Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201892
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723201892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobcu:A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo D., E. F. C. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Kracinom,
advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 80/22, proti žalovanej: G. H., I. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v J., J. C. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom v Banskej
Bystrici, Sládkovičova č. 26, o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/35/2023-329 zo dňa 06.06.2024 v znení opravného
uznesenia Okresného súdu Zvolen, č.k. 15C/35/2023-341 zo dňa 19.07.2024, ako súdu prvej inštancie,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zákonné dôvody vydedenia žalobcu uvedené
v listine o vydedení zriadenej poručiteľkou K. G. spísanej formou notárskej zápisnice dňa 16.11.2021
pod sp. zn. N 394/2021, Nz 40607/2021, NCRza 7667/2021, NCIs41492/2021 notárom Mgr. Petrom
Michaličkom nie sú dané (prvý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu o výške trov konania (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol na podanie žaloby
odkázaný v konaní o dedičstve po poručiteľke K. G. (matke žalobu) uznesením č.k. 12D/168/2022-96 zo
dňa 14.03.2023; dňa 16.11.2021 bola formou notárskej zápisnice spísaná listina o vydedení žalobcu na
základe skutkovej podstaty podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka na skutkovom základe,
že žalobca ako syn poručiteľky o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať; v listine o vydedení poručiteľka uviedla, že „sa rozhodla vydediť žalobcu z dôvodu, že už
dlhodobo nemá o ňu ako svoju matku skutočný záujem; mala pocit, že ju navštevuje len z povinnosti, čo

jutrápiloazraňovalo;prídezaňoulenvtedy,keďmánarodeninyalebomeninyalebosazastavínáhodne,
keď má cestu cez Detvu; okrem toho sa vôbec o ňu nezaujíma, nezavolá jej aj niekoľko mesiacov, aby sa
opýtal, či niečo nepotrebuje, či nie je chorá a podobne; nebýva ďaleko od Detvy - vo Zvolene tak, že by si
mohol nájsť čas aj častejšie ako dva - trikrát ročne, aby ju navštívil; okrem toho povinné synove návštevypodľa nej nemajú takú podobu, ako by si predstavovala, pretože aj pri týchto zriedkavých stretnutiach
jej syn B. sa neprispôsobí, ale musí sa prispôsobiť ona jemu; keď mu vyčítala nezáujem o ňu, odbil ju
s tým, že nemá čas, že chodí do práce; dlho váhala s vydedením syna, ale keďže jeho správanie voči

nej považuje len za formálny záujem o jej osobu a nie za skutočný (opravdivý) záujem, nemá záujem
na tom, aby po nej dedil“.

1.3 Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi (body 3 až 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
výsluchom žalobcu a žalovanej (body 15 a 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku), výsluchom svedkov

navrhnutých žalobcom (body 17 až 17.3 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a žalovanou (body 17.4
až 17.8 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktoré súd prvej inštancie podrobne popísal v odôvodnení
napadnutého rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vo vzťahu
k dôvodnosti žaloby súd prvej inštancie ťažiskovo argumentoval, že:
(1) žaloba žalobcu je prípustná v zmysle § 194 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“)
v spojení s § 137 písm. d) C.s.p. (bod 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku);

(2) poručiteľka (matka žalobcu) pristúpila k jeho vydedeniu listinou o vydedení zo dňa 16.11.2021
z dôvodu tvrdeného nezáujmu žalobcu o jej osobu (§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka);
súd prvej inštancie hodnotil záujem žalobcu o poručiteľku (jeho matku) z objektívneho hľadiska; za
rozhodujúce považoval obdobie do spísania listiny o vydedení dňa 16.11.2021; pokiaľ poručiteľka
v listine o vydedení ako dôvod vydedenia uviedla, že žalobcu sa o ňu nezaujíma, nezavolá jej aj niekoľko

mesiacov, aby sa opýtal, či niečo nepotrebuje, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobca svojej matke (poručiteľke) v období od 05.06.2020 do 05.11.2021 volal na mobil 61 krát
aporučiteľkavolalanamobilžalobcu57krát;okremtohodospisubolapredloženákomunikáciažalobcu,
jehomanželkyadcérysporučiteľkouajcezsociálnesiete(messenger,facebook,whatsapp);podľasúdu
preto nie je možné hovoriť, že žalobca neprejavoval o svoju matku skutočný záujem a netelefonoval jej,

resp. ju nekontaktoval (bod 24.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(3) bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že v posudzovanom období bolo sťažené navštevovanie
rodinných príslušníkov z dôvodu obmedzení pohybu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 (v
posudzovanom období najmä rokov 2020 a 2021); nemožno preto hovoriť, že sa žalobca u svojej
matky (poručiteľky) zastaví len náhodne, pretože sa zastavil keď pracovne cestoval a mal možnosť

vzhľadom na výnimku prechádzať z okresu (Zvolen, kde žalobca býval) do okresu Detva (kde bývala
matka žalobcu); žalobca preto pri plnení pracovných povinností využil možnosť cestovania a zastavil
sa u matky, keď prechádzal cez Detvu; v tomto kontexte bolo preto potrebné hodnotiť záujem žalobcu
o matku aj vo vzťahu k objektívnym možnostiam stretávania sa v posudzovanom období (bod 24.2
odôvodnenia napadnutého rozsudku);

(4) výpovede vypočutých svedkýň navrhnutých žalovanou vyhodnotil súd prvej inštancie ako
nedôveryhodné (bod 24.3 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(5) súd prvej inštancie uzavrel, že zistenú intenzitu stretávania a kontaktov žalobcu s matkou
(poručiteľkou) nemožno hodnotiť ako neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku; v tomto smere
uviedol, že „v kontexte objektívnych možností súd poukazuje jednak na pandémiu Covid-19, ktorá v roku

2020 - 2021 priniesla rozsiahle plošné obmedzenia, ktoré znamenali aj obmedzenia v možnosti cestovať
z okresu do okresu, ako aj stretávať sa s rodinnými príslušníkmi a tiež aj vo vzťahu k zamestnaniu
žalobcu, ktorý podľa potvrdenia zamestnávateľa mal náročné časové rozpätie kedy počas pracovného
týždňa mal pracovnú dobu pevnú od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 8.00 hod. do 15.00 hod.; s
poukazom na tieto skutočnosti potom nebolo v objektívnych možnostiach navštevovať poručiteľku počas

pracovného týždňa a v čase osobného voľna, bolo potrebné brať do úvahy aj potrebu žalobcu na oddych
a tiež na trávenie času s vlastnou rodinou; v konaní nebolo zistené, že by žalobca mal nefunkčný vzťah
s manželkou a dcérou; naopak fungovali spolu ako rodina a ako rodina aj komunikovali s poručiteľkou
za situácie, keď žalobca nevyužíval sociálne siete a aktívna na sociálnych sieťach bola predovšetkým
jeho manželka a dcéra, ktoré komunikovali s poručiteľkou; nie je preto možné oddeliť túto komunikáciu

ako na komunikáciu inej osoby než žalobcu, keďže žalobca žil vo fungujúcom manželstve a ako rodina
komunikoval s poručiteľkou; navyše v konaní práve žalovanou stranou boli doložené telefonické hovory
uskutočnené v období od júna 2020 do rozhodného obdobia do 16.11.2021, kedy v tomto období v
priemere išlo o tri telefonáty na mesiac, či už od žalobcu alebo poručiteľky žalobcovi; preto nie je možné
hovoriť,žebyžalobcaneprejavovalskutočnýzáujemonebohúmatku;pokiaľporučiteľkamalainýpohľad

na intenzitu stretávania sa, mala túto skutočnosť vytknúť žalobcovi; v konaní však nebolo preukázané
a nikým tvrdené, že by nejakým spôsobom vytýkala žalobcovi to, že o ňu neprejavuje záujem, že chodí
za ňou málo, že chodí za ňou z povinnosti, prípadne, že netrávia voľný čas tak ako si ona predstavuje;
s prihliadnutím na objektívne možnosti, ktoré v uvedenom období boli a ktoré predchádzali spísaniulistiny o vydedení sa potom javí žaloba ako dôvodná; tvrdenia žalovanej, že malo ísť o kompenzáciu za
pozemky, ktoré dostal jej brat od L. G. a ktoré spomínali aj navrhované svedkyne žalovanej strany, nie
je možné brať do úvahy už s poukazom na ten fakt, že sa jednalo o výlučné vlastníctvo tretieho manžela

poručiteľky, ktorý nebol otcom tak žalobcu, ani žalovanej (...); po vykonanom dokazovaní súd dospel k
záveru, že neboli dané dôvody na vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ OZ; v konaní
nebolo zistené, že by žalobca neprejavoval skutočný záujem o poručiteľku a s poukazom na objektívne
možnosti sa stretával s nebohou matkou aj v čase, keď platili prísne pravidlá, prípadne mal prácu a
počas plnenia pracovných povinností ju navštívil. Súd zohľadnil zvyklosti, sociálne postavenie, ako aj

rodinné zázemie žalobcu a tiež aj záujem žalobcu a žalobcovej rodiny na udržiavaní rodinných vzťahov
a v kontexte celého dokazovania s poukazom na komunikáciu cez sociálne siete, fotodokumentáciu
a tiež aj výpovede jednotlivých svedkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná“ (bod 24.4
odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(6) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b), § 469a ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s §194 C.m.p. a § 137 písm. d) C.s.p.; o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal pnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
včas odvolanie zo dňa 19.08.2024 (č.l. 346-350 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom
rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní ťažiskovo argumentovala, že:
(1) poručiteľka mala oprávnené dôvody pre vydedenie žalobcu ako zákonného dediča, ktoré súd prvej
inštancie nesprávne interpretoval, resp. im nevenoval dostatočnú pozornosť; konkrétne ide o dlhodobé
zanedbávanie povinností potomka voči poručiteľke, čo sa prejavilo v minimálnej (formálnej) komunikácii

a absencii starostlivosti zo strany žalobcu v rokoch pred smrťou poručiteľky;
(2) súd prvej inštancie neadekvátne zohľadnil predložené dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú,
že žalobca neudržiaval s poručiteľkou pravidelný kontakt svedčiaci o skutočnom záujme žalobcu
o poručiteľku; v posledných rokoch žalobca s poručiteľkou udržiaval kontakt viac menej prostredníctvom
telefonickej komunikácie; poručiteľka počas svojho života nedostávala od žalobcu pomoc ani v období,

keď to najviac potrebovala vrátane hospitalizácie a sprievodu na lekárske ošetrenia; naopak poručiteľka
bola odkázaná na pomoc iných rodinných príslušníkov, čo dokazuje jej vzdanie sa podpory zo strany
žalobcu; počas života poručiteľky žalobca nepreukázal skutočný záujem o jej život, ale len záujem
formálny - ako to zhodne uvádzali svedkovia, napr. svedkyne H. G., M. N. a O. P.;
(3) zdôraznila, že poručiteľka v listine o vydedení zo dňa 16.11.2021 neuviedla, že žalobca nemá o

ňu záujem, ale že nemá o ňu skutočný záujem; tento skutočný záujem, ako ho samotná poručiteľka
subjektívne pociťovala v ďalšom texte listiny o vydedení bližšie rozviedla; v konaní netvrdila, že žalobca
poručiteľku vôbec nenavštevoval, resp. s ňou nebol v žiadnom kontakte; skutočnosť, že medzi žalobcom
a poručiteľkou bol nejaký oficiálny kontakt nebola sporná;
(4) dôvody vydedenia boli dané a boli spôsobené priamo žalobcom; žalobca ani v období zhoršenia

zdravotného stavu poručiteľky neprejavil o ňu opravdivý (skutočný) záujem, neposkytol jej potrebnú
podporu a svojim konaním a prístupom ju navyše vystavil zbytočnému utrpeniu; nebola to poručiteľka,
ktorá by tento stav spôsobila, či už svojím konaním alebo opomenutím; žalobca po celý čas neprejavil
žiadny významný a primeraný záujem o poručiteľku ako o svoju matku, a to najmä počas posledných
rokov jej života; napriek tomu, že by ako jej potomok mal udržiavať pravidelný a starostlivý kontakt,

nepreukázal voči nej potrebnú starostlivosť, ani podporu; jeho prístup bol charakterizovaný nedostatkom
aktívnehozáujmuojejfyzickéaemocionálnepotreby,čosvedčíozanedbanípovinností,ktorýbymalako
syn voči svojej matke plniť; tento nedostatok záujmu sa prejavil v jeho absencii pri dôležitých rodinných
a zdravotných situáciách, kde by sa očakávala jeho prítomnosť a podpora; žalobca prejavil skutočný
záujem o poručiteľku až po jej smrti, a to výlučne v súvislosti s jej majetkom, čo je možné považovať za

správanie v priamom rozpore s dobrými mravmi;
(5) ku skutočnému záujmu žalobcu o poručiteľku ako svoju matku sa vyjadrili viacerí svedkovia (O.
P., M. N., H. G.), pričom išlo o nezávislých svedkov, ktorí nemali žiadny právny záujem na výsledku
konania a neboli v príbuzenskom vzťahu k poručiteľke), naopak vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcomneboli v kontakte s poručiteľkou minimálne jeden a pol roka a neboli schopní uviesť podrobnosti
z jej života (svedkyňa N. J.), resp. ich vyjadrenia sú v rozpore s výpoveďou svedkov navrhnutých
žalovanou (svedkyňa J. F.); pokiaľ ide teda o intenzitu (početnosť) žalobcových návštev, žalobcom

navrhnutí svedkovia uvádzali rozličné odpovede; intenzitu návštev uviedli nasledovne - žalobca tvrdil,
že poručiteľku navštevoval 3-4x mesačne, svedkyňa H. C. 2x mesačne, svedkyňa Q. C. 1-2x mesačne,
svedkyňa N. J. minimálne jedenkrát do mesiaca, svedkyňa J. F. dva, tri, štyrikrát v mesiaci; pokiaľ
žalobca uviedol, že z dôvodu pracovných povinností nemohol navštevovať poručiteľku častejšie, pretože
vzdialenosť z Detvy do Zvolena je 25 km, žalovaná minimálne každý druhý deň, keď bývala v Detve,

dochádzala na cestu trvajúcu 15 minút, rovnako ako by trvala aj žalobcovi zo Zvolena do Detvy; keď
bývala v Ružomberku, vzdialenosť bola približne 100 km, a dochádzala za poručiteľkou 7-8x do mesiaca
na 1 až 3 dni, navyše bola rovnako zamestnaná; táto skutočnosť naznačuje, že aj napriek väčšej
vzdialenosti bola schopná pravidelne cestovať a udržiavať kontakt s poručiteľkou (svojou matkou);
vzdialenosť a pracovné povinnosti nie sú dostatočným ospravedlnením na obmedzené návštevy zo
strany žalobcu; nakoniec v konaní bolo preukázané, že pokiaľ poručiteľka cestovala k lekárovi mimo

miesta svojho bydliska, sprevádzala ju vo väčšine prípadov, resp. v menšine využívala prepravu
dopravnou zdravotnou službou; zo svedeckých výpovedí O. P., H. G. a M. N. možno ustáliť, že
poručiteľka bola zo vzťahu so žalobcom (najmä z jeho záujmu o ňu) nešťastná a vyjadrovala svoju
nespokojnosť;
(6) počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19 existovali výnimky pre nevyhnutnú starostlivosť o

rodinných príslušníkov, preto nebol daný dôvod, prečo by žalobca nemohol pravidelne navštevovať
poručiteľku aj v období pandémie; navyše v posudzovanom období dochádzalo nielen k sprísňovaniu,
ale aj k uvoľňovaniu jednotlivých opatrení, preto paušálne odôvodnenie nemožnosti s ohľadom na
trvanie pandémie ochorenia COVID-19 považuje v tomto smere za nepresvedčivé; ona sama istý čas
pracovala v Ružomberku vzdialenom od Detvy, kde žila poručiteľka, približne 100 km a hľadala zákonnú

možnosť ako cestovať z okresu do okresu za účelom pomoci poručiteľke s nákupmi, prepravou k lekárovi
a podobne;
(7) žalobca nepredložil žiadne objektívne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že o poručiteľku prejavoval
záujem, ale ona jeho záujem odmietala; okrem toho, žalobca nevyvrátil žiadny z konkrétnych dôvodov
uvedených v listine o vydedení zo dňa 16.11.2021; v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že absencia

dôkazov na podporu tvrdení, ako aj nevyvrátenie podstatných dôvodov pre vydedenie, naznačuje,
že žalobca nedokázal preukázať svoje nároky a jeho argumenty zostali bez dôkazného základu; v
prospech tvrdení žalobcu svedčia najmä svedkovia, a to manželka žalobcu - H. C., maloletá dcéra
žalobcu - Q. C., krstná matka maloletej dcéry žalobcu - J. F. a tiež sestra poručiteľky - N. J.; nie je
možné opomenúť, že minimálne u manželky žalobcu a krstnej matky maloletej dcéry žalobcu možno

ustáliťdôvodnépodozrenieznehodnovernostiichsvedeckýchvýpovedí,keďžejeveľmipravdepodobné,
že majú záujem na výsledku konania v prospech žalobcu; naopak v prospech tvrdení žalovanej
strany boli vypočutí najmä svedkovia, ktorí nie sú v žiadnom rodinnom pomere k poručiteľke, ani k
žalovanej, napriek tomu súd prvej inštancie takmer všetky svedecké výpovede, ktoré boli navrhnuté
zo strany žalovanej, relatívne neobjektívne vyhodnocuje ako celkom zjavne nedôveryhodné; z obsahu

odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je presvedčivo vyhodnotené, prečo súd prvej inštancie takmer
všetky výpovede svedkov vykonané na základe dôkazných návrhov žalovanej vyhodnocuje ako
nehodnoverné (nedôveryhodné) a naopak výpovede svedkov žalobcu ako pravdivé, dôveryhodné a
smerodajné pre meritum veci;
(8) súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keďže vôbec nezohľadnil, že svedkovia

vypočutí na návrh žalobcu môžu byť vo vzťahu k osobe žalobcu (a tým aj k predmetu veci) celkom
zjavne zaujatí; výpovede svedkov navrhnutých žalobcom (H. C., Q. C., N. J.), hodnotil súd prvej
inštancie absolútne nekriticky; svedkovia, ktorí sú v priamom príbuzenskom vzťahu k strane sporu môžu
byť samozrejme ovplyvnení aj úmyslom daným výsledkom konania, čo môže znížiť objektívnosť ich
výpovedí; súd prvej inštancie mal tieto kritériá zvážiť pri posudzovaní dôveryhodnosti a relevantnosti

ich výpovedí, t.j. pri hodnotení dôkazov; súd prvej inštancie súčasne opomenul, že zo strany žalovanej
boli navrhnutí a vypočutí najmä svedkovia, ktorí boli objektívne nezávislí, nemali priamy záujem na
rozhodnutí v tomto spore a ich výpovede neboli, a mali byť zohľadnené; títo svedkovia mohli poskytnúť
neutrálny a relevantný pohľad na podstatné skutkové okolnosti predmetu sporu; nedostatočné, resp.
nesprávne a nepresvedčivé vyhodnotenie výpovedí nezávislých svedkov (najmä svedkov O. P., H. G.,

M. N.) ovplyvňuje celkovú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže výpovede týchto svedkov
môžu poskytovať dôležité informácie, ktoré sú potrebné pre spravodlivé posúdenie predmetného
prípadu;(9) pokiaľ ide o komunikáciu žalobcu s poručiteľkou prostredníctvom telefonickej komunikácie, z
predloženej „správy o extrakcii“ vyhotovenej dňa 26.03.2024 je možné ustáliť podrobné údaje o
početnosti uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, ako aj o skutočnej dĺžke jednotlivých hovorov,

ako aj o tom, kto inicioval hovory (kto komu volal); tento listinný dôkaz umožňuje porovnať tvrdenia
žalobcu a tvrdený záujem o poručiteľku s reálnym správaním, ktoré bolo zaznamenané v predloženej
správe o extrakcii; analýza týchto údajov jednoznačne preukazuje objektívny pohľad na skutočný rozsah
a intenzitu komunikácie žalobcu s poručiteľkou, čo je kľúčové pre overenie pravdivosti jeho tvrdení
a posúdenie jeho skutočného (opravdivého) záujmu o poručiteľku; z listinného dôkazu označeného

ako „správa o extrakcii“ vykonanej dňa 26.03.2024, ktorá sa týka komunikácie medzi žalobcom a
poručiteľkou, vyplývajú významné rozdiely v početnosti reálne uskutočnených telefonických hovorov v
komparácii so všetkými aj zmeškanými hovormi; predmetný extrakt síce obsahuje 135 položiek, mnohé
z nich sú však hovory buď odmietnuté alebo zmeškané, tzn. neuskutočnená telekomunikačná prevádzka
(telefonický hovor) medzi poručiteľkou a žalobcom sa reálne neuskutočnil; ak by sa mala presnejšie
určiť (ustáliť) uskutočnená telefonická komunikácia (telefonický hovor) medzi žalobcom a poručiteľkou,

tak je potrebné spresniť, že: v júni 2020 sa uskutočnili telefonáty počas 4 dní, z toho 05.06.2020
má žalobca narodeniny a poručiteľka volala žalobcovi, v júli 2020 sa uskutočnili telefonáty počas 4
dní, v auguste 2020 boli uskutočnené telefonáty počas 4 dní, v septembri 2020 boli uskutočnené
telefonáty počas 3 dní, z toho 25.09.2020 mala poručiteľka narodeniny, v októbri 2020 boli uskutočnené
telefonáty počas 5 dní, v novembri 2020 boli uskutočnené telefonáty počas 2 dní, v decembri 2020

boli uskutočnené telefonáty počas 8 dní, v januári 2021 komunikoval žalobca s poručiteľkou počas
5 dní, vo februári 2021 komunikovali len 1 deň, v marci 2021 komunikovali len 1 deň, v apríli 2021
boli uskutočnené telefonáty počas 4 dní, pričom 24.04.2021 má žalobca meniny, čo korešponduje
so záznamom, že poručiteľka volala žalobcovi, v máji 2021 komunikovali len 1 deň, v júni 2021 boli
uskutočnené telefonáty počas 4 dní, v júli 2021 komunikovala poručiteľka a žalobca počas 3 dní, v

auguste 2021 komunikovala poručiteľka a žalobca počas 2 dní, v septembri 2021 je zaznamenaná len
komunikácia počas 1 dňa, a to 25.09.2021 pripadajúceho na deň narodenín poručiteľky, v októbri 2021 je
zaznamenaný 1 deň telefonickej komunikácie, v novembri 2021 počítajúc rozhodujúce obdobie do času
spísania notárskej zápisnice o vydedení, tzn. ku dňu 16.11.2021 bol telefonický kontakt uskutočnený
počas 1 dňa; telefonické kontakty s poručiteľkou pri príležitosti jej narodenín (t.j. dňa 25.09.) a menín

(t.j. dňa 19.02.) nepredstavujú bez ďalšieho dostatočný dôkaz o skutočnom (opravdivom) záujme;
(10) súd prvej inštancie taktiež prisvedčil skutočnému záujmu žalobcu o poručiteľku aj v súvislosti
so žalobcom predloženou početnou komunikáciou prostredníctvom sociálnych sietí (cca 400 strán);
v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca nemá žiadny účet na sociálnej sieti facebook, a
všetka predložená komunikácia (prostredníctvom aplikácie messenger pod sociálnou sieťou facebook)

sa týkala komunikácie manželky žalobcu - svedkyne H. C. s poručiteľkou; taktiež sa žiada zdôrazniť,
že predložená komunikácia žalobcu s poručiteľkou prostredníctvom aplikácie WhatsApp je datovaná
poslednýkrát v roku 2019; pre rozhodnutie vo veci by malo byť podstatné preukázanie skutočného
záujmu žalobcu o poručiteľku ako o svoju nebohú matku oproti tvrdeniam nebohej poručiteľky, ktoré
subjektívne vnímala a inkorporovala ich do spísanej listiny o vydedení dňa 16.11.2021; skutočnosť, že by

poručiteľka preferovala komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí oproti napr. osobnému kontaktu
nebola v konaní preukázaná, a uvedené je v priamom rozpore s dôvodmi vydedenia uvádzanými
samotnou poručiteľkou v listine o vydedení zo dňa 16.11.2021;
(11) nesprávne skutkové zistenia a závery, ktoré ovplyvnili rozhodovanie súdu prvej inštancie a viedli ho
k záveru, že zákonné dôvody na vydedenie nie sú naplnené, majú svoj pôvod v neúplnom a nesprávne

zistenom skutkovom stave veci; tieto nedostatky sa premietajú do nedostatočnej argumentácie a
nepresvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, čím sa narúša správnosť a presnosť právneho posúdenia
veci; ak by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z neúplných a nepresných skutkových
zistení a záverov alebo ak by v rámci odôvodnenia nepresne interpretoval skutkový stav, môže to viesť
k chybnému vyhodnoteniu existencie alebo neexistencie zákonných dôvodov na vydedenie; procesné

a skutkové nedostatky môžu mať zásadný vplyv na spravodlivosť a správnosť rozhodovania tak ako je
to aj v tomto prípade;
(12) na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.09.2024 (č.l. 360-363 spisu) k odvolaniu žalovanej prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané;
v podrobnostiach uviedol, že:(1) žalovaná opätovne nepravdivo hovorí o „minimálnej formálnej komunikácii a absencii starostlivosti zo
strany žalobcu v rokoch pred smrťou poručiteľky“; rozhodným obdobím je však obdobie pred spísaním
listiny o vydedení zo dňa 16.11.2021 a nie pred smrťou poručiteľky dňa 05.09.2022, ktorá bola aj podľa

výpovede svedkov úplne sebestačná, samostatná a zomrela náhle po návrate z dovolenky v zahraničí;
(2) tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení ohľadne neprejavovania opravdivého záujmu sa v konaní
ukázali ako účelovo vymyslené a úplne nepravdivé;
(3) pokiaľ poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla, že jej žalobca nezavolá aj niekoľko mesiacov,
z dokazovania vyplynulo, že v období od 05.06.2020 do 05.11.2021 (17 mesiacov) telefonoval 61

krát, čo je priemerne 3,588 hovorov mesačne; okrem toho mu telefonovala aj samotná poručiteľka;
je nepodstatné, že niekedy sa výnimočne poručiteľke nedovolal, pretože následne mu poručiteľka
volala po niekoľkých minútach, resp. desiatkach minút naspäť; žalovaná napríklad v odvolaní tvrdí, že
s poručiteľkou v mesiaci jún 2020 telefonoval len 4 krát, pričom jej v skutočnosti volal 7 krát, z toho
3 krát sa poručiteľke nedovolal, ale ako vyplýva z výpisu hovorov, poručiteľka mu vždy po niekoľkých
minútach zavolala naspäť a on s ňou z jeho podnetu hovoril aj v týchto ďalších 3 prípadoch; žalovaná

teraz uvádza, že s poručiteľkou za obdobie 17 mesiacov telefonoval len 54 krát a súčasne má odvahu
tvrdiť, že telefonické volania pri príležitosti narodenín a menín poručiteľky nepredstavujú dostatočný
dôkaz o opravdivom záujme o poručiteľku; žalovaná v odvolaní úmyselne v odvolaní píše len o pošte dní
volania a nie o samotnom počte volaní, hoci v niektoré dni volal poručiteľke v rovnaký deň aj opakovane;
žalovaná pritom v konaní tvrdila, že volal matke 2 krát za rok, čo mala potvrdiť aj navrhnutá svedkyňa

H. G. v osvedčení zo dňa 16.03.2023;
(4) pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že nebola preukázaná preferencia poručiteľky na komunikácii
prostredníctvom sociálnych sietí oproti osobnému kontaktu, toto nikto v konaní ani netvrdil,
pretože poručiteľka uprednostňovala komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí pred telefonickým
kontaktom, nie pred osobným kontaktom, čo potvrdili aj svedkovia a komunikácie založené do spisu;

(5) poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že jej žalobca nezavolá aj niekoľko mesiacov, pričom výpis
hovorov z jej telefónu toto nepravdivé tvrdenie nespochybniteľne vyvrátil;
(6) nepravdivé je aj tvrdenie poručiteľky v listine o vydedení o navštevovaní len z povinnosti a že
príde len vtedy, keď má narodeniny a meniny alebo sa zastaví, keď má cestu cez Detvu; žalovaná
sa v odvolaní snaží spochybniť výpovede žalobcom navrhnutých svedkov ich údajnou zaujatosťou,

pričom však neuviedla, že výpovede týchto svedkov potvrdzujú listinné dôkazy aj množstvo fotografií
z obdobia tokov 2018, 2019, 2020, 2021, t.j. pred spísaním listiny o vydedení; žalovaná zavádza súd
nepravdivým tvrdením, že uviedol, že poručiteľku navštevoval 3-4 krát mesačne, čo malo byť údajne
v rozpore s výpoveďou ním navrhnutých svedkov, pričom správne uviedol, že poručiteľku navštevoval
1-2krátmesačneokremsviatkov;napriektomu,žebývavinomokreseakoporučiteľkaapracovalvinom

okresnom mesta (Banská Bystrica), bolo preukázané, že poručiteľku navštevoval nadštandardne často
a 1-2 krát mesačne okrem sviatkov (vianočné sviatky, nový rok, veľkonočné sviatky, pamiatka zosnulých,
meniny, narodeniny, MDŽ) a okrem toho aj keď mal cestu cez Detvu;
(7) ďalej podrobne poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach svedkýň O. P., H. G. a M. N.;
(8) na základe uvedeného žalobca navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalovaná v odvolacej replike zo dňa 14.10.2024 (č.l. 376-379 spisu) k vyjadreniu žalobcu
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že:
(1) sa nestotožňuje s interpretáciou vzťahu žalobcu s nebohou poručiteľkou tak, ako to uvádza žalobca;
nezáujem žalobcu o poručiteľku sa začal výrazne prejavovať už v roku 2018, čo časovo súvisí s

okamihom, kedy sa žalobca dozvedel o prevode vlastníckeho práva k bytu na jej osobu; tento nezáujem
zostranyžalobcuneboldočasnýanebolobmedzenýlennaobdobiepandémieCOVID-19,alepretrvával
dlhší čas predtým; žalobca si dlhodobo neplnil svoje morálne a rodinné povinnosti voči poručiteľke, čím
taktiež došlo k závažnému porušeniu základných zásad rodinného práva, najmä povinnosti detí starať
sa o rodičov v starobe;

(2) hoci bola poručiteľka v čase svojho rozhodnutia o vydedení žalobcu (16.11.2021) čiastočne
sebestačná, jej fyzický stav a životné podmienky si vyžadovali pravidelnú pomoc; poručiteľka mala vek
74 rokov, vážila cca 44 kg a bývala na 3. poschodí v bytovom dome bez výťahu, čo jej výrazne sťažovalo
každodenný život; bolo nevyhnutné, aby jej bola poskytovaná pravidelná starostlivosť, predovšetkým
pomoc s nákupmi, domácimi prácami a zabezpečovaním dopravy k lekárom, čo sa muselo (bolo

potrebné) realizovať minimálne 2x do týždňa; uvedené zabezpečovala žalovaná, čo bolo v konaní aj
preukázané, pričom žalobca zlyhal v poskytovaní starostlivosti, ktorá sa od neho ako syna poručiteľky
očakávala;(3) žalobca nepravdivo uviedol, že predložil výpis z telefonických hovorov, ktorým chcel doložiť
frekvenciu a kvalitu komunikácie s poručiteľkou; toto tvrdenie je v priamom rozpore s jeho vlastným
priznaním pred súdom, kde uviedol, že mu operátor odmietol poskytnúť predmetný výpis; výpis z

mobilného telefónu poručiteľky bol zabezpečený jej osobou z mobilného zariadenia, ktoré po poručiteľke
zostalo v jej držbe; tento výpis jednoznačne preukazuje, že komunikácia medzi žalobcom a poručiteľkou
bola mimoriadne nepravidelná a nedostatočná; ako uviedla v odvolaní za kritické obdobie pred spísaním
listinyovydedenídošlolenkminimálnymtelefonickýmhovorommedzižalobcomaporučiteľkou;navyše,
niektoré hovory boli veľmi krátke v trvaní len niekoľkých sekúnd alebo minút, čo jasne poukazuje na

povrchnosť a formálnosť tejto komunikácie; takéto správanie žalobcu v žiadnom prípade nemožno
považovať za prejavenie opravdivého záujmu o rodiča, ktorý by bol prejavom skutočného „synovského“
vzťahu, a tým pádom ani za plnenie povinností vyplývajúcich zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom;
podľa výpovede svedkyne H. G. žalobca poručiteľke povedal, že stačí zavolať dvakrát do roka; žalobca
vo svojich tvrdeniach opakovane uvádza nepravdivé informácie o rozsahu a charaktere komunikácie s
poručiteľkou, ktoré sa nezakladajú na pravde;

(4) tvrdenie žalobcu, že si s poručiteľkou vymieňal SMS správy je nepravdivé, keďže takéto správy v
skutočnosti neexistovali; žalobca týmto klamlivým tvrdením zámerne zavádza súd a snaží sa vyvolať
dojem, že s poručiteľkou udržiaval pravidelný a intenzívny kontakt, čo je však v rozpore so skutočnosťou;
(5) pokiaľ žalobca tvrdí, že s poručiteľkou komunikoval prostredníctvom aplikácie whatsapp, aj toto
tvrdenie je zavádzajúce, pretože posledná komunikácia cez túto aplikáciu sa podľa výpisu, ktorý sám

žalobca predložil, uskutočnila v roku 2019; od tohto momentu žiadna ďalšia komunikácia neprebehla,
čo znamená, že v období rozhodujúcom pre vydedenie
nebola prostredníctvom tejto aplikácie uskutočnená žiadna komunikácia; uvedené tiež preukazuje, že
žalobca neprejavoval trvalý ani opravdivý záujem o poručiteľku, čo je jedným z kľúčových dôvodov na
vydedenie;

(6) žalobca tiež nepravdivo tvrdí, že komunikoval s poručiteľkou prostredníctvom sociálnej siete
facebook, avšak táto skutočnosť bola jednoznačne vyvrátená jeho vlastnou výpoveďou, ako aj
výpoveďou jeho manželky, pretože obaja potvrdili, že žalobca nemal účet na facebooku, a teda
takáto komunikácia nemohla prebiehať; v skutočnosti jediná komunikácia prostredníctvom messengeru
prebiehala medzi jeho manželkou a poručiteľkou, avšak aj táto komunikácia od roku 2018 postupne

klesala na minimum a obmedzovala sa výhradne na formálne gratulácie k sviatkom, čo nemožno
považovať za opravdivý záujem o poručiteľku, ktorý je nevyhnutný na udržanie vzťahu medzi rodičom
a dieťaťom; navyše v roku 2022 komunikácia úplne ustala, čo ešte viac prehlbuje dôkazný rámec, že
žalobca neudržiaval s poručiteľkou pravidelný kontakt;
(7) pokiaľ ide o žalobcom predložené fotografie, tieto neboli datované, preto z tohto dôvodu nemôžu

byť relevantným dôkazom o pravidelnom kontakte žalobcu s poručiteľkou v určitom časovom úseku;
s určitosťou tieto fotografie nepochádzajú z obdobia jedného roka pred spísaním listiny o vydedení;
žalobca priznal, že fotografie pochádzajú z roku 2018 a z Vianoc 2019, čo je obdobie, ktoré nie
je z hľadiska posudzovania opravdivého záujmu v poslednom roku pred vydedením; po roku 2019
poručiteľka trávila všetky sviatky, vrátane Vianoc, so žalovanou a jej rodinou, či už v priamo v jej byte, kde

jej poskytovali starostlivosť alebo u nich doma; aj tento stav preukazuje, že poručiteľka bola v posledných
rokoch pred svojou smrťou najmä v jej starostlivosti a starostlivosti jej rodiny, zatiaľ čo žalobca o ňu
neprejavil skutočný záujem; v tomto prípade je z predložených dôkazov zrejmé, že žalobca o poručiteľku
neprejavil opravdivý záujem ani v komunikácii, ani v starostlivosti, pričom jeho kontakty s poručiteľkou
boli sporadické, krátke a formálne;

(8) tvrdenie žalobcu, že pravidelne navštevoval poručiteľku 1-2x mesačne bolo čiastočne potvrdené
dôveryhodnými dôkazmi alebo výpoveďami svedkov; avšak tvrdenia žalobcu o pravidelných návštevách
nie sú celkom pravdivé; rovnako ani samotná poručiteľka nikdy neuviedla, že by ju žalobca pravidelne
navštevoval, či už v rozhovoroch so svojimi známymi alebo vo svojej poslednej vôli a listine o vydedení;
je evidentné, že záujem o poručiteľku bol zo strany žalobcu minimálny;

(9) žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyžaduje, aby sa posudzovala doba pred spísaním listiny o
vydedení, avšak jeho argumentácia je v tomto smere nesúrodá a zavádzajúca; hoci sám žalobca trvá
na posudzovaní kritického obdobia pred vydedením, vo svojich vyjadreniach sa neustále odvoláva na
roky 2018 a 2019, ktoré nie sú z právneho hľadiska relevantné pre posúdenie dôvodov vydedenia;
dôležité obdobie predstavuje obdobie rokov 2020 a 2021, ktoré žalobca zámerne vynecháva zo svojich

tvrdení,hocisajednáoobdobiepriamopredspísanímlistinyovydedení;žalobcasazrejmesnažívyhnúť
hodnoteniu jeho správania počas rokov 2020 a 2021, keďže v tomto období nepreukázal opravdivý
záujem o poručiteľku; aj napriek tomu, že išlo o tzv. „covidové obdobie“, nebol žiadny objektívny
dôvod na to, aby poručiteľku nemohol navštevovať a starať sa o ňu; na základe opatrení v tom časeplatných v Slovenskej republike bola starostlivosť o blízkych príbuzných, vrátane rodičov, výslovne
povolená a zaradená medzi výnimky zo zákazu vychádzania; v súlade s touto výnimkou žalovaná sama
poručiteľku pravidelne navštevovala každý týždeň, a to aj počas pandémie, pričom starostlivosť jej

poskytovala niekoľko dní v týždni, podľa pracovného harmonogramu; napriek tomu, že v tom období
bývala v Ružomberku, čo predstavovalo vzdialenosť približne 100 km od poručiteľkinho bydliska,
nerobilo jej problém za ňou pravidelne cestovať; vždy využila svoje voľné dni, od piatka popoludnia
do nedele večera, alebo od soboty obeda do pondelka dopoludnia, aby jej poskytla potrebnú pomoc s
nákupmi, domácnosťou, či zabezpečením lekárskych vyšetrení; po presťahovaní späť do Detvy v januári

2021 sa frekvencia návštev ešte zvýšila; poručiteľku navštevovala cca 3x za týždeň, aby sa uistila, že
má všetko potrebné a poskytla jej potrebnú starostlivosť; toto všetko kontrastuje s pasivitou žalobcu,
ktorý v tomto rozhodujúcom období zanedbával poručiteľku a neprejavil opravdivý záujem o jej potreby;
žalobcove snahy ignorovať alebo zľahčovať toto obdobie len ďalej potvrdzujú jeho nezáujem a pasivitu;
svedkyňa R. O. vo svojej výpovedi uviedla, že počas svojich návštev u poručiteľky nikdy nestretla
žiadneho z ďalších svedkov, čo žalobca môže interpretovať ako nedostatok ich prítomnosti; avšak, je

potrebné zdôrazniť, že toto tvrdenie nie je dôkazom o tom, že sa ostatní svedkovia s poručiteľkou
nestýkali alebo ju nenavštevovali; skutočnosť, že sa svedkyňa R. O. s inými svedkami nestretla, je úplne
logická a pochopiteľná vzhľadom na jej denné povinnosti;
(10) zdravotný stav poručiteľky sa po smrti jej manžela v roku 2018 postupne zhoršoval, čo vyvrcholilo
dňa 06.01.2022, keď spolu so svedkyňou H. G. odvážala poručiteľku na pohotovosť do Zvolena;

po vyšetrení bola poručiteľka hospitalizovaná, a toto vážne zhoršenie jej zdravotného stavu sa stalo
zásadným dôvodom na ďalšiu starostlivosť o ňu; žalobca sa o zdravotný stav poručiteľky nezaujímal,
preto nemôže mať relevantné informácie o jej zdravotnom stave ani o okolnostiach, ktoré viedli
k hospitalizácii; v nemocnici poručiteľku nenavštívil ani raz, čo je ďalším dôkazom o jeho nezáujme
a nedostatku starostlivosti; žalobca neuvádza pravdu, keď tvrdí, že poručiteľka mala naplánovanú

operáciu; tento fakt bol jednoznačne vyvrátený aj samotnou nemocnicou vo Zvolene, ktorá potvrdila, že
poručiteľka nemala plánovanú operáciu a jej hospitalizácia bola spôsobená jej aktuálnym zdravotným
stavom, ktorý si vyžiadal okamžitú lekársku intervenciu; tieto skutočnosti sú v priamom rozpore s
tvrdeniami žalobcu a poukazujú na to, že jeho záujem o poručiteľku bol v posledných rokoch veľmi
obmedzený;

(11) pokiaľ ide o notárske zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti, ktoré v konaní
predložila, tieto boli spísané z dôvodu zachytenia vzťahu poručiteľky so žalobcom tak, ako ho autenticky
vnímali sami svedkyne; týmto spôsobom sa rozhodla postupovať z dôvodu zdravotných problémov
menovaných osôb, keďže bola dôvodná obava, či sa v budúcnosti budú schopné dostaviť na súdne
pojednávanie a vypovedať ako svedkyne; keďže sa jednalo o najbližšie a dlhoročné priateľky poručiteľky

považoval za hodnoverné a autentické, aby sa k veci vyjadrili; z uvedeného dôvodu nebola prítomná pri
spisovaní notárskych zápisníc dňa 16.03.2023, len zorganizovala stretnutie na pôde notárskeho úradu;
tvrdenie, že „v sídle notárky sa v tom čase nachádzala aj právna zástupkyňa žalovanej“ je nepravdivé,
účelové a zavádzajúce;
(12) manžel poručiteľky daroval žalobcovi rodinný dom vrátane pozemkov o výmere 10000 m2, ktorých

predaj žalobca zámerne zamlčuje vo svojich vyjadreniach;
(13) svedkyňa G. vypovedala o tom, že vzťahy v rodine sa narušili po prepise bytu v Detve; tento krok
poručiteľky bol známy žalobcovi prostredníctvom p. J., teda sestry poručiteľky, ktorej túto informáciu
osobne oznámila sama poručiteľka; narušenie vzťahov však nebolo spôsobené len prepísaním bytu v
Detve, ale aj nevhodným správaním žalobcovej manželky voči žalovanej a neskôr aj voči žalobcovi;

toto správanie prispelo k napätiu v rodinných vzťahoch a vyvolalo ďalšie konflikty, ktoré nepochybne
ovplyvnili dynamiku rodiny; dôležité je, že to, čo sa dialo vo vzťahu medzi rodinnými príslušníkmi, malo
svoj korene nielen v majetkových otázkach, ale aj v osobných konfliktoch a nepochopeniach, ktoré sa
počas rokov nahromadili;
(14) nebolo preukázané, že žalobca vyplatil akúkoľvek čiastku rodičom z predaja nehnuteľností (rodinný

dom a pozemky), nakoľko to nebolo ani predmetom
dokazovania; žalobca opätovne manipuluje s informáciami, aby posilnil svoje nároky na
dedičstvo; týmto konaním sa snaží vyvolať dojem, že bol nesprávne obmedzený vo svojich
právach, zatiaľ čo realita je úplne odlišná; správanie žalobcu je neetické, ale aj právne problematické,
pretože opomína základné rodinné hodnoty a zaviazanosti, ktoré sú v súlade so zákonom; je nevyhnutné

vziať do úvahy všetky relevantné faktory, ktoré ovplyvnili
rozhodovanie matky a jej zámer pri spisovaní listiny o vydedení; svedkyne N., P. a G. nie sú jej rodinnými
príslušníkmi a z výsledku konania nemajú žiadny prospech; ich výpovede sú založené na informáciách,
ktoré mali priamo od poručiteľky; tento fakt znižuje ich predpokladanú zaujatosť, keďže nemajú osobnýzáujemnavýsledkukonania,aichvýpovedesúobjektívnejšieaneovplyvnenérodinnýmiemocionálnymi
väzbami;
na druhej strane, svedkovia žalobcu sú všetci rodinnými príslušníkmi žalobcu, a ich

postoj k prípadu je preukázateľne ovplyvnený osobným záujmom, pretože každý z nich môže
byť priamo dotknutý výsledkom konania; ich výpovede sa preto dajú považovať za predpojaté
a nevhodné na objektívne posúdenie skutkových okolností.

2.4 Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 31.10.2024 (č.l. 386-388 spisu) prostredníctvom svojho právneho

zástupcu uviedol, že:
(1) je právne nepodstatné, že žalovaná sa nestotožňuje s interpretáciou jeho vzťahu s poručiteľkou;
v konaní preukazoval len konkrétne fakty, ktoré boli preukázané viacerými dôkazmi;
(2) žalovaná si vymyslela, že jeho nezáujem o poručiteľku nebol dočasný a nebol obmedzený len
na obdobie pandémie COVID-19, pretože nikdy netvrdil, že by jeho záujem o poručiteľku bol počas
pandémie obmedzený; naopak bol prakticky jediný, ktorý ju počas pandémie navštevoval, nakoľko mal

vzhľadom na svoje povolanie povolenie cestovať z okresu do iného okresu; jediné obmedzenie bolo
v tom, že s ním necestovali manželka a dcéra a súčasne sa zmenšil počet spoločných výletov (hoci aj
v rokoch 2020 a 2021 mali spoločné stretnutia a výlety);
(3) pokiaľ žalovaná uviedla, že „hoci bola poručiteľka v čase svojho rozhodnutia o vydedení (16.11.2021)
čiastočne sebestačná, jej fyzický stav a životné podmienky si vyžadovali pravidelnú pomoc“, zopakoval

vyjadrenie manžela žalovanej B. H., ktorý na otázku či poručiteľka potrebovala nejakú pomoc uviedol:
„Bola samostatná.“ (str. 44, ods. 9,10,11,12 zápisnice z pojednávania zo dňa 13.02.2024); aj svedkyňa
žalovanej M. N. vypovedala: „bola K. úplne sebestačná“ (str. 7 ods. 3, str. 9 ods. 2 zápisnice z
pojednávania zo dňa 07.05.2024), svedkyňa H. G. uviedla: „Áno bola sebestačná“ (str. 29 zápisnice
z pojednávania zo dňa 07.05.2024); to, že bola poručiteľka samostatná, sebestačná a nepotrebovala

pomoc druhých potvrdili všetci vypočutí svedkovia a aj skutočnosť, že poručiteľka zomrela po návrate
zo zahraničnej dovolenky;
(4) Jedno z množstva klamstiev žalovanej je, že uviedol, že predložil výpis telefonických hovorov, ktorým
chcel doložiť frekvenciu a kvalitu komunikácie s poručiteľkou a že toto tvrdenie je v priamom rozpore s
jeho „vlastným priznaním“, kde uviedol, že mu operátor odmietol poskytnúť predmetný výpis; zdôraznil,

že súdu predložil výpis hovorov z jeho telefónu len za určité obdobie, ktorý žalovaná na pojednávaní
okamžite spochybnila, pričom následne súdu predložila výpis, ktorý bol totožný s jeho výpisom, len
bol za dlhšie obdobie a podrobnejší; navrhol súdu, aby tento dôkaz - výpis hovorov od operátora
vyžiadal, ale ani v tomto prípade súdu výpis hovorov nebol zaslaný; podľa výpisu hovorov predložených
žalovanou poručiteľke za obdobie od 05.06.2020 do 05.11.2021, t.j. za 17 mesiacov telefonoval 61

krát, čo v priemere je 3,588 hovorov za mesiac, t.j volal teda poručiteľke zo svojho mobilu v priemere
raz týždenne; okrem toho mu telefonovala aj samotná poručiteľka; podľa vyjadrenia žalovanej takáto
telefonická komunikácia medzi ním a poručiteľkou bola nedostatočná; svedkovia navrhnutí žalovanou
tvrdili, že poručiteľke zavolá 1-2 krát ročne a v listine o vydedení poručiteľka uvádza, že jej nezavolá aj
niekoľko mesiacov, čo sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie; žalovaná „zabudla“ vo vyjadrení uviesť,

niekoľkominútovéhovorysporučiteľkou;sústredilasalennaniekoľkohovorovvtrvaníniekoľkodesiatok
sekúnd, keď sa poručiteľky pýtal, či je doma, lebo ju ide navštíviť a čo jej má priniesť; v konaní bolo
svedkami potvrdené, že s poručiteľkou komunikoval aj prostredníctvom sociálnych sieti svojej manželky
a nie ako to vo vyjadrení tvrdí žalovaná, že to bolo údajne vyvrátené jeho výpoveďou a výpoveďou
jeho manželky, lebo nemá účet na facebooku a preto takáto komunikácia nemohla prebiehať; nemal

zakázané používať účet manželky (práve naopak), prípadne komunikovať spoločne s manželkou (o
ktorej sa svedkovia žalovanej vyjadrili že s poručiteľkou nekomunikovala); komunikoval s poručiteľkou
aj cez messenger a whatsapp;
(5) tvrdenie žalovanej, že fotografie, ktoré predložil do súdneho spisu nie sú datované sa nezakladá na
pravde a dokonca mal podľa žalovanej „priznať“, že tieto fotografie pochádzajú z roku 2018 a Vianoc

2019; fotografie z roku 2018 a 2019 (vrátane tých, ktoré predložil skôr a netýkajú sa len Vianoc 2019)
majú v pravom dolnom rohu dátum fotografovania (čo potvrdzuje klamstvo žalovanej ) a nemal teda čo
„priznávať“; tieto ďalšie fotografie predložil súdu, pretože žalovaná v konaní stále tvrdila, tak ako aj v
úvode svojho vyjadrenia zo dňa 14.10.2024, že jeho nezáujem o matku sa začal údajne prejavovať od
roku 2018; žalovaná má problém s pamäťou, keď vo svojom vyjadrení „zabudla“ na fotografie, ktoré súdu

predložil do spisu už skôr a tieto sa týkajú nielen rokov 2018 a Vianoc 2019, ale rokov 2018, 2019, 2020
a 2021 a boli posielané aj cez facebook a whatsapp s uvedenými dátumami; k ďalším fotografiám sa
vyjadrili aj svedkovia a zo strany žalovanej ako aj jej svedkov nikto nespochybnil dátumy ich vyhotovenia,
ktoré sú pri nich uvedené; samozrejme, že v čase pandémie covidu bolo týchto spoločných výletov a týmaj fotografií o niečo menej a žalovaná má tú odvahu, či skôr drzosť tvrdiť, že to bolo z dôvodu nezáujmu
o poručiteľku;
(6) k údajne nesúrodej a zavádzajúcej argumentácii, že vyžadoval, aby sa posudzovala doba pred

spísaním listiny o vydedení, tak toto požadoval v prvom rade súd prvej inštancie, na čo bola právna
zástupkyňa a žalovaná opakovane upozornená; je logické a samozrejmé, že keď poručiteľka v listine
o vydedení zo dňa 16.112021 ako dôvody vydedenia uvádza jeho údajné konanie, či nekonanie pred
16.11.2021, tak je povinnosťou súdu zaoberať sa obdobím, v ktorom mali nastať údajné dôvody
vydedenia;

(7) Nepravdivé tvrdenia žalovanej o jej návštevách poručiteľky okrem iného aj v čase pandémie, keď
bývala a pracovala v Ružomberku a nemala povolenie cestovať z okresu do okresu vyvrátili ňou
navrhnutý svedok - manžel p. B. H. (ktorý na otázku, kedy v akom čase chodieval s manželkou z
Ružomberka do Detvy uviedol: „Keď som chodieval s manželkou ja soboty alebo nedele na otočku.
Keď sme išli v sobotu, tak ráno“. (str. 50 ods. 1 zápisnice zo dňa 13.02.2024) a ako aj dcéra R. O. (v
piatok poobede - str. 41 ods. 11,12), ktorí popísali časy návštev žalovanej u poručiteľky úplne odlišne

ako žalovaná; samotná žalovaná totiž vo svojej výpovedi tvrdila, že ako predavačka pracovala soboty
do 11:00 hod. a potom sadla do auta a išla do Detvy (aj v čase covidových opatrení); pre zmenu teraz
žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdí, že to bolo „od piatka popoludnia do nedele večera“;
(8) žalovaná sa vo vyjadrení snaží vysvetliť, že ňou navrhnutí svedkovia neklamali, keď hovorili o
svojich návštevách u poručiteľky, pri ktorých ich jej dcéra R. O. nikdy nevidela pre jej školské povinnosti

a povinnosti v jazdeckom klube, napriek tomu, že u poručiteľky bývala skoro rok; pritom svedkyňa
navrhnutá žalovanou N. tvrdila, že po smrti manžela chodievala za K. (do jej bytu, v ktorom bývala skoro
rok aj R. O.) raz za mesiac, prípadne raz za 6 týždňov a zdržiavala sa tri, štyri, niekedy aj päť dní;
(9) pokiaľ žalovaná píše o notárskych zápisniciach o osvedčení zo dňa 16.03.2023, ktoré zinscenovala
pre svedkyne H. G. (v čase spísania 63 ročná ) a M. N. (v čase spísania 65 ročná) mohla si žalovaná

vymyslieť aspoň trocha hodnovernejšie zdôvodnenie dôvodu spísania týchto zápisníc ako údajné,
ničím nepodložené zdravotné problémy týchto svedkýň; M. N. na otázku prečo cestovala 17.03.2023
do Banskej Bystrice jasne odpovedala: „ Lebo mi volali, G. mi volala, aby som prišla do Banskej
Bystrice“; prečo ich potom žalovaná ťahala do Banskej Bystrice, kde má sídlo jej právna zástupkyňa
a prečo to nebolo spísané u notára v Detve a v Žiline?; týmto „svedkyniam“ nerobilo problém po

roku prísť na pojednávanie na OS vo Zvolene, pričom ich výsluch musel požadovať jeho právny
zástupca, lebo žalovaná sa chcela vyhnúť právu klásť týmto „svedkyniam“ otázky; k tvrdeniu ohľadom
právnej zástupkyne žalovanej a spísania notárskych zápisníc ešte vyjadrenie M. N.: „Ja som sa s pani
advokátkou ani nerozprávala s tým, že som ju tam videla pred notárkou“; svedkyňa H. G. vypovedala:
„No nebolo tam nikoho, bola tam len tá notárka (bez zapisovateľky?), pani N. prišla neskôr; viem to tak,

že keď som ja som odišla tak ona tam bola. Ona myslím tým N.“;
(10) nie je potrebné vyjadrovať sa k právne irelevantným tvrdeniam žalovanej ohľadom otca poručiteľky
p. G.; k tomu sa už podrobne vyjadril, ako aj svedkovia, ktorí potvrdili, že p. G. dal peniaze z predaja
spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu daroval; nie je podstatné, čo sa žalovaná snaží vysvetliť, čo „zrejme
myslela“ jej svedkyňa M. N., ale čo svedkyňa po zákonnom poučení vypovedala na pojednávaní; z jej

výpovede jasne vyplynulo, že klamala, na čo poukázal vo vyjadrení k odvolaniu.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4 Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu

k dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom

spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu. Predmetom konania
v prejednávanom spore bolo posúdenie existencie dôvodov na vydedenie žalobcu ako zákonného
dediča poručiteľky (matky žalobcu) listinou o vydedení zo dňa 16.11.2021.

4.6 Vydedenie je možné charakterizovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho

potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a
Občianskeho zákonníka taxatívne uvedeného dôvodu, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by
mu inak podľa zákona patrilo; aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne
náležitosti; materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia
uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka), ktorý sa musí uviesť v listine o vydedení;

skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok prejavovať mal (§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka), môžu spočívať
v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so
svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy),
no môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom

neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim
zásady spoločenskej slušnosti); pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť
oporučiteľaprejaviťopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomokmalprejaviť,t.j.čiporučiteľmalsámzáujem
sa s dieťaťom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vždy je potrebné hodnotiť existenciu

záujmu vo vzťahu k objektívnym možnostiam; o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle
§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka sa však nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol
v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom; ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o
poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno z
toho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre vydedenie; poručiteľ sa

za svojho života môže dovolávať opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal
stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem; v tomto smere
poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/109/2010
zo dňa 29.02.2012, v zmysle ktorého „pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/
tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za

významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného
vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho; existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu
možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo
vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje
dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča

prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo; najmä, či potomkovi v
prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany
potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu; tento dôvod vydedenia
totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotnáexistencia takéhoto stavu; záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o
poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno

bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho
vydedenie; o neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom“ (porovnaj aj
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/173/1996 zo dňa 01.11.1997 a sp. zn.
4Cdo/32/2014 zo dňa 27.05.2014); rovnako nie je bez významu posúdenie subjektívnych skutočností

na strane poručiteľa a jeho záujem na udržiavaní rodinných vzťahov a vzťahov s dedičom, či poručiteľ
mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie totiž
prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem
potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kde je mu tento stav
ľahostajný, prípadne kedy k nemu podstatne prispel.

4.7 Podľa obsahu listiny o vydedení zo dňa 16.11.2021 pristúpila poručiteľka (matka žalobcu) k jeho
vydedeniu na skutkovom základe, že žalobca o ňu dlhodobo nemá skutočný záujem, pričom tento
nezáujem žalobcu sa mal prejavovať tým, že poručiteľke nezavolá aj niekoľko mesiacov, navštívi ju
len 2 až 3 krát ročne pri príležitosti jej sviatkov (narodeniny alebo meniny) alebo keď má cestu cez
Detvu a nereaguje na jej výčitky ohľadne nezáujmu o jej osobu. Súd prvej inštancie správne zameral

dokazovanie podľa návrhov sporových strán na preukázanie existencie týchto skutkových tvrdení
poručiteľky. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodujúcim pre rozhodnutie
bolo obdobie pred spísaním listiny o vydedení zo dňa 16.11.2021 (udalosti týkajúce sa vzťahu žalobcu k
poručiteľke, ktoré nastali po spísaní listiny o vydedení, nemôžu mať vplyv na jeho platnosť). Na základe
vykonaného dokazovania dospel aj odvolací súd k záveru, že skutkové okolnosti uvedené poručiteľkou

v listine o vydedení zo dňa 16.11.2021 sú v rozpore so skutočnosťou. Z dokazovania vyplynulo, že
žalobca bol v telefonickom kontakte s poručiteľkou viac ako trikrát mesačne, navštevoval ju viac ako
dvakrát mesačne a z dokazovania nevyplynulo, že by poručiteľka žalobcovi osobne niekedy vyčítala
nedostatočný záujem o jej osobu. Zistené skutočnosti ohľadne podstatne častejších telefonických
kontaktov a návštev poručiteľky zo strany žalobcu, než boli deklarované v listine o vydedení ako dôvod

vydedenia žalobcu, samy osebe postačujú na vyslovenie záveru, že tvrdený zákonný dôvod vydedenia
žalobcu nebol v čase spísania listiny o vydedení daný (neexistoval). Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku svoje skutkové zistenia a právne posúdenie veci podrobne popísal a výstižne vysvetlil, preto
odvolací súd nevidí dôvod na ich opakovanie a v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovanej (§

387 ods. 3 druhá veta C.s.p.) odvolací súd udáva, že vzhľadom na početnosť telefonických kontaktov
a návštev žalobcu u poručiteľky nie je možné dospieť k záveru o len jeho formálnom záujme o jej
osobu; pravidelné navštevovanie počas sviatkov, jubileí, zdieľanie udalostí z osobného a rodinného
života, zapojenie aj rodiny do vzťahu s poručiteľkou (manželka a dcéra), trávenie spoločného času,
nie je podľa odvolacieho súdu možné vyhodnotiť len ako formálny záujem o poručiteľku; súd prvej

inštancie nepochybil, keď pri rozhodovaní prihliadol na výpoveď svedkov navrhnutých žalobcom,
pretože tieto boli podporené aj ďalšími vykonanými listinnými dôkazmi a fotografiami, s ktorými boli
na druhej strane výpovede svedkov navrhnutých žalovanou v rozpore; z celého kontextu okolností
zriadenia posudzovanej listiny o vydedení sa javí, že jej cieľom bolo zabránenie dedenia darovaného
spoluvlastníckeho podielu k bytu zo strany žalobcu, ktorý žalovaná podľa vlastných slov musela previesť

na poručiteľku z dôvodu obavy, že ako výlučná vlastníčka bytu príde o mestský nájomný byt, v ktorom
bývala, keď práve za účelom vylúčenia žalobcu z prípadného dedenia došlo k jeho formálnemu
vydedeniu bez ohľadu na skutočnú existenciu dôvodov vydedenia žalobcu (uvedenému nasvedčuje
aj skutočnosť, že nezáujem o jej osobu poručiteľka žalobcovi osobne nikdy nevyčítala). Na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako

vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený
plným úspechom žalobcu v spore.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové
zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci však považuje odvolací súd za správne
a odvolacími dôvodmi sa žalovanej správnosť napadnutého rozsudku z týchto dôvodov nepodarilo
spochybniť (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal odvolací súd žalobcovi proti žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia

o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.