Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Lenka Gomolová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 54Pc/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Gomolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124202372.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, v právnej veci navrhovateľky

(matky): A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (otec):
E. B., nar 4.7.1981, bytom F. XXX, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: G. B., nar. X.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje .

Maloletá G. B., nar. X. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný platiť výživné mesačne na maloletú G. v sume 180 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od 22. 2. 2024.

Zameškané výživné na mal. G. za obdobie od 22. 2. 2024 do 31. 1. 2025 vo výške 2.029,60 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

Styk otca s mal. G. sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2024 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil,
že otcom maloletej G., nar. XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX je E. B., nar. XX.XX.XXXX.
Zároveň navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa zaviazať prispievať
na výživu maloletej G. sumou 180 eur mesačne odo dňa podania návrhu splatných vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletej G. sú manželia

už druhý rok. Predtým žili ako druh a družka. Otcovstvo k dcére neuznal, nakoľko bol 9 rokov vo
výkone trestu. Snažila sa s ním žiť v spoločnej domácnosti a vychovať ich dcéru, ale bohužiaľ, sa to
nedalo. Nechce pracovať a neustále vznikali nezhody medzi nimi. Posledný rok spolu nežijú v spoločnej
domácnosti. V januári 2024 podala návrh na rozvod manželstva.

2.Vpísomnomvyjadreníknávrhumuž,ktoréhootcovstvomalobyťurčené,uviedol,ženesúhlasíscelým
návrhom. Potvrdil, že maloletá G., nar. XX.XX.XXXX je jeho dcéra, ale nesúhlasí s výškou výživného,

ktoré vyžaduje, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný bez príjmu. Žiada o zníženie na primeranú sumu,
ktorú je schopný platiť mesačne 30 - 40 eur. Súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti
matky.3. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 matka a muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, súhlasne vyhlásili,
že otcom maloletej G. B. nar. XX.XX.XXXX matke A. B., nar. XX.XX.XXXX je E. B., nar., 04.07.1981, čím
došlo k určeniu otcovstva v súlade s ustanovením § 90 zákona o rodine. Nakoľko teda počas konania

o určenie otcovstva došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie o určenie
otcovstva v súlade s ustanovením § 109 CMP zastavil a ďalej konal o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletej.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný

skutkový stav:

5. Z rodného listu maloletej G. vystaveného dňa 17.04.2024 Matričným úradom Nesluša súd zistil, že
otec je neuvedený a ako matka je zapísaná A. B., nar, 29.07.1988.

6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 54P/20/2024-68 zo dňa 2.10.2024 bolo manželstvo rodičov

mal. G. rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2024.

7. Z potvrdenia o príjme matky zamestnávateľa Kysucké pekárne a. s. Čadca súd zistil, že matka je
zamestnaná v tejto spoločnosti od 26.10.2023 a dosiahla čistú mzdu v mesiaci 10/2023 vo výške 201,03
eur, mesiaci 11/2023 vo výške 841,02 eur, v mesiaci 12/2023 vo výške 689,54 eur, v mesiaci 1/2024 vo

výške 851,56 eur vrátane daňového bonusu 140 eur, v mesiaci 2/2024 vo výške 1525,85 eur vrátane
daňového bonusu 140 eur. Podľa ďalšieho potvrdenia o príjme matky uvedeného zamestnávateľa zo
dňa 18.09.2024 mala matka priemernú čistú mzdu vo výške 1086,18 za mesiace 3 - 8/2024 vrátane
daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne.

8.ZlustrácievSociálnejpoisťovnisúdzistil,žeotecniejeevidovanýakozamestnanec,nepoberážiadne
dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa
3.4.2024 otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v období od 01.02.2023 nepoberá

pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. V období od 01.02.2023 poberá peňažný príspevok
za opatrovanie, ktorého výška podľa pripojeného potvrdenia bola v roku v mesiacoch 7 – 12/2023 vo
výške 569 eur a v mesiaci január 2024 vo výške 403,81 eur.

10. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 08.04.2024 je matka poberateľkou

prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne.

11. Zo správy H. I. J., s.r.o. zo dňa 09.12.2024 súd zistil, že otec bol v ich ambulancii vyšetrený
3 krát (17.02.2022, 04.12.2023, 12.04.2024), nebola mu zistená duševná porucha v pravom slova
zmysle, hoci mal snahu tuto simulovať, aj za podpory rodinných príslušníkov. V marci 2024 realizované

psychologické vyšetrenie (Mgr. Kollárová) so záverom Simplexne štrukturovaná osobnosť, subnormná,
účelové a rentované snahy a správanie. Lieky neužíva žiadne. Osobnosť je nevyvážená, čo je jeho trvalo
osobnostná a povahová charakteristika, ktorá neovplyvňuje jeho schopnosť vykonávať prácu, otázna je
však jeho motivácia a výdrž, nakoľko nemá žiadne pracovné návyky.

12. Na pojednávaní matka zotrvala na návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.
Špecifikovala jej odôvodnené potreby, svoje príjmy, majetkové pomery a výdavky. Maloletá sa s otcom
nestretáva, nežiada upraviť styk.

13. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke, s maloletou

sa nechce stýkať. K výdavkom uvádzaným matkou na maloletú dcéru sa vyjadriť nevedel. Špecifikoval
svoje príjmy, výdavky, uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané, že otec nemá žiadne psychiatrické
ochorenie, je schopný pracovať. Uvádzal príjem z fušiek 60 - 70 eur, kolízny opatrovník má za to, že je

schopný platiť výživné tak ako matka navrhuje.15. Podľa § 90 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

16. Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov.

17. Podľa § 109 CMP ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

18. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

24. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo č. 36/2005 Z.z. na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Maloletá G. je vo veku 16 rokov, od narodenia jej osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, otec sa
na tejto starostlivosti nepodieľal, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zveril maloletú G.

do osobnej starostlivosti matky pri konštatovaní, že neboli zistené nedostatky v tejto starostlivosti ani
zo strany kolízneho opatrovníka.28. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov
dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča

je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).

29. Maloletá G. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy, má bežné výdavky na svoju osobu čo sa
týka stravy, ošatenia, hygieny (súd ich považoval za odôvodnené vo výške 150 eur strava – maloletá

sa stravuje aj v škole, 70 eur oblečenie, obuv – maloletá je vo vývine a rastie, je potreba častejšej
výmeny ošatenia a obuvi, 30 eur hygiena). V škole sú výdavky na obedy 20 - 22 eur mesačne, má
výdavky na cestovné do školy 1 euro/1 cesta, spolu 40 eur mesačne, školské výdavky ZRPŠ, zošity,
pracovnépomôcky–súdpovažovalzadôvodnévpriemere10eurmesačne.Výdavoknamobilnýtelefón
predstavuje 20 eur mesačne. Ďalej má maloletá výdavky na voľnočasové aktivity. Matka uvádzala vo
vyhlásení zo dňa 12.4.2024 a na pojednávaní výdavky na maloletú v rozdielnych výškach, súd tieto

vychádzajúc z rozhodovania aj v iných veciach považoval za odôvodnené tak, ako sú uvedené vyššie.

30. Matka maloletej je zamestnaná, kde dosahuje príjem tak ako je uvedené v bode 7 tohto odôvodnenia.
Uplatňuje daňový bonus, ktorý v roku 2024 bol vo výške 140 eur mesačne, od 01.01.2025 50 eur
mesačne, poberá prídavky na maloletú 60 eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Kia ceed. Býva u

priateľa, pričom výdavky na bývanie hradí jej priateľ. Matka má bežné výdavky na svoju osobu, spláca
úver na auto 200 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

31. Otec maloletej je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Má príjem z fušiek, ktorý uvádzal vo výške 60 - 70 eur za deň. Nevlastní žiadne

nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty. Býva u matky, kde výdavky na bývanie hradí jeho matka. Otec
uvádzal, že si vybavuje invalidný dôchodok, nakoľko sa lieči psychiatrický, nemôže v práci dlho vydržať.
Uvedené tvrdenia nepreukázal, pričom podľa správy ním označenej psychiatričky otcovi nebola zistená
žiadna duševná porucha v pravom slova zmysle. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

32. Pri posudzovaní schopností a možností otca prispievať na výživu mal. G. výživným súd nemal
preukázané tvrdenia otca o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje pracovať dlhšie a teda sa môže
zamestnať. Sám uvádzal príjem z fušiek denne vo výške 60 - 70 eur, pričom podľa jeho vyjadrení ide o
stavebné práce. Súd preto pri určení výšky výživného vychádzal u otca z jeho potenciálnych príjmov, to
znamená príjmov, ktoré (potenciálne) mohol a môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav (tvrdenia

o nepriaznivom zdravotnom stave neboli preukázané), schopnosti, prax, dopyt na trhu práce. Súd mal za
to, že otec môže dosahovať priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá v druhom štvrťroku
2024 podľa štatistického úradu Slovenskej republiky bola vo výške 1520 eur, čo v prepočte podľa portálu
platy.sk predstavujú sumu 1155,63 eur v čistom. Ak by otec dosahoval ním uvádzaný príjem 60 - 70
eur za deň pri pravidelnom výkone práce, t.j. 20 dní v mesiaci, dosahoval príjem 1200 až 1400 eur

mesačne. Vychádzajúc z uvedeného a pri zohľadnení skutočnosti, že časť výdavkov na maloletú je krytá
prídavkom na dieťa a daňovým bonusom, je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca
prispievať na výživu maloletej G. mesačne sumou vo výške 180 eur pri konštatovaní, že sa inou formou
na úhrade jej odôvodnených potrieb nepodieľa. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu,
t.j. od 22.02.2024 v súlade s návrhom matky.

33. Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2024 do 31.01.2025 súd určil vo výške 2029,60 eur ako
súčet pomernej časti zameškaného výživného za 8 dní mesiaca 2/2024 - 49,60 eur a nedoplatku za
mesiace 3/2024 - 1/2025, teda 11 mesiacov krát 180 eur = 1980 eur. Zameškané výživné súd otcovi
povolil splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným. Nakoľko zameškané výživné

rovnako ako bežné výživné je vykonateľné doručením, je otec povinný začať splácať zameškané výživné
spolu s prvým bežným výživným splatným po doručení tohto rozsudku. Ak sa dostane do omeškania s
ktoroukoľvek splátkou, stáva sa celý dlh splatným naraz.

34. O úprave styku súd v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o rodine rozhodol tak, že, že tento

neupravil, nakoľko úpravu styku rodičia nežiadali.35. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre
aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku sa matka a
zástupkyňa kolízneho opatrovníka vzdali práva podať proti nemu odvolanie, toto právo nemajú.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.