Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324208419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324208419.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Gastro B & E, s. r. o., so sídlom
Homolova 6, 841 02 Bratislava, IČO: 45 975 833, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marcel BORIS, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 36 863 319, proti žalovanému:
Závodisko, š. p., so sídlom Starohájska 29, 852 69 Bratislava, IČO: 31 354 301, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k.
81Cb/140/2024-104 zo dňa 09.012.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/140/2024-104
zo dňa 09.012.2024 mení tak, že návrh žalobcu zo dňa 11.11.2024 na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.
II. Krajský súd v Bratislave žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoištančného

a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 81Cb/140/2024-104 zo dňa
09.012.2024 (ďalej aj napadnuté uznesenie), I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
zásahov do výkonu práv žalobcu spojených s prevádzkou ambulantného stánku - bufetu „Citát“, vo
výmere 16 m2, postaveného na pozemku parcely č. XXX/XX o výmere 15 397 m2 v katastrálnom území

W. - F., nachádzajúcom sa na Starohájskej ulici č. 29 v Bratislave v areáli Závodisko, š. p. Bratislava,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava,
vyplývajúcich žalobcovi z nájomnej zmluvy č. 103/EÚ/2019 zo dňa 04.04.2019 v znení dodatku č. 1, v
znení dodatku č. 2 zo dňa 06.05.2020, v znení dodatku č. 3 zo dňa 10.11.2020, v znení dodatku č. 4 zo
dňa 01.06.2021, v znení dodatku č. 5 zo dňa 01.11.2021, v znení dodatku č. 6 zo dňa 04.07.2022 a v
znenídodatkuč.7zodňa07.11.2023,najmäzdržaťsarealizáciezmenenýchvstupnýchhodíndoobjektu

žalovaného, resp. zmenenej prevádzkovej doby žalobcu (10:00 hod. - 20:00 hod.) a neznemožňovať
žalobcovi prístup a prevádzkovanie prenajatého bufetu „Citát“ počas prevádzkovej doby od 11:00 hod.
do 22:00 hod. II. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 (tridsať) dní od právoplatnosti
tohto uznesenia voči žalovanému žalobu, ktorej predmetom bude nárok na určenie, že žalobcovi naďalej
náležia práva nájomcu titulom nájomnej zmluvy č. 103/EÚ/2019 zo dňa 04.04.2019 v znení dodatku č.
1, v znení dodatku č. 2 zo dňa 06.05.2020, v znení dodatku č. 3 zo dňa 10.11.2020, v znení dodatku č. 4

zo dňa 01.06.2021, v znení dodatku č. 5 zo dňa 01.11.2021, v znení dodatku č. 6 zo dňa 04.07.2022 a v
znení dodatku č. 7 zo dňa 07.11.2023 s tým, že ak žalobca nepodá žalobu v súdom určenej lehote, súd
aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. III. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť špecifikovanú v bode 1. tohto uznesenia, pričom tento svoj návrh odôvodnil tým, že ako
nájomca, spolu so žalovaným, ako prenajímateľom, uzatvorili zmluvu č. 103/EÚ/2019 o prenájmenebytových priestorov, v znení jej neskorších dodatkov č. 1 až 7 (ďalej ako „zmluva“ alebo aj „nájomná
zmluva“), a to na dobu určitú od 04.04.2019 do 31.12.2026. Predmetom zmluvy bol nájom nebytového
priestoru - občerstvovacie zariadenie „Stánok č. 1“/ bufet „Citát“, vo výmere 16 m2, ktorý sa nachádza

na pozemku parcely č. XXX/XX o výmere 15 397 m2 v katastrálnom území W. - F., nachádzajúcom sa
na Starohájskej ulici č. 29 v Bratislave v areáli Závodisko, š. p. Bratislava, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava a spoločné skladové priestory v
Tribúne A (ďalej ako „nehnuteľnosť“ alebo aj „predmet nájmu“). Postupom času žalovaný začal vyvíjať
rôzne aktivity, smerujúce k znemožneniu užívania predmetu nájmu žalobcom, napr. svojvoľne zmenil

otváracie hodiny v areáli dostihovej dráhy, či zamedzoval prístup cez bránku pri hlavnom vchode, kde
sa nachádzali aj sociálne zariadenia pre nájomcov a návštevníkov dostihovej dráhy. Dňa 10.07.2024 a
následne dňa 02.09.2024 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď zo zmluvy. Žalovaný
doručil žalobcovi aj výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov, a to dňa 07.08.2024 a
následne opakovanú výzvu dňa 24.10.2024.
3. Žalobca mal za to, že obe výpovede žalovaného boli neplatné a mal obavu z toho, že mu bude

zo strany žalovaného zamedzovaný prístup k nehnuteľnosti. Žalobca by v prípade neoprávneného
skončenia zmluvy a v prípade vypratania, fakticky prišiel o možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť
v nehnuteľnosti, pričom žalobca mal dojednané dlhodobé kontrakty s dodávateľmi. Žalovaný svojim
konaním vytváral neustále stav právnej neistoty a preto pokladal za potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi sporovými stranami, keďže bez tejto úpravy žalovaný žalobcovi neumožní výkon práv,

ktoré mu vyplývali z nájomnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že pre správanie žalovaného nemohol
slobodne rozhodovať o svojej podnikateľskej činnosti a nemohol užívať predmet nájmu v zmysle zmluvy.
Žalovaný znemožnil žalobcovi dosahovať zisk z jeho obchodnej pohostinskej činnosti v čase od 20.00
hod. do 22.00 hod. v každý bežný pracovný aj iný (víkendový či sviatočný) deň, keď svojvoľne zmenil
otváracie hodiny dostihového areálu. Nariadením neodkladného opatrenia sa mala žalobcovi poskytnúť

dočasná ochrana, čím by sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavania, upravia sa pomery strán
sporu a vylúčila by sa tiež obava z ohrozenia exekúcie (výkonu súdneho rozhodnutia). Žalobca spolu s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie predložil viaceré listinné dôkazy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že mal z tvrdení žalobcu, ako aj z predložených listinných dôkazov, za

osvedčené, že žalobca so žalovaným dňa 05.04.2019 uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol nájom
nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode 1 tohto uznesenia na dobu určitú, a to od 04.04.2019 do
31.12.2021. Dodatkom č. 2 bol nájom predĺžený do 31.12.2026. Dodatkom č. 7 sa strany sporu dohodli
na určení pravidelnej prevádzkovej doby od 11:00 hod. - 22:00 hod. Súd prvej inštancie mal ďalej z
predloženého e-mailu žalovaného zo dňa 15.06.2024 a z predložených fotografií za osvedčené, že

žalovaný zmenil otváraciu dobu areálu tak, že tento bol otvorený od 10:00 hod. do 20:00 hod. Žalovaný
doručil žalobcovi výpoveď zo zmluvy zo dňa 18.06.2024, ktorou vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu,
že predmet nájmu žalobca užíval v rozpore so zmluvou. Žalovaný následne ďalšou výpoveďou, a to
výpoveďou zo dňa 19.08.2024, vypovedal nájomnú zmluvu opätovne z dôvodu, že žalobca predmet
nájmu užíval v rozpore so zmluvou, keď v predmete nájmu predával tovar značky v rozpore s článkom

V ods. 9 nájomnej zmluvy bez dohody s prenajímateľom a zároveň žalobca ako nájomca porušoval aj
článok VII nájomnej zmluvy, keď bez dohody s prenajímateľom otváral prevádzku o 14:00 hod., hoci
táto mala byť otvorená už od 11:00 hod. Žalobca s výpoveďami zo zmluvy nesúhlasil, považoval ich za
neplatné. Žalobca sa voči žalovanému viacerými výzvami domáhal, aby tento nezasahoval do výkonu
jeho práva užívať predmet nájmu titulom nájomnej zmluvy, ktorá podľa žalobcu bola naďalej platná a

účinná. Žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie predmetu nájmu najneskôr do 20.08.2024 a následne
vyzval na vypratanie predmetu nájmu najneskôr do 05.11.2024 s tým, že v prípade, ak žalobca predmet
nájmu nevyprace, bude mu vstup do predmetu nájmu znemožnený.
5. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) a § 126 ods. 1, ods.

2 a § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník)
konštatoval, že neodkladné opatrenie je výnimočným procesný inštitútom, ktorý možno použiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda ak existuje taký stav právnych a faktických vzťahov medzi
stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení je vždy potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie
potrebné. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie tiež poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Cdo 147/2011: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

pravdepodobná.“
6. Podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1092).
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal v posudzovanej veci za osvedčené, že sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom predmetom tohto konania neboli peňažné nároky.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že skúmal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, a
mal za osvedčené, že medzi stranami sporu existuje záväzkový vzťah, ktorý bol založený nájomnou
zmluvou v znení jej neskorších dodatkov, čím žalobca osvedčil existenciu záväzkového (nájomného)

vzťahu medzi stranami sporu, a tým aj pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Žalobca zároveň osvedčil výpovede z nájomnej zmluvy, ktoré mu dal žalovaný a ktoré žalobca považoval
za neplatné. Nebolo úlohou súdu v tomto konaní skúmať platnosť, resp. neplatnosť podaných výpovedí,
nakoľko uvedené presahovalo rámec súdneho prieskumu v rámci konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Táto otázka bude riešená v rámci konania vo veci samej. Z predloženého návrhu, ako aj z

príloh k nemu vyplývalo, že malo dôjsť k ukončeniu záväzkového vzťahu výpoveďou, resp. výpoveďami,
zo strany žalovaného, ktorých platnosť bola medzi stranami sporná. Záväzkový vzťah medzi stranami
sporusabudemusieťnáslednevysporiadaťvrámcikonaniavovecisamej,atobuďakozáväzkovývzťah
znájomnejzmluvyalebozáväzkovývzťahzbezdôvodnéhoobohatenia.Posúdenieprávnehocharakteru
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu však opäť presahovalo rámec konania o neodkladnom

opatrení, nakoľko by si vyžadovalo vykonanie dokazovania a v konaní o neodkladnom opatrení sa
skutočnosti len osvedčujú, súd dokazovanie nevykonáva.
9. Následne súd prvej inštancie skúmal, či žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré
by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a mal za osvedčené,
že žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu, ktorú mal uzatvorenú žalobca so žalovaným a žalovaný v

nadväznosti na uvedené vyzýval žalobcu na vypratanie predmetu nájmu, ktorý však žalobca užíval aj
napriek podanej výpovedi, resp. aj napriek podaným výpovediam z dôvodu, že platnosť týchto výpovedí
žalobca spochybňoval. Za daných okolností bol žalobca aj naďalej držiteľom predmetu nájmu, pričom
nebolo úlohou súdu v tomto konaní skúmať, či bola jeho držba oprávnená, alebo nie. Dobromyseľnosť
držby bude musieť preukázať žalobca v konaní vo veci samej v rámci procesu dokazovania. Keďže

charakter držby nateraz nebol konajúcemu súdu známy, súd prvej inštancie s poukazom na ust. §
130 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že držba žalobcu bola oprávnená. Faktický stav bol
taký, že žalobca bol držiteľom predmetu nájmu, pričom jeho postavenie bolo neisté, nakoľko zo strany
žalovaného by mohlo kedykoľvek dôjsť zamedzeniu žalobcovi prístupu k predmetu nájmu, keď žalovaný
vo výzve na vypratanie nehnuteľnosti sám uviedol, že v prípade, ak žalobca predmet nájmu nevyprace,

žalovaný mu zamedzí k predmetu nájmu prístup. Vychádzajúc z ust. § 126 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má oprávnený držiteľ právo na rovnakú právnu ochranu ako vlastník, súd prvej inštancie
mal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu za osvedčenú a zároveň dodal, že
prostredníctvom neodkladného opatrenia bude žalobcovi poskytnutá ochrana len dočasne, dokým
nebude v konaní vo veci samej objasnený charakter držby (oprávnená, neoprávnená) predmetu nájmu

zo strany žalobcu.
10. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že aj v čase, keď trvanie nájomného vzťahu nebolo
medzi procesnými stranami ešte sporné, žalovaný zmenil prevádzkové hodiny areálu závodiska tak,
že nové prevádzkové hodiny boli určené na 10:00 hod. - 20:00 hod., čím ipso facto došlo k zmene
nájomnej zmluvy, keďže strany sporu si dodatkom č. 7 dojednali prevádzkovú dobu predmetu nájmu

od 11:00 hod. - 22:00 hod. Podľa článku VIII ods. 1 zmluvy si však zmluvné strany dojednali, že
všetky zmeny zmluvy možno vykonať len formou písomných dodatkov, ktoré budú podpísané oboma
zmluvnými stranami. Týmto krokom, t. j. jednostrannou zmenou prevádzkovej doby areálu dostihovej
dráhy, žalovaný obmedzil žalobcu vo výkone jeho práv, ktoré mu zo zmluvy ako nájomcovi prináležali.Súd prvej inštancie poukázal na dojednanie strán sporu obsiahnuté v čl. VIII ods. 3 zmluvy, podľa ktorého
strany sporu mali v dôsledku zmien v podmienkach za ktorých sa uskutočňuje prevádzka predmetu
nájmu jednať o nových podmienkach nájmu, pričom zo skutočností uvádzaných žalobcom a z listinných

dôkazov, nemal dodržanie tohto zmluvného dojednania zo strany žalovaného za osvedčené.
11. Podľa presvedčenia súdu prvej inštancie v prípade, ak by dočasnú ochranu žalobcovi neposkytol
a následne, v konaní vo veci samej, by bolo preukázané, že nájomný vzťah na základe výpovedí zo
strany žalovaného nezanikol, pričom počas doby trvania súdneho konania by žalobca nemohol predmet
nájmu užívať, mohla by žalobcovi vzniknúť škoda tým, že by prišiel o možnosť vykonávať podnikateľskú

činnosť v predmete nájmu. Naproti tomu, ak by v konaní vo veci samej bolo preukázané, že nájomný
vzťah medzi stranami sporu zanikol v dôsledku niektorej z výpovedí zmluvy zo strany žalovaného,
žalovanému by žiadna škoda nevznikla. V nadväznosti na uvedené konajúci súd dodal, že žalobca bude
aj naďalej, počas užívania predmetu nájmu, povinný platiť žalovanému odplatu za užívanie predmetu
nájmu v zmysle zmluvy, v opačnom prípade sa žalovaný by mohol voči žalobcovi domáhať poskytnutia
náhrady za užívanie predmetu nájmu. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že princíp

proporcionality zostane zachovaný aj vtedy, ak bude neodkladné opatrenie v žalobcom navrhovanom
znení nariadené. Rovnako tak mal za osvedčené, že neodkladným opatrením v znení akého sa žalobca
domáhal, bude možné zabezpečiť ochranu práv žalobcu ako nájomcu, t. j. neodkladné opatrenie v
navrhovanom znení sa javilo ako efektívny prostriedok dočasnej právnej ochrany.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu podmienok dôvodnosti jeho

nároku, t. j. existenciu tvrdeného porušenia, resp. ohrozenia jeho práva z nájomnej zmluvy pre ktoré
predbežnú ochranu žiadal. Rovnako osvedčil aj konanie žalovaného v rozpore so zmluvou, čím osvedčil
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, na základe čoho bolo návrhu žalobcu
vyhovené. Zároveň v zmysle § 336 ods. 1 CSP bola uložená žalobcovi povinnosť podať žalobu na
uplatnenie nárokov z nájomnej zmluvy, nakoľko žalovaný mal nájomnú zmluvu vypovedať, a to dva

razy, pričom platnosť výpovede žalobca namietol, v dôsledku čoho bolo trvanie nájomného vzťahu strán
sporu pochybné a v konaní vo veci samej bude úlohou žalobcu preukázať, že k ukončeniu nájomného
vzťahu výpoveďou zo strany žalovaného nedošlo, a to z dôvodu, že výpoveď nájomnej zmluvy bola
neplatná. Súd prvej inštancie preto uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že
nariadeným neodkladným opatrením nemožno za súčasného skutkového a právneho vzťahu dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, pričom v prípade, ak žaloba vo veci samej podaná v
súdom stanovenej lehote nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Úspešný bol žalobca, preto mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaný písomným podaním zo dňa 19.12.2024 označeným ako vyjadrenie (z jeho obsahu je
zrejmé, že sa jedná o odvolanie voči napadnutému uzneseniu) žiadal odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušiť.
14.Žalovanýpoukázalnato,žetentoistýMestskýsúdBratislavaIIIuznesenímč.k.68Cb/79/2024-39zo
dňa 01.08.2024, zamietol návrh žalobcu Gastro B&E, s. r. o., Bratislava proti žalovanému na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom Krajsky súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. 6Cob/164/2024-72
v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava III č. k. 68Cb/2024-39 zo dňa 01.08.2024 potvrdil toto uznesenie. Žalovaný zdôraznil,
že išlo skutkovo o rovnakú tú istú vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
15. Žalovaný v plnom rozsahu považoval za spravodlivé a vecne správne uznesenie Mestského súdu

Bratislava III sp. zn. 68Cb/79/2024-53 zo dňa 01.08.2024, ktorým zamietol návrh žalobcu proti nemu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako za spravodlivé a vecne správne považoval aj uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/164/2024-72, ktorým potvrdil vyššie uvedené uznesenie súdu
prvej inštancie.
16. Podľa žalovaného bol zo strany súdu prvej inštancie napadnutým uznesením porušený článok

2 CSP princíp právnej istoty. (1. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, 2. Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, 3 Ak sa spor na

základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu).
17. Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantné
judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len „ÚS SR“), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné sporysa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR"), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), Súdneho
dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť

dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Reflexiou
tejto zásady v normatívnom texte je i ustanovenie § 214 odsek 4. Rozdielna rozhodovacia prax súdu
o „totožných", resp. obdobných veciach nie je žiaduca. Zákonná formulácia princípu právnej istoty
vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z
najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku je

právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má (podľa odseku 3 tohto článku) právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Inými slovami, princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych

vzťahovmôžulegitímneočakávať,žeštátneorgánybudúvskutkovoaprávneporovnateľnýchprípadoch
rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa
významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
Predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v
predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne

konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli
ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal. Týmto požiadavkám však
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neučinil zadosť. Rovnaký súd prvej inštancie (hoci obsadený
iným zákonným sudcom) rozhodol v procesné rovnakých prípadoch odlišne, a to bez akéhokoľvek
výslovného racionálneho zdôvodnenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa však súd prvej

inštancie ani len nezmienil o obdobných/rovnakej veci žalobcu a o tom, ako a z akého dôvodu v tomto
prípade nazeral inak. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky uvádza, že súd má poznať svoju vlastnú
judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu a túto judikatúru musí
zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných
súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické,

bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje spomínanému základnému
princípu materiálneho právneho štátu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil skoršie
rozhodnutie inej sudkyne toho istého súdu a rozhodol o rovnakej otázke inak a bez toho, aby v
odôvodnení uviedol dôvody, pre ktoré sa od skoršieho rozhodnutia odchýlil, dopustil sa jurisdikčnej
svojvôle a arbitrárnosti s priamym dopadom na základné práva a slobody žalovaného. Princíp

predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne
očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.
Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne
prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je
nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť

aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne
a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to takým spôsobom, aby
predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019)

18. Podľa žalovaného žalobca neuviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie návrhu, čím sa snažil uviesť súd do omylu s následkom
možného nesprávneho posúdenia veci, najmä: žalobca na základe zmluvy č. 103/EÚ/2019 zo dňa
04.04.2029 v znení neskorších dodatkov č. 1, až 7 nemal prenajatý bufet „Citát" tak, ako to uviedol
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto mu ani nemohol znemožňovať prístup a

prevádzkovanie bufetu „Citát" a z tohto dôvodu žalovaný považoval napadnuté uznesenie za vecne
nesprávne.
19. Žalovaný poukázal na to, že je vlastníkom č. parcely registra C XXX/XX - ostatná plocha zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava. Obsahom
vlastníckeho práva podľa § 123 Občiansky zákonník je oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva

držať, užívať požívať plody a jeho úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci
vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
20. Činnosť štátneho podniku upravuje zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku"). Podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku podnik máprávo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi.
Areál štátneho podniku nie je verejným priestranstvom.
21. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 2, že verejné

priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia,
ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Hlavné mesto Bratislava, ani m. č. Bratislava- Petržalka nevyhlásili všeobecne záväzným
nariadením areál žalovaného za verejné priestranstvo. Zákon o obecnom zriadení používa termín
verejné priestranstvo v súvislosti s výkonom samosprávnych funkcií jednotlivých obcí v ustanovení §

4 ods. 3 písm. e) a f). Obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä (okrem iného) vykonáva údržbu
a správu verejných priestranstiev (písm. e), zabezpečuje verejnoprospešné služby, medzi ktoré patrí
aj správa a údržba verejnej zelene (písm. f.). Údržbu areálu vykonáva žalovaný, čo tiež potvrdzuje
skutočnosť, že areál žalovaného nie je verejným priestranstvom.
22. Za verejné priestranstvo možno považovať pre účely vydávania zákazov a príkazov v legislatívnej
pôsobnosti obce každý priestor, ktorý splňuje súčasne tri podmienky:

• je prístupný všetkým bez obmedzenia (teda prístupný každému bez toho, aby musel prekovávať
prekážky),
• slúži na všeobecné užívanie (teda neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by niekoho vylučoval z jeho
užívania resp. neexistuje právny dôvod, ktorý by obmedzoval jeho využívanie len pre zúžený okruh osôb
alebo len pre určitý účel),

• je ako verejné priestranstvo definovaný alebo určený (lokalizovaný) vo všeobecne záväznom nariadení
obce.
23. Slová „priestor prístupný bez obmedzení“ bolo podľa žalovaného nutné vykladať tak, že nejde o
akékoľvek ľubovoľné priestory, ale že ide o priestranstvá majúce podobný charakter ako námestie,
trhovisko, cesty, miestne komunikácie, parky a verejná zeleň. Lokalizácia verejných priestranstiev musí

byťkonkrétnaanesmievyvolávaťinterpretačnépochybnosti,atozdôvodu,abynebolanarušenáprávna
istota občanov. Verejné priestranstvo pritom nemožno zamieňať s pojmom „priestranstvo prístupné
verejnosti".
24. Žalovaný ako vlastník pozemku, ktorý nie je verejným priestranstvom, mal preto plné právo regulovať
vstup na svoj pozemok a do svojho areálu a svoje právo uplatnil zmenou otváracích hodín svojho areálu

od 10.00 hod. do 20.00 hod. V súlade s úpravou otváracích hodín areálu žalovaného bolo logické, že
nájomcovia museli zosúladiť otváracie hodiny občerstvovacích zariadení v areáli do 20.00 hod., rovnako
takto to bolo uvedené aj v návrhoch nových nájomných zmlúv.
25. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Ústavou SR

zakotvený princíp proporcionality teda pripúšťa zásah do základných práv a slobôd za predpokladu, že
to ústava vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode umožňuje, takýto zásah sleduje
legitímny ustanovený cieľ, miera tohto zásahu neprekračuje odôvodnené a rozumné hranice, pričom
takýto zásah musí prihliadať na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva alebo slobody.
Ústavodarcom použitý termín „musí dbať na ich podstatu a zmysel“ však nemožno vykladať tak široko,

ako to v posudzovanom prípade prezentoval žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pripustenie takéhoto pohľadu na vec by totiž ad absurdum viedlo vo vzťahu k vlastníckemu právu k
záveromrozpornýmsčl.20ods.4ústavy.Podstatavlastníckehoprávaakonajsilnejšiehovecnéhopráva
[čo sa prejavuje aj tým, že ako jediné z vecných práv (iura in rem) podlieha ústavnej ochrane] spočíva
v tom, že pôsobí voči všetkým (erga omnes) a vlastník je v medziach zákona oprávnený vykonávať

všetky čiastkové práva tvoriace obsah vlastníckeho práva. Konflikt sa v právnom štáte rieši požiadavkou
na spravodlivú rovnováhu medzi nimi, v zmysle ktorej súkromný záujem nesmie byť neprimerane
a nadmerne obmedzený kvôli verejnému záujmu. Z judikatúry štrasburských orgánov ochrany práv
vyplýva, že každý zásah do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi
potrebami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv a slobôd. K rovnováhe verejného

záujmu a súkromného záujmu Ústavný súd SR uviedol, že táto je dôležitým kritériom na určovanie
primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody (PL. ÚS 7/96).
26. Riaditeľ žalovaného ako štatutárny orgán štátneho podniku, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v
súlade s § 19 ods. 3 zákona o štátnom podniku je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou
starostlivosťou v súlade so záujmami podniku. Preto žalovaný upravil dňa 15.06.2024 otváracie hodiny

areálu do 20.00 hod., nakoľko dochádzalo k poškodzovaniu a znečisťovaniu majetku štátu v správe
žalovaného (štátneho podniku), najmä vo večerných hodinách návštevníkmi občerstvovacích zariadení,
ktoré mal v nájme žalobca od roku 2019, pričom okrem žalobcu mali v nájme občerstvovacie zariadenia
ďalší 4 nájomcovia.27. Žalovaný mal predmet činnosti uvedený v zakladacej listine a zapísaný v Obchodnom registri
Mestského súdu Bratislava III, oddiel Pš, vložka č. 263/B základným predmetom činnosti je
organizovanie dostihových dní a riadenie testovania výkonnostného potenciálu dostihových koní,

vedenie plemenárskej a zootechnickej dokumentácie v oblasti chovu plnokrvníka a klusáka v Slovenskej
republike, plnenie funkcie Dostihovej autority v Slovenskej republike a v súvislosti s touto funkciou
zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnom styku pod názvom „Turf Direktórium Bratislava",
tiež správu a rozvoj majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na základe týchto základných činnosti
uvedených v zakladacej listine č. 1404/1993- 420 z 26. februára 1993 v znení neskorších dodatkov

č. 2849/2015-250 zo 17. augusta 2015 žalovaný zveľaďuje majetok štátu a zvyšuje jeho ekonomickú
hodnotu, preto je povinnosťou štátneho podniku a jeho štatutárneho orgánu chrániť ho. Poskytovanie
služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu bolo len doplnkovou službou
k hlavnej činnosti, ktorej základným predmetom činnosti je organizovanie dostihových dní.
28. Podľa čl. II zmluvy účelom nájmu bolo prevádzkovanie obchodnej činnosti a poskytovanie
občerstvenia počas konania dostihových mítingov a iných podujatí organizovaných prenajímateľom

(žalovaný) alebo inou fyzickou alebo právnickou osobou v areáli prenajímateľa, v znení dodatku č. 3
účelom nájmu bolo: aj poskytovanie občerstvenia aj v dňoch mimo konania dostihových mítingov a iných
podujatí organizovaných prenajímateľom alebo inou fyzickou osobou v areáli prenajímateľa na základe
súhlasu prenajímateľa - žalovaného. Žalobca poskytoval občerstvenie a prevádzkovala bufet aj počas
iných dní okrem dostihových mítingov a iných podujatí organizovaných inou právnickou osobou alebo

fyzickou osobou bez súhlasu prenajímateľa, čím sústavne porušoval zmluvu. Z uvedeného vyplývalo, že
podľa citovaných ustanovení zmluvy účelom nájmu nebolo poskytovanie občerstvenia denne. Dodatkom
č. 7 k zmluve zo 7.11.2023 sa nahradil pôvodný článok VII zmluvy - oprávnené záujmy nájomcu tak,
že sa nájomca a prenajímateľ dohodli na určení prevádzkovej doby stánku a to otvorenie prevádzky
každý deň o 11.00 hod. a zatvorenie prevádzky každý deň o 22.00 hod. bez toho, aby sa upravil čl. II

zmluvy v znení dodatku č. 3 k zmluve - účel nájmu, na základe ktorého otvorenie prevádzky každý deň
nebolo dohodnuté a v zmluve v čl. II nebol rozšírený účel nájmu, ktorého obsahom by bola možnosť
mať otvorenie občerstvovacieho zariadenia, ktoré mal v nájme žalobca, denne. Žalovaný uviedol, že
dodatok č. 7 k zmluve uzatvorený 07.11.2023 G.. P., bývalým riaditeľom štátneho podniku, považuje
za účelovo uzatvorený, nakoľko už 22.11.2023, bol po predčasných parlamentných voľbách konaných

30.09.2023 G.. P. odvolaný. To znamená dodatok č. 7 k uzatvoril v čase keď už musel predpokladať, že
vo funkcii riaditeľa štátneho podniku skončí. Z tohto dôvodu žalovaný považoval uzatvorenie dodatku
č. 7 k zmluve za právny úkon urobený v rozpore s dobrými mravmi, čo ho podľa § 39 Občianskeho
zákonníka robilo neplatným. Rovnako žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nepožiadal žalovaného o
súhlas na poskytovanie občerstvenia aj v dňoch mimo konania dostihových mítingov a iných podujatí

organizovaných prenajímateľom alebo inou fyzickou osobou v areáli. Zmluva č. 103/EU/2019 so svojimi
dodatkami, ktoré si navzájom protirečia robia zmluvu nejasnou, neurčitou a nezrozumiteľnou, teda podľa
názoru žalovaného neplatnou v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. Žalovaný uviedol, že dodatkom č. 7 k zmluve podpísaným G.. P. 07.11.2023, v Centrálnom registri
zmlúv zverejnený 09.11.2023, účinným od 10.11.2023 sa zmluvné strany dohodli na určení predajnej

doby stánku a to: otvorenie prevádzky každý deň o 11.00 hod., zatvorenie prevádzky každý deň o
22.00 hod. Žalobca však svojvoľne otváral každý deň o 14.00 hod. (!) bez dohody so žalovaným a
bez uzatvorenia ďalšieho dodatku si svojvoľne skracoval prevádzkovú dobu o 3 hodiny denne (I),
to znamená, že sa sám svojím rozhodnutím o zmene otváracích hodín pravidelne každý deň o 3
hodiny denne ukracoval o možnosť dosahovať zisk. Žalobca nepožiadal o zmenu otváracích hodín,

ale každý deň umiestňoval do svojho zariadenia oznam buď „Sanitárny deň otvoríme o 14.00 hod.",
alebo „Z technických príčin zatvorené, otvoríme o 14.00 hod.", teda neotváral v zmluvne dohodnutých
prevádzkových hodinách od 11.00 hod., ani v prevádzkových hodinách oznámených Miestnemu úradu
m. č. Petržalka (od 6.00 hod. do 23. 00 hod., ktoré kopírujú otváraciu dobu prevádzky podľa všeobecne
záväzného nariadenia Miestneho úradu m. č. Petržalka).

30. Argumentácia žalobcu, že do jeho občerstvovacieho zariadenia chodia mamičky s deťmi až do 22.
00 hod. a pri skrátení otváracích hodín areálu do 20.00 hod. museli odchádzať bola hrubo zavádzajúca,
nakoľko do areálu žalovaného prichádzali na ihrisko deti najmä počas dňa v predškolskom, prípadne
ranom školskom veku, ktoré chodia spať medzi 20.00 hod.- 21.00. hod. a v areáli sa po 20.00 hod.
zväčša už nenachádzali.

31. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca bezodplatne užíval spoločné skladové priestory o
rozmere cca 25 m2, čo bol ďalší benefit z jeho strany k nájmu občerstvovacieho zariadenia. Žalobca
si nad rámec zmluvy a v rozpore so zmluvou, bez jeho súhlasu a bez zmluvy umiestnil pred svoje
občerstvovacie zariadenie vlastný inventár - stoly a stoličky na pozemku o ploche 50 m2 bez toho, abymal uzatvorenú písomnú zmluvu o nájme pozemku, na ktorom si vybudoval „posedenie" pre svojich
zákazníkov a rozmiestnil si svojvoľne tam svoje stoly a stoličky, čím sa každý mesiac neoprávnene
obohacoval! Rovnako tak si bez súhlasu a bez právneho titulu k prenajatému občerstvovaciemu

zariadeniu pristavil príručný sklad o ploche 16 m2, pričom ani na prenájom pozemku pod príručným
skladom rovnako nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu a tiež neplatil nájomné.
32. Štatutárny orgán žalovaného - riaditeľ štátneho podniku pozval nájomcov, teda aj žalobcu, na osobné
stretnutie,abysiosobnevysvetlilisituáciu,avšaktotopozvanienaosobnéstretnutiežalobcaodignoroval
a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa stretnutia nezúčastnil. Žalobca oznámil, že sa potrebuje poradiť

so svojím právnym zástupcom, nič mu však nebránilo vtom, aby osobne prišiel na stretnutie v iný, pre
neho vhodný termín. Vzápätí požiadal právny zástupca žalobcu v tom čase o osobné stretnutie, aj tejto
žiadosti žalovaný vyhovel a právneho zástupcu žalobcu prijal. Tento pri osobnej prehliadke pozemku a
priestoru, ktoré žalobca užíval a náležitom vysvetlení, uznal dôvodnosť postupu žalovaného.
33. Žalobca pripojil k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj fotokópiu „Petície za
zachovanie pôvodných podmienok nájomnej zmluvy na Závodisku, š. p. Bratislava a to s dôrazom

na zatvárací čas vstupu zákazníkov do areálu“, ktorú adresoval Ministerstvu pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, zakladateľa žalovaného. Zrejme však zámerne nepriložil stanovisko Ministerstva
pôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR,ktoré,podľainformáciižalovanéhovyhodnotilolenakopodanie,
keďže predložená „petícia" nespĺňala náležitosti petície. Stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR bolo v dispozičnej sfére žalobcu a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

SR ho môže poskytnúť súdu na jeho vyžiadanie. Rovnako tak, tiež zrejme zámerne, nepriložil žalobca
stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k jeho sťažnosti z júna 2024.
34. Podľa žalovaného žalobca nikdy nemal v úmysle rokovať so žalovaným a dohodnúť sa ako to
uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom zrušenia predbežného opatrenia
podľa ustanovenia § 334 CSP je, že pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.

Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok,
že predbežné opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a
vyvodiť potrebný záver. Predbežné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy ak sa dodatočne zistí, že
predpokladané dôvody dané neboli. Nie je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov
vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli dané. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. 4 M Cdo 5/2011).
35. K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 29.01.2025 a
uviedol, že žalovaný podal proti napadnutému uzneseniu odvolanie, pričom sám toto odvolanie nazval
vyjadrenie žalovaného k uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Na základe preštudovania
odvolania sa žalobca domnieval, že žalovaný presne nešpecifikoval aké pochybenia, resp. nedostatky

súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal. Odvolanie žalovaného musí byť niektorou (prípadne viacerými) z
uvedených vád v zmysle ust. § 365 CSP odôvodnené (§ 363 CSP). Nestačí formálne citovať zákonne
uvedený dôvod, čo taktiež žalovaný, podľa názoru žalobcu nesplnil, ale zároveň bolo potrebné tieto vady
identifikovať. Žalovaný mal uviesť v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.
36. Z vyššie uvedeného mal žalobca za to, že neboli splnené náležitosti podľa § 363 CSP, na základe

čoho navrhol konajúcemu odvolaciemu súdu, aby rozhodol v zmysle § 386 CSP a odvolanie žalovaného
odmietol.
37. Ak by odvolací súd dospel k opačnému právnemu názoru, a teda že žalovaný splnil náležitosti podľa
§ 363 CSP, žalobca žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať voči žalovanému právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

38. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že v danej právnej veci je prekážka res iudicatae, t. j. v
prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V tomto prípade žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 5. januára 2017, sp. zn. 5Obdo/76/2016, v ktorom konštatoval nasledovné: „Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného

opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods.1 CSP). Rovnako v prípade
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba
podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie konči, by išlo aj v prípade, že sud musel
vec skončiť procesné, (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania

alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal “
39. Na základe vyššie uvedeného, mal žalobca za to, že nešlo o prekážku res iudicatae. Žalobca mal
právo kedykoľvek, aj opakovane podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd skúma
vždy ten skutkový stav, ktorý je v čase rozhodovania o takomto návrhu. Pri nariadení neodkladnéhoopatrenia, konajúci súd taktiež skúma, či sú splnené podmienky na jeho nariadenie. To, že súd prvej
inštancie nemal v právnej veci, sp. zn. 68Cb/79/2024 - 39, dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, neznamenalo, že v budúcnosti by nemohol žalobca

podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle vyššie uvedeného nemohol byť
porušený ani čl. 2 CSP, keďže v zmysle § 329 ods. 3 CSP platí: ,,.....ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. “

40. Rovnako aj akademická obec uvádza, že ak sa dodatočne zmenia skutkové okolnosti významné
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ má priestor na podanie
nového návrhu a súd môže, za splnenia podmienok, novému návrhu vyhovieť a neodkladné opatrenie
nariadiť.
41. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že došlo k naplneniu takých skutkových okolností, ktoré
zakladali dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a spĺňali zákonné náležitosti. Súčasne došlo,

v čase medzi vydaním uznesenia pod sp. zn. 68Cb/79/2024 - 39 a vydaním napadnutého uznesenia
k dodatočnej zmene skutkových okolností, ktoré vytvorili na jeho strane priestor na podanie nového
návrhu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie rozhodol legitímne a spravodlivo, v zmysle skutkového
stavu a zákona a zároveň napadnuté uznesenie riadne odôvodnil a argumentačne sa s nariadeným
neodkladným opatrením vysporiadal. Potom ani nebol porušený princíp právnej istoty.

42. Podľa žalobcu žalovaný v odvolaní zavádzal súd s tvrdením, že práve žalobca sa snažil súd
prvej inštancie uviesť do omylu. Žalovaný klamlivo zavádzal a nesprávne konštatoval, že napadnuté
uznesenie bolo vecne neprávne, ak tvrdil, že žalobca nemal prenajatý bufet „Citát“. Z faktúry jasne
vyplývalo, že žalobca mal prenajatú nehnuteľnosť s názvom „Citát“.
43. Argumentáciu žalovaného ohľadne tej skutočnosti, že areál štátneho podniku nie je verejným

priestranstvom nebolo nijakým spôsobom v rámci konania potrebné analyzovať. To, že či areál je
alebo nie je verejným priestranstvom, nijakým spôsobom nevyvracalo tú skutočnosť, že žalobca, ako
nájomca, so žalovaným, ako prenajímateľom, uzatvorili Zmluvu o nájme nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil,
že nájomcovia musia zosúladiť otváracie hodiny občerstvovacích zariadení v súlade s otváracími
hodinami areálu. Žalovaný však zabudol na ten fakt, že dodatkom č. 7 Zmluvy sa dohodli na pravidelnej

prevádzkovej dobe od 11:00 hod. do 22:00 hod. A teda, ak mal žalovaný záujem zmeniť obsah Zmluvy
v znení jej dodatkov, tak mal túto situáciu riešiť so žalobcom, pričom to, že boli tieto skutočnosti
v navrhovaných nových zmluvách nezakladalo ich záväznosť, keďže neboli zmluvnými stranami
podpísané, ani zverejnené v centrálnom registri zmlúv.
44. Žalovaný tvrdil, že dochádzalo k poškodzovaniu a znečisťovaniu majetku štátu, a preto upravil

otváracie hodiny. Toto tvrdenie nebolo žalovaným nijakým spôsobom preukázané a nepredložil
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Na druhej strane žalobca predložil
fotodokumentáciu, z ktorej jasne vyplývalo, že počas celej doby, kedy bola nehnuteľnosť otvorená, bol,
je a aj bude zo strany žalobcu ako aj iných nájomníkov, dodržiavaný poriadok a nijakým spôsobom
nedochádzalo k poškodeniu štátneho majetku.

45.Žalovanývodvolaníuviedol,žejehozákladnýmpredmetompodnikaniajeorganizovaniedostihových
dní a riadenie testovania výkonnostného potenciálu dostihových koní, vedenie plemenárenskej a
zootechnickej dokumentácie v oblasti chovu plnokrvníka a klusáka v Slovenskej republike, plnenie
funkcieDostihovejautorityvSlovenskejrepublikeavsúvislostistoutofunkciouzastupovanieSlovenskej
republiky v medzinárodnom styku pod názvom „Turf Direktórium Bratislava, a tiež správa a rozvoj

majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. K uvedenému predložil úplné znenie zakladateľskej
listiny, však opomenul, že medzi ďalšie základné predmety činnosti patrí aj vykonávanie stánkovej
činnosti súvisiacej s dostihovou prevádzkou a prevádzkovanie trhového miesta. Žalovaný len citoval
časť zakladateľskej listiny a nijakým spôsobom nepreukazoval, ako jeho analýza ohľadne verejného
priestranstvaavymedzeniezákladnýchpredmetovčinnostisúviselisnapadnutýmuznesenímažiadnym

spôsobom uvedené nemalo vplyv pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia.

46. Žalobca mal za to, že mal dôvodnú obavu, že bude možné konanie žalovaného a obsah jeho
zásielok doručených žalobcovi považovať za takú skutočnosť, ktorá bude spôsobilá u neho vyvolať
obavu, že žalovaný akýmkoľvek spôsobom neoprávnene fakticky zasiahne do jeho užívacieho práva k

nehnuteľnosti na podklade uzavretej zmluvy a jeho konanie zakladalo tak dôvod na uloženie povinnosti
žalovanému strpieť užívanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu, keďže z obsahu zásielok žalovaného
bolo možné vyvodiť, že mieni akýmkoľvek spôsobom faktickým konaním zabrániť žalobcovi užívať
nehnuteľnosť tak, ako to deklaroval pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca.47. Žalovaný svojim konaním vytváral neustále stav právnej neistoty, a preto žalobca mal za to, že
bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, keďže bez tejto úpravy žalovaný
nebude umožňovať dobrovoľný výkon práv žalobcu tým, že nebude môcť slobodne rozhodovať o svojej

podnikateľskej činnosti, ako aj užívania nehnuteľnosti v zmysle zmluvy, keď bol neustále atakovaný zo
strany žalovaného ohľadne vypratania nehnuteľnosti.
48. Žalobca mal za to, že tvrdenia ohľadne areálu ako preukázanie základných predmetov činnosti
nijakým spôsobom nevyvracali dôvodnosť napadnutého uznesenia. Žalovaný nepreukázal žiadnymi
dôkazmi, že jeho tvrdenia sa zakladali na pravde. Žalovaný uviedol, že žalobca poskytoval občerstvenie

a prevádzkoval bufet aj počas iných dní, okrem dostihových mítingov, a to bez súhlasu žalovaného,
čím sústavne porušoval zmluvu. Žalobca do názoru, že bol oprávnený v zmysle čl. VII Zmluvy užívať
nehnuteľnosťdennodenne.Súhlasnatakútoprevádzkudostalpráveuzatvorenímdodatkuč.7,ktorýmu
umožnil otvorenie pravidelnej prevádzkovej doby každý deň od 11:00 do 22:00 hod. Ak by žalobca nemal
súhlas na pravidelné každodenné otvorenie nehnuteľnosti, na základe akého titulu potom žalovaný
vystavoval faktúry mimo dostihových dní. Okrem vystavovania faktúr sa žalovaný na svojom profile na

sociálnej sieti facebook reprezentoval tým, že: “U nás to žije aj keď nie sú dostihy. Bufet, ihrisko, letná
pohodička na Závodisko, š. p. pre malých aj veľkých“. Z týchto predložených dôkazov jasne vyplývalo,
že žalobca mohol mať prevádzku pravidelne otvorenú každý deň, aj mimo dostihových dní, za čo mu aj
boli, zo strany žalovaného vystavované faktúry.

49. Čo sa týka p. Ing. Molnára, ten bol v určitom období štatutárnym orgánom žalovaného. Pokiaľ mal
žalovaný za to, že p. G.. P. konal účelovo pri výkone svojej funkcie, mal si prípadne škody uplatňovať
práve u p. G.. P.. To, že v čase uzatvorenia dodatku č. 7 bol štatutárnym orgánom práve pán G.. P.
nezakladalo účelovosť konania a zároveň dané nesúviselo ani s prejednávanou právnou vecou.
50. Žalovaný svojím tvrdením v odvolaní, že zmluvu považuje v zmysle zákona za absolútne neplatnú

zavádzal a vytváral umelý právny stav, ktorý podľa žalobcu neobstojí. Ak žalovaný tvrdil, že zmluva bola
absolútne neplatná, nebolo možné takúto zmluvu vypovedať. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal.
“ Keďže absolútna neplatnosť pôsobí od okamihu, kedy právny vzťah vznikol, plnenie, ktoré žalobca
poskytol žalovanému pri plnení v zmysle zmluvy, by bolo bezdôvodným obohatením, ktoré by si žalobca

mohol nárokovať. K takémuto vyhláseniu zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo.

51. Žalobca k údajnej nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti uviedol, že „právny úkon je celkom
nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne že ani pomocou výkladových pravidiel daných
v § 35 ods. 2 a 3 OZ nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci vyjadriť. “

52. Žalobca mal za to, že počas celej doby nájomného vzťahu medzi stranami sporu nikdy nedošlo
k namietaniu právneho úkonu a po celý čas boli vystavované faktúry zo strany žalovaného v zmysle
zmluvy, a teda prejav vôle strán sporu bol dostatočne zrozumiteľný, jasný a určitý.

53. Žalovaný na jednej strane namietal, že žalobca nemal súhlas na pravidelné každodenné otvorenie

bez súhlasu žalovaného ako prenajímateľa, no na druhej strane si protirečil, keď v zapätí uviedol, že
žalobca porušoval dodatkom č. 7 dohodnutú otváraciu dobu. Žalobca nebol povinný otvárať prevádzku
vo vymedzenom čase, ale práve naopak mal takéto oprávnenie. V prípade vis major (ako napríklad
zlé poveternostné podmienky), nebolo ani objektívne možné otvoriť prevádzku. Táto skutočnosť bola
žalovanému oznámená už v liste od žalobcu, v ktorom mu túto skutočnosť oznámil s tým, že na

obci je táto skutočnosť nahlásená a, že v prípade nepriaznivého počasia, silného vetra, prípadne
vysokých teplôt prevádzka bude otvorená od 14:00 hod. Mestská časť Petržalka svojim všeobecne
záväzným nariadením nekopíruje otváraciu dobu žalovaného, keďže podľa nariadenia ide o všeobecnú
prevádzkovú dobu, aby nedochádzalo k rušeniu nočného kľudu, keďže u žalovaného prebiehajú aj iné
akcie, ako dostihové dni.

54. Čo sa týka spoločných priestorov a plochy podľa odvolania mal žalobca za to, že užíva spoločné
skladové priestory, ako benefit, v zmysle dodatku č. 6 zmluvy. Ohľadne údajného užívania plochy
nad rámec dohodnutej zmluvy, žalobca uviedol, že nebolo preukázané, že plocha na ktorej je terasa
je o výmere 50 m2, súčasne nebolo nikde preukázané tvrdenie žalovaného, že užíval túto plochu
bez súhlasu. Práve naopak, žalobca sa so žalovaným dohodol, že bude užívať daný priestor, pričom

ho na vlastné náklady zveľadí. V tejto súvislosti poukázal na dodatok č. 2 zmluvy, kde je uvedené
nasledovné: ,,Dodatok č. 2 sa uzatvára na základe situácie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID
19, ako aj na základe investície vlastných zdrojov, ktoré sa nájomca zaviazal investovať na majetku vovlastníctve prenajímateľa. “ Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola, že žalobca vybuduje za svoje
náklady posedenie na ploche, pričom toto užívanie bude bezodplatné.
55. Žalovaný zavádzal, ak tvrdil, že sklad je o výmere 16 m.2 a, že bol pristavený bez jeho súhlasu.

Pristavenie príručného skladu bolo odkomunikované spolu s vedením žalovaného, pánom riaditeľom
P., ako aj s pani D., ktorá bola súčinná na stretnutiach s nájomcami a žalovaným. Žalobca túto
skutočnosť preukázal pri podaní samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
doložil WhatsApp komunikáciu ako dôkaz. Podľa žalobcom predloženej fotodokumentácie príručného
skladu, tento nemá 16 m2, ako uviedol žalovaný, ale celý nebytový priestor, ktorý mal žalobca v užívaní

mal rozlohu 16 m2.
56. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca investoval do jeho vlastníctva a zároveň mal vedomosť
o bezodplatnom užívaní pozemku, ako aj o umiestnení príručného skladu. Žalovaný sa so žalobcom
ústne dohodol na bezodplatnom užívaní, čím s bezodplatným užívaním súhlasil.
57. Žalobcovi bol zaslaný návrh dodatku č. 9 žalovaným, pričom žalobca s návrhom dodatku č. 9
súhlasil. Následne však žalovaný vyhotovil návrh úplne novej zmluvy a pozval žalobcu na stretnutie

a žalobca požiadal o čas na preštudovanie nájomnej zmluvy so svojim právnym zástupcom, pričom
nebolo objektívne možné stretnúť sa v termíne navrhovanom žalovaným. Návrh tejto zmluvy bol
v neprospech nájomcov, ako aj žalobcu a návrh zmluvy bol vyslovene koncipovaný jednostranne v
prospech žalovaného. Žalovaný však nepodpísal so žalobcom zmenu obsahu zmluvy, a teda žalobca
konal len na základe uzatvorenej zmluvy. Stretnutie medzi žalobcom a p. P.. O. (ekonóm) prebehlo

dňa 07.06.2024. Na danom stretnutí bol žalobca ochotný dohodnúť sa na zvýšení nájomného, avšak
nebol ochotný uhrádzať nájomné zvýšené o 150%. Následne bola žalobcovi doručená e-mailová správa
s pozvánkou na stretnutie, avšak v termínoch navrhovaných žalovaným nebolo možné sa zo strany
žalobcu zúčastniť, keďže jeho právny zástupca bol odcestovaný. O tejto skutočnosti bol žalovaný slušne
informovaný a požiadaný o nový termín.

58. Žalovaný uviedol klamlivé skutočnosti, ak tvrdil, že žalobca odignoroval pozvanie na osobné
stretnutie, ako aj, že sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil daného stretnutia. Žalobca
poukázal celú e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa návrhu dodatku č. 9, ako aj návrhu novej zmluvy a
možnýchtermínovosobnéhostretnutia.Vtedajšíprávnyzástupcažalobcu,kontaktovalU..W.,smožným
termínom stretnutia dňa 26.06.2024 o 9/00 hod, a teda, tvrdenia žalovaného boli zavádzajúce.

59. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že nikdy pri rokovaniach a komunikácii so žalovaným
nezvolil konfrontačný tón. Zároveň dostatočne preukázal svoje tvrdenia predloženými dôkazmi, ako aj
tú skutočnosť, že mal záujem rokovať so žalovaným.
60. Uložením povinností žalovanému v zmysle napadnutého uznesenia žalovanému nevznikne a

ani nevznikla žiadna ujma. Ani v podanom odvolaní žalovaný nepreukázal opak. Z podaní strán
sporu bolo nepochybné, že medzi nimi bolo napätie vyvolávané žalovaným, ktoré sa podarí zmierniť
práve prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Vydaným neodkladným opatrením sa
zabezpečila dočasná úprava vzájomných práv sporových strán až do konečného vyriešenia vzťahov v
rámci rozhodnutia vo veci samej. Namietané nedodržanie princípu proporcionality bolo teda nedôvodné.

61. To, že súd prvej inštancie neopomenul fakt, že rovnaké práva vlastníka má aj oprávnený držiteľ,
taktiež nemali za následok narušenie spravodlivej rovnováhy. Žalovaný uviedol, že vlastnícke právo
pôsobí erga omnes (voči všetkým) a bol oprávnený konať v medziach zákona, no žalovaný v medziach
zákona nekonal, keď vypovedal zmluvu dvakrát, pričom obe výpovede považoval žalobca za neplatné.
Práve preto, že žalovaný nekonal v medziach zákona, žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia a zároveň podal žalobu vo veci samej (Žaloba o určenie existencie právneho vzťahu) na
miestne príslušný súd.
62. Súčasne žalovaný tvrdil, že odvolaciemu súdu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie, keďže boli
naplnené požiadavky v zmysle § 334 CSP. Žalobca sa nestotožnil s touto právnou argumentáciou,
keďže mal za to, že nepominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané. Neprišlo k zmene

pomerov, pre ktoré by malo byť neodkladne opatrenie zrušené.
63. Žalobca pokladal napadnuté uznesenie za vecne správne a najmä spravodlivé. Nariadeným
neodkladným opatrením nedošlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Žalovaný opak
nepreukázal ani vo svojom odvolaní. Uvedené potvrdzuje dôvodnosť nariadeného neodkladného
opatrenia a nevyhnutnosť jeho ponechania. Z konania žalovaného nepochybne vyplývala dôvodná

obava žalobcu o vykonávaní úkonov za účelom znemožniť riadny výkon práva prináležiacemu žalobcovi.
64. Strany sporu ďalšie podania do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložili.
65. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379 CSP
a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie jedôvodné, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v dôsledku nesprávne vyhodnotených
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vecne nesprávne nie je dôvod na jeho zrušenie a
je potrebné ho zmeniť.

66. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

67. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

68. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

69. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP, ......neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

70. Podľa § 326 ods.1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

71. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

72. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

73. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

74. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

75. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
76. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí konajúci súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť primerane zdokladované a zároveň dostatočne

osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),
či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia
neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
Vzhľadom na tieto špecifiká inštitútu neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne

vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k
osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom
prípade, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do

takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou konajúceho
súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má
povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzený návrhom
právoplatne skončí a nebude nasledovať konanie vo veci samej.

77. Predmetom neodkladného opatrenia v posudzovanom spore je dočasná úprava pomerov strán
sporu, ktorá mala spočívať v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek zásahov do
výkonu práv žalobcu spojených s prevádzkou ambulantného stánku - bufetu „Citát“, vo výmere 16m2 najmä zdržania sa realizácie zmenených vstupných hodín do objektu žalovaného, resp. zmenenej
prevádzkovej doby (10:00 hod. - 20:00 hod.) a neznemožňovať žalobcovi prístup a prevádzkovanie
prenajatého bufetu „Citát“ počas prevádzkovej doby od 11:00 hod. do 22:00 hod.

78. Vo všeobecnosti pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia
naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút
neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na
dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava
ohrozeniabudúcejexekúcie,alebopotrebabezodkladnejúpravypomerovstránsporu,resp.akbystrane

sporu (navrhovateľovi) vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala.
Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si vyžaduje
okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech
neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi

stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou
pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy

navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera
osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej

vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne
na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok
súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich
správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má

za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za
výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva
dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto
návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu
na jeho právoplatnosť.

79. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa z obsahom celého spisu zistil, že žalobca ako nájomca a
žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili na dobu určitú od 01.04.2022 do 31.12.2025 Zmluvu č. 54/EU/2022
o prenájme nebytových priestorov, ktorej predmetom je nájom nebytového priestoru - občerstvovacieho
zariadenia vo výmere 16 m2, umiestneného na pozemku parcelách č. XXX/XX, XXX/XX Y. XXX/XX
o výmere 15 397 m2 v katastrálnom území W. - F., nachádzajúcom sa na Starohájskej ulici č. 29 v

Bratislave, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F. a spoločné skladové priestory v Tribúne A. Počas trvania
nájomného vzťahu začal žalobca pociťovať, že žalovaný vyvíja aktivity, ktoré žalobca vyhodnotil ako
smerujúce k znemožňovaniu mu užívania prenajatých nehnuteľností, spočívajúce najmä v svojvoľnej
zmene otváracích hodín areálu dostihovej dráhy, zamedzovaní prístupu cez bránku pri hlavnom vchode,
kde sa nachádzali aj sociálne zariadenia pre nájomcov a návštevníkov. Dňa 10.07.2024 a následne

dňa 02.09.2024 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď z nájomnej zmluvy a žalovaný
doručil žalobcovi aj výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov, a to dňa 07.08.2024 a
následne opakovanú výzvu dňa 24.10.2024. Žalobca považoval obe výpovede za absolútne neplatné.
80. Na základe v konaní predložených dôkazov odvolací súd konštatuje, že žalobca osvedčil v
dostatočnom rozsahu pre potrebu neodkladného opatrenia nárok, ktorému navrhol poskytnúť ochranu

v podobe neodkladného opatrenia, keďže medzi stranami sporu existuje obchodný záväzkový vzťah
založený nájomnou zmluvou v znení jej dodatkov. Medzi stranami bolo sporné ukončenie tohto
záväzkového vzťahu výpoveďami žalovaného, pričom posúdenie trvania daného záväzkového vzťahu
presahuje rámec možností osvedčovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
81. Odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

a dôkazov k nemu pripojených nezistil, či okrem zaslania opakovaných dvoch výpovedí z nájmu
a dvoch výziev na odovzdanie kľúčov a vypratanie predmetu nájmu žalovaný aj reálne pristúpil
k vykonaniu takých technických úkonov, ktoré by znemožnili užívanie predmetu nájmu žalobcom
(nájomcom). Žalobca okrem opisu ním tvrdeného hroziaceho porušovania nájomnou zmluvouzaloženého záväzkového vzťahu nijako neosvedčil, že k zásahu žalovaného do jeho práv vyplývajúcich
z danej nájomnej zmluvy aj reálne prišlo a nijako neosvedčil, že by mu žalovaný skutočne zamedzil
užívať predmet nájmu - bufet „Citát“. Potom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej mu ujmy, ktorá by mu postupom žalovaného hrozila neosvedčil v dostatočnej
miere na to, aby bolo možné vyhodnotiť jeho návrh za osvedčený v takej miere, že by bolo potrebné aj
bezodkladne upraviť pomery strán sporu práve neodkladným opatrením v navrhovanom znení. Podľa
presvedčenia odvolacieho súdu toto by bolo možné iba v prípade, ak by žalovaný uskutočnil také
úkony, ktoré by žalobcovi aj reálne znemožnili výkon jeho práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy (napr.

výmenou zámku na objekte nájmu - predmetného bufetu, príp. reálnym znemožnením vstupu žalobcu
a jeho zamestnancov, alebo dodávateľov žalobcu do tohto bufetu napr. uzatvorením vstupu do areálu
žalovaného, v ktorom sa prevádzka tohto bufetu nachádza). Takéto správanie žalovaného voči žalobcovi
reálne znemožňujúce mu výkon podnikania v predmete nájmu osvedčené v danom prípade nebolo. Iba
samotné porušenie záväzkového vzťahu žalovaným samo osebe ešte nezakladá naplnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto nebol naplnení ani základný predpoklad

nevyhnutný na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení a neboli preto ani
splnené podmienky pre jeho nariadenie v podobe osvedčenia bezprostredne žalobcovi hroziacej ujmy
a z toho vyplývajúcej nutnosti úpravy vzťahov medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia.
Žalobca dostatočne presvedčivo neosvedčil zhoršenie jeho právneho postavenia do takej miery, že sa
mu už neoplatí o konečnú súdnu ochranu.

82. Nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanom spore podľa odvolacieho súdu nie je možné
odôvodňovať neistým postavením žalobcu ako podnikateľského subjektu, ale takáto argumentácia
by mohla byť podkladom pre podanie meritórnej žaloby, napr. o náhradu vzniknutej škody. Zároveň
odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nezodpovedá ani naplneniu

požiadavky proporcionality neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov
(zásada primeranosti). V rámci úvah súdu o nariadení neodkladného opatrenia tento musí okrem
iného zohľadňovať i to, že v tomto druhu konaní je povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale
aj žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo

za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu nariadenia
neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer voči povinnej strane. Predmetom
neodkladného opatrenia nemôže byť uloženie všeobecne formulovanej povinnosti žalovanému zdržať
sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalobcu, či zdržať
sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie jeho bufetu, zdržať sa akéhokoľvek zásahu

do užívacieho práva k nehnuteľnosti vyplývajúceho z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. Takto vymedzená povinnosť je všeobecná a neurčitá, je možné ju interpretovať rôzne,
napr. aj vo vzťahu k právne aprobovanému zásahu, v dôsledku čoho nie je potom navrhované
obmedzenie žalobcu proporcionálne. Rozhodnutie tak nespĺňa požiadavku určitosti a vykonateľnosti
žalobcom navrhovaného petitu.

83. Odvolací súd napokon uvádza, že pokiaľ žalovaný poukazuje na uznesenie Mestského súdu
Bratislava III, č. k. 68Cb/79/2024-39 zo dňa 01.08.2024, potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave č. k. 6Cob/164/2024-72, ktorým bol právoplatne zamietnutý návrh žalobcu proti žalovanému
na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že sa jednalo skutkovo o rovnakú vec, o ktorej už
bolo právoplatne rozhodnuté, t. j. že v danej právnej veci je prekážka res iudicatae, t. j. v prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neodkladného opatrenia má právo
kedykoľvek, a to aj opakovane podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konajúci
súd je povinný vždy skúmať skutkový stav, ktorý existuje v čase rozhodovania o takomto návrhu, t. j.
vždy skúma, či sú splnené podmienky na jeho nariadenie. Potom, ak súd prvej inštancie konajúci v
spore vedenom pod sp. zn. 68Cb/79/2024 nemal za osvedčené zákonné predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia, nie je možné uzatvoriť, že aj v blízkej budúcnosti by nemohol žalobca podať
nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (aj rovnakého znenia), ak dôjde k presvedčeniu o
naplnení zákonných predpokladov pre dôvodnosť takéhoto neodkladného opatrenia. Takáto skutočnosť
priamo vyplýva aj zo znenia § 329 ods. 3 CSP. Zároveň však odvolací súd uvádza, že aj prípadný výskyt
rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v

zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď
m. m. nález ústavného súdu spis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného senátu toho istého odvolacieho
súdu, resp. iného súdu prvej inštancie, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyššíchsúdnych autorít“, nejde o viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani
horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci túto vec (§ 391 ods. 2 CSP).
84. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (ako ich odvolací súd uvádza v bode 76 a 78
tohto uznesenia), ktoré musia byť naplnené kumulatívne, nemožno preto vyvodiť osvedčenie potreby
nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto ani nie je možné poskytnúť ochranu
žalobcovi formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
nesprávne vyhodnotil naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmeniť a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.
85. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto
uznesenia odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou je v tomto
prípade žalovaný. V zmysle § 396 ods. 2 CSP, pri zmene rozhodnutia zároveň dochádza k zákonnej

zmene výroku o trovách, kedy odvolací súd rozhodne i o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
za konanie pred súdom prvej inštancie i za konanie pred odvolacím súdom v plnom rozsahu, pričom o
výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).