Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444526
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6120444526.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovaným:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpená: Podhorský & Partners, s. r. o.,
so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 46 962 000, 2/ F. F. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: LEGALINK s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53,

Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/15/2021 – 334 zo dňa 05.12.2023,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom

žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovaným v rade 1/
a 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého
rozsudku).

1.1. Okresný súd uviedol, že v prejednávanom spore predmetná výzva zo dňa 30.10.2019 prezumovaná
§53ods.9Občianskehozákonníkaneobsahuješpecifikáciu(identifikáciu)splátky,sktoroujespotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaní) v omeškaní, a ktorá splátka zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru a ako taká nespĺňa teda náležitosti kvalifikovanej výzvy. Nemohlo tak dôjsť k platnému a
účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona
o bankách, a keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo G. G., H. na žalobcu, ktorú si žalobca
uplatňuje v tomto konaní, súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom pohľadávky, ktorú si v
prejednávanej veci proti žalovaným uplatňuje, a teda žalobu opätovne bez ďalšieho zamietol so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Okresný súd na záver konštatoval, že výzvu podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách už prieskumu súd prvej inštancie nepodroboval, nakoľko odvolací súd

konštatoval, že súd prvej inštancie výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách podrobí prieskumu iba
v prípade, že dospeje k záveru, že z hľadiska obsahu výzva podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
spĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy.1.2. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaní 1/ a 2/ mali
vo veci plný úspech, preto im súd proti žalobcovi ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd v celom rozsahu žalobu
zamietol, ako aj v časti výroku II., ktorým súd žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak,

že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že
okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právne úkony výzvy podľa § 53 ods.

9Občianskehozákonníkaanáslednéhozosplatneniacelejúverovejpohľadávkysúneplatnýmiprávnymi
úkonmi. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo
dňa 01.04.2015 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo
dňa 29.11.2022 a v ňom vyjadrené právne závery. Podľa žalobcu veriteľ nie je povinný (Občiansky
zákonník takú podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať konkrétnu splátku, pre

ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Žalobca zastával právny názor, že podstatnou
právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre
vyhlásenie splatnosti podľa oboch dotknutých § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj
§ 565 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto podmienky
splnené boli. Žalobca mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť

v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, či výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (kt.
vyhláseniu splatnosti predchádzala) konkrétnu splátku, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala.
2.2. Žalobca mal za to, že postupcovi, resp. žalobcovi žiadna právna norma neukladala (a ani neukladá)
povinnosť uvádzať v predmetnej výzve zo dňa 30.10.2019. Zdôraznil, že špecifikácia splátky by
bola o. i. nadbytočná – keďže z platnej právnej úpravy a aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej
vymedzenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ zosplatnil celý úver (právne posúdenie súdu). Určenie
rozhodnej splátky je totiž výsostne právnou otázkou a závisí od právneho posúdenia súdu (čo sa
však v súdenom prípade nestalo – práve naopak – súd prvej inštancie sa stručne obmedzil „len“ na
konštatovanie o neurčitosti právneho úkonu, resp. nešpecifikovania splátky). Poukázal na uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/9/2017 zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 9Cdo/165/2022
zo dňa 27.09.2023 1 a v nich vyslovené právne závery. Ďalej poukázal na rozhodnutia krajských súdov.
2.3. Žalobca uviedol, že vo výzve je číselne vyjadrené, s ktorou splátkou boli žalovaní v omeškaní. Ak
výzva zo dňa 30.10.2019 uvádza dlžnú sumu k tomuto dňu 7115,11 eur a zmluvne dohodnutá splátka
bola vo výške 327,74 eur mesačne, potom je jednoduchým matematickým prepočtom zrejmé, že k

30.10.2019 boli žalovaní v omeškaní s plnením najmenej 21 splátok (7115,11/327,74). Ak však súd
vyžaduje aj uvedenie toho, „ktorá splátka zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru“, tak
toto uvedenie zo strany veriteľa je nie len nadbytočné a ničím nevyžiadané, ale aj nelogické, nakoľko
veriteľ nie je automaticky povinný (o tomto snáď niet sporu) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť po odoslaní
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť je právom veriteľa (nie

povinnosťou). Môže sa teda rozhodnúť vyhlásiť splatnosť aj neskôr (v tomto prípade 9 omeškaných
splátok), pričom jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sa mu obnovuje každou ďalšou omeškanou
splátkou, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
2.4. Podľa žalobcu niet logického dôvodu, pre ktorý by sa mal veriteľ limitovať v tom zmysle, že uvedie
konkrétnusplátku,prektorúplánujezosplatniťúver–naskytásaotázka,žečovprípade,aktaknásledne

neučiní (či už z dôvodu dohody s dlžníkom, alebo z vlastného rozhodnutia). V takom prípade by totiž
mal podľa zákonného znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka naďalej zachované právo vyhlásiť
splatnosť (z hľadiska právneho posudzovania) a zároveň by mu toto právo aj zaniklo pre danú označenú
splátkusplatnosťouďalšejsplátky(zhľadiskaskutkovéhoposudzovania).Možnovtejtosúvislostipoložiť
akademickú otázku, čo by bolo v prípade, ak by súd v konaní dospel (z akéhokoľvek dôvodu) k záveru,

že k zosplatneniu došlo pre inú splátku, než ako označil veriteľ vo výzve pred zosplatnením. V takom
prípade by sa opäť veriteľ vystavil riziku, že súd bude vec posudzovať inak ako veriteľ. To znamená, že
ak by aj veriteľ „určil“ v podaní, ktorým si právo na vyhlásenie splatnosti splátok uplatňuje – resp. ešte
dokonca vo výzve pred uplatnením si tohto práva - nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jehonázoru uplatňuje, a toto jeho právne posúdenie by sa nezhodovalo s posúdením tejto právnej otázky
súdom, nespôsobovalo by to automaticky neplatnosť uvedeného právneho úkonu, a preto je absurdné,
aby súd za tohto stavu „vytvoril“ takúto náležitosť uvedeného právneho úkonu, navyše za situácie, kedy

zákonodarca ani dovolací súd takúto náležitosť nevyžaduje.
2.5. Žaloba vyslovil názor, že postupca využil právo podľa zákonníka a vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti
szákonníka-azjehostranynedošlokporušeniužiadnejzákonnejpovinnosti,vdôsledkučohonemožno
prijať iný právny záver ako ten, že v súdenom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo

k porušeniu zákonníka, k postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne splatným celý dlh,
a teda nedošlo ani k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je žalobca v konaní aktívne vecne
legitimovaným.
2.6.Ďalejžalobcamalzato,ženiejemožnépovažovaťzasprávnyprávnynázorsúdu,ževovýzvepodľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu
osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto
adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V konaní
bolo zároveň nesporne preukázané, že žalovaný túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
predmetnej výzvy mal. Napadnutý rozsudok je tak podľa názoru žalobcu nevyhnutné podrobiť revízii zo
strany odvolacieho súdu, nakoľko je zjavné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na

podanie tejto žaloby a postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, o čom svedčí
celý rad žalobcom predložených dôkazov. Nakoľko nedošlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“, je nutné
dospieť k tomu právnemu záveru, že v konaní nie je sporné splnenie všetkých zákonných podmienok
(§ 17 ods. 1 ZoSÚ, § 92 ods. 8 zákona o bankách) pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca je
plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok

prvoinštančného súdu zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne rozsudok prvoinštančného
súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že považuje podané odvolanie žalobcu za
nedôvodné. Uviedla, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020, a to konkrétne bod 15.2, bod 16 a bod 17.2 má za to, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za podstatnú skutočnosť ustálenie splátky s omeškaním, ktorej vzniká
veriteľovi právo po splnení zákonných predpokladov na vyhlásenie predčasnej splatnosti, nakoľko pri
ustálení tejto splátky má spotrebiteľ stále možnosť odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Vzhľadom
na predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má naopak žalovaná 1/ za to, že
je možné vyvodiť záver, že spotrebiteľ by mal byť výslovne oboznámený so splátkou, s ktorou sa

dostal do omeškania, a ktorá zakladá prípadné budúce právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť
spotrebiteľského úveru. Pokiaľ išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, žalovaná 1/ mala narozdiel od žalobcu zato, že práve aj týmto
právnym názorom je možné dospieť k záveru, že je potrebná špecifikácia pohľadávky, a teda na účely
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka špecifikácia splátky s ktorou zaplatením sa spotrebiteľ

dostal do omeškania.
3.1. Žalovaná 1/ ďalej zdôraznila, že žalobca v súdnom konaní do vydania napadnutého rozsudku
neuviedol, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania, a teda či bola splnená
3-mesačná lehota omeškania s úhradou konkrétnej splátky v súlade s podmienkami definovanými
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnenie veriteľa na predčasné zosplatnenie

spotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je práve podmienené uplynutím troch
mesiacov od omeškania spotrebiteľa so zaplatením konkrétnej splátky úveru za súčasného predpokladu
upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
3.2. Žalovaná 1/ nesúhlasila s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, a teda že z matematického
výpočtu výšky dlžnej sumy v kontexte výšky mesačnej splátky úveru ku dňu vyhotovenia výzvy, t.j.

ku dňu 30.10.2019, je zrejmé, že žalovaní boli v omeškaní s plnením najmenej 21 mesiacov, a táto
skutočnosť je dostatočná vo vzťahu ku uplatneniu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mal riadne špecifikovať, vo vzťahu ku ktorej
splátke je predmetná výzva viazaná, aby bolo jednoznačné, či boli splnené zákonné predpoklady § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku následnému uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka.
3.3. V neposlednom rade žalovaná 1/ uviedla, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že
absenciu povinnosti vymedzenia splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno
odvodiť aj z dôvodu, že pokiaľ by veriteľ splátku vymedzil, hrozilo by mu pre prípad sporu, že konajúcisúd dôjde k záveru, že splatnosť mala byť vyhlásená pre inú splátku, čím by vzniklo pre veriteľa riziko
iného posúdenia skutkového stavu súdom. Podľa názoru žalovanej 1/ konajúce súdy nemajú nahrádzať
procesnú aktivitu strán sporu, a preto sú strany sporu vrátane žalobcu povinné v súlade s článkom 8

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku riadne označiť svoje skutkové tvrdenia a tieto
podložiť dôkazmi. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť žalovaná 1/ zastávala názor o nevyhnutnosti
špecifikácie splátky, s ktorou zaplatením sa spotrebiteľ dostal do omeškania, a na podklade ktorej by bol
veriteľ oprávnený vyzvať spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne je konajúci
súd spôsobilý vyhodnotiť skutkový stav v súlade s platnou právnou úpravou.

3.4. Žalovaná 1/ mala zato, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo
právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Navyše zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva,
že právny predchodca žalobcu nedodržal 15-dňovú lehotu, ktorej dodržanie je jednou z kumulatívnych
podmienok na zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď tento zosplatnil celý
úver ku dňu 02.12.2019 oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čo predstavuje len 11 dní

od momentu, kedy sa výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dostala do dispozičnej sféry
žalovanej 1/, keďže táto výzva bola žalovanej 1/ doručená dňa 21.11.2019. Napriek tomu, že žalovaná 1/
sa len ku dňu 21.11.2019 oboznámila s obsahom doručovanej výzvy, a teda až počnúc dňom 22.11.2019
začala plynúť 15-dňová lehota, právny predchodca už dňa 02.12.2019 zosplatnil úver, a to aj napriek
tomu, že neuplynula ešte lehota 15 dní v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že s právnym názorom odvolacieho súdu sa stotožňuje
v celom rozsahu.
5. K vyjadreniam žalovanej 1/ sa žalobca vyjadril tak, že poukázal na znenie čl. I bod 10 Zmluvy o
splátkovom úvere, v rámci ktorého je ako jeden z možných následkov nesplácania úveru dojednané
oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že výzva zo

dňa 30.10.2019 sa do dispozičnej sféry žalovanej 1/ dostala dňa 06.11.2019, keď bola prevzatá na
doručovanie, doručovaná na adrese žalovanej 1/ a zároveň aj uložená na pošte E. XX. Potvrdenie o
doručovaní zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a.s., v zmysle ktorého sa táto zásielka
do dispozičnej sféry žalovanej 1/ dostala už 06.11.2019 predožil v prílohe. Zároveň žalobca uviedol, že
žalovaná 1/ aj napriek doručeniu tejto výzvy omeškané splátky v celkovej výške 7 115,11 eur neuhradila

nie len v lehote 15 dní, ale ani do doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré
prevzala 23.12.2019. Vo vyjadrení žalobca k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ vo svojom
vyjadrení zo dňa 06.02.2024 neuviedol žiadne skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa zo strany
žalobcu vyjadriť.
6. K vyjadreniu žalobcu sa ďalej vyjadrila žalovaná 1/. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by

sa jej zásielka predmetom ktorej mala byť výzva vyhotovená podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
dostala do dispozičnej sféry už dňa 06.11.2019. Z listinné dôkazu predloženého žalobcom jednoznačne
vyplýva, že ako deň, kedy sa skutočne žalovaná oboznámila s obsahom doručovanej zásielky, bol deň
jej doručenia, a to deň 21.11.2019. Žalovaná 1/ poukazala na skutočnosť, že na účely doručovania je
rozhodný deň reálneho prevzatia zásielky a/alebo deň vrátenia neprevzatej zásielky, avšak v žiadnom

prípade nie je relevantná úložná doba určená na prevzatie zásielky adresátom. Na účely posúdenia
splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je podstatným deň 21.11.2019, kedy
bola žalovanej 1/ doručená výzva, a teda až počnúc dňom 22.11.2019 začala plynúť 15-dňová lehota.
Napriek tejto skutočnosti, právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ešte pred uplynutím 15-dňovej
lehoty. Z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a teda žalobca nemá aktívnu vecnú

legitimáciu v konaní.
7. K vyjadreniu žalobcu sa ďalej vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že nie je možné spájať okamih, kedy
bola zásielka poštou prevzatá na doručovanie s okamihom skutočného prevzatia tejto zásielky zo strany
adresáta. V takýchto prípadoch delí tieto dva okamihy až 18 dní, čo zodpovedá lehote na prevzatie
uloženej zásielky. Rozhodujúcim okamihom pre ustálenie doručenia zásielky je tak deň, kedy sa adresát

reálne mohol s obsahom doručovanej zásielky oboznámiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023.
8. K vyjadreniu žalovanej 1/ zaujal stanovisko žalovaný 2/, ktorý sa s uvedeným právnym názorom
žalovanej 1/ v plnom rozsahu stotožňuje. Nad rámec uvedeného podotkol, že v prípade odosielania listín
žalobcom ide o jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať určité náležitosti. Prejav vôle, ktorý musí

byť určený inej osobe (adresát), pôsobí, len čo jej dôjde. Prejav vôle dôjde adresátovi, len čo sa s ním
oboznámil alebo len čo sa s ním za bežných okolností mohol oboznámiť po tom, čo sa dostal do jeho
dispozície. Ak adresát svoju adresu uviedol v prejave vôle, alebo ju oznámil konajúcej osobe, tak sa táto
adresa medzi nimi považuje za adresu v jeho dispozícii, až kým tejto osobe neoznámi inú.9. Následne bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom upriamil pozornosť na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Uviedol, že v
zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia je právne nesporné, že určenie splátky, pre ktorú dochádza

k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako tak, že určenie tejto
splátky je vecou právneho posúdenia, ktoré vykonáva príslušný súd.
10. Žalovaný 2/ doručil súdu podanie, v ktorom dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. Uviedol, že v prejednávanom prípade

v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019 absentuje špecifikácia splátky,
pre ktorú pôvodný veriteľ dlh zosplatnil. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie je zosplatnenie
úveru neplatné. Neplatné je tak aj následné postúpenie úveru na žalobcu, v dôsledku čoho žalobca
nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní.
11. Následne bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom opätovne doručil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, pričom mal zato,

že súd by sa mal riadiť týmto neskorším rozhodnutím (a nie skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazuje
žalovaný 2/), keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky tým neskorším rozhodnutím prehodnotil svoju
rozhodovaciu prax.
12. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu,

ani s tým, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky neskorším rozhodnutím niektorého senátu mal
údajne prehodnotiť svoju rozhodovaciu prax. Žalovaný 2/ poukázal nato, že rozhodnutie jedného
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je odlišné od žalovaným 2/ prezentovaného
judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neznamená ustálenú ani zjednotenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

13. Súdu bolo doručené ďalšie vyjadrenie žalovanej 1/. V predmetnom vyjadrení poukázala na samotnú
výzvu, ktorá z pohľadu rozhodovacej praxe súdnych autorít nenapĺňa náležitosti tzv. kvalifikovanej výzvy,
t.j.vovýzvežalobcariadnenešpecifikovalpohľadávku,resp.túkonkrétnunesplatenúsplátku,vdôsledku
ktorej žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru. Žalovaná 1/ podotkla, že na to, aby bolo
možné považovať predčasné zosplatnenie celého úveru za platné a právom aprobované, je nevyhnutné,

abyvyhláseniupredčasnejsplatnostiúverupredchádzalakvalifikovanávýzvapodľa§53ods.9vspojení
s § 565 Občianskeho zákonníka, inak nie je možné predčasne platne zosplatniť celý úver. Žalovaná 1/
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/26/2022 zo dňa 26.09.2023 a na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. Mala zato,
že v zmysle zjednocovacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že žalobca

zjavne zanedbal okrem iného aj povinnosť presne špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne zosplatnil celý úver z predmetnej zmluvy, preto má žalovaná 1/ zato, že nemohlo dôjsť k
platnému zosplatneniu úveru a teda žalobca v konečnom dôsledku nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní.
14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej 1/ vyjadril tak, že v úvode vyjadrenia poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 a sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024. Uviedol, že je tu zásadný rozpor ohľadom náležitostí/
obsahu zosplatňujúcej výzvy (resp. výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza), kedy dochádza z dôvodu
(diametrálne) odlišného posudzovania predmetnej právnej otázky dovolacím súdom k právnej neistote
na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Žalobca mal zato, že výklad

dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v
upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v samotnom
zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto
právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu
informačnú hodnotu. Naopak - prihliadnuc k uvedenému modelovému príkladu by sa spotrebiteľ

paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol
nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu – čo by však
nemohlo nastať, nakoľko pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zostali zachované (spotrebiteľ by bol naďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie
práva na vyhlásenie splatnosti). Žalobca ďalej poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 53 ods.
9, 10 Občianskeho zákonníka bolo od 01.11.2024 novelizované, pričom je zrejmé, že ani po ich
novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia,ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní
(obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Veriteľ
je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 (podľa názoru žalobcu obdobne ako aj pri úprave účinnej

pred 01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu
splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní – obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod
sankciou neurčitosti teda ani po účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú
saveriteľchystáúverzosplatniť,resp.prektorúúverzosplatňuje.Jednásapritomoreakciuzákonodarcu
na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre

ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskrej republiky
sp.zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015 a sp.zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.06.2017.
15. K vyjadreniu žalovanej 1/ zaujal stanovisko žalovaný 2/, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s
právnou argumentáciou žalovanej 1/. V danom prípade žiadna z výziev, predložená žalobcom v tomto
konaní, nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy.
Z uvedeného dôvodu je zosplatnenie úveru a jeho následné postúpenie na žalobcu neplatné.

16. Odvolací súd vyzval podľa § 382 CSP strany konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust.
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľove.

17. Žalovaný sa vyjadril tak, že sa stotožňuje s použitím ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), podľa ktorého môže veriteľ previesť práva zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu za predpokladu, že pohľadávka prechádza alebo sa
postupujepo(i)konečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo(ii)pohľadávka,ktorásastala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že pohľadávka z

predmetného úveru nebola postupovaná po konečnom termíne splatnosti a ani sa nestala predčasne
splatnou, a to najmä
z dôvodu absencie špecifikácie splátky v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
02.12.2019, pre ktorú pôvodný veriteľ dlh zosplatnil (porov. Rozh. Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). Podľa žalovaného teda v prejednávanej veci tak žiadna

z uvedených podmienok, ktorú predpokladá cit. ust. § 17 ZoSÚ pre platný prevod pohľadávky, nebola
splnená. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
18. K predmetnej výzve súdu sa vyjadrila žalovaná 1/ tak, že súhlasí s aplikáciou § 17 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ, avšak má za to, že podmienky prezumované uvedeným ustanovením, ktorých naplnenie

podmieňuje platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, neboli v tomto konaní naplnené.
Opätovne namietala, že by vôbec malo dôjsť k platnému vyhláseniu splatnosti celého úveru zo strany
žalobcu, keďže obligatórnou podmienkou platného vyhlásenia splatnosti celého úveru bolo okrem iného
dodržanie 15-dňovej lehoty pred vyhlásením uvedenej splatnosti podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Podotkla tiež, že na to, aby bolo možné považovať predčasné

zosplatnenie celého úveru za platné, bolo nevyhnutné, aby vyhláseniu o predčasnej splatnosti úveru
predchádzala kvalifikovaná výzva podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, inak nebolo možné
predčasne platne zosplatniť celý úver.
19. Žalovaný 2/ sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej 1/ tak, že žalovaný 2/ uviedol, že sa stotožnil s právnym
posúdením veci žalovanou 1/ a rovnako zdôraznil, že okrem nedodržania podmienky kvalifikovanej

výzvy (absencia špecifikácie splátky v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019)
nebola dodržaná ani podmienka pre platné zosplatnenie úveru, ktorou je dodržanie 15-dňovej lehoty
podľa § 53 ods. 9 OZ, keď úver zosplatnil v ten istý deň ako mu bola doručená výzva podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 2/ trovy odvolacieho konania.

20. Žalobca sa vyjadril k predmetnej výzve tak, že podľa § 17 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, bol aktívne vecne legitimovaným
subjektom, nakoľko v predmetom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia
predčasne splatná na subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez

obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska. Žalobca zastáva názor, že v
spornom prípade došlo
kriadnemuvyhláseniumimoriadnejsplatnosti.Vzmyslevyššieuvedenéhožalobcanavrhol,abykonajúci
súd vyhovel podanej žalobe.21. Žalovaný 2/ podal stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.04.2025, pričom zopakoval svoju
argumentáciu z predošlých podaní a zdôraznil, že žalovaný 2/ ani nepoprel existenciu oprávnenia
žalobcu poskytovať úvery v rozsahu stanovenom NBS. Uvedená skutočnosť však predstavovala iba

jednu z dvoch podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ktoré museli byť splnené kumulatívne.
Podmienka podľa písmena § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v danom prípade splnená nebola. Žalobca tak
nedisponoval aktívnou legitimáciou v tomto konaní. Preto rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podanéoprávnenýmsubjektom(§359CSP),t.jžalobcom,vneprospechktoréhobolorozhodnuté,keďže

súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj v závislom výroku II., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania ako

vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie

o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

24. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia
§ 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj

keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.

25. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky
námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného

dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak

dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom
rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

26. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu
týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výzve na zaplatenie
omeškaných splátok označenú ako „Výzva“ zo dňa 30.10.2019 (čl. 58) adresovanú žalovanej 1/ a vo
vzťahu k výzve na zaplatenie omeškaných splátok označenú ako „Výzva“ zo dňa 30.10.2019 (čl. 59),
adresovanej žalovanému 2/, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné právne úkony z dôvodu

neurčitosti (§ 37 ods. 1 OZ), nakoľko v nich absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mali byť žalovaní
1/ a 2/ viac ako tri mesiace v omeškaní.27. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur)

a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ
informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celejpohľadávkyprinesplneníniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd

zastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je

potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru

abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,
kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je
potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane
najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním

z úhrady splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak
právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného
potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka

by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa § 53 ods. 9 a

§ 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu
ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na
relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček, M., Dulák,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha,
2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

28. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť
splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie
dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide

o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.29. V prípade, ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej splatnej splátky spotrebiteľom
využije právo požiadať spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz, môže tak urobiť len ak
uplynula lehota 3 mesiacov od splatnosti niektorej neuhradenej splátky, upozornil dlžníka na možnosť

využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred využitím tohto práva, a zároveň uplatní svoje právo
do splatnosti splátky nasledujúcej po 3 mesačnom omeškaní so splátkou, pre ktorú dlh zosplatnil.
Ak zákonodarca stanovil veriteľovi povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že využije svoje právo na
zosplatnenie dlhu, je dôležité, aby túto povinnosť veriteľ splnil, z obsahu ktorého upozornenia musí byť
zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

a výslovné upovedomenie spotrebiteľa na možnosť vykonania práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Tento zákonom predpokladaný hmotnoprávny úkon veriteľa musí spĺňať podmienky jasnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma má korešpondovať forme právneho úkonu,
ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky trpí
vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, alebo nevychádza
zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, alebo sa

preukáže, že nebolo doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nemôže vyvolať zamýšľané právne
účinky a veriteľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana
spotrebiteľa.
30. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
30.10.2019 označeným ako: ,,Výzva“ oznámil žalovanej 1/, že ku dňu 30.10.2019 je v omeškaní so

splácaním pohľadávky banky vo výške 7.115,11 eur. Týmto podaním banka vyzvala žalovanú 1/ na
úhradu špecifikovanej pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila žalovanú
1/, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
31. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa

30.10.2019 označeným ako: ,,Výzva“ oznámil žalovanému 2/, že ku dňu 30.10.2019 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky vo výške 7.115,11 eur. Týmto podaním banka vyzvala žalovaného
2/ na úhradu špecifikovanej pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila
žalovaného 2/, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.

32. Z konštrukcie predmetných výziev je zrejmé, že tieto neobsahujú identifikáciu splátky, s ktorou sú
spotrebitelia (v prejednávanom spore žalovaná 1/ a žalovaný 2/) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred možné
posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil
dňa 02.12.2019 ku dňu 01.12.2019).

33. Na základe uvedeného nemožno výzvu zo dňa 30.10.2019 adresovanú žalovanej 1/ a výzvu zo
dňa 30.10.2019 adresovanú žalovanému 2/ považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek
vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
34. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku
ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti

úveru považovať za platné a účinné.
35. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

36. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie
v tomto smere záväzné.
37. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom uznesení

sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/predčasného zosplatnenia
úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom
dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne

k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vyslovený
záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti predmetných právnych úkonov (výzvy podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadne vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru).
Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti

úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia
konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
38. Krajský súd k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.07.2024, ktorý konštatoval: ,,V

prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v
tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“ Krajský
súd v Žiline ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023
zo dňa 25.01.2024, ktorý konštatoval: ,,V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za

predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“
39. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
bolo novelizované zákonom č. 254/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 879y ods. 1 Občianskeho
zákonníka: ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne
vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych
vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené
inak.“ Z uvedeného možno prijať záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v splátkach

(v prejednávanom prípade Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019), bude
sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu tohto práva došlo.
40. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie
v tomto smere záväzné.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru vôbec nepostačuje,
ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť vyvolala možno vyvodiť
z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť
a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho

vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.
42. Zároveň tak neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na
žalobcu, ktoré upravuje zákon v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. kumulatívne, tzn. že pre
platné postúpenie sa okrem toho, že veriteľ aj postupník musia byť veritelia oprávnení poskytovať
spotrebiteľský úver (čo ako už bolo vyššie uvedené, bolo splnené), vyžaduje aj že sa postupuje

pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred termínom končenej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti
16.05.2023 v čase postúpenia pohľadávky 24.03.2020 ešte nenastal a nebolo v konaní ani preukázané,
že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva
opostúpenípohľadávokuzavretámedziG.G.,H.ažalobcomzodňa24.03.2020jetakvčastipostúpenia

pohľadávky voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore
s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom
voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený
požadovať od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie predmetnej pohľadávky. Zároveň v tejto súvislosti je

potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cso/147/2017
(R 60/2016), kde najvyšší súd konštatoval, že „je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka
v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi“.
43. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní, t.j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva
voči žalovaným 1/ a 2/, a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
44. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudokv merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne
správny potvrdil.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli

v celom rozsahu úspešní a vznikol im tak nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania, ktoré
im v súvislosti s konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovaným
1/ a 2/ priznal náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 30. apríla 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu
(z dôvodu absolvovania služobnej cesty JUDr. Eva Malíková nemohla písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať - § 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku)JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
(z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)