Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625202543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625202543.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, C., právne zastúpená: spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti povinnému: D. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, C., zastúpený advokátom: Mgr. Milan Trylč PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Senica č. k. 0C/3/2025-24 zo dňa 24.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. o nariadení neodkladného opatrenia
m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému u k l a d á povinnosť:
-nevstupovaťdorodinnéhodomusúpisnéčísloXXX,postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“parc.
č. 3396/1, do rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc.

č. 3396/3, do priľahlej stavby - prístrešku bez súpisného čísla, postaveného na pozemku parcely registra
„C“ parc. č. 3396/2, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č. 3396/1, parc. č. 3396/2, parc.
č. 3396/3, parc. č. 3396/4, parc. č. 3396/5, parc. č. 3396/6, parc. č. 3397 a parc. č. 3411/4, zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Senica, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o obmedzenie alebo vylúčenie

povinného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam,
- nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu
nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o ochranu osobnosti.

II. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie
povinného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

IV. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. r u š í .

V. Navrhovateľka m á proti povinnému n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I.

uložil žalovanému (správne „povinnému z neodkladného opatrenia“, ďalej len „povinnému“ – pozn.
odvolacieho súdu) povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného napozemku parc. registra „C“ parc. č. 3396/1, do rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného
na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3396/3, do priľahlej stavby - prístrešku bez súpisného čísla,
postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“parc.č.3396/2,akoajnapriľahlépozemkyparcelyregistra

„C“ parc. č. 3396/1, parc. č. 3396/2, parc. č. 3396/3, parc. č. 3396/4, parc. č. 3396/5, parc. č. 3396/6,
parc. č. 3397 a parc. č. 3411/4 tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
C., obec C., okres Senica; výrokom II. uložil povinnému povinnosť, aby sa nepribližoval k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní,
trestnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na

jeho riadnu účasť na týchto úkonoch; výrokom III. povinnému uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením; a výrokom IV. poučil povinného z neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 337 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e) a h), § 326 ods.

1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 2, § 334, § 336 ods. 1 a 3, § 337 ods. 1 a 2 CSP a § 27a ods. 1 a 9
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 24.2.2025 bol súdu doručený návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnému

povinnosť nevstupovať do rodinného domu a priľahlých nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového
vlastníctva manželov, nakoľko je dôvodne podozrivý z násilia, ako aj uloženia povinnosti nepribližovania
sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že správanie
sa povinného bolo voči nej dlhodobo neprimerané a vykazovalo znaky násilia, kedy sa toto správanie
stále vyostruje, čo je aj dôvodom podania návrhu. Správanie povinného k nej sa dlhodobo prejavuje

vo forme fyzického, psychického ako aj sexualizovaného násilia. Navrhovateľka uvedené správanie
neriešila z dôvodu obáv, akoby takýto postup dopadol na spoločné deti. Intenzita útokov sa stupňovala aj
s ohľadom na mieru opitosti povinného, kedy si povinný od navrhovateľky v opitosti aj násilím vynucoval
pohlavný styk fyzickou silou, fackovaním a trhaním oblečenia, ktoré mala na sebe. Navrhovateľka sa
pritom povinnému dokázala ubrániť raz, kedy do izby strán vbehla ich spoločná dcéra a začala na

povinného kričať, aby ju pustil. Konanie povinného sa vyostrilo dňa 15.2.2025, kedy v podnapitom
stave vykrikoval na navrhovateľku a slovne sa jej vyhrážal. Po tom čo sa navrhovateľka premiestnila
do obývačky, žiadal, aby ostala v spálni pri ňom, reagoval agresívne, zvesil televízor (ktorý mu spadol
a rozbil sa) a odpojil elektrické aj internetové pripojenie v domácnosti, pričom neustále na ňu kričal.
Predmetné správanie povinného rozrušilo ich maloletého syna E., ktorý sa rozplakal. Navrhovateľka za

ním išla do detskej izby, aby ho upokojila, čo povinného ešte viac rozzúrilo, žiadal aby bola s povinným,
lebo je jeho žena. Keď navrhovateľka odmietla ísť za ním, povinný k nej podišiel, zdrapil ju a niesol ju
po chodbe domu so slovami, že ju prehodí cez zábradlie na poschodí. Keď sa navrhovateľka snažila
ubrániť, zhodil ju dole zo schodov, na čo deti reagovali krikom a plačom, nakoľko sa obávali o život
svojej matky. Povinný následne začal vyhadzovať veci zo šatníkov detí a navrhovateľky s tým, že ich

vyhodí z domu. Po tomto opäť podišiel k navrhovateľke, ktorú kopal po schodoch dole do obývačky.
Nakoľko sa navrhovateľka už veľmi obávala o svoj život, volala na maloletého syna F., aby zavolal na
pomoc políciu. Keď uvedené počul povinný, okamžite otočil svoju agresiu voči synovi, ktorého chytil,
odvliekol do jeho izby, zbil ho a zlomil mu telefón, aby nemohol privolať pomoc. Následne povinný obrátil
svoju agresivitu znova voči navrhovateľke, pričom táto sa stupňovala, fyzicky ju napádal, vyhrážal sa

jej sexuálnym násilím a fyzickou likvidáciou. Povinný vytiahol navrhovateľku nahú na terasu kde okrem
úderov ju začal silno škrtiť a ťahať smerom do jazierka, kde sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou. Keď
sa povinnému nepodarilo navrhovateľku do jazierka hodiť, za vlasy ju zavliekol naspäť do domu, v čom
prišli príslušníci PZ privolaní maloletým synom F.. Po tom, ako povinný nechal maloletého syna F. v
jeho izbe, ten utiekol z domu v pyžame a bosý cez balkón, z telefónu náhodného okoloidúce privolal

políciu. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorého svedkami boli aj maloleté deti strán, bol povinný
dňa 15.2.2025 v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia na
adrese C. XXX/XX, C., nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona, možné zo strany povinného očakávať
ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky. K
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli priložené aj fotografie navrhovateľky znázorňujúce

jej poranenia hlavy, tváre a rúk.

4. Z priloženej lekárskej správy zo dňa 16.2.2025 vyplýva, že navrhovateľka bola privezená RZP na
urgentný príjem s viditeľnými poraneniami po napadnutím manželom, bolo vykonané CT mozgu a RTGľavej ruky, zápästia, pričom ošetrujúci lekár popísal zranenia ako viaceré odreniny na tvári, hematómy
nad obočím, hematóm za pravou aj ľavou ušnicou, hematómy na krku, opuch a hematóm na ľavej ruke,
na ľavom predlaktí, na pravom lakti, na chrbte, na ľavom stehne, odreninu na ľavom kolene a hematóm

na pravom kolene.

5.ZpotvrdeniaovykázanízospoločnéhoobydliaOOPZSenicazodňa16.2.2025vyplynulo,žepovinný:
D. B., nar. X.X.XXXX, bol dňa 15.2.2025 o 23.30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby:
A. B., nar. XX.X.XXXX, pričom vykázanie sa vzťahuje na spoločné obydlie C., C. XXX/XX ako aj priľahlé

pozemky a stavby na týchto pozemkoch na dobu 14 dní.

6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že o nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla
rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom
neodkladného opatrenia je podľa zákona rýchla, i keď len dočasná úprava právnych a faktických

pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred
nariadením neodkladného opatrenia súd musí zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia, t.j. či uložením
povinnosti povinnému nedôjde k zásahu do jeho vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie

tohto obmedzenia sleduje legitímny cieľ.

7. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je zo strany navrhovateľky riadne preukázaná. Navrhovateľka k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia doložila úradný záznam o vykázaní osoby zo spolčeného

obydlia, Potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, ktoré jednoznačne potvrdzujú
existujúcu hrozbu ďalších útokov povinného na zdravie, život, slobodu a/alebo zvlášť závažný útok na
ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, kedy je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom
zbore zákonnou podmienkou na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia. Súd prvej
inštancie súčasne konštatoval, že správanie povinného a stúpajúca tendencia jeho neprijateľného

správania vyvoláva dôvodnú obavu, že povinný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu
navrhovateľky pokračovať. Správanie povinného negatívne ovplyvňuje každodenný život navrhovateľky
a rovnako aj ďalších obyvateľov domu, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, ktorí bez zásahu štátnej
autority nemôžu žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si to želali. Navrhovateľka je dlhodobo atakovaná
zo strany povinného v oblasti osobnej integrity, agresívne správanie povinného sa stupňuje, pričom útok,

ktorý vyvolal potrebu nariadenia uvedeného neodkladného opatrenia bol vedený už aj voči spoločným
maloletým deťom v podobe úderov. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože navrhovateľka

mala vo veci plný úspech, súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa obsahu

odvolania povinný napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Povinný namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností tvrdených
výlučne navrhovateľkou, pričom nezohľadnil okolnosti a pohnútky, ktoré k predmetnému incidentu viedli.
Povinný priznal, že došlo k neprimeranému správaniu sa z jeho strany, svoje konanie úprimne ľutuje

a ubezpečuje, že sa nebude opakovať. Uviedol, že bol dlhodobo vystavený nevere navrhovateľky, o
ktorej sa opakovane dozvedel aj napriek jej sľubom, že s takýmto konaním skončí. Táto skutočnosť
mala výrazný psychický dopad na povinného a vyústila do emočného skratového správania. Šlo
však o jednorazový incident v kontexte dlhodobého partnerského spolužitia, ktorý vznikol v dôsledkupretrvávajúceho napätia v manželstve, pričom navrhovateľka dlhodobo porušovala vzájomnú dôveru v
manželstve a napriek opakovaným prísľubom pokračovala v nevere, čo vyvolalo na strane povinného
silné emocionálne vypätie. Toto však vo svojom návrhu neuviedla. Povinný si je plne vedomý toho,

že uvedené skutočnosti nijakým spôsobom neospravedlňujú jeho konanie, avšak považuje za dôležité
tieto skutočnosti uviesť, nakoľko môžu mať význam pri posudzovaní celkového kontextu predmetnej
veci. Vzhľadom na uvedené je na úvahe súdu, akým spôsobom tieto zohľadní pri rozhodovaní. Konanie
povinného nemožno považovať za trvalé alebo systematické násilné správanie. Súd prvej inštancie
nezohľadnil, že navrhovateľka sa voči povinnému tiež dopustila agresívneho správania, čo dokazujú

priložené fotografie zachytávajúce jej útok na povinného. Tieto skutočnosti taktiež navrhovateľka v
návrhu neuvádza, hoci majú zásadný význam pre posúdenie primeranosti nariadeného neodkladného
opatrenia.

11. Neodkladné opatrenie je krajným zásahom do práv povinného, pričom v danom prípade neexistujú
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že by v prípade jeho zrušenia hrozilo opakovanie incidentu

alebo pokračovanie v protiprávnom konaní. Naopak, povinný je pripravený podrobiť sa akejkoľvek
forme zmierlivého riešenia situácie. Primárnym účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava
práv a povinností strán sporu. V danom prípade však jeho nariadením dochádza k faktickému
vylúčeniu povinného z nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (povinný
má rovnaké právo na jej užívanie ako navrhovateľka), a to na dobu neurčitú. Takéto opatrenie

má charakter konečného rozhodnutia o užívaní nehnuteľnosti, pričom o otázke práv povinného k
predmetnej nehnuteľnosti nebolo rozhodnuté v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto
rozsahu zasahuje do vlastníckych práv povinného bez toho, aby súd dostatočne odôvodnil, prečo
je takéto opatrenie primerané a nevyhnutné. Neodkladné opatrenie nariadené súdom de facto bráni
povinnému v užívaní spoločného obydlia, ktoré je súčasťou BSM, čím dochádza k neprimeranému

zásahu do jeho vlastníckeho práva bez časového obmedzenia. Povinný nemá žiadnu možnosť výkonu
svojho vlastníckeho práva a je nútený znášať dôsledky rozhodnutia, ktoré mu znemožňuje prístup k
jeho majetku bez časového obmedzenia. Vydaním neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho
dokazovania a bez toho, aby mal povinný možnosť predložiť dôkazy na svoju obhajobu, došlo k zásahu
do jeho práva na spravodlivý proces. Napadnuté uznesenie preto povinný považuje za neprimerané vo

vzťahu k obmedzeniu jeho majetkových práv (vec užívať).

12. Povinný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov nesprávne posúdil
naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom nariadené neodkladné opatrenie má za účel
vykázať povinného z rodinného domu v čase, keď má navrhovateľka novú známosť, t. j. dopúšťa sa

nevery počas trvania manželstva, čím je podľa názoru povinného právny inštitút neodkladného opatrenia
z jej strany zneužitý na dosiahnutie neprítomnosti manžela v nehnuteľnosti. Povinný tiež namietal, že
poučenie obsiahnuté vo výroku IV. napadnutého uznesenia vo forme odkazu na § 337 ods. 1, ods. 2
CSP je nedostatočné, keďže by malo obsahovať slovné vyjadrenie práva a nie len strohý odkaz na
ustanovenie zákona.

13. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v jej návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniastým,žeskutkovýstavpreukazujúcinásilnésprávaniesapovinného
voči navrhovateľke bol v predmetnom konaní dostatočne osvedčený (pričom toto čiastočne nepoprel ani

povinný), a teda sú a boli v celom rozsahu naplnené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.
V nadväznosti na argumentáciu povinného uviedla, že aj keby sa vo vzťahu medzi stranami vyskytla u
navrhovateľky nevera, takáto skutočnosť nijakým spôsobom neodôvodňuje a ani neospravedlňuje tak
fyzické ako ani psychické ataky povinného voči navrhovateľke. Navrhovateľka však neveru popiera,
pričom ani nebola zo strany povinného osvedčená, hoc na ňu vo svojom odvolaní odkazuje. Čo sa týka

zranení, ktoré mala povinnému spôsobiť, týchto si nie je vedomá, nakoľko nikdy na povinného fyzicky
neútočila. Pre úplnosť však uviedla, že tieto mohli vzniknúť v rámci jej sebaobrany počas absolútne
neprimeraného a brutálneho útoku voči jej osobe zo strany samotného povinného, ktorý útok bol v tomto
konaní osvedčený, okrem iného aj priamym svedkom, tj. maloletým synom, ktorý na miesto na ochranu
svojej matky privolal aj políciu.

14. V kontexte s tvrdením, že v prípade v návrhu opísaného incidentu zo dňa 15.2.2025 malo ísť o
jednorazový incident bez tendencie stupňovania týchto útokov, navrhovateľka predložila nový dôkaz,
ktorý nemala v čase podávania návrhu z objektívnych dôvodov k dispozícii, a to konkrétne Správu Úradupráce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.3.2025, v rámci ktorej sú zachytené aj výpovede
maloletých detí strán k ich spolužitiu v domácnosti. Maloleté deti pritom v zhode s navrhovateľkou
vypovedali o opakujúcich sa incidentoch, a to či už ohľadne psychických ale aj fyzických atakov zo strany

povinného. V správe je uvedené nasledovné: „Maloletý F. uviedol, že najlepšie by bolo, keby rodičia išli
od seba. Teraz, keď nie je v dome otec, je kľud a pokoj. Málo sa im venoval, väčšinou bol v dielni, večer
keď prišiel domov, ležal a pozeral televízor. Často mu vulgárne nadával, v minulosti ho moc zbil, teraz
dostával facky. Mamine otec stále nadával, najmä v poslednom období. Bíjaval ju večer alebo v noci.
Otec ho nemá rád, viac preferuje brata E.. Má z otca strach. Keby sa rodičia rozviedli, chcel by sa s otcom

stretnúť možno aj dva-trikrát do mesiaca cez víkend. Nemal by problém aj s prespaním. Má vedomosť,
že otec sa teraz chcel stretnúť s E., ale s ním nie. Maloletý E. odmietol byť pri pohovore sám, brat F.
zostal v jeho prítomnosti. Bol menej komunikatívny. Otca sa bojí, chce bývať len s matkou, pretože takto
je im doma lepšie. Nevie, či by sa chcel s otcom stretnúť, ale moc sa mu nechce. Rovnako sa vyjadril, že
otec im všetkým stále vulgárne nadával, bil ich aj sestru G., ale najviac matku.“. Vyjadrenia maloletých
detí žijúcich so stranami v spoločnej domácnosti pritom nepochybne nasvedčujú tak skutočnosti, že

útoky zo strany povinného boli opakované a pravidelné, ako aj skutočnosti, že sa intenzita týchto útokov
stupňovala.

15. Čo sa týka predpokladu ujmy hroziacej navrhovateľke, táto bola dostatočným spôsobom osvedčená
aj príslušníkmi Policajného zboru, kedy na základe ich zásahu a priameho oboznámenia sa so

situáciu v domácnosti strán využili voči povinnému svoje oprávnenie a v zmysle § 27a ods. 1
zákona o Policajnom zbore ho vykázali zo spoločného obydlia. Dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľka dostatočným spôsobom vo svojom návrhu osvedčila, a to aj s poukazom
na ostatné listinné dôkazy predložené súdu k jej návrhu. V kontexte s namietaným obmedzením
práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva strán navrhovateľka poukázala na

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu
hodnotu stojacu v základe celého slovenského právneho poriadku. Tým sa ľudská dôstojnosť stáva
objektívne ústavnou kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným, inak nehierarchicky usporiadaným
základným právam ako hodnota nadradená. Právo navrhovateľky je v danom prípade nepochybne
potrebné uprednostniť pred akýmikoľvek právami povinného, resp. uplatňovaním týchto práv v rozpore

s právami navrhovateľky, čím ostáva proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia zachovaná.
Podľa navrhovateľky zo strany súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv povinného, súd
postupovalvsúladesozákonom,akoajvsúladesúčelominštitútuneodkladnéhoopatrenia.Neodkladné
opatrenie má vo svojej podstate vždy dočasný charakter, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že pokiaľ nastanú
po vydaní neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odpadli dôvody,

pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, povinný môže v zmysle § 334 CSP navrhnúť jeho
zrušenie. V takomto prípade preto možno ustáliť, že účinky neodkladného opatrenia trvajú de facto len
do času, pokiaľ trvajú aj dôvody jeho nariadenia. Na základe predchádzajúcich skúseností s povinným
sa navrhovateľka naďalej vážne obáva o svoju bezpečnosť, život a zdravie, a to najmä v prípade, ak
by bolo tomuto umožnené sa do ich domácnosti vrátiť. Rovnako sa obáva aj o bezpečnosť maloletých

detí strán, ktoré boli podľa ich vlastných vyjadrení povinným opakovane atakované. Čo sa týka sľubov
povinného, že sa už násilného konania voči navrhovateľke nedopustí, tieto neposkytujú žiadnu záruku
bezpečnosti navrhovateľky.

16.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34ods.1CSP),potomčozistil,žeodvolaniejepodanévčas

a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti(§363CSP)ažepovinnýpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365CSP),preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. (o nariadení neodkladného opatrenia)
zmeniť pre absenciu vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia, pri inak správnom závere súdu
prvej inštancie o dôvodnosti neodkladnej úpravy pomerov, a vo výroku IV. zrušiť pre nesprávne poučenie
povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej.

17. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom
na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby e)
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

27. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

28. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To

však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajnedočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,

primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP a uložil povinnému, aby nevstupoval do
nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k

navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m.

30. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného
možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje

zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj

nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

31. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, najmä s poukazom na Úradný
záznam OR PZ Senica, odbor poriadkovej polície, OO PZ Senica o vykázaní zo spoločného obydlia

zo dňa 15.2.2025. K vykázaniu z domu je príslušník policajného orgánu oprávnený, keď vzhľadom na
zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo
zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore).
CSP pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré by sa vyžadovali pre
vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)

CSPjezabrániťprávestupňovaniunásilia,ktorébymohlomaťfatálnenásledky.Dočasnýmobmedzením
povinného vo vstupe do rodinného domu – spoločného obydlia účastníkov konania a na priľahlé
pozemky, ako správne uvádza súd prvej inštancie, sa poskytne navrhovateľke ochrana pred ďalším
násilím zo strany povinného, pričom sa jej umožní pokojné bývanie v spoločnom obydlí.

32. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd uvádza, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými
dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa
poskytujepomernerýchlaochrana,abynemuselaopúšťaťsvojeobydlie(porov.rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení účastníkov konania,
záznamov polície, lekárskych správ, fotografií a pod., keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade

protichodné.

33. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie povinného osvedčené predovšetkým Úradným
záznamom OR PZ Senica, odbor poriadkovej polície, OO PZ Senica o vykázaní zo spoločného obydlia
zo dňa 15.2.2025. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila okrem uvedeného tiež

lekárske správy zo dňa 16.2.2025 a 17.2.2025 (v ktorých sú špecifikované úrazy spôsobené manželom)
a fotografie svojej osoby preukazujúce povrchové zranenia hornej časti tela. To, že dňa 15.2.2025 došlo
kincidentuaneprimeranémusprávaniusapovinného,vodvolaníspochybnenéaninebolo.Vzhľadomna
charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom
v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o

rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva, pričom odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenie navrhovateľkou tvrdených skutočností.34. Účelom neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia,
vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby

sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ak potom navrhovateľka osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne
uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc.
registra „C“ parc. č. 3396/1, do rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely
registra „C“ parc. č. 3396/3, do priľahlej stavby - prístrešku bez súpisného čísla, postaveného na

pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3396/2, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č.
3396/1, parc. č. 3396/2, parc. č. 3396/3, parc. č. 3396/4, parc. č. 3396/5, parc. č. 3396/6, parc. č. 3397
a parc. č. 3411/4 tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C.,
okres Senica.

35. Povinný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o povinnosti dočasne

sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkami. Jeho odvolacia
argumentácia bola založená na neexistencii potreby naliehavej úpravy pomerov, pričom s týmito
odvolacími námietkami sa odvolací súd už vyporiadal vyššie.

36. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje

na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu
vnímania chránenej osoby. Navrhovateľka má v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu
svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti
násilného správania zo strany povinného jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá
si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené

postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď mal súd už za osvedčený
dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľností z dôvodu podozrenia z násilia.

37. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného
nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v

posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľností
a nepribližovať sa k navrhovateľke vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému
správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného
povinného. Keďže bola osvedčená nepredvídateľnosť správania povinného a tiež dané riziko hrozby

použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy
pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka povinného, že súd rozhodol len na základe
neosvedčených subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

38. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav,

citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.
Nedôvodnými potom boli, s poukazom na vyššie uvedené, odvolacie námietky povinného, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazuje

na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

39. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste
zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Hoci potom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia neodkladného

opatrenia, odvolací súd musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia
z dôvodu nevymedzenia doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko v danej veci
nejde o prípad, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou
(žalobami) vo veci samej a možno ním trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu. Skutočnosť, činariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické
skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci navrhovateľka dôvodne podala návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniavzmysleustanovení§325ods.2písm.e)ah)CSP,čosivyžadovaloposúdenie
fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. § 336 ods. 1 CSP.

40. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je
podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenej
osoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo

vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v
tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné
obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné, že navrhovateľkou

obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (účastníkov konania). Povinnému
tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme
neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv
k dotknutej nehnuteľnosti. Uvedenému záveru nasvedčujú aj námietky odvolateľa, že nariadeným
neodkladným opatrením dochádza podľa neho k neoprávnenému zásahu do jeho práv. Požadované

neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý
má byť riadne uplatnený žalobou.

41. Preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti povinnému, ktorou
vyvolá konanie na súde o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam. Došlo k tomu preto, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené
vzťahy strán, a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym
nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola daná, keďže sa vzťahuje na

prípady, ak konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v dome
druhému manželovi, prípadne jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v dome, nedovoľujú
dom (byt) pokojne užívať, bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti.

42. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP potom

do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Obmedzenie povinného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle §
325 ods. 2 písm. h) CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď tvrdenia
navrhovateľky povinný rozporuje, považuje ich za účelové a súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie

z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd aj v tomto
prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu a zisteniu
relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná
integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci
konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 325
ods. 2 písm. h) CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu
o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

43. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia

vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčeniepovinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v prípade neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti).

44. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke uložil povinnosť
podať dve žaloby podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods.
1 a 2 CSP o následnej žalobe protistrany. Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú
navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší
podľa § 336 ods. 3 CSP (t. j. v časti o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e)

CSP alebo/a v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb
podaná nebude, prípadne ak nebude podaná ani jedna z nich – pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň
dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v
záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu.
Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre
odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a II. v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia
odvolacieho súdu a súčasne výrokmi II. a III. uložil navrhovateľke povinnosť iniciovať konania vo veci
samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP.

46. Vzhľadom na to, že predmetné neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci
samej a odvolací súd uložil navrhovateľke povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP (podať v určitej lehote
žaloby vo veci samej), potom tu už nebol dôvod v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučovať protistranu
(povinného), ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci

samej a o právnych následkoch s tým spojených. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku IV. podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. V dôsledku čiastočnej zmeny uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v

spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke
(primárnemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené
v celom rozsahu až na stanovenie výnimiek; zmena výroku uznesenia súdu prvej inštancie sa týkala
len vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia) priznal proti povinnému nárok na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom odvolací súd nevidel

(a ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).