Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365948
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124365948.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci navrhovateľa (otec): A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bytom E. F. G. H.
I. E. J., D., K. L. M., XX I. N., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M.,
PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje

právo (matka): I. D., A. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, t. č. bytom E. A.,
E. XX, P. H., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: B. Q. L. P., K., C., bytom G. XXXXX/XXX, H.,
o návrhu na návrat maloletých detí: B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S. D., nar. XX.XX.XXXX,
štátni občania Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, t. č.
bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica
ako kolíznym opatrovníkom, do cudziny pri neoprávnenom zadržaní, o odvolaní matky proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/132/2024-296 zo dňa 20. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ uznesením č. k.
32P/132/2024-296 zo dňa 20. decembra 2024 rozhodol tak, že nariaďuje toto vhodné opatrenie:
I. Otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi: B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S.

D., nar. XX.XX.XXXX na území Slovenskej republiky:
1. od 22.01.2025 od 14.00 hod. do 26.01.2025 do 18.00 hod.,
2. od 19.02.2025 od 14.00 hod. do 23.02.2025 do 18.00 hod.,
3. od 19.03.2025 od 14.00 hod. do 23.03.2025 do 18.00 hod.,
4. od 16.04.2025 od 14.00 hod. do 20.04.2025 do 18.00 hod.,
5. od 14.05.2025 od 14.00 hod. do 18.05.2025 do 18.00 hod.,

6. od 04.06.2025 od 14.00 hod. do 08.06.2025 do 18.00 hod.,
7. od 27.06.2025 od 14.00 hod. do 03.07.2025 do 18.00 hod.
II. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletými deťmi umožniť.
III. Otec je oprávnený maloleté deti v stanovené dni a hodiny prevziať v ich školskom zariadení, v prípade
neprítomnosti detí v školskom zariadení je oprávnený maloleté deti v stanovené dni a hodiny prevziať
v mieste bydliska matky a povinný maloleté deti v stanovené dni a hodiny matke odovzdať v mieste jej

bydliska.
IV. Toto vhodné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 32P/132/2024.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným dňa 26.08.2024 sa navrhovateľ (ďalej aj
„otec“) domáha návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, a to Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska nakoľko matka maloleté deti protiprávne zadržiava na Slovensku.

1.2 Ďalej konštatoval, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/132/2024-268 zo dňa
07.10.2024 vo veci rozhodol a nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu doSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. 1.3 Otec návrhom podaným dňa 13.12.2024
sa domáhal nariadenia vhodného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletými deťmi odo
dňa 22.01.2025 14.00 hod. do 26.01.2025 18.00 hod., odo dňa 19.02.2025 14.00 hod. do 23.02.2025

18.00hod.,ododňa19.03.202514.00hod.do23.03.202518.00hod.,ododňa16.04.202514.00hod.do
20.04.2025 18.00 hod., odo dňa 14.05.2025 14.00 hod. do 18.05.2025 18.00 hod., odo dňa 04.06.2025
14.00 hod. do 08.06.2025 18.00 hod., odo dňa 27.06.2025 14.00 hod. do 03.07.2025 18.00 hod. s tým,
že miestom preberania detí otcom bude školské zariadenie a v prípade ich neprítomnosti v školskom
zariadení, v mieste bydliska matky z dôvodu, že je v záujme maloletých detí zachovávať ich právo na

kontakt s obidvoma rodičmi aj počas konania o návrat maloletých detí.
1.4 Pri rozhodovaní súd vychádzal z čl. 7, čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25.10.1990, publikovaný v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Zb., ďalej len „Haagsky dohovor alebo Dohovor“
a § 130 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) nakoľko môže
prostredníctvom vhodného opatrenia rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s dieťaťom. Po

preskúmaní obsahu návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia dospel k záveru, že bolo podané
dôvodne a otec osvedčil potrebu jeho nariadenia popísanou snahou matky narušiť jeho vzťah s deťmi,
vyvolať citové odcudzenie sa detí od otca. Rovnako súdu z konania vo veci samej je zrejmý postoj
matky, ktorá bez súhlasu otca maloleté deti premiestnila z miesta ich obvyklého pobytu. V tomto smere
poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/132/2024-268 zo dňa

07.10.2024 v bode 29. Otcom uvedené konanie matky po rozhodnutí súdu vo veci samej len svedčí
o zámere matky svojím účelovým, ale premysleným spôsobom spôsobiť odlúčenie detí od otca a straty
snahy otca domáhať sa svojich práv právne relevantným spôsobom. Súd nariadil vhodné opatrenie
nielen z dôvodu zabezpečenia kontaktu otca s maloletými deťmi, aj z dôvodu zabezpečenia čo najmenej
traumatizujúceho a stresujúceho návratu maloletých detí v prípade, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

nadobudne právoplatnosť. Súd uviedol, že neuniklo jeho pozornosti vyjadrenie otca na pojednávaní
dňa 07.10.2024, že počas jeho poslednej návštevy, keď bol s maloletými deťmi bez prítomnosti matky,
obe sa mu viacej otvorili. Prvú vec, ktorú mu M. povedal, keď sa k nemu rozbehol v predzáhradke,
že mu veľmi chýbal a veľmi plakal. Tiež povedal, že viac ako on mu chýbalo Anglicko, čo povedal aj
pred matkou. Maloletý B. ako prvé mu povedal, keď bol v aute, že mu chýba jeho najlepšia kamarátka

K., čo pred matkou by nikdy nepovedal, pretože vedel, že by s tým nesúhlasila a zmenilo by to
atmosféru. Následne mu umožnil telefonický kontakt s maloletou K.. Otec navrhol upraviť jeho styk
každý mesiac v rozsahu piatich dní, ktorý na jeho strane zohľadní možnosť podieľať sa na výchove,
starostlivosti o maloleté deti, formovaní ich osobnosti, čomu matka neoprávneným premiestnením
zabránila, nakoľko otec v rámci striedavej osobnej starostlivosti v nerovnomernom pomere vo Veľkej

Británii tieto zabezpečoval a zároveň na strane detí zohľadnil ich vek 9 a 7 rokov, nezistenie žiadnej
okolnosti, pre ktorú by v otcom navrhovanom styku sa s ním nemohli stretávať. Súd preto návrhu otca
v časti úpravy rozsahu jeho styku s maloletými deťmi vyhovel a apriorne upravil miesto preberania detí
otcom v školskom zariadení z dôvodu, že doterajšie preberanie maloletých detí pred bydliskom matky
bolo problematické a spôsobovalo aj problémy s reálnym odchodom detí k nemu podľa jeho tvrdenia.

Toto tvrdenie potvrdzuje aj vyjadrenie otca v rámci mediácie uskutočnenej ešte v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska, keď preberal deti od matky na dovolenku do Španielska. V prípade
neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení preto, aby styk otca sa realizoval, upravil miesto
preberania detí otcom v mieste bydliska matky. Súd matke uložil povinnosť deti na styk s otcom pripraviť,
čo znamená maloleté deti pripraviť po psychickej stránke tak, aby otca neodmietali. V tomto smere

apeloval na rodičov, aby pred realizáciou styku otca s maloletými deťmi komunikovali preto, aby matka
maloleté deti mohla motivovať k styku s otcom a otcovi odovzdala maloleté deti s potrebnými osobnými
vecami. Matka je tiež povinná styk otcovi s maloletými deťmi umožniť. V tejto súvislosti upozornil matku,
že súdne rozhodnutie je potrebné rešpektovať, v opačnom prípade sa môže dopustiť protiprávneho
konania, resp. môže spôsobiť realizáciu núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
zo dňa 20.01.2025 v celom rozsahu odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, e/, h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“. Súčasťou podania je aj návrh
na prerušenie konania a návrh na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR.
2.1 V rámci časti označenej „Odôvodnenie odvolacích dôvodov matkou“ mala za to, že na konanie (ani

rozhodnutie) súdu neboli splnené procesné podmienky. Namietala právomoc Okresného súdu Banská
Bystrica na konanie o návrhu otca, z ktorého vzišlo rozhodnutie súdu o nariadení vhodného opatrenia.
Podľa názoru matky absentuje právomoc súdu na konanie o návrhu otca z dôvodu, že Haagsky
dohovor pri ústavne konformnom výklade, na ktoré sú povolané v zmysle ustálenej rozhodovacej praxeÚstavného súdu SR primárne všeobecné súdy, nie je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Ide o oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR v Zbierke zákonov SR, ku ktorému však podľa nej
nebol prijatý tzv. vykonávací zákon v súlade s postulátom vyjadreným v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR,

a teda nesplnením ústavnej požiadavky sa Haagsky dohovor nemohol stať (a doposiaľ nestal) súčasťou
vnútroštátneho právneho poriadku SR. Námietku právomoci uplatnila matka vo svojom vyjadrení, ktoré
doručila súdu dňa 06.09.2024, s ktorým sa tento rozhodujúc o návrhu na nariadenie vhodného opatrenia
z podnetu otca nesporne oboznámil a v doplnení navrhla zastaviť konanie. Súd nemal od počiatku
právomoc konať, a teda ani rozhodnúť vo veci návrhu otca. Pokiaľ pri ústavne konformnom výklade

nie je daná právomoc súdu na konanie o návrat maloletých detí, neprichádza do úvahy ani konanie
súdu o návrhu na nariadenie tzv. vhodného opatrenia odkazujúc na Haagsky dohovor. V danom prípade
by podľa názoru matky prichádzalo do úvahy výlučne predloženie návrhu na nariadenie neodkladného
oparenia na príslušný súd a tým zachovanie práva otca na súdnu ochranu, ktorým však nie je Okresný
súd Banská Bystrica. Inštitút „nariadenia vhodného opatrenia“ pri materiálnom výklade korešponduje
s inštitútom „nariadenia neodkladného opatrenia“. Napriek absencii procesnej podmienky na konanie

súd nielenže konal, ale aj rozhodol o návrhu o nariadenie vhodného opatrenia uznesením pri aplikácii
Haagskeho dohovoru.
2.2 Ústavne konformný výklad (aj medzinárodných dohovorov – v okolnostiach konkrétneho prípadu
Haagskeho dohovoru) predstavuje ústavný príkaz, ktorý ústavodarný orgán adresoval všeobecným
súdom prijatím čl. 152 ods. 4 ústavy SR v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Pod režim čl. 154c ods. 2

Ústavy SR spadá ad exemplum aj Haagsky dohovor vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 03.04.2001,
a teda pred tzv. veľkou novelou Ústavy SR s účinnosťou od 01.07.2001. Medzinárodné dohovory
(zmluvy) zaradené pod režim ústavnej normy čl. 154c ods. 2 Ústavy SR nemajú prednosť pred zákonmi
(neobsahujú na rozdiel od čl. 7 ods. 2, ods. 5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy SR tzv. ústavnú doložku prednosti)
a práve z toho dôvodu (logicky) ústavodarný orgán vyžaduje na zavedenie medzinárodných zmlúv

do vnútroštátneho právneho poriadku prijatie tzv. vykonávacieho zákona k medzinárodným zmluvám
spadajúcimpodčl.154cods.2ÚstavySR.Tzv.ústavnédoložkyprednostisúupravenévtrochústavných
normách, a to v čl. 7 ods. 2, ods. 5 a § 154c ods. 1 Ústavy SR kedy iba tam špecifikované medzinárodné
zmluvy majú prednosť pred zákonmi SR.
2.3 Aj keby sa Haagsky dohovor stal hypoteticky súčasťou právneho poriadku SR (existoval by k nemu

tzv. vykonávací zákon), stal by sa tak súčasťou právneho poriadku (bol by súčasťou zákona), avšak
nemal by vzhľadom na absenciu ústavnej doložky prednosti v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR prednosť pred
Ústavou SR, ktorý základný zákon je z hľadiska hierarchie nadradený aj medzinárodným zmluvám.
Haagsky dohovor bol ratifikovaný prezidentom SR dňa 24.10.2000, bol vyhlásený dňa 03.04.2001
v Zbierke zákonov SR, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým

sa s účinnosťou od 01.07.2001 menila a dopĺňala Ústava SR (doplnili sa tzv. ústavné doložky prednosti,
ako aj ods. 2 do čl. 154c Ústavy SR). Matka nemá vedomosť o existencii osobitného tzv. vykonávacieho
zákona, ktorý by Haagsky dohovor „zaviedol“ do právneho poriadku SR v súlade s citovanou ústavnou
normou, a z toho dôvodu sa nemôže predmetný dohovor aplikovať na prejednávaný prípad. Z čl. 2 ods.
1 CMP nevyplýva prednosť pred zákonom vo vzťahu k medzinárodným záväzkom SR, ktoré jednak nie

sú subsumovateľné pod čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy SR, resp. čl. 154c ods. 1 Ústavy SR a jednak tie,
ktoré nie sú súčasťou jej právneho poriadku. Súd nemal právomoc konať a ani rozhodnúť o návrhu otca.
Uznesením súdu, ktorým rozhodol o návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia, došlo inter alia
k porušeniu princípu zvrchovanosti Ústavy SR.
2.4 Matka odkazujúc aj na § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 9 prvá veta CSP mala za to, že v okolnostiach

konkrétnej veci ide o absenciu procesnej podmienky na strane súdu, ktorá vychádza z absencie
právomoci na konanie a rozhodovanie o návrhu otca, keďže podľa jej názoru nemá všeobecný súd
právomoc konať vo veciach, v ktorých súdy odvodzujú svoju právomoc (na konanie, na rozhodnutie)
z Haagskeho dohovoru, keďže predmetný Dohovor nebol v čase podania návrhu otca, a nie je ani
v súčasnosti, súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku z dôvodu neexistencie tzv. vykonávacieho

zákona predpokladaného ústavodarcom v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR, ako aj z ďalšieho dôvodu
protiústavnosti Haagskeho dohovoru (Haagsky dohovor nedojednával prezident v súlade so znením
Ústavy SR). Matka pripomenula, že aj keby tzv. vykonávací zákon existoval, ten by vzhľadom na časové
aspekty súvisiace s vyhlásením predmetného dohovoru v Zbierke zákonov SR nemal prednosť pred
zákonmi SR.

2.5 V ďalšej časti odvolania sa matka iba okrajovo vysporiadala s ďalšími odvolacími dôvodmi.
I keď súd spravidla rozhoduje o návrhu na nariadenie vhodného opatrenia bez výsluchu účastníkov
konania v zmysle § 130 ods. 3 časť vety za čiarkou CMP, zastáva názor, že súd nemal o návrhu na
nariadenie vhodného opatrenia rozhodnúť bez toho, aby vykonal výsluch maloletých detí. Uvedenépredstavuje podľa nej negáciu princípu „najlepšieho záujmu maloletých detí“. V konaní navrhla pohovor
s maloletými deťmi eventuálne nariadiť znalecké dokazovanie v oblasti pedopsychológie s čím sa
súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal a založil tak nepreskúmateľnosť

a arbitrárnosť rozhodnutia. O to viac, že súd musí pri konaní a rozhodovaní vo veciach maloletých dbať
na ich najlepšie záujmy (čl. 4 druhá veta CMP). Ďalej dala do pozornosti odvolacieho súdu priebeh
súdom nariadeného „prvého“ vhodného opatrenia (tohto času už vykonaného), kedy odvolací súd
oodvolanímatkyprotiprvémunariadeniuvhodnéhoopatreniadoposiaľnerozhodol.Ohľadomnariadenia
v poradí prvého vhodného opatrenia súdom opisovala skutkové okolnosti spojené so stretávaním sa

maloletých detí s otcom od 29.10. do 03.11.2024, od 28.11. do 01.12.2024, od 20.12.do 23.12. a od
25.12. do 28.12.2024.
2.6 Matka mala tiež za to, že v žiadnom ohľade nebráni maloletým deťom v stretávaní sa s ich
otcom, avšak práve maloleté deti sa odmietajú stretávať s otcom, resp. iba pri vynaložení maximálneho
úsilia z jej strany sú ochotné sa s otcom stretávať. V tomto smere odkazovala na rozhodovaciu prax
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyjadril právny názor, že použitie donucovacích opatrení za

účelom výkonu práva styku je odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým
dieťa žije (napr. rozsudok Zavřel proti Českej republike z 18. januára 2007, ďalej rozsudok Pedovič proti
Českej republike z 18. júla 2006 a rozsudok Kpr proti Českej republike z 28. marca 2006). K obdobným
záveromdospelajÚstavnýsúdČeskejrepublikyvnálezesp.zn.II.ÚS3489/15z19.apríla2016naktorý
per analogiam odkazuje. Nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletých detí je samé o sebe dôvodom

na zrušenie rozhodnutia súdu.
2.7 Napokon právomoc slovenských súdov na konanie o vlastných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi
je upravená v § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov. S rozšírením ust. § 39 ods. 1 na základe návrhu novely zákona o medzinárodnom
práce súkromnom a procesnom súviselo aj doplnenie odseku 3 do § 112 CMP na základe novely zákona

o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom (čl. III. bod 1.). Maloleté deti sú občanmi SR, preto
je daná právomoc na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pred Okresným súdom Žiar
nad Hronom, ktorému nebráni v tejto právomoci právo Európskej únie, medzinárodné zmluvy (dohovory)
a pod. Právomoc konať o návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia pred Okresným súdom Banská
Bystrica nie je podľa názoru matky daná.

2.8 K možnému (ne)správnemu obsadeniu súdu matka uviedla, že súd konajúci prostredníctvom
sudkyne B. T. M., ml. uznesením č. k. 32P/132/2024-43 zo dňa 26.08.2024 uložil matke, aby sa v lehote
7 dní od doručenia uznesenia k veci - návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny
písomne vyjadrila. Následne bolo zo strany súdu doručené matke predvolanie na pojednávanie určené
na deň 07.10.2024, ktoré bolo datované zo dňa 17.09.2024 a bolo podpísané sudkyňou R. Q. E.. Matka

nemá vedomosť o tom, z akého dôvodu došlo k zmene zákonného sudcu a preto z opatrnosti na túto
skutočnosť poukazuje.
2.9 V ďalšej časti podania označenom „Osobitne k Haagskemu dohovoru o únosoch detí“ matka
namietala tri dôvody kvôli ktorým považuje Haagsky dohovor za protiústavný. Následne navrhla, aby
odvolací súd prerušil konanie a inicioval konanie pred Ústavným súdom SR v prípade, ak jej odvolaniu

nevyhovie v plnom rozsahu.
2.10 V rámci záverečného návrhu navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu
v celom rozsahu, konanie zastavil a vec postúpil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie
konanie a rozhodnutie alternatívne aby odvolací súd prerušil konanie vo veci vedenej pod sp. zn.
32P/132/2024 na Okresnom súde Banská Bystrica do času rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade

Haagskeho dohovoru s Ústavou SR. 3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení
k odvolaniu zo dňa 22.01.2025 uviedol, že matka v rámci odvolania opakuje svoju argumentáciu,
pre ktorú má za to, že Haagsky dohovor nie je právne záväzný pre SR. Daná argumentácia je
opakovaná v každom jej podaní a tak aj v konaní na návrh matky vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom sp. zn. 22P/121/2024 o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorý uznesením zo dňa

20.09.2024 rozhodol o prerušení konania, proti ktorému sa matka odvolala a uvádzala rovnakú právnu
argumentáciu.
3.1PodľaotcaSRjesignatárskymštátomHaagskehodohovoruatentoboloznámenývZbierkezákonov
oznámením č. 119/2001 Z. z. a je platný pre SR od 01.02.2001. SR podpísala Haagsky dohovor dňa
28. decembra 1992, dohovor bol ratifikovaný dňa 07. novembra 2000 a na našom území vstúpil do

platnosti dňa 01. februára 2001. Národná rada SR vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č.
906 z 15. júna 2000 s výhradou tohto znenia: „Slovenská republika využíva možnosť výhrady podľa
článku 42 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980
a k tretiemu odseku článku 26 dohovoru vyhlasuje, že nebude znášať náklady uvedené v druhomodseku článku 26 spojené s účasťou právneho zástupcu alebo poradcov alebo so súdnym konaním
okrem tých, ktoré možno uhradiť z jej systému procesnej pomoci a právneho poradenstva“. Prezident
SR ho ratifikoval 24. októbra 2000. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, ktorým je

MinisterstvozahraničnýchvecíHolandskéhokráľovstvadňa7.novembra2000.Zaústrednýorgánpodľa
čl. 6 Dohovoru bolo v SR určené Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.
Haagsky dohovor bol prijatý na pôde Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ktorá
prijala aj iné Haagske dohovory, ktorými je tiež SR viazaná a ktoré sa na území SR aplikujú. Otázka
viazanosti Haagskym dohovorom je v súdnej praxi vyriešená a to najmä tým, že súdy SR rozhodujú

konania o návrat maloletých detí do krajín ich obvyklého pobytu. Existuje judikatúra na všetkých
úrovniach súdov SR a to okresných súdov, krajských súdov, Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu
SR. Štát, ktorý je zmluvnou stranou predmetného Dohovoru, je povinný unifikovanú úpravu aplikovať.
3.2 Ďalej otec uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu v uznesení zo dňa
07.10.2024 (rozumej uznesenie č. k. 32P/132/2024-268 zo dňa 07.10.2024 v spojení s opravným
uznesení č. k. 32P/132/2024-428 zo dňa 05.02.2025).

3.3 K argumentácii o dočasnom stretávaní detí s otcom uviedol, že má právo stretávať sa s deťmi úplne
minimálne, a to každý mesiac v rozsahu päť dní. Pripomenul, že otec má v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú rodičia aj praktizovali
pred odchodom a neoprávneným zadržaním detí na území SR. Pobyt otca je uznesením obmedzený na
územie SR. Ako je zrejmé, rodičovské práva otca sú zásadne zasiahnuté, a to zásadným oklieštením

jeho možností stretávať sa s deťmi a aj jeho možnosti cestovať s deťmi. Následne opisoval kontakt
s deťmi zo svojho pohľadu. Matka aktívne vykonáva činnosť, aby deti motivovala nebyť s otcom počas
toho krátkeho času, ktorý mal vyhradený. Maloleté deti majú veľmi silné puto k otcovi, ktoré je však
zámerne a manipulatívne podkopávané matkou. Deťom chýba aj ich rodina v Spojenom kráľovstve, no
sú odrádzaní od toho, aby o tom rozprávali. Vzhľadom na nariadené vhodné opatrenie, ktoré súd na jeho

návrh nariadil sa môže aspoň minimálne stretávať s deťmi do času, kým nebude právoplatne skončené
konanie o nariadenie návratu. Bez nariadenia vhodného opatrenia súdom by styk otca s maloletými
deťmi bol zamedzovaný matkou, ktorá aj pri súdnej úprave vyvíja aktívne kroky k obmedzovaniu styku
otca s maloletými a vytvára pre otca a deti prekážky realizácie kontaktov. S prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu je styk otca s maloletými deťmi v uvedenom rozsahu najvhodnejší spôsob, ktorým

bude dočasne zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že hrozí, že pokiaľ nebudú so svojím otcom v pravidelnom, hoci aj časovo obmedzenom kontakte, dôjde
k pretrhnutiu prirodzených väzieb k otcovi ako dôležitej vzťahovej osobe.
3.4 Otec preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne a návrh
matky na zastavenie konania, ako aj na prerušenie konania zamietol.

4. Otec sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril aj v podaní zo dňa 06.03.2025. Maloleté
deti majú veľmi silné puto k otcovi, ktoré sú však zámerne a manipulatívne podkopávané matkou.
Deťom chýba aj ich rodina v Spojenom kráľovstve, no sú odrádzaní od toho, aby o tom rozprávali.
Otec poukázal na skutočnosť, že keby nedošlo k nariadeniu vhodného opatrenia mal by problém sa

s maloletými deťmi stretnúť, tak ako tomu bolo už v minulosti. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
je styk otca s deťmi v uvedenom rozsahu najvhodnejší spôsob, ktorým bude dočasne zabezpečený
pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi a to aj vzhľadom na skutočnosť, že hrozí, že pokiaľ nebudú
so svojim otcom v pravidelnom, hoci aj časovo obmedzenom kontakte, dôjde k pretrhnutiu prirodzených
väzieb k otcovi ako dôležitej vzťahovej osobe. Predložil súdu správy od rodičov kamarátov maloletých

detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, z ktorých vyplýva, že považujú otca za
dobrého otca a zaujímajú sa o to ako sa maloleté deti majú, kde sú. Maloleté deti sa otcovi viackrát
vyjadrili, že sa chcú vrátiť do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, chýba im škola,
aktivity, kamaráti, rodina otca. Navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a aby iniciovanie konania
pred Ústavným súdom SR zamietol.

5. Matka ani kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom v ktorého neprospech rozhodnutie

bolo vydané (§ 359 CSP, § 7, § 126 CMP) proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom podaným dňa 26.08.2024 domáhal: 1. nariadenia návratu
maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska, 2. nariadenia matke maloletých detí navrátiť maloleté deti na územie Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, 3. v prípade nenavrátenia detí
matkou v súlade s výrokom II. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska byť

oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty prevziať maloleté deti za účelom ich navrátenia do krajiny
obvyklého pobytu, t. j. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

8. V priebehu konania okresný súd uznesením č. k. 32P/132/2024-268 zo dňa 20. decembra 2024
v spojení s opravným uznesením č. k. 32P/132/2024-428 zo dňa 05. februára 2025 rozhodol tak,
že I. Súd návrh matky na prerušenie konania zamieta. II. Súd nariaďuje návrat maloletých detí B.

R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S. D., nar. XX.XX.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. III. Súd nariaďuje matke maloletých detí I. D.,
nar. XX.XX.XXXX, aby maloleté deti B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S. D., nar. XX.XX.XXXX
navrátila na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. IV. V prípade, že matka maloleté deti v súlade s výrokom III. tohto uznesenia na územie

SpojenéhokráľovstvaVeľkejBritánieaSevernéhoÍrskanenavráti,jeotecmaloletýchdetíA.B.C.D.,nar.
XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich navrátenia
do krajiny obvyklého pobytu maloletých detí - Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Po vydaní predmetného rozhodnutia otec podal návrh o vydanie vhodného opatrenia o úprave jeho
styku s maloletými deťmi, ktorému okresný súd vyhovel keď rozhodol o nariadení vhodného opatrenia
o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi, ktoré boli matkou neoprávnene zadržané s tým, že
toto trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
32P/132/2024 a to podľa čl. 7, 16 Haagskeho dohovoru a § 130 ods. 1, 2, 3 CMP.

10. Matka v odvolaní namietala 1) právomoc Okresného súdu Banská Bystrica na konanie o návrhu
otca na nariadenie vhodného opatrenia, 2) absenciu právomoci súdu na konanie z dôvodu, že Haagsky
dohovor nie je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky lebo nebol prijatý
tzv. vykonávací zákon predpokladaný ústavodarcom v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ pri ústavne

konformnom výklade nie je daná právomoc súdu na konanie o návrate maloletých detí neprichádza do
úvahy ani konanie súdu o návrhu na nariadenie „vhodného“ opatrenia odkazujúc na Haagsky dohovor.
Aj keby sa Haagsky dohovor stal hypoteticky súčasťou právneho poriadku SR (existoval by k nemu
tzv. vykonávací zákon), stal by sa tak súčasťou právneho poriadku (bol by súčasťou zákona), avšak
nemal by vzhľadom na absenciu ústavnej doložky prednosti v čl. 154c ods. 2 Ústavy SR prednosť pred

Ústavou SR, ktorý základný zákon je z hľadiska hierarchie nadradený aj medzinárodným zmluvám, 3)
súd nemal o návrhu otca rozhodnúť z dôvodu nevykonania výsluchu maloletých detí, s ktorým sa súd
žiadnymspôsobomnevysporiadalčímzaložilnepreskúmateľnosťaarbitrárnosťrozhodnutia,6)maloleté
deti sú občanmi SR, preto je daná právomoc na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pred
Okresným súdom Žiar nad Hronom, 7) nesprávne obsadenie súdu v osobe zákonného sudcu.

11. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

12. Ústavnou podmienkou, ktorá sa musí splniť aby medzinárodná zmluva mohla získať prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky, je ratifikácia a vyhlásenie zmluvy spôsobom ustanoveným zákonom.

13. Dňa 25. októbra 1980 bol v Haagu prijatých Dohovor o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí. Dohovor bol podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky v Haagu 28. decembra 1992. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola

potvrdená záväznosť podpisu dohovoru pre Slovenskú republiku (oznámenie č. 49/1999 Z. z.). Národná
rada SR vyslovila s Dohovorom súhlas svojím uznesením č. 906 z 15. júna 2000 s výhradou tohto
znenia: „Slovenská republika využíva možnosť výhrady podľa čl. 42 Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a k tretiemu odseku čl. 26. dohovoruvyhlasuje, že nebude znášať náklady uvedené v druhom odseku článku 26 spojené s účasťou právneho
zástupcu alebo poradcov alebo so súdnym konaním okrem tých, ktoré možno uhradiť z jej systému
procesnej pomoci a právneho poradenstva.“ Prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 24. októbra

2000. Dohovor nadobudol platnosť 1. decembra 1983 a pre Slovenskú republiky 1. februára 2001.

14. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí,
ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b)
zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu

sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

15. Keďže predmetom konania v danej veci je návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa
do krajiny jeho obvyklého pobytu, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právneho predpisu
záväzného pre SR, t. j. Haagskeho dohovoru, ktorý v spojení s čl. 1 ods. 2 Ústavy SR má prednosť
pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa ním musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi.

Cieľ Haagskeho dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Haagskemu dohovoru
pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t. j. postup, ako zabezpečiť účel Haagskeho dohovoru už tento
ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov.

16. V právnom poriadku SR ide o procesný kódex - Civilný mimosporový poriadok, ktorý osobitne

upravuje dokazovanie a podmienky konania o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri jeho
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny vo veci
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 123 a nasl. CMP) ako typ mimosporového konania, je
reflexiou medzinárodného záväzku z Haagskeho dohovoru. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany
dieťaťa a jeho status quo, t. j. zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené

do iného zmluvného štátu alebo v ňom zadržiavané, aby o dieťati rozhodoval súd štátu jeho obvyklého
pobytu, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a
zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom
rozhodného práva.

17. Podľa Civilného mimosporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené
v Civilnom mimosporovom poriadku, to za subsidiárneho použitia procesnoprávnych pravidiel
obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku. Právomoc mimosporových súdov je preto vyjadrená
taxatívne, pričom súd nemôže prejednávať inú vec, ktorú zákon taxatívne nepredvída.

18.Zákonnáúpravamimosporovýchkonaní,ktoréCMPvymedzujetaxatívnehovoríoexistenciisúdnych
konaní (konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o rozvod manželstva, konanie o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, konanie vo veciach určenia rodičovstva, konanie
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní, konanie vo veciach osvojenia, konanie vo veciach výživného plnoletých

osôb) pričom konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom zadržaní je jedným z nich.

19. Konanie o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom zadržaní spadá teda do právomoci
súdu prejednávajúceho konanie v režime CMP od 01. júla 2016 (§ 123 až § 134).

20. Konanie o návrat maloletého dieťaťa je špecifickým konaním týkajúcim sa maloletého dieťaťa,
ktorého cieľom je obnoviť pôvodný stav a umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Znamená to, že v predmetnom
konaní o návrat súd nerozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
(konania sú upravené v § 111 písm. a/ - p/. CMP), ale len rozhodne, či navráti alebo nenavráti dieťa do

krajiny jeho obvyklého pobytu (§ 123 ods. 1 CMP).

21. Podľa § 130 CMP súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat
maloletého. Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým. O prijatí vhodných
opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov.

22. V konaní o návrat súd môže s poukazom na § 130 CMP prijať aj bez návrhu účastníkov konania
vhodnéopatrenianazabezpečeniepodmienokprenávratmaloletéhodieťaťa.Prijatievhodnýchopatrení
v konaní o návrat maloletého do cudziny zákon upravuje, či už na základe podaného návrhu alebo exoffo (z úradnej povinnosti). Účelom primeraných opatrení je jednoznačne zabezpečenie podmienok pre
návrat maloletého dieťaťa. Povaha tohto konania, ktorého účelom je čo najrýchlejšie rozhodnúť vo veci
zohľadňujúcauprednostňujúcnajmänajlepšízáujemdieťaťamusíbyťzuvedenéhodôvodupovažovaná

za integrálnu časť konania o návrat ako celku.

23.Podľaodvolaciehosúduboladanáprávomocsúdunakonanieonávrhuotcananariadenievhodného
opatrenia v priebehu konania o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom zadržaní. Rovnako
tak aj kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica nakoľko na konanie o návrat maloletého

do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, Civilný mimosporový poriadok osobitne
upravuje kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne (§ 124 ods. 1 CMP).

24. K návrhu matky na prerušenie konania a iniciovanie konanie pred Ústavným súdom SR odvolací súd
uvádza, že o tomto rozhodoval v rozhodnutí vo veci samej (§ 162 ods. 3 CSP) a teda v konaní o návrhu

otca na návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom zadržaní, ktoré odvolacie konanie sa viedlo
pod sp. zn. 12CoP/40/2025.

25. Matka v rámci odvolacieho dôvodu namietala nesprávne obsadenie súdu v osobe zákonného sudcu.
Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že podľa potvrdenia (č.l. 42 spisu) bol návrh otca vedený

pod sp. n. 32P/132/2024 pridelený na rozhodnutie sudkyni R. Q. E.. Okresný súd v osobe sudkyne
B. T. M. R.. rozhodol uznesením č. k. 32P/132/2024-43 zo dňa 26.08.2024 tak, že súd ukladá matke:
I. D., A. O., nar. XX.XX.XXXX v zmysle § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), aby sa v lehote 7 dní od doručenia tohto uznesenia k veci písomne vyjadrila, a aby v prípade,
že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva alebo označila iné

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň uviedla či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní
alebo súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Z úradného záznamu zákonnej sudkyne
(č.l. 76 p.v. spisu) mal odvolací súd zistené, že táto od 23.08.2024 do 03.09.2024 vrátane čerpala
dovolenku. Nahliadnutím do Rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica na rok 2024 bolo zistené
(bod II.4/A/bod 4. strana 47.), že sudkyňa B. T. M. R.. je zastupujúcou sudkyňou v 1. rade, ktorá bola

preto oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie počas čerpania dovolenky zákonnej sudkyne. V postupe
okresného súdu nebolo tak odvolacím súdom zistené žiadne pochybenie v osobe zákonnej sudkyne
R. Q. E..

26. Odvolací súd oboznámiac sa s napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že tento je vecne správny.

Stotožňuje sa preto s jeho dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP). Neodkladné (vhodné) opatrenie má za cieľ
udržanie rodinných väzieb detí s otcom do času návratu detí do krajiny ich obvyklého pobytu a sleduje
najlepší záujem detí, keďže k návratu detí na územie Spojeného kráľovstva a Veľkej Británie doposiaľ
nedošlo.Otecdostatočnýmspôsobompreukázalpotrebuprijatianímnavrhovanéhovhodnéhoopatrenia
týkajúceho dočasnej úpravy styku s maloletými deťmi. V tomto konaní súd nevykonáva dokazovanie.

Nie je preto potrebné vykonávať výsluch účastníkov a detí. Opatrenie bolo nutné prijať sledujúc záujem
detí a potrebu zachovania kontaktu a väzby medzi otcom a deťmi.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.

1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).