Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123382412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123382412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07,
IČO: 35831154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava –
Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená:
Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO:
36 806 498, o zaplatenie 3.504,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 7Csp/66/2023 - 133 zo dňa 02.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
v celom rozsahu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovanej proti žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom mal okresný súd preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu E. F. G., H. ako veriteľom a žalovaným bola dňa 16.03.2018 uzatvorená

zmluva o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej si účastníci zmluvy vymedzili vzájomný rozsah práv a povinností a na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanej úver v dojednanej výške 4.700,- eur a záväzok žalovanej tento vrátiť v splátkach
a zaplatiť úroky. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti.ZároveňpodľawebovejstránkyNBSježalobcaevidovanýakonebankovýveriteľ
oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania

alebo povolania. Uzatvorená zmluva má tak charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.
1.2. Ďalej mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi úverovej zmluvy bola dohodnutá
možnosť veriteľa vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný pre omeškanie so splácaním. Žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať úver s úrokom dohodnutým spôsobom, čo medzi stranami nebolo
sporné. E. F. G., H. listom zo dňa 24.03.2021 oznámila žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti

k uvedenému dňu 24.03.2021,
s poukázaním na neuhradenie dlžnej sumy napriek predchádzajúcim upomienkam.1.3. Uviedol, že žalobca v konaní predložil list E. F. G., H.. zo dňa 27.01.2021 adresovaný žalovanej,
ktorým banka oznamovala, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 264,08 eur a
vyzvala ju na okamžité zaplatenie dlžnej sumy

s tým, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie
bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka,, výzva bola žalovanej
doručovaná na jej adresu a žalovaná nemamietala, že jej bola doručená. Z výzvy zo dňa 27.01.2021
ako ani z oznámenia

o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.03.2021 však nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej
nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky (uvedené skutočnosti žalobca v žalobe ani
skutkovo netvrdil). V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať, že z predmetnej výzvy ako aj z
oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaná

dostala do omeškania, keď sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi
musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh
chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Zo súdu predloženej výzvy a oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd teda ustálil, že takéto právnym predchodcom žalobcu
uskutočnené právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je

nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti súd uvádza, že tretia upomienka – pokus o zmier, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu
splatnosť úveru, keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené,

pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Súd poukázal
na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre nezaplatenie ktorej splátky
malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť
skutkových tvrdení, keď rozhodné skutkové tvrdenia, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného
nároku, absentujú. Súd zosplatnenie úveru z uvedených dôvodov vyhodnotil za neplatné, v danom

prípade teda ide stále o „živý úver“.
1.4. Okresný súd ďalej konštatoval, že zároveň tak neboli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu, ktoré upravuje zákon v ustanovení
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. kumulatívne, to znamená, že pre platné postúpenie sa okrem
toho, že veriteľ aj postupník musia byť veritelia oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver (čo ako už

bolo vyššie uvedené bolo splnené), vyžaduje aj že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti 16.03.2026 v čase postúpenia pohľadávky
07.02.2023 ešte nenastal a nebolo
v konaní ani preukázané, že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi E. F. G., H. a žalobcom zo dňa
07.02.2023 je tak v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v rozpore
s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s

príslušenstvom a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od
žalovanej zaplatenie žalovanej pohľadávky. Zároveň je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozsudok NS
SR sp. zn. 1Cso/147/2017 zo dňa 24.04.2018 (R 60/2016), kde NS SR konštatoval, že „je preto logické,
že ak bola postúpená pohľadávka
v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením

o postúpení pohľadávky dlžníkovi“.
1.5. S poukazom na uvedené dôvody tak súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní
uplatneného práva voči žalovanej, a preto jeho žalobu zamietol a ďalej sa už meritom veci nezaoberal.
1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, ako aj v časti výroku II., ktorým súd žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trovkonania v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.504,80 eur, úrok 1.260,05 eur, úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.504,80 eur od 22.04.2021 do zaplatenia. Žalobca mal za to, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k
zosplatneniu. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/62/2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021. S poukazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015 žalobca uviedol, že pri zosplatňovacej výzve
zákon jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie
splatnosti neplatné. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť
je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu

a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa pri rozhodovaní vyššie uvedenou zásadou neriadil. Vo veci bolo preukázané, že právny
predchodcažalobcuvyzvalžalovanúvsúlades§53ods.9Občianskehozákonníkauhradiťdlžnúsumus
tým, že v opačnom prípade je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ku ktorej došlo dňa 24.03.2021,
čo predchodca oznámil žalovanej spolu so zostatkom úveru vrátane príslušenstva. Z výpisu z účtu

žalovanej bolo preukázané, že ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky bola žalovaná preukázateľne
v omeškaní s úhradou troch splátok úveru.
2.2. Žalobca mal ďalej za to, že jeho právny predchodca postupoval plne v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď úver predčasne zosplatnil dňa
24.03.2021,akovyplývazpredloženéhoprehľadusplátokaúhrad,atoprenezaplatenieúverovejsplátky

splatnej dňa 16.12.2020, čo žalovaná ani nepoprela, t.j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky
a za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej
splatnosti, zákon neukladá žiadne ďalšie podmienky, pokiaľ ide o formu, a teda neuvedenie splátky, pre
ktorú

k zosplatneniu došlo, nemôže mať za následok neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti. Pri
výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na
zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.

2. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé a mala zato, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako ich posúdil. Ďalej mala zato, že súd prvej inštancie dospel na
základe tvrdení strán k správnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza

zo správne právneho posúdenia veci. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala vo svojich
vyjadreniach. Právny predchodca žalobcu si vôbec nepreveroval jej bonitu.

3. Strany sporu ďalšie podania v odvolacom konaní neprodukovali.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu v celom rozsahu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný

odvolacímidôvodmipodľaustanovenia§380CSPabeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj v závislom výroku II., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania
ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia
§ 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,

ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj
keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.

7. Odvolací súd považoval za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa
nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k neurčitosti výzvy predchodcu

žalobcu pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a neurčitosti zosplatňujúcej
výzvy podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon
z dôvodu neurčitosti, nakoľko v nich absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mala byť žalovaná viac ako
tri mesiace v omeškaní.

8. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať
spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,

pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri
nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd zastáva názor, že
výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý

z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa

voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť

predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že
veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba
v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka

– spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na
upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr
splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním z úhrady
splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného potom
možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bymalo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené

odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu
ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na
relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček, M., Dulák,

A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha,
2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.
9. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť
splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie

dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.

10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
27.01.2021 označeným ako: „Tretia upomienka – pokus o zmier“ oznámil žalovanej, že ku dňu
27.01.2021 eviduje pohľadávku po lehote splatnosti celkom 264,08 eur. Týmto podaním zároveň vyzval
žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
24.03.2021 označeným ako: „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom“ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva a vyzval žalovanú, aby
v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatila sumu 3.968,03 eur.

11. Z konštrukcie tretej upomienky zo dňa 27.01.2021 a predmetnej výzvy zo dňa 24.03.2021 je zrejmé,
že tieto neobsahujú identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno tretiu upomienku zo dňa 27.01.2021 ako aj výzvu
zo dňa 24.03.2021 považovať za kvalifikované výzvy v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka.
12. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v spore.
13. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie
v tomto smere záväzné.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru vôbec nepostačuje,

ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť vyvolala, možno vyvodiť
z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť
a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho
vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne
správny potvrdil.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej

v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak
žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline dňa 30. apríla 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátuJUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa 06.05.2025 ref. sudca JUDr. Tichý

· kontrola referujúcim sudcom dňa 06.05.2025