Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365948
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124365948.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci navrhovateľa (otec) : A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bytom E. F. G. H.
I. E. J., D., K. L. M., XX I. N., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M.,
PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje

právo (matka): I. D., A. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, t.č. bytom E. A.,
E. XX, P. H., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: B. Q. L. P., K., C., bytom G. XXXXX/XXX, H.,
o návrhu na návrat maloletých detí: B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S. D., nar. XX.XX.XXXX,
štátni občania Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, t. č.
bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica
ako kolíznym opatrovníkom, do cudziny pri neoprávnenom zadržaní, o odvolaní matky proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/132/2024-96 zo dňa 17. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

odvolanie matky o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ uznesením č. k.
32P/132/2024-96 zo dňa 17. septembra 2024 rozhodol tak, že nariaďuje toto vhodné opatrenie:
I. Otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a M. R. S.

D., nar. XX.XX.XXXX na území Slovenskej republiky:
1/ od 25.09.2024 od 14.00 hod. do 29.09.2024 do 18.00 hod.,
2/ od 29.10.2024 od 14.00 hod. do 03.11.2024 do 18.00 hod.,
3/ od 28.11.2024 od 14.00 hod. do 01.12.2024 do 18.00 hod.,
4/ počas vianočných prázdnin od 19.12.2024 od 14.00 hod. do 30.12.2024 do 18.00 hod.
II. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletými deťmi umožniť.

III. Otec je oprávnený maloleté deti od matky prevziať pred vchodom do rodinného domu na adrese P.
H., E. XX a povinný maloleté deti matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do rodinného
domu na adrese P. H., E. XX.
IV. Súd návrh otca vo zvyšku zamieta.
V. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 32P/132/2024.

1.1 Návrhom podaným dňa 26.08.2024 sa navrhovateľ (ďalej aj „otec“) domáha návratu maloletých detí
do krajiny obvyklého pobytu, a to Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nakoľko matka
ich protiprávne zadržiava na Slovensku.
1.2 Dňa 05.09.2024 otec doručil súdu návrh na nariadenie vhodného opatrenia podľa § 130 ods. 1
Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v znení: „otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým B. R. A. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletým M. R. S. D., nar. XX.XX.XXXX

nasledovne: 1. od 25.09.2024 od 14.00 hod. do 29.09.2024 do 20.00 hod., 2. počas jesenných školských
prázdnin od 29.10.2024 od 14.00 hod. do 03.11.2024 do 20.00 hod., 3. od 28.11.2024 od 14.00 hod. do01.12.2024 do 20.00 hod., 4. počas vianočných prázdnin od 19.12.2024 od 14.00 hod. do 07.01.2025
do 20.00 hod. Matka maloletej je povinná maloletých na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi,
ktorý je povinný ju po ukončení styku matke odovzdať. Miesto prevzatia a odovzdania maloletých je na

adrese E. XX, XXX XX P. H. alebo v školskom a predškolskom zariadení, ak sa tam deti nachádzajú.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a platí až do právoplatného skončenia konania vo
veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/132/2024“. Dôvodom bolo, že matka
neumožňuje kontakty otca s deťmi.
1.3 Súd pri rozhodovaní vychádzal z čl. 7, čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch

medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25.10.1990 (správne 1980 - poznámka
odvolacieho súdu), publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z. z.,
ďalej len „Haagsky dohovor alebo Dohovor“ a § 130 CMP.
1.4 V prvom rade v súvislosti s konaním o návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu
poznamenal, že konanie o návrat dieťaťa v zmysle čl. 3 Haagskeho dohovoru sa nepovažuje za konanie
vo veci starostlivosti súdu o maloletých. V konaní o návrat sa nerozhoduje o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, neposudzuje sa vplyv výchovného prostredia výchovy toho ktorého rodiča a jeho
vhodnosť. Ide o špecifické konanie, týkajúce sa maloletého dieťaťa, pričom cieľom konania je obnoviť
pôvodný stav, tzv. status quo, a tým umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa, aby rozhodol vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Znamená to, že v konaní o návrat súd len

rozhoduje, či navráti, alebo nenavráti dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.
1.5 Súd môže prostredníctvom vhodného opatrenia rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa
s dieťaťom. Týmto rozhodnutím sa predchádza odcudzeniu rodiča a dieťaťa, a tým zaistenia výkonu ich
práv a vzájomného styku. Návratové konanie často prebieha v dobe, kedy sa dieťa s rodičom nevidelo
niekoľko týždňov alebo mesiacov. Z toho dôvodu je nevyhnutné zaistiť zachovanie alebo obnovenie ich

vzájomných vzťahov a samozrejme výkon práva na styk. Úprava styku, ktorú súd urobí v konaní o návrat
dieťaťa, je iba dočasná a trvá do právoplatného skončenia návratového konania.
1.6 V danej veci nebolo medzi rodičmi sporné, že maloleté deti sa narodili v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska, kde žili, navštevovali školské zariadenie, mali zabezpečenú zdravotnú
starostlivosť. Rodičia maloletých detí sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť

o maloleté deti na základe záveru mediácie zabezpečovali striedavo. Táto starostlivosť rodičov nemala
vplyv na zdravotný stav maloletého B., ktorému je diagnostikované ADHD a autizmus a maloletého
M., ktorý trpí atopickým ekzémom a podľa vyjadrenia matky častým ochorením dýchacích ciest. Otec
s maloletými deťmi, podľa vyjadrenia pred mediátorom, v lete v roku 2023 trávil aj so svojou rodinou
dovolenku v Španielsku. Z vyjadrenia matky nevyplynulo, že by otec maloleté deti týral, ohrozoval,

akýmkoľvek spôsobom im ublížil a preto bolo namieste, aby za daného stavu, kedy deti sa od 30.07.2024
zdržiavajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), bol otec s nimi v kontakte, t. j. mal dočasne
upravený styk preto, aby mohol realizovať svoje právo na výchove a starostlivosti o maloleté deti
a maloleté deti majú zachované právo na rodičovskú starostlivosť zo strany oboch rodičov. Matka
síce otcovi počas jeho pobytu na území SR umožnila kontakt, avšak išlo o krátkodobý kontakt za jej

prítomnosti.Takýmtokonanímmatkabezdôvodneobmedzilaprávootca.Matkapodľaotcompredloženej
komunikácie nespochybňuje právo otca na styk s deťmi, ale podmieňuje ho svojou prítomnosťou, a to
bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu. Súd preto návrh otca na nariadenie vhodného opatrenia
považoval za dôvodný. Matka svoje tvrdenia ohľadom odmietania detí byť s otcom, rozpoloženia detí
po styku s otcom žiadnym spôsobom nepreukázala. Táto jej argumentácia zostala len v rovine tvrdení.

V tejto súvislosti súd poznamenal, že neuniklo jeho pozornosti, že na jednej strane matka otcovi
uvádzala, že v prípade umožnenia zotrvania detí na území SR mu umožní tráviť čas v Anglicku, resp.
v prípade, že otec sa presťahuje na územie SR, môže pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti
tak, ako v Anglicku a na druhej strane podmieňuje styk otca s maloletými deťmi. Z návrhov matky
preto vyplýva, že otec pre maloleté deti nie je ohrozujúci, dokáže sa o ne postarať, a preto je potrebné

zabezpečiť styk s deťmi.
1.7 Súd dočasne upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu otca, nakoľko nezistil
žiadne okolnosti na strane maloletých detí a ani na strane otca, ktoré by im bránili v realizovaní styku
v navrhovanom rozsahu, okrem času odovzdávania maloletých detí a rozsahu styku počas vianočných
prázdnin.Pridočasnomrozsahuúpravystykuzohľadnilvekmaloletýchdetí9a7rokov,nenavštevovanie

žiadneho školského zariadenia, doterajšiu starostlivosť otca o maloleté deti aj vo väčšom rozsahu počas
napr. letných prázdnin v roku 2023, kedy otec s deťmi a celou rodinou trávil dovolenku v Španielsku.
V neposlednom rade aj vzdialenosť bydliska otca a maloletých detí, a preto sa stotožnil s potrebou
realizácie styku otca jedenkrát do mesiaca vo väčšom rozsahu tak, aby otec mohol tráviť s deťmiaktívne čas, mať s nimi program a udržiavať si naďalej pocit spolupatričnosti. Súd návrhu otca v časti
odovzdávania maloletých detí o 20.00 hod. nevyhovel z dôvodu, že síce pozná režim maloletých detí,
ale vzhľadom na ich vek ide o čas, kedy maloleté deti sa už pripravujú na spánok. Tiež pri úprave času

odovzdávania maloletých detí zohľadnil potrebu ich aklimatizácie v domácnosti matky po návrate od otca
a spracovania zážitkov, ktoré zažili. Taktiež nevyhovel v celom rozsahu navrhovanej dočasnej úprave
styku otca s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin od 19.12.2024 do 07.01.2025 z dôvodu,
že ide o špecifické obdobie Vianoc, konca starého roka, ktoré navrhovanou dočasnou úpravou styku
otca s maloletými deťmi by matka nemohla tráviť. Súd preto toto špecifické obdobie rozdelil rodičom

na polovicu, a preto upravil dočasný styk otca s maloletými deťmi do 30.12.2024. Takouto dočasnou
úpravou styku otca s maloletými deťmi matke umožnil, aby v období konca roka, tak ako otec, maloletým
deťom pripravila Vianoce, odovzdala darčeky, keďže obdobie vianočných sviatkov budú deti tráviť
s otcom. Súd upravil styk otca na území SR preto, aby nebol zmarený účel začatého návratového
konania. Miesto preberania a odovzdávania maloletých detí upravil pred vchodom do rodinného domu
na adrese P. H., E. XX, kde sa matka s deťmi zdržiava. Otec žiadal prípadne upraviť miesto odovzdania

maloletých detí v školskom alebo predškolskom zariadení. V tejto časti návrh otca zamietol, nakoľko mal
lustráciou preukázané, že maloleté deti nenavštevujú žiadne predškolské zariadenie, a preto preberanie
detí otcom v školskom zariadení, resp. predškolskom zariadení nie je možné. Matke súd uložil povinnosť
deti na styk s otcom pripraviť, čo znamená, že maloleté deti pripraviť po psychickej stránke tak, aby
otca neodmietali. V tomto smere apeloval na rodičov, aby pred realizáciou styku otca s maloletými

deťmi komunikovali preto, aby matka maloleté deti mohla motivovať k styku s otcom a otcovi odovzdala
maloleté deti s potrebnými osobnými vecami. Matka je taktiež povinná styk otcovi s maloletými deťmi
umožniť. V tejto súvislosti upozornil matku, že súdne rozhodnutie je potrebné rešpektovať, v opačnom
prípade sa môže dopustiť protiprávneho konania, resp. môže spôsobiť realizáciu núteného výkonu
súdneho rozhodnutia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala dňa 04.10.2024 matka odvolanie do všetkých výrokov
odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
2.1 V prvom rade uviedla, že podľa jej názoru súd v úvodnej časti uznesenia nesprávne uviedol to, že

rozhodol vo veci „konania o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo
zadržiavaní“, kedy však v skutočnosti rozhodol o nariadení tzv. vhodného opatrenia v zmysle § 130 ods.
2 v spojení s § 130 ods. 3 CMP (materiálne ide o „nariadenie neodkladného opatrenia“ v zmysle § 324
a nasl. CSP).
2.2 V rámci odôvodnenia odvolacích dôvodov matka uviedla, že napriek tomu, že podala súdu doplnenie

vyjadrenia k veci samej (ku konaniu o návrat maloletých detí) dňa 16.09.2024, súd sa v napadnutom
uznesení k (opakovanej) námietke matky ohľadom absencie právomoci na konanie (a rozhodnutie)
nevyjadril žiadnym spôsobom.
2.3 Ďalej mala za to, že na konanie (ani rozhodnutie) súdu neboli splnené procesné podmienky. Namieta
totiž v súlade s § 41 CSP právomoc Okresného súdu Banská Bystrica na konanie o návrhu otca,

z ktorého „vzišlo“ rozhodnutie súdu o nariadení vhodného opatrenia. Keďže súd rozhodol o návrhu na
nariadenievhodnéhoopatreniabeztoho,abyprebeholpredsúdomkontradiktórnyproces,vtomtosmere
ide tak o prvý procesný úkon matky vo veci návrhu otca (o nariadenie vhodného opatrenia). Námietku
právomoci vo veci konania o návrhu otca nemohla matka uplatniť skôr (nebola súdom informovaná
o podaní otca), a teda túto právomoc namieta týmto odvolaním proti uzneseniu súdu.

2.4 Podľa názoru matky, absentuje právomoc súdu na konanie o návrhu navrhovateľa z dôvodu, že
Haagsky dohovor nie je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku SR. Ide o oznámenie, ku ktorému
nebol, podľa názoru matky, prijatý tzv. vykonávací zákon v súlade s čl. 154c ods. 2 Ústavy SR,
a teda nesplnením ústavného postulátu sa Haagsky dohovor nemohol stať (a doposiaľ nestal) súčasťou
vnútroštátneho právneho poriadku SR. Pokiaľ pri ústavne konformnom výklade nie je daná právomoc

súdu na konanie o návrate maloletých detí, neprichádza do úvahy ani konanie súdu o návrhu na
nariadenie „vhodného opatrenia“. Odkazujúc na Haagsky dohovor matka doplnila, že v danom prípade
by prichádzalo do úvahy výlučne predloženie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušný
súd, ktorým, podľa jej názoru, Okresný súd Banská Bystrica nie je. Inštitút „nariadenia vhodného
opatrenia“ pri materiálnom výklade korešponduje s inštitútom „nariadenia neodkladného opatrenia“.

2.5 Ďalej matka uviedla, že Haagsky dohovor bol ratifikovaný prezidentom SR dňa 24.10.2000, bol
vyhlásený dňa 03.04.2001 v Zbierke zákonov SR, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona
č. 90/2001 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2001 menila a dopĺňala Ústava SR (doplnili sa tzv.
ústavné doložky prednosti ako aj ods. 2 do čl. 154c Ústavy SR). Matka nemá vedomosť o existenciiosobitného, tzv. vykonávacieho zákona, ktorý by Haagsky dohovor „zaviedol“ do právneho poriadku
SR v súlade s citovanou ústavnou normou a z toho dôvodu sa nemôže predmetný Haagsky dohovor
aplikovať na prejednávaný prípad. Súd teda podľa nej nemá právomoc konať a ani rozhodovať o návrhu

navrhovateľa. Z hľadiska hierarchie právnych predpisov Ústava SR a ústavné zákony (polylegálny
charakter Ústavy) majú prednosť aj pred medzinárodnými dohovormi (zmluvami). Inými slovami, aj keby
bol Haagsky dohovor súčasťou vnútroštátneho poriadku, nemal by prednosť pred Ústavou SR. Z čl.
2 ods. 1 CMP nevyplýva prednosť pred zákonom vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenskej
republiky, ktoré nie sú súčasťou jej právneho poriadku a uvedené je v súlade s čl. 154c ods. 2 Ústavy

SR. Matka zastáva názor, že uznesením súdu, ktorým rozhodol o návrhu otca na nariadenie vhodného
opatrenia, došlo inter alia k porušeniu princípu zvrchovanosti Ústavy SR, k porušeniu princípu suverenity
(zvrchovanosti) ľudu. V okolnostiach konkrétnej veci ide podľa matky o absenciu procesnej podmienky
na strane súdu, ktorá rezultuje z absencie právomoci na konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa,
keďže podľa nej nemá (ani) všeobecný súd právomoc konať vo veciach, v ktorých súdy odvodzujú svoju
právomoc (na konanie a následne rozhodnutie) z Haagskeho dohovoru, keďže predmetný Dohovor

nebol v čase podania návrhu otca a nie je ani v súčasnosti súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku
z dôvodu neexistencie tzv. vykonávacieho zákona, predpokladaného ústavodarcom v čl. 154c ods.
2 Ústavy SR. Matka pripomína, že aj keby tzv. vykonávací predpis existoval, ten by, vzhľadom na
časové aspekty súvisiace s vyhlásením predmetného dohovoru v Zbierke zákonov SR nemal prednosť
pred zákonmi SR. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným

následkom vo forme uznesenia o zastavení civilného súdneho konania. Podľa názoru matky, nemal súd
od počiatku právomoc konať, a teda ani rozhodnúť vo veci návrhu navrhovateľa.
2.6 V ďalšej časti odvolania matka sa iba okrajovo vyporiadala s ďalšími odvolacími dôvodmi. I keď
súd spravidla rozhoduje o návrhu na nariadenie vhodného opatrenia bez výsluchu účastníkov konania
v zmysle § 130 ods. 3 časť vety za čiarkou CMP, zastávala názor, že súd nemal o návrhu otca na

nariadenie vhodného opatrenia rozhodnúť, a to najmä z dôvodu nevykonania výsluchu maloletých detí.
Uvedené je negáciou princípu „najlepšieho záujmu maloletých detí“. Uvedené navrhla v konaní s čím
sa súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal, a tým založil, podľa jej názoru,
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia. O to viac, že súd musí pri konaní a rozhodovaní vo
veciach maloletých dbať na ich najlepšie záujmy (článok 4 druhá veta CMP).

2.7 Podľa matky maloleté deti sú občanmi SR, preto je daná právomoc na konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých pred Okresným súdom Žiar nad Hronom. Právomoc konať o návrhu otca
nie je podľa nej daná z dôvodov uvedených (aj) v tomto odvolaní. Okresnému súdu Žiar nad Hronom
nebráni v tejto právomoci právo Európskej únie, medzinárodné zmluvy (dohovory) a podobne.
2.8 Matka tiež uviedla, že pokiaľ súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že maloleté deti nenavštevujú

školské zariadenie tak uvedené konštatovanie súdu je v rozpore s objektívnou realitou. Maloleté deti
boli prijaté najskôr na plnenie ústavnej povinnosti školskej dochádzky na Základnú školu sv. I., T. XX,
XXX XX P. H. na základe prihlášky maloletých detí do školy zo dňa 30.08.2024. Vzhľadom na to, že
otec napísal „nepríjemný“ e-mail do menovanej základnej školy, po dvoch dňoch školskej dochádzky
nebolo maloletým umožnené zo strany tejto školy ďalšie plnenie ústavnej povinnosti školskej dochádzky.

Následne ona prihlásila maloleté deti do tzv. spádovej základnej školy, a to Základnej školy B. U. v P.
H., do ktorej školy boli maloleté deti prijaté prestupom dňa 13.09.2024 a túto školu v rámci ústavnej
povinnosti školskej dochádzky maloleté deti navštevujú.
2.9 Matka tiež dala do pozornosti odvolacieho súdu, že na základe uznesenia súdu otec realizoval styk
s maloletými deťmi v dňoch od 25.09.2024 do 29.09.2024 a popísala jeho priebeh z jej pohľadu.

2.10 Záverom dodala, že podľa jej názoru Okresný súd Banská Bystrica nemal právomoc konať o návrhu
otca - občana Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vo veci nariadenia vhodného
opatrenia od počiatku, a teda ani upraviť styk otca s maloletými deťmi postupom podľa § 130 CMP.
Súd in abstracto nemá, podľa nej právomoc konať v zmysle šiesteho dielu, prvej hlavy, druhej časti
(osobitnej časti) CMP (§ 123 - § 134 CMP), označenej ako „Konanie o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní“ v spojitosti s Haagskym dohovorom.
2.11 Matka navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu, konanie
zastavil a vec postúpil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3.Otecprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcuvovyjadrenízodňa20.10.2024 žiadal,abyodvolací

súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako správne.
3.1 Uviedol, že pokiaľ matka namietala záväznosť Haagskeho dohovoru pre SR tak SR je signatárskym
štátom Haagskeho dohovoru, ktorý bol oznámený v Zbierke zákonov oznámením č. 119/2001 Z. z.
a je platný pre SR od 01.02.2001. Za ústredný orgán podľa čl. 6 Haagskeho dohovoru bolo v SRurčené Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave. Následne citoval čl.
7, čl. 16 Haagskeho dohovoru a § 130 CMP. Otec ďalej uviedol, že on od narodenia maloletých sa
o nich staral. Po nezhodách medzi rodičmi, kedy usúdili, že už ďalej spolu ako manželia žiť nebudú, sa

dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v nerovnomernom režime v prospech matky
s tým, že časom mali prejsť na rovnomerný režim. Daná úprava fungovala 18 mesiacov a maloleté deti
boli spokojné. Počas mediácie sa rodičia dohodli na tom, že počas sviatkov Veľkej noci a Vianoc sa
budú v starostlivosti striedať. Zvrat nastal potom, čo matka s maloletými deťmi odišla na dovolenku na
územie SR. Otec mal od 16.08.2024 problém sa s maloletými deťmi stretnúť. Matka otcovi maloleté

deti odmietla vydať na realizáciu dovolenky, odmietla sa vrátiť do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska a rovnako odmietla mu umožniť akýkoľvek kontakt s maloletými deťmi. Vzhľadom
na nariadené vhodné opatrenie, ktoré súd na jeho návrh nariadil, sa môže otec aspoň minimálne
stretávať s deťmi do času, kým nebude právoplatne skončené konanie o nariadenie návratu. K námietke
matky, že súd nemal rozhodnúť o jeho návrhu bez vykonania výsluchu maloletých detí otec uviedol,
že o neodkladných opatreniach sa rozhoduje bez vykonávania dokazovania a bez výsluchu maloletých

detí podľa dokladov založených v súdnom spise. Ide o predbežnú a dočasnú úpravu pomerov. V tomto
prípade sa on má právo stretávať s deťmi úplne minimálne, a to 4 dni v mesiaci september, 5 dní
v mesiaci október, 3 dni v mesiaci november a 11 dní počas zimných - vianočných prázdnin s tým, že
pobyt otca je obmedzený na územie SR. Ako je zrejmé, rodičovské práva otca sú zásadne zasiahnuté,
a to zásadným oklieštením jeho možností stretávať sa s deťmi a aj jeho možnosti cestovať s deťmi.

Nie je zrejmé, ako by matka navrhovala kontakty otca s maloletými deťmi na čas do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, ak prezentuje, že aj takto minimálne nastavený styk jej vadí a nesúhlasí
s ním. Z daného je zrejmé, že nemá v úmysle umožniť žiadne kontakty otca a detí bez súdneho
rozhodnutia. Ďalej otec uviedol, že súd vyhlásil rozhodnutie na súdnom pojednávaní konanom dňa
07.10.2024kedyjehonávrhuvyhovelamaloletédetinavrátildokrajinyichobvykléhopobytu-Spojeného

kráľovstvaVeľkejBritánieaSevernéhoÍrskapričomvrámciodôvodneniarozhodnutiasavyjadrilkotázke
zisťovania názoru maloletých detí ktoré s ohľadom na ich vek a zdravotný stav nedokážu posúdiť
následkysvojhokonaniaasprávania.Podľaotcabeznariadeniavhodnéhoopatreniasúdombyjehostyk
s maloletými deťmi bol zamedzovaný aj naďalej matkou (spomenul prípad keď otec prišiel na územie
SR v auguste 2024 vyzdvihnúť maloleté deti od matky, ktoré tam neboli). Následne mal obmedzené

svoje rodičovské práva svojvoľným konaním matky, ktorá vyžadovala svoju prítomnosť na stretnutiach
detí s otcom, čím zasahovala do práv otca a detí na rodinný život a takisto obmedzovala rodičovské
práva otca zasahovaním do jeho času stráveného s deťmi. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
je styk otca s maloletými deťmi v uvedenom rozsahu najvhodnejší spôsob, ktorým bude dočasne
zabezpečený pravidelný kontakt, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že hrozí, že pokiaľ nebudú so svojím

otcom v pravidelnom, hoci aj časovo obmedzenom kontakte, dôjde k pretrhnutiu prirodzených väzieb
k otcovi ako k dôležitej vzťahovej osobe. Ďalej otec popieral tvrdenie matky o spôsobe realizácie
jeho kontaktu počas mesiaca september 2024 v zmysle vydaného neodkladného opatrenia a následne
popísal priebeh z jeho pohľadu tvrdiac, že možnosť stráviť čas osamote obidvom veľmi prospel, dodal
pozitívne naladenia a predmetné by bez úpravy súdom nebolo možné. Na záver uviedol, že bolo

potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania o návrat maloletých
detí do miesta obvyklého pobytu. Matka otcovi marila styk s maloletými deťmi, následkom čoho došlo
k odlúčeniu otca od maloletých detí. Neoprávneným premiestnením maloletých detí na územie SR, ich
zadržiavaním zasiahla do rodičovských práv otca. Z vyjadrenia matky nevyplynulo, že by otec maloleté
deti týral, ohrozoval, akýmkoľvek spôsobom im ublížil, a preto je namieste, aby za daného stavu, kedy

sa deti od 30.07.2024 zdržiavajú na území SR, bol otec s nimi v kontakte, t.j. mal dočasne upravený
styk preto, aby mohol realizovať svoje právo na výchove a starostlivosti o maloleté deti a maloleté deti
majú zachované právo na rodičovskú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Matka a kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagovali.

6. Predtým než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t. j. či je

podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti.7. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom podaným dňa 26.08.2024 domáhal: 1. nariadenia návratu
maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska, 2. nariadenia matke maloletých detí navrátiť maloleté deti na územie Spojeného kráľovstva Veľkej

Británie a Severného Írska do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, 3. v prípade nenavrátenia detí
matkou v súlade s výrokom II. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska byť
oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty prevziať maloleté deti za účelom ich navrátenia do krajiny
obvyklého pobytu, t. j. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

8. V priebehu konania okresný súd rozhodol o nariadení vhodného opatrenia o dočasnej úprave
styku otca s maloletými deťmi, ktoré boli matkou neoprávnene zadržané na území SR, ktoré trvá do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/132/2024
a to podľa čl. 7, 16 Haagskeho dohovoru a § 130 ods. 1, 2, 3 CMP.

9. Matka v odvolaní namietala právomoc Okresného súdu Banská Bystrica na konanie o návrhu otca na

nariadenie vhodného opatrenia z dôvodu, že Haagsky dohovor nie súčasťou vnútroštátneho právneho
poriadku SR lebo nebol prijatý tzv. vykonávací zákon predpokladaný ústavodarcom v čl. 154c ods.
2 Ústavy SR. Ak by hypoteticky bol súčasťou právneho poriadku nemal by prednosť pred zákonmi,
a už vôbec by nemal prednosť pred Ústavou SR a pokiaľ pri ústavne konformnom výklade nie je daná
právomoc súdu na konanie o návrate maloletých detí neprichádza do úvahy ani konanie súdu o návrhu

na nariadenie „vhodného“ opatrenia odkazujúc na Haagsky dohovor. Navrhla preto, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu, konanie zastavil a vec postúpil Okresnému súdu Žiar
nad Hronom na ďalšie konanie a rozhodnutie keďže maloleté deti sú občanmi SR a je daná právomoc
na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

10. Reagujúc na odvolaciu námietku matky ohľadom právomoci Okresného súdu Banská Bystrica
odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

12. Ústavnou podmienkou, ktorá sa musí splniť, aby medzinárodná zmluva mohla získať prednosť pred
zákonmi SR, je ratifikácia a vyhlásenie zmluvy spôsobom ustanoveným zákonom.

13. Dňa 25. októbra 1980 bol v Haagu prijatých Dohovor o občianskoprávnych aspektoch

medzinárodných únosov detí. Dohovor bol podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky v Haagu 28. decembra 1992. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
bola potvrdená záväznosť podpisu dohovoru pre Slovenskú republiku (oznámenie č. 49/1999 Z. z.).
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 906 z 15. júna
2000 s výhradou tohto znenia: „Slovenská republika využíva možnosť výhrady podľa čl. 42 Dohovoru

o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a k tretiemu odseku
čl. 26. dohovoru vyhlasuje, že nebude znášať náklady uvedené v druhom odseku článku 26 spojené
s účasťou právneho zástupcu alebo poradcov alebo so súdnym konaním okrem tých, ktoré možno
uhradiť z jej systému procesnej pomoci a právneho poradenstva.“ Prezident Slovenskej republiky ho
ratifikoval 24. októbra 2000. Dohovor nadobudol platnosť 1. decembra 1983 a pre Slovenskú republiky

1. februára 2001.

14. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí,
ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b)
zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu

sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

15. Keďže predmetom konania v danej veci je návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa
do krajiny jeho obvyklého pobytu, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právneho predpisu
záväzného pre SR, t. j. Haagskeho dohovoru, ktorý v spojení s čl. 1 ods. 2 Ústavy SR má prednosť

pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa nimi musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi.
Cieľ Haagskeho dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Haagskemu dohovoru
pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t. j. postup, ako zabezpečiť účel Haagskeho dohovoru už tento
ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov.16. V právnom poriadku SR ide o procesný kódex - Civilný mimosporový poriadok, ktorý osobitne
upravuje dokazovanie a podmienky konania o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri jeho

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny vo veci
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 123 a nasl. CMP) ako typ mimosporového konania, je
reflexiou medzinárodného záväzku z Haagskeho dohovoru. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany
dieťaťa a jeho status quo, t. j. zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené
do iného zmluvného štátu alebo v ňom zadržiavané, aby o dieťati rozhodoval súd štátu jeho obvyklého

pobytu, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a
zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom
rozhodného práva.

17. Podľa Civilného mimosporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené
v Civilnom mimosporovom poriadku, to za subsidiárneho použitia procesnoprávnych pravidiel

obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku. Právomoc mimosporových súdov je preto vyjadrená
taxatívne, pričom súd nemôže prejednávať inú vec, ktorú zákon taxatívne nepredvída.

18.Zákonnáúpravamimosporovýchkonaní,ktoréCMPvymedzujetaxatívnehovoríoexistenciisúdnych
konaní (konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o rozvod manželstva, konanie o určenie

neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, konanie vo veciach určenia rodičovstva, konanie
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní, konanie vo veciach osvojenia, konanie vo veciach výživného plnoletých
osôb) pričom konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom zadržaní je jedným z nich.
Konanie o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom zadržaní spadá teda do právomoci súdu

prejednávajúceho konanie v režime CMP od 01. júla 2016 (§ 123 až § 134). Konanie o návrat maloletého
dieťaťa je špecifickým konaním týkajúcim sa maloletého dieťaťa, ktorého cieľom je obnoviť pôvodný
stav a umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa. Znamená to, že v predmetnom konaní o návrat súd nerozhoduje o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (konania sú upravené v § 111 písm. a/ -

p/. CMP), ale len rozhodne, či navráti alebo nenavráti dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu (§ 123
ods. 1 CMP).

19. V priebehu tohto konania môžu nastať rôzne situácie, ktoré oprávňujú súd na prijatie opatrení
v intenciách § 130 CMP a preto súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa

s dieťaťom. Povaha tohto konania, ktorého účelom je čo najrýchlejšie rozhodnúť o veci zohľadňujúc
a uprednostňujúc najmä najlepší záujem dieťaťa musí byť z uvedeného dôvodu považovaná za
integrálnu časť konania o návrat ako celku.

20. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu na konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní, Civilný mimosporový poriadok osobitne upravuje kauzálnu príslušnosť
Okresného súdu Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského v Žiline a
Krajského súdu v Trenčíne (§ 124 ods. 1 CMP).

21. Podľa odvolacieho súdu bola teda daná právomoc súdu na konanie o návrhu otca na nariadenie

vhodného opatrenia v priebehu konania o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom zadržaní
ako i kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica.

22. Podľa § 130 CMP súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat
maloletého. Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým. O prijatí vhodných

opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov.

23. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

24. Podľa § § 357 písm. d/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.25. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26.Podľačl.4ods.1Základnýchprincípovzák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen
„CSP“ ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

27. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákona tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

28. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

29. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

30. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané

neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo d/
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

31. Podľa § 218 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd odmietne
odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený,

c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 205
ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté
odvolaním zaniklo inak.

32. V danej veci malo vhodné (neodkladné) opatrenie vydané okresným súdom trvať v dňoch od

25.09.2024 do 29.09.2024, od 29.10.2024 do 03.11.2024, od 28.11.2024 do 01.12.20247, od 19.12.2024
do 30.12.2024. Prejednávaná vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutiu o odvolaní
matky detí dňa 19.02.2025. Uplynutím doby trvania nariadeného vhodného (neodkladného) opatrenia
v zmysle § 333 CSP toto zaniklo. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 v ust. § 218 ods.
1 písm. e/ stanovoval, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté dovolaním

zaniklo inak. Podľa komentára k Občianskemu súdnemu poriadku rozhodnutie môže zaniknúť aj inak,
predovšetkým ak stratí účinnosť, alebo ak sú účinky obmedzené lehotou ustanovenou priamo vo
výroku napadnutého rozhodnutia (typicky pri predbežných opatreniach). V takých prípadoch je odvolanie
bezpredmetné a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez praktického významu pre
pomery účastníkov konania. Odvolací súd sa preto inšpiroval bývalým ustanovením § 218 ods. 1 písm.

e/ Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aplikoval čl. 4 Základných
princípov - zásad CSP a analogicky odmietol odvolanie matky z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zaniklo uplynutím doby, na ktorú bolo nariadené. Odmietnutie odvolania bráni tomu,
aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania, a aby skúmal vecnú stránku napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

33. Vyššie uvedené závery si odvolací súd osvojil z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v konaní sp.
zn. 22Co/42/2020, ktorý uznesením zo dňa 09.09.2020 odvolanie odmietol a stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Jeho rozhodnutie bolo posudzované aj Najvyšším súdom SR vo
veci sp. zn. 2 Cdo 187/2024 z 29.11.2021, ktorý uviedol, že dôvodom odmietnutia odvolania proti

uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je, okrem prípadov uvedených v ust. § 386 CSP, aj zánik
neodkladného opatrenia uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Najvyšší súd SR poukázal aj na to,
že v danej veci rozhodol aj Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, ktorý osobitne
zdôraznil, že podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Táto okolnosť výrazným spôsobom posilňuje argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej neprichádza

do úvahy preskúmavať v odvolacom konaní zaniknuté (právne už neexistujúce) uznesenie. Aj preto
sa v danej veci odvolací súd nezaoberal ostatnými námietkami matky (napr. že súd nemal o návrhu
otca rozhodnúť z dôvodu nevykonania výsluchu maloletých detí, s ktorým sa súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal čím založil nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia).34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).