Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cbi/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6022200050.18

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej právnej
veci žalobcu Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 866 555, správca úpadcu "Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža v konkurze",
so sídlom 018 16 Domaniža, IČO: 00 200 051, zastúpeného SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom

Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791 proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, XXX XX C. E., zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., so sídlom Centrum
18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644 o zaplatenie 80.466,50 Eur, o dovolaní žalovaného
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/6/2023 zo dňa 24. apríla 2024,
o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cbi/1/2022-391 zo
dňa 27. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cbi/1/2022-391 zo
dňa 27. januára 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd rozhodol o zastavení dovolacieho
konania z dôvodu, že žalovaný nezaplatil súdny poplatok za podané dovolanie. V odôvodnení uviedol,
že žalovanému podaním dovolania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obo/6/2023 zo dňa 24. apríla 2024 vznikla poplatková povinnosť, a to vo výške 9.605,- Eur podľa
Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch spolu a § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. a v spojení s § 7 ods. 10 a 11 a § 7a písm.
c) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalovanému na základe jeho návrhu podaného súčasne s dovolaním
krajský súd uznesením sp. zn. 43Cbi/1/2022 zo dňa 15. augusta 2024 v spojení s uznesením sp. zn.
43Cbi/1/2022-376 zo dňa 6. novembra 2024 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 80%,

súd žalovaného dňa 17. decembra 2024 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.921,- Eur, a
to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Vo výzve žalovaného zároveň poučil o následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku. Výzva bola zástupcovi žalovaného doručená dňa 2. januára 2025, pričom súdny
poplatok za dovolanie v stanovenej lehote žalovaný nezaplatil.

2. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania

sťažnosť z dôvodu, že ani znížený súdny poplatok nebol schopný v stanovenej lehote uhradiť v dôsledku
svojej zlej finančnej situácie, ktorá nastala po začatí exekučného konania voči jeho osobe. Tento stav
ovplyvnilojednoznačneexekučnékonanievedenénajehopríjem-dôchodok,vsúvislostisprávoplatným
rozhodnutím sporu č.k. 43Cbi/1/2022 voči ktorému podal dovolanie. V súvislosti s exekučným konaním
č. 331 EX 286/24, ktoré vedie voči nemu od júla 2024 Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Pavla
Crkoňa, nemá také finančné prostriedky, aby súdny poplatok vo výške 1.921,- Eur bol schopný uhradiť.

Tento stav nastal podľa žalovaného z dôvodu nezákonného postupu konajúceho súdneho exekútora,
ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie – zrážkami z dôchodku a súčasne mu zablokoval účet, na ktorýmu bol sociálnou poisťovňou zasielaný dôchodok v pôvodnej výške 909,70 Eur. Žalovaný poukázal na
to, že dôchodky zasielané Sociálnou poisťovňou na jeho účet za mesiace jún, júl, august a september
v celkovej výške 3.638,80 Eur mu súdny exekútor zadržal v plnej výške. Podľa vyjadrenia Sociálnej

poisťovne mu bol konajúci súdny exekútor oprávnený exekuovať len sumu 175,37 Eur mesačne, teda
za uvedené obdobie štyroch mesiacov sumu 701,48 Eur. V uvedenom období žalovaný ako dôchodca
nemal žiadny príjem a na svoje mesačné pravidelné poplatky, nákupy liekov, živobytie si musel finančné
prostriedky zapožičať od rodiny. V súvislosti s exekúciou štyroch mesačných dôchodkov, t.j. sumy
3.638,80Eurvlehotenazaplateniesúdnehopoplatkužalovanýpoukázal,ženemalfinančnéprostriedky,

aby mohol vyrubený poplatok vo výške 1.921,- Eur, v stanovenej lehote uhradiť.

3. Žalovaný zároveň z celého obsahu sporového spisu považoval za zrejmé, že nie jeho pričinením
sa dostal na záver svojho života v dôchodkovom veku do takejto absurdnej ekonomickej a duševnej
situácie, keď pri zlom zdravotnom stave (kardiovaskulárne ochorenie, cukrovka, neuropatia, artritída
kĺbov, znížená imunita) má zvýšené náklady na svoju starobu. Žalovaný považoval za preukázateľné,

že súdne poplatky, ktoré mu boli v súvislosti s týmto sporom vyrubené nie je schopný uhradiť. Považoval
za zarážajúce, že Krajský súd v Banskej Bystrici mu na základe jeho návrhu odpustil len 80% výšky
súdneho poplatku a zaviazal ho uhradiť sumu 1.921,- Eur, napriek tomu, že dôveryhodne preukázal,
že nemôže vo veci podania dovolania uhradiť akýkoľvek súdny poplatok v dôsledku čoho žiadal o jeho
odpustenie vo výške 100%.

4. Žalovaný sa zároveň v sťažnosti vyjadril k povinnosti uloženej mu rozsudkom zo dňa 21.02.2023
vyhlásenom v tomto konaní, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty časť
odmeny správcu vo výške 80.466,50 Eur s príslušenstvom, ktoré predbežne prestavuje sumu 30.000,-
Eur. Poukázal na to, že odmena správcu mu bola právoplatne priznaná štyrmi súdnymi rozhodnutiami vo

výške139.376,80Eur.Rozhodnutímurčenoupovinnosťouzaplatiťsumu80.466,50Eurspríslušenstvom
cca 30.000,- Eur a zaplatením dane z príjmu v roku 2013 vo výške 19% (26.481,- Eur) rozdiel, ktorý by
mu z pôvodnej odmeny mal ostať po trinástich rokoch je suma 2.429,30 Eur.

5. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu

"Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža v likvidácii" svoju dôslednú prácu
vykonával v podstate zadarmo, nakoľko výška odmeny 2.429.30 Eur je neadekvátna a pri odmeňovaní
správcu absolútne mizivá. Zároveň žalovaný považoval za potrebné uviesť, že ako správca konkurznej
podstaty pri speňažovaní majetku úpadcu dosiahol v hrubom príjme speňaženia sumu 1.459.410,01
Eur, po odpočítaní nákladov a jeho pôvodne priznanej odmeny ostalo pre veriteľov na rozdelenie v

rozvrhovom konaní celkom suma 938.084,84 Eur.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušiť
avydaťuzneseniaopovolenítohtokonaniaazaslanieceléhospisunaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
s tým, aby bolo o dovolaní žalovaného rozhodnuté v mimoriadnom konaní tohto súdu.

7. O sťažnosti žalovaného rozhodoval súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania (§ 248 a § 249
CSP). Po preskúmaní rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v rozsahu a z dôvodov uvedených v
sťažnosti žalovaného, dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo/6/2023 z 24.04.2024 dovolanie, spolu s ktorým podal aj návrhom na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. O návrhu žalovaného na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol
najskôr vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 43Cbi/1/2022 zo dňa 15. augusta 2024, ktorým
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a následne na základe sťažnosti žalovaného

senát súdu prvej inštancie, ktorý uznesením sp. zn. 43Cbi/1/2022-376 zo dňa 6. novembra 2024
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že žalovanému priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov v rozsahu 80%. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. decembra 2024. Následne vyšší
súdny úradník výzvou zo dňa 17.12.2024 doručenou právnemu zástupcovi žalovaného dňa 02.01.2025
vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.921,- Eur podľa Položky 1 písm. a)

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch spolu
a § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. a v spojení s § 7 ods. 10 a 11 a § 7a písm. c) zákona č.
71/1992 Zb., ktorá predstavuje 80% z poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorá mu vznikla podaním
dovolania (zo sumy 9.605,- Eur). Vo výzve súd žalovaného poučil o následkoch nezaplatenia súdnehopoplatku. Výzva bola doručená zástupcovi žalovaného dňa 02.01.2025. Následne vyšší súdny úradník
napadnutým uznesením zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie
v súdom určenej lehote na jeho zaplatenie.

9. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

11.Podľa§12ods.2ZoSPvetaprvá,voveciachpoplatkovzadovolanierozhodujesúd,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii.

12. Podľa § 14 ods. 4 ZoSP, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane
rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam

vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať
odôvodnenie.

13. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
žalovaný predovšetkým namieta, že ani znížený súdny poplatok za dovolanie vo výške 1.921,- Eur

nemohol v súdom stanovenej lehote zaplatiť, vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu, ktorú spôsobilo
exekučné konanie voči jeho osobe vedené na podklade exekučného titulu – rozsudku vydaného v tomto
konaní, voči ktorému podal dovolanie, v ktorej súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami
z jeho dôchodku a zároveň mu zablokoval účet na ktorým mu dôchodok prichádza.

14. Súd pripomína, že tvrdením žalovaného, že spĺňa predpoklady na 100% oslobodenie od súdnych
poplatkov, ako aj pomermi žalovaného odôvodňujúcimi priznanie oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov, sa zaoberal v konaní o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Po preskúmaní pomerov
žalovaného súd v rozhodnutí sp. zn. 43Cbi/1/2022 zo dňa 15. augusta 2024, a následne na základe
sťažnosti žalovaného v rozhodnutí sp. zn. 43Cbi/1/2022-376 zo dňa 6. novembra 2024, žalovanému

právoplatne priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 80%. V uvedenom rozhodnutí súd
podrobne vyhodnocoval pomery žalovaného, a teda jeho zistené osobné, zárobkové, ale aj majetkové
pomery a v rámci nich aj prebiehajúcu exekúciu na jeho osobu, pričom dospel k záveru, že zistené
pomery žalovaného mu umožňujú zaplatiť primeranú časť tohto súdneho poplatku, za ktorú považoval
sumu 1.921,- Eur, ktorá predstavuje 20% zo vzniknutej poplatkovej povinnosti za podané dovolanie, t.j.

zo sumy 9.605,- Eur.

15. S poukazom na uvedené, súd rozhodujúci o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu o zastavení
dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku uvedené námietky žalovaného nepovažoval
za relevantné, nakoľko tieto boli v rozsahu vtedajších tvrdení žalovaného predmetom prieskumu

súdu vo vyššie uvedených rozhodnutiach krajského súdu. Pokiaľ by aj po právoplatnom rozhodnutí
o priznaní čiastočného oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky došlo na strane žalovaného
k zmene pomerov, uvedené nemá vplyv na právoplatné rozhodnutie o oslobodení od SUP. Zastavenie
dovolacieho konania pre nezaplatenie SUP nemôže slúžiť na obchádzanie právoplatného rozhodnutia
vyvolaním nového prieskumu majetkových pomerov žalovaného.

16. Zároveň pokiaľ žalovaný namieta svoje nepriaznivé majetkové pomery, súd rovnako, ako
v rozhodnutí o priznaní žalovanému oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 80%, poukazuje
na skutočnosť, vyplývajúcu zo súdneho spisu, že žalovaný svojím vôľovým prejavom bezodplatne
previedol časť svojho majetku na tretiu osobu, svoju dcéru F. G. (bezodplatný prevod obchodného

podielu v spoločnosti RADKA, s.r.o.), čím vedome znížil hodnotu svojho majetku. Súdu je tiež známe,
že žalovaný bol na začiatku konania výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na Okresným
úradom Považská Bystrica, pre obec Považská Bystrica, katastrálne územie C. E. na LV č. XXXXX,
a to bytov č. 5, 6, 7 a 8 na prvom poschodí vo vchode 17A bytového domu H. I. XXX postavenéhona pozemku p.č. 5759/1, ktoré následne previedol, pričom podľa výpisu z listu vlastníctva (v čase
rozhodovania o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) k týmto nehnuteľnostiam bola
vlastníkom uvedených nehnuteľností na základe darovacej zmluvy F. G.. Žalovaný má samozrejme plné

právo prevádzať svoj majetok na tretie osoby, pokiaľ však na základe vlastného rozhodnutia vyvolá svoju
nemajetnosť rozdaním majetku, nemôže sa potom takto dosiahnutej nemajetnosti úspešne dovolávať
vo vzťahu k plneniu zákonných poplatkových povinností.

17. Skutočnosti uvádzané žalovaným v sťažnosti súvisiace s jeho činnosťou správcu konkurznej

podstaty úpadcu "Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža v konkurze" a s ním
prepočítanouvýškouodmenysprávcukonkurznejpodstatysúdnepovažovalprirozhodovaníozastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za relevantné, keďže nijako nesúvisia s povinnosťou
žalovaného zaplatiť súdny poplatok za dovolanie.

18. Keďže po podaní dovolania žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Obo/6/2023 zo dňa 24. apríla 2024 mu vznikla podľa § 5 ods. 1, písm. a) ZoSP povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za podané dovolanie vo výške 9.605,- Eur, od ktorého súd žalovaného uznesením
sp. zn. 43Cbi/1/2022-376 zo dňa 6. novembra 2024 čiastočne oslobodil, a to v rozsahu 80%, vyšší
súdny úradník správne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia žalovaného vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie vo výške 1.921,- Eur predstavujúcej 20% vzniknutej poplatkovej

povinnosti,atovlehote10dníoddoručeniavýzvy.Zároveňžalovanéhopoučil,ževprípadenezaplatenia
súdneho poplatku dovolacie konanie zastaví. Nakoľko žalovaný súdny poplatok za dovolanie v zníženej
výške, na ktorého zaplatenie bol súdom vyzvaný, v súdom stanovenej lehote nezaplatil, postup vyššieho
súdneho úradníka, ktorým sťažnosťou napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil, súd prvej
inštancie vyhodnotil ako vecne správny.

19. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol (§
250 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie bolo senátom súdu prvej inštancie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP).