Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011979
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121011979.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr.
Martina Floriša, PhD. a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 28T/59/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa

15.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 28T/59/2021 oslobodil obžalovaného A.
B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 28.09.2021, pod
č. 3 Pv 82/20/2207-40, pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157

ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že
dňa 17.03.2020 v čase okolo 14:15 hod. v obci C., na pozemku rodinného domu č. XXX, počas toho, ako
obžalovaný vykonával búracie práce tam postaveného rodinného domu, ako aj rôzne terénne úpravy
pozemku, vrátane manipulácie so stavebnou suťou, s pracovným strojom značky JCB 3CX, EČV: D.,
VIN: E., došlo k zosunu zjavne nestabilného múru, ktorý oddeľoval pozemok, na ktorom obžalovaný

pracoval, od pozemku rodinného domu č. XXX, a to na pozemok rodinného domu č. XXX, pri ktorom
trosky tohto múru zasiahli tam pracujúceho
poškodeného F. C., ktorý v dôsledku toho utrpel zlomeninu priečnych výbežkov 1. až 4. bedrového
stavca vľavo, zlomeninu tela 5. bedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vpravo, pomliaždenie zadnej
steny hrudníka, pomliaždenie a odreninu hlavy v záhlavovej oblasti vľavo, pomliaždenie a odreninu lakťa
vpravo,pomliaždeniekolenavpravo,pomliaždenieaodreninupredkoleniavpravo,syndrómzhmoždenia

(crushsyndróm),vdôsledkučohobolpoškodenýF.C.oddňa17.03.2020dodňa24.03.2020obmedzený
v kontakte so spoločenským prostredím, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných,
hygienických a stravovacích úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, závažne obmedzený v
mobilite, obmedzený vo fyzickej záťaži, manuálnej práci, odkázaný na úplnú starostlivosť inej osoby
a od dňa 25.03.2020 do dňa 17.06.2020 bol obmedzený v nadmernej fyzickej záťaži, obmedzený v
mobilite (barle a korzet), obmedzený v dlhodobejšom sedení, v šoférovaní, obmedzený v kontakte so

spoločenským prostredím a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný na osobnú asistenciu inej
osoby, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov, obmedzený
vo vykonávaní prác v domácnosti s dobou liečenia minimálne 3 mesiace, a
poškodenéhoF.G.,ktorývdôsledkutohoutrpelzlomeninustrednejklinovejkostivľavo,zlomeninudolnej
časti 2. až 5. predpriehlavkovej kosti nohy vľavo, zlomeninu kockovitej kosti nohy vľavo, v dôsledku čoho
bol poškodený F. G. od dňa 17.03.2020 do dňa 19.03.2020 obmedzený v kontakte so spoločenským

prostredím, obmedzený v možností vykonávania nevyhnutných životných, hygienických a stravovacích
úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, obmedzený v mobility (barle a sadra), obmedzenývo fyzickej záťaži, odkázaný na čiastočnú starostlivosť inej osoby a od dňa 20.03.2020 do dňa
29.04.2020bolobmedzenývnadmernejfyzickejzáťaži,obmedzenývmobilite,obmedzenývšoférovaní,
obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný

na čiastočnú starostlivosť inej osoby, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných,
hygienických úkonov, obmedzený vo vykonávaní prác v domácnosti s dobou liečenia minimálne 6
týždňov,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku prvostupňový súd odkázal poškodených F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. I. XXXX/XX, D., F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D., Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874 a Sociálna
poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, s nárokmi na náhradu škody
na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie. Obžalovaný sa na
hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania.

3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 11.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
3.1. Uvádza, že existencia dvoch samostatných pracovísk je dostatočne preukázaná, avšak vzhľadom
na meritum veci irelevantná.
3.2. Poukazuje na to, že pojem „pracovisko“ nie je ani zákonom definovaný, pričom tento „pojem“ je

možné len logicky odvodiť ako všeobecne zaužívané pomenovanie miesta, na ktorom sa vykonáva
pracovná činnosť, nakoľko s týmto pojmom operuje najmä zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
avšak ani ten zákonnú definíciu neuvádza.
3.3. Ďalej poukazuje na to, že v danej trestnej veci je podstatným zákonom definovaný pojem „ohrozený
priestor“, ktorého definícia je obsiahnutá v § 2 písm. d) vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorá znie tak, že

ohrozeným priestorom je „priestor, v ktorom nemožno vylúčiť poškodenie zdravia osoby v dôsledku
ohrozenia vzniknutého najmä umiestnením a činnosťou osoby alebo pracovného prostriedku, pádom
predmetu alebo zrútením konštrukcie“. Uvádza, že tento pojem je definovaný zákonodarcom čo najširšie
bez toho, aby vymedzoval len konkrétnu oblasť, v danom prípade miesto, kde prichádzalo k výkonu
prác pomocou pracovného stroja. Je názoru, že uvedená definícia je koncipovaná zámerne čo najširšie,

aby sa predišlo poškodeniu zdravia akejkoľvek osoby nachádzajúcej sa v blízkosti vykonávania činnosti,
okrem iného pracovným prostriedkom, bez ohľadu na jej status a vzťah k osobe, ktorá takúto činnosť
s pracovným strojom vykonáva.
3.4.Vkontextestoutozákonnoudefinícioupojmu„ohrozenýpriestor“potomvyvstávarelevantnáotázka,
akú úlohu v danom prípade zohráva tá skutočnosť, že išlo o dve samostatné pracoviská, nakoľko na

jednej strane nie je zrejmé, prečo by za istých okolností nemohlo byť susediace „pracovisko“ zároveň
aj ohrozeným priestorom, a zároveň prečo by sa pojem ohrozený priestor mal „de facto“ stotožňovať
so zákonne nedefinovaným pojmom „pracovisko“. Argumentáciu prvostupňového súdu v tomto smere
považuje za nedostatočnú.
3.5. Ďalej uvádza, že vedľajším priestorom „pracoviska“, na ktorom vykonával práce obžalovaný, mohla

byť aj verejná komunikácia, napríklad chodník alebo cesta pre motorové vozidlá a na podklade právneho
záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, by takéto miesto už nebolo
ohrozeným priestorom, nakoľko to nie je iné ,,pracovisko“, čo je právne neudržateľné.
3.6. Poukazuje na to, že zo strany prokuratúry bolo obžalovanému kladené za vinu, že porušil č.
8 bod 1.8 písm. g) a bod 1.9 písm. i) vyhlášky č. 147/2013, teda konanie spočívajúce v porušení

povinnosti „uvedie stroj do chodu až po odchode všetkých osôb z ohrozeného priestoru“ (bod 1.8
písm. g) a konanie spočívajúce v zákaze „pracovať so strojom v mieste, na ktoré nie je vidieť zo
stanovišťa osoby obsluhujúcej stroj a kde by mohli byť ohrozené osoby vykonávajúce stavebné práce
vrátane osoby obsluhujúcej stroj“ (bod 1.9 písm. i). Povedané inak, obžalovaný príkaz osobám na
vedľajšom pozemku, aby sa vzdialili z ohrozeného priestoru dať nemohol, ale zároveň sa mal pred

uvedením pracovného stroja do chodu presvedčiť, že sa tam tieto osoby nenachádzajú, avšak to by
musel absolvovať zdĺhavú cestu okolo plota na susediaci pozemok. O tejto skutočnosti sa jednoducho
nepresvedčil, pričom samozrejme by bolo scestné od neho požadovať, aby tak vykonal pred každým
nabratím lyžice pracovným strojom, úplne by postačilo, keby tak vykonal v ten deň, alebo aspoň tesne
predtým, keď začal obsluhovať pracovný stroj, naposledy predtým, ako predmetný múr spadol na

poškodených, avšak nevykonal ani to, ako to plynie najmä z výpovede svedkov a svedkov-poškodených.
3.7. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 10/2020 od znalca doc. Ing. Milan Sabo, PhD. je názoru,
že ak znalec odpovie v znaleckom posudku aj na právne otázky, tak táto skutočnosť sama o sebe
nespôsobuje nepoužiteľnosť znaleckého posudku ako celku, pričom v danom smere absolútneabsentuje argumentácia, ktoré časti znaleckého posudku neboli brané do úvahy, ktoré áno, resp. ako
boli vyhodnotené tie časti znaleckého posudku, v ktorých znalec odpovedal na iné, ako právne otázky,
resp. uviedol nie právne, ale vecne súvisiace skutočnosti.

3.8. Poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že ak sa znalec
v znaleckom posudku vyjadrí aj k právnym otázkam, takýto postup nezaťažuje chybou nezákonnosti
celý znalecký posudok per se; použiteľná je tá časť, kde znalec právne otázky nerieši, ale výhradne sa
koncentruje na zodpovedanie odborných skutkových otázok.
3.9. Ďalej uvádza, že neexistencia príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom bola

vyhodnotená nesprávne.
3.10. Uvedený záver prvostupňový súd materiálne oprel o výpoveď svedka C. na hlavnom pojednávaní
dňa 21.03.2023. Prvostupňový súd v kontexte tejto výpovede v zásade uviedol, že príčinná súvislosť
nemôže byť postavená na domnienkach svedka, nakoľko v rámci preukázania tejto súvislosti predmetný
svedok uviedol vetný konštrukt „asi ako nabral suť, tak možno tam boli nejaké tehly...“ (č. 1. 9 zápisnice z
hlavného pojednávania zo dňa 21.03.2023, prvá otázka prokurátora), pričom poukázal aj na skutočnosť,

že svedok nie je znalec. Je názoru, že aj napriek tomu, že svedok nie je znalec, uvedené však nevylučuje
schopnosť daného svedka priamo svojím zmyslami vnímať priebeh určitej udalosti vo vonkajšom svete.
Poukazuje na monologickú časť výpovede tohto svedka, ktorý v rámci nej okrem iného uviedol, že „Po
tom, ako bol komín zbúraný zostala na pozemku ešte nejaká suť, p. B. túto suť tak nešťastne nabral, že
múr spadol.“. Svedok C. jasne uviedol, že obžalovaný nabral suť, pričom tento jeho pohyb s pracovným

strojom zapríčinil pád múru na osoby svedkov-poškodených.
3.11. Z uvedeného možno potom jednoznačne prijať záver, že príčinná súvislosť je v danom smere
dostatočne objektivizovaná do takej miery, že použitie hmotnoprávnej zásady „in dubio pro reo“ je v
kontexte § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku právne neodôvodniteľné, nakoľko v prípade uplatnenia
tejto zásady v „pochybnostiach v prospech“, musí ísť rovnako o racionálne, preukázané a relevantné

pochybnosti, vyplývajúce z dokazovania, a nie o hypotetické konštrukty, ako je napríklad ten uvedený
prvostupňovým súdom, spočívajúci v „otrasoch zeme“.
3.12. K argumentácií prvostupňového súdu ohľadom vzdialenosti pracovného stroja od predmetného
múru poukazuje na č. l. 12 odsek 4 odôvodnenia. Ďalej uvádza, že o tejto skutočnosti obžalovaný,
ako aj svedok vypovedali rozdielne, pričom ide o nedostatočne objektivizovanú skutočnosť aj v tom

smere, ,,kto/čo“ bolo od múru vzdialené 2,5 m, resp. 5 m, či samotný pracovný stroj, jeho predné koleso,
jeho lyžica, kabína (aké boli rozmery pracovného stroja), osoba obžalovaného a pod. Na podklade
takýchto vágnych informácii vyplývajúcich z výpovede svedkov ohľadom tejto skutočnosti možno
konštatovať, že deklarovanie takejto skutočnosti sa javí minimálne ako predčasné. Podporne v smere
existencie príčinnej súvislosti možno dať do pozornosti aj správu Slovenského hydrometeorologického

ústavu (č. 1. 407), ktorá objektivizuje, aké boli poveternostné podmienky dňa 17.03.2020 v obci C.,
pričom možno jednoznačne konštatovať, že tieto nemali vplyv na pád múru, keďže inkriminovaný múr
stal niekoľko rokov až do momentu, kedy prišlo k jeho zrúteniu pracovnou činnosťou obžalovaného
spočívajúcou v manipulácii s pracovným strojom.
3.13. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil

odvolaním napadnutý výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
18.09.2023 nasledovne (skrátene):
4.1. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vydaný v súlade s výsledkami dokazovania a na

základe správneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. Rozsudok je zároveň dostatočne
a presvedčivo odôvodnený. Odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné.
4.2. Uvádza, že dvomi na sebe nezávislými pracoviskami sa má s poukazom na konkrétne skutkové
okolnosti rozumieť existencia dvoch na sebe nezávislých právnych vzťahoch, v ktorom na jednej
strane poškodení ako zamestnanci spoločnosti Trilex vykonávajú prácu na svojom mieste výkonu práce

aobžalovanýakoživnostníkvykonávainúprácunainommiestevýkonupráce.Vuvedenomkontextemá
obžalovaný určité povinnosti vyplývajúce z predpisov o BOZP, ale určité povinnosti majú aj poškodení.
4.3. Výklad prokurátora k „ohrozenému priestoru“, ktorý je definovaný vyhláškou č. 147/2013 Z.z. v §
2 písm. d), považuje vzhľadom na skutkové okolnosti za nesprávny. Podstatná je tá skutočnosť, že
obžalovaný svojou prácou na pracovnom stroji nevytvoril „ohrozený priestor“, ktorý by sa mal nachádzať

v mieste výkonu práce poškodených na susednom pozemku. Uvedené ohrozenie bolo spôsobené
nedostatočnou stabilitou múru, ktorý nebol vo vlastníctve obžalovaného a nevykonával vo vzťahu k
tomuto múru žiadnu pracovnú činnosť (nebúral ho, neupravoval ho). Ak prokurátor vidí „ohrozený
priestor“ na mieste pracoviska poškodených, tento nebol vytvorený pracovnou činnosťou obžalovaného.4.4. Ďalej uvádza, že obžalovaný na mieste výkonu práce neporušil žiadne právne predpisy a nedošlo
k ohrozeniu zdravia žiadnych osôb. Vo vzťahu k práci s pracovným strojom má relevanciu právne
definovaný pojem „nebezpečný dosah pracovného stroja“, ktorý je definovaný v § 2 písm. c) vyhlášky

č. 147/2013 Z.z. ako maximálny dosah pracovného stroja zvýšený o bezpečnostný priestor 2 metre.
V blízkosti pracovného stroja v konkrétnom mieste nakladania stavebnej sute, sa v „nebezpečnom
dosahu pracovného stroja“ nenachádzala žiadna osoba. Dôkazom o dodržaní dostatočnej vzdialenosti
pracovného stroja sú fotografie stavebnej sute zhotovené pri obhliadke miesta činu a tiež fotografie
založené do spisu.

4.5. K pojmu „ohrozený priestor“ uvádza, že vo vzťahu k tomu, čo obžalovaný v kritickom momente robil
a kde sa nachádzal - naberanie stavebnej sute cca 2,5 metrov od múra, susedný pozemok na ktorom
pracovali poškodení nebol ohrozeným priestorom z dôvodu pracovnej činnosti obžalovaného, pretože
predmetom jeho činnosti nebolo a ani nemalo byť búranie múru, v blízkosti ktorého poškodení pracovali.
V tomto zmysle nemožno obžalovanému dávať za vinu porušenie ustanovenia prílohy č. 8 bod 1.8.
písm. g) vyhlášky č. 147/2013 Z.z., pretože v priestore, ktorý bol „ohrozeným priestorom“ z hľadiska

ním vykonávanej práce, sa žiadne osoby nenachádzali. Nemohol vedieť, že v čase naberania stavebnej
sute dôjde k pádu múru na susedný pozemok, pretože múr bol v dostatočnej bezpečnej vzdialenosti od
miesta, kde suť naberal.
4.6. Prokurátor v uvedenej argumentácii úplne opomína fakt, že osoby poškodených boli povinné
dodržiavať predpisy o BOZP v mieste svojho výkonu práce. V prípade, ak teda pracovali v mieste

svojho pracoviska v „ohrozenom priestore“ z dôvodu nestability múru, sami porušili predpisy o BOZP o
ktorých boli riadne preškolení. Zákon o BOZP v § 5 - § 8 stanovuje každému zamestnávateľovi celý rad
povinností na ochranu zdravia svojich zamestnancov. Uvedené povinnosti mal vo vzťahu k poškodeným
C. a G. ich zamestnávateľ - spoločnosť Trilex, ktorej konateľom bol svedok A.. Taktiež zamestnanci -
C. a G., boli povinní chrániť svoje zdravie, pričom mali celý rad oprávnení, ktoré mohli a mali využiť,

aby nedošlo k ich zraneniam.
4.7. Nebezpečný stav múru pri tom poznali a boli na nebezpečenstvo upozorňovaní. Ku zraneniam
poškodených došlo preto, že oni ako zamestnanci a ich zamestnávateľ porušili predpisy o BOZP,
nedbali na nebezpečenstvo, resp. zjavne ho podcenili. Poukazuje na listinný dôkaz - vstupné školenie
a oboznámenie s predpismi BOZP, podľa ktorého sa A., C. a G. dňa 28.2.2020 oboznámili s predpismi

BOZP, kde boli oboznámení aj s právom odmietnuť vykonávať prácu ak je ohrozené ich zdravie.
4.8. Znalecký posudok doc. Ing. Milana Saba, PhD. považuje za nezákonný a nesprávny. Tvrdenia
tohto znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 10/2020, sa zameriavajú takmer výlučne na právne
posúdenie skutku, ktoré však znalcovi neprináleží a navyše je nesprávne a vychádza z nepravdivých
okolností. Znalcove tvrdenia, že poškodení nemuseli nič dodržiavať, pretože nikoho neohrozovali,

vyznievajúažabsurdnevkontexteceléhoraduprávapovinností,ktoréimzpredpisovoBOZPvyplývajú.
Poukaz znalca, že mal obžalovaný najskôr zbúrať nestabilný múr, spočíva v neznalosti skutkových
okolností spočívajúcich v tom, že toto nebolo úlohou obžalovaného a vlastník vyslovene žiadal múr
ponechať. Skutočnosť, že poškodení počas práce stroja neopustili svoje pracovisko, nemožno vytýkať
obžalovanému, pretože to neboli jeho zamestnanci a nemohol im takýto príkaz vydať. Prokurátor

neuvádza, ktoré časti znaleckého posudku má na mysli ako použiteľné, keďže jeho závery obsahujú
citáciu právnych predpisov a nesprávne a nezákonné právne úvahy znalca.
4.9. Tvrdenia svedka C., na ktoré poukázal prokurátor v odvolaní (,,Po tom, ako bol komín zbúraný
zostala na pozemku ešte nejaká suť, p. B. túto suť tak nešťastne nabral, že múr spadol“) predstavujú iba
domnienku o príčine pádu múru. Je toho názoru, že svedok C. nemôže exaktne uviesť, čo bolo dôvodom

pádu múru, pretože to uviesť nevie.
4.10. V súvislosti s výpoveďou svedka C. uvádza, že on sám je vo veci zaujatým svedkom, pretože
ako vlastník pozemku a zároveň aj múru a ako stavebník na ktorého je vydané búracie povolenie,
je za svoju činnosť a za stav svojich nehnuteľností zodpovedný. V počiatočných štádiách trestného
stíhania bolo aj svedkovi C. vznesené obvinenie za uvedený skutok, a to uznesením zo dňa 15.10.2020,

ČVS: ORP-836/1-VYS-TT-2020 Si. Je logické, že svojej zodpovednosti sa môže chcieť zbaviť rôznymi
spôsobmi, napríklad tvrdením že múr pravdepodobne zhodil obžalovaný pri naberaní stavebnej sute.
Uvádza, že výpoveď jediného svedka C., ktorá obsahuje iba domnienku o tom, že múr spadol v
príčinnej súvislosti s činnosťou obžalovaného, nemôže byť podkladom pre vyvodenie záveru o tom,
že medzi činnosťou obžalovaného a pádom múru ktorý viedol ku vzniku zranení poškodených má byť

bezprostredná príčinná súvislosť.
4.11. Takejto úvahe bránia iné vykonané dôkazy, ktoré naopak nasvedčujú tomu, že k pádu múru
mohlo dôjsť aj bez pričinenia inej osoby. Poukazuje na závery znaleckého posudku znalca Ing. Gilanyi
v znaleckom posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného č. 10-01/2021. Zo záverovtohto posudku vyplýva, že za bezpečnú výšku zachovaného zvyšku steny považujú výšku 2,07 m so
zachovaním 3 radov tvaroviek na spodnej tehlovej časti muriva. Predmetný múr mal pred zrútením
v prednej časti výšku 2,80 m a v zadnej časti výšku 2,45 m, teda bol vyšší ako bola znalcom stanovená

bezpečná výška. V závere v bode 3.5.4 je uvedené, že obvodová stena znížená na 7 radov muriva nemá
dostatočnú odolnosť proti preklopeniu pri predpokladaných účinkoch vetra v danej lokalite.
4.12. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.
5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Poškodení sa na verejné zasadnutie
nedostavili.
6. Prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava. Obhajca navrhol odvolanie
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obžalovaný sa pridržal návrhu svojho obhajcu.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
9. Vo veci už raz rozhodol prvostupňový súd, a to rozsudkom zo dňa 05.10.2023, kedy uznal
obžalovaného za vinného, že
dňa 17.03.2020 v čase okolo 14:15 hod v obci C., na pozemku rodinného domu č. XXX, počas búrania

tam postaveného rodinného domu, ako aj vykonávania rôznych terénnych úprav pozemku s pracovným
strojomznačkyJCB3CX,EČV:D.,VIN:E.,pritlačilstavebnúsuťozjavnenestabilnýmúr,ktorýoddeľoval
pozemok na ktorom pracoval od pozemku rodinného domu č. XXX, pričom uviedol pracovný stroj
do chodu pred tým, ako odišli všetky osoby z ohrozeného priestoru a pracoval so strojom v mieste,
na ktoré nebolo vidieť z jeho stanovišťa ako osoby obsluhujúcej pracovný stroj a kde boli ohrozené

osoby vykonávajúce stavebné práce, v dôsledku čoho prišlo k zosunu múru na pozemok rodinného
domu č. XXX, pri ktorom trosky tohto múru zasiahli tam pracujúceho poškodeného F. C., ktorý v
dôsledku toho utrpel zlomeninu priečnych výbežkov 1. až 4. bedrového stavca vľavo, zlomeninu tela 5.
bedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vpravo, pomliaždenie zadnej steny hrudníka, pomliaždenie
a odreninu hlavy v záhlavovej oblasti vľavo, pomliaždenie a odreninu lakťa vpravo, pomliaždenie

kolena vpravo, pomliaždenie a odreninu predkolenia vpravo, syndróm zhmoždenia (crush syndróm), v
dôsledku čoho bol poškodený F. C. od dňa 17.03.2020 do dňa 24.03.2020 obmedzený v kontakte so
spoločenským prostredím, obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických a
stravovacích úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, závažne obmedzený v mobilite, obmedzený
vo fyzickej záťaži, manuálnej práci, odkázaný na úplnú starostlivosť inej osoby a od dňa 25.03.2020

do dňa 17.06.2020 bol obmedzený v nadmernej fyzickej záťaži, obmedzený v mobilite (barle a korzet),
obmedzený v dlhodobejšom sedení, v šoférovaní, obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím
a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný na osobnú asistenciu inej osoby, obmedzený v
možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov, obmedzený vo vykonávaní prácv domácnosti s dobou liečenia minimálne 3 mesiace, a poškodeného F. G., ktorý v dôsledku toho utrpel
zlomeninu strednej klinovej kosti vľavo, zlomeninu dolnej časti 2. až 5. predpriehlavkovej kosti nohy
vľavo, zlomeninu kockovitej kosti nohy vľavo, v dôsledku čoho bol poškodený F. G. od dňa 17.03.2020

do dňa 19.03.2020 obmedzený v kontakte so spoločenským prostredím, obmedzený v možností
vykonávania nevyhnutných životných, hygienických a stravovacích úkonov, vzhľadom na nutnosť pobytu
na lôžku, obmedzený v mobility (barle a sadra), obmedzený vo fyzickej záťaži, odkázaný na čiastočnú
starostlivosť inej osoby a od dňa 20.03.2020 do dňa 29.04.2020 bol obmedzený v nadmernej fyzickej
záťaži, obmedzený v mobilite, obmedzený v šoférovaní, obmedzený v kontakte so spoločenským

prostredím a obmedzený v spoločenskej činnosti, odkázaný na čiastočnú starostlivosť inej osoby,
obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov, obmedzený vo
vykonávaní prác v domácnosti s dobou liečenia minimálne 6 týždňov, pričom svojím konaním porušil
ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s prílohou č. 8 bod 1.8. písm. g) a bod 1.9. písm.
i) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú

podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi
súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j)
Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil
obžalovanému podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci
vo výkone búracích prác vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I.
XXXX/XX, D., škodu vo výške 6.102 eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 2.977,45 eur. Podľa

§ 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, D.
a Sociálna poisťovňa, so sídlom Ulica 29. augusta číslo 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 so svojimi
uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na základe odvolania podaného obžalovaným rozhodol
uznesením zo dňa 04.04.2024, č. k. 5To/191/2023-616 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
11. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neposkytol
obžalovanému, ani odvolaciemu súdu, náležité vysvetlenie, z ktorého by bolo možné vyrozumieť,
ako mali byť uvedené zákonné pojmy („nebezpečný dosah pracovného stroja“, „ohrozený priestor“)

uplatnené s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Rovnako neuviedol ako posudzoval plnenie
povinností zamestnávateľa poškodených osôb, ktoré mu vyplývajú z príslušných ustanovení zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Povedané inými slovami, ak sa kladie obžalovanému za vinu,
že svojím konaním porušil konkrétne ustanovenia právnych predpisov na úseku bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť nielen to, aké je zákonné znenie týchto

právnychpredpisov.Musíuviesť,zakýchdôvodovsakonkrétnaprávnanormavzťahujenaposudzovaný
prípad, v tomto smere najmä to, aké má obžalovaný postavenie v konkrétnych právnych vzťahoch, aké
konkrétne povinnosti mu vo vzťahu iným subjektom toho vzťahu vznikli a akým konkrétnym spôsobom
ich porušil. Túto povinnosť si prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesplnil, čím sa
stal rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia.

12. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe čoho mal prvostupňový
súd preukázanú bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a zrútením múru, t.j. ako bola
preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom zraneniu poškodených, ktoré utrpeli pri
zrútení múru. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje úvahy, akým spôsobom a na základe
akých dôkazov, prvostupňový súd vyhodnotil, že k zrúteniu múru, ktorý spôsobil poškodením zranenia,

došlo práve v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý odpratával stavebnú
suť.
13.Prvostupňovýsúdsícerozsiahloopísalobsahdôkazov,ktorébolivykonanénahlavnompojednávaní,
no nedostatočne uviedol, ktoré skutočnosti z týchto dôkazov vzal za preukázané. V ťažiskovejčasti odôvodnenia poukazuje iba na výpovede obžalovaného, svedka K. C., výpovede poškodených.
Prvostupňový súd pritom vykonal oveľa rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré však vo vzťahu k rozhodnutiu
o vine konkrétne nevyhodnotil. Vykonané dôkazy, ktoré sa vťahujú k jednotlivým dokazovaným

skutočnostiam, nie sú vždy obsahovo totožné (napr. výpovede svedkov poškodených a obžalovaného
ohľadne toho, ako, kedy a na čo konkrétne ich obžalovaný upozorňoval).
14. Povinnosťou prvostupňového súdu po vrátení veci bolo opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie,
prípadne doplniť dokazovanie v rozsahu, ktorý považuje za potrebný na rozhodnutie.
15. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie a na tomto rozhodol napadnutým

rozsudkom.
16. Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní konkrétne procesné
pochybenia nevytýkal, jeho odvolacie námietky smerovali výhradne do spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov prvostupňovým súdom. Prokurátor polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a
presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou a je založená na inom
hodnotení dôkazov. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou

prvostupňového súdu, podľa neho nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
17. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku predstavuje dostatočný základ pre tento výrok, že prvostupňový súd v potrebnej miere
vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a jasne
a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery. Zároveň sa prvostupňový súd veľmi

precízne vyrovnal aj s obžalobnými tvrdeniami prokurátora, ktoré prokurátor v odvolaní v podstate len
opakuje, keďže závery prvostupňového súdu neakceptuje.
18. Odvolací súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery prvostupňového súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
19. Prokurátor v odvolaní namieta, že obžalovanému je kladené za vinu porušenie č. 8 bod 1.8 písm. g)
(Pri prevádzke stroja sa uvedie stroj do chodu až po odchode všetkých osôb z ohrozeného priestoru.)

a bod 1.9 písm. i) (Pri prevádzke stroja sa nesmie pracovať so strojom v mieste, na ktoré nie je vidieť zo
stanovišťa osoby obsluhujúcej stroj a kde by mohli byť ohrozené osoby vykonávajúce stavebné práce
vrátane osoby obsluhujúcej stroj.) vyhlášky č. 147/2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti
o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Prokurátor taktiež argumentuje

výkladom pojmu „ohrozený priestor“, pričom s jeho vymedzením zo strany prvostupňového súdu sa
nestotožňuje. Podľa prvostupňového súdu bol ohrozeným priestorom rodinný dom, jeho interiér, exteriér,
ktorý zahŕňa okolie rodinného domu, na ktoré by časti rodinného domu mohli dopadať a po ktorom sa
pohyboval bager. Podľa prokurátora je však takéto vymedzenie nepostačujúce, s čím sa odvolací súd
nestotožňuje.

20. V tejto súvislosti bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný (ako aj svedok C.)
upozornil poškodených, resp. osoby nachádzajúce sa v blízkosti výkonu jeho pracovnej činnosti
a pohybujúce sa v blízkosti múru o začatí búracích prác z jeho strany na susednom pozemku.
Uvedené mal prvostupňový súd za preukázané výpoveďami svedka C., svedka A., poškodeného G.
a poškodeného C. (strana 9 a 10 napadnutého rozsudku), ktorí zhodne potvrdili, že o vykonávaní

búracích prác obžalovaným na susednom pozemku vedeli. Obžalovaný, rovnako ako svedok C. uviedol,
že predmetom búracích prác nemal byť predmetný múr, ten sa mal podľa požiadaviek svedka C.,
majiteľa pozemku, zachovať. O jeho zlom technickom stave mali vedomosť všetci zainteresovaní, či už
obžalovaný, svedkovia A. alebo aj poškodení G. L. C.. Všetci vypovedali, že múr je potrebné zbúrať
a uvedené odporúčali aj svedkovi C. ako jeho majiteľovi (strana 10 napadnutého rozsudku).

21. Odvolací súd uvádza, že výklad pojmu „ohrozený priestor“ poskytnutý prokurátorom, a síce, že za
ohrozený priestor by bolo možné považovať aj susediace pracovisko, na ktorom vykonávali pracovnú
činnosť poškodení, je príliš extenzívny. Ohrozeným priestorom by podľa interpretácie prokurátora
mohol byť akýkoľvek (priestorovo a vecne nešpecifikovaný) priestor v okolí akejkoľvek pracovnej
činnosti. V predmetnom prípade boli pracovnou náplňou obžalovaného búracie práce rodinného

domu, pričom múr nebol ich súčasťou. V tomto prípade za ohrozený priestor teda možno považovať
pracovisko obžalovaného (rodinný dom) a jeho okolie, avšak uvedené nemožno vymedziť priestorovo
neobmedzene. Pokiaľ by obžalovaný vykonával pracovnú činnosť v inkriminovanú dobu v blízkosti
múru alebo jeho okolí, naberal by suť spod alebo povedľa múru alebo búral múr, možno oblasť múruprávom považovať za ohrozený priestor. Vykonaným dokazovaním a z jednotlivých výpovedí svedkov a
obžalovaného ale vyplynulo, že obžalovaný manipuloval s pracovným nástrojom v značnej vzdialenosti
od múru (2,5 m až 5 m). Aj napriek tomu, že vzdialenosť obžalovaného od múru nebola presne ustálená,

obžalovaný preukázateľne nebol so svojim pracovným nástrojom v jeho tesnej blízkosti tak, aby mohol
bez pochybností spôsobiť jeho pád.
22. Na základe uvedeného teda nemohol obžalovaný porušiť povinnosti stanovené mu zákonom
o BOZP, na ktoré prokurátor poukazuje (bod 19 tohto uznesenia), keďže sa poškodení nenachádzali
v ohrozenom priestore a zároveň obžalovaný nepracoval so strojom na mieste, na ktoré nie je vidieť zo

stanovišťa osoby obsluhujúcej stroj a kde by mohli byť ohrozené osoby vykonávajúce stavebné práce,
keďže nepracoval v blízkosti múru. Navyše búracie práce múru neboli ani súčasťou prác obžalovaného,
o čom boli poškodení informovaní, rovnako ako o začatí búracích prác rodinného domu zo strany
obžalovaného na susednom pozemku.
23. Prvostupňový súd správne skonštatoval aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním
obžalovaného a následkom, čo v dostatočnej miere rozvinul v odôvodnení napadnutého rozsudku,

pričom s jeho argumentami a právnymi názormi sa odvolací súd stotožňuje. Je potrebné poukázať
na to, že v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že výkon pracovnej činnosti
obžalovaného viedol k pádu múru na poškodených. Zo žiadneho dôkazu teda jednoznačne nevyplynulo,
že práve konaním obžalovaného došlo k následku, ktorý sa mu kladie za vinu – poškodenie zdravia
poškodených v dôsledku pádu múru. Prvostupňový súd v tomto smere poskytol teoreticky správne

závery ohľadom príčinnej súvislosti, ktoré správne aplikoval na uvedený prípad.
24. Odvolací súd len dodáva, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi konaním páchateľa
a vzniknutou ujmou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti páchateľa za
ujmu vzniknutú poškodenému má preto zásadný význam otázka, či práve a jedine konanie alebo
nekonanie páchateľa (obvinenej osoby) malo za následok ujmu na právach poškodeného. Medzi

konaním páchateľa a vzniknutým následkom musí teda existovať priama, neoddeliteľná súvislosť,
tak ako na to poukázal prvostupňový súd. To znamená, že následok by nenastal, ak by nebolo
konania páchateľa. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu.

25. V tomto prípade nebola preukázaná priama, neprerušená väzba medzi príčinou a následkom,
resp. príčinou vo forme konania obžalovaného spočívajúce v manipulácii s pracovným nástrojom
(bagrom), v dôsledku ktorej došlo k pádu múru. Nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že práve konaním obžalovaného došlo k vniknutému následku – poškodenie zdravia
poškodených. V konaní nebolo jednoznačne zistené, čo alebo kto spôsobil pád múru, ktorý viedol

k zraneniam poškodených.
26. Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na výpoveď svedka C., aj s touto sa prvostupňový súd
vysporiadal. Tvrdenie svedka C., že nabratím sute zo strany obžalovaného došlo k pádu múru, nemôže
byť v žiadnom prípade podkladom pre odsudzujúci rozsudok voči obžalovanému, keďže tento svedok
nedisponuje žiadnymi odbornými znalosťami, či skúsenosťami, aby bol oprávnený takýto záver vysloviť.

Ako na to tiež prvostupňový súd správne poukázal, svedok sa navyše vyjadruje v domnienkach
a predpokladoch („možno“, „asi“), kedy ani on sám nie je presvedčený o tom, že práve konaním
obžalovaného došlo k zrúteniu predmetného múru. Odvolací súd nespochybňuje schopnosť svedka C.
vnímať priebeh určitej udalosti, ale ním poskytnutý výklad toho, čo spôsobilo pád múru možno označiť
iba za jeho názor na vniknutú situáciu, nie za odborný záver a dôkaz, že tomu tak aj bolo. Iný dôkaz

preukazujúci vzťah príčinnej súvislosti prokuratúra v odvolaní nenamietala či naň nepoukázala.
27. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v konaní nebol vyprodukovaný a vykonaný žiadny dôkaz,
ktorý by jednoznačne preukázal vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a pádu
múru. Prokuratúra v odvolaní poskytuje len vlastný pohľad na sled udalostí, ktorý však nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch. Gro odvolacích námietok postavil prokurátor na kritike spôsobu, akým

prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy a aké skutkové zistenia ustálil.
28. Pokiaľ ide o výhrady prokurátora voči hodnoteniu dôkazov, odvolací súd pripomína, že v trestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie

určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivomuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
29. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak prvostupňový súd

postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, odvolací súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku

vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
30. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,predstavamiaprávnyminázormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu

jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení
obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah

dokazovaniajezásadavyjadrenávustanovení§2ods.10Trestnéhoporiadku,podľaktorejorgányčinné
v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie.
31. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania M., L. N. H. A. L. K. O..
H. M. H. A. C. O. D. P. Q. D. F., B. I. H. R., S. N. N. S. N. L. S. J. N. M..
XX. Q. O. H. T. M. N. B., S. U. R. a usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že
neumožňuje vysloviť nepochybný a jednoznačný záver o tom, že skutok sa stal tak, ako je opísaný
v obžalobe. V predmetom prípade teda absentuje komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne

doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala
všetky okolnosti žalovaného skutku, ale by aj z jeho spáchania bezpečne usvedčovala obžalovaného
bez toho, aby súčasne rozumne vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru.
33.Vzhľadomnavyššieuvedenézisteniavyhodnotilodvolacísúdodvolanieprokurátoraakonedôvodné,
iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.