Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viktória Ladičkovská
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 90Cb/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123259164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123259164.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Viktóriou Ladičkovskou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
so miestom podnikania XXX XX A. XXX, proti žalovanému: Numida s.r.o., so sídlom Betliarska
12, Bratislava – mestská časť Petržalka 851 07, IČO: 47 752 297, o zaplatenie 3.250,00 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.250,00 Eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.120,00 Eur od 26.05.2022 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.130,00 Eur od 16.06.2022 do zaplatenia,
a sumu vo výške 40,00 Eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 09.03.2023, domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016
Z.z.oupomínacomkonaníadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen"zákonoupomínacomkonaní"),aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.250,00 Eur s príslušenstvom a nahradiť
mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.04.2022 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom
zmluvu označenú ako ,,Zmluva o dielo“, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného v mene a na účet
žalovaného uskutočňovať podľa pokynov žalovaného činnosť uvedenú v čl. 1 zmluvy, ktorej podstatou
bolo vykonávať stavebné práce na projekte Hafenpark Quartier v Nemecku, a to montáž a osadenie
presklenných balkónov podľa zadania žalovaného v rozsahu stanovenom žalovaným. Na druhej strane
predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu (cenu) za vykonávanie tejto
činnosti podľa bodu 3.1 zmluvy, a o v sume 15 Eur za jednu hodinu práce každého pracovníka žalobcu,
ktorý sa bude na stavbe podieľať na vykonávaní diela, a ktorý bude objednávateľom schválený. Ďalej
žalobca uviedol, že návrh zmluvy vypracoval žalovaný a tiež trval na tom, že zmluva musí byť uzavretá
v tomto znení. Žalovaný obdobné zmluvy uzatváral samostatne s každým pracovníkom, ktorého chcel
žalovaný použiť pri realizácii stavebných práv na budove. Aj z toho dôvodu bol v zmysle bodu 3.1
zmluvy jediným odsúhlaseným pracovníkom žalobcu v skutočnosti iba samotný žalobca. Žalobca tak
vykonával pre žalovaného a v mene žalovaného činnosť v praxi obdobnú ako ju vykonávali ostatní
pracovníci na budove, ktorá bola priebežne organizovaná pokynmi osoby určenej žalovaným. Podľa
názoru žalobcu tak zmluva v skutočnosti nesleduje výsledok - vykonanie diela, ale sleduje činnosť –
vykonávanie dohodnutej činnosti v mene a na účet žalovaného, čiže spadá pod zmluvný typ – mandátnazmluvapodľa§566anasl.Obchodnéhozákonníka,atobezohľadunajejnesprávneoznačenie.Žalobca
si riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a riadne a včas vykonal dohodnutú
činnosť podľa zmluvy. Žalobca vykonal pre žalovaného činnosť, čiže odpracoval v období od 11.04.2022
do 24.04.2022: dňa 11.04.2022 – 11 hodín, dňa 12.04.2022 – 11 hodín, dňa 13.04.2022 – 11 hodín,
dňa 14.04.2022 – 9 hodín. Dňa 16.04.2022 – 11 hodín, dňa 19.04.2022 – 11 hodín, dňa 20.04.2022
– 11 hodín, dňa 21.04.2022 – 11 hodín, dňa 22.04.2022 – 11 hodín, dňa 23.04.2022 – 11 hodín, teda
spolu 108 hodín, za čo mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny spolu vo
výške 1620 Eur bez DPH, ktorú fakúroval žalovanému faktúrou č. INV0001, vyhotovenou a doručenou
žalovanému mailom dňa 25.04.2022, splatnou dňa 25.05.2022. Žalovaný predmetnú faktúru zaplatil len
sčasti, a to dňa 12.08.2022 v sume 500 Eur a teda od 26.05.2022 je v omeškaní so zaplatením sumy
1120 Eur. Podľa názoru žalobcu je čiastočné plnenie žalovaného predmetnej faktúry uznaním zvyšku
záväzku v zmysle § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca uviedol,
že v období od 25.04.2022 do 14.05.2022 odpracoval pre žalovaného: dňa 25.04.2022 – 11 hodín,
dňa 26.04.2022 – 11 hodín, dňa 28.04.2022 – 11 hodín, dňa 29.04.2022 – 11 hodín, dňa 02.05.2022
– 10 hodín, dňa 03.05.2022 – 10 hodín, dňa 04.05.2022 - 10 hodín, dňa 05.05.2022 – 10 hodín, dňa
06.05.2022 – 10 hodín, dňa 07.05.2022 – 5 hodín, dňa 09.05.2022 – 10 hodín, dňa 10.05.2022 – 8 hodín,
dňa 12.05.2022 – 10 hodín, dňa 13.05.2022 – 10 hodín a dňa 14.05.2022 – 5 hodín, teda spolu 142
hodín, za čo mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny v sume 2130 Eur bez
DPH, ktorú faktúroval žalovanému faktúrou č. INV0002, vyhotovenou a doručenou žalovanému mailom
dňa 16.05.2022, splatnou dňa 15.06.2022. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil ani sčasti, a teda od
16.06.2022 je v omeškaní so zaplatením sumy 2130 Eur.
3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností pôvodný žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil
Zmluvu o dielo zo dňa 08.04.2022, printscreen webového sídla budovy Hafenpark Quartier, faktúru č.
INV0001 zo dňa 11.04.2022, faktúru č. INV0002 zo dňa 25.04.2022, výpis z bankového účtu žalobcu o
úhrade žalovaného vo výške 500 Eur zo dňa 12.08.2022, výkaz prác a email adresovaný žalovanému
dňa 09.03.2023.
4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.04.2023 vydal vo veci platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom
čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
5. V podanom odpore žalovaný neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca nebol
podľa zmluvy oprávnený vystaviť predmetné faktúry, resp. ich vystavil predčasne, pretože nesplnil
podmienky pre ich vystavenie, keďže mu spolu s faktúrami nepredložil písomný výkaz odsúhlasený
poverenou osobou (tzv. šichtovku), ktorý je hmotnoprávnou podmienkou pre vystavenie faktúr. Ďalej
namietal, že žalobca neodovzdal dielo na základe odsúhlaseného preberacieho protokolu, preto nebol
oprávnený vystaviť konečnú faktúru a tiež nedodržal podmienky stanovené v zmluve, čím žalovanému
vznikla škoda v podobe neuhradenej faktúry zo strany jeho obchodného partnera a po jej vyčíslení
si ju plánuje započítať proti prípadným nárokom žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením
zmluvy žalobcom, keďže dielo bolo v zmluve jasne vymedzené. S poukazom na čl. 3.4, 3.5, 3.6 a 3.7
zmluvy žalovaný namietal, že žalobca nepredložil spolu s faktúrami ich povinné prílohy v podobe
podpísaného výkazu poverenej osoby alebo preberacieho protokolu, ktoré predstavovali hmotnoprávnu
podmienku pre ich vystavenie. Faktúry je preto treba odmietnuť ako predčasne vystavené, pretože
neobsahujú všetky zmluvne dohodnuté náležitosti a prílohy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, a to rozsudok sp.zn. 23Cdo/26664/2010 a sp.zn.
32Cdo/1984/2007). Dodal, že podmienka predloženia odsúhlaseného výkazu práce, resp. preberacieho
protokolu spolu s faktúrami nie je samoúčelná ani obvyklá. Naopak, v stavebníctve je obvyklé, že
jednotlivé zákazky sú zhotovované pomocou subdodávok, čo je aj tento prípad a žalovaný je viazaný
zmluvami so svojimi obchodnými partnermi, ktorí k preplateniu faktúr vyžadujú písomné výkazy prác
potvrdené ich stavbyvedúcimi, resp. ich dozorujúcimi osobami. Uviedol, že žalobcovi nič nebránilo, aby
spolu s faktúrami predložil aj ich povinné prílohy, pričom žalobca nikdy neposlal žalovanému sťažnosť,
ktorý by sa týkala poverených osôb, resp. nemožnosti získať od nich odsúhlasený výkaz. Žalovaný
zdôraznil, že nemá v úmysle vyhýbať sa plateniu svojich záväzkov, požaduje však, aby boli zmluvy
dodržiavané a ak žalobca vystaví faktúry v súlade s dohodnutými podmienkami, žalovaný ich bude
akceptovať, tieto si však započíta oproti svojmu nároku na náhradu škody, ktorý jej žalobca spôsobil
predčasným odchodom zo stavby, resp. nevykonaním diela v dohodnutom čase, v dôsledku čoho neboližalovanému uhradené faktúry vystavené pre jeho obchodných partnerov, ako je napr. faktúra č. 109
zo dňa 29.05.2022 na sumu 20.914,77 Eur, ktorú mu jeho obchodný partner neuhradil, ktorú prikladá
k odporu.
6. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní v súlade s § 14
ods. 3 zákona o upomínacom konaní postúpil dňa 19.06.2023 vec Mestskému súdu Košice ako súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa § 15 ods. 1 CSP.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tento považuje za nedôvodný a tvrdenia
žalovaného označil za nepravdivé. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v prejednávanej veci ide
o zmluvu o dielo a zotrval na názore, že zmluva uzatvorená medzi stranami je zmluvným typom
mandátna zmluva, keďže v zmluve chýba určité vymedzenie rozsahu diela. Ďalej nesúhlasil s tvrdením
žalovanému o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre vystavenie faktúr a v tejto súvislosti uviedol, že
strany si medzi sebou zaviedli prax, ktorú žalovaný uplatňoval aj vo vzťahu k ostatným pracovníkom na
stavbe, a síce že v zmysle čl. 3.4. zmluvy hodiny, ktoré odpracoval žalobca, tieto žalovaný každodenne
elektronicky zapisoval prostredníctvom pána C. D. alebo pána E. D. do výkazu odpracovaných hodín
(tzv. šichtovky), čím sa takéto odpracované hodiny žalobcu považovali na účely Zmluvy za odsúhlasené
žalovaným. Následne boli takéto výkazy odpracovaných hodín žalovanému elektronicky k dispozícii
bez potreby ich dodatočného zasielania žalovanému žalobcom. Žalobca požiadal spomínané osoby,
určené žalovaným, aby mu predmetné výkazy boli vydané v listinnej podobe a podpísané určenými
osobami, to mu však boli z ich strany odmietnuté s tým, že vedenie takýchto výkazov odpracovaných
hodín je pre žalovaného postačujúce. Uvedené osoby pritom aspoň umožnili žalobcovi, aby si odfotil
výkaz odpracovaných hodín, kde sú zo strany žalovaného odsúhlasené žalobcom odpracované hodiny,
na ktoré pripadá žalovaný nárok, a to priamo z počítača, na ktorom za žalovaného pán C. D. alebo
pán E. D. takto priebežne odsúhlasovali odpracované hodiny. Všetky odpracované hodiny žalobcu
pre žalovaného, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, preto boli skutočne odpracované podľa
zmluvy a ich skutočné odpracovanie bolo zo strany žalovaným určenej osoby tiež odsúhlasené
v príslušnom odsúhlasenom výkaze odpracovaných hodín (tzv. šichtovke). Žalobca zdôraznil, že
to bol práve žalovaný, kto po odsúhlasení odpracovaných hodín odmietol dať žalobcovi písomné
potvrdenie o takomto odsúhlasení a umožnil mu iba odfotiť si predmetný odsúhlasený elektronický
výkaz odpracovaných hodín. Žalobca má za to, že ak tieto odkladacie podmienky zámerne zmaril
žalovaný podľa 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda sa takýto právny úkon stal nepodmieneným.
V tejto súvislosti žalobca citoval z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/11/2021 zo
dňa 25.10.2022. Ďalej žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že mu neodovzdal dielo na základe
odsúhlaseného preberacieho protokolu, a preto nebol oprávnený vystaviť konečnú faktúru. Konštatoval,
že faktúry, ktoré sú predmetom toho sporu boli vyhotovované priebežne podľa skutočne odpracovaných
hodín, čiže nemali charakter konečnej faktúry, a teda sa na nich nevzťahovali ustanovenia zmluvy
ohľadom konečnej faktúry. Žalobca poprel aj tvrdenie žalovaného, že nedodržal podmienky stanovené
v zmluve, v dôsledku čoho mala žalovanému vzniknúť škoda v podobe neuhradenej faktúry zo strany
obchodného partnera žalovaného. Zdôraznil, že si riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti, riadne
vykonával činnosť podľa pokynov žalovaného, nikdy neodišiel zo stavby a ani sa dostal do omeškania
s plnením svojich povinností, čiže neporušil zmluvnú, ani inú právnu povinnosť. V ostatnom zotrval na
podanej žalobe.
8. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 15.04.2025, ktorého sa nezúčastnili sporové strany, pričom svoju
neúčasť neospravedlnili.
10. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich
ústnych vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany,
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 08.04.2022 uzatvorili zmluvu o dielo.
Podľa článku 1 bod 1.1. zmluvy, predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa (žalobcu) vykonať
a riadne odovzdať objednávateľovi (žalovanému) dielo a na strane druhej záväzok objednávateľa riadne
vykonané dielo previať, zaplatiť zaň zhotoviteľovi dohodnutú cenu a zaistiť ubytovanie pre pracovníkovzhotoviteľa. V zmysle čl. 1 bodu 1.2 sa dielom podľa tejto zmluvy rozumie riadne a kompletné zaistenie
montáže plechovej fasády budovy a montáž a osadenie presklenných balkónov v budove, a to tak, aby
táto fasáda a balkóny nevykazovali žiadne vady či nedostatky. Cena za dielo bola dojednaná v článku
3 bode 3.1 zmluvy ako hodinová sadzba vo výške 15 Eur za jednu hodinu práce každého pracovníka
zhotoviteľa s tým, že zmluvné strany sa dohodli (bod 3.2), že pre výpočet ceny diela sa hodinová
sadzba vynásobí skutočným (a schváleným) počtom hodín a (schváleným) počtom pracovníkov, ktorých
zhotoviteľ využil pri vykonávaní diela. Platobné podmienky boli upravené v bode 3.6, podľa ktorého
je žalobca oprávnený vystaviť faktúru za príslušné obdobie len na podklade písomného výkazu
odsúhlaseného poverenou osobou (určenou v zmluve v bode 3.4), ktorý bude vždy tvoriť prílohu
príslušnej faktúry. Podľa bodu 3.8 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že každá oprávnene vystavená
faktúra je splatná do 30 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi.
12. Žalobca dňa 25.04.2022 vystavil žalovanému faktúru č. INV0001 na sumu 1.620 Eur, splatnú dňa
25.05.2022 za 108 odpracovaných hodín montážnych prác v Nemecku v období od 11.04.2022 do
24.04.2022.
13. Žalobca dňa 16.05.202 vystavil žalovanému faktúru č. INV0002 na sumu 2.130 Eur, splatnú dňa
15.06.2022 za 142 odpracovaných hodín montážnych prác v Nemecku v období od 25.04.2022 do
14.05.2022.
14. Z výpisu bankového účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný dňa 12.08.2022 uhradil časť faktúry ,,01“
vo výške 500 Eur.
15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
17. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka: (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí
byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
18. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.
20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len "nariadenie"), namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.
24. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §
369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 38. Podľa § 150 ods. 1 CSP
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
26. Súd mal na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu bola platne,
v písomnej forme, uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmet
zmluvy o dielo bol dohodnutý v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dielom sa
o.i. vždy rozumie hotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti, čo zodpovedá
dohodnutému predmetu zmluvy o dielo zo dňa 08.04.2022 v článku 1, podľa ktorého sa žalobca zaviazal
pre žalovaného vykonať dielo, ktorým sa rozumie riadne a kompletné zaistenie montáže plechovej
fasády budovy a montáž a osadenie presklenných balkónov v budove.
27. Sporným medzi stranami tak bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za montážne práce na
základe vystavených faktúr č. INV001 zo dňa 25.04.2022 a č. INV0002 zo dňa 16.05.2022, keď žalovaný
namietal, že neboli splnené podmienky pre fakturáciu dohodnutú v čl. 3 ods. 3.6 zmluvy, podľa ktorého
zhotoviteľ je oprávnený faktúru za príslušné obdobie vystaviť len na podklade písomného výkazu
odsúhlaseného poverenou osobou, ktorý vždy bude tvoriť prílohu príslušnej faktúry.
28. Žalobca súpisom vykonaných hodín, ktorú listinu zmluvné strany označili aj ako ,,šichtovka“ (čl.
13-15) preukázal rozsah odpracovaných hodín pre žalovaného, a to podľa šichtovky za obdobie od
11.04.2022 do 24.04.2022 v rozsahu 108 hodín a podľa šichtovky za obdobie od 25.04.2022 v rozsahu
142 hodín. Tieto odpracované hodiny vyúčtoval žalovanému vo faktúre č. INV0001 (čl. 16) vo výške
1.620 Eur, ktorú žalovaný uhradil sčasti vo výške 500 Eur a vo faktúre č. INV0002 vo výške 2.130 Eur,
ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.
29. Pri posudzovaní splatnosti diela súd vychádzal z ust. § 548 ods. Obchodného zákonníka a článku
3 Zmluvy o dielo zo dňa 08.04.2022. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej strany o nesplnení
podmienok pre fakturáciu dohodnutú v čl. 3 ods. 3.6. zmluvy, podľa ktorého pre je podkladom
pre fakturáciu písomný výkaz odsúhlasený poverenou osobou podľa bodu 3.4., ktorý bude tvoriť
prílohu príslušnej faktúry. Uvedené zmluvné dojednanie síce vyžaduje splnenie podmienky predloženia
písomného výkazu odsúhlaseného osobou poverenou žalovaným spolu s faktúrou, no súd v tejto
otázke poukazuje na zaužívanú prax medzi stranami sporu, ktorú zaviedol žalovaný, a ktorá bola pre
súd podstatná a síce, že žalobca odpracované hodiny svojich pracovníkov každodenne elektronicky
zapisoval prostredníctvom osôb poverených žalovaným do výkazu odpracovaných hodín (tzv. šichtovky)
a tieto hodiny, resp. výkazy sa považovali za odsúhlasené žalovaným a boli mu elektronicky k dispozícii
(keďže ich viedli ním poverené osoby) bez potreby ich ďalšieho doručenia žalovaným. Vzhľadom
na uvedené bolo dôvodné, s poukazom na opísanú zavedenú prax medzi stranami, nerozporovanú
žalovaným, túto vyložiť v súlade s ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pokiaľ išlo o dohodu
v článku 3 bod. 3.6 zmluvy. Takýto postup preukazuje aj správanie žalovaného, ktorý síce v odpore proti
platobnému rozkazu namietal nesplnenie povinnosti doložiť doklady k fakturácií, ako vyplývajú z článku
3 bodu 3.6 zmluvy, no faktúru č. INV0001 zo dňa 25.04.2022, napriek nedoloženým listinám, žalobcovi
čiastočne uhradil na základe šichtovnice za apríl 2022.30. Súd priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného
zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a rovnako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur, uplatnenú žalobcom v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v
spojení s § 2 nariadenia.
31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu
na zaplatenie predmetných faktúry spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia
v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.