností nemali peniaze na vyplatenie kúpnej ceny. Pod odpustením zvyšnej časti

kúpnej ceny rozumel to, že v dome budú môcť bývalí svokrovci dožiť. Nevedel odpovedať na otázku, či
v prípade „neodpustenia“ zvyšku kúpnej ceny mienili dožiť inde. Rovnako sa nevedel vyjadriť k rozporu,
keď tvrdil, že ich dohoda smerovala k tomu, že kúpna cena bude splácaná čiastočne, pričom v texte
zmluvy bol dojednanie, že bude uhradená vopred. K chronológii samotného kontraktačného procesu
vypovedal, že najskôr bola dohoda o postupnom splácaní, neskôr sa dohodli, že bude nasledovať právo

doživotného bývania a na základe toho sa upustí od úhrady kúpnej ceny, pričom toto (všetko) dojednali
ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, následne už žiadne jednanie neprebiehali. V konaní pred súdom
prvej inštancie pritom žalovaný vypovedal, že „po podpise sme sa dohodli, že potom budeme splácať“.

19. Nebolo sporné, že medzi žalobkyňou 1/ a jej bývalým (zomrelým) manželom na jednej strane

a žalobkyňou 2/ a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá mala formálne
podobu kúpnej zmluvy. Predmetom sporu je skutočný obsah tohto právneho úkonu a jeho právna
kvalifikácia. Podstatou argumentácie žalobkýň totiž bolo, že účastníci zmluvy nikdy nemali vôľu uzavrieť
kúpnu zmluvu, ktorý argument je okrem iného v zásadnej miere potvrdený nevyplatením kúpnej ceny.
Stranami zvolená forma právneho úkonu mala podľa žaloby predstavovať akceptovanie požiadavky

žalovaného na vyššiu úroveň právnej istoty a nezvratnosti prevodu vlastníctva.
20. Subjekty sporu v zhode pri svojich vyjadreniach poukazovali na obmedzenú možnosť napadnutia
kúpnej zmluvy príslušnými právnymi prostriedkami (či už na základe požiadavky na vrátenie daru, alebobližšienešpecifikovanýmnávrhomzostranyžalovanej3/,sestryžalovanej2/-jejvýsluchnapojednávaní
konanom dňa 13. 7. 2023).
21. Rovnako bolo nesporné, že nikdy nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny na základe namietanej kúpnej

zmluvy, hoci z jej obsahu vyplynulo, že kúpna cena „bude predávajúcim vyplatená pred podpisom kúpnej
zmluvy“. Jej výška podľa obsahu zmluvy predstavovala 493.220,- Sk. Žalobkyne zhodne v priebehu
sporu uvádzali, že pôvodná myšlienka bola uzavrieť darovaciu zmluvu, s čím korelovali aj ich argumenty,
že kúpnu cenu nikdy prevodcovia nedostali.
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predávajúci sa zhodli na tom, že vyhovejú požiadavke

(v zásade logickej) žalovaného na vyššiu úroveň právnej istoty, keďže mienil do nehnuteľností
investovať. Táto požiadavka našla svoje formálne vyjadrenie v koncipovaní kúpnej zmluvy s jednotlivými
obligatórnymi náležitosťami, ako ich formuluje Občiansky zákonník. Zároveň bolo ale nesporné, že
k zaplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo.
23. Žalovaný spočiatku (vyjadrenie k žalobe) na dané argumenty nijako nereagoval. Na pojednávaní
zástupkyňa žalovaného uviedla, že „zaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy“

a odkázala na potrebu výsluchu žalovaného. Tento inak náležitý argument - že nezaplatenie kúpnej ceny
nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy - je z hľadiska právneho posúdenia danej veci bez akéhokoľvek
právneho významu.
24. K úsudku o vysokej miere nedôveryhodnosti tvrdení žalovaného ohľadne „dohodnutej“ kúpnej ceny
viedli krajský súd žalovaným prezentované rôzne opisy relevantných udalostí – najprv vo vyjadrení

k žalobe úplne opomenul reagovať na argumentáciu o nezaplatení kúpnej ceny, na pojednávaní jeho
zástupkyňa neprodukovala žiadne tvrdenie, až žalovaný prišiel pri výsluchu s konštrukciou o splácaní,
resp. odpustení kúpnej ceny. Zo zápisnice z pojednávania vo veci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne 2/ a žalovaného zo dňa 14. 10. 2021 (27C/32/2020) vyplýva ďalšia verzia
– že kúpna cena bola zaplatená naturálne vo forme dochovania rodičov a poskytnutia im bývania. Aj

argumentácia žalovaného o tom, že „kúpna zmluva je aspoň trošku krytá“ v spojení so skutočnosťou,
že finančné prostriedky neboli nikdy vyplatené (hoci zmluva deklarovala ich zaplatenie pred podpisom),
potvrdzuje verziu žalobkýň, že cieľom subjektov sporu bolo predstierať uzavretie kúpnej zmluvy.
25. Inými slovami, neprehliadnuteľný vnútorný rozpor v jednotlivých verziách skutkového deja
prezentovaných žalovaným a to tak pred súdom prvej inštancie ako i pred odvolacím súdom, kedy jeho

tvrdenia nie sú spôsobilé vedľa seba obstáť (napr. tvrdenie, že všetko bolo dojednané pred podpisom
verzus tvrdenie, že neskôr došlo k dohode o postupnom splácaní, resp. o upustení od platby, alebo
nevysvetlený rozpor medzi explicitným dojednaním o úhrade ceny vopred a údajnými ústnymi dohodami
o postupnom splácaní, resp. tvrdenie, že nemali na kúpu peniaze), v miere nepripúšťajúcej rozumnú
pochybnosť vylučuje záver o existencii skutočnej/vážnej (teda nie len vo formálnej podobe) vôle (ako

to nesprávne konštatoval okresný súd) žalovaného smerujúcej v inkriminovanom/rozhodnom období
k uzavretiu kúpnej zmluvy.
26. Naopak, dostatočne preukázaným je tvrdenie žalobkýň o simulácii, t. j. že reálna vôľa oboch
zmluvných strán smerovala (práve a len) k darovaniu nehnuteľností, ktorú skutočnosť však zmluvné
strany navonok (t. j. len formálne) – z vyššie (body 20 a 22 veta prvá tohto odôvodnenia) pomenovaného

dôvodu – prejavili zmluvou kúpnou. Inak povedané, zmluvné strany od počiatku vedeli, že ide
v skutočnosti o bezodplatný prevod – darovanie; zámerom bolo previesť nehnuteľnosti bez toho, aby
predávajúci očakávali úhradu kúpnej ceny.
27. Pokiaľ okresný súd postavil svoje rozhodnutie na konštatovaní vôle žalovaného kúpiť nehnuteľnosti
a jeho prejave obsiahnutom v písomnej podobe, pričom zvýraznil existenciu motívu, resp. vnútornej

výhrady, s týmto s nemožno stotožniť. Ako už bolo konštatované, výsledok vykonaného dokazovania
dáva za pravdu žalobkyniam, že tu existovala obojstranná nezhoda vôle a jej prejavu – predávajúci
i kupujúci smerovali svoje kroky k bezodplatnému prevodu vlastníctva, hoci navonok prejavili niečo iné.
28. Na podporu tejto argumentácie odvolací súd poukazuje na fakt, že súčasťou „kúpnej“ zmluvy
bolo i zriadenie vecného bremena v prospech predávajúcich spočívajúceho v práve doživotného

bývania a dochovania kupujúcimi. Tento typ vecného bremena býva štandardným obsahom darovacej
zmluvy, ak dochádza k prevodu nehnuteľnosti medzi príbuznými. Ťažko si možno predstaviť súhlas
kupujúceho, ktorý pri potrebe úhrady kúpnej ceny bude súhlasiť s ďalšou ťarchou viaznucou na
kupovanej nehnuteľnosti.

29. Možno teda zhrnúť, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula existencia vôle
predávajúcich i kupujúcich uzavrieť darovaciu zmluvu. Žalobkyňa 1/ a jej manžel totiž mienili previesť
nehnuteľnosti bezodplatne a na druhej strane žalobkyňa 2/ a žalovaný mali záujem takto majetok
nadobudnúť.30. Zároveň sporný prevod spĺňa všetky náležitosti tohto typu zmluvy – identifikáciu nehnuteľností
a prejav smerujúci k ich prevodu; všetko je pritom obsiahnuté v písomnej podobe. Pre platný vznik
zmluvy o prevode nehnuteľností totiž stanovuje právna úprava ako obligatórnu písomnú formu (§ 46

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jednoznačne/nepochybne je tiež ustálené, že časť (písomnej) zmluvy
o zaplatení kúpnej ceny možno považovať za neplatnú (pre rozoberanú absenciu skutočnej vôle).
31. Pokiaľ žalobkyne opakovane v spore tvrdili, že v danom prípade nemožno konštatovať existenciu
disimulovaného právneho úkonu v podobe darovacej zmluvy, tento svoj záver nijako nevysvetlili.
Nemôže obstáť púhy všeobecný odkaz odvolateliek na závery aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR

(vo veciach sp. zn. 5MCdo/11/2009 a sp. zn. 3Cdo/144/2010). Ak by totiž absentujúcou náležitosťou
odvolateľky mali na mysli práve podmienku bezodplatnosti, odhliadnuc (primárne) od skutočnosti, že
túto úvahu/konštrukciu by musel odvolací súd neprípustne (z dôvodu svojej principiálnej viazanosti
vznesenými odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z princípu rovnosti sporových strán) „dedukovať/dotvárať“
za odvolateľky (ktoré, ako už bolo uvedené, bližšie nešpecifikovali túto svoju námietku), je potrebné
konštatovať, že výsledkom akceptovania tejto logiky by fakticky bola obsolentnosť inštitútu simulácie

právneho úkonu. Zodpovedá totiž logike veci, že ten istý písomný právny úkon nemôže obsahovať
odplatnosťajbezodplatnosť(resp.vovšeobecnosti,písomneformulovanýprávnyúkonspravidlanebude
mať náležitosti iného právneho úkonu). Žiadne takéto obmedzenie (t. j. vylúčenie aplikovateľnosti
dotknutého inštitútu) však v prípade kúpnej/darovacej zmluvy, resp. písomných právnych úkonov
(tvoriacich podstatnú časť zmluvných vzťahov), z (ich) relevantnej právnej úpravy nevyplýva a nemá

ani svoje obhájiteľné rácio. Určujúcimi teda v okolnostiach súdenej veci sú/boli zhodná vôľa zmluvných
strán smerujúca k darovaniu nehnuteľností a jej zachytenie v zákonom požadovanej písomnej forme (pri
neplatnosti dojednania o zaplatení kúpnej ceny).
32. Podporne na tomto mieste krajský súd odkazuje aj na relevantné závery aplikačnej praxe Ústavného
súdu SR (nález z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014), formulujúceho ústavnú povinnosť (všeobecných

súdov) preferencie výkladu, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu (tu darovacej zmluvy).

33. Sumár preukázaných skutočnosti tak bez pochybností potvrdzuje simuláciu právneho úkonu - kúpnej
zmluvy,avšakzároveňexistenciudisimulovanéhoúkonu–darovacejzmluvy,ktorejnáležitostipovažoval
odvolací súd za splnené. Uvedené bolo potom dôvodom potvrdenia napadnutého rozsudku, hoci z iných

dôvodov. Krajský súd následne potvrdil napadnutý rozsudok i v závislom výroku o trovách, voči ktorému
odvolateľky neprezentovali žiadne odvolacie námietky.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.