Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/20/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200916
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725200916.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EUREX ENERGY, s. r. o., so sídlom
Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra, IČO: 53 013 590, právne zastúpený: JUDr. Juraj Tibenský, advokát
so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanému: TATRAFAN, s.r.o., so sídlom Štúrova 101,
059 21 Svit, IČO: 36 448 281, právne zastúpený: Berník & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom SNP 142, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/19/2025-24 zo dňa 20. marca
2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť strpieť vstup žalobcu a jeho pracovníkov do prenajatých
priestorov a to časti budovy s.č. XXX o výmere X.XXX m2 na pozemku X. parc.č. XX/XX (priemyselná
stavba) zapísaná na LV č. XXXX ako objekt č. XX budova C. V. v k.ú. G., obec G., okres C., v rozsahu
vyznačenom podľa prílohy č. 1. Zmluvy o nájme nehnuteľného majetku uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa XX.XX.XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade sa žalobca domáha neodkladnej úpravy pomerov, ktorá
spočíva v sprístupnení jemu a jeho zamestnancom užívanie nehnuteľnosti v rozsahu nájomnej zmluvy
uzavretej medzi stranami dňa XX.XX.XXXX. Žalobca zdôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov do
doby, kým súd právoplatne rozhodne o jeho žalobe. Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia
odôvodnil tým, že žalovaný spochybnil jeho právo nerušene užívať nehnuteľnosť a bráni zamestnancom
vo vstupe do prenajatých priestorov. Právne vzťahy medzi stranami sporu sú sporné. Osvedčenie
skutočností tvrdených žalobcom považoval súd prvej inštancie za dostatočné a rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Za daného stavu žalobca osvedčil potrebu požadovanej dočasnej
úpravy, ktorou je potrebné zabezpečenie plného užívania nehnuteľnosti podľa prílohy tvoriacej súčasť
nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX k výkonu podnikateľskej činnosti, odvráteniu hroziacej škody a
to do rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie nezasiahne neprimerane do práv žalovaných,
kým súd vo veci samej nerozhodne. Ak predmetom sporu je prakticky výška neuhradenej odplaty za
užívanie nehnuteľností žalovaného, tomuto nič nebráni domáhať sa príslušnej finančnej náhrady na
súde samostatnou žalobou po preukázaní svojho práva.4. Proti vyhovujúcej časti uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietne, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavosť potreby úpravy
pomerov medzi stranami konania. Všetky tvrdenia žalobcu o tom, že mu vznikla škody tým, že nemôže
realizovať potrebné skúšky, merania a testy a že žalobca nie je v omeškaní s úhradou nájomného
žalobca nepreukázal. Napadnuté rozhodnutie obsahuje len stručné konštatovanie, že sú splnené
podmienky na jeho nariadenie, ale nevysvetľuje, prečo súd považuje tvrdenia žalobcu za hodnoverné.
Uznesenie tak trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na princíp proporcionality
a na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia musí žalovaný strpieť prítomnosť žalobcu a
jeho pracovníkov v jeho priestoroch, aj keď žalobca neuhradil nájomné a neuhrádza ho ani za obdobie
po nariadení neodkladného opatrenia. Napadnutým uznesením tak žalovaný de facto aj de iure je
nútený poskytnúť žalobcovi svoje priestory bez povinnosti žalobcu hradiť odplatu za ich užívanie, t.j.
zadarmo. Žalobca má voči žalovanému okrem neuhradeného nájomného aj dlh vo výške 500.000 eur,
ktorý nie je reálne schopný uhradiť. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy o nájme, tak žalobca zámerne
zamlčal, že odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené na adresu jeho sídla, pričom žalobca si zásielku
v odbernej lehote neprevzal. Z priloženej emailovej komunikácie tiež vyplýva, že žalobca jasne poveril
p. W. (riaditeľa spoločnosti) na komunikáciu so žalovaným. Navyše aj bez tohto poverenia bol riaditeľ
spoločnosti oprávnený prijímať jednostranné právne úkony ako je odstúpenie od zmluvy a pod. V čase
odstúpenia od zmluvy (XX.XX.XXXX) bol žalobca v omeškaní s úhradou nájomného o viac ako 30 dní,
pričom neuhradené nájomné bolo vo výške 24.000 eur a v čase odovzdania odstúpenia od zmluvy p.
W. bol žalobca v omeškaní o viac ako 30 dní s úhradou nájomného vo výške 36.000 eur. Žalobcom
predložené listiny a tvrdené skutočnosti hodnoverne neosvedčujú dôvodnosť tvrdeného nároku.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa odseku 2 písm. d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú
od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím
návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,
pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba,
naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).
10. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto
na žalobcovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonnépodmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o nájme nehnuteľného majetku (ďalej len „Nájomná zmluva“), predmetom ktorej
bolo prenechanie nájomcovi do odplatného užívania nebytové priestory - časť budovy súpis. č. XXX o
výmere X.XXX m2, postavená na pozemku C KN parc. č. XX/XX, zapísaná na LV č. XXXX ako objekt č.
XXbudovaC.V.vk.ú.G.,okresC..Nájomnývzťahsauzatvorilnadobuneurčitú.Výškanájomnéhobola
10.000 eur + DPH, ktoré mal nájomca uhrádzať prenajímateľovi mesačne na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom. Platby za spotrebu elektrickej energie, plyn, teplo, chlad neboli zahrnuté v nájomnom.
Prenajímateľ ich mal fakturovať mesačne vo výške očakávanej spotreby popri nájomnom. Mesačné
nájomné za tieto služby bolo vo výške 6.000 eur + DPH. Podľa článku IV. bod 4.5 Nájomnej zmluvy, cit.:
„Pri omeškaní nájomcu s platením nájomného je prenajímateľ oprávnený účtovať nájomcovi poplatok
z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a ak omeškanie presiahne 30
dní, prenajímateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť.“ Dňa XX.XX.XXXX prevzal zamestnanec žalobcu
listinusoznačením„OdstúpenieodZmluvyonájmenehnuteľnéhomajetku“zodňaXX.XX.XXXX,ktorým
žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že žalobca je v omeškaní so zaplatením nájomného
o viac ako 30 dní, pričom do omeškania s úhradami nájomného sa dostával opakovane, v súlade s čl.
IV. ods. 4.5 Zmluvy týmto žalovaný s okamžitou účinnosťou odstupuje od Zmluvy.
12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
13. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci samej je vedené konanie o určenie neplatnosti skončenia nájmu.
Toto skončenie nájmu je medzi stranami sporu sporné, nakoľko má žalobca za to, že neboli splnené
predpoklady na ukončenie nájomného vzťahu. V prípade, ak by v konaní vo veci samej dospel konajúci
súd k záveru, že nájomný vzťah aj naďalej trvá, neumožnením žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť v priestoroch žalovaného do času skončenia konania vo veci samej, by malo nepochybne za
následok vznik škody, či už zo zárobkového hľadiska, ale aj škody vyplývajúcej z pracovnoprávnych
vzťahov.
15. Čo sa týka námietok žalovaného týkajúcich sa nepreukázania naliehavosti potreby úpravy pomerov
medzi stranami konania z dôvodu len možného vzniku škody na strane žalobcu, k tomu odvolací
súd uvádza, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne
preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu jeto, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,
že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia.
16. Vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nie je možné podmieňovať preukázaním určitej
objektívnej skutočnosti ako je napríklad preukázanie škody, ktorá žalobcovi vzniká tým, že jeho
zamestnanci nepokračujú v plnení si pracovných úloh. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy
na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam,
ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o vzniknutých škodách súvisiacich s nepokračovaním
v pracovnej činnosti zamestnancov žalobcu.
17. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nútenia žalovaného poskytovať svoje priestory
žalobcovi zadarmo odvolací súd uvádza, že žalovaný ako potencionálny oprávnený z pohľadávky, ktorú
má voči žalobcovi, sa tejto stále vie domôcť rôznymi právnymi cestami. Aj v prípade, ak by žalobca
bol v konaní vo veci samej neúspešný, žalovanému by vznikol nárok z bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie
smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené (ustanovenie § 334 C.s.p.), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy
spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde
k uspokojeniu práva žalobcu (ustanovenie § 340 ods. 1 C.s.p.) (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom
neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene
podaný návrh.
19. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať
len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom
prípade konaním o zriadenie vecného bremena na náhradu. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch
zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu
vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v jeho
napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.