Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122209237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
Obec Povina, IČO: 00 314 200, so sídlom Povina 155, Povina, právne zast. verita, s.r.o., so sídlom
Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti žalovanému: Slovenská republika – Okresný úrad
Žilina, IČO: 00 151 866, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti intervenientov na strane
žalovaného: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., štátny občan SR, právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom: ul. 17. Novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522,
2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, právne zast. STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom

Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 51C/94/2022-214 zo dňa 27.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný, intervenient 1/ na strane žalovaného a intervenient 2/ na strane žalovaného majú voči
žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva
žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. A., bližšie špecifikovaných v bode 1/

napadnutého rozsudku. Žalovanému, intervenientovi 1/ a 2/ na strane žalovaného priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne vec posúdil v intenciách ust. § 2a ods. 1, § 2
ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 64 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 3, § 68 ods. 1, § 69 ods.
1, 3, § 70 ods. 1 až 3 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 4, 9
vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 vyhlášky č. 61/1986 Zb.
o dočasnej správe národného majetku a § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
2.Úvodomsúdprvejinštancievodôvodnenírozsudkukonštatovaldanosťnaliehavéhoprávnehozáujmu

žalobcu na požadovanom určení, nakoľko bez požadovaného určenia by nebolo možné v prípade
úspechu žalobcu v spore zaevidovať jeho vlastníckeho právo v katastri nehnuteľností k sporným
nehnuteľnostiam, ku ktorým je ako vlastník na LV č. XXXX vedený žalovaný. Žalobca sa podanou
žalobou domáha určenia, že v žalobe označené nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva. Svoj
nárok odvodzoval z ust. § 2 ods. 1 aj z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Zároveň
tvrdil, že Vyhlásenie o ujatí sa dočasnej správy urobené žalovaným dňa 14.06.2016 je nulitný správny
akt. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že Okresný úrad

Žilinasaujaldočasnesprávymajetkupodľa§5zákonač.278/1993Z.z.osprávemajetkuštátu,pôvodne
zapísaného na LV č. XXX. Podkladom pre ujatie sa správy bol zápis vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v prospech Čsl. štátu – TJ Slovan Povina z roku 1978.3. Prioritne sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním podmienok, ktoré má na mysli ust. § 2a ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého
užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu (odkaz na § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993

Z. z. o správe majetku štátu), prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce na
území, v ktorej sa nachádzajú. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom toho, aby ku dňu
01.01.1994, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 278/1993 Z.z., mohli nehnuteľné veci štátu, ku ktorým
mali právo trvalého užívania telovýchovné jednoty, nadobudnúť obce, je preukázanie práva trvalého
užívania telovýchovných jednôt. Toto právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych

predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa § 18
ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z., dňom jeho účinnosti zaniká.
4. Telovýchovné jednoty, ktoré nepatrili medzi štátne organizácie, mohli v zmysle Hospodárskeho
zákonníka a vyhlášok č. 156/1975, 90/1984 a 119/1988 nadobudnúť právo trvalého užívania k
nehnuteľnému majetku na základe hospodárskej zmluvy. Vzhľadom na nesporné tvrdenie strán sporu,
ktoré vyplýva aj z Notárskej zápisnice N 167/2017, bol v roku 1978 v evidencii nehnuteľností vyznačený

zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prospech Čsl. štátu – TJ Slovan Povina. V uvedenom
období platila vyhláška č. 156/1975, podľa ktorej ust. § 10 ods. 1, 2, 4 nehnuteľný národný majetok
možno odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, pričom sa tak
urobí hospodárskou zmluvou. V cit. vyhláške sú upravené aj náležitosti hospodárskej zmluvy, pričom
o odovzdaní nehnuteľného majetku sa spisovala zápisnica. Na základe hospodárskej zmluvy sa urobí

zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.
5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že existenciu hospodárskej zmluvy žalobca, na ktorom ležalo
dôkazné bremeno, nepreukázal. Nepredložil ani hospodársku zmluvu ani zápisnicu. Z uvedených
dôvodov nemožno dospieť k záveru o existencii práva trvalého užívania v prospech telovýchovnej
jednoty k 01.01.1994 a k záveru, že s účinnosťou od 01.01.1994 došlo k prechodu nehnuteľností

do vlastníctva žalobcu. Napokon aj z úradného záznamu Okresného úradu Čadca napísaného na
Obci Povina dňa 03.05.1994 pri príležitosti porovnania evidenčného stavu so skutočným stavom a
mapovými podkladmi nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné jednoty, Jednota
- SD Čadca a iné bývalé organizácie nachádzajúce sa v obci, vyplýva, že právo trvalého užívania
miestnej telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené. Pokiaľ žalobca existenciu práva trvalého

užívania patriaceho telovýchovnej jednote preukazoval listinnými dôkazmi –úryvkom z novinového
článku - preukazujúcimi činnosť telovýchovnej jednoty v rámci trvalého užívania predmetu hnuteľností
a navrhoval výsluch svedkov – bývalých funkcionárov TJ Slovan Povina, súd prvej inštancie konštatoval,
že vzhľadom na jednoznačne formulované znenie cit. zákonných ustanovení, predloženie listinného
dôkazu o činnosti TJ Slovan Povina nie je postačujúce na preukázanie existencie práva trvalého

užívania. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani výsluch navrhovaných svedkov, ktorý považoval za
nadbytočný. Keďže sa v uvedenom období (zároveň aj v nasledujúcom období za účinnosti ďalších
vyhlášok) jednoznačne vyžadovalo uzatvorenie hospodárskej zmluvy, bez jej preukázania nemožno
konštatovať, že táto bola uzavretá a teda, že právo trvalého užívania telovýchovnej jednote vzniklo. Bez
preukázania splnenia tejto podmienky nemožno dospieť k záveru, že došlo k prechodu predmetných

nehnuteľnosti do vlastníctva obce.
6. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním naplnenia podmienok, ktoré má na mysli ust.
§ 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého predchádzajú účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb.
(01.05.1991) do vlastníctva obce z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
zákona č. 369/1990 Zb., t. j. k 24.11.1990, právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa

nachádzajú, pričom dospel k záveru, že vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam nemožno
vyvodzovať ani s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie.

7. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dokument, ktorým by preukázal výkon práva hospodárenia
národným výborom (či už fakticky alebo právne) ku dňu 24.11.1990. Súd prvej inštancie poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie 5Sžro/1/2016), ktorá rozlišuje právo hospodárenia
a dočasnú správu majetku, pričom pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane
a udržiavaniu zvereného majetku. Pod pojmom hospodárenie sa chápe trvalá správa nehnuteľností
a aj využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu
a zisku. Hospodárenie je možné v režime trvalej správy za splnenia podmienky, že účel zvereného

majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu.

8. Strany sporu zhodne tvrdili, že zo zápisu v pozemkovej knihe z roku 1978 je nepochybné, že sporné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve štátu, pričom uvedený zápis bol vykonaný v prospech Čsl. štátu –TJ Povina. Podľa názoru súdu prvej inštancie z takéhoto zápisu vyplýva, že mali byť nehnuteľnosti
prevedené do vlastníctva Československého štátu, avšak nevyplýva z neho, že bolo zriadené právo
hospodárenia miestnemu národnému výboru. Sporné pozemky ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.

boli síce vo vlastníctve štátu, ale pre ich prechod do vlastníctva obce sa vyžadovalo, aby k nimi patrilo
národnému výboru právo hospodárenia. Keďže zo zápisu v pozemkovej knihe nevyplýva zriadenie
práva hospodárenia miestnemu výboru a žalobca nepreukázal, že by vzniklo národnému výboru právo
hospodárenia, neboli splnené podmienky pre prechod majetku štátu na obec ani s poukazom na ust. §
2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Keďže nebolo preukázané, že by sa vykonávalo právo hospodárenia

národným výborom, mohlo ísť nanajvýš (s poukazom na znenie vyhl. č. 61/1986 Zb.) o nehnuteľnosti
v dočasnej správe národného výboru a tie nemohli prejsť do vlastníctva obce ex lege.
9. Návrh žalobcu na dokazovanie pripojením spisu Okresného úradu Žilina týkajúceho sa sporných
pozemkov prednesený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní súd prvej inštancie zamietol.
Konštatoval, že predmetom sporu je určenie, že obec Povina – žalobca nadobudol majetok –
nehnuteľnosti ktoré sú predmetom sporu na základe zákona v zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 2a ods. 1 zákona

č. 138/1991 Zb., a to k 01.01.1994, resp. 01.05.1991. Predmetom sporu nie je určovanie platnosti alebo
neplatnostiďalšíchnáslednýchprevodovtýchtopozemkovzožalovanéhonainéosoby,ktoréokremtoho
neboli ani zavŕšené povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra z dôvodu prerušenia katastrálneho
konania. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu žaloby je predmetom určenie, či došlo k prechodu
vlastníctva k pozemkom na obec zo zákona. Navrhnuté dokazovanie žalobcom teda nekorešponduje

s predmetom sporu. Navyše ani s ohľadom na koncentračnú zásadu nebol tento dôkaz bez uvedenia
relevantných dôvodov navrhovaný včas, ale až na pojednávaní. Zároveň za nadbytočné považoval aj
vykonanie dokazovania pripojením notárskeho spisu N 167/2017 týkajúceho sa Osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní pozemkov TVJ Slovan Povina, keď predmetom sporu nebola otázka vlastníckeho práva TVJ
Slovan Povina a pokiaľ mal tento dôkaz smerovať k otázke naliehavého právneho záujmu, tento mal

súd daný.
10. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok
prechodu majetku štátu na obec v zmysle ust. § 2a ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a tým
nevyvrátil správnosť záverov vo vyhlásení o ujatí sa dočasnej správy Okresným úradom Žilina.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ako aj intervenienti 1/ a 2/ na strane žalovaného boli v spore v celom
rozsahu úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
12. Podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Prioritne namieta, že z nepredloženia hospodárskej zmluvy žalobcom súd prvej inštancie nesprávne
vyvodil neexistenciu hospodárskej zmluvy, a teda aj práva trvalého užívania sporných nehnuteľností
patriaceho TJ Slovan Povina, bez toho, aby posúdil všetky žalobcom uvádzané skutkové okolnosti
a vypočul žalobcom navrhovaných svedkov E., F. a E.. Žalobca v konaní preukázal aj existenciu práva
trvalého užívania patriaceho TJ Slovan Povina listinnými dôkazmi preukazujúcimi činnosť telovýchovnej

jednoty v rámci trvalého užívania sporných nehnuteľností, ako aj navrhovanými výpoveďami svedkov
– bývalých funkcionárov TJ Slovan Povina, ktorých výsluch súd prvej inštancie nevykonal. Nevykonal
tiež ďalší dôkazný návrh, t. j. pripojenie spisu Okresného úradu Žilina týkajúceho sa sporných
nehnuteľností a pripojenie notárskeho spisu v konaní N 16/2017 týkajúceho sa osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní pozemkov TJ Slovan Povina. V uvedenom postupe vidí odvolateľ porušenie práva žalobcu

na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na úradný záznam Okresného úradu Čadca
spísaný v obci Povina dňa 03.05.1994, k uvedenému žalobca uvádza, že tento záznam sa z obsahového
hľadiska odvoláva na zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, čiže sa netýka zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, a teda ani vlastníckych vzťahov, ktoré sú predmetom podanej žaloby. Zároveň
je úradný záznam datovaný až po dni 01.01.1994, teda v čase, ktorému už vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam malo ex lege svedčiť žalobcovi. Napokon, v úradnom zázname nachádza sa tiež rozpor
pri uvádzaných prítomných osobách, hneď na prvej strane sú iné osoby než tie, ktoré mali záznam
podpísať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval skutočnosť, že TJ Slovan Povina,
ako aj Obec Povina v postavení žalobcu sa o sporné nehnuteľnosti nielen dlhodobo starali a zveľaďovali
ich, ale mali aj záujem vysporiadať vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam.

14. Odvolateľ ďalej vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, dôvodiac nesprávnou
aplikáciou ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., č. 278/1993 Z. z., č. 109/1964 Zb. a súvisiacich
vyhlášok. Súdu prvej inštancie ďalej vytýka nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností, práva
hospodárenia národného výboru, keď súd nedostatočne preskúmal existenciu práva hospodáreniavo vzťahu k dlhodobému využívaniu majetku v rámci jeho hospodárskeho účelu a to aj vo vzťahu
k nepripusteniu navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu. Odvolateľ uvádza, že ak by skutočne nedošlo
k vzniku práva trvalého užívania sporných nehnuteľností TJ Slovan Povina, žalobca by ako obec

nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.,
nakoľko, pokiaľ by k sporným nehnuteľnostiam ako národnému majetku nevykonávala právo trvalého
užívania TJ Slovan Povina, voči týmto nehnuteľnostiam by vykonával právo hospodárenia príslušný
národný výbor, čo vyplýva zo skutočností, že sporné nehnuteľnosti boli v posudzovanom období
dlhodobo využívané v rámci ich hospodárskeho účelu. Na podporu svojej argumentácie žalobca pripojil

k odvolaniu nové dôkazy – žiadosť o zápis vlastníctva nehnuteľností pre TJ Slovan Povina a protokol
o delimitácii majetku, dôvodiac, že ide o dôkazy, ktorými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
„nedisponoval“ a ktoré preukazujú, že v posudzovanom období neprešlo vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na štát a tiež, že v tomto období existovalo právo hospodárenia zo strany národného
výboru.
15. K argumentácii súdu prvej inštancie v bode 43. rozsudku odvolateľ uvádza, že aj napriek tomu,

že písomné protokoly boli v zmysle zákona povinné spísať obce s obvodnými úradmi, tieto písomné
protokoly iba deklarovali prechod vlastníctva na žalobcu ako obec. Pokiaľ by aj k vyhotoveniu písomného
protokolu medzi žalobcom ako obcou a príslušným obvodným úradom ako právnym predchodcom
okresného úradu nedošlo, táto skutočnosť nemá dopad na zákonné nadobudnutie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, čo možno podľa mienky odvolateľa rovnako považovať za nesprávne

právne posúdenie príslušných ustanovení v prejednávanej veci.
16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.05.2024 k odvolaniu žalobcu (okrem iného) uvádza, že žalobca
predkladá listinné dôkazy, ktorými určite disponoval už počas základného konania, pričom v zmysle
§ 154 CSP nepreukázal, že tieto dôkazy nemohol označiť, resp. predložiť do vyhlásenia uznesenia,
ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Zápis v katastri z roku 1978 bol zmätočný a po správnosti

má znieť buď v prospech vlastníctva štátu alebo v prospech vlastníctva telovýchovnej jednoty. Ujatie
sa dočasnej správy majetku štátu zo strany Okresného úradu Žilina však nevylučovalo možnosť
potencionálneho vlastníka domáhať sa svojho vlastníckeho práva na súde, avšak v tomto prípade
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zriadenie práva trvalého užívania miestnej telovýchovnej
jednote. Z úradného záznamu Okresného úradu Čadca spísaného na Obci Povina dňa 03.05.1994 pri

príležitosti porovnania evidenčného stavu so skutočným stavom a mapovými podkladmi nehnuteľností,
ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné jednoty a iné organizácie nachádzajúce sa v obci, vyplýva,
že právo trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené a žalobca ho
taktiež nepreukázal. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal tak splnenie podmienok prechodu
majetku štátu na obec v zmysle § 2a ods. 1, ako ani v zmysle § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí.

17. Intervenienti 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach k odvolaniu v zhode uvádzajú, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal existenciu hospodárskej zmluvy, ako aj zápisnice v zmysle § 10 vyhlášky
č. 156/1975 Zb., na základe ktorej by bolo zriadené právo trvalého užívania žalovaných nehnuteľností
telovýchovnej jednote. Naopak to, že právo trvalého užívania žalovaných nehnuteľností v prospech
telovýchovnej jednoty nebolo zriadené, preukazuje úradný záznam Okresného úradu Čadca spísaný na

Obci Povina dňa 03.05.1994. Právo žalobcu k žalovanému pozemku nemožno odvodiť ani s poukazom
na ust. § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí. Žalobca opäť žiadnym spôsobom nepreukázal výkon
práva hospodárenia národným výborom k žalovaným pozemkom. Pokiaľ ide o žalobcom novooznačené
dôkazy v odvolacom konaní, žalobca neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by preukázali, že niektorý
z ním predložených dôkazov nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Žalobca v replike zo dňa 28.06.2024 k vyjadreniu žalovaného a intervenientov 1/, 2/ uvádza, že
výsluchy navrhovaných svedkov mali preukázať skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu, a to
existenciu práva trvalého užívania sporných nehnuteľností TJ Slovan Povina, ako aj iné relevantné
skutkové okolnosti pri užívaní daných nehnuteľností. Napokon, žalobca poukazuje, že v priebehu
odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným došlo k rokovaniu a uzavretiu dohody č. 6/2024

o bezodplatnom prechode majetku štátu v dočasnej správe zo dňa 18.04.2024, na základe ktorej
prešli podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obce z majetku Slovenskej
republiky pozemky v dočasnej správe podľa osobitného predpisu, konkrétne vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam ide o tri nehnuteľnosti – parcela KN-C č. 81/1 – ostatná plocha o výmere 9 991
m2, parcela KN-C č. 81/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 a parcela KN-C č. 81/4

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2. Žalobca akcentuje, že k prechodu vlastníckeho
práva na obec podľa dohody došlo za rovnakých skutkových a právnych okolností, a to na základe
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré boli rovnako vyčlenené z pôvodnej parcely
č. 4651, kat. úz. A. v zmysle pozemkovej mapy ako nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáhaurčenia vlastníckeho práva podanou žalobou. Skutkové okolnosti ich užívania a hospodárenia s nimi
boli obdobné až rovnaké ako u nehnuteľností, ktoré sú predmetom podanej žaloby, pričom žalovaný
uzavretím dohody č. 6/2024 deklaroval, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo

na žalobcu ako obec na základe zákona č. 138/1991 Zb. Sám žalovaný tým vyvracia svoje tvrdenia
uvádzané vo vyjadreniach žalovaného o neexistencii práva trvalého užívania sporných nehnuteľností zo
strany TJ Slovan Povina, či nepreukázania existencie hospodárskej zmluvy.
19. Žalobca s vyjadreniami intervenientov 1/, 2/ nesúhlasí, poukazuje na to, že súd má vykonať
všetky relevantné dôkazy potrebné na preukázanie skutkových okolností dôležitých pre meritórne

posúdeniežalobnéhonárokuaprezákonnérozhodnutie.Žalobcavpriebehusúdnehokonania,akoajna
pojednávaní27.11.2024označilskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievovecianavrholdôkazykich
preukázaniu, na ktoré mal súd prihliadnuť. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Bez vykonania
označených dôkazov a len z nepreukázania práva trvalého užívania, či hospodárskej zmluvy nemožno
odvodiť záver a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, nakoľko by došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

20. Žalovaný v duplike zo dňa 11.07.2024 k replike žalobcu uvádza, že žalobca absolútne nepochopil tri
rôzne právne vzťahy štátu k zverenému majetku. Nerozlišuje právo trvalého užívania od hospodárenia
národného výboru a súčasnej dočasnej správy majetku štátu. Žalobca doposiaľ nepreukázal trvalé
užívanie národného majetku, existenciu hospodárskej zmluvy, ani zápisnice, ktorá by deklarovala
prechod vlastníckeho práva zo štátu na obec. Dohodu č. 6/2024 o bezodplatnom prevode majetku štátu

v dočasnej správe zo dňa 18.04.2024 uzatvorila Slovenská republika s Obcou Povina na úplne odlišnom
právnom základe ako je existencia trvalého užívania, ako sa mylne domnieva žalobca. Dohoda bola
uzatvorená podľa § 2d ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. v znení jej novely – zákona č. 258/2009 Z. z. Podľa
§ 2d ods. 4 predmetného zákona prejdú do vlastníctva obcí dohodou uzavretou medzi okresným úradom
v sídle kraja a obcou z majetku Slovenskej republiky pozemky v dočasnej správe podľa osobitného

predpisu pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až § 2c zákona
vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Predmetom dohody v danom konkrétnom prípade bol prechod nehnuteľného majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky v dočasnej správe Okresného úradu Žilina v katastrálnom území A., obec A., okres
B. G. H., zapísaný v katastri nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Kysucké Nové Mesto

na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1:
- parcela KN-C č. 81/1 – ostatná plocha, výmera 9 991 m2,

- parcela KN-C č. 81/3 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 173 m2,

- parcela KN-C č. 81/4 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 14 m2.

Pôvodným Protokolom o delimitácii majetku, majetkových práv a záväzkov zo dňa 11.07.1991 podľa
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli na Obec Povina nehnuteľnosti podľa prílohy
č. 1 protokolu, vrátane sociálneho zariadenia TJ (EN 81/1).

Podľa Rozhodnutia Okresného národného výboru v Čadci č. Výst/55-25-154/2/1972/Lš. zo dňa
07.12.1972 bolo v rámci Akcie ,,Z“ na výstavbu sociálneho zariadenia ihriska pre obec Povina vydané
rozhodnutie o prípustnosti stavby. Rozhodnutím Okresného národného výboru pod. č. 1-25-154/78 zo
dňa22.03.1978bolozačatéúzemnékonanievoveciumiestnenia,,ŠportovéhoareáluTJSlovanPovina“

a pod č. 2170/1977 zo dňa 13.10.1977 Okresná poľnohospodárska správa v Čadci vydala súhlas so
záberom časti parcely č. 4651 pod výstavbu športového areálu v katastri obce A.. Súčasťou športového
areálu je budova postavená na parcele KN-C č. 81/4, ktorá slúžila ako vstup do futbalového areálu,
kde sa predávali lístky a v súčasnosti slúži ako sklad na sitá a lajnovačky. Z predložených podkladov
mal Okresný úrad v Žiline preukázané, že objekty stojace na predmetných nehnuteľnostiach prešli do

vlastníctva obce Povina podľa v tom čase platného zákona o majetku obcí a na právnom základe
existencie týchto objektov stojacich na pozemkoch v dočasnej správe Okresného úradu Žilina, uzatvoril
dohodu. Uzatvorenie dohody je dôkazom skutočnosti, že žalovaný od samého začiatku nemá a nikdy
ani nemal žiadny záujem brániť snahe usporiadať zákonným spôsobom vlastníctvo k nehnuteľnostiam
pôvodne zapísaných na LV č. XXX, vedených na katastrálnom odbore Okresného úradu Kysucké Nové

Mesto pre katastrálne územie A.. Okresný úrad Žilina sa v roku 2016 ujal dočasnej správy k predmetným
nehnuteľnostiam v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov, na základe zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
Československého štátu – TJ Slovan Povina z roku 1978, ktorého znenie svedčilo, že vlastníkompozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A. je Slovenská republika, ako právny nástupca Čsl. Štátu,
pri ktorom nebolo možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu. Obec Povina až na základe
žiadosti zo dňa 15.03.2024 adresovanej Okresnému úradu Žilina prejavila záujem o majetkovoprávne

vysporiadanie pozemkov, ku ktorej doložila príslušné doklady nevyhnutné k posúdeniu k prechodu
pozemkov v dočasnej správe Okresného úradu na Obec Povina.
21. Intervenienti 1/, 2/ v ďalších vyjadreniach k vyjadreniu žalovaného, resp. žalobcu opakujú podstatu
skutkovej a právnej argumentácie, ktorú už obsiahli vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalobcu.

22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

23.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievdostatočnomrozsahupotrebnomnavyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie v podrobnostiach naň poukazuje (§ 387
ods. 2 CSP). Žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by
sa už nebol vyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie

ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo už len opakovaním
odôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ z rozhodnutia, postačuje pre záver, z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, III. ÚS 191/2013). Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
24. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k jednotlivým odvolacím

námietkam odvolací súd dodáva nasledovné.

25.Odvolateľnamietakonštatáciusúduprvejinštancie,ženepredloženiehospodárskejzmluvyzostrany
žalobcu nepreukazuje jej neexistenciu.

26. K uvedenej konštatácii odvolací súd uvádza, že možno nepochybne súhlasiť s námietkou odvolateľa,
že samotné nepredloženie hospodárskej zmluvy nie je spôsobilé „preukázať“ neexistenciu hospodárskej
zmluvy, súčasne však odvolací súd uvádza, že tento záver ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie neplynie. Z bodu 38. rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver súdu prvej inštancie, že
odvolateľ nepreukázal existenciu hospodárskej zmluvy, t. j. neuniesol dôkazné bremeno o tom, že

hospodárska zmluva existuje/bola uzavretá.

27. Odvolateľ ďalej namieta pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal výsluch navrhovaných
svedkov (E., F. I. E. – bývalých funkcionárov TJ Povina), ktorými mienil odvolateľ preukázať „existenciu
práva trvalého užívania“ patriaceho TJ Slovan Povina, čím znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Východiskovo k uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
súčasne aj právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán

na vykonanie dokazovania (§ 185 ods. 1 CSP).

29. Odvolací súd námietku odvolateľa o porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku nevypočutia
navrhovaných svedkov vyhodnotil ako nedôvodnú. Podstatným v posudzovanej veci je totiž fakt, že
žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie existenciu hospodárskej zmluvy (uzavretej v zmysle § 10

ods. 4 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku) ani len netvrdil. Netvrdil teda právne
relevantnú skutočnosť z hľadiska aplikovaných noriem, predovšetkým ust. § 10 ods. 1, 2, 4 v nadväznosti
na ust. § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Len uzavretie hospodárskej zmluvy
mohlo mať za následok vznik trvalého užívania sporných nehnuteľností telovýchovnej jednoty ako tzv.inej než štátnej socialistickej organizácie. V tomto smere preto možno presnejšie (súd prvej inštancie
uvedené označil ako neunesenie dôkazného bremena) hovoriť o neunesení bremena tvrdenia, ktoré je
esenciálnym predpokladom pre následné unesenie bremena dôkazného. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie týchto tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah bremena tvrdenia, ako aj rozsah
dôkazného bremena (t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť prioritne tvrdené a až následne aj
preukázané) a v konečnom dôsledku aj nositeľa dôkazného bremena a bremena tvrdenia.

31. Žalobca pred súdom prvej inštancie navrhol vypočuť označených svedkov k „existencii práva
trvaléhoužívania“.Vznik/existenciaprávatrvaléhoužívania(obdobnenapr.akootázkavzniku/existencie
vlastníckeho práva) je však už poznatkom právnym, je teda už výsledkom právnej kvalifikácie právne
významných skutočností – skutkových tvrdení.

32. Inými slovami, pokiaľ by žalobca mal byť so svojím dôkazným návrhom úspešný, musel by:

Ad 1) tvrdiť v rámci substancovaných skutkových tvrdení, že hospodárska zmluva bola uzavretá, kedy,
aký bol jej obsah;

Ad 2) až následne navrhnúť práve k tejto tvrdenej právne významnej skutočnosti výsluch svedkov.

33. Odvolací súd považuje za potrebné na dôvažok akcentovať, že výsluchom svedkov nemožno totiž
zisťovať/nahrádzať absentujúce skutkové tvrdenia. Pokiaľ strana sporu právne relevantné skutkové
tvrdenia neprodukovala, potom nemožno pripustiť postup, ktorým by sa tieto relevantné skutkové

tvrdenia zisťovali až výsluchom svedkov.
34. Záverom k danej námietke odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by žalobca pred súdom prvej
inštancie tvrdil uzavretie hospodárskej zmluvy (určitého dňa a určitého obsahu), pričom by objektívne
nemohol jej uzavretie/obsah preukázať predložením listiny – samotnej hospodárskej zmluvy (napr.
z dôvodu, že sa nezachovala, stratila a podobne), nepochybne by nepriamo jej existencia mohla byť

preukázaná aj výsluchom svedkov. Zo samotnej absencie zmluvy (z dôvodu nedochovania sa listiny)
nemožno dovodzovať bez ďalšieho jej neexistenciu a nemožnosť preukázať jej uzavretie i obsah
za pomoci iných dôkazných prostriedkov. Elementárnym predpokladom tohto kroku je však samotné
substancované tvrdenie, že hospodárska zmluva bola uzatvorená a aký bol jej obsah.
35. Odvolateľ ďalej uvádza, že právo trvalého užívania sporných nehnuteľností telovýchovnou jednotou

preukazoval aj listinnými dôkazmi o činnosti TJ Slovan Povina. Odvolací súd podotýka, že žalobca
v odvolaní uvedené „listinné dôkazy“ bližšie nešpecifikoval, možno sa však domnievať, že mal na mysli
listiny žurnalizované na č. l. 149 – 152 súdneho spisu – územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. j.:
Výst.1-25-154/78 zo dňa 22.03.1978 a fotokópie z miestnej tlače zachytávajúce činnosť telovýchovnej
jednoty. Uvedené dôkazy, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie, nie sú bez ďalšieho spôsobilé

preukázať právo trvalého užívania telovýchovnej jednoty. Odvolací súd akcentuje, že je tomu prioritne
z dôvodu absencie právne relevantného tvrdenia o uzavretí hospodárskej zmluvy. Jedine hospodárska
zmluva mohla de iure založiť telovýchovnej jednote právo trvalého užívania sporných nehnuteľností.
Uvedené dôkazy môžu maximálne preukazovať, že sporné nehnuteľnosti (resp. presnejšie povedané
niektorézospornýchnehnuteľností)bolitelovýchovnoujednotouužívané,nievšakfakt,žetelovýchovnej

jednote vzniklo v posudzovanom období de iure právo trvalého užívania sporných nehnuteľností
v intenciách ust. § 10 vyhlášky č. 156/1975 Zb. v spojení s § 70 ods. 1 až 3 Hospodárskeho zákonníka,
ktoré jediné mohlo vyvolať právne následky predvídané v ust. § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, t. j. prechod vlastníctva zo štátu na obec, na území ktorej sa nehnuteľnosti nachádzali.
36. Na margo námietky odvolateľa ohľadne nedostatočného vyhodnotenia záznamu Okresného úradu

Čadca spísaného v obci Povina dňa 03.05.1994 odvolací súd uvádza, že nie je porušením práva na
spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú vlastné závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní)
jednotlivo vznesených námietok, ak proti nim stavia vlastný ucelený argumentačný systém, ktorý logicky
a v právu vyloží tak, že podpora správnosti ich záverov je sama o sebe dostatočná (obdobne nálezÚstavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 989/08 zo dňa 12.02.2009). Na dôvažok odvolací súd akcentuje,
že zmieňovaný záznam nemal pre súd prvej inštancie nosný význam a vo svojej argumentácii použil
ho len podporne. Aj odvolateľom zmieňované nedostatky označeného záznamu nič nemenia na – pre

posúdenie veci podstatnom – fakte, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o existencii hospodárskej
zmluvy. Teda, i za situácie, že by súd prvej inštancie (a to ani len podporne) neprihliadol na obsah
záznamu, nič by uvedené nemenilo na tejto pre rozhodnutie esenciálnej skutočnosti.
37. Pokiaľ odvolateľ ďalej namieta nevykonanie dôkazov navrhnutých na pojednávaní dňa 27.11.2023 –
pripojenímspisuOkresnéhoúraduŽilinaanotárskehospisuN16/2017,odvolacísúdsavcelomrozsahu

stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
a ktoré dostatočne objasnil v bode 44. napadnutého rozsudku.

38. Odvolateľ ďalej uvádza, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., č. 278/1993 Z. z., č. 109/1964
Zb., a súvisiacich vyhlášok, a to najmä ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého

prechádzajú účinnosťou tohto zákona do vlastníctva obce z majetku SR veci, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti zákona právo na hospodárenie národným výborom, keď súd vyhodnotil, že právo žalobcu
k predmetným pozemkom nemožno vyvodzovať ani s poukazom na toto zákonné ustanovenie. Ďalej
odvolateľ uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti práva hospodárenia národného
výboru, keď nedostatočne preskúmal existenciu práva hospodárenia vo vzťahu k dlhodobému užívaniu

majetku v rámci jeho hospodárskeho účelu, ako aj vo vzťahu k nepripusteniu navrhovaných dôkazov
zo strany žalobcu.

39. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie zmieňovanému okruhu odvolacích námietok konštatuje, že nemohol
dať na ne odvolateľovi konkrétnu odpoveď, keďže samotné odvolacie námietky atribút konkrétnosti

postrádajú. Odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu Slovenskej republiky je povinný zodpovedať argument, ktorý je ad a/ „relevantný“,
„podstatný“, „významný“, resp. „týkajúci sa veci“ (relevant, important, pertinent) a ktorý je zároveň ad
b/ „konkrétny“ („specific“), t. j. formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom („formulated in
a sufficiently clear and precise manner“).

40.Odvolateľďalejuvádza,cit.:„...akbyskutočnenedošlokvznikuprávatrvaléhoužívaniapredmetných
nehnuteľností patriaceho TJ Slovan Povina, žalobca by ako obec nadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
nakoľko pokiaľ by k predmetným nehnuteľnostiam ako národnému majetku nevykonávala právo trvalého
užívania TJ Slovan Povina, voči týmto nehnuteľnostiam by vykonával právo hospodárenia príslušný

národný výbor, čo vyplýva, zo skutočností, že predmetné nehnuteľnosti boli v posudzovanom období
dlhodobo využívané v rámci hospodárskeho účelu...“.

41. Východiskovo odvolací súd poukazuje na protirečivosť odvolacej argumentácie – žalobca v úvode
odvolaniatvrdí,žeprávotrvaléhoužívaniapatrilotelovýchovnejjednoteavďalšejčastiodvolanianaopak

podporne tvrdí, že právo hospodárenia (ak neprináležalo telovýchovnej jednote) prináležalo národným
výborom. Odvolací súd akcentuje, že „právo hospodárenia“ národných výborov zahŕňalo v zmysle
judikatúry (napr. 5Sžrk/1/2016) trvalú správu nehnuteľností a aj využívanie majetku na jeho hospodársky
účel. Sporné nehnuteľnosti tak nemohli trvalo obhospodarovať dva rozdielne subjekty v rovnakom čase.
Žalobca namieta, že právo hospodárenia chcel „preukázať aj navrhnutými dôkazmi, ktoré však súd

z dôvodu konštatovania nadbytočnosti nepripustil“. Nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako môžu dôkazy,
ktoré žalobca navrhol za účelom preukázania práva trvalého užívania telovýchovnej jednoty, súčasne
„slúžiť“ aj na preukázanie práva hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam inému subjektu - národnému
výboru.
42. Odhliadnuc od uvedenej protirečivosti odvolateľovej argumentácie odvolací súd v zhode so závermi

súdu prvej inštancie akcentuje, že právo hospodárenia národným výborom mohlo patriť len v prípadoch
predpokladaných v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi, napr. § 7 ods. 4 vyhlášky
č. 156/1975 Zb. (neskôr napr. § 8 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. atď.). Opätovne v zhode so
závermi súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
predpokladá súčasné splnenie podmienky existencie vlastníckeho práva Slovenskej republiky, ako aj

práva hospodárenia trvalej správy patriacej národnému výboru ku dňu 24.11.1990. Žalobca nepredložil
žiaden relevantný dokument, ktorým by preukázal výkon práva hospodárenia národným výborom (či už
fakticky alebo právne) ku dňu 24.11.1990. Najvyšší súd SR v rámci svojej judikatúry (napr. rozhodnutie
5Sžrk/1/2016) rozlišuje pritom právo hospodárenia a dočasnú správu majetku, pričom pod dočasnousprávou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku. Pod pojmom
hospodáreniesavšakchápetrvalásprávanehnuteľnosti,akoajvyužívaniemajetkunajehohospodársky
účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Hospodárenie je možné teda iba

v režime trvalej správy za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom
činnosti správcu. Zo samotného zápisu v pozemkovej knihe z roku 1978 (zápis vykonaný v prospech čsl.
štát – TJ Povina) nevyplýva, že by bolo zriadené právo hospodárenia miestnemu národnému výboru. Vo
vzťahu k tvrdenému titulu v zmysle § 2 zákona č. 139/1991 Zb. musí odvolací súd konštatovať samotné
neunesenie bremena tvrdenia – žaloba neobsahovala dostatok substancovaných skutkových tvrdení,

aby sa vôbec mohlo pristúpiť k dokazovaniu. Žalobca netvrdil kedy, za akých okolností, na základe
akého titulu (zmluvy atď.) došlo k prevodu práva hospodárenia zo štátu na miestny národný výbor. Pokiaľ
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o skutočnostiach, relevantných z hľadiska aplikovanej normy § 2
zákona č. 139/1991 Zb., nemohol uniesť ani bremeno dôkazné.
43. Odvolateľ v odvolacom konaní predložil odvolaciemu súdu dôkazy (Žiadosť Okresného národného
výboru v Čadci o zápis vlastníctva nehnuteľností pre TJ Slovan Povina zo dňa 17.11.1978 (č.j. Fin

731/78 – maj. a Žiadosť o zmenu nehnuteľností obce Povina zo dňa 29.11.1991, spolu s Protokolom
o delimitácii majetku majetkových práv a záväzkov na Obecný úrad v Povinej, Okresnú školskú správu
v Čadci a Obvodný úrad v Kysuckom Novom Meste zo dňa 11.07.1991, s prílohami č. 1, č. 4) s ktorými,
ako uvádza, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedisponoval.
44. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

45. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
46. Odvolací súd na dôkazy označené/predložené odvolateľom v odvolacom konaní nemohol
prihliadnuť, nakoľko nebol naplnený/preukázaný žiaden z dôvodov, ktoré má na mysli citované

ustanovenie § 366 CSP pre použitie tohto prostriedku procesného útoku v odvolaní. Na margo tvrdenia
odvolateľa, že týmito prostriedkami v konaní pred súdom prvej inštancie nedisponoval, odvolací súd
dodáva, že je úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré
obsiahol až v odvolaní, nemohol použiť bez svojej viny. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom
sporovomkonaní(§153a§154CSP)jenajmäprispieťknaplneniuprincípuprocesnejekonómievrátane

rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr
(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Odvolací súd dodáva, že na
diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia/označenia z nedbanlivosti.
47. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, ktorý konštatuje nesprávne právne posúdenie súdom

prvej inštancie, poukazujúc na bod 43. napadnutého rozsudku dôvodiac, že písomný protokol nemá
konštitutívny, ale len deklaratórny účinok, odvolací súd uvádza, že v tomto bode a ani na inom
mieste odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie nepripisoval delimitačnému protokolu konštitutívny
účinok. Delimitačný protokol zmieňoval súd prvej inštancie len okrajovo, a to vo väzbe na úvahu
o možnom vydržaní sporných nehnuteľností žalobcom. Inými slovami, zaoberal sa (hoc to expressis

verbis v odôvodnení nevyjadril – čo je jediným pochybením súdu prvej inštancie, nemajúcim však
žiaden vplyv na vecnú správnosť rozsudku), či mohol delimitačný protokol tvoriť tzv. putatívny titul,
ktorý by (hypoteticky) mohol založiť, prípadne dobromyseľnosť žalobcu pri vstupe do držby sporných
nehnuteľností.
48. Žalobca v odvolacej replike (podanie zo dňa 28.06.2024, č.l. 308 a nasl. spisu) uvádza, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo v odvolacom konaní k uzavretiu dohody č. 6/2024 o bezodplatnom prevode
majetku štátu v dočasnej správe, na základe ktorej prešli podľa zákona č. 138/1991 Zb. na žalobcu
niektoré zo sporných nehnuteľností, a to KN-C č. 81/1, č. 81/3, č. 81/4, s tým, že k tomuto prechodu došlo
za ,,rovnakých“ skutkových a právnych okolností, ako k ostatným sporným nehnuteľnostiam. Žalobca
zastáva názor, že uzavretím dohody žalovaný sám vyvracia svoje tvrdenia obsiahnuté vo vyjadreniach

o neexistencii práva trvalého užívania sporných nehnuteľností zo strany TJ Slovan Povina.

49. Odvolací súd aj uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu zmieňovanej dohody č.
6/2004 (č.l. 311–312 súdneho spisu) tvoriacej prílohu odvolania žalobcu, uzavretej dňom 18.04.2024medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol ,,prechod“ vlastníckeho práva štátu na obec
k nehnuteľnostiam KN-C č. 81/1, č. 81/3, č. 81/4, a to z článku III. dohody je zrejmé, že bola uzatvorená
síce podľa zákona č. 391/1991 Zb. ako tvrdí žalobca, avšak podľa jeho ustanovenia § 2d ods. 4. Podľa

zmieňovaného ustanovenia § 2d ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prejdú dohodou
uzavretou medzi obvodným úradom v sídle kraja a obcou z majetku Slovenskej republiky pozemky
v dočasnej správe podľa osobitného predpisu (poznámka č. 11 i - § 5 zákona č. 278/1993 Z.z.) pod
stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Dohoda medzi žalobcom

a žalovaným bola teda uzatvorená na odlišnom právnom základe, než sa domnieva žalobca, a nie je
teda ani hypoteticky spôsobilá podporiť argumentáciu žalobcu, práve naopak. Predpokladom uzavretia
dohody (ktorú žalobca podpísal a tak prejavil súhlas s jej obsahom) je totiž existencia vlastníckeho práva
štátu k predmetu prevodu.
50.Nakoľkoodvolacísúdodvolacienámietkyžalobcuvyhodnotilakonedôvodné,resp.v označenejčasti
(v bodoch 38., 39. tohto rozsudku) za nekonkrétne, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému a intervenientovi 1/
a 2/ na strane žalovaného, ako úspešnej procesnej strane, nárok na ich náhradu v celom rozsahu

proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
52. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)