Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924200780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924200780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobcu:A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, zastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so
sídlom v Revúcej, Železničná č. 257/19, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom
koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o zaplatenie
1.994,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
17C/13/2024-111 zo dňa 14.06.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) v rozsahu o zaplatenie sumy

124,57 € m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 124,57 €, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,02 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.835,88 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.835,88 € od 10.01.2024 do
zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
73,26 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody (trovy obhajoby) proti

štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá bola žalobcovi spôsobená
v rámci trestného stíhania vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/57/2020, ktoré skončilo
právoplatným postúpením veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. V rámci trestného
stíhania vynaložil žalobca sumu 1.994,58 € na trovy obhajoby. Súd prvej inštancie dospel k záveru
o splnení podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože žalobca nebol právoplatne odsúdený
za trestné činy, ktoré mu boli kladené za vinu v predmetnom trestnom stíhaní a v príčinnej súvislosti
s trestným stíhaním vynaložil náklady na svoju obhajobu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi dôvodne

uplatnenú sumu 1.835,88 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.1.3 Súd prvej inštancie osobitne zamietol uplatnený nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia
pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody v sume 124,57 €, ktorý žalobca uplatnil v rámci
príslušenstva pohľadávky. Súd prvej inštancie mal zo skutkového hľadiska veci preukázané, že „listom

zo dňa 25.08.2023 žiadal žalobca v zastúpení advokátom Mgr. Martinom Jankovičom Generálnu
prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 4.994,58 € (trovy obhajoby +
nemajetková ujma 3.000,- €) s úrokmi z omeškania v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu bola spôsobená trestným stíhaním; listom zo dňa
08.01.2023 oznámila Generálna prokuratúra SR žalobcovi, že jeho uplatnený nárok na náhradu škody

4.994,58 € nebude ani čiastočne uspokojený; list bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený do
jeho elektronickej schránky dňa 10.01.2024; faktúrou č. 18/2024 splatnou dňa 31.01.2024 fakturoval
advokát Mgr. Martin Jankovič žalobcovi trovy právneho zastúpenia pri podávaní žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.08.2023 na Generálnu prokuratúru SR v sume 124,57
€ (spracovanie a podanie žiadosti 91,29 €, 1x režijný paušál 12,52 €, DPH 20,76 €); žalobca sumu
124,57 € uhradil Mgr. Martinovi Jankovičovi dňa 23.01.2024“. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci

súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že „žalobca sa domáhal i náhrady trov právneho zastúpenia
pri predbežnom prerokovaní nároku a to ako príslušenstva pohľadávky v zmysle § 121 Občianskeho
zákonníka; žalovaný namietal, že táto náhrada žalobcovi nepatrí vzhľadom na § 18 ods. 3 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; podľa § 18 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie;
súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia; súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom; podľa dôvodovej správy
k tomuto ustanoveniu zákona zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému vznikli
v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, pretože

toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter; podľa druhej vety § 18 ods. 3 zákona
súčasťou trov konania (teda trov, ktoré sú súčasťou škody) nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody; to je samozrejmé, keďže v rámci predbežného prerokovania si poškodený
u príslušného orgánu uplatňuje žiadosťou náhradu škody, ktorá mu vznikla, o ktorej je následne
rozhodnuté, či bude nárok uspokojený alebo nie; ide teda už o uplatňovanie náhrady škody; trovy, ktoré

pri uplatňovaní vznikajú, nie sú skutočnou škodou, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, ale jej príslušenstvom, ktoré vzniká v súvislosti s uplatňovaním; rovnako ako v prípade
uplatňovania škody na súde, trovy súdneho konania nie sú skutočnou škodou, ktorá vzniká v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale príslušenstvom, ktoré vzniká v súvislosti s uplatňovaním; toto
príslušenstvo by poškodenému patrilo v zmysle 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podobne ako trovy

predžalobnej výzvy), ak by zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci to
nevylučoval; toto konštatuje i rozhodnutie, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazoval (2Cdo/7/1999);
toto bolo totiž vydané v čase platnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 58/1969 Zb.), ktorá
náhradu trov predbežného prerokovania vôbec neupravovala, preto ak zákon v tom čase nevylučoval
možnosť priznania takýchto trov, tieto patrili poškodenému ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121

Občianskeho zákonníka; v súčasnosti ale platí iná právna úprava, preto z tohto rozhodnutia nemožno
vychádzať; súd má za to, že druhou vetou § 18 ods. 3 v súčasnosti platného zákona zákonodarca trovy
predbežného prerokovania z náhrady vyňal; aký bol účel tohto ustanovenia, či ide len o deklarovanie,
že nejde o súčasť škody (čo je podľa súdu samozrejmé) alebo že tieto trovy poškodenému nepatria ani
ako príslušenstvo, súd zisťoval z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona; z nej možno vyvodiť,

že zákonodarca mienil zakotviť, že náhrada týchto trov nemá poškodenému vôbec patriť, teda ani
ako príslušenstvo, keďže podľa zákonodarcu toto predbežné prejednanie nároku má mať iba formálny
charakter; teda cieľom tohto ustanovenia bolo, aby nevznikali v dôsledku tohto prerokovania ďalšie
trovy, ktoré bude musieť štát poškodenému následne v prípade úspechu uhrádzať; aj keď pri obdobných
trovách (trovy predžalobnej výzvy) náhrada patrí, a nepriznanie náhrady obdobných trov v prípade

predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa môže javiť ako nespravodlivé,
súd musí rešpektovať rozhodnutie zákonodarcu, že trovy predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. poškodenému nepatria; súd má za to, že druhú vetu § 18 ods.
3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nemožno vykladať tak, že
ním malo byť zakotvené, že trovy predbežného prerokovania nie sú súčasťou škody, keďže to inak

ani nemôže byť; tieto trovy nemôžu byť škodou ako súd rozviedol vyššie; iný výklad tohto ustanovenia
ako ten, ktorý použil súd v predmetnej veci, teda neprichádza do úvahy; len okrajom súd uvádza, že
i česká právna úprava vylučuje náhradu trov predbežného prerokovania, aj keď nie všetkých, ale len
trov právneho zastúpenia, ale český zákonodarca použil vhodnejšie a správnejšie výrazové prostriedky:poškozený nemá právo na náhradu nákladů zastoupení, které vznikly v souvislosti s projednáváním
uplatněného nároku u příslušného úřadu; pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia okresných súdov,
ktorýmitakétonákladybolipriznané,tietonepredstavujúustálenúrozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnych

autorít a tieto sa s druhou vetou § 18 ods. 3 zákona vôbec nevysporiadali; vzhľadom na uvedené má súd
za to, že ustanovenie druhej vety § 18 ods. 3 zákona je nutné vykladať tak, že poškodenému nepatria
trovy,ktorémuvzniknúvrámcipredbežnéhoprerokovanianárokuatoaniakopríslušenstvopohľadávky;
uplatnenýnároknanáhradupríslušenstvapohľadávky-trovprávnehozastúpenia,ktoréžalobcovivznikli
v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, teda nie je dôvodný, keďže zákon

vylučuje náhradu takýchto trov poškodenému štátom“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v časti o zaplatenie sumy 124,57 € zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15
ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 3, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

ďalej s poukazom na ustanovenia 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov; o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a nakoľko „žalobca bol úspešný v časti ohľadne náhrady sumy
1.835,88 € a žalovaný bol úspešný v časti ohľadne zaplatenia sumy 283,27 €, pomer úspechu strán je
86,63 % : 13,37 %, čistý úspech žalobcu je v rozsahu 73,26 %, preto nárok na náhradu trov konania

preto patrí žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 73,26 %“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 08.08.2024 (č.l. 128-134 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo výroku
ozamietnutížalobylenvrozsahuozaplateniesumy124,57€(druhývýrok)avzávislomvýrokuotrovách
konania (tretí výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil
jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne namietal, že:
(1) napadnutý rozsudok je nepredvídateľný s ohľadom na zaužívanú prax a porušuje princíp právnej
istoty; v tomto smere napadnutý rozsudok porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože je
nedostatočne odôvodnený;

(2) predbežné prerokovanie nároku nie je len formálne, pretože predstavuje podmienku uplatnenia práva
na náhradu škody na súde; dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z. z. nie je právne záväzná;
nepriznanie nákladov na predbežné prerokovanie nároku je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
minimálne na úrovni krajských súdov;
(3)vprípadepriznania sumy124,57€budejehoúspechvsporepredstavovať85,02%,pretojepotrebné

zmeniť aj výrok o trovách konania.
(4) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a priznal mu aj sumu 124,57 € ako aj náhradu trov konania v rozsahu 85,02 %.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) v rozsahu o zaplatenie sumy 124,57 € podľa
§ 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.4.1 Odvolací súd dospel k záveru, že nepriznanie uplatnenej náhradu trov predbežného prerokovania
nároku v sume 124,57 € založil súd prvej inštancie na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide
uplatnený nárok na trovy predbežného prerokovania nároku dospel odvolací súd k záveru, že žaloba
žalobcu je aj v tejto časti dôvodná. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s nepriznaním náhrady
trov predbežného prerokovania nároku s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 druhá veta zákona č.

514/2003 Z. z.

4.4.2 Zo skutkového hľadiska nebolo sporné, že žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne
prerokoval so žalovaným, pričom v dôsledku zastúpenia právnym zástupcom vynaložil na prerokovanie
trovy právneho zastúpenia za podanie žiadosti v sume 91,29 € spolu s režijným paušálom v sume 12,52

€ a daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 20,76 € s tým, že trovy spolu v sume 124,57 €
žalobca zaplatil svojmu právnemu zástupcovi dňa 23.01.2024.

4.4.3 Je zrejmé, že žalobca náhradu trov predbežného prerokovania nároku uplatnil ako príslušenstvo
pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka);

aj podľa súdnej praxe „náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/1999 zo dňa 30.03.1999 publikovaný v zbierke ako R 26/2000) a
„povinnosť nahradiť trovy občianskeho súdneho konania sa nevzťahuje na náklady spojené s podaním
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku“ (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové

sp. zn. 8Co/73/1992 zo dňa 28.02.1992 publikované v zbierke ako R 33/1993); samotné predbežné
prerokovanie nároku žalobcu nebolo medzi stranami sporné; žalobcovi tak podľa odvolacieho súdu
vznikol nárok na náhradu uplatnených trov predbežného prerokovania nároku ako príslušenstva
pohľadávky v sume 124,57 € za jeden úkon právnych služieb podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

a to podanie návrhu na predbežné prerokovanie nároku v sume 91,29 € spolu s režijným paušálom
v sume 12,52 € a DPH v sume 20,76 €.

4.4.4 Na rozdiel od súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu potrebné pri aplikácii ustanovenia §
18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. uplatniť reštriktívny prístup (nie extenzívny ako to uplatnil

súd prvej inštancie), pretože vylúčenie inak legitímneho nároku vyžaduje nepochybnú a jasnú právnu
úpravu. Z ustanovenia § 18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že „súčasťou trov
konanianiesúnákladynapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypredpríslušnýmorgánom“;
v zmysle dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu „zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré
poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným

orgánom, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter“; v zmysle uvedeného
je zrejmé, že cieľom právnej úpravy (zákonodarcu) bolo vylúčiť náhradu trov konania o predbežné
prerokovanie nároku zo samotnej náhrady škody; žiadne ustanovenie tak výslovne nezakazuje uplatniť
náhradu trov konania o predbežné prerokovanie nároku ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka); navyše nemožno súhlasiť ani s názorom, že predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody má len formálny charakter, pretože predstavuje procesnú podmienku, bez splnenia
ktorej nie je možné uplatniť nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. pred súdom
a súčasne samotné skutkové a právne vymedzenie nároku v rámci predbežného prerokovania nároku
limitujenáslednéuplatnenienárokunanáhraduškodypredsúdom(§16ods.1a4zákonač.514/2003Z.
z.). Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako dôvodné. Pokiaľ ide o lehotu

na plnenie prisúdenej sumy ponechal odvolací súd lehotu na plnenie 30 dní rovnako ako bola stanovená
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, pretože táto nebola odvolaním osobitne napadnutá.5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil porušením jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.), nesprávne zisteným skutkovým stavom z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1
písm. f/ C.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd

sa s odvolacou argumentáciou žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu
prvej inštancie stotožnil (body 4.4.1 až 4.4.4 odôvodnenia). Porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces ani nesprávne zistený skutkový stav odvolací súd vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
nezistil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby podľa § 388 C.s.p. zmenil.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s

§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko

rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého
konania (t.j. trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania); nebolo
potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (tretí výrok), pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany

odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p. (čím súčasne došlo aj k vybaveniu odvolania žalobcu proti
výroku napadnutého rozsudku o trovách konania); pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bol žalobca v spore
pomerneúspešnejší,pretožepripredmetekonaniaozaplateniesumy2.119,15€(1.994,58€plus124,57
€) jeho úspech predstavuje 92,51 % (prisúdená suma 1.960,45 €) a úspech žalovaného predstavuje

7,49 % (zamietnutá suma 158,70 €); z hľadiska pomeru úspechu strán vzhľadom na predmet konania
a jeho výsledok bol tak žalobca v spore pomerne úspešnejší a vznikol mu proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 85,02 % (92,51 % mínus 7,49 %); preto odvolací súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,02 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich

náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.