Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123207584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., Mlynská
27, 040 01 Košice, IČO: 55 968 058, proti žalovanému: Urbárske a komposesorátne pozemkové
spoločenstvo Osturňa, Osturňa 259, 059 79 Osturňa, IČO: 17085829, zastúpenému: Mgr. Lucia
Lorenčíková, advokátka so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 8Cpr/2/2023-127 zo dňa 18.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva vo vzťahu k žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu a žalovaného dňa 01.06.2023
je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

II. Návrh žalovaného, aby súd určil, že je nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával, z a m i e t a.

III. Žalobu o náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách tohto konania.“

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 3.8.2016 žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu s dňom
nástupu do práce dňa 4.8.2016 na pozíciu výkonného manažéra s miestom výkonu práce Osturňa.
Poukázal, že z čl. V odstavec druhý písm. f) pracovnej zmluvy sa uvádza, že za porušenie pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom sa považuje najmä výkon zárobkovej činnosti zamestnanca,
ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bez predchádzajúceho písomného súhlasu
zamestnávateľa.

3. Žalovaný podaním zo dňa 2.6.2023, adresovaným žalobcovi, okamžite skončil pracovný pomer podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu
tým, že: „v rozpore s čl. V, odsek 2, písm. f) pracovnej zmluvy zo dňa 3.8.2016 vykonával zárobkovú
činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, a to bez predchádzajúceho písomnéhosúhlasu zamestnávateľa.“ V tomto okamžitom skončení ďalej poukázal, že podľa čl. III, bod 3, písm.
c) Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 10.4.2019 zamestnávateľ, Urbárske a komposesorátne
pozemkové spoločenstvo Osturňa, Osturňa 259, IČO: 17085829 vykonáva podnikateľskú činnosť

v oblasti: piliarska výroba, stolárska výroba, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, maloobchod
v rozsahu voľných živností, prípravné práce pre stavbu, zemné a búracie práce, výroba drevených
obalov a paliet, ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností, dopravné služby, zároveň
podľa čI. III bod 3, písm. b) Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 10.4.2019 toto Urbárske
a komposesorátne spoločenstvo Osturňa vykonáva hospodárenie v lesoch a na vodných plochách v

súlade s osobitnými predpismi a v zmysle plánu starostlivosti o les, pričom žalovaný poukázal, že
žalobca ako jediný spoločník, zakladateľ a konateľ spoločnosti D., E., so sídlom C. XX, XXX XX C.,
IČO: XX XXX XXX podľa výpisu z Obchodného registra OS Prešov, vykonáva zárobkovú činnosť okrem
iných v predmete podnikania: poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve, opracovanie drevnej
hmoty a výroba komponentov z dreva, prípravné práce k realizácii stavby, kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti a podľa Účtovnej závierky

mikro účtovnej jednotky s obchodným menom D., E. zostavenej ku dňu 31.12.2022 zo dňa 30.3.2023
hlavným predmetom činnosti je sprostredkovanie obchodu s drevom a stavebným materiálom, tržbou z
predaja tovaru podľa účtovnej závierky ku dňu 31.12.2022 je suma vo výške 28.624,- eur.

4. Zároveň uviedol, že takéto konanie zamestnanca (podnikateľské činnosti zhodné s podnikateľskými

aktivitami zamestnávateľa) sú porušením základných povinností zamestnanca uvedených v ustanovení
§ 81 Zákonníka práce a spomínaného článku pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel so zamestnávateľom [čl.
V odsek 2, písm. f) zmluvy]. Žalovaný uviedol, že sa jedná o úmyselné zavinené konanie so závažnými
následkami, o ktorých bol informovaný žalobca v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy.

5. Žalobca si okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 12.6.2023.

6. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 83 ods. 1 Zákonníka
práce, § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 68 ods. 2 Zákonníka práce, § 70, § 77, § 79 ods. 1
Zákonníka práce a konštatoval, že zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uplatnilvsubjektívnejlehotedvochmesiacovododňa,keďsadozvedelodôvodezakladajúcommožnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od
vzniku dôvodu.

7. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer na základe zmluvy

zo dňa 3.8.2016, v ktorej bolo definované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny vykonávanie
konkurenčnej činnosť k predmetu činnosti žalovaného.

8. Zo živnostenského registra prvoinštančný súd zistil, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť,
pričom v predmete podnikania má služby v lesnej výrobe v rozsahu voľných živností. Konštatoval, že

medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dosahoval príjem prostredníctvom spoločnosti D., E., ktorá
vznikla dňa 6.5.2020, a v ktorej je žalobca jediným spoločníkom a konateľom. Uvedená spoločnosť má
totiž v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve. Na základe
uvedených zistení preto dospel k záveru, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť konkurenčného
charakteru.

9. Mal za preukázanú tú skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o konkurenčnej činnosti žalobcu
najneskôr v auguste 2021, kedy sa konala schôdza výboru žalovaného za účasti predsedu urbáru,
v rámci ktorej sa rozoberala činnosť žalobcu. Táto vedomosť o zárobkovej činnosti žalobcu bola aj
na strane p. F., ktorý vykonával funkciu podpredsedu urbáru až do roku 2021, a ktorý vypovedal aj v

trestnom konaní. Najneskôr od 2.8.2021 teda začala plynúť žalovanému subjektívna prekluzívna doba
na okamžité ukončenie pracovného pomeru, ktorá však márne uplynula dňa 2.10.2021. Podľa názoru
súdu preto nemožno ohľadom vedomosti žalovaného o konkurenčnej činnosti žalobcu vychádzať z
účtovnej uzávierky spoločnosti žalobcu za rok 2022, zverejnenej dňa 30.3.2023. V danom prípade
uplynula aj objektívna prekluzívna lehota, keďže firma žalobcu vykonáva činnosť od 6.5.2020.

10. Konštatoval, že žalovaný preto neplatne rozviazal pracovný pomer so žalobcom, ktorý oznámil
žalovanému, že trvá na tom, aby ďalej zamestnával. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že sústavné
porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu naďalej trvá, a preto nemohol nemohlo dôjsťk uplynutiu prekluzívnej lehoty, nakoľko v takomto prípade by sa zamestnávateľovi neoprávnene
predlžovala lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru bez jej jasného ohraničenia. Na druhej
strane, ak by žalobca ukončil zárobkovú činnosť, žalovaný by potom stratil možnosť ukončiť pracovný

pomer žalobcu. Pokiaľ ide o dôkaz týkajúci sa zvukového záznamu predloženého žalobcom, tento
dôkaz súd pripustil a konštatoval, že zaznamenáva priebeh schôdze žalovaného, na ktorej sa rozoberali
záležitosti urbáru a nie osobné záležitosti jednotlivých členov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/64/2004 z 11.5.2005, v zmysle ktorého najvyšší súd konštatoval,
že: „ak bol vyhotovený zvukový záznam záznamom jednania spoločníkov obchodnej spoločnosti o

problémoch danej spoločnosti, nemožno prejavy účastníkov zaznamenávaného hovoru považovať za
prejavy osobnej povahy. Vyhotovením predmetného zvukového záznamu preto nemohlo dôjsť k zásahu
do osobnostných práv v zmysle § 12 ods. 1 OZ a dôkaz týmto záznamom nie je z hľadiska spôsobu
vzniku dôkazu neprípustný.“

11. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nebola
správne právne posúdená. Za inú vadu konania žalovaný považoval záver prvoinštančného súdu
v súvislosti k zákonnosti získaného dôkazu, na ktorý sa súd odvoláva, dôkaz, ktorý súd pripustil,
lebo sa v ňom nerozoberali len osobné záležitosti jednotlivých členov. Uviedol, že prvoinštančným

súdom poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, je nesprávny, pretože rozhodnutie je prekonané
rozhodnutím Ústavného súdu ČR II.ÚS/1774/2014, ktorý judikoval, že základným kritériom, ktoré má
viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti, či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou
osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní je pomerenie chránených
práv a záujmov, ktoré sa v súkromnej sfére stretávajú. V CSP je zadefinovaný princíp legality, ktorý vo

výnimočných prípadoch môže byť nahradený testom proporcionality a súd má pri aplikácii na takýto
prípad postaviť na váhu osobnostné práva osôb na ich ochranu osobností, keď boli bez vedomia
nahrávané a na druhej strane právo žalobcu na unesenie dôkazného bremena. V tomto zmysle považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho záver za arbitrárny, keďže v časti riešenia tejto právnej otázky
sa prvoinštančný súd nezaoberal jeho argumentáciou. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti úplne chýba

a rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti.

12. K záverom týkajúcim sa skutkových zistení a právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že sú
nesprávne. Žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu, v ktorej si riadne dohodli pracovné
podmienky a okrem iného aj to, že je závažným porušením pracovnej disciplíny, ak žalobca bude

podnikať v rovnakom segmente ako podniká žalovaný. Práve z dôvodov limitov v podnikaní na
strane žalovaného bolo konkurenčné správanie v zmluve dohodnuté ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

13. Žalobca bol podľa pracovnej pozície vo funkcii výkonného manažéra od roku 2016. Absolútne

nedbal na svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a od roku 2020, kedy bola spoločnosť
založená, podnikal v rovnakom odvetví ako žalovaný a neprestal s tým ani po tom, čo mu bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru. Za zásadnú preto považoval otázku, či zamestnanec, ktorý
porušuje pracovnú disciplínu nepretržite a sústavne, že trvácim spôsobom, možno za začiatok plynutia
prekluzívnej lehoty považovať okamih, ktorý v akomkoľvek čase predchádza okamihu, kedy sa

zamestnávateľ dozvedel o tejto skutočnosti a resp. či je možné viazať začatie plynutia tejto lehoty na
okamih, kedy k nemu prvýkrát došlo.

14. V tejto súvislosti poukázal na to, že vzhľadom na dlhotrvajúci opakovaný spôsob porušovania
pracovnej disciplíny žalovaného závažným spôsobom. Má za to, že žalobca naďalej podnikal aj v roku

2022, čo vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru a pokiaľ by aj pripustil, že o tomto jeho
podnikaní vedel žalovaný aj v roku 2021, nemení to nič na veci, že v roku 2022 sa opäť pustil do toho
istého závažného porušenia pracovnej disciplíny, aktívne opäť podnikal, aktívne vytváral zisk vlastnej
spoločnosti v totožnom odvetví ako žalovaný.

15. Žalovaný o tom, že žalobca porušuje závažným spôsobom pracovnú disciplínu sa dozvedel v máji
2023. Z verejne dostupnej účtovnej uzávierky zverejnenej dňa 30.3.2023, zostavenej k 31.12.2022.
Preto mal za to, že súd vykonané dôkazy produkované počas konania účastníkmi nesprávne vyhodnotil,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolacísúd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na nové konanie a opätovné rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny. Prvoinštančný súd sa vyporiadal so všetkými relevantnými otázkami v konaní a vec aj
správne právne posúdil. Za irelevantnú považoval argumentáciu žalovaného, rozporovanie vykonania
dôkazu vypočutím nahrávky z výboru Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva
Osturňa zo dňa 1.8.2021. K tomuto súd prvej inštancie riadne podal vysvetlenie a odôvodnenie svojho

postupu a vykonaním tohto dôkazu nedošlo k zásahu do osobnostných práv, pretože z nahrávky
sa vypočuli jedine relevantné časti, v ktorých bola diskutovaná spoločnosť žalobcu. V konaní bola
jednoznačne preukázaná vedomosť žalovaného, minimálne v troch časových okamihoch, trestné
oznámenie, nahrávka výboru, fakturácie, že tento mal už v roku 2021 vedomosť o skutočnosti, že
žalobcajespoločníkomakonateľomspoločnostiD.,E.,pričomžalovanýsámsobchodnouspoločnosťou
žalobcu obchodoval. Toto bolo preukázateľne dokázané a žalovaný túto vedomosť mal. Preto je nutné

konštatovať uplynutie ako objektívnej, tak aj subjektívnej lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru.Argumentáciažalovanéhovsúvislostisplynutímsubjektívnejaobjektívnejlehotyje
neudržateľná a takáto akceptácia tejto interpretácie by bola v príkrom rozpore s ochranou zamestnanca.
Poukázal aj na výnimočnosť inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru a v tejto súvislosti
vykladať aj plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty, úprava, ktorá je jasne zadefinovanou v ustanovení

§ 68 ods. 2 Zákonníka práce. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie, že žalovaný o konkurenčnej činnosti
sa mal dozvedieť až z účtovej uzávierky žalobcu, keďže v konaní bolo preukázané, že na výbore
žalovaného dňa 1.8.2021, na ktorom bol prítomný aj súčasný predseda žalovaného, spoločnosť žalobcu
bola riešená, a preto tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, zotrval na svojich skutkových a právnych dôvodoch
odvolania.

18. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že okamžité skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, avšak príslušné ustanovenie Zákonníka práce § 68 ods. 2 vymedzuje, že
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.

21. Zákonodarca teda v ustanovení § 68 ods. 2 Zákonníka práce jasne vymedzuje, že zamestnávateľ
môže skončiť pracovný pomer iba v lehote tam uvedenej, v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. Je zrejmé, že zákonodarca intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným

základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nezakotvuje. Právna kvalifikácia
závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom je
nutné vždy prihliadať nielen k osobe zamestnanca, jeho pracovnej pozície, ktorú zastáva, ale aj k miere
zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii. Je však nutné zdôrazniť, že
závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ vždy preukázať.

22. Bez ohľadu na intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a jej špecifikáciu, resp.
vymedzenia zamestnávateľom, zákonodarca však prioritne stanovuje lehoty na uplatnenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Jasne ich vymedzuje tak, že je nutné, aby zamestnávateľ dôvodokamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov, najneskôr
v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu.

23. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne
a ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.

24. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený
nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa totiž

zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia
pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť
v rámci jednoročnej objektívnej lehoty (viď Zákonník práce, Komentár, prof. JUDr. Helena Barancová,
DrSc., prvé vydanie 2010, C.H.Beck nakladateľstvo v roku 2010).

25. Z obsahu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie v prípade

posudzovania neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru správne venoval prioritnú
pozornosť tomu, či uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
bolo uplatnené v lehote alebo nie. V tomto smere zameral aj svoje dokazovanie ohľadom vedomosti
žalovaného o konkurenčnej činnosti žalobcu, dôvod, ktorý ako okamžité skončenie pracovného pomeru
vymedzil žalovaný v podaní zo dňa 2.6.2023, ktorý adresoval žalobcovi v zmysle § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď v rozpore s čl. V ods. 2 písm.
f) pracovnej zmluvy zo dňa 3.8.2016. Ako vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania žalovaný so
žalobcom okamžite skončil pracovný pomer písomným podaním zo dňa 1.6.2023, v ktorom špecifikoval
dôvod zakladajúci možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru aj to, že žalovaný podľa účtovnej
uzávierky žalobcu ku dňu 31.12. dosiahol tržbu z predaja tovaru jeho činnosti (je sprostredkovanie

obchodu s drevom a stavebným materiálom) vo výške 28.624,- eur. Toto konanie žalobcu považoval
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo byť vykonávané bez jeho súhlasu. Preto ostalo
na súde prvej inštancie vyhodnotiť, či lehota na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalovaného je dodržaná alebo nie v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

26. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom tak vyplynulo, že žalovaný mal najmenej od
augusta 2021 vedomosť o porušení pracovnej disciplíny, kedy sa konala schôdza výboru žalovaného,
v rámci ktorej sa rozoberala činnosť žalobcu. Z priebehu tejto schôdze sa oboznamovalo s dôkazom
a z neho vyplynula vedomosť žalovaného o zárobkovej činnosti žalobcu, najneskôr už od 2.8.2021, teda
od výpovede podpredsedu urbáru F., ktorý túto funkciu vykonával až do roku 2021 a ktorý vypovedal aj

v trestnom konaní. Preto správne uzavrel, že žalovanému začala plynúť subjektívna lehota na okamžité
skončenie pracovného pomeru od 2.8.2021, ktorá uplynula 2.10.2021. Tieto závery majú oporu vo
vykonanom dokazovaní, a keďže žaloba bola podaná 10.8.2023, znamená záver, že dávno po uplynutí
lehoty stanovenej na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Na týchto záveroch súdu
prvej inštancie nemôže nič meniť ani námietka týkajúca sa nesprávneho vedenia dokazovania pri

hodnotení tohto dôkazu súdom.

27. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pri vykonávaní dokazovania postupoval v súlade
s ustanovením § 187 ods. 1 CSP a v súvislosti s použitím dôkazného prostriedku - záznamu z konania
členskej schôdze, odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR z 9.12.2014 sp.zn.

II.ÚS/1774/2014, na ktorý síce poukazoval aj žalovaný ale ktorý okrem iného poukazuje aj na to, že
zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je plne ospravedlniteľný
záujmom na ochrane slabšej strany právnej vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (napríklad straty
zamestnania). V tejto súvislosti napríklad poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.18.2018
sp.zn. 21Cdo/1267/2018, v zmysle ktorého zvukový alebo obrazový záznam, ktorý sa týka človeka alebo

jeho prejavu osobnej povahy, a ktorý bol vyhotovený súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby,
možno použiť ako dôkaz v civilnom súdnom konaní len tam, kde má viesť k preukázaniu skutočnosti,
ktorú nie je možné preukázať inak a že nemožno uprednostniť právo na ochranu osobnosti dotknutej
osoby pred právom na spravodlivý proces toho, komu je použitie dôkazu zvukovým alebo obrazovým
záznamom, týkajúcim sa tejto osoby alebo jej prejavov osobnej povahy na prospech.

28. Je nepochybnou skutočnosťou, že vykonanie tohto záznamu bolo na prospech slabšej strany
v tomto spore, ktorým je zaiste zamestnanec a z dôkazu ktorého vyplynulo, že predsedu urbára mal
vedomosť o firme žalobcu a o jeho predmete. Táto vedomosť napokon vyplývala aj z uznesenia ORPZ v Kežmarku, ktorým bolo trestné oznámenie odmietnuté a z ktorého vyplýva, že žalobca sa mal
dopúšťať tohto konania v rozpore so zákonom tým, že od mesiaca máj 2020 do mesiaca marec
2021 mal predávať drevnú hmotu firme D., E., ktorej je spoločníkom a konateľom, čím mal spôsobiť

škodu. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti súvisiace s týmto spôsobom skončenia pracovného pomeru, bol
odvolací súd toho názoru, že prioritnou a základnou otázkou pre vyriešenie tohto sporu bolo zistenie, či
zamestnávateľ skončil okamžitý pracovný pomer v lehote, ktorú zákon stanovuje, teda odo dňa, kedy sa
dozvedel o dôvode tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Že táto činnosť, ktorú vykonával
žalobca, bez pochýb je v rozpore, sa týka porušenia čl. V pracovnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so

žalovaný a porušenie, ktoré sa týka závažného porušenia pracovnej disciplíny, je nespochybniteľné,
na druhej strane bez skúmania okolnosti tohto porušenia a záverov plynúcich, nemohol súd vykonať,
keďže podstatou bolo vyriešenie lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalovaným. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neplatne rozviazal pracovný pomer so
žalobcom pre nedodržanie hmotnoprávnej lehoty stanovenej zákonom. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a podľa procesného výsledku konania rozhodol, že žalobca má právo na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní bol úspešný.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha