Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-40C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221211499
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7221211499.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, C.

XX, D. zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti
žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 o zaplatenie 8.295,05 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.295,05,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 8.295,05,- Eur od 26.1.2022 zo zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2021 domáhala, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.295,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu žalovanému až do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa v okrese
D. E., obec: D. – C., katastrálne územie: C. A., parcela reg. „E“ č. XXXX/X, druh: orná pôda, o
výmere 2021 m2, a to v podiele 2/4 k celku. Na predmetnom pozemku sa nachádza kúpalisko TRITON
pod Šibenou horou, ktorého vlastníkom je žalovaný. Žalovaný dlhodobo užíva pozemok žalobkyne,

avšak bez poskytnutia akejkoľvek finančnej odplaty žalobkyni. Kúpalisko TRITON sa nachádza na
časti predmetného pozemku, a to o výmere 1908 m2. Touto žalobou žalobkyňa uplatňuje bezdôvodné
obohatenie, keďže žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu, čím na
úkor žalobkyne získal majetkový prospech. Žalobkyňa zároveň poukázala na skutočnosť, že zastavaný
pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je konzumované jej
vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá
jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám,

alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku,
na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke
právo realizuje, alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk. Zároveň dodáva, že vlastníctvo
žalovaného je potrebné, k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobcov, posudzovať v kontexte,
t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený priestor využívaný
(konzumovaný) práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov, k bazénom

je totiž potrebné sa fyzicky dostať. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje vydanie bezdôvodného
obohatenia od 31.12.2019 do dňa podania tejto žaloby t.j. 21.12.2021 vo výške nájomného. Znaleckým
posudkom č. 59/2019 vyhotoveným znalcom E. F. G. bola stanovená hodnota nájmu na 4,411 €/m2/rok.2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku súdu predložila listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu, a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, zameranie časti parcely reg. E KN č. XXXX/X, znalecký
posudok E. F. G. č. 59/2019, článok zo dňa 5.4.2019 ,,Zdevastovaný TRITON si žiada investície,

jeho opätovné spustenie po dvoch rokoch je zatiaľ otázne“, článok zo dňa 23.6.2022 ,,Obľúbené
kúpalisko chátra niekoľko rokov! Vedenie mesta nekoná“, cenník Kúpaliska TRITON, cenník Kúpaliska
Červená hviezda, cenník Kúpaliska Ryba Anička, Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 190
o poskytovaní dotácií z rozpočtu mesta Košice.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2022 neuznal žalobkyňou uplatnený nárok a to z dôvodu,
že tento je premlčaný v celom rozsahu. Na pozemku vo vlastníctve žalobkyne totiž bolo zákonom
č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno, a to ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. k 1.7.2009, pričom
k tomuto dátumu vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo
v trojročnej premlčacej dobe. Areál kúpaliska TRITON až do prerušenia prevádzky v roku 2018 slúžil
verejnosti na šporotovo-rekreačný účel v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom

mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál
prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do
majetku mesta Košice na základe ust. § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý
odkazuje zákon v poznámke pod čiarou č. 1 a z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo
vydražiť ani v opakovanej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej podmienky prechodu

majetku zo štátu na mesto v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona žalovaný preukazuje delimitačným
protokolom zo dňa 26.5.1993. Právne vzťahy žalobkyne a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli
kúpaliska TRITON sa primerane spravujú ust. zákona. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č.
66/2009 Z.z., ktorý stanovuje výnimku z aplikácie zákona, ak ide o usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, uviedol, že stavba, v tomto prípade

športový areál, neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za
účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Je irelevantné, že v areáli kúpaliska
mohol v minulosti prebiehať stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre
návštevníkov, keďže poskytovanie tejto služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a účelom zriadenia
a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom

bolo napĺňanie potrieb verejnosti, verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj
v dôvodovej správe k zákonu, v ktorej sa uvádza, že tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie
pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie
nie je vo verejnom záujme. Zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť možnosť majetkovoprávneho
usporiadania vzťahov k pozemkov zastaveného stavbami vo vlastníctve samospráv len v prípade, ak

je na tomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného
areálu kúpaliska je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za
žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži na účely podnikania. Zákon č. 66/2009 Z.z. sa
preto vzťahuje na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcich sa v areáli
kúpaliska TRITON. Keďže žalovaný nemal ku dňu účinnosti zákona zmluvne dohodnuté iné právo

a ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným
povolením č. Výst. 9151/2081/83- Lr. zo dňa 29.11.1983, ktorá prešla do vlastníctva štátu na mesto,
vzniklo v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech mesta Košice zákonné vecné
bremeno. Zároveň poukázal na novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa
26.8.2019, podporeného uznesením sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, kde súd ustálil, že právo

na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť
tomuinakaniprizriadenívecnéhobremenapodľa§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.Finančnánáhradaza
vznikvecnéhobremenajejednorazová,nemácharakteropakovanéhoplnenia.Ďalejuviedol,žeotázkou
ústavnostiprávnehonázoruprimeranejnáhradyzazriadenievecnéhobremenapodľazákonač.66/2009

Z.z. sa následne zaoberal aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28.10.2020,
ktorý konštatoval, že niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia
najvyššieho súdu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže aj prípadná jednorazová
náhrada za zariadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., pričom v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na

takútonáhradupremlčujevzákonomstanovenej3-ročnejpremlčacejdobe,ktoráuplynuladňa1.7.2012.
Navrhol súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu.4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil listinné dôkazy: územný plán HSA Košice,
legendu územného plánu, delimitačný protokol zo dňa 26.5.1993, dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009
Z. z., stavebné povolenie č. Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983, uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 30. 11. 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, sp. zn.
2Cdo/194/2018, uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21.

5. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa
1.3.2022, v ktorom žalovaným uvedenú argumentáciu neuznala. Podľa žalobkyne naopak kúpalisko

TRITON nie je športovým areálom, ale rekreačným areálom slúžiacim na rekreáciu, nie na šport. Účelom
kúpaliska TRITON je poskytnúť návštevníkom priestor na rekreáciu a nie na vykonávanie športových
aktivít,ktorésatamnikdynevykonávali.Ošportovomareálybybolomožnéhovoriťvprípadefutbalového
ihriska a nie kúpaliska. Rovnako sa žalobkyňa nestotožnila s tvrdením žalovaného, že kúpalisko
TRITON neslúžilo na účely podnikania. Podľa žalobkyne, kúpalisko TRITON nemožno porovnávať
s mestskými parkami, cestami, chodníkmi v správe mesta, ktoré sú verejne dostupné a tieto taktiež

napĺňajú potreby verejnosti. Vstup do kúpaliska TRITON bol stále podmienený úhradou vstupného,
čo v danom prípade predstavuje zisk mesta. Žalobkyňa zároveň doplnila, že v areáli kúpaliska boli
umiestnené stánky s občerstvením, ktorých majitelia pravdepodobne uhrádzali nájomné, ktoré je taktiež
ziskom mesta. Podľa žalobkyne, už len to, že verejnosť uhrádzala za vstup do areálu vstupné potvrdzuje,
že účelom bolo zabezpečeniu zisku – príjmov z prevádzky kúpaliska. Nie je relevantné, či kúpalisko

bolo zadlžené, kým bolo dotované. Jednoznačne ide podľa žalobkyne o takú stavbu, ktorá slúžila
na podnikateľské účely, preto nemožno na pozemky v areáli kúpaliska aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z., ktorý takúto aplikáciu vylučuje. Žalobkyňa poukázala aj na to, že z delimitačného protokolu
predloženého žalovaným vyplýva, že mesto Košice sa zaväzuje zabezpečiť „kolaudačné rozhodnutie,
alebo užívacie povolenie a hygienické stanovisko“ a zároveň mesto prevzalo záväzok vysporiadať

vlastnícke vzťahy. Prevzatie majetku bol podmienené aj splneným týchto podmienok, ku ktorým nedošlo,
keďže žalovaný do dnešného dňa nevysporiadal pozemky v areáli kúpaliska TRITON, čím ani nesplnil
svoj záväzok vyplývajúci z delimitačného protokolu. Na pozemkoch v areáli kúpaliska podľa žalobkyne
ide o bezdôvodné obohatenie. Sú naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne súdna prax potvrdzuje, že užívanie

pozemkov bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením a ten, kto sa na úrok druhého obohatil
je povinný obohatenie vydať. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn.
8Cdo/17/2019 na ktoré poukázal vo svojom poslednom podaní žalovaný, žalobkyňa uviedla, že zákonná
konštrukcia právnej úpravy uvedenej v zákone č. 66/2009 Z.z. a v zákone č. 182/1993 Z.z. nie je
zhodná, nakoľko v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. je zakotvené, že „vlastník pozemku pod

stavboujepovinnýstrpieťvýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenudovykonaniapozemkových
úprav v príslušnom katastrálnom území“. Zásadným rozdielom v právnej úprave zákona č. 66/2009
a zákona č. 182/1993 je v tom, že v zákone č. 66/2009 je uvedené obdobie, po ktoré je vlastník
povinný strpieť výkon práva, to znamená časový úsek, po ktorý je zákonné vecné bremeno zriadené.
Pod týmto časovým úsekom možno podľa žalobkyne rozumieť neobmedzené, neurčité obdobie do

vykonania pozemkových úprav. Z toho vyplýva dočasnosť zákonnom vzniknutého vecného bremena.
V zákone č. 182/1993 Z.z. nie je vecné bremeno žiadnym spôsobom obmedzené, práve naopak,
možno ho rozumieť ako konečné riešenie. Podľa žalobkyne sám zákonodarca v dôvodovej správe k §
4 uviedol, že „vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením“.
Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že v prípade zákona č. 66/2009 ide o určenie časového úseku,

do kedy sa poskytuje náhrada za obmedzenie, pričom takéto časové obmedzenie zákon č. 182/1993
neobsahuje. Z uvedeného podľa žalobkyne tiež vyplýva, že citovaného rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je zjavne nesprávne a tento právny názor nemôže byť akceptovaný, keďže ide
o dve právne absolútne odlišné zákonné vecné bremená – vecné bremeno podľa zákona č. 182/1993
Z.z. je definitívne a vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je dočasné. Podľa žalobkyne Najvyšší

súd Slovenskej republiky sa v predmetnom rozhodnutí nijako nezaoberal uvedenými rozdielmi vecných
bremien, ale len bez akejkoľvek bližšej argumentácie zhodnotil, že ide o rovnaké vecné bremeno.
V prípade akceptovania výkladu poskytnutého Najvyšším súdom Slovenskej republiky by primeranosť
v danom prípade nebola žiadnym spôsobom zachovaná, keďže počas dlhého časového obdobia by
bola poskytnutá jednorazová určitá náhrada, ktorá nemôže zohľadniť výšku náhrady, ak nie je určené

časové obdobie obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. IV.ÚS 539/2020-21 žalobkyňa uviedla, že toto uznesenie nie je možné aplikovať
na daný prípad, a to vzhľadom na iný skutkový a tiež právny stav vo veci, ktorú prejednával Ústavný
súd Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku opakovania náhrady za obmedzenie vlastníckeho právazriadeným zákonným vecným bremenom, podľa žalobkyne pri tomto obmedzení je dôvodné uvažovať
aj o pravidelných platbách primeranej náhrady za užívanie dotknutých nehnuteľností, a to počas trvania
tohto stavu. Túto svoju argumentáciu žalobkyňa opierala o citácie a poukazovali na viaceré rozsudky

krajských súdov, z ktorých podľa žalobkyne vyplýva, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
vzmyslezákonač.66/2009saposkytujeopakovane.Vzákonejejasneuvedenádočasnosťobmedzenia
vlastníckeho práva, na základe tejto dočasnosti, ktorú nie je možné časovo ohraničiť, má vlastník
pozemku nárok, aby mu po celú dobu obmedzenia bola poskytovaná náhrada, čo nemožno vykonať
jednorazovou náhradou. Jednorazovú náhradu nie je možné určiť vopred. Konečným riešením je až

vykonanie pozemkových úprav, ktorú iniciuje obec v tomto prípade ten, kto obmedzuje právo. Vlastník
pozemku nemá žiadne prostriedky na to, aby sa domáhal skorého ukončenia pozemkových úprav
a usporiadania vlastníckych vzťahov.

6. Duplika žalovaného nebola súdu doručená.

7. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom č.k. 40C/3/2021-234 zo dňa 24.10.2022 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Súd
dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Činnosť žalovaného
nepovažoval za výkon podnikateľskej činnosti, preto podľa názoru súdu sa v tomto prípade neaplikoval
§1 ods. 3 predmetného zákona. Podľa názoru súdu na nehnuteľnostiach žalobkyne vzniklo dňom

účinnosti tohto zákona vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorého realizáciu bola povinná strpieť
žalobkyňa. V zmysle ustálenej súdnej praxe, preto podľa názoru súdu pri aplikácii zákona č. 66/2009
Z.z., patrí žalobkyni len jednorazová náhrada za zriadené vecné bremeno. Nakoľko žalovaný vzniesol
námietku premlčania, ktorá trojročná lehota plynula od 1.7.2009, t.j. od účinnosti zákona, toto právo ku
dňu podania žaloby bolo premlčané.

8. Proti rozsudku súdu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že areál kúpaliska Triton slúžil
na podnikateľské účely, kúpalisko bolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku, a
preto v zmysle výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli nevzniklo
zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky (i pozemok žalobkyne) bez právneho dôvodu,

čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ. Podľa žalobkyne súd
nesprávne aplikoval na prejednávanú vec zákon č. 66/2009 Z.z. a spor mal posúdiť podľa ustanovení §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

9. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/3/2023-282 zo dňa 30.8.2024 bol rozsudok súdu

prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie
spor nesprávne právne posúdil tým, že na zistený skutkový stav aplikoval zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý
na daný právny vzťah v zmysle ust. § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. nedopadá. Súd nepoužil správne

ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok
nie je zákonný a vecne správny a v prejednávanej veci sú preukázané žalobkyňou uplatnené odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie,vktoromsúdodstráninedostatkydoterajšiehorozhodovaniaaprocesnéhopostupu,zistívšetky

rozhodujúce skutočnosti z hľadiska relevantných tvrdení strán a hmotného práva vykonaním stranami
predložených, resp. navrhnutých dôkazov, uplatnený nárok v otázke základu posúdi podľa ust. § 451 a
nasl. v spojení s § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v tomto uznesení, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), vysporiada sa s námietkou
premlčania vznesenou žalovaným, posúdi dôvodnosť výšky uplatneného nároku a po vyhodnotení

všetkých vykonaných dôkazov procesne predpísaným postupom o žalobe opätovne rozhodne pričom v
novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§
393 ods. 2 CSP).
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 3.4.2025, na ktorom sa zúčastnili obe sporové
strany.

11. Právny zástupca žalobkyne zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na obsahu svojich
písomných vyjadrení. Žalovaný k podanej žalobe na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných
vyjadreniach, žalovaný nárok neuznáva a navrhol súdu, aby žalobu zamietol.12. Strany sporu po predbežnom právnom posúdení súdu nemali ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania.

13. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči zotrval v plnom rozsahu na svojich písomných
vyjadreniach. Má za to, že žaloba je dôvodná a v danom konaní uniesol dôkazné bremeno. Poukázal,
že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žiada súd, aby žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v záverečnej reči zotrval na svojich

doterajších prednesoch a vyjadreniach.

14. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:

15. Žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C. A., Obec:

D. – C., Okres: D. E., zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcela registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 2021 m2, v podiele 2/4 k celku. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, nakoľko sa na tomto
pozemku nachádza areál kúpaliska TRITON, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Areál kúpaliska bol
postavený na základe stavebného povolenia H. I. F., odbor výstavby Košice č. Výst. XXXX/XXXX/XX-
XX. zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe delimitačného protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľného

majetku, majetkových práv a záväzkov „Kúpaliska TRITON“ v Košiciach v zmysle ust. § 2 ods. 6 zákona
SNR č. 138/1991 Zb. zo dňa 26.5.1993 prešla stavba „Kúpalisko TRITON“ zo spravujúceho subjektu
Správa rekreačných a športových zariadení do vlastníctva žalovaného.

16. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti spoločnosti boli okrem iného

reštauračná činnosť denný bar, bufetová činnosť, prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení
slúžiacich na regeneráciu, prevádzkovanie verejných kúpalísk. Jediným spoločníkom spoločnosti je
Mestská časť Košice- Juh.

17. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností za obdobie od

31.12.2019 do 21.12.2021 vo výške ročného nájmu 4,411,- €/m2, celkovo vo výške 8.295,05 €.

18. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom E. F. G., č. 59/2019 zo dňa 30.11.2019, z odboru
Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota
ročného nájmu pozemkov v k. ú. C. A., H.: D.- juh, Okres: D. E., zapísané na LV č. XXXXX je vo výške

4,411 €/m2 s dobou predpokladanej návratnosti investície 23 rokov.

19. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení zákona:

20. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane

priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve

cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

29.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len
„Obchodný zákonník“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia
merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho
podniku podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

34. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného

zákonníka.

35. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,

pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnúkultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

36. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu
na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

37. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí

s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená
to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

38. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2

ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

39. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,

ktorého príkazy musí plniť.

40. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo

vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

41. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod

vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

42. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že

podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

43. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom

podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

44. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.
Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách: a/ podnikanie obce vlastným
menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; ide o
prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä na základe živnostenského

oprávnenia, b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková
organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť, c/ podnikanie obce
prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde o spoločnosť
s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných
obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa

účasťou na podnikaní iných subjektov, e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f/ príjmy z
prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní prenájom
nehnuteľností obce je živnosťou, iba ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené
s prenájmom, g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.45. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pri posudzovaní nároku žalobkyne k pozemkom,
ktoré sa nachádzajú v areáli kúpaliska TRITON posudzoval, či sa v danom prípade aplikuje zákon

č. 66/2009 Z.z., resp. výnimka z jeho aplikácie s prihliadnutím na skutočnosť či žalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť na predmetných pozemkoch. Súd vychádzal aj z rozhodnutí vydaných Krajským
súdom v Košiciach v obdobnej veci, okrem rozhodnutia, na ktoré poukazoval odvolací súd v tejto veci
sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, aj na rozhodnutia sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023 a sp.
zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.6.2023.

46. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobkyne, ich
výmery a skutočnosti, že je na nich umiestnená stavba – kúpalisko TRITON, ktorá prešla do vlastníctva
žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo,
či sa na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikuje zákon č. 66/2009 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila
svoj nárok podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne sa na tento právny

vzťah aplikuje výnimka z použitia zákona č. 66/2009 Z.z. zakotvená v ust. § 1 ods. 3 tohto zákona, kedy
sa tento zákon nepoužije, keď stavba slúži na podnikateľské účely a vysporiadanie majetkových vzťahov
nie je vo verejnom záujme. Súd sa zaoberal v konaní tým, či sa predmetná výnimka v danom prípade
aplikuje, keďže žalovaný namietal, že prevádzka kúpaliska bola vo verejnom záujme obyvateľov mesta
a nevykonávala sa touto činnosťou podnikateľská činnosť.

47. Z dôvodovej správy k § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že tento zákon sa nevzťahuje
na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich
usporiadanie nie je vo verejnom záujme. Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne
a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Skutočnosť,

že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne
(bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022). Z
hľadiska rozhodnutia v spore bolo smerodajné a potrebné posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila
na podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom
(obcou, VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza s tým, že na charaktere podnikateľskej

činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť Košice - Juh poskytovali dotácie
na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované aj na podnikateľskú činnosť a
tieto dotácie tiež predstavovali výnosy kúpaliska. Pri posúdení kedy ide o podnikateľskú činnosť, resp.
kto je podnikateľom je podľa názoru súdu potrebné vychádzať zo znenia Obchodného zákonníka, ktorý
v ust. § 2 ods. 1 upravuje definíciu podnikania a v ust. § 2 ods. 2 upravuje definíciu podnikateľa, na

ktorý odkazuje ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že
podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného
predpisu. Účelom podnikania je teda dosiahnutie zisku. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda

to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek
majetkový prospech. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon nevylučuje zabezpečenie potrieb
obyvateľov obce aj podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom
iných podnikateľov. V tomto prípade, síce mesto Košice realizovalo výstavbu kúpaliska TRITON za
účelom uspokojovania verejných potrieb, ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom

podnikateľského subjektu - podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktorému
nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994 prenajalo celý objekt kúpalisko TRITON v Košiciach. Mesto Košice
teda svoj majetok - kúpalisko TRITON prenajalo podnikateľskému subjektu Miestny podnik služieb, s.r.o.
Košice, ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na kúpalisko bol podmienený
vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského subjektu (nájomcu) a de facto išlo o

podnikanie mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením
obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom. Prenajatý majetok mesta Košice kúpalisko TRITON
teda nepochybne bolo využívané na podnikanie nájomcu Miestneho podniku služieb s.r.o. Košice, ktorý
je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Z tohto podnikania mal aj príjmy.
Ak sa žalovaný bránil tým, že toho času nefunguje prevádzka kúpaliska, uvedené neznamená, že táto

činnosť podnikateľa prestáva byť podnikaním. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť
vždyzisk,podstatnýmjeto,čipodnikateľvyvíjalčinnosťsúmyslomdosiahnuťzisk.Samotnáskutočnosť,
že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež nepreukazuje resp. nevylučuje,
že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom, keďže činnosť podnikateľa, aj keď saňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znaky podnikania v zmysle
§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie. Podnikaním nie je činnosť, ktorej
výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť

zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote je bežným javom. Vzhľadom na
skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska TRITON slúžil aj na podnikateľské účely, nemožno na pozemky
v areáli kúpaliska TRITON aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. Teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné
bremeno v zmysle citovaného zákona v prospech žalovaného. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom
v areáli kúpaliska TRITON vzniklo vecné bremeno, je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v

čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. 1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v
prípade splnenia všetkých zákonných podmienok (bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023).

48. Súd s poukazom na prijaté závery odvolacieho súdu vo vzťahu k pozemkom v areáli kúpaliska dospel
k záveru, že žalovaný v areáli kúpaliska TRITON vykonával podnikateľskú činnosť, preto sa neaplikuje

zákon č. 66/2009 Z.z. Žalovaný teda pozemky v areáli kúpaliska TRITON užíva bez právneho dôvodu,
čím sú splnené všetky podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (ust. § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka).

49. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v §

451 až 459 a je kogentná.

50. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej
na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo.

Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez
toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

51. Čo sa týka premlčania, súd s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatuje, že
právo žalobkyne nebolo premlčané. Žalobkyňa sa domáha svojho nároku žalobou doručenou súdu dňa
21.12.2021 a žalovaný nárok sa týka obdobia od 31.12.2019 do 21.12.2021. Žaloba teda bola podaná
včas v rámci dvojročnej premlčacej doby.

52. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 59/2019
vypracovaného znalcom E. F. G., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájmu pozemkov na sumu
4,411 €/m2. Uvedený znalecký posudok sa vzťahoval na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania.

53. Na základe vyššie uvedeného, súd preto vo výroku I priznal žalobkyni sumu 8.295,05 €, ktorú

požadovala za obdobie od 31.12.2019 do 21.12.2021. Žalobkyni patrí náhrada podľa veľkosti jej
spoluvlastníckeho podielu 2/4 k celku, teda 954 m2, čo predstavuje sumu vo výške 8.295,05 € (954 m2
x 1 rok a 355 dní x 4,411), t.j. sumu 8.295,05 €.

54. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka).

55. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.57. Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného
návrhu žalovanému, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v

súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške
5 % ročne zo sumy 8.295,05 € od 26.1.2022 do zaplatenia, ktoré súd žalobkyni priznal vo výroku I tohto
rozsudku.

58. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu teda k 26.1.2022 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

62. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

63. O nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, chápajúc konanie ako jeden
celok, súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že úspešnej

žalobkyni v spore priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu
100% proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).