Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14P/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204909
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124204909.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov – matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXX, F. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, H., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 215,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.05.2024.

IV. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2024 do
30.04.2025 na mal. Matiasa v sume 1.550,- eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať

v mesačných splátkach po 65,- eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Matiasom každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00
hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 19:00 hod.

VI. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, mal. dieťa otcovi odovzdať v mieste
bydliska mal. dieťaťa a otec po uplynutí doby stretnutia je povinný mal. dieťa matke vrátiť späť na to

isté miesto.

VII. Otec je p o v i n n ý v stredu v párnom týždni do 19.00 hod. oznámiť matke formou SMS správy na
t. č. XXXX XXX XXX, že chce realizovať právo styku s mal. dieťaťom. Ak otec takúto správu neodošle,
má sa za to, že nemá záujem o realizáciu styku s maloletým a matka nie je povinná čakať s pripraveným
mal. dieťaťom na odovzdanie mal. dieťaťa otcovi.

VIII. Vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom osobne podaným na súde dňa 22.04.2024 matka žiadala o úpravu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť
prispievať na výživu mal. Matiasa sumou 300 eur mesačne a neupraviť styk otca s maloletým.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom žili v spoločnej domácnosti do 03/2024. Od 04/2024 sa s
maloletým vrátila bývať ku svojmu otcovi do rodinného domu. Otec maloletého dosahoval príjem v
Luxembursku cca 3.500 eur mesačne, nárokuje si aj na prídavok na dieťa z Luxemburska. Výživné na
dieťa jej neplatí, čo zdôvodnil tým, že je nezamestnaný.

3. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 26.07.2024, v ktorom uviedol, že s návrhom
matky jednoznačne nesúhlasí, nikdy sa nevyjadril, že výživné na maloletého platiť nebude. Je ochotný
prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. Žiadal o upravenie stretávania sa s maloletým.

4. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 07.08.2024 rodičia dospeli k rodičovskej

dohode, podľa ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na
výživu maloletého sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2024. Nedoplatok na výživnom sa
otec zaviazal uhrádzať po 50 eur mesačne. Rodičia si zároveň dohodli styk a to tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00
hod. do 19.00 hod.

5. Následne matka odstúpila od rodičovskej dohody, chcela inak upraviť stretávanie otca s maloletým.
Chcela, aby syn u otca prespával. Výživné žiadala od 01.05.2024 v sume 300 eur mesačne.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa
nasledovných ustanovení zákonov:

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

8. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 4 a 5 ZR – rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 25 ods. 1 – 2, 4 ZR:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.

- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

13. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

14.Súdmalvdanejvecipreukázané,žerodičianežijúvspoločnejdomácnosti,čímbolisplnenézákonné
podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.

Úprava osobnej starostlivosti o mal. dieťa

15. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje
matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Otec s uvedeným súhlasil. Preto súd mal. dieťa

zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Úprava výživného na mal. dieťa

16. Mal. Matias navštevuje materskú škôlku, je v predškolskom ročníku, poplatky sa tam preto neplatia.
Platí sa len za stravu 60 eur mesačne. V 11/2024 absolvoval plavecký výcvik, kde sa platilo 25 eur, za
fotenie to vychádza 16 eur na rok, divadelné predstavenie stojí okolo 10 eur jedno, kde tie predstavenia
majú tak dve do pol roka. Výdavky v súvislosti so škôlkou okrem stravy teda predstavujú výdavok 7
eur mesačne. V škôlke má tiež krúžok anglického jazyka, za ktorý sa platí 20 eur na pol roka. Predtým

platili 20 eur na mesiac v Žirafe. Futbal už maloletý nenavštevuje. Tento navštevoval v čase, kedy tvorili
spoločnú domácnosť do konca septembra 2024. Platilo sa 30 eur na mesiac. Karate, s tým takisto začal
v čase, keď tvorili spoločnú domácnosť, chodil tam do októbra 2024, platilo sa 25 eur. Pokiaľ sa týka
stravy v domácom prostredí, matka uviedla sumu 150 eur, táto suma sa súdu javí ako nadhodnotená
vzhľadom na skutočnosť, že maloletý má zabezpečenú takmer celodennú stravu v škôlke, a teda v

domácom prostredí ide o večere a stravu počas víkendu. Za adekvátnu sumu by súd považoval výdavok
sume 100-120 eur mesačne. Zimné topánky (snehule) matku vyšli na 63 eur, zateplené gumáky 45
eur, papučky vychádzajú na 27 eur, kde mu vydržia zhruba dva mesiace, takže 5 ks do roka potrebuje.
Zateplené nohavice, také softchellové do škôlky stáli 35 eur, bunda stála 33 alebo 35 eur. Tenisky, tie
vychádzajú okolo 30 eur na kus. Maloletý potrebuje aj ďalšie oblečenie a obuv. Za adekvátny výdavok na

oblečenie by súd považoval sumu 20 eur a na obuv 30 eur mesačne. Pokiaľ sa týka hygienických potrieb,
sprchový gél a telové mlieko používajú pre alergikov, keďže syn mal zdravotné problémy. Sprchový gél
stojí 33 eur, vydrží 2 mesiace, a to telové mlieko stojí do 30 eur, tiež vydrží dva mesiace, inak má len
bežné hygienické potreby v podobe šampónu, zubnej kefky, pasty a pod. Nakoľko je maloletý alergik
a potrebuje špeciálne hygienické potreby, za adekvátnu sumu by súd považoval 35 eur mesačne. Pre

rozvoj maloletého mu kupuje lego, výkresy, fixky, ceruzky a pod. Môže ísť o sumu 50 eur mesačne.
Táto suma sa súdu javila ako nadhodnotená a za adekvátnu by súd považoval sumu 20 eur mesačne.
Kúpila mu korčule, chcela od otca, aby ho naučil korčuľovať, ale ani jedenkrát s ním otec nebol. Tieto
korčule stáli okolo 63-65 eur. Chodievajú aj 1-2x do mesiaca do kina. Chodia do VIP zóny, kde keďsi kúpi lístok aj s popcornom, tak to celé vychádza na 30 eur. Chodia tiež do detských kútikov, kde
kupuje permanentku, kde tých 5 vstupov vychádza na tých 60 eur. Na voľnočasové aktivity súd zohľadnil
sumu 25 až 30 eur mesačne. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu, maloletý je alergik na pele, roztoče,

prach a liesku a pod., užíva 4 mesiace v roku lieky, ktoré vychádzajú 30 eur na mesiac. V priemere tak
výdavky na alergiu predstavujú sumu 10 eur mesačne. Potom lieky užíva len v prípade, keď je chorý.
Dáva mu vitamíny, a to Imunoglukan, ktorý stojí 27 eur na mesiac, vitamín C 7 eur na mesiac, vitamín
B 7 eur na mesiac a vitamín D 7 eur na mesiac. V roku 2024 bol maloletý u zubára 2x. Raz to bola
vstupná prehliadka, kde sa platilo 50,- eur, potom mu robili aj čistenie okolo ďasna, to stálo 45 eur +

15 eur anestézia a druhýkrát boli na vytrhnutí zuba, za čo sa platilo 65 eur. V súvislosti so zdravotnou
starostlivosťou by súd za adekvátnu sumu považoval sumu 30 eur tak, ako matka uvádzala na ISR.

17. Matka pracovala do 06/2023 v spoločnosti SIRS – Akvizície, a. s., kde za obdobie 01/2023 - 06/2023
mala príjem v priemere 850 eur mesačne. Následne bola od 05.07.2023 práceneschopná a poberala
nemocenské dávky v sume 634 eur (v mesiaci, ktorý má 30 dní) a 655,10 eur (v mesiaci, ktorý má 31

dní ). Zároveň bola od 01.07.2023 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 09/2024 je matka
zamestnaná v spoločnosti AGS Group s. r. o. s príjmom okolo 630 eur mesačne, aktuálne vo výške 670
eur bez daňového bonusu. V 01/2025 bola na práceneschopná, nemocenská dávka bola vyplatená v
sume 203 eur. Požiadala si aj o invalidný dôchodok, zatiaľ rozhodnuté nebolo.

18. Výdavky má matka na bývanie 200 eur, stravu 300 eur, oblečenie a hygienu 50 eur, mobil 30 eur,
lieky 25 eur, pohonné hmoty 100 eur a splátku pôžičky 50 eur. Pôžičku si brala od svojej mamy v sume
3.000 eur, aby mohla fungovať, pretože bola dlho práceneschopná a 4 mesiace bola absolútne bez
príjmu. Financovala si z tohto aj kúpele, kde bola 4 týždne. Jej zdravotný stav je taký, že ju bolí chrbát
aj zlomená panva, ale operované to nemala, preto nemala nárok na bezplatné kúpele. Nedá sa jej napr.

dlho sedieť. Matka býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej otca, ktorý s nimi žije v
jednej domácnosti.

19. Otec do 14.02.2024 pracoval v zahraničí v Luxemburgu s príjmom cca 3.000 eur mesačne.
Pracoval na pozícii vodič kamiónu. Tvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné

dôvody, teda dôvody na strane zamestnávateľa. Predložil potvrdenie od zamestnávateľa o prepustení
v anglickom jazyku, z ktorého vyplýva, že mu zamestnávateľ oznamuje, že jeho pracovnú zmluvu
uzatvorenú dňa 18.11.2022 ukončujú výpoveďou. V súlade s článkom L. 124 - 3 francúzskeho Zákonníka
práce, je zákonná výpovedná lehota 2 mesiace. Začína sa 15.12.2023 a končí 14.02.2024 (č. l. 99).
V období od 15.02.2024 do 20.07.2024 poberal dávku v nezamestnanosti v priemere v sume 1.100

eur mesačne. Od tohto obdobia nemá žiaden príjem, snaží sa hľadať si prácu, má však zdravotné
problémy s nohami. Bol aj evidovaný ako uchádzač o zamestnanie Od 15.02.2024 do 25.11.2024, kedy
bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom (nedostavenie sa na úrad).

20. Otec býva v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky, s ktorou spoločne bývajú.

Svojej matke prispieva za bývanie a stravu 350 eur mesačne. Spláca 2 úvery, jeden bral v sume 30.000
eur, splátka je v sume 350 eur mesačne (išlo o finančné prostriedky, keď bol v tiesni a bol nezamestnaný;
kúpil za to televízor, matke nové prsia a ďalšie veci) a druhý v sume 380 eur mesačne (ide o kreditnú
kartu, z ktorej uhradil nájomné v mesiaci január, apríl 2024). Medzi jeho výdavky patrí ďalej oblečenie
a hygiena 50 eur, za mobil 150 eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému G., nar.

XX.XX.XXXX.

21.Akoneadekvátnysasúdujavilvýdavoknatelefónvsume150eurmesačne,keďžeotecužnepracuje
v zahraničí, ale je doma na Slovensku. Tak isto úvery, ktoré otec spláca, neboli brané na životne dôležité
veci. Otec ma prvom rade uspokojiť potreby mal. dieťaťa, až potom môže zvyšné finančné prostriedky

využiť na uspokojenie svojich potrieb.

22. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu otca, tento bol od 15.04.2025 do 16.04.2025 hospitalizovaný
v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach s diagnózami ateroskleróza končatinových tepien
s postihnutím panvy a dolných končatín s ischemickou bolesťou po záťaži, ale aj s bolesťou v pokoji.

Ako odporúčania má diétu, vyvarovanie sa vysoko-kalorických jedál, boli mu predpísané lieky, kontrolu
má na angiologickej ambulancii u spádového angiológa o tri mesiace. Bol mu tiež odporúčaný prísny
zákaz fajčenia, monitoring krvného tlaku.23. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)

musísúdpostupovaťveľmiprísneazhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,ktorésavkonanípreukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,

stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

24. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam

rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate

možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor

oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku
jehozavinenéhokonanianapr.skončeniepracovnéhopomeruvdôsledkupozitívnehovýsledkudychovej
skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.

25. V danom prípade u otca ide muža v produktívnom veku, ktorý má pracovné skúsenosti ako

vodič (kuriér, taxikár, jazdil na kamiónoch aj tatrovkách). Z výpovede zamestnávateľa jednoznačne
nevyplýva, či boli dôvodom skončenia pracovného pomeru organizačné zmeny. Nakoľko však otcovi
plynula výpovedná doba, dá sa to predpokladať. Na pojednávaní boli oboznámené aj pracovné ponuky
na pozíciu: vodič, ktoré zabezpečil súd, kde priemerný príjem na tejto pozícii pol 2.083 eur v hrubom,
t. j. cca 1.550 eur mesačne v čistom. Otec je doma od februára 2024, pričom na ISR tvrdil, že si prácu

hľadá a do mesiaca by bol schopný sa zamestnať. Otec si však prácu nenašiel, hoci pracovných ponúk
na pozíciu vodič je naozaj veľa. Otec si musí uvedomiť, že má 2 mal. deti, ktoré sú výživou na neho
odkázané, preto je potrebné vyvinúť vyššie úsilie, aby sa riadne zamestnal. Aj keď má v súčasnosti
zdravotné problémy, už je po operácii a odporúčaná liečba je zameraná predovšetkým na zákaz fajčenia,
diétu, abstinenciu od alkoholu, pravidelnú fyzickú aktivitu strednej intenzity aj vysokej intenzity a redukcia

váhy.

26. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške cca 1.550 eur mesačne v čistom, vychádzajúc zo
skutočnosti, že otec má pracovné skúsenosti ako vodič a takáto mzda je na tejto pozícii uvádzaná pri
pracovných ponukách. Ak aj otec uhradí výdavky na bývanie, stravu, hygienu, stále mu zostane dostatok

finančných prostriedkov, aby mohol platiť výživné vo výške určenej súdom.

27. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Matiasa
sumou 215 eur mesačne, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.
Výdavky maloletého môže matka čiastočne uhradiť aj z prídavku na dieťa či daňového bonusu. Súd tiež

prihliadol ku skutočnosti, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi G. a s maloletým sa stretáva
skôr sporadicky. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka zabezpečuje osobnústarostlivosť o mal. dieťa, zabezpečuje mu bývanie, venuje mu svoj čas, ktorý sa s maloletým snaží
tráviť aj aktívne.

28. Aj keď výška dávky v nezamestnanosti u otca bola nižšia ako ustálený potenciálny príjem, je súd
toho názoru, že otec mohol pracovať už skôr, a teda takýto príjem mohol mať už v čase podania návrhu.

29. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1
Zákonaorodine,podľaktoréhovýživnésaplatívpravidelnýchopakujúcichsumách,ktorésúzročnévždy

na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

31. Počiatok plnenia výživného bol stanovený od 01.05.2024, tak ako navrhovala matka, preto otcovi
vznikol nedoplatok do 30.04.2025 na mal. Matiasa v celkovej sume 1.550 eur (12 mesiacov x 215 eur
= 2.580 eur, pričom súd odrátal otcom uhradenú sumu 1.030 eur). Tento nedoplatok súd otcovi povolil

splácaťvmesačnýchsplátkachpo65eurspolusbežnýmvýživnýmpodnásledkomstratyvýhodysplátok
v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Výška splátky bola určená tak, aby nedoplatok na
výživnom bol uhradený do dvoch rokov.

32. Keďže návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol.

O úprave styku

33. Matka pôvodne navrhla stretávanie sa otca s maloletým neupravovať. Na ISR sa dohodli na
stretávaní sa otca s maloletým každý párny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 09.00 hod. do 19.00

hod. Následne matka podaním doručeným súdu dňa 15.08.2024 oznámila, že s rodičovskou dohodou
nesúhlasí. Chcela upraviť stretávanie sa otca od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,
že otec by si syna preberal v predškolskom zariadení. V prípade, ak by bola pracovne zaneprázdnená,
maloletého by následne odovzdával k rukám jej matky v Tepličke nad Váhom. Na pojednávaní konanom
dňa 23.04.2025 navrhla styk neupravovať s tým, že otec by bol povinný 2 dni vopred jej oznámiť, že

chce styk so synom realizovať.

34. Otec zotrval na tom, aby bol styk s maloletým upravený tak, ako sa pôvodne dohodli na ISR. Nakoľko
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá si nepraje, aby maloletý u nich prespával, nemôže
si syna vziať tak, ako navrhovala matka.

35. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov
najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody
počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému
rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu

dieťa pozitívne obohacovať. Dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi a je potrebné hľadať
najvhodnejší spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby.

36. V prvom rade súd uvádza, že právo styku otca s maloletým je jeho rodičovské právo, ktoré môže aj
nemusí využívať a nikto ho do toho nemôže nútiť. Podľa názoru súdu nie je vhodné upraviť styk tak, ako

navrhuje matka (aj s prespávaním), keďže otec by reálne nevedel tento styk realizovať z dôvodu, že si
to nepraje jeho matka, v ktorej domácnosti žije. Bolo preto potrebné upraviť styk tak, aby sa zo strany
otca dal aj reálne realizovať. Ponechanie stretávania sa na dohode sa v priebehu konania neosvedčilo,
je preto potrebné stanoviť rodičom základné pravidlá stretávanie sa otca s maloletým.
37. Každý z rodičov má iné predstavy o rozsahu stretávania sa otca s maloletým. Už len z tohto

pohľadu je potrebné upraviť styk otca s mal. dieťaťom, aby na jednej strane nedochádzalo medzi rodičmi
k zbytočným konfliktom a na druhej strane, aby bolo možné prehlbovať a udržiavať vzťah otca so synom.
Tým, že súd upravil styk otca s mal. dieťaťom, bude zároveň vo vzťahu rodičov právna istota a styk
nebude ponechávaný na svojvoľné rozhodovanie matky ani otca.38. Pokiaľ sa týka rozsahu styku, tento súd upravil tak, ako chcel otec, pretože širší rozsah styku
vzhľadom na podmienky u otca zatiaľ neprichádza do úvahy. Keďže matka uvádzala, že maloletý má

s otcom dobrý vzťah, je v záujme dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo čo možno najviac, ako sa otcovi
bude dať.

39. Nakoľko sa však v priebehu tohto konania stalo, že otec nevyužil celý rozsah styku tak, ako bolo v
dohode rodičov určené, avšak matka s maloletým čakala pripravená a dieťa bolo následne sklamané,

súd otcovi určil povinnosť v stredu v párnom týždni do 19.00 hod. matke oznámiť SMS správou na jej
telefónne číslo, že chce realizovať styk s maloletým. V prípade, ak otec takúto SMS správu nepošle, má
sa za to, že v daný víkend styk realizovať nechce a matka nie je povinná byt s mal. dieťaťom doma.
Uvedenú povinnosť súd poňal do svojho rozhodnutia z dôvodu, aby sa predchádzalo situáciám, kedy
by bol maloletý sklamaný z toho, že otec na poslednú chvíľu neprišiel a nedal ani vedieť.

40. Pokiaľ sa týka miesta preberania a odovzdávania mal. dieťaťa, súd toto stanovil na bydlisko mal.
dieťaťa, t. j. miesto, kde sa maloletý reálne zdržiava (bydlisko nie je totožné s miestom trvalého pobytu).
Nebolo možné určiť odovzdávanie dieťaťa tak, ako si predstavovala matka, t. j. že v prípade, ak by
bola pracovne vyťažená, by otec maloletého odovzdal u jej matky v Tepličke nad Váhom. Rozhodnutie
súdu má byť vykonateľné, preto bolo potrebné presne stanoviť jedno miesto preberania a odovzdávania

dieťaťa.

41. Matka je povinná maloletého na sa styk s otcom riadne a včas pripraviť. Pripraviť dieťa na styk
jednak znamená dieťa motivovať vo vzťahu k druhému rodičovi, ale je potrebné maloletého nachystať
aj s potrebnými vecami, ktoré by u otca v tom danom čase mohol potrebovať. Zároveň je otec povinný

po uplynutí doby stretnutia vrátiť maloletého matke späť v mieste bydliska dieťaťa.

42. Pokiaľ je aj použité slovné spojenie „odovzdať matke“ / „matka je povinná odovzdať“, neznamená
to nevyhnutnú osobnú prítomnosť matky, ale ohraničuje začiatok, resp. koniec matkinej osobnej
starostlivosti, za ktorej zabezpečenie zodpovedá. Maloletého môže odovzdať otcovi aj iná osoba

poverená matkou (napr. jej otec, rodinný známy a pod.), pričom sa nevyžaduje ani písomné poverenie,
ani overený podpis matky a matka nie je povinná dieťa osobne odovzdávať otcovi (napr. v prípade, kedy
je matka v čase odovzdávania mal. dieťaťa v práci). A obdobne to platí aj keď otec je povinný vrátiť
maloletého v bydlisku matky, t. z. že otec je povinný vrátiť dieťa nielen matke, ale aj inej osobe poverenej
matkou, ktorá sa nachádza v bydlisku dieťaťa.

43. Týmto rozhodnutím sú pevne stanovené pravidlá, ktoré si rodičia môžu vzájomnou dohodou
modifikovať, ak sa však nedohodnú na inom, platí úprava v súdnom rozhodnutí.

O trovách konania
44. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.