Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/25/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203783
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6108203783.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. E.
XXX/XX, XXX XX C., zast. advocatius s. r. o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti
žalovanému JUDr. Ivan Dlhopolec, so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca úpadcu
Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO:
35 687 533, zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36

866 261, v konaní o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých

pohľadávok 323.390,96 Eur za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že pohľadávka vo výške 69.144,03 Eur titulom ušlého
zisku, čo do právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky je zistená a nesporná, ďalej určenia, že
pohľadávka vo výške 47.276,21 Eur titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky,

ktorou je uplatnenie výkonu záložného práva záložným veriteľom spoločnosťou F., G., ktoré je zriadené
na rozostavanú stavbu na par. č. 835/47 a na pozemku parc. č. 835/47 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2.381 m2 a parc. č. 835/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. H. B. je čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu, aj výšky zistená a
nesporná a ďalej určenia, že pohľadávka vo výške 206.970,72 Eur titulom náhrady škody je pri splnení
podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 61/a o výmere 56,32 m2, garážového státia

o výmere 12,96 m2 a k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a priľahlých pozemkoch v rozostavanej stavbe, nachádzajúcich sa na I. J. E. XX, XX, XX so súp. č.
XXXX, postavenom na parc. č. 835/47, 835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, Obec Bratislava, štát SR,
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H. B., do podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a.s. správcom konkurznej
podstaty úpadcu podľa § 67 ods. 1 písm. c/ a Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov, je čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu a výšky zistená

a nesporná.

2. Podaním zo dňa 19.12.2024 žalobca zobral svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V odôvodnení
tohto podania uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41CoKR/19/2009 zo dňa
13.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2009, potvrdil uznesenie Okresného súdu v
Banskej Bystrici č.k. 26Cbi/25/2008-163 zo dňa 3.7.2009, ktorým okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu

na prerušenie konania tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ohľadom určenia pohľadávok vo
výške 69 144,03 EUR (2 083 033 Sk) a 47 276,21 EUR (1 424 243 Sk) zamietol a v časti uznesenieokresného súdu o prerušení konania ohľadne určenia pohľadávky 206 970,72 EUR (6 235 200 Sk)
potvrdil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.
zn. 8C/14/2007 o určenie neexistencie záložného práva. Má za to, že ako dobromyseľný veriteľ bol

nútený uplatniť si v konkurznom konaní svoje prihlášky pohľadávok z dôvodu uplatnenia svojich práv
na ochranu svojho majetku, ktorý mal byť ako majetok, na ktorom bolo zriadené neexistujúce záložné
právo, K. I. L. H. F. G. ako zabezpečený veriteľ prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky zabezpečeného
veriteľa, speňažený. Žalobca v súvislosti s prerušením konania ohľadne určenia pohľadávky vo výške
206 970,72 EUR (6 235 200 Sk) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava I., sp.zn. 8C/14/2007, predkladá rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k.
5Co/430/2015 - 4088 zo dňa 24. mája 2022, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I, č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo, zapísané
na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: C. F.,
obec: BA - m.č. Staré Mesto, k.ú. H. B., podľa V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na
rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere

660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2),
835/48 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech E. M. C., G.,
IČO: XX XXX XXX, v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je. Rozsudok
odvolacieho súdu v predmetnom konaní, v ktorom boli žalobcovia sporovou stranou na strane žalobcu
(pozn.: por.č. 15.), nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený veriteľ E.,

G., v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť
a.s., v konkurze, E. M. C. G., nepodal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľnosti ZN č. XX/XXX/XXXX uzavretej medzi pôvodným záložným veriteľom, F., G. a

spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s., naposledy so sídlom Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35 687
533 ako záložcom. Krajský súd v Bratislave v konaní o určení neexistencie záložného práva podľa
V 2485/2001 pôvodne evidovanom na LV č. XXXX k.ú. H. B., K. I. L. H. E. M. C. G. (pozn. : N. N. F.
G.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní 2K/18/2007, odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil
rozsudok okresného súdu č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, keď určil, že záložné právo

neexistuje/je neplatné. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. nasledovne:
"53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých
bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k
jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie

diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká
spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na
uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a
napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu
uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv

a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť
predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo
žalobcov.
54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník v § 132, pokiaľ
ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v § 125 ods. 1

OZ na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoVB). Ustanovenie § 4 ods. 1 ZoVB upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového
priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o
výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve,
c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu

alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. § 4 ods. 1 ZoVB nie sú právne možné. Zo znenia
§ 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 ZoVB vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového
priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci,
ktorou je bytový dom (§ 2 ods. 2 ZoVB). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo

nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) v spojení ust. §
21 ods. 1 ZoVB vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základe
zmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretím
zmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačnéhorozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov
(budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr
k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému

pozemku,atovpodielezodpovedajúcomvzájomnémupomerupodlahovejplochybyturesp.nebytového
priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny
režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov
a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia
novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného

rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 1 a 3 ZoVB) tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe.
55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve
vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke

vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva
Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. § 46
ods. 4 katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého "Pri zápise údajov o práve
k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký
posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom

stavebnom povolení"). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo
udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto
je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri
posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom
uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia

vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná
literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú
funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - § 46 ods.3 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle
ktorého "Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé
stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise

rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o
stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom
povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba."
56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle § 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2002, podľa
ktorého "Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné

vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne" ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec
ani to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach,
ku ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné

užívacie práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva E. XXXX /
t.č. LV č. XXXX/, a to O. XXXX/XX, O. XXX/XXXX, O. XXX/XXXX - I. M. O., O., O. - XXX/XXXX) bola
zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov zakladanej
nehnuteľnej veci.
59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia

záložnej zmluvy ZN č. XX/XXX/XXXX (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (L.
B., A. B.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, predmetom a účelom zmluvy bola
podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných

rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP XXXX/XX/XX/P. zo dňa
1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred
uzatvorením záložnej zmluvy I. XX/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali
zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a
zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia

a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného
domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom na
zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtýmuzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal
spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri

uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo."
60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie L. P., Q. B. a A. B. zo dňa 08.10.2019,
ktorým títo vyhlásili, že "v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších
dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi
na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti F., G., a rovnako

mali vedomosť o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti F., G. z uvedeného
právneho dôvodu uzatvoril so spoločnosťou F., G. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú
stavbu polyfunkčného domu a ním zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných
prostriedkov z úveru od F., G. by nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu". Odvolací súd musí
konštatovať, že toto ich aktuálne stanovisko je celkom rozporné so skoršími tvrdeniami menovaných
(v žalobe proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa

27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku
stavebníkmi stavby spolu so Zámockou spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a
ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú
stavbu na Zámockej ulici v Bratislave bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však
aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje "vedomosť" menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje

však vyhlásenie o tom, či s takýmto postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s
takýmto postupom súhlasia v súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k
inej dohode. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017
uzavrel, že "dobré mravy vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi
bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie

pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel
zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas
so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu
zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť". Za danej situácie

odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované
potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu
menovaných ako ďalších stavebníkov.
61/Zmluvu o zriadení záložného práva I. XX/XXX/XXXX potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (§ 39, § 3

ods. 1 OZ).

3. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v konkurznom konaní 2K/18/2007 žalovaný zaradil majetok
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva
k majetku žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (R. F. G./E. M. C. G.) vo svojich prihláškach

pohľadávky. Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca
domáha určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok.
Z citovaného ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom
rozsahu, v akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby
konkurzný súd určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky

prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka
titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva
záložným veriteľom - čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej
pohľadávky, zistená a nesporná a žalobca ohľadom tretej pohľadávky titulom náhrady škody žiada, aby
konkurzný súd určil, že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty

úpadcu - je čo do podmienky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná.
V tejto súvislosti žalobca uvádza, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. viedlo konanie o žalobnom
návrhu žalobcu, ktorého predmetom konania bolo vylúčenie majetku žalobcu z oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa. Žalobca v excindačnom konaní vedenom pod sp.zn. 61Cbi/3/2009-243, zobral
žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom

vestníkuč.216/2022,publikovanom10.11.2022,oznámilvylúčeniemajetkužalobcuzosúpisuoddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa E. M. C., G., C., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku
uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil
neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy.4. Žalobca ďalej poukazuje na ďalšie konanie vedené na návrh SKP, v ktorom rozhodol dovolací súd,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.12.2023 sp.zn. 5Obdo/29/2022 tak, že odmietol

dovolanie SKP, ktorý sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti
Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov
a garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa
10.10.2006 (ďalej tiež "Dohoda"), uzavretej medzi úpadcom a žalovanými/vlastníkmi (pozn.: žalobca
ako žalovaný pod por.č. 17), voči konkurzným veriteľom a vydania bytov a nebytových priestorov do

oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa F., G. (G. E. M. C., G., H. H. S. XX, XXX XX C.,
F.: XX XXX XXX; T. R. "E., G."), alternatívne v prípade, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia stavebného
úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167-Bu) a následne správa katastra
pre hlavné mesto C. vykoná na LV. č. XXXX príslušné zmeny, sa SKP domáhal vydania nehnuteľností
do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa F., G.. SKP odôvodnil žalobu tým, že dňa
10.10.2006 bola medzi úpadcom a vlastníkmi uzatvorená Dohoda, predmetom ktorej bolo nadobudnutie

spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a úprava práv k
pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II. a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo
vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vlastníckych práv.
Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006 povolila v prospech úpadcu
a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým priestorom, čím nastali

účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti SKP argumentoval, že
Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané protiplnenie zo strany
vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová
vydala dňa 10.07.2006 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností na rozostavanú stavbu
na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že exekúcia začala pred

uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX, vlastníci/žalovaní
museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti, a teda im musel
byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60 a § 63 ods. 1 ZoKR
a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu v tomto konaní) bez
primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto pohľadávky existovali

v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa 10.07.2006 vydala
súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností
na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č. 835/48,
evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu Dohody,
ako aj, že v rozhodnutí č. k. 8C/14/2007 - 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný súd

Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako je to
zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností.

5. Žalobca v späťvzatí rovnako poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica rozsudkom
č.k. 26 Cbi/4/2012-611 z 31.01.2019, ktorým žalobu SKP zamietol, a kedy v odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že považoval za nesporné, že Dohoda síce je zapísaná v katastri nehnuteľností ako právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím
na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom
a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď
v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene dispozičného riešenia niektorých bytov a

nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou úpadca síce previedol vlastnícke právo k
pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod 1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s
poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku
a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci
zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd

prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi
úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až 13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné
právne úkony u každého jedného účastníka, na základe ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo
stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k
bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na
žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody
úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto
úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov - a to ani v časti prevodu pozemkov,nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd prvej inštancie taktiež uzavrel, že v
tomto konaní neriešil otázku vlastníctva žalovaných, t.j. čo je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či

Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu o začatí exekúcie a ak áno, či jej
uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom v zmysle vyššie
uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je úkonom neplatným a následne ani
ukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného skutkového stavu, konania SKP a
z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že vlastníci nenadobudli byty a

nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP zo dňa 09.11.2016 prednesenom
v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby SKP voči vlastníkom o zaplatenie, vedené
na okresnom súde pod sp. zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009, 13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009,
8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009, 61Cbi/5/2009, 20Cbi/5/2009, 10Cbi/6/2009, 7Cbi/5/2009, 14Cbi/5/2009, v
ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za
byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na

samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na odvolanie SKP Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom č. k. 41CoKR/12/2020 - 849 zo dňa 27.05.2021 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ako

aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, podal SKP
dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol (bod 11. tohto vyjadrenia).

6. Žalobca uviedol, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu,

Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022,
oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa E. M. C.,
G., C., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z
dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť

nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný
súvisiaci nárok na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1
CSP zastavil a stranám podľa ust. § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný na
súdny výklad a prax. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať tak

v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené, existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určení neexistencie
záložného práva tým, že:
-uznesením č. k. 26Cbi/25/2008-163 z 3.7.2009 konkurzný súd konštatoval, že určenie pohľadávok

závisí od súdneho konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8C/14/2007, keď
uviedol,že"aknavrhovateľvkonaníoneplatnosťzáložnéhoprávanebudeúspešnýazároveňsisprávne
uplatnilpodmienkuvznikupredmetnýchpohľadávok,budesprávcapovinnýprisplnenípodmienkyvzniku
pohľadávok uspokojiť navrhovateľa, ako veriteľa podmienenej pohľadávky." Nakoľko bola preukázaná
neexistencia záložného práva, odpadol žalobcovi dôvod na uplatnenie podmienenej pohľadávky na

náhradu škody v súvislosti s nerealizovaným výkonom záložného práva. Žalobca ako dobromyseľný
veriteľ si uplatnil túto pohľadávku ako podmienenú pohľadávku a ako podmienku vzniku pohľadávky
uviedol výkon záložného práva.
Uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/19/2009 z 13.10.2009 potvrdil prerušenie
konania vo vzťahu k tretej pohľadávke, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

"Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného bytu), ktorá môže podľa
žalobcu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do
konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k
jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť
tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k spornému

majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného
veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorým nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca
za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa §550 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 89/2000, zošit č. 5, strana 26, 2Cbo
70/1999)."
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie

žalovaného, ktorý dňa 21.01.2008 vyzval žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1 ZoKR (ďalej ako "predžalobná
výzva"), aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo
výške 287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako "zabezpečená pohľadávka") s príslušenstvom s upozornením,
že pre prípad nezaplatenia pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k
zápisu nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako

SKP pritom podaním zo dňa 15.4.2008 žiadal registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil
ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby tak odvolací súd rozhodol o určení neexistencie
záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho
zákonníka. Ďalším rozhodnutím súdu bola zamietnutá žaloba SKP o určení neúčinnosti Dohody a
dovolací súd odmietol dovolanie SKP, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú
žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na

základeprávnehodôvodu"existencie"záložnéhoprávanamajetokžalobcu.Záložnéprávosiuplatniltzv.
záložný veriteľ (R. F. G./E. M. C. G.) vo svojich prihláškach pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje
svojimvlastnýmprávnymoddelenímaakozáložnýveriteľurčujepodmienkyuzavretiazáložnýchzmlúva
súčasneurčujepodmienky,zaakýchposkytujeúverovéprostriedky.Žalobcanebolanizmluvnoustranou
záložnej zmluvy a nebol ani úverovým dlžníkom, pritom predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca

uspokojuje svoje bytové potreby.

7. S poukazom na uvedené, za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia

žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého
bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (E.
G.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade
nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu

speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové)
práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného
práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim
majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva
zabezpečeného veriteľa E. G. na majetku žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok

žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa E. G., čím zanikla hrozba výkonu
záložného práva a speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako
rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného
usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte
"Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal

vlastnícke právo žalobcu, sú dôvodom späťvzatia žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania
majú priamy súvis s konaním o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol
svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom, konal podľa pokynov úpadcu, ktorý určoval podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo zaťažené záložným právom o ktorom žalobca
nemal vedomosť, pričom mu úpadca neposkytol z dôvodu právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny.

Konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko
predmetom zálohu bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho
rodiny, preto za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu,
počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel
žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a

majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Žalobca týmto podľa ust. § 144 a nasl. CSP,
berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok v celom rozsahu späť pred
prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp. zn. 26Cbi/25/2008 zastavil
a podľa ust. § 257 CSP žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa podaním zo dňa 20.01.2025 vyjadril k späťvzatiu žaloby žalobcom. Uviedol, že žalovaný
vyjadruje súhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu, procesným následkom ktorej skutočnosti je
v zmysle ust. § 145 ods. 1 v spojitosti s ust. § 146 ods. 1 CSP zastavenie súdneho konania. Žalovanýzastáva názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky prípustnosti aplikácie ust. § 257
CSP. Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil tri nezabezpečené pohľadávky, a to:
-pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 2.083.033,00 SK (69.144,03 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku

mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe tohto
podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1, 2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 1.424.243,00 SK (47.276,21 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,

2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 6.235.200,00 SK (206.970,72 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,
2 a 3.
Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu,

pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a
(iii) pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu. Berúc
na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno
konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto

pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu
nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku
nepreukázal ani v súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie
vzniku pohľadávky žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou
spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej

udalosti). Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku musí
byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany Úpadcu
dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé
nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok

žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu
škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného veriteľa E.
M. C., G. (pôvodne F., G.), H. H. S. XX, XXX XX C., H. Q., F.: XX XXX XXX (ďalej aj len ako "E.")
bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne
údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je

formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
začatia konkurzného konania voči úpadcovi (ďalej aj len ako "ZKR") vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu
záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca pri uplatnení pohľadávky
číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil

zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne
nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko
je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu
vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako

majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako
škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len v prípade porušenia povinnosti, majetkového
úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe
uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov uvedených žalobcom v prihláške pohľadávky
číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku

predmetnej pohľadávky. Žalovaný súčasne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 13.10.2009, sp. zn.: 41CoKR/19/2009 (ďalej aj len ako "Uznesenie KSBB") vydané v rámci
súdneho konania, v odôvodnení ktorého súd vyslovil nasledovný právny názor "Odvolací súd ohľadne
druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúcesa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona.
Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania výkon
záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej

podstaty. [...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá
môže podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie
majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným
spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a
povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného

práva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by
pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník,
teda úpadca, môže záložca za to požadovať náhradu [...] Rozsah preskúmavacej právomoci správcu
je daný taxatívnym výpočtom v kogentnom ustanovení § 32 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého správca
preskúmava právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a
poradie zabezpečovacieho práva. Navyše nie je daný dôvod pre preskúmavanie odkladacej podmienky,

pretože táto buď vznikne a pohľadávka sa v konkurze uspokojuje alebo podmienka nevnikne a na
pohľadávku sa neprihliada. Pokiaľ by však odkladacia podmienka bola nemožná, právny úkon by bol
neplatný a správca by musel poprieť právny dôvod pohľadávky. Z tohto pohľadu by išlo o preskúmavanie
podmienky v rámci skúmania právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Pohľadávky, ktoré sú predmetom
tohto sporu nie sú podmieneným pohľadávkami, pretože vznik pohľadávok nie je viazaný na odkladaciu

podmienku, ktorá by bola dohodnutá v právnom úkone, z ktorého pohľadávka vniká (v hmotnoprávnom
úkone)". Uvedený právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia
KSBB podporuje tvrdenia žalovaného o nesprávnosti údajov uvedených žalobcom v jeho prihláškach
pohľadávok.Sumarizujúcdoposiaľuvedenémožnokonštatovať,žežalobcasiprostredníctvomprihlášok
pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak

žiadnym spôsobom nepreukázal (pohľadávka číslo 1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani
len rozumne predpokladať, respektíve možnosť ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka
číslo 2 a 3) a napriek zjavne dôvodnému popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu,
ďalej inicioval súdne konanie a až po tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe
rozhodnutí v iných súdnych konaniach, nesúvisiacich so súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku

podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby,
ktorou súdne konanie inicioval, pričom sa naviac domáha aplikácie ust. § 257 CSP na základe tvrdení,
že v Súdnom konaní bránil svoj majetok a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v
kontexte uvedeného poukazuje na skutočnosť, že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej
osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa

iniciuje súdne konanie o vylúčenie veci zo súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška
pohľadávky, ktorou sa uplatňujú majetkové práva veriteľov Úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany
svojho vlastníckeho práva využil a na základe ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská
Bystrica pod spisovou značkou 61Cbi/3/2009 vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu
majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v Späťvzatí

žalobného návrhu, v zmysle ktorého mal Žalobca v Súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje
vlastnícke právo sú nie len nesprávne, ale vyznievajú nanajvýš účelovo a tendenčne, nakoľko žalobca
prihlásením svojich pohľadávok do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním
súdneho konania uplatňoval svoje majetkové právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom
súdneho konania nebola ochrana vlastníckeho práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam

pôvodne zaťaženým záložným právom svedčiacim v prospech E.. Žalovaný vo vzťahu k iniciovaniu
súdneho konania po popretí pohľadávok žalobcu poukazuje na právny názor vyslovený v Uznesení
KSBB o tom, že "podanie žaloby o určenie pohľadávky nesie veriteľovi vznik rizika sankcie podľa § 30
ZoKR". Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na Uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 02.10.2024 číslo konania: 26Cbi/29/2008-489 (ďalej aj len ako "Uznesenie OSBB"),

vydané v súdnom konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom súdnemu konaniu, v ktorého
odôvodnení Okresný súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej argumentácie žalobcu a totožných
dôvodov popretia pohľadávok uviedol "[v] súdnom konaní neexistujú také dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP, a to obzvlášť
s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu, právnu argumentáciu žalovaného a právny názor

vyslovený v uznesení KSBB s ohľadom na ktoré nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v
súdnom konaní". Žalobca ďalej poukazuje na bod 10 odôvodnenia Uznesenia OSBB, v ktorom sa
Okresný súd Banská Bystrica náležite vysporiadal s naplnením predpokladov aplikovania ust. § 257
CSP a vyslovil právne názory, ktoré sú podľa názoru žalovaného aplikovateľné aj v súdnom konanínakoľko vychádzajú takmer z identického skutkového a právneho stavu (Obdobný právny názor bol
vyslovený v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo 04.12.2024 č. k: 27Cbi/29/2008-505, v
Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: 27Cbi/15/2008-559 a v Uznesení

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2024 č. k.: 27Cbi/16/2008-620). Žalovaný ďalej pre
úplnosť uvádza, že Uznesením OSBB nebol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov súdneho
konania len z toho dôvodu, že v danom súdnom konaní nebol žalovaný právne zastúpený. Žalovaný
sumarizujúc doposiaľ uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z právneho
hľadiska síce mohla vzniknúť, avšak žalobca jej vznik v súdnom konaní nepreukázal, naproti tomu

pohľadávky číslo 2 a 3 s ohľadom na údaje uvedené žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme
nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému
uplatneniu práva; (b) prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a
následným iniciovaním súdneho konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie
nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal
v inom súdnom konaní; (c)žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie Súdneho konania a súčasne

vykonanie späťvzatia žaloby nebolo vyvolané konaním žalovaného, zastáva názor, že v súdnom konaní
neboli splnené predpoklady umožňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný s ohľadom na obsah
späťvzatia žalobného návrhu pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie
záložného práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 8C/14/2007 a ani výsledok
súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn.: 26Cbi/4/2012, nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní
a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu
prvým správcom úpadcu, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi konaniami.

9. Žalovaný v podaní uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty podľa § 30 ods. 1 ZKR vo výške 0,1 až

0,2 % zo sumy popretých pohľadávok 323.390,96 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do
právoplatného skončenia tohto súdneho konania, ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Banská
Bystrica rozhodol o návrhu žalovaného na uloženie pokuty podľa ust. § 30 ZKR, Súdne konanie zastavil
a žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

10. Súd v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
E. M. C., G., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.:
5Co/430/2015-4088,ktorýmurčilneexistenciuzáložnéhoprávazdôvoduabsolútnejneplatnostizáložnej
zmluvy. Predmetom tohto konania však boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený - nárok

na náhradu ušlého zisku na nájomnom, so záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky, pohľadávka
titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva
záložným veriteľom a pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
- zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale s ohľadom
na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v

incidenčnom spore. Späťvzatie žaloby malo byť rovnako dôsledkom v prospech žalobcu právoplatne
skončených súdnych konaní týkajúcich sa jeho majetku. Žalobca v späťvzatí žaloby zdôrazňoval, že sa
snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale
aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný nárok na náhradu škody súvisiaci so stratou vlastníckeho práva
a výkonom záložného práva; že predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové

potreby; žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, so svojim majetkom nebol oprávnený
po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze hrozilo speňaženie jeho majetku - bytu,
ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby; konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných
právžalobcuajehorodiny,nakoľkopredmetomzálohubolbytvovlastníctvežalobcu,ktorýzabezpečovalbytové potreby žalobcu a jeho rodiny. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne
konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany

svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa preto vidí v celom procese konkurzného konania 2K/18/2007 a v tom, že
jeho vlastnícke právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu
neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa (E. G.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči

(ne)zabezpečenému veriteľovi.

14. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania
rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej
žalobe (61Cbi/3/2009), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že v

prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie
neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových
priestorov o určenie neúčinnosti "Dohody". Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať
svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s
hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený,

že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a
akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch
pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom
uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv - náhrady vzniknutej
škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za splnenia žalobcom v

prihláškeuvedenýchpodmienok(druháatretiapohľadávka),kedyvprípadedruhejatretejpohľadávkys
ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu
v incidenčnom spore. Tak ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí č. k. 41CoKR/19/2009 zo
dňa 13.10.2009, vydanom v priebehu tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok
podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. "Záložný" veriteľ

E., G. ( N. K. F., G. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť
svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon
nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do súpisu
uzavrieť, že len samotným "zahrnutím majetku do podstaty" škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch
pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov

hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť
daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie
diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho hľadiska možnú,
to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy jej dôvodnosť
žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní v snahe vyhnúť

sa možnej povinnosti náhrady trov konania protistrane, poukazuje na hrozby nezákonného speňaženia
svojho majetku, ktorý už ale naopak pre tieto účely zabezpečuje jeho bytové potreby, ako aj jeho rodiny,
ako aj na to, že z dôvodu obavy o stratu svojho bývania musel absolvovať súdne konania súvisiace
so zápisom svojho majetku do oddelenej podstaty. Uvedenú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tejto
pohľadávke súd preto považuje za účelovú. Navyše sa jednalo o peňažnú pohľadávku bez súvisu s

prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane konkurzného konania, ani tu tak
nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu
trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. Súd preto priznal žalovanému právo na náhradu
trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

15. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení
súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.